Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425211858
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425211858.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v právnej veci žalobcu: O. L., G.. XX.X.XXXX, E..
Č.. Z. Ú. na Z. E. U. A. Q. Ú. na Z. Z. T., M. G.Á.. X, T., proti žalovaným: 1./ Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, Račianska 71, Bratislava, 2./ Ministerstvo
spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, Račianska 71, Bratislava, 3./ Ústav na výkon trestu odňatia

slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, IČO: 00 738 344, Mierové námestie 1, Ilava, 4./ Generálna
prokuratúra SR, IČO: 00 166 481, Štúrova 2, Bratislava, 5./ Krajská prokuratúra Trenčín, IČO: 35 629
045, Legionárska 7158/5, Trenčín, 6./ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, IČO: 00
212 008, Šagátová 1, Bratislava, 7./ EUROOBUV s.r.o., IČO: 31 357 334, Roľníckej Školy 1, Komárno,
8./ YURA Corporation Slovakia, s. r.o., IČO: 35 913 061, Púchovská cesta 413, Lednické Rovne, 9./
DEXIS SLOVAKIA s.r.o., IČO: 31 427 855, Hlavná 1893, Vráble, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy

a o návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 19.1.2026, č. k. 71C/86/2025-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že podanie
žalobcu zo dňa 8.12.2025 v časti návrhov na nariadenie neodkladných opatrení o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol prvý návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia voči žalovaným 1./ až 6./ a vo výroku II. zamietol druhý návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1./ až 6./.

2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326, §
328 ods. 1, § 329 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“), čl. 8, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 1a, § 4 ods. 1, §

6 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, § 39 písm. a), b), § 52 ods. 1, 2, 3 písm. c), zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone
trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zák. č. 475/2005 Z. z.“), § 67 ods. 2 zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, § 415 ods. 1 zák. č.
301/2005 Z. z. Trestný poriadok odôvodnil neopodstatnenosťou oboch návrhov žalobcu na nariadenie
neodkladných opatrení. Úvodom súd prvej inštancie v teoreticko- právnej rovine poukázal na charakter
procesného inštitútu neodkladného opatrenia a základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. V

ďalšom uviedol, že z tvrdení žalobcu a vykonanej lustrácie v Zbore väzenskej a justičnej stráže má za
osvedčené, že žalobca sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, z čoho vyvodil povinnosť
podrobiť sa podľa zák. č. 475/2005 Z. z. obmedzeniam základných práv a slobôd, ktorých výkon by
bol v rozpore s účelom výkonu trestu, alebo ktoré vzhľadom na jeho výkon nemožno uplatniť. Výkon
trestu odňatia slobody, stráženie odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, dozor a dohľad nad
odsúdenými zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (§ 4 písm. a), písm. c) zákona č. 4/2001

Z. z.); zbor organizačne tvoria generálne riaditeľstvo a ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu
odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených aodsúdených (§ 2 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z.). Zbor je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej
republiky (§ 3 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z.). Odsúdený vykonávajúci trest odňatia slobody je obmedzený
najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového

tajomstva, v práve slobodnej voľby povolania, v práve nakladať s vecami osobnej potreby a pod. (§ 4
zákona č. 475/2005 Z. z.). Odsúdený zaradený do ústavu s určitým stupňom stráženia o. i. podlieha
aj interným predpisom upravujúcim jeho každodenný režim, ktorému sa musí podriadiť, tzv. ústavnému
poriadku (§ 40a zákona č. 475/2005 Z. z.), vydanému v súlade s vyhláškou MS SR č. 368/2008, ktorou
sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „vyhláška č. 368/2008 Z. z.“). Čím vyšší

je stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení; rovnako diferencovane je upravený aj výkon práv
a formy zaobchádzania (§ 12 zákona č. 475/2005 Z. z.). Umiestnenie odsúdeného v rámci vnútornej
diferenciácie príslušného ústavu tento ústav môže zmeniť v závislosti od správania odsúdeného či
iných okolností. Stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdeným a podmienky výkonu trestu
zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže. Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať
príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa zákona č. 475/2005 Z. z. a používať donucovacie

prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone č. 4/2001 Z. z. (§ 6 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 475/2005 Z. z.). Odsúdený je povinný plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom,
plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania
a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku (§ 39 ods. písm. a), b) zákona č. 475/2005 Z.
z.). Odsúdený je disciplinárne zodpovedný za svoje disciplinárne previnenie. Disciplinárnym previnením

je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho
vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným (§ 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z.). Pedagóg
môže odsúdenému za jeho disciplinárne previnenie uložiť trest zákazu dvoch nákupov potravín, vecí
osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb
na korešpondenciu (§ 62 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 368/2008 Z. z).

