Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010344
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.
marca 2026 v trestnej veci obžalovaného ml. A. B. za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. c) Tr. por., o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen zo dňa 12.12.2025, sp. zn. 5T/73/2025 takto

r o z h o d o l :

I.Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvalým
pobytom E., E. F. XXX/X, žiaka
Obchodnej akadémie v E.

o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., § 111 Tr. zák., § 54 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na
trest povinnej práce vo výmere 60 (šesťdesiat) hodín.

II.Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný ml. A. B. uznaný za vinného z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. por., na tom skutkovom základe, že

dňa 01.06.2024 v čase od 18.00 hodiny do 19.00 hodiny v meste E., na ulici G., pri vchode na amfiteáter
H. B., na mieste verejnosti prístupnom v prítomnosti maloletých osôb S. E., nar. XX.XX.XXXX, I. J., nar.
XX.XX.XXXXaK.,nar.XX.XX.XXXX,fyzickynapadolmaloletéhopoškodenéhoL.M.,nar.XX.XX.XXXX,
ktorého obžalovaný pozná a ktorého sa chcel spýtať k obsahu videa, ktoré obžalovaný videl a na ktorom
mal byť maloletý poškodený, a to tak, že obžalovaný pristúpil k poškodenému od chrbta, chytil ho rukou
okolo krku, pričom mal zohnutý lakeť a takto ho škrtil až do doby, kedy mal poškodený zhoršené videnie,

následne sa poškodený z bicykla postavil a zvalil na páchateľa dozadu a spolu s ním poškodený spadol
na asfaltovú cestu, kde si pri páde udrel hlavu, na ktorej mal riadne upevnenú prilbu a po páde mu prilba
z hlavy spadla, kde na zemi sa presne nezisteným spôsobom navzájom napádali a naťahovali za bundy.Za to mu bol uložený podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., §
36 písm. l) Tr. zák., § 118 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba 12 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. E. XXX/XX, B.,
s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 36 284 83, s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obhajca v mene obžalovaného odvolanie proti výrokom o vine a o treste a to
písomným podaním na poštu dňa 22.12.2025, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 29.12.2025.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil. Podľa jeho
názoru neboli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.

zák. a tým pádom ani prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., pričom zároveň citoval zákonné
znenie § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný síce chytil poškodeného okolo krku, avšak
toto jeho konanie nemožno považovať za napadnutie iného, najmä ak bolo odôvodnené hrubým,

neslušným správaním poškodeného (nahrávka videa), ktorý toto svoje konanie poprel a v mnohom
v priebehu prípravného konania a hlavného pojednávania nehovoril pravdu. Následná fyzická aktivita,
v dôsledku ktorej obaja aktéri skončili na zemi, už nebola zo strany obžalovaného, ale prevažne zo
strany poškodeného, preto nie je možné konanie obžalovaného posúdiť tak, že by on napadol iného.

Zároveň upozornil na znenie § 95 ods. 2 Tr. zák. a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.11.2017,
sp. zn. 3Td/72/2017, z ktorého vyplýva, že materiálny korektív je určený viacerými skutočnosťami a to
spôsobom vykonania činu a jeho následkami, ako aj okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný. V danom
prípade teda obžalovaný nenaplnil formálne znaky skutkovej podstaty prečinu, z ktorého bol uznaný za
vinného a ani stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť nebol väčší ako malý.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovaného podľa §
285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Odvolanie okresného prokurátora navrhol podľa § 319
Tr. por. zamietnuť.

Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 15.12.2025, a to proti výrokom o vine, o treste a o náhrade škody, v neprospech
obžalovaného.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil. Okresný súd
napadnutým rozsudkom neuznal vinu obžalovaného vzťahujúcu sa na následok konania vo forme
ublíženia na zdraví poškodenému, a v tomto smere upravil časť skutkovej vety, ako aj aplikovanú právnu
kvalifikáciu a od toho sa odvíja jeho rozhodnutie o treste a o náhrade škody.

