Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201587
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724201587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX/XXX, XXX XX C., 2/ A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XXX, XXX XX C., 3/ D.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XXX, XXX XX C., všetci právne zastúpení: JUDr. Peter Pompa,
advokát, so sídlom Vagonárska 95, 058 01 Poprad, IČO: 31817891, proti žalovanej: E. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpenej: JUDr. Martin Tomas, advokát,
so sídlom ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: 43267408, o neexistencii dôvodov vydedenia,
o odvolaní žalobkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 21C/34/2024-84 z 5.2.2025

v spojení s opravným uznesením č. k. 21 C 34/2024 – 116 z 18.7.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni 1/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie konanie vo vzťahu
kžalobcom2/a3/zastavil,žalobuzamietol,priznalžalovanejnáhradutrovkonaniavovzťahukžalobkyni
1/ v plnom rozsahu a náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami 2/ a 3/ a žalovanou sporovým

stranám nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že prejednávanej veci sa žalobkyňa 1/ podanou žalobou domáhala určenia, že
neexistujú dôvody vydedenia obsiahnuté v Listine o vydedení zo dňa 12.3.2010 spísanej poručiteľom,
neb. I. A., u notárky JUDr. Piskoríkovej. Tvrdila, že v čase spísania notárskej zápisnice N 84/2010,
NZ 8462/2010 neboli naplnené dôvody vydedenia vo vzťahu k jej osobe a počas celej doby, od roku
2009 až do úmrtia otca v roku 2023 s ním bola v pravidelnom kontakte, či už osobnom, telefonickom.

Dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení podľa tvrdenia žalobkyne 1/ nie sú pravdivé. Žalobou
a žalobným návrhom doručeným súdu dňa 10.4.2024, upraveným dňa 26.7.2024 vymedzila predmet
konania určením, že vo vzťahu k jej osobe, ako zákonnej možnej dedičke, neexistujú dôvody vydedenia.
Predmetom konania však nebolo určenie neplatnosti závetu, ktorý ju vylučoval ako zákonnú dedičku.
Neboli ani tvrdené dôvody neplatnosti závetu v rámci písomných vyjadrení v zmysle § 167 CSP, a to
ani do uplynutia uloženej sudcovskej lehoty (koncentrácie) 20 dní od doručenia predvolania (6.11.2024)
na pojednávanie, tzv. do 27.11.2024. Až na pojednávaní dňa 5.2.2025 právny zástupca uviedol, že

žiada určiť aj neplatnosť závetu, ako to žiadal v žalobe. S uvedeným tvrdením právneho zástupcu,
že sa domáhal neplatnosti závetu v žalobe, sa súd nestotožnil, preto nepripustil rozšírenie žaloby
o neplatnosť závetu, keďže ide o iný právny a skutkový základ pre takýto žalobný návrh, ako pre
žalobný návrh vo vzťahu k vydedeniu. Súd o procesnom návrhu rozhodol na pojednávaní za prítomnostiprávnych zástupcov a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Súd uvedené rozhodnutie v procesnom
postupe nerozšírenia žaloby oprel okrem uplatnenia sudcovskej koncentrácie aj o následné zhodnotenie
dôkaznej situácie na strane žalobkyne.

3. V dedičskom konaní dedičský súd zistil, že poručiteľ I. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX so zanechaním
listiny o vydedení a závetu, spísaného vo forme notárskej zápisnice pod č. N 84/2010, NZ 8462/2010,
NCRza 1291/2010, NCRIs 8589/2010 zo dňa 12.3.2010, notárkou JUDr. Piskoríkovou. Listinou o
vydedení poručiteľ vydedil všetky svoje deti A. A., D. A., A. A. z dôvodu, že o neho jeho deti neprejavujú

opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Následne špecifikoval dôvody vydedenia
ku každému dieťaťu osobitne. Vo vzťahu k žalobkyni 1/ jasne poukázal na dôvod vydedenia v zmysle
§ 469 a písm. b) OZ.

4. Vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ
potomkov opomenúť. Vydedením možno odňať dedičské právo celkom alebo sčasti, čo znamená,

že vydedený dedič nededí, hľadí sa na neho, ako keby sa smrti poručiteľa nedožil. Vydedenie ako
jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.

5. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov
aj existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ust. § 469a ods. 1 OZ taxatívne

vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické
negatívne správanie potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody vydedenia musia byť uvedené v
listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom. Súd mal teda za to, že po materiálnej stránke
právny úkon spĺňa všetky náležitosti, keď poručiteľ jasne popísal, že žalobkyňa 1/, ako jeho dcéra, o
neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, keď asi rok po chorobe si ho nevšíma a prehlásila, že o

kontakt s ním nemá záujem. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, ktorú sám vnímal v čase,
keď sa takto rozhodol prejaviť svoju vôľu, že jeho rozvedená manželka, syn a dcéra, ktorú konkrétne
menoval, teda A. s ich priateľmi, žijú v byte, ktorého bol v tom čase spoluvlastníkom a oňho nemajú
záujem, preto je odkázaný na pomoc jeho rodiny – matky, brata J. a sestry F. a keby nebolo ich, nemá
kde hlavu zložiť. Teda popísal svoje príkorie a ako to vnímal v čase spísania tohto úkonu, keď jeho dve

deti práceschopné, zarábajúce, nepodporili otca, možno mesačným prispením na jeho bývanie mimo
bytu (do vyriešenia jeho bytovej otázky), v ktorom bývala žalobkyňa 1/ so svojím priateľom. Uvedenú
skutočnosť potvrdilo Čestné prehlásenie ex priateľa F. J.. Samotná žalobkyňa 1/ uviedla na pojednávaní,
že nemôže ísť o dôvod vydedenia, keď s otcom jeden rok nebola v kontakte, keď mu vyčítala, že z nich
chce urobiť bezdomovcov.

6. Súd poukazuje na to, že poručiteľ nezmenil a nezrušil voči žalobkyni 1/ vydedenie, a to ani potom,
keď pred jeho smrťou ho bola navštíviť v dome jeho sestry, teda žalovanej, kde býval, čím si zrejme
uvedomoval čo preňho spravila jeho sestra, a teda že nezostal na ulici bez strechy nad hlavou, čo stvrdil
závetom. Od svojej danej vôle v roku 2010 poručiteľ, ani po rokoch neupustil do roku 2023, tzv. do

jeho úmrtia. Uvedené potvrdila aj sestra žalobkyne 1/ A. A. v písomnom vyjadrení pre notárku, ktorá si
uvedomovala svoje zlyhanie voči otcovi a naopak súrodeneckú pomoc od F. a J.. Súd teda prijal záver
o platnosti právneho úkonu.

7. Za daného stavu, že rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností či sú,

alebo nie sú dané dôvody vydedenia, po právnej stránke súd poukazuje nato, že predmetné konanie je
konaním o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, vyvolané sporom o dedičské právo,
ktorý vznikol v rámci dedičského konania a procesná prípustnosť takejto žaloby vyplýva z osobitného
predpisu, ktorým je ust. § 194 CMP. V prípadoch, kedy jeden, zo zákonných dedičov tvrdí, že nie sú
dané dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení spísanej, poručiteľom, by petitom žaloby podľa §

194 CMP nemalo byť určenie neplatnosti alebo platnosti Listiny o vydedení, ale určenie práve spornej
skutočnosti, od ktorej toto svoje tvrdenie odvodzuje. Konkrétne v danej veci ide o právnu skutočnosť,
či sú alebo nie sú dané vymedzené skutkové dôvody vydedenia žalobkyne poručiteľom, tzn. či tieto
dôvody existovali v čase spísania listiny, a či ide o dôvody, ktoré možno subsumovať pod hypotézu
právnej normy (§ 469a ods. 1 OZ). Na základe predmetného rozsudku vydaného v sporovom konaní,

v ktorom súd posúdi spornú otázku, dedičský súd posúdi a vyhodnotí, či listina o vydedení je alebo nie
je platná z hľadiska formálnych náležitostí, čo je otázkou právneho posúdenia veci, prináležiacej súdu
v dedičskom konaní a pokračuje v dedičskom konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu (§ 194 ods.
2 CMP).8. Právny zástupca žalobkyne 1/ pred súdom riadne jednoznačne nešpecifikoval žalobný návrh, skôr dal
súdu na „výber“. Súd z dôvodu, aby nebol príliš formalistický a neodoprel spravodlivý proces žalobkyni

1/, sa vysporiadal so žalobným návrhom, tak ako je vyššie uvedené, a to aj po dvoch výzvach (10.5.2024,
17.7.2024) vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobkyne 1/.

