Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202258
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8325202258.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom, v spore žalobcu: Československá obchodní

banka, a. s., IČO: 00 001 350, so sídlom Radlická č. 333/150, 150 57 Praha 5, právne zastúpený
usadeným euroadvokátom reg. č. 300162: JUDr. Pavel Novák, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XXX, XXX XX D. C., v konaní o zaplatenie 16 950
Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu16950,00Kčspoluskapitalizovanýmúrokomvovýške
3 342,31 Kč ku dňu 28.08.2025, s úrokom vo výške 12,75 % ročne zo sumy 15 000,00 Kč za obdobie
od 29.08.2025 až do zaplatenia, s kapitalizovaným zákonným úrokom z omeškania vo výške 1 399,42

Kč ku dňu 28.08.2025 a zákonným úrokom z omeškania vo výške 12,75 % ročne zo sumy 16 950,00
Kč za obdobie od 29.08.2025 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom
o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.08.2025 bol Okresnému súdu Humenné doručený návrh na vydanie platobného rozkazu

o zaplatenie pohľadávky vo výške 16 950 Kč s príslušenstvom, ktorým sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia tak, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť istinu vo výške 16 950 Kč spolu s
kapitalizovaným úrokom vo výške 3.342,31 Kč ku dňu 28.08.2025, s úrokom vo výške 12,75% p.a. zo
sumy 15.000 Kč za obdobie od 29.08.2025 až do zaplatenia, s kapitalizovaným zákonným úrokom z
omeškania vo výške 1.399,42 Kč ku dňu 28.08.2025 a zákonným úrokom z omeškania vo výške 12,75%
p.a. zo sumy 16.950,00 Kč za obdobie od 29.08.2025 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o kontokorente
č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX (ďalej len zmluva). Kontokorent bol dojednaný k osobnému účtu
žalovaného do výšky úverového limitu vo výške 15 000 Kč (ďalej len „úverový limit“ alebo „úver“).
Žalovaný bol po doplatení oprávnený úver čerpať vždy do výšky úverového limitu, a to spôsobom
uvedeným v čl. III. zmluvy, kedy žalovaný týmto spôsobom úver čerpal, čím boli žalovanému zo strany
žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky.
Úveruschopnosť bola riadne posúdená, žalobca posúdil príjmovú aj výdavkovú stránku, pričom pri

posudzovaní vychádzal zo žiadosti, výpisu z osobného účtu a bankových registrov (CRIF, CBCB). Úver
bol riadne poskytnutý s doložením príjmov a posúdením výdavkov.
Žalovaný bol na základe čl. II. ods. 2 zmluvy povinný žalobcovi hradiť riadny úverový úrok vo výške
21,90.% ročne (ďalej len „úrok“). Žalobca však požadoval úrok vo výške 12,75 % ročne. Žalovaný bolpovinný hradiť žalobcovi pohľadávky z úveru spôsobom uvedeným v článku V. v spojení s čl. II. ods.
3 zmluvy, mesačnou platbou vrátane úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov. Splácanie sa potom
uskutočňovalo tým, že klient na svojom účte zaistil dostatok disponibilných peňažných prostriedkov na

automatickú úhradu mesačných splátok úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania. Žalovaný bol potom
povinný úver vrátane príslušenstva splatiť najmenej jedenkrát za 6 mesiacov. Príslušenstvo však bolo
nutnépodľazmluvyhradiťmesačne.Žalobca malnárokuplatniťsi vprípade,žeježalovaný vomeškaní
s akoukoľvek pohľadávkou voči žalobcovi, úrok z omeškania, a to v zákonnej výške.
Žalobca uviedol, že podľa čl. IV. ods. 3 písm. a) zmluvy bol žalobca oprávnený žalovanému účtovať

poplatky, najmä za upomienky a výzvy, kedy za upomienku si mohol účtovať sumu 300 Kč a za výzvu
500 Kč a podľa čl. IV. ods. 3 písm. b) 150 Kč za výzvu spojenú s nedodržaním podmienok kontokorentu.
Žalobca za tento poplatok požadoval zaplatiť sumu 1.950 Kč, keď žalovanému zaslal jednu upomienku
za 300 Kč, tri výzvy á 500 Kč a jednu výzvu kontokorentu, a to: Upomienka zo dňa 10.03.2024 (300
Kč), Výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 17.03.2024 (500 Kč), Opakovaná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa
21.04.2024 (500 Kč), Posledná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 23.05.2024 (500 Kč) a výzva podmienky