2. Prvým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca v danej veci domáha, aby
súd uložil žalovaným 1./ až 6./ povinnosť zabezpečiť, aby v návrhu menovaní príslušníci ZVJS a
menovaní zamestnanci zboru neprichádzali do kontaktu so žalobcom, aby nevykonávali služby na
oddiely, kde je umiestnený žalobca, nevykonávali nad ním dohľad, neprichádzali do kontaktu s ním a

nevykonávali záznamy, konania a hodnotenia týkajúce sa jeho osoby. Rovnako sa domáha, aby súd
uložil žalovaným 1./ až 6./ povinnosť neukladať žalobcovi disciplinárne tresty v podobe zákazu nákupov.
V súvislosti s týmito požiadavkami žalobcu prvoinštančný súd konštatoval, že účelom neodkladného
opatrenia nemôže byť nahrádzanie rozhodovacích alebo organizačných oprávnení ZVJS, ktorému
zákon zveruje zabezpečenie stráženia, dozoru, dohľadu a zaobchádzania s odsúdenými (§ 6 ods.

1 zákona). Uplatňovanie disciplinárnej právomoci, ako aj samotný priebeh dozoru a dohľadu nad
odsúdenými prostredníctvom príslušníkov, resp. zamestnancov patrí do jeho výlučnej pôsobnosti.
Súd je pritom oprávnený zasiahnuť iba vtedy, ak je aspoň osvedčené, že dochádza k zjavne
neprimeranému, nezákonnému alebo ústavne neakceptovateľnému zásahu do práv odsúdeného. V
danom prípade takéto skutočnosti žalobca nepreukázal a neuniesol bremeno tvrdenia a osvedčenia

v rozsahu potrebnom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovi súd prvej inštancie vytkol,
že nijako neosvedčil akýkoľvek protiprávny postup žalovaných voči jeho osobe, neosvedčil existenciu
bezprostredne hroziacej ujmy, ktorej by sa bez súdneho zásahu nebolo možné vyhnúť. Za daných
okolností podľa názoru súdu neexistuje akýkoľvek zákonný dôvod, aby súd zasahoval do výkonu
trestu žalobcu ním požadovaným neodkladným opatrením. V súvislosti s týmto návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia dodal, že hoci judikatúra ESĽP pripúšťa, že po predložení hodnoverných
tvrdení a objektívnych indícií zlého zaobchádzania môže dôjsť k presunu dôkazného bremena na štát,
táto situácia nenastáva, pokiaľ žalobca neosvedčí základný skutkový dej. V danom prípade žalobca
neuviedol konkrétne incidenty, nezaložil svoje tvrdenia na objektívnych nálezoch, ani nepreukázal,
že uplatňované opatrenia presahujú rámec bezpečnostných opatrení odôvodnených jeho vlastným

správaním, a preto ani nebolo možné uvažovať o presune dôkazného bremena na štát.

3. Druhým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, aby súd uložil
žalovaným 1./ až 6./ povinnosť zdržať sa diskriminácie žalobcu, ktorá má podľa neho spočívať v tom, že
odsúdený na doživotie na území Slovenskej republiky môže žiadať o podmienečné prepustenie až po

uplynutí 25 rokov trestu odňatia slobody, čo považuje za diskriminačné oproti ostatným odsúdeným na
doživotie v iných členských štátoch Európskej únie. Za diskriminačnú rovnako považoval tú skutočnosť,
že odsúdený na doživotie môže po zamietnutí žiadosti o podmienečné prepustenie opakovane žiadať
o podmienečné prepustenie až po uplynutí troch rokov, na rozdiel od ostatných odsúdených, ktorímôžu opakovane žiadať o podmienečné prepustenie až po uplynutí jedného roku. Ani tento návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nevyhodnotil ako dôvodný. Konštatoval, že
možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je upravená priamo zákonom,