9. Určením, či je alebo nie je daný dôvod vydedenia, je jedným z predpokladov pre posúdenie,
či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa. Požadovaným určením sa pre strany sporu,

ako okruh zákonných alebo závetných dedičov, právne záväzným spôsobom rieši táto sporná
predbežná otázka. Keďže jednostranným právnym úkonom poručiteľa - Listinou o vydedení bola
žalobkyňa 1/ ako potomok - neopomenuteľný dedič, vylúčená z dedenia a v prípade jej úspechu v
konaní bude si môcť uplatniť svoje dedičské práva. Dané však vylučuje platný závet. V danom prípade
žalobkyňa podala žalobu v zmysle § 194 CMP, ktorou žiadala určiť, že dôvody jej vydedenia nie sú dané.
Žaloba o určenie, či je alebo nie je daný dôvod vydedenia, je žalobou o určenie právnej skutočnosti

podľa § 137 písm. d) CSP, na podanie ktorej nemusí žalobkyňa 1/ preukazovať naliehavý právny záujem,
pretože podanie takejto žaloby vyplýva z ust. § 194 ods. 1 CMP.

10. Ďalej sa súd musel vysporiadať v súdnom konaní s nezvyklým procesným lapsusom zo strany
právneho zástupcu žalobcov, kedy v písomnom podaní pred pojednávaním žiadal „zrušiť“ text vo vzťahu

k označeniu žalobkyne 2/ A. A. a žalobcu 3/ D. A.. Žalobu podal v ich mene na základe plnej moci, ktorá
bola namietaná procesnou stranou, že k udeleniu plnej moci nedošlo. Uvedenú situáciu Civilný sporový
poriadok nerieši, preto súd aplikoval v zmysle čl. 4 CSP v spojení s § 62 CSP na danú procesnú situáciu
uvedené ustanovenie a zastavil konanie voči žalobcom 2/ a 3/ a nepriznal im náhradu trov konania,
keďže do konania vstúpili bez procesnoprávnych účinkov a teda trovy vo vzťahu k nim nemohli vzniknúť.

11. V rámci sporového konania súd skúma aj okruh strán sporu a ich vecnú legitimáciu s ohľadom
na to, že pri dedičoch ide svojou povahou o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 CSP a zároveň
o nerozlučné spoločenstvo (§ 77 ods.1 CSP) podľa hmotnoprávnej úpravy v zmysle ust. § 473
a nasl. OZ. V danej veci bolo nepochybné, že aktívne legitimovanou osobou na podanie predmetnej

žaloby bola žalobkyňa 1/, ktorá napadla dôvody vydedenia voči svojej osobe. Zo strany žalovanej bola
vznesená námietka pasívnej vecnej legitimácie a teda, že žalobcovia 2/ a 3/ mali byť označení na strane
žalovaných, po procesnom zrušení textu vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/. Súd je však toho názoru, že
žalobcovia 2/ a 3/ vzdaním sa práva spochybniť dôvody vydedenia, ku dňu vyhlásenia žalobcu 3/ a
ku dňu doručenia listu žalobkyňou 2/2, prestali byť v postavení zákonných dedičov, ktorí prichádzajú

do úvahy ako okruh účastníkov v dedičskom konaní. Teda písomným vyhlásením D. a doručením listu
A., do rúk notárky ako súdnej komisárky, teda príslušnému súdu, prestali tvoriť okruh dedičov, ktorí by
pripadali do úvahy, či už v postavení zákonných alebo závetných skupín. Teda nemuseli byť označení
ako žalovaní a je splnená legitimácia na oboch procesných stranách.