Odvolateľ mal za to, že v miere postačujúcej na uznanie viny zo skutku uvedeného v podanej obžalobe
a pri zachovaní tam použitých právnych kvalifikácií boli okolnosti konania obžalovaného a aj následky
tohto jeho konania preukázané, hodnotiac dôkazy v zmysle zásad upravených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr.
por. Okresný súd následok na zdraví poškodeného nepričítal za vinu obžalovanému a v tomto smere
potom upravil právnu kvalifikáciu, keď prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.

zák. vypustil. Poukázal pritom na výpoveď maloletého poškodeného, ktorý sa mal po skutku zúčastniť
koncertu, prípadne sa bicyklovať a tiež zohľadnil iba jeho vyjadrenie, že mal mať fyzické potýčky aj s
inými osobami.V súvislosti s argumentáciou okresného súdu dal do pozornosti výpoveď maloletého poškodeného
L., ktorý uviedol vo výpovedi dňa 25.04.2025, že po incidente s obžalovaným išiel na koncert, avšak
nebicykloval sa, po celý čas bicykel tlačil, lebo sa mu krútila hlava. Iný úraz pred a po incidente

maloletý poškodený vo výpovedi neuvádzal. Podrobne sa tiež vyjadril k zdravotným problémom, ktoré
mu vznikli po fyzickom útoku obžalovaného. Tieto prejavy na zdraví maloletého poškodeného potvrdzuje
aj jeho matka, poškodená H. M. a podrobne dokumentované sú zranenia poškodeného lekárskymi
správami a znaleckým posudkom č. 40/2024 K. L. O.. V prípade, ak okresnému súdu nepostačovali
výsledky znaleckého skúmania spomenutého znalca, bolo na mieste pristúpiť k pribratiu znalca z odboru

zdravotníctva a farmácie, odvetvia neurológie, tak ako to bolo navrhnuté prokurátorkou pri prednesení
návrhu na doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 05.12.2025, ktorý návrh bol zo strany
okresného súdu postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietnutý.

Okresný súd dôkazne neopodstatnene neuznal obžalovaného vinným z konania - napadnutia
maloletého poškodeného aj vo vzťahu k spôsobeniu následku – ujmy na zdraví. Na takýto postup

nebolo dané opodstatnenie, keď následky na zdraví maloletého poškodeného jednoznačne preukazujú
výsledky dokazovania.

K argumentácii obhajoby, že maloletý poškodený si udrel hlavu pri páde, ktorý sám inicioval, odvolateľ
uviedol, že k pádu na zem došlo práve v dôsledku prvotného napadnutia zo strany obžalovaného, keď

sa maloletý poškodený snažil dostať zo zovretia rukou popod krk od obžalovaného. V opačnom prípade
by k pádu na zem a k zraneniam u maloletého poškodeného nedošlo.

Odvolateľ namietal aj výrok o treste napadnutého rozsudku, keď mal za to, že vina obžalovanému bola
preukázaná pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §

139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák.,
teda potom bolo namieste trest ukladať ako úhrnný podľa trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie
trestného, t.j. v tomto prípade podľa ustanovenia § 156 ods. 2 Tr. zák.

Vzhľadomnajehoargumentáciuvtomtoodvolanívovzťahukvýrokuovine,vyplývaajjehoodôvodnenie

odvolania do výroku o náhrade škody, nakoľko výsledky dokazovania dávajú dostatočný podklad na
rozhodnutie o priznaní riadne a včas uplatnených nárokov na náhradu škody podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
u oboch poškodených strán.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznal vinu obžalovaného na skutkovom

základe a právnej kvalifikácii ako sú uvedené v podanej obžalobe a za to mu uložil úhrnný trest odňatia
slobody s použitím ustanovení § 156 ods. 2, § 117 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr.
zák. v trvaní 6 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu trvaní 12 mesiacov, taktiež, aby ho
zaviazal k náhrade uplatnenej škody.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti zákonnej zástupkyne mladistvého
obžalovaného, splnomocnenkyne poškodenej Union zdravotnej poisťovne, a.s. a orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, odvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním správy
probačného a mediačného úradníka na obžalovaného o predbežnom šetrení.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa v plnom rozsahu pridŕžal dôvodov uvedených v písomnom
odôvodnení podaného odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu vo všetkých
jeho výrokoch s tým, aby bol obžalovaný uznaný za vinného aj z prečinu ublíženia na zdraví a na tom
skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe a vzhľadom k tomu, aby mu bol uložený primeraný úhrnný
trest odňatia slobody a súčasne, aby mu bola uložená aj povinnosť nahradiť obidvom poškodeným

stranám škodu v preukázanej výške. Odvolanie obžalovaného žiadal zamietnuť ako nedôvodné.

