Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120209361
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1120209361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov

JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: B.. V. H., I.. XX.XX.XXXX, Z. G.
na T. Č.. XXX, zastúpeného Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 10, proti
žalovanému: Petit Press, a.s., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 12, IČO : 35 790 253, zastúpenému
Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2 a Advokátska kancelária
Tomáš Kamenec,s.r.o., so sídlom v Bratislave, Špitálska 43, o uverejnenie odpovede ai., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. apríla 2024, č.k. B1-23C/19/2020-255,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca podľa § 8 ods. 1 a § 10
ods. 2 tlačového zákona (zák. č. 167/2018 Z.z.) uplatňoval právo na uverejnenie odpovede a zaplatenie
primeranej peňažnej náhrady vo výške 4. 980 €. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2.Vodôvodneníuviedol,žezmyslominštitútuodpovedejeuviesťskutkovétvrdenianapravúmierualebo
neúplné či inak pravdu skresľujúce tvrdenie doplniť alebo spresniť. Žalobcom navrhovaný text odpovede
(zaslanie kópie výpisu z registra trestov žalobcu z 2.1.2020 žalovanému, podľa ktorého žalobca nebol
odsúdený za žiaden trestný čin, citácia § 10 ods. 1 prvej vety zákona číslo 330/2007 Z. z. o registri
trestov), však obsahoval informácie, ktoré nijako nesúvisia s predmetom článku s názvom „Ľ. O. Q.
M. J. L.“, s podnázvom „V. H. vedie záchranárov, ktorí sa starajú o ľudí v karanténe. Vlády M. im
dávali biznis často“, uverejneného dňa XX. W. XXXX v denníku M., Č. XX, L.Č. XX na štvrtej strane

v sekcii Spravodajstvo. Namietané skutkové tvrdenia ohľadne počtu a dôvodov jeho právoplatných
odsúdení (uverejnené dve) právo na odpoveď neodôvodňujú, a to najmä z dôvodu, že navrhovaným
textom odpovede toto tvrdenie neuvádza na pravú mieru, ani ich nedopĺňa alebo nespresňuje (napr.
uverejnením správneho počtu právoplatných odsúdení).

3. Ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré žalobca označil za nepravdivé: „muž, ktorý prevádzkujú karanténne
zariadenie v Gabčíkove“ vyhodnotil ako prípustnú novinársku skratku, keď na viacerých miestach

v článku bolo vysvetlené, že karanténne zariadenie v Gabčíkove prevádzkuje Komplexná centrálna
záchranná služba, ktorej ako predseda predstavenstva bol žalobca štatutárnym orgánom. Táto
poskytovala záchranárske, stravovacie a strážne služby, ktoré možno zjednodušene opísať akoprevádzkovanie karanténneho zariadenia. V článku sa tiež výslovne uvádza, že ide o účelové zariadenie
STU v Gabčíkove, vo vlastníctve STÚ.

4. Žalovaný postupoval preto správne, keď navrhovaný text odpovede s poukazom na ustanovenie §
8 ods. 6 písm. a) tlačového zákona nezverejnil. Do navrhovaného textu odpovede nie je oprávnený
zasahovať ani vydavateľ ani súd.

5. Dospel tiež k záveru, že vo všeobecnosti údaj o právoplatnom odsúdení žalobcu nebol tvrdením

nepravdivým. Existencia rozhodnutia o osvedčení páchateľa trestného činu, v dôsledku čoho sa naňho
hľadí, akoby nebol odsúdený, totiž neznamená, že z faktického hľadiska k jeho odsúdeniu nedošlo.
Žalobca za spáchanie viacerých trestných činov (skrátenie dane a neoprávnené podnikanie) odsúdený
bol, a to je nemenná skutočnosť bez ohľadu na to, či sa následne osvedčil.

6. Poukázal i na skutočnosť, že nie každé uverejnenie nepravdivého, neúplného či pravdu skresľujúceho

údaja opodstatňuje právo na odpoveď; toto právo prislúcha len v prípade, ak sa uverejnenie údaja
súčasne dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, resp. dobrého mena právnickej osoby.
Bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno žalobcu v tejto otázke neuniesol.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a

nesprávneho právneho posúdenia navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Tvrdil, že v zmysle 3 Cdo
61/2011 v požadovanej odpovedi uviedol namietané skutkové tvrdenia o jeho odsúdení na pravú mieru
vlastným opisom a vlastnými slovami, súd prvej inštancie preto nesprávne uzavrel, že text odpovede
v časti zaslania žalovanému kópie výpisu z registra trestov žalobcu z 2.1.2020, podľa ktorého nebol
odsúdenýzažiadentrestnýčin,akoajcitácia§10ods.1prvejvetyzákonaoregistritrestovnemávzťahk