ktorý stanovuje, že osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po
dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu (§ 67 ods. 2 zákona č. 300/2005). Zákonom upravený je
aj samotný postup rozhodovania o takomto návrhu, keď zákon hovorí, že o podmienečnom prepustení z
výkonutrestuodňatiaslobodyrozhodujesúdnanávrhprokurátora,riaditeľaústavunavýkonväzbyalebo
riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia

občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Zákon taktiež stanovuje, že ak bola
žiadosťodsúdenéhoapodmienečnéprepusteniezamietnutá,môžejuodsúdenýopakovaťažpouplynutí
jedného roka, a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov
od zamietnutia okrem prípadu, že žiadosť bola zamietnutá len preto, že ju odsúdený podal predčasne (§
415 ods. 1 zákona č. 301/2005). Zhrnul, že možnosť žiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody je daná zákonom, ktorý súčasne upravuje aj to kto, kedy a za akých podmienok môže

o podmienečné prepustenie žiadať a rovnako aj dobu, po uplynutí ktorej môže odsúdený neúspešnú
žiadosť opakovať. Nie je pritom v kompetencii súdu tieto zákonom stanovené podmienky rozhodnutím
meniť, prípadne ich modifikovať. Takýto postup by bol neprípustným zásahom súdnej moci do moci
zákonodarnej, a preto uvedenému návrhu nemožno vyhovieť.

4. Proti obom výrokom uvedeného uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý pre
danosť všetkých odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP navrhol napadnutého uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne ho zmeniť
tak, že odvolací súd nariadi požadované neodkladné opatrenia. Namietal, že prvoinštančný súd porušil
právo na spravodlivý súd, keď náležite (nijak) nezistil skutkový stav, nevykonal dôkazy, na odôvodnenie

rozhodnutia použil iba „suché“ nič nehovoriace citácie zákonov podľa svojho voľného výberu a vôbec
nevenoval pozornosť namietaným porušením práv. Porušil zákaz deformácie dôkazov, keď z na vec sa
vzťahujúcich skutočností a dôkazov vyvodzoval také zistenia, aké z nich pri ich racionálnom, pravdivom
a logickom hodnotení vyplývať nemôžu atď. V dôsledku namietaných pochybení podľa žalobcu vydal
nesprávne, nezákonné, nepravdivé a arbitrárne rozhodnutie. Súčasne žalobca navrhol vo veci konania o

navrhovanom neodkladnom opatrení aj začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ na zodpovedanie 18 ním označených otázok, ktoré v odvolaní podrobne
rozviedol.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnuté

uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa §
388 CSP bez meritórneho prieskumu, a teda bez toho, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou
podaného odvolania, zmeniť, keď neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho

zrušenie. Dôvodom je nesplnenie procesných podmienok pre vecné prejednanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na ktoré je odvolací v zmysle § 380 ods. 2 CSP povinný prihliadnuť ex offo.

6. Podľa § 127 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

7. Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

8. Podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho
zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne; ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

17. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Procesné podmienky v zmysle § 161 ods. 1 CSP predstavujú základné procesné predpoklady,

ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol o veci autoritatívne rozhodnúť, t. j. aby mohol
prikročiť k jej meritórnemu prejednaniu. Na splnenie procesných podmienok konania je povinný tak
prvoinštančný ako aj druhoinštančný súd prihliadnuť kedykoľvek počas súdneho konania, ak Civilný
sporový poriadok neustanovuje inak. Vzhľadom na povahu jednotlivých procesných podmienok právna
teória a súdna prax rozlišujú odstrániteľné a neodstrániteľné prekážky konania. K základným procesným

podmienkam civilného sporového konania patrí kvalifikovaná žaloba, ktorá predstavuje základný
procesný úkon žalobcu, ktorým sa iniciuje sporové súdne konanie za účelom ochrany ohrozených
alebo porušených subjektívnych práv a právom chránených záujmov. V prípade konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je základnou procesnou podmienkou kvalifikovaný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. K vecnému prejednaniu návrhu na naradenie neodkladného

opatrenia totiž súd pristúpi len v prípade, ak obsahuje všetky zákonom stanovené osobitné náležitosti (§
326 CSP), ako aj všeobecné náležitosti (§ 127, § 132 CSP). Imperfektnosť žaloby/ návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniatakpredstavujenesplnenieprocesnejpodmienkykonaniaabezďalšiehobrániv
meritórnom prejednaní (obdobne viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha.: C.H. Beck, 2022, str. 1390;

