Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123325211
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123325211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: I. I. Á. W. A. B.
L. O. H. Á., U.Á. N. XX.X.XXXX, R. M., Z. F..I.. G. Č.. XX, zastúpená advokátom: Mgr. Peter Mesároš,
Nitra, Bottova č. 34, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO:
31 595 545, Bratislava, Štefánikova č. 17, o zaplatenie sumy 961,13 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. júna 2024, č. k. 39 Csp 41/2023-97,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa zo dňa 13. júna 2024, č. k. 39 Csp

41/2023-97 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.6.2024, č. k. 39 Csp 41/2023-97, vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 961,13 €, spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo
sumy 961,13 € od 29.4.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo
výroku II. rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%; o výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší

súdny úradník. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je vlastníkom motorového vozidla Nissan Qashqai,
EČV: M Dňa 25.1.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobkyne.
Škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: M ktoré bolo poistené u žalovaného. O
priebehu škodovej udalosti bola spísaná správa o nehode. Poškodené vozidlo si nechala žalobkyňa
opraviť v AUTOLAK HRIŇ s.r.o., za čo bola vlastníkovi vyúčtovaná suma 3.370,63 € s DPH. Žalovaný pri
likvidovaní poistnej udalosti poskytol čiastočné plnenie vo výške 1.432,51 € a 976,99 €, spolu 2.409,50
€. Vo zvyšnej časti 961,13 € plnenie neposkytol. Uviedla, že podanou žalobou sa nedomáha žiadnej

inej úhrady nad výšku skutočnej škody a argumentácia žalovaného ohľadnom neposkytnutia poistného
plnenia bola podľa nej motivovaná výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých
cieľom bolo vyhnúť sa povinnosti poskytnúť plnenie.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, ods. 2 písm.
b), ods. 4, § 11 ods. 6, ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), § 517

ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“). Na základe vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 25.1.2023 nastala poistná udalosť- dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu vozidla žalobkyne. Poškodenie vozidla
spôsobilo vozidlo Škoda Fabia, EČV: M ktoré bolo poistené u žalovaného. Spornou nebola ani
zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu a ani to, že spoločnosť AUTOLAK HRIŇ s.r.o. vykonala

na poškodenom vozidle opravy, výmeny a práce v celkovej sume 3.370,63 €. Na základe šetrení poistnej
udalosti žalovaný poskytol žalobkyni poistné plnenie najskôr v sume 1.432,51 € a neskôr v sume 976,99
€.Vkonanízostalaspornápríčinnásúvislosťmedziškodovouudalosťouapoškodenímpravýchzadných
dverí motorového vozidla žalobkyne, nakoľko žalovaný tvrdil, že tieto boli poškodené už predtým a
žalobkyňa sama v správe o nehode, ani pri uplatnení nároku na náhradu škody, takúto škodu neuviedla.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody na motorovom vozidle v jej vlastníctve,
ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode motorovým vozidlom poisteným u žalovaného. Otázka
zodpovednostných vzťahov tak podľa súdu prvej inštancie nebola sporná. Bolo preukázané a aj zo
zhodných tvrdení strán vyplynulo, že žalovaný nepopieral svoju povinnosť ako poisťovateľa, nahradiť
za poisteného poškodenému škodu, ktorú mu poistený pri prevádzke motorového vozidla spôsobil.
Súd prvej inštancie konštatoval, že z titulu povinného zmluvného poistenia má poistený právo, aby

poisťovňazanehopoškodenémunahradilauplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením veci. Poškodený je tak povinný preukázať splnenie základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, a síce, že došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda a
zároveň príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Podľa § 15 zákona o PZP
takúto preukázanú a uplatnenú škodu uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému, ktorý je oprávnený

uplatniť si jej náhradu priamo proti poisťovateľovi, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z predložených
listinných dôkazov, aj vyjadrení strán vyplynulo, že dopravná nehoda bola spôsobená tak, že vozidlo
Škoda Fabia, povinne zmluvne poistené u žalovaného, nedalo prednosť vozidlu žalobkyne a narazilo do
pravej časti motorového vozidla. Spoločnosť, ktorá vykonávala opravu motorového vozidla žalobkyne
AUTOLAK HRIŇ s.r.o., vykonala opravy v celkovej sume 3.370,63 €, ktorých náhradu požadovala