predmetu článku. Za nesprávny považoval tiež záver súdu o tom, že tvrdenie, že žalobca bol právoplatne
odsúdený za spáchanie trestného činu, nebolo nepravdivé. Tvrdil, že fikcia neodsúdenia má všeobecný
účinok nielen v trestnom práve, ale v celom právnom poriadku. Ak výpis z registra trestov ako verejná
listina preukazuje, že žalobca nebol právoplatne odsúdený, takýto dôkaz je silnejším dôkazom, než
dôkaz o odsúdení žalobcu v čase, keď sa ešte fikcia neodsúdenie na žalobcu nevzťahovala. Vytkol súdu,

že sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami žalovaného o absencii zásahu do osobnostných práv žalobcu, keď
v zmysle citovaného rozhodnutia, obdobne tiež v 3 Cdo 187/2017, je relevantné subjektívne pociťované
poškodenie osobnostných práv. Napokon za nedostatočne odôvodnenú považoval súdom akceptovanú
novinársku skratku v údaji, že „muž, ktorý prevádzkujú karanténne zariadenie v Gabčíkove“ ...

8. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že súd nedospel k žiadnym
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď správne vyhodnotil predložené dôkazy a uviedol myšlienkové
pochody, ktoré ho viedli k prijatiu záverov, uvedených v rozsudku. Na skutkový stav aplikoval správnu
právnunormu,ktorejobsahajsprávneinterpretoval.Citácia§10ods.1zákonaoregistritrestovrozširuje
rámec kritérií podľa § 8 ods. 3, keď písomné znenie odpovede sa obmedzí len na skutkové tvrdenia.

9.Odvolacísúdprejednalodvolaniežalovanéhovrozsahuazdôvodovvňomvymedzených(§379a380
ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

10. Súd prvej inštancie v spore podľa § 8 tlačového zákona (167/2008 Z. z. o periodickej tlači a

agentúrnom spravodajstve v znení ku 30. marcu 2020) vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, skutkové závery majú základ
vo vykonanom dokazovaní. Právne závery reflektujú na správne aplikovanú právnu normu - ustanovenie
§ 8. S výnimkou záverov v bode 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd so závermi
súdu prvej inštancie stotožňuje a na ne ďalej poukazuje.

11. Právo na odpoveď podľa tlačového zákona je právnym prostriedkom, ktorý má zaručiť „rovnosť
zbraní“ pri informovaní verejnosti. Umožňuje dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe vyjadriť sa na
rovnocennom mieste a v rovnakom rozsahu v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, ktoré
o jej veci verejne informovali, a podať stanovisko vlastnými slovami. Právo na odpoveď vychádza z

pravidla „audiatur et alt era pars“, teda z pravidla „nech je vypočutá tiež druhá strana“. Predmetom práva
na odpoveď je akékoľvek nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie o konkrétnej
fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo
názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. V konečnom dôsledku sú predmetom právnej ochranypráve osobnostné práva fyzickej osoby, k porušeniu ktorých došlo v súvislosti s realizáciou práva na
slobodu prejavu periodickou tlačou alebo agentúrnym spravodajstvom.

12. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu; o.i. z nej musí vyplývať popis
namietaného skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo
pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo
dobrej povesti právnickej osoby. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné znenie
odpovede. Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa namietané skutkové tvrdenie

poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom
je namietané skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok (§ 8 ods. 3).

13. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť tak, ako bola napísaná
žiadateľom o uverejnenie odpovede, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na
rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené skutkové tvrdenie. K uverejnenej

odpovedi nemožno uverejniť žiadny súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom
mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva (§ 8 ods. 5). V prípade, že odpoveď
obsahuje hodnotiace úsudky, požaduje opravu údajov, ktoré nie sú nepravdivé alebo obsahuje údaje,
ktoré nevyvracujú pravdivosť publikovaných skutkových tvrdení, vydavateľovi nezostáva iné, ako opravu
nevykonať. Vydavateľ a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť odpoveď tiež za podmienok podľa

§ 8 ods. 6. Ak nedôjde k uverejneniu odpovede, na návrh žiadateľa rozhodne o povinnosti uverejniť
odpoveď súd (§ 10 ods. 2).