12. Súd následne mohol pristúpiť k posúdeniu veci samej a teda, či v čase spísania jednostranného
úkonu Listiny o vydedení poručiteľom I. A., dňa 12.3.2010 u notára, existovali alebo neexistovali dôvody
vydedenia, vo vzťahu k žalobkyni 1/.

13. Z listiny o vydedení vyplýva, že poručiteľ uviedol dôvod vydedenia žalobkyne 1/, ktorú konkretizoval

ako A. A., ktorá s ním udržiavala kontakt, najmä po jeho chorobe avšak, asi rok, si ho nevšíma a
prehlásila, že o kontakt s ním nemá záujem. Navyše s jeho rozvedenou manželkou, synom a ňou, s ich
priateľmi žijú v jednom byte, ktorého je spoluvlastníkom a oňho nemajú záujem.

14. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila
alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Ani splnenie dôkaznej povinnosti neznamená
automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou

sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých
a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii
vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane, bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva nasúdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží

dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného
práva.

15. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobkyňa absolútne neuniesla dôkazné bremeno,
keď nepreukázala, že dôvody vydedenia v relevantnom čase neexistovali voči jej osobe. Procesná

povinnosť žalobkyne 1/ spočívala nielen uvádzať a tvrdiť skutočnosti, ktoré by jej v konaní priniesli
úspech ale ich aj preukázať. Čo znamená, že v období rok až dva pred spísaním Listiny o vydedení
poručiteľom jej otcom (2008, 2009, 2010), tzv. ku dňu 12.3.2010 mala nielen tvrdiť, ale aj preukázať
predložením dôkazov alebo prostredníctvom súdu žiadať o vykonanie dôkazov. Jej povinnosťou tiež
bolo sporné skutočnosti tvrdené a preukázané včas žalovanou (napr. čestnými prehláseniami, včas
navrhnutými svedkami), vyvrátiť. Žalovaná strana tvrdila, že s otcom nebola v kontakte a to ani po

operácii čreva a neprejavovala o otca záujem. Naopak sestra poručiteľa K. A. v písomnom prehlásení
zo dňa 23.9.2024 potvrdila, že poručiteľa z domu bežne vyhadzovala počas manželstva jeho manželka
a keď si našla priateľa, vyhodila poručiteľa definitívne na ulicu. V konaní žalobkyňa 1/ neprodukovala
dôkazy, napr. listiny, fotografie, výpisy z telefónu, výpisy SMS správ, nenavrhla žiadnych svedkov v
rámci realizácie ust. § 167 CSP ani nepredložila čestné vyhlásenia včas súdu. Súd konštatoval na

základe zisteného, že žalobkyňa 1/ absolútne nepredložila súdu ani dôkazy, na ktoré poukazovala
vo svojich písomných vyjadreniach (napr. písomná komunikácia so sesternicou z neidentifikovaného
obdobia, fotografia z roku 2018 o návšteve otca, teda 8 rokov po vydedení, správy o kondolencii po
smrti babky, teda dôkazy ktoré nesúvisia s preskúmavaným obdobím pre rozhodnutie vo veci samej).
Žalobkyňa 1/ bola poučená prostredníctvom právneho zástupcu súdom, ktorý aj pri prípadnej absencii

poučenia pozná právo v tom, že súd môže uplatniť sudcovskú koncentráciu. Následne aj sudcovská
lehota bola uložená v predvolaní na pojednávanie, a to v rozsahu ešte 20 dní, v ktorej nebola splnená
povinnosťnanavrhovaniedôkazov,napr. svedkovakoajpredkladaniačestnýchprehlásení.Predsúdom
neobstálo tvrdenie, že žalobkyňa 1/ žije vo L. M., keďže je riadne zastúpená advokátom. Navyše niektoré
čestné prehlásenia predložené na pojednávaní vo februári 2025, boli spísané v roku 2024 a súdu boli

predložené až na pojednávaní. Vykonaním dôkazov, či už výsluchom novo navrhnutých svedkov na
pojednávaní alebo prečítaním čestných prehlásení predložených na pojednávaní, by súd dostal do
procesnej nevýhody druhú procesnú stranu brániť sa bez poskytnutej 5-dňovej zákonnej lehoty, ktorú
poskytuje Civilný sporový poriadok. Právny zástupca žalovanej nesúhlasil s vykonaným dokazovaním
bezprípravynaprekvapivénavrhovanédokazovanieapoukázalnauplatneniesudcovskejkoncentrácie.