žalobkyňa priamo od žalovaného. Žalovaný po skončení šetrení poistnej udalosti žalobkyni poskytol
plnenia v celkovej sume 2.409,50 €, pričom plnenie krátil z dôvodu, že pravé predné aj zadné dvere boli
poškodené na výmenu už pred touto škodovou udalosťou, poškodenie vo výške nad 60 cm. V súvislosti
s uvedeným tiež znížil plnenie za lakovacie práce z dôvodu predchádzajúcich poškodení laku. Žalovaný
v súvislosti s krátením poistného plnenia poukazoval na to, že žalobkyňa sama v správe o nehode ako

viditeľné poškodenie na vozidle uviedla len pravé predné dvere a obdobne v liste, ktorým si uplatnila
náhradu škody voči žalovanému uviedla, že k nárazu došlo do predných pravých dverí. Na pojednávaní
dňa 13.6.2024 žalovaný tiež predložil fotodokumentáciu poškodeného vozidla s poznámkami technika
Slovexperta a poukázal, že technik konštatoval aj predchádzajúce poškodenia pravých zadných dverí.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že z týchto skutočností vychádzal pri krátení poistného plnenia a

žiadnou ďalšou dokumentáciou nedisponuje. Podľa názoru súdu prvej inštancie však bolo potrebné
vzniknuté a zadokumentované poškodenia vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti. Pri šetrení poistnej
udalosti a jej následnej likvidácii nebolo možné vychádzať len zo samotných vyjadrení účastníkov
dopravnej nehody, ale bolo potrebné vziať do úvahy aj vyjadrenia odborne spôsobilých osôb, ktoré sú
nevyhnutné pre ustálenie odborných záverov o rozsahu poškodenia motorových vozidiel. Dôvodil, že

bolo úlohou práve odborných technikov formou vykonania obhliadky motorového vozidla komplexne
zadokumentovať celý zistený rozsah poškodenia motorového vozidla, za účelom riadneho vyšetrenia
okolností a následkov škodovej udalosti, za ktorú poisťovňa zodpovedá. Neakceptoval závery, že pre
posúdenie rozsahu poškodenia motorového vozidla mali byť rozhodujúce len vyjadrenia účastníkov
dopravnej nehody. Títo svoje vyjadrenia do správy o dopravnej nehode uvádzajú bezprostredne

po dopravnej nehode, často vo vypätom a stresujúcom stave. Prijatie takéhoto záveru by viedlo
k tomu, že poisťovňa by bola povinná nahradiť za poisteného len takú škodu, ktorú si účastníci
dopravnej nehody všimli a ktorú zaprotokolovali bez toho, aby bolo potrebné vykonávať akékoľvek
ďalšie obhliadky motorového vozidla. Práve pre úplné zaznamenanie následkov dopravnej nehody sú
odbornými technikmi vykonávané obhliadky a niekedy aj doobhliadky poškodených motorových vozidiel.

Zo zápisu o poškodení vypracovanom technikom spoločnosti Slovexperta vyplynulo, že technikom
boli ako diely na výmenu označené aj pravé predné dvere a aj pravé zadné dvere. Žalovaný sa so
závermi technika nijako nevysporiadal a dňa 20.3.2023 poskytol poistné plnenie krátené z dôvodu,
že pravé predné aj pravé zadné dvere boli poškodené na výmenu už pred škodovou udalosťou.
Žalovaný však nijako nevysvetlil, ako dospel k takýmto zisteniam zjavne odborného charakteru a

nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné konštatovať, že predchádzajúce poškodenia na
vozidle žalobkyne boli v takom rozsahu, ako to konštatoval žalovaný vo svojom oznámení o poistnom
plnení. O nekonzistentnosti záverov z poistného šetrenia zo strany žalovaného svedčilo aj to, že v
šetrení poistnej udalosti pokračoval a dňa 13.4.2023 poskytol žalobkyni ďalšiu časť poistného plnenia,v ktorej uviedol, že dolikviduje poškodenie dverí. Nekonkretizoval však poškodenie akých dverí, v akom
rozsahu a z akého dôvodu žalobkyni neposkytol plnenie aj vo zvyšnom uplatnenom rozsahu. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že na pojednávaní dňa 13.6.2024 žalovaný uviedol, že žiadnymi ďalšími

dôkazmi nedisponuje a že rozsah predchádzajúceho poškodenia motorového vozidla žalobkyne by bolo
možné posúdiť len na základe fotodokumentácie vozidla vyhotovenej ešte pred poistnou udalosťou,
ktorou však nedisponuje. Ak žalovaný teda sám uviedol, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi o rozsahu
a vážnosti predchádzajúceho poškodenia motorového vozidla žalobkyne, nemohol ani v konaní pred
súdom uniesť dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti krátenia poskytnutého poistného plnenia.