Zákonná zástupkyňa maloletého poškodeného sa pripojila sa k návrhu prokurátora.

Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu sa pridŕžal dôvodov uvedených v písomne podanom

odvolaní a poukázal na ne. Dal do pozornosti to, že hodnotenie osoby obžalovaného zo strany školy
už nie je aktuálne a návrh na zabezpečenie aktuálneho hodnotenia jeho správania ako študenta bol
zamietnutý. Zdôraznil, že osoby v mladom veku sa správali primerane ich veku a bolo bežné, že
dochádzalo aj k fyzickým potýčkam, resp. bitkám medzi nimi, avšak nikoho v minulosti za takétonezávažné konanie trestne nestíhali, v podstate sa tu kriminalizujú mladé osoby. Navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a sám rozhodol rozsudkom tak, že
obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí. Odvolanie prokurátora žiadal zamietnuť ako

nedôvodné.

Obžalovaný sa pripojil sa k návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obhajcu obžalovaného a okresného

prokurátora zistil, že odvolania podali oprávnené osoby v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti
ktorému boli prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých napadnutých výrokov rozsudku, t.j. o vine, o treste, ako aj o náhrade škody a taktiež správnosť
postupu konania, ktoré im predchádazlo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, by prihliadol len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po
uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obhajcu obžalovaného bolo čiastočne

dôvodné, a to proti výroku o treste, naproti tomu odvolanie okresného prokurátora dôvodné nebolo.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že
napadnutým rozsudkom bolo vo výroku o treste porušené ustanovenie Trestného zákona a zároveň bol
obžalovanému uložený neprimerane prísny trest. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.

d), písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste sám rozsudkom tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora
zamietol ako nedôvodné. Vo zvyšných častiach, t.j. vo výrokoch o vine a o škode zostal napadnutý
rozsudok okresného súdu nezmenený.

Pokiaľ ide o otázku viny súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva
obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj
v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým

v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto
smere nič podstatné vyčítať. Podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak
si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi
úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného

ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku
uznal za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na stranách č.
3 až 10, vrátane hodnotenia dôkazov na stranách č. 7 až 10, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil

a jeho opakovanie by bolo nadbytočné. Považoval však za potrebné aspoň stručne reagovať v rámci
odvolacieho konania na odvolacie námietky obhajcu obžalovaného a okresného prokurátora, ktoré však
nebolo možné ani u jedného z nich akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu
rozhodnutiu vo výroku o vine.

Krajský súd mal za to, že konanie obžalovaného uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku
bolo potrebné právne kvalifikovať ako fyzické napadnutie iného vzhľadom na spôsob jeho vykonania,
intenzitu, trvanie, ako aj skutočnosť, že obžalovaný útok na poškodeného inicioval a vzápätí aj
zrealizoval a to nečakane zo zadu, čím bol bez akýchkoľvek pochybností naplnený tento zákonný znak
skutkovej podstaty prečinu výtržníctva.

Pokiaľ ide o tzv. materiálny korektív upravený v § 95 ods. 2 Tr. zák. aj s touto argumentáciou obhajoby
sa okresný súd dostatočne vyrovnal a to v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane č. 9, odsek 3.
V konečnom dôsledku teda možno ustáliť, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako malá,
teda jeho konanie naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. Krajský súd zdôrazňuje tiež to, že v danom prípade nešlo o základnú
skutkovú podstatu, ale už o prísnejšiu kvalifikovanú skutkovú podstatu uvedeného prečinu, kde je tzv.
typový stupeň závažnosti vo všeobecnosti vyšší oproti základnej skutkovej podstate, pričom nemožno
opomenúť ani to, že bol spáchaný fyzicky jednak verejne a jednak na mieste verejnosti prístupnom, a toza prítomnosti minimálne ďalších troch maloletých osôb. Naviac obžalovaný konal z hľadiska zavinenia
vo vopred pojatom priamom úmysle a jeho pohnútkou bola nespokojnosť s údajným predchádzajúcim
vulgárnym vyjadrením zo strany poškodeného na jeho adresu.