Krajčo, J. a kol. Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. Bratislava: EUROUNION spol. s.r.o.,
2010, str. 419). Obsahové nedostatky žaloby a meritórneho neodkladného opatrenia súd odstraňuje
postupom podľa § 129 CSP. V prípade nemeritórneho neodkladného opatrenia (neodkladného opatrenia
sledujúceho dočasnú ochranu a majúceho bezprostredný vzťah ku konaniu vo veci samej) súd v
zmysle osobitného ustanovenia § 327 CSP neodstraňuje jeho vady, ale tento priamo a bez meritórneho

prejednania odmietne s tým, že voči uzneseniu, ktorým súd odmietol nemeritórny návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je odvolanie prípustné (§ 357 písm. b) a contrario CSP). Uvedené platí
výlučne v prípade existencie vád, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, t. j. v dôsledku ktorých je takýto
procesný návrh neprejednateľný. Predovšetkým sa jedná o vady všeobecných náležitostí návrhu nanariadenieneodkladnéhoopatrenia(napr.absenciariadneho,určitého,zrozumiteľnéhoavykonateľného
petitu, zmätočné opísanie rozhodujúcich skutočností, absencia podpisu atď.).

19. Povinnosť odvolacieho súdu posúdiť splnenie procesných podmienok konania vrátane
kvalifikovaného návrhu, a to bez ohľadu na to, či ich nedostatok bol v rámci odvolacej argumentácie
namietaný alebo nie, vyplýva z ust. § 380 ods. 2 CSP. Podporne v tejto otázke odvolací súd poukazuje
na rozhodovaciu prax NS SR (napr. uznesenie zo dňa 14.9.2017, sp. zn. 3Cdo/148/2017), v ktorej
vyslovil porušenie práva na spravodlivé súdne konanie spočívajúce v tom, že odvolací súd nereflektoval

na súdom prvej inštancie neodstraňované nedostatky žaloby (v označenej veci spočívajúce v rozpore
medzi skutkovým a právnym odôvodnením žaloby) brániace meritórnemu prejednaniu veci. Inak
povedané, ak súd prvej inštancie vec meritórne prejednal bez toho, aby identifikoval vady žaloby, resp.
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bránia meritórnemu prejednaniu, odvolací súd
môže a musí z vlastnej iniciatívy na toto procesné pochybenie v rámci revízneho princípu reagovať.
Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd je tak povinný skúmať, či žaloba/ návrh na nariadenie

neodkladného patrenia spĺňa všeobecné a osobitné zákonné náležitosti, vrátane zrozumiteľného
opísania rozhodujúcich skutočností a riadneho, zrozumiteľného a materiálne vykonateľného petitu,
ktoré spolu individualizujú predmet konania (viď uznesenie NS SR zo dňa 25. 11. 2020, sp. zn.
7Cdo/268/2019). Kladenie osobitného dôrazu na túto obsahovú stránku žaloby/ návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplýva z požiadavky ustálenia predmetu konania a posúdenia splnenia aj

ďalších procesných podmienok determinujúcich možnosť konajúceho súdu vec meritórne prejednať
(napr. prekážka res iudicata/ litispendencie) a v konečnom dôsledku má za cieľ vedomosť súdu o čom
a na akom základe má rozhodnúť a zabezpečenie materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Uvedené
je zvýraznené aj v odvolacom konaní, kedy zásadné kvalitatívne nedostatky žaloby nepovšimnuté
prvoinštančným súdom vytvárajú objektívnu prekážku vecného prejednania odvolania. V súvislosti s

diferenciáciou procesným kódexom použitých termínov procesná podmienka konania a vada žaloby
hodnovintenciáchust.§380ods.2CSPuviesť,žeuvedenékategórienemožnopodľaodvolaciehosúdu
striktne od seba oddeliť a uprieť im vzájomnú súvislosť a podmienenosť, aj keď z procesného hľadiska
nemožno vadu žaloby stotožňovať s nedostatkom vecnej procesnej podmienky (v podobe neexistencie
návrhu) a naopak nedostatok procesnej podmienky nemožno stotožňovať s vadou návrhu (porovnaj