V súvislosti s navrhovaným dokazovaním zo strany žalobkyne 1/ súd poukazuje na ustanovenie § 197
CSP. Pre zachovanie zásady predvídateľnosti postupu súdu je potrebné, aby strana výsluch svedka
navrhujúca, najskôr uviedla, koho a k akým skutkovým okolnostiam má byť svedok vypočutý. Umožní
sa tým vymedziť predmet výsluchu a súčasne súd bude môcť vylúčiť svedecký dôkaz, ktorý by bol
zbytočný. Pokiaľ strana zabezpečuje prítomnosť svedka na pojednávaní potom ako dôkaz navrhne,

strana má súčasne zákonnú povinnosť o tejto skutočnosti upovedomiť súd aj protistranu. Následkom je
že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a súd aj napriek tomu, že svedok je prítomný
na pojednávaní môže jeho výsluch nevykonať a zamietnuť jeho vykonanie. Súd však môže dôkaz
svedka nevykonať na danom pojednávaní z dôvodu, že strana síce zabezpečila jeho prítomnosť, ale
neupovedomila o tom protistranu alebo ju upovedomila neskoro, ktorá namietla nedostatok času na

prípravu na vypočutie svedka § 178 ods. 2 CSP. Uvedené súd aplikoval zamietnutím dokazovania s
odvolaním sa na uplynutie sudcovskej koncentrácie.

16. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na
preukázanie neexistencie dôvodov vydedenia v čase spísania vôle poručiteľa. Naopak na neunesenie

dôkazného bremena a uplatnenie sudcovskej koncentrácie súdom, reagoval právny zástupca žalovanej
procesným úkonom na pojednávaní tak, že upustil od výsluchu nimi včas navrhovanými svedkami, ako
aj novo navrhovaného svedka I. A., keď žalobkyňa neuniesla bremeno produkovať dôkazy a následne
na základe nich preukázať svoje tvrdenia. Poukázal na hospodárnosť a nadbytočnosť dokazovania z
ich strany za danej procesnej situácie.

17.Výrokotrováchkonaniavovzťahumedzižalobkyňou1/ažalovanouodôvodnilust.§255ods.1CSP.18. Výrok o zastavení konania vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ odôvodnil článkom 4 CSP a § 62 CSP.
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami 2/ a 3/ a žalovanou odôvodnil tým, že žalobcovia 2/
a 3/ do konania vstúpili bez procesnoprávnych účinkov, a teda trovy vo vzťahu k nim nemohli vzniknúť.

19. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa 1/, a to proti výroku, ktorým bola jej
žaloba zamietnutá, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania, pričom navrhla, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

21. Poukázala na to, že postupom súdu prvej inštancie došlo k obmedzeniu jej práv v rovine
dokazovania, pretože žalobkyňa 1/ navrhovala v samotnom podaní ako prvotnom procesnom úkone

vypočutie svedkov a ako listinný dôkaz navrhla oboznámenie rozvodového rozsudku, ktorý sa na
pojednávaní však neprečítal.

22. Z ust. § 154 CSP vyplýva, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Zákonným limitom dokedy možno

uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany je vyhlásenie uznesenia o skončení
dokazovania. Po vyhlásení tohto uznesenia už nemožno prostriedky procesného útoku a procesnej
obranyúčinneuplatniť.Pokiaľstranasporuuplatníprostriedokprocesnéhoútokualeboprocesnejobrany
neskôr, nevyvolá tým žiadne procesné účinky. S poukazom na toto ustanovenie je nutné prihliadať
na sudcovskú koncentráciu konania ako na koncentráciu konania, ktorá je užším zákonným pojmom,

a teda je absorbovaná zákonnou koncentráciou a mala by byť posudzovaná v súlade so zásadou
proporcionality.