14. Žalobca (v čase publikovania článku štatutárny zástupca združenia, ktoré so štátom/štátnymi
podnikmi uzatváralo zmluvy na poskytovanie záchranárskych služieb v rozsahu niekoľko stotisíc eur)

subjektívne pociťoval zásah do osobnostných práv uverejnením nepravdivého údaja o tom, že bol
opakovane právoplatne odsúdený za trestnú činnosť. Tento argument vyhodnotil odvolací súd v celom
spore za rozhodujúci. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že v minulosti došlo k právoplatnému
odsúdeniu žalobcu za spáchanie trestných činov krátenia dane a neoprávneného podnikania a k
zahladeniu tohto odsúdenia.

15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého
skutočnosť, že odsúdenie žalobcu bolo zahladené, neznamená, že k spáchaniu trestného činu jeho
páchateľom nedošlo. Potom ani uverejnenie údaja o tom, že osoba bola v minulosti za spáchaný trestný
čin právoplatne odsúdená, nemožno považovať za nepravdivý, neúplný alebo pravdu skresľujúci údaj,

osobitne za situácie, ak odsúdenie bolo medializované, ako tomu bolo i v danom prípade.

16. Zahladenie odsúdenia (§ 92 Tr. zák.) spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia (§ 93 ods. 1),
znamená, okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra
trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé

následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie, ktoré by
bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením odsúdenia s fikciou
neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti. Nie je už povinná pri rôznych
príležitostiach, napr. pri prijímaní do zamestnania, pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a
pod. uvádzať odsúdenie, ktoré už bolo zahladené (porovnaj napr. 5Tdo/10/2015). To však neznamená,

že údaj o takomto (i zahladenom) odsúdení je nepravdivým, neúplným či pravdu skresľujúcim skutkovým
tvrdením. Objektívne k odsúdeniu totiž došlo.

17. Ak by aj údaj o dvojnásobnom odsúdení (správne zrejme jedno odsúdenie za dva trestné činy)
žalobcu bol nepravdivý, žalobe by nebolo možné vyhovieť, pretože navrhované znenie opravy, pre

vydavateľa i súd v záväznom znení: "podľa výpisu z registra trestov žalobcu z 02.01. 2020, ktorého
kópiu zaslal žalovanému, nebol žalobca právoplatne odsúdený za žiaden trestný čin“ a následne citácia
§ 10 ods. 1 prvej vety zákona číslo 330/2007 Z. z nemožno považovať za skutkové tvrdenia, ktorými by
žalobca vlastným opisom, vlastnými slovami podal vysvetlenie, upresnil, poprel, resp. ponúkol vlastnú
verziu uverejneného oznámenia. Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu záveru, že v tejto časti

žiadosť o opravu nemá k predmetu článku vzťah.

18. V článku sa totiž netvrdilo, že právoplatné odsúdenie žalobcu vyplýva z výpisu z registra trestov
žalobcu z 02.01.2020, v ktorom prípade by odpoveď mohla byť považovaná za popretie nepravdivéhoúdaja. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že v prípade nesprávneho uverejnenia
počtu odsúdení v odpovedi sa mal uviesť správny počet odsúdení, nie stav po zahladení odsúdenia. Za
skutkové tvrdenia, výlučne prípustné v odpovedi, nemožno celkom jednoznačne považovať ani citáciu

právnejnormy.Okremtohopredmetomčlánkuneboložiadneodbornépojednanieoúčinkochzahladenia
odsúdenia.

19. Bez ohľadu na druhé namietané tvrdenie, za tohto stavu súd prvej inštancie správne vyhodnotil
žalobu za vecne opodstatnenú.

20. K druhému tvrdeniu o tom, že žalobca prevádzkoval karanténne zariadenie v Gabčíkove, je potom
postačujúce uviesť, že takéto tvrdenie, aj keby nepredstavovalo prípustnú novinársku skratku (hoci
predstavuje, ako správne ustálil súd prvej inštancie), by právo na odpoveď neodôvodňovalo, pretože
nepredstavujeinformáciu,ktorábysa(narozdielodúdajaojehoodsúdení)mohladotknúťosobnostných
práv žalobcu. Údaj o prevádzkovaní karanténneho zariadenia v čase nástupu covidovej pandémie

predstavovalo minimálne neutrálne oznámenie, ak nie dokonca pozitívne, ako verejnoprospešné.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

22. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

% podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).