Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118209374
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4118209374.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. F., narodeného XX. U. XXXX, K., X. XXX/XX,
zastúpeného Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, Galanta, Staničná 1702/10, IČO:
51412802, proti žalovaným 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31335004,
2/DUPOSdražobná,spol.sr.o.,Trnava,Tamaškovičova17/2742,IČO:36233935,zastúpenejPETKOV
& Co s. r. o., advokátska kancelária, Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 50430742, 3/ Bc. V. W., narodenému

XX. U. XXXX, Y. č. XX, zastúpenému Jakub Polák ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., Nitra, Mostná
2937/56, IČO: 55860753, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenie vlastníctva, vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/93/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Nitre z 08. augusta 2024 č. k. 9Co/76/2023 - 561 v spojení s opravným uznesením z 08. októbra 2024
č. k. 9Co/76/2023 - 583, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom č. k. 17C/93/2018-414 zo dňa 24.
novembra 2022 žalobu v časti určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX, kat. úz. Y., obec Y., okres Nitra, parcela registra „C" evidovanej na katastrálnej mape

ako parcela registra CKN XXX/X, súp. číslo XX, rodinný dom na parcele CKN č. XXX, výmera 727 m2 ,
parcela CKN č. XXX/X o výmere 554 m2 , druh: záhrady a parcela CKN č. XXX/X o výmere 362 m2 , druh
stavby: zastavané plochy a nádvoria, zamietol (výrok I.). Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalobca (výrok II.) s tým, že o výške náhrady trov
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok III.).
1.1. Uviedol, že predmetom konania boli dva určujúce nároky, a to nárok žalobcu o určenie, že

dobrovoľná dražba je neplatná a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. O prvom nároku,
že dobrovoľná dražba je neplatná súd prvej inštancie rozhodol predchádzajúcim rozsudkom, ktorým
žalobu zamietol a tento výrok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „odvolací
súd") sp. zn. 9Co/91/2021-372 zo dňa 21. 04. 2021 a vo výroku týkajúcom sa určenia vlastníckeho
práva bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie
z dôvodu, že týmto výrokom sa súd prvej inštancie nezaoberal, neriešil naliehavý právny záujem,

ani neodôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne nároku o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností.
1.2. V ďalšom konaní sa v zmysle intencií odvolacieho súdu zaoberal žalobným nárokom, ktorým sa
žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom si riešil primárne
otázku, či žalobca má na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP") naliehavý právny záujem, pričom

existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca a tento musí existovať nielen
v čase konania, ale aj v čase, kedy je rozsudok vyhlásený.1.3. Opätovne uviedol, že žalobca sa domáhal aj určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom v
tomto výroku bola jeho žaloba v celom rozsahu zamietnutá a rozsudok súdu prvej inštancie bol v
tejto časti potvrdený aj odvolacím súdom. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutím žaloby o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo vykonanie dražby platné, čiže dražba je platná. Z Osvedčenia o
priebehu dobrovoľnej dražby, spísaného formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX zo dňa 16. 05.
2018 na mieste samom, vyplynulo, že licitátor udelil príklep účastníkovi dražby s dražobným číslom 1-
vydražiteľovi, pričom vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby,
sa stal Bc. V. W., t. j. žalovaný 3/. Z povahy dobrovoľnej dražby vyplýva, že následkom úspešnej

dobrovoľnej dražby je prechod vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby na inú osobu.
Dobrovoľná dražba je teda osobitná právna skutočnosť, na základe ktorej sa nadobúda vlastnícke právo.
Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola zamietnutá, súd mal
za to, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom, sa
udelením príklepu stal žalovaný 3/. Dodal, že neplatná je iba taká dražba, ktorú za neplatnú určí súd,
pričom súd určí dražbu za neplatnú jedine v prípade, ak je preukázané porušenie ustanovení zákona o

dobrovoľných dražbách. Keďže žalovaný 3/ sa udelením príklepu stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti,
súd má za to, že nie je naliehavý právny záujem na určení, že žalobca je výlučným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že otázka vlastníctva predmetnej veci bola vyriešená práve určením, že
súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol, z čoho jednoznačne vyplýva, že dražba
bola úspešná a následkom toho došlo k prechodu vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného 3/.