23. Navrhovaní svedkovia, teda A. A. – matka žalobkyne 1/ a D. A. – brat žalobkyne 1/, boli označení
vo veci v samotnom návrhu ako v prvom dispozičnom procesnom úkone vo veci a na pojednávaní

boli riadne predvolaní súdom, avšak neboli sudkyňou vypočutí. Títo svedkovia boli riadne označení
v žalobnom návrhu a nemohli podliehať sudcovskej koncentrácii a nemohli zapríčiniť porušenie zásady
procesnej ekonómie vedenia sporového konania, nakoľko predošlé výzvy súdu na doplnenie podania
boli vybavované v lehotách súdom stanovených. Takýto postup súdu je nezákonný a v rozpore
s princípom spravodlivého vedenia sporového konania a ústavného princípu práva na spravodlivé

súdne prejednanie veci pred súdom. Nie je možné na jednej strane vykonať záver o tom, že žalobkyňa
neuniesla bremeno dokazovania a na druhej strane neumožniť vypočutie dvoch svedkov, ktorí sa mali
vypočuť na nariadenom pojednávaní súdom a na tomto pojednávaní ich nevypočuť s odôvodnením,
že bola porušená sudcovská koncentrácia konania. Toto odôvodnenie súdu je na uvedené vysvetlenie,
kedy nemohlo dôjsť k porušeniu tejto koncentrácie absurdným argumentom a nespravodlivým vedením

sporového konania, kedy na jednej strane odkazuje na formalistický prístup ku konaniu, ktorý nechce
aplikovať do dôsledkov a na druhej strane porušuje zásadu dokazovania na pojednávaní nepripustením
a nevypočutím svedkov, ktorí boli súdom predvolaní na pojednávanie a ktorí boli v samotnom návrhu
označení ako svedkovia vrámci prvého dispozičného úkonu vo veci samej žalobkyňa. Naviac, súd
neuplatnil procesný inštitút predbežného prejednania sporu, ktorý by bol v tomto prípade vhodným, ak

po replikách neboli vyjasnené právne otázky procesného alebo hmotnoprávneho charakteru.

24. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 1/ navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť.

25. So zreteľom na obsah odvolania žalobkyne 1/ v odvolacom konaní bol preskúmaný výrok
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou, a preto výroky rozsudku o zastavení
konania vo vzťahu medzi žalobcami 2/ a 3/ a žalovanou a o náhrade trov konania vo vzťahu medzi
žalobcami 2/ a 3/ a žalovanou, ktoré odvolaním žalobkyne 1/ napadnuté neboli, v odvolacom konaní

preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

26. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CPS a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne 1/ nie je dôvodné.27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie. Neboli zistené vady procesného postupu súdu, ktoré by mohli mať za následok znemožnenie
procesných práv žalobkyne 1/ v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

29. Podľa § 461 odsek 1, 2 OZ, dedí sa zo zákona alebo zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak
nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne
zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona.

30. Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b), c), d) OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s
dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, trvalo

vedie neusporiadaný život.

31. Podľa § 469a odsek 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 odsek 2.

32. Podľa § 469a ods. 3 OZ, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia ustanovenia § 476
a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

33. Podľa § 476 ods. 1, 2 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť

uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

34.Podľa§476dOZ,poručiteľmôžeprejaviťsvojuposlednúvôľudonotárskejzápisnice,osobitnýzákon
ustanovuje, kedy sa úkon musí urobiť pred svedkami.

35. Podľa § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,
ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú
rovnaké.

36. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že 12.3.2010 bola spísaná na Notárskom

úrade notárky JUDr.Oľgy Piskoríkovej Notárska zápisnica pod sp. zn. N 84/2010, NZ 8462/2010,
ktorou bol zriadený závet a zároveň listina o vydedení poručiteľa I. A., nar. XX.X.XXXX. Obsahom
tejto listiny o vydedení bola predovšetkým okolnosť, že žalobkyňa 1/ ako dcéra poručiteľa si tohto
nevšíma a vyhlásila, že o kontakt s ním nemá záujem. Spolu s rozvedenou manželkou poručiteľa syn
a dcéra A. s ich priateľmi žijú v jednom byte, ktorého je poručiteľ spoluvlastníkom, avšak nemajú záujem

o poručiteľa.