kontokorentu zo dňa 11.07.2024 (150 Kč).
Žalovaný svoje záväzky zo zmluvy neplnil riadne a včas, bol v omeškaní s úhradou splátok úveru, preto
žalobca podľa čl. VI. ods. 3 zmluvy vyhlásil všetky pohľadávky z úveru za splatné ku dňu 30.07.2024.
Ku dňu 28.08.2025 predstavovala pohľadávka žalobcu sumu vo výške 22.483,83, tj. istina úveru po
splatnosti vo výške 15.000 Kč, poplatky po splatnosti vo výške 1.950 Kč a príslušenstvo pohľadávky

tvorené riadnym úverovým úrokom vo výške 12,75% p.a. z istiny pohľadávky vo výške 15.000 Kč a
odo dňa zosplatnenia do dňa podania žaloby, tj. od dňa 30.07.2024 (zosplatnenie) v kapitalizovanej
výške 3.342,31 Kč a zákonným úrokom z omeškania vo výške 12,75% p.a. z istiny a poplatkov vo výške
16.950 Kč odo dňa zosplatnenia tj. od dňa 30.07.2024 do dňa podania žaloby v kapitalizovanej výške
1.399,42 Kč. Žalovaný bol na úhradu vyššie uvedenej pohľadávky písomne vyzvaný predžalobnou

výzvou zaslanou dňa 05.08.2025, avšak nič neuhradil.
Žalobca požadoval od žalovaného sumu 16.950 Kč spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 3.342,31
Kč, s riadnym úverovým úrokom vo výške 12,75% p.a. ročne z istiny pohľadávky vo výške 15.000
Kč od dňa 29.08.2025 (dátum nasledujúci po vyčíslení uvedenom v žalobe ) až do zaplatenia, s
kapitalizovanýmzákonnýmúrokomzomeškaniavovýške1.399,42Kčazákonnýmúrokomzomeškania

vo výške 12,75% p.a. z istiny a neuhradených poplatkov vo výške 16.950 Kč od 29.08.2025 (dátum
nasledujúci po vyčíslení uvedenom v žalobe) až do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Okresný súd Humenné návrhu vyhovel v celom rozsahu a dňa 11.09.2025 vydal platobný rozkaz č.
k. 21Csp/58/2025-53, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením č.

k. 21Csp/58/2025- 73 zo dňa 25.11.2025 zrušený.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 01.01.2026 zverejnením
na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stráne tunajšieho súdu od 17.12.2025 do 01.01.2026,
s poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku a s Uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo

dňa 17.12.2025, nevyjadril.

5. Keďže v predmetnej veci vystupuje ako žalobca ako osoba so sídlom mimo územia Slovenskej
republiky ide jednoznačne o spor s medzinárodným prvkom. Súd má tiež za preukázané, že žalobca
na území Slovenskej republiky nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a pohľadávka, ktorú žalobca

uplatňuje v tomto konaní, vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretej v Českej republike. Keďže
predmet sporu má blízku spojitosť (sídlo žalobcu, miesto uzavretia zmluvy o úvere) s Českou republikou,
podľa názoru súdu bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I.

súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie
Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti
nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch
do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu,
pričom nariadenie upravuje aj právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca je právnickou osobou založenou podľa cudzieho práva so sídlom na území členského štátu
Európskej únie, odlišnom od Slovenska. Žalovaný je občan Slovenskej republiky. Ide o tzv. konanie s
cudzím prvkom.Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady č. 1215/2012“), toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje

sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone
štátnej moci (acta iure imperii).
Podľa č. 17 nariadenia Rady č. 1215/2012, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom
na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí
podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o

zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek
inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o
zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa
alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov
vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
Podľa čl. 18 bod 2 nariadenia Rady č. 1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len

na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ má trvale bydlisko na území Slovenskej republiky (čo mal súd
preukázané lustráciou v registri obyvateľov, mal súd za to, že v súlade s vyššie citovaným ustanovením
čl. 18 bod 2 nariadenia Rady č. 1215/2012 je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie
v tejto veci.

6. Súd sa ďalej zaoberal otázkou rozhodného práva. Podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby
boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za
patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou

osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“),
sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3

zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu
medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4. 10.

Rozhodným právom, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu, je právny poriadok
Českejrepubliky,atozákonč.89/2012Sb.Občanskýzákoníkazákonč.257/2016Sb.ospotřebitelském
úvěru.

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 20.02.2026, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, pričom

právny zástupca žalobcu ospravedlnil ich neúčasť a súhlasil s konaním v ich neprítomnosti. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej veci a zistil
tento skutkový stav.

8. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o kontokorente č. XXXXXXXXXX, ktorý bol

dojednaný k osobnému účtu žalovaného do výšky úverového limitu vo výške 15 000 Kč, s možnosťou
čerpania od 10.08.2023. Žalovaný bol po doplatení oprávnený úver čerpať vždy do výšky úverového
limitu, a to spôsobom uvedeným v čl. III. zmluvy, kedy žalovaný týmto spôsobom úver čerpal, čím boli
žalovanému zo strany žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky. Pohyblivá úroková sadzba bola 21,9%
ročne, RPSN (RPMN) vo výške 24,61 %, a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola 15 839,51

Kč.

9. Žalobca v žalobe požadoval úrok vo výške 12,75 % ročne. Žalovaný bol povinný hradiť žalobcovi
pohľadávky z úveru spôsobom uvedeným v článku V. v spojení s čl. II. ods. 3 zmluvy, mesačnou platbou
vrátane úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov.

10. Podľa čl. IV. ods. 3 písm. a) zmluvy bol žalobca oprávnený žalovanému účtovať poplatky, najmä
za upomienky a výzvy, kedy za upomienku si mohol účtovať sumu 300 Kč a za výzvu 500 Kč a podľa
čl. IV. ods. 3 písm. b) 150 Kč za výzvu spojenú s nedodržaním podmienok kontokorentu. Žalobca zatento poplatok požadoval zaplatiť sumu 1.950 Kč, keď žalovanému zaslal jednu upomienku za 300
Kč, tri výzvy á 500 Kč a jednu výzvu kontokorentu, a to: Upomienka zo dňa 10.03.2024 (300 Kč),
Výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 17.03.2024 (500 Kč), Opakovaná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa

21.04.2024 (500 Kč), Posledná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 23.05.2024 (500 Kč) a výzva podmienky
kontokorentu zo dňa 11.07.2024 (150 Kč).

11. Písomnosťou „1. upomínka“ žalobca oznámil žalovanému, že neprebehla pravidelná splátka z účtu
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na jeho účte a vyzval ho, aby uhradil dlžnú čiastku 539,52

Kč a 72,33 Kč ako nepovolený záporný zostatok na účte vrátane úrokov z omeškania.

12. Písomnosťou „1. Výzva k zaplacení dluhu (1. výzva)“ žalobca oznámil žalovanému, že je stále
v omeškaní so splácaním úveru a vyzval ho na úhradu dlžnej čiastky 1040,01 Kč a 399,33 Kč ako
záporný zostatok na účte vrátane úrokov z omeškania.

13. Písomnosťou „ Opakovaná výzva k zaplacení dluhu (2. výzva)“ žalobca opakovane oznámil
žalovanému, že je stále v omeškaní so splácaním úveru a vyzval ho na úhradu dlžnej čiastky 1829,18 Kč
a 973,97 Kč ako záporný zostatok na účte vrátane úrokov z omeškania, s upozornením, že je oprávnený
úver zosplatniť.

14. Písomnosťou zo dňa 23.05.2024 „Poslední výzva k zaplacení dluhu“ žalobca vyzval žalovaného,
aby uhradil dlžnú čiastku 2611,92 Kč a 981,85 Kč ako záporný zostatok na účte vrátane úrokov
z omeškania, s opakovaným upozornením, že úver bude v opačnom prípade zosplatený. Výzva
bola žalovanému odoslaná a vrátená žalobcovi s informáciou o doručovaní, že písomnosť bola
nevyzdvihnutá.

15. Žalobca podľa čl. VI. ods. 3 zmluvy vyhlásil všetky pohľadávky z úveru za splatné ku dňu
30.07.2024.

16. Z výpisu úverového účtu číslo zmluvy: č. XXXXXXXXX a z prehľadu úhrad vyplýva čerpanie úveru

žalovaným vo výške 15000 Kč.

17. Písomnosťou zo dňa05.08.2025 „Predžalobná upomienka“ právny zástupca žalobcu vyzval
žalovaného na úhradu dlhu vo výške 31 118,47 Kč najneskôr do 7 dní od odoslania výzvy.

18. Úveruschopnosť žalovaného bola žalobcom posúdená z hľadiska príjmov aj výdavkov, pričom pri
posudzovaní vychádzal zo žiadosti, výpisu z osobného účtu a bankových registrov (CRIF, CBCB). Úver
bol riadne poskytnutý s doložením príjmov a posúdením výdavkov ( čistý mesačný príjem 31960 Kč,
pravidelné mesačné výdaje bez splátok úveru 17 500 Kč.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

20. Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka (ďalej len "OZ"), spotřebitelem je každý
člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého
povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná.