Okresný súd náležite odôvodnil úpravu skutkovej vety oproti obžalobe, ako aj neakceptovanie právnej
kvalifikácie skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v tomto smere poukazuje na jeho argumentáciu
na stranách č. 9, posledný odsek a č. 10, prvý odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorú si

v plnom rozsahu osvojil. Uzatvára, že poškodený nepochybne utrpel v danom období zranenie, ktoré
by mohlo byť právne posúdené ako ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zák., avšak vykonaným
dokazovaním nebolo zároveň jednoznačne preukázané tiež to, že vzniklo výlučne v dôsledku konania
obžalovaného kladeného mu za vinu, a to predovšetkým vzhľadom na preukázanú existenciu viacerých
iných skutočností, resp. príčin, v dôsledku ktorých mohlo eventuálne vzniknúť, pričom v tomto smere
okresný súd správne uplatnil zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného.

Okresný súd taktiež akceptovateľne odôvodnil aj odmietnutie vykonania dôkazov procesných strán a to
na strane č. 10, odsek 2, 3 a 4 napadnutého rozsudku, avšak vhodným by bolo zabezpečenie aktuálneho
hodnotenia obžalovaného zo strany školy, a preto krajský súd jeho správanie v tomto prostredí hodnotil
čiastočne negatívne len v období do vypracovania tejto správy. Pokiaľ ide o argumentáciu okresného

prokurátora, že ak okresnému súdu nepostačovali závery znalca K. L. O. z odvetvia traumatológie, mal
pribrať do konania znalca z odvetvia neurológie, tak ako to navrhol na hlavnom pojednávaní, odvolací
súd poznamenáva, že nie je úlohou konajúceho súdu, aby zaobstarával dôkazy za takejto dôkaznej
situácie, práve naopak navrhnutý postup mal realizovať samotný odvolateľ ako procesná strana, ak by to
považoval za potrebné a v tomto smere mu nič nebránilo vyvinúť väčšiu aktivitu aj v rámci konania pred

súdom, keďže na ňom spočíva dôkazné bremeno. Nemožno prehliadnuť ani argumentáciu obhajoby,
že znalec z odvetvia traumatológie nie je oprávnený posudzovať zranenia týkajúce sa otrasu mozgu,
avšak táto skutočnosť, pokiaľ ide o absenciu záverov znalca z odvetvia neurológie, v žiadnom prípade
nemôže byť vyhodnotená na ťarchu obžalovaného.

Krajský súd po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie dospel k záveru, že súhrn vykonaných
dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, vyvracia
ním produkovanú obhajobu a dostatočne preukazuje, že skutok kladený mu za vinu sa stal takým
spôsobom, ako správne ustálil okresný súd, ako aj to, že ho spáchal práve obžalovaný, ktorý súčasne
naplnil subjektívnu a objektívnu stránku stíhaného prečinu a jeho zaň trestne zodpovedný. Súhrn

dôkazov vyznievajúcich v jeho prospech nebol totiž dostatočne spôsobilý na to, aby mohol byť
v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený tak, ako sa toho domáhal.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zák., účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj

spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Tr. zák., pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba
prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho

osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného
činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali
protiprávnym činom.

Podľa § 111 Tr. zák., pri uložení trestu povinnej práce nesmie horná hranica tohto trestu prevyšovať

polovicu hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Trest povinnej práce nesmie vzhľadom
na svoju povahu alebo okolnosti, za ktorých sa vykonáva, ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný
vývoj mladistvých.