Takýmto dôkazom nebola ani fotodokumentácia obsahujúca poznámky obhliadajúceho technika zo dňa
30.1.2023, predložená na pojednávaní, keď obhliadajúci technik vo svojich poznámkach len konštatoval,
že vozidlo obsahovalo drecie stopy a deformácie aj z predchádzajúcej udalosti. Skutočnosť, že vozidlo
obsahovalo poškodenia aj z nejakej minulej udalosti podľa súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom
nevylučovalo, že nebolo v rozsahu zadokumentovaným samotným technikom Slovexperty v zápise o
poškodení vozidla, poškodené aj pri predmetnej poistnej udalosti, resp. že práve poistná udalosť zo dňa

25.1.2023 nebola poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej bolo potrebné vykonať opravy a výmeny dielov
v uplatnenom rozsahu. Z uvedeného dôkazu nebolo možné vydedukovať závery poisťovne v oznámení
o poistnom plnení zo dňa 20.3.2023, že pravé predné aj pravé zadné dvere boli poškodené na výmenu
už pred touto škodovou udalosťou. Takýmto poškodením mali byť poškodenia vozidla nad 60 cm na
celej pravej strane. Z predloženej fotodokumentácie vozidla však jasne vidieť poškodenia vozidla vo

výške do 60 cm na predných pravých, ako aj predných zadných dverách. Závery žalovaného, že výmenu
dverí si vyžadovali už skoršie poškodenia (nad 60 cm), nemožno len z predloženej fotodokumentácie
či poznámok technika nijako vydedukovať, preto nebolo možné v súdnom konaní žiadnym spôsobom
posúdiť odôvodnenosť postupu žalovaného pri krátení poistného plnenia. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si
uplatnila úrok z omeškania zo sumy 961,13 € vo výške 8,50 % ročne od 29.4.2023 do zaplatenia, pričom

jeho výšku určila správne v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa dostal do omeškania so svojim plnením po uplynutí
lehoty 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti dňa 12.4.2023, s poukazom na ustanovenie §
11 ods. 7 zákona o PZP. Žalobkyňou uplatnený začiatok plynutia omeškania s plnením od 29.4.2023
bol preto podľa súdu prvej inštancie určený zákonným spôsobom, pričom poukázal na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 263/2022 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25 Cdo 895/2008, zo dňa 17.12.2009. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa
si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody, preukázala výšku škody, rozsah vykonaných opráv
motorového vozidla a zo zápisu o poškodení vozidla v spojení s fotodokumentáciou bola preukázaná aj
príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a spôsobenou škodou, preto žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni žalovanú istinu v celom rozsahu. Žalovaný napriek tomu, že namietal existenciu
príčinnej súvislosti medzi žalobkyňou tvrdenou škodou a škodovou udalosťou, nepredložil do konania
žiadny dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia, keď ako sám uviedol, žiadnymi ďalšími dôkazmi, než
tými, ktoré do konania predložil nedisponoval.

3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnosťou žalobkyne. Úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§
262 ods. 2 C.s.p.).

4. Proti rozsudku vo veci samej podal žalovaný v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie z
dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Dôvodil, že so skutkovými zisteniami súdu

prvej inštancie nesúhlasí a považuje ich za nesprávne. Uviedol, že v zmysle poznámky obhliadajúceho
servisného technika, obhliadané poškodené vozidlo bolo poškodené už pred riešenou škodovou
udalosťou, keď na vozidle boli zistené drecie stopy a tiež deformácie aj z inej udalosti, do výšky cca 85
cm. Následne poukázal na vyjadrenie poškodenej v jej odvolaní vo veci šetrenia škodovej udalosti, v
ktorom (okrem iného) uviedla, že pôvodné poškodenie nebolo vôbec v stave na výmenu, bez problémov