uznesenie NS SR zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 4Cdo/219/2016). Vady žaloby/ návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rovnako ako nedostatok v procesných podmienkach konania zásadne bránia
ich vecnému prejednaniu súdom. Ak totiž nie je vada žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia meritórneho charakteru postupom podľa § 129 ods. 1, 2 CSP odstránená a súčasne takýto
nedostatok bráni pokračovaniu v konaní, súd žalobu/ meritórny návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia odmietne bez toho, aby sa zaoberal ich vecnou stránkou. Uvedený procesný nedostatok sa
tak približuje k následku spojenému s neodstrániteľným alebo neodstráneným nedostatkom procesnej
podmienky v podobe zastavenia konania rovnako bez meritórneho prejednania veci. V oboch prípadoch
(existencie neodstránenej vady žaloby/ návrhu na nariadenie meritórneho neodkladného opatrenia
či neodstrániteľnej prekážky konania), súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedeného potom

možno vyvodiť, že vada žaloby predstavuje svojim spôsobom odstrániteľný nedostatok vecnej procesnej
podmienky, nakoľko súd v konaní iniciovanom na návrh môže konať o právach, povinnostiach a právom
chránených záujmoch len v prípade bezvadnej žaloby/ návrhu na naradenie neodkladného opatrenia,
resp. návrhu s vadami, ktoré však nebránia pokračovaniu v konaní.

20. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
rozhodoval o dvoch návrhoch na nariadenie nemeritórnych neodkladných opatrení, ktorými žalobca
sledoval poskytnutie dočasnej ochrany do právoplatného skončenia konania vo veci samej o náhradu
nemajetkovej ujmy. Prvým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, aby
súd žalovaným 1./ až 6./ „uložil povinnosť prijať patrenia na zabránenie toho, aby menovaní príslušníci

ZVJS/ personál väznice Ilava (23 zamestnancov označených menom a priezviskom), neprichádzali
do osobného kontaktu so žalobcom, nevykonávali služby na oddiely, kde je ubytovaný žalobca a
nevykonávali záznamy, konania, rozhodnutia, hodnotenia týkajúce sa žalobcu a vecí týkajúcich sa
žalobcu do doby, kým súd rozhodne o merite tejto žaloby, pričom tieto opatrenia môžu byť urobené
iba vo vzťahu voči menovaným príslušníkom ZVJS a pod., a nie voči žalobcovi, a aby žalobcovi neboli

ukladanédisciplinárnetrestyzákazunákupov“.Druhým návrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
sa žalobca domáha, aby súd žalovaným 1./ až 6./ bezodkladne „uložil povinnosť zdržať sa horšieho
zaobchádzania so žalobcom, diskriminácie žalobcu, porušovania jeho ústavného princípu rovnosti pred
zákonom, ... ako s doživotným väzňom: - oproti (v porovnaní) iným/ ostatným doživotným väzňomna území EÚ, čo do možnosti podmienečného prepustenia- teda po koľkých rokoch môže žiadať o
podmienečné prepustenie a aj mať možnosť reálne byť prepustený a v podmienkach a spôsobe výkonu
trestu doživotia, - a oproti ústavnej väzenskej populácii, čo do možnosti mať reálnu možnosť a byť

reálne prepustený na podmienku, ako aj v rozdiele časového intervalu, kedy môže opakovane žiadať
doživotný väzeň o podmienečné prepustenie (každé tri roky), a kedy zvyšok väzenskej populácie (každý
rok)“. Uvedené návrhy po meritórnom prejednaní vyhodnotil ako nedôvodné, s čím sa odvolací súd
nestotožňuje z iných ako žalobcom namietaných dôvodov, na ktoré však odvolací súd musel v zmysle §
380 ods. 2 CSP a výkladu prezentovaného v ods. 20. tohto odôvodnenia prihliadnuť z úradnej povinnosti.