Podľa § 54 Tr. zák., trest povinnej práce môže súd uložiť vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje

za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu
odňatia slobody nepresahuje 5 rokov.Pokiaľ ide o výrok o treste obhajca obžalovaného v tomto smere svoje odvolanie bližšie neodôvodnil,
keďže žiadal oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, okresný prokurátor navrhol obžalovanému
sprísniť trest aj vzhľadom k tomu, že žiadal, aby bol obžalovaný uznaný za vinného v zmysle obžaloby,

t.j. z obidvoch prečinov s tým, aby mu bol ukladaný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému ako mladistvému, odvolací súd
sa nestotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorým mu uložil trest odňatia slobody, ktorého výkon

podmienečne odložil na skúšobnú dobu, nakoľko ho považoval za neprimerane prísny.

Okrem toho okresný súd nesprávne aplikoval pri ukladaní trestu § 36 písm. l) Tr. zák., podľa ktorého
je poľahčujúcou okolnosťou priznanie sa k trestnému činu a jeho oľutovanie, čo ale obžalovaný
nenaplnil, avšak tomuto patrilo priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. vedenie
riadneho života pred spáchaním trestného činu, avšak napriek tomu správne ustálil pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností na 1:0. Poľahčujúca okolnosť výrazne vyznievala v prospech obžalovaného,
ktorý nebol doposiaľ súdom trestaný, ani sankcionovaný za priestupok, v jeho neprospech čiastočne
vyznievalo negatívne hodnotenie jeho správania zo strany školy do dňa 01.07.2024, pričom podľa
správy ÚPSVaR Zvolen bol riešený v minulosti aj políciou dohovorom za nevhodné správanie, avšak
týmto nebola sama o sebe vylúčená pozitívna zmena jeho správania od posledného hodnotenia. Keďže

však obžalovaný viedol doposiaľ v podstate riadny život, bolo neprimerane prísne, aby mu bol uložený
najprísnejší druh trestu a to trest odňatia slobody, pričom na tom nič nemení skutočnosť, že jeho výmera
mu bola mimoriadne znížená. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť aj na jeho vek približne 16 rokov
v čase skutku, a tomu zodpovedajúcu rozumovú a mravnú vyspelosť, ako aj na určitú dobu, ktorá
uplynula od jeho spáchania.

Zo správy probačného a mediačného úradníka Krajského súdu v Banskej Bystrici s miestom výkonu na
Okresnom súde Zvolen o predbežnom šetrení vyplýva, že u obžalovaného boli splnené všetky zákonné
podmienky na prípadné uloženie trestu povinnej práce ako jedného z alternatívnych druhov trestov
a krajský súd mal za to, že práve takýto miernejší druh trestu bude nielen primeraný, ale aj najvhodnejší

na dosiahnutie účelu trestu a z tohto dôvodu mu uložil sám trest povinnej práce vo výmere 60 hodín,
t.j. nad dolnou hranicou trestnej sadzby pre tento druh trestu, rešpektujúc aj ust. § 33a ods. 3 Tr. zák.
a to ako trest samostatný.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým boli poškodení maloletý L. M. a Union zdravotná poisťovňa,

a.s. podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázaní so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces,
odvolací súd sa stotožnil s výrokom okresného súdu, ktorý považoval za zákonný a dôvodný. Okresný
súd síce stručne, ale náležite odôvodnil na strane č. 11, odsek 4 svoje rozhodnutie ohľadne obidvoch
poškodených, nakoľko obžalovaný nebol zároveň uznaný za vinného aj z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a vzhľadom

na absenciu odsúdenia za túto časť obžalobného skutku ani nebola a ani nemohla byť v tomto konaní
preukázaná jeho prípadná zodpovednosť za vznik škody na zdraví maloletého poškodeného podľa
príslušných civilnoprávnych predpisov.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti

a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine a o treste, ako aj výroku o náhrade škody a správnosti
postupu konania, ktoré im predchádzalo, považoval podané odvolanie obžalovaného za čiastočne
dôvodné (vo výroku o treste), oproti odvolaniu okresného prokurátora, ktoré nebolo podané dôvodne,
a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.