tak jazdila 3 roky, auto pravidelne prechádzalo aj kontrolou STK, čo znamená že pôvodné poškodenie
nebolo v rozsahu poškodenia, ktoré vzniklo po havárii dňa 25.1.2023. Právny zástupca žalobkyne
mal tiež potvrdiť, že žalovaný plnil na dvakrát, pôvodne krátil poistné plnenie o 1.913,19 €, pričom
následne, na základe preskúmania vyššie uvedeného odvolania a doloženia protokolu o technickejkontrole poškodenou, doplatil poškodenej 976,99 €, a teda krátil poistné plnenie len o žalovanú sumu
961,13 €. Žalobkyňa podľa žalovaného mala v odvolaní potvrdiť predošlé poškodenie, ktoré bolo
charakteru, že si nevyžadovalo výmenu poškodených častí. Žalovaný pritom poistné plnenie krátil práve

z dôvodu uvedeného preukázaného poškodenia nevyžadujúceho výmenu poškodenej časti karosérie,
keďže poškodená, výmenou už pred poistnou udalosťou poškodených zadných dverí, ušetrila opravu
uvedeného poškodenia. Žalovaný mal tak za preukázané, že znížil poistné plnenie oprávnene, keď
odpočítal od plnenia to, čo poškodená výmenou dverí ušetrila na oprave už predošlého poškodenia. Z
uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy

a vec nesprávne právne posúdil. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Žalovaný
k odvolaniu ako dôkaz priložil odvolanie žalobkyni k poistnému hláseniu č. XXXXXXXXXX, zo dňa
21.3.2023, adresované žalovanému a protokol o kontrole technického stavu časť A, technická kontrola
zo dňa 23.7.2023.

5. Žalobkyňa odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej
inštancie v bode 7. odôvodnenia rozsudku riadnym spôsobom vysvetlil a logickým spôsobom zdôvodnil
svoje rozhodnutie a právnu kvalifikáciu ním aplikovaných právnych predpisov, pričom vychádzal zo
správneho právneho posúdenia veci, nakoľko aplikoval správne právne predpisy pri svojom meritórnom
rozhodnutí. V bode 5. súd prvej inštancie uviedol, aké dôkazné prostriedky vykonal a v bode 6. uviedol

a riadne zdôvodnil, ktoré návrhy na vykonanie dokazovania nevykonal, s uvedením dôvodov, prečo
navrhované dôkazy nevykonal. Riadne a vyčerpávajúco súd prvej inštancie (najmä v bodoch 13. a
14. odôvodnenia rozsudku) vysvetlil a zdôvodnil svoje rozhodnutie, prečo považoval nároky žalobkyne
za dôvodné a zákonné. Súd prvej inštancie sa rovnako rozsiahlo vyjadril aj k zadokumentovanému
poškodeniu vozidla a riadnym spôsobom zdôvodnil a vysvetlil aj úlohu obhliadajúceho technika

ako odborne spôsobilej osoby na posúdenie a zaznamenanie vzniknutých poškodení. V bode 14.
odôvodnenia rozsudku riadnym a podrobným spôsobom vysvetlil nekonzistentnosť postoja žalovaného
počas likvidácie škodovej udalosti, ako aj nesprávne závery žalovaného, ku ktorým dospel žalovaný na
základe zaznamenaných poškodení. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ žalovaný neuniesol svoje dôkazné
bremeno a bremeno svojich tvrdení, toto nemôže byť na škodu žalobkyni. Konštatovala, že v zmysle

príslušných ustanovení C.s.p., ale aj súdnej praxe, nie je dôvodom odvolania nespokojnosť odvolateľa
s rozhodnutím súdu, resp. s procesným postupom konajúceho súdu, prípadne že procesný postup
konajúceho súdu, resp. meritórne rozhodnutie nie je v súlade s predstavami odvolateľa. Všetky
predložené listinné dôkazy žalobkyňou jednoznačne potvrdzujú a odôvodňujú jej nárok, pričom sa v
plnom rozsahu pridržiavala svojich doterajších prostriedkov procesného útoku a právnej argumentácie.