21. Po dôslednom oboznámení sa s návrhmi na nariadenie požadovaných neodkladných opatrení totiž
odvolací súd dospel k záveru, že tieto nespĺňajú podmienky kvalifikovaných návrhov, keď v rozpore s §
326 v spojení s § 132 CSP v nich absentuje zrozumiteľné a úplné opísanie skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť meritórneho nároku
ako aj určitý a materiálne vykonateľný petit. Žalobca vo svojej rozsiahlej argumentácii neponúkol

dostatočný a zrozumiteľný opis rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktoré by mali odôvodňovať potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a osvedčovať danosť nároku vo veci samej, a to aj so zreteľom na
okruh žalovaných subjektov, subjektov, ktorým majú byť neodkladnými opatreniami uložené povinnosti,
a ktorých sa má nariadené neodkladné opatrenie týkať, a to bez ohľadu na prípustnosť a legitimitu
zásahu zo strany súdnej moci. Nakoniec aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

okrajovo poukázal na to, že žalobca neuviedol a nekonkretizoval žiadne incidenty odôvodňujúce
potrebu navrhovaného zásahu. Rovnako nemenej dôležitým nedostatkom je znenie petitov oboch
navrhovaných neodkladných opatrení, ktoré nespĺňa požiadavky určitosti a materiálnej vykonateľnosti.
Uvedené pritom nepochybne predstavuje prekážku meritórneho prejednania týchto procesných návrhov,
na ktorú nereflektoval prvoinštančný súd, keď vecne posudzoval dôvodnosť návrhov nezodpovedajúcich

zákonným obsahovým požiadavkám, z ktorých neboli a nie sú zrejmé rozhodujúce skutočnosti potrebné
pre posúdenie týchto návrhov a ich petity nie sú vykonateľné. Nakoľko sa v danej veci jedná o
nemeritórne návrhy na nariadenie neodkladných opatrení nekonzumujúce vec samu, nie je v zmysle
§ 327 CSP zákonodarcom daný priestor na odstraňovanie týchto zásadných a pokračovaniu v konaní
brániacich nedostatkov a odvolacím súdom označené vady majú bez ďalšieho za následok odmietnutie

podania v časti návrhov na nariadenie neodkladných opatrení.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď vo veci neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani zrušenie
napadnutého rozhodnutia, odvolací súd podľa § 388 v spojení s § 380 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie
zmenil tak, že podanie žalobcu zo dňa 8.12.2025 v časti návrhov na nariadenie neodkladných opatrení

bez ďalšieho odmietol. Odvolací súd v prejednávanej veci nevyvodil potrebu zrušenia napadnutého
uznesenia a jeho vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko charakter
opísaných nedostatkov a nemeritórna povaha posudzovaných návrhov na nariadenie neodkladných
opatrení podľa § 327 CSP vylučujú možnosť zjednania nápravy v podobe odstraňovania vád postupom
podľa § 129 CSP a súčasne zohľadniac skutočnosť, že voči uzneseniu, ktorým súd odmietne návrh

na nariadenie nemeritórneho neodkladného opatrenia nie je v zmysle § 357 písm. b) CSP a contrario
prípustné odvolanie. Postupom odvolacieho súdu, kedy sám rozhodol o podaných návrhoch na
nariadenie neodkladných opatrení, preto v zmysle už uvedeného nemôže dôjsť k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý súdny proces a ani dvojinštančnosti konania.

23. Z dôvodu nekvalifikovanosti návrhov na nariadenie neodkladných opatrení brániacej ich vecnému
prejednaniu sa odvolací súd nezaoberal ani návrhom žalobcu na začatie prejudiciálneho konania
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ aj vo veci podaných návrhov na nariadenie neodkladných
opatrení. Okrajovo však odvolací súd uvádza, že prípadné prerušenie konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa prieči samotnej povahe a účelu tohto procesného inštitútu, ktorým je

okamžitý zásah súdu do pomerov sporových strán s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy
či zmareniu výkonu rozhodnutia a zákonom stanovenej 30- dňovej lehote na rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Záverom odvolací súd tiež poukazuje na to, že odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci vo vzťahu k prípadnému novému návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.25. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie nemeritórneho neodkladného opatrenia rozhodne
súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa(§419CSPvlehotedvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiaodvolaciehosúdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu v ykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).