Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoEk/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216110
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8117216110.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej
a členov senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C., D. E. F. XXX/XX, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č.k. 75Er/527/2017-16 zo dňa 8.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“)
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený v zmysle Zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej s povinným dňa 19.3.2015, poskytol povinnému úver vo výške
350,- eur a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým poplatkom
vo výške 346,- eur v 12 mesačných splátkach po 58,- eur, počnúc dňom 25.5.2015, teda zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 696,- eur. V zmluve dlžník, teraz povinný prehlásil, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon podnikania. Súd prvej inštancie vyzval povinného, aby oznámil, na aký
účel použil poskytnutý úver od oprávneného. Z vyjadrenia povinného vyplýva, že tento mal viaceré

úvery, ktoré si bral aj ako fyzická osoba nepodnikateľ (G.) a úver od oprávneného použil na ich
splácanie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie posúdil predložený exekučný
titul ako rozsudok rozhodcovského súdu vydaný v spotrebiteľskom spore, preto bol súd v súlade s
ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný posúdiť okrem iného aj
to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi. Považoval
rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným (v rovnaký deň ako zmluva o úvere)

za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ a to aj v nadväznosti na judikatúru
Súdneho dvora EÚ a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v
určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani

exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Namietal, že
povinný pri uzavretí zmluvy vystupoval ako podnikateľ, preto hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským, ale obchodnoprávnym. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným
menom A. B., ako fyzickou osobou - podnikateľom označeným identifikačným číslom XXXXXXXX,

pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky
boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah akoobchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými
subjektmi.

4.Vovyjadreníkodvolaniupovinnýzotrvalnasvojichdoterajšíchvyjadreniachazdôraznil,žeposkytnutý
úver vo výške 350,- eur použil výlučne na osobnú spotrebu, nie na podnikanie. Skutočnosť, že mal v
čase uzavretia zmluvy živnostenské oprávnenie, automaticky neznamená, že úver bol podnikateľský.
Rozhodujúci je skutočný účel úveru, nie formálne označenie v predtlačenej zmluve. Rozhodcovská
doložka bola súčasťou predtlačeného formulára a nebola individuálne dojednaná, preto je neprijateľná a

neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Tvrdenia oprávneného
považuje za účelové a opakujúce sa, pričom nereflektujú ustálenú súdnu prax v obdobných veciach.
Navrhuje, aby súd odvolanie oprávneného zamietol a poverenie na vykonanie exekúcie neudelil.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu

spotrebiteľskú. Z obsahu spisu bez ďalšieho nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný pritom opakovane
zdôrazňoval,žeposkytnutýúverpoužilvýlučnenaosobnúspotrebu,nienapodnikanie.Vzmluveoúvere
je povinný (dlžník) označený aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) aj
ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedené IČO). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného

účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti je potrebné
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom

absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho
zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j.,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Navyše v danom prípade povinný opakovane

zdôrazňoval, že finančné prostriedky z poskytnutého úveru nepoužil na podnikanie, ale výlučne na
osobnú spotrebu a splácanie predchádzajúcich viacerých úverov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v
zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

8. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, neuniesol
dôkazné bremeno, čo je potrebné vyhodnotiť na ťarchu oprávneného, preto zhodne so súdom prvej
inštancie aj odvolací súd má za to, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

9. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je

otázka platnosti rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo/l 46/2011, 6Cdo/l43/2011, 2Cdo/245/2010, uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného
súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

10. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010 ani právneho názoru, ktorý by
mal byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp.zn. 6CoE/73/2012, 6CoE/74/2012,
6CoE/95/2012, 20CoE/210/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS610/2012). Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve.
Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď
rozhodcovskejzmluvyniet(porov.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo/l/2012,

uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE/66/2012, 6CoE/256/2012).

11. Uzavretú rozhodcovskú zmluvu je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov platných a
účinných v čase jej uzavretia.

12. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého v
danom prípade predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným
a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná,
ale bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch

pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah vo formulári
koncipovanej rozhodcovskej zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu. Zmluvné
dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni
tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

13. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo/9/2012).

Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Súdnakontroladopadáajzastavu,žezmluvnývzťahhlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy

len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak
by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na „sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,

ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

14. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v

rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

15. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby

ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannori).

16. Odvolací súd dodáva, že možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer
s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov

plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne
uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný všeobecný súd. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Rozhodcovské zmluvy si spotrebitelia osobitne nedojednali,
nakoľko boli vopred pripravené na predtlačenom formulári.

17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalšíproti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími

námietkami.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).