Podľa § 420 ods. 1, 2 OZ, kdo samostatně vykonává na vlastní účet a odpovědnost výdělečnou činnost
živnostenským nebo obdobným způsobem se záměrem činit tak soustavně za účelem dosažení zisku, je
považován se zřetelem k této činnosti za podnikatele. Pro účely ochrany spotřebitele a pro účely § 1963
se za podnikatele považuje také každá osoba, která uzavírá smlouvy související s vlastní obchodní,

výrobní nebo obdobnou činností či při samostatném výkonu svého povolání, popřípadě osoba, která
jedná jménem nebo na účet podnikatele.

Podľa § 1841 OZ, smlouvou o finanční službě se pro účely úpravy spotřebitelských smluv v tomto
zákoně rozumí každá spotřebitelská smlouva týkající se bankovní, úvěrové, platební nebo pojistné

služby,smlouvatýkajícísepenzijníhopřipojištění,směnyměn,vydáváníelektronickýchpenězasmlouva
týkající se poskytování investiční služby nebo obchodu na trhu s investičními nástroji.Podľa § 2395 OZ, smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání
a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní
prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 1968 OZ, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení
odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.

Podľa § 1970 OZ, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který

řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník
není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši
úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

Podľa § 2395 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje,
že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a

úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

21. Podľa § 2 nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby
stanovenéČeskounárodníbankouproprvnídenkalendářníhopololetí,vněmždošlokprodlení,zvýšené
o 8 procentních bodů.

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení ku dňu uzavretia zmluvy,
spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba
poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli.

Podľa § 104 zákona č. 257/2016 Sb., smlouva o spotřebitelském úvěru vyžaduje písemnou formu
a musí obsahovat informace podle § 106 až 108 a § 109 odst. 1 uvedené jasným, výstižným a
zřetelným způsobem. Nesplnění této povinnosti nebo písemné formy nemá za následek neuzavření
nebo neplatnost smlouvy.

Podľa § 124 zákona č. 257/2016 Sb., stane-li se spotřebitelský úvěr v důsledku prodlení spotřebitele
splatným, týká se tato splatnost pouze nesplacené jistiny spotřebitelského úvěru, nikoli i budoucích
nákladů spotřebitelského úvěru. Věřitel spotřebitele před tím, než se úvěr stane v důsledku prodlení
spotřebitele splatným, vyzve k uhrazení dlužné splátky a poskytne mu k tomu lhůtu alespoň 30 dnů.

23. V danom spore je nespornou skutočnosťou, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 10.08.20263
uzatvorená Zmluva o kontokorente č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
finančné prostriedky formou povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 15.000 Kč. Ďalej bolo
preukázané, že žalovaný porušil podmienky v zmluve splácať úver riadne a včas, preto žalobca ku dňu
30.07.2024 úver zosplatnil. Ku dňu 28.08.2025 predstavovala pohľadávka žalobcu sumu vo výške

22.483,83: istina úveru po splatnosti vo výške 15.000 Kč, poplatky po splatnosti vo výške 1.950 Kč a
príslušenstvo pohľadávky tvorené riadnym úverovým úrokom vo výške 12,75% p.a. z istiny pohľadávky
vo výške 15.000 Kč a odo dňa zosplatnenia do dňa podania žaloby, tj. od dňa 30.07.2024 (zosplatnenie)
v kapitalizovanej výške 3.342,31 Kč a zákonným úrokom z omeškania vo výške 12,75% p.a. z istiny
a poplatkov vo výške 16.950 Kč odo dňa zosplatnenia od dňa 30.07.2024 do dňa podania žaloby v

kapitalizovanej výške 1.399,42 Kč.

24. Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas a preto sa dostal do omeškania. Z tohto dôvodu súd
okrem istiny a bežného zmluvného úroku zaviazal žalovaného aj k zaplateniu kapitalizovaných úrokov
vo výške 3 342,31 Kč ku dňu 28.08.2025, úrokov vo výške 12,75 % ročne zo sumy 15 000,00 Kč od

29.08.2025 do zaplatenia, kapitalizovaných zákonných úrokov z omeškania vo výške 1 399,42 Kč ku
dňu 28.08.2025 a zákonného úroku z omeškania vo výške 12,75 % ročne zo sumy 16 950,00 Kč od
29.08.2025 do zaplatenia.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

26. V danej právnej veci mal žalobca v konaní plný úspech a preto súd priznal žalobcovi vo vzťahu
k žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením v lehote 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262
ods. 2 CSP. V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali

aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.