Zopakovala, že z predložených dôkazov je zrejmé, že škodu spôsobila strieborná Škoda Fabia a
strieborná farba sa nachádzala na pravých predných aj pravých zadných dverách poškodeného vozidla.
Ak by sa na poškodenom vozidle nachádzali aj skoršie poškodenia, to nevylučuje, že pri tejto škodovej
udalosti boli spôsobené také poškodenia, ktoré si vyžadovali opravu a výmenu, ktorá je dôvodná.
Z predložených dôkazov žalovaným vyplynulo (čo potvrdilo aj vyjadrenie žalovaného), že žalovaný

nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorý by vylučoval, že k rozsiahlemu poškodeniu zadných dverí, ktoré
si s vyžadovalo ich výmenu, došlo pri predmetnej škodovej udalosti, ktorej plnenie je predmetom tohto
súdneho konania. Žalovaným predložená listina na ostatnom pojednávaní (informácia k obhliadke) iba
stroho konštatuje vyjadrenie obhliadajúceho technika v nasledovnom znení: „Obhliadka v poriadku,
PU mohla byť spôsobená škodcom, na rozmedzí PZ a PP dverí sú drecie stopy a deformácie aj z

inej predchádzajúceho udalosti ... .“ Uvedená informácia obhliadajúceho technika podľa žalobkyne iba
potvrdzovala, že poškodenia na zadných dverách vykazovali aj znaky z predchádzajúcej škodovej
udalosti. V zmysle gramatického výkladu obhliadajúcim technikom použitého slovného spojenia „aj
z inej predchádzajúceho udalosti“ bolo podľa žalobkyne zrejmé, že zadné dvere sú poškodené aj z
predchádzajúcej škody, ale aj zo škodovej udalosti, ktorej plnenia sa domáhala v tomto súdnom konaní.

Obhliadajúci technik nevylúčil teda poškodenie v rozsahu vyžadujúcemu výmenu zadných poškodených
dverí, ku ktorému poškodeniu došlo práve pri tejto škodovej udalosti. Žalovaný tak v konaní v tomto
smerenegenerovalžiadendôkaz,aleibasvojevýlučnésubjektívnepostoje.Súdprvejinštancienemohol
prihliadať na subjektívne postoje žalovaného, nakoľko tieto nevyvracajú objektívne dôkazy predložené
žalobkyňou. Poukazujúc na § 366 C.s.p. namietala, že žalovaný spolu s podaným odvolaním doručil

aj nové dôkazy, ktoré neboli predložené v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v priebehu
konania generoval iba tie dôkazy, ktoré predložil spolu so svojim písomným vyjadrením (odpor) a priamo
na pojednávaní predložil informáciu o vykonanej obhliadke v listinnej podobe. Žiadne iné dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení žalovaný negeneroval, a to aj napriek návrhu žalobkyne na predloženiekompletného a úplného likvidačného spisu. Podľa žalobkyne bolo z predložených listín zrejmé, že
uvedenou listinou disponoval žalovaný od 21.3.2023, teda 2 mesiace pred podaním návrhu na vydanie
platobného rozkazu žalobkyňou a nič nebránilo žalovanému uvedené dôkazy predložiť počas konania

na súde prvej inštancie. Odhliadnuc od vyššie uvedeného uviedla, že odvolanie žalobkyne adresované
likvidátorovi škodovej udalosti iba potvrdilo prostriedky procesného útoku a argumentáciu žalobkyne
aj v tomto súdnom konaní, ako aj správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Argumentáciu
žalovaného, že krátil poistné plnenie práve z dôvodu, že žalobkyňa mala „ušetriť opravu uvedeného
poškodenia“ bola podľa žalobkyne nezmyselná, nelogická a v rozpore so zákonom, poukazujúc na

ustanovenie § 442 Občianskeho zákonníka a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS
2221/07, zo dňa 19.3.2008. Žalobkyňa nežiadala žiadnu inú úhradu nad výšku skutočnej škody, ktorá jej
bola spôsobená bez jej zavinenia poisteným žalovaného, škoda ktorá vznikla predstavuje iba náklady,
ktoré účelne smerovali k odstráneniu škody, ktorú spôsobil poistený žalovaného. Odvolaciemu súdu
navrhla,abynapadnutýrozsudokpotvrdilažalobkynipriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonania.

6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2,
§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno
priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. marca 2026; o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, §
385 ods. 1 C.s.p.).