37. Za týchto okolností bolo úlohou žalobkyne 1/ vyvrátiť okolnosti uvedené v tejto notárskej zápisnici,
najmä v polohe dôvodov pre vydedenie a preukázať, že tieto okolnosti nie sú pravdivé.

38. Žalobkyňa 1/ v žalobe a v priebehu konania tvrdila, že od roku 2014 žila v K., avšak pravidelne
chodievala dvakrát do roka do C. k bratovi D. a s otcom – poručiteľom udržiavala kontakt, a to aj
v nasledujúcom období, pričom ešte pred smrťou začiatkom roka 2023 chcela otca vziať k sebe do
Anglicka.

39. V zmysle vyššie uvedeného však bolo povinnosťou žalobkyne 1/ tieto okolnosti preukázať, k čomu
v priebehu konania nedošlo.40. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobkyne 1/ spočívajúcou v tom, že výsluch svedkov
A. A. – matky žalobkyne 1/ a D. A. – brata žalobkyne 1/, ako aj sesternice J. M. a partnera A. G. navrhla
už v pôvodnej žalobe. Žaloba totiž takýto návrh neobsahuje a prvý návrh na vypočutie týchto svedkov

bol právnym zástupcom žalobkyne 1/ prednesený na pojednávaní 5.2.2025 (č.l. 79 spisu), a to napriek
tomu, že v predvolaní na toto pojednávanie bol právny zástupca žalobkyne 1/ poučený o zásadách
koncentráciekonaniavzmysle§153ods.1,2,3CSP,avšaknávrhnavypočutiesvedkovbolprednesený
až na tomto pojednávaní. Zo strany žalobkyne 1/ takto nebola rešpektovaná 20-dňová sudcovská lehota
na predkladanie dôkazov (vrátane vypočutia svedkov) v zmysle § 153 CSP, ktorá bola jasne uvedená

v predvolaní na pojednávanie (č.l. 54 spisu).

41. Za týchto okolností nemožno postup súdu prvej inštancie hodnotiť ako formalistický, nakoľko z ust.
§ 153 ods. 2 CSP vyplýva, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli predložené včas, nemusí súd prihliadať, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V prejednávanej veci ide o takúto procesnú situáciu, nakoľko

návrh na vypočutie uvedených svedkov nebol zo strany žalobkyne 1/ (jej právneho zástupcu) vykonaný
včas v zmysle pokynov uvedených v predvolaní na pojednávanie. Vypočutie svedkov by teda vyžadovalo
na základe návrhu predneseného na pojednávaní 5.2.2025 odročenie tohto pojednávania, nariadenie
ďalšieho pojednávania, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako postup v rozpore s ust. § 153 ods. 2 CSP
atakýtozávernemožnohodnotiťakoformalistickýaznemožňujúcirealizáciuprocesnýchprávžalobkyne

1/ v takej more, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

42. Pokiaľ žalobkyňa 1/ neprezentovala dostatočné dôkazy, tak ako to vyhodnotil aj súd prvej inštancie,
napreukázaniesvojhoskutočnéhovzťahukporučiteľovi,svojmuotcovi,anepreukázala,žeokolnosti,na
ktorých bola založená listina o vydedení uvedená v predmetnej notárskej zápisnici možno konštatovať,

že žalobkyňa 1/ neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa vyvrátenia právnych dôsledkov vyplývajúcich
z tejto listiny o vydedení, tak ako to správne konštatuje aj súd prvej inštancie.

43. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu žalobkyne 1/ zamietol a so zreteľom na
to, že správny je výrok napadnutého rozsudku ako o trovách konania, odvolací súd postupom podľa §

387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne
a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

44. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou bolo rozhodnuté podľa §
396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom

konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobkyni 1/, ktorá v odvolaco
konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).