Vzhľadom na túto skutočnosť, súd žalobu zamietol a zamietol aj návrhy prednesené splnomocneným
zástupcom žalobcu na vykonanie dokazovania, ktoré považoval za nedôvodné, keď ich vykonaním by
nedošlo k zmene rozhodnutia, ani k zmene právneho názoru.
1.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP.

2. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 08. augusta 2024 č. k. 9Co/76/2023 - 561 v spojení s opravným
uznesením z 08. októbra 2024 č . k. 9Co/76/2023 - 583 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (výrok
I.) a žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100% (výrok II.).
2.1. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu, tieto

dostatočne odôvodnil, dostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol pre vec rozhodujúci a prijal aj správny
právny záver, že žalobca na požadovanom určení vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam
nemá naliehavý právny záujem. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia podľa odvolacieho súdu
nevyplývala ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych noriem, ktorá by
bola popretím ich podstaty a zmyslu. Konštatoval, že samotná skutočnosť, že žalobca sa so záverom

súdu prvej inštancie nestotožnil, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o neodôvodnenosti a
arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.
2.2. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie
neaplikoval dostatočne príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj Ústavy SR a zákony
o spotrebiteľskom práve. Tým, že súd prvej inštancie si v zmysle vysloveného záväzného právneho

názoru odvolacieho súdu riešil základnú procesnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby v zmysle
§ 137 písm. c) CSP, a to existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom
príslušné citované zákonné ustanovenie aj citoval vo svojom rozhodnutí, dospel k správnemu právnemu
záveru, že v zmysle § 137 písm. c) CSP žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, resp. takýto naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva na základe

skutkovéhostavudanejvecinemal.Keďženeexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení je primárna procesná podmienka, a táto nebola splnená, bolo potom nadbytočné posudzovať
vec podľa ďalších zákonných ustanovení, keď nedostatok naliehavého právneho záujmu neumožňuje
už ďalej vec skúmať z ďalších dôvodov.
2.3. Žalobca ďalej v podanom odvolaní namietal, že zamietnutie žaloby o určení neplatnosti dražby nie

je rozhodnutím o neplatnosti dražby, odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Odvolací súd
poukázal na ust. § 21 odsek 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách upravujúci osobitný
typ žaloby, ktorou sa môže dotknutá osoba na svojich právach domáhať na súde určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Mal za to, že zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú
povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby, ale upravuje len prípady, v ktorých nie

je možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 citovaného zákona). Z uvedených skutočností preto
nepochybne výkladom uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutím súdu prvej inštancie zo dňa 22.
apríla 2021 č. k. 17C/93/2018-263 vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o vyslovenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby a ktorý výrok bol potvrdený aj rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 21. apríla 2022č. k. 9Co/91/2021-372 a nadobudol právoplatnosť dňa 06. júna 2022, bolo určené, aj keď nie doslovným
výrokom, že dražba je platná. Odvolací súd uviedol, že dražba by bola neplatná len za predpokladu,
ak by bolo na základe podanej žaloby právoplatným rozsudkom určené, že dražba je neplatná. Z

uvedeného dôvodu sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutím súdu prvej inštancie
nebola vyslovená platnosť dobrovoľnej dražby. Zamietnutím žaloby vo výroku o neplatnosť dobrovoľnej
dražbyjepotrebnéprijaťlogickýzáver,žedražbaprebehlavzmyslepríslušnéhozákonnéhoustanovenia
a žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby, ktoré zaťažovalo
žalobcu.Zuvedenéhodôvodu,keďžeoneplatnosti,