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu
a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie
žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 961,13 €, spolu s úrokom z omeškania
8,50 % ročne zo sumy 961,13 € od 29.4.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191
C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania
vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p.

odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,
na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa
podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a
ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej.Súdprvejinštancieneporušilaniprávosporovýchstránnaspravodlivýproces,keďževhodnotení
skutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopaksúdprvejinštancie
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné
a jeho argumenty podporujú príslušný záver súdu prvej inštancie. S odôvodnením rozhodnutia súdom

prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v
takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí
sa len k odvolacím námietkam žalovaného.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že znížil poistné plnenie oprávnene,

keď odpočítal od plnenia to, čo poškodená výmenou dverí ušetrila na oprave už predošlého poškodenia.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu totiž správne uviedla, že skoršie poškodenia vozidla na
určitých miestach nevyžadujúce opravu, nevylučovali to, že pri tejto škodovej udalosti boli spôsobené
také poškodenia na tých istých miestach vozidla, ktoré si už opravu a výmenu vyžadovali. Zároveň ajsúd prvej inštancie v bode 14. napadnutého rozsudku správne konštatoval, že skutočnosť, že vozidlo
obsahovalo poškodenia aj z minulej udalosti, žiadnym spôsobom nevylučuje, že nebolo v rozsahu
zadokumentovaným samotným technikom Slovexperty v zápise o poškodení vozidla, poškodené aj

pri predmetnej poistnej udalosti, resp. že práve poistná udalosť zo dňa 25.1.2023 nebola poistnou
udalosťou, v dôsledku ktorej bolo potrebné vykonať opravy a výmeny dielov v uplatnenom rozsahu.

11. Žalovaný v odvolaní svoje skutkové tvrdenia podoprel dôkazmi, ktoré však nepredložil počas konania
pred súdom prvej inštancie, t. j. odvolanie žalobkyni k poistnému hláseniu č. XXXXXXXXXX, zo dňa

21.3.2023, adresované žalovanému a protokol o kontrole technického stavu časť A, technická kontrola
zo dňa 23.7.2023. Žalovaný pri svojej argumentácii uvádzanej v odvolaní vychádzal z tvrdení žalobkyne
uvádzaných v jej odvolaní k poistnému hláseniu, ktoré mu bolo doručené e-mailom dňa 21.3.2023. Ak
žalovaný oba uvedené listinné dôkazy predložil až vo svojom odvolaní, teda až po vyhlásení rozhodnutia
súdu prvej inštancie, odvolací súd naň s poukazom na ustanovenie § 366 C.s.p. (novoty v odvolacom
konaní) neprihliadol. Odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 383 C.s.p. je viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd
prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Odvolací súd môže podľa ustanovenie
§ 384 ods. 3 C.s.p. doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 C.s.p. Počas odvolacieho
konania je povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli
použité, len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia

súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Právotzv.novôtvodvolacomkonaníjevsystémeneúplnejapelácienastavenéreštriktívneako
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie

však dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal aj všetky
predložené dôkazy, pričom vykonanie iných dôkazov, ako tých predložených, žiadna zo strán nenavrhla.
Skutkový stav na základe dôkaznej povinnosti sporových strán bol súdom prvej inštancie zistený v
potrebnom, dostatočnom rozsahu k tomu, aby bola vyhodnotená (ne) dôvodnosť žalobcom uplatneného
nároku, ako aj procesná obrana žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovanému nič nebránilo

v tom, aby vyššie uvedené dôkazy, ktoré predložil až v odvolacom konaní, predložil už v konaní pred
súdom prvej inštancie. Uvádzanie ďalších skutkových tvrdení ako novoty v odvolacom konaní je preto v
prejednávanom prípade neprípustné. Odvolací súd tak vyhodnotil tieto odvolacie námietky žalovaného
za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie.

12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že odvolacie dôvody žalovaného
uvedené v jeho odvolaní podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neboli naplnené. Odvolací súd (ako už
uviedol vyššie) dospel na základe vykonaných dôkazov k rovnakým skutkovým zisteniam, ako súd prvej
inštancie.

13. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

14. Odvolací súd len pre úplnosť poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade
trov konania síce správne aplikoval ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 C.s.p., ale v tomto
výroku nesprávne (nesúladne s dikciou ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.) uviedol, že žalobkyňa má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom správne mal predmetný výrok

znieť, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].

16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. (v znení účinnom od
1.7.2023)ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehotedo60dnípoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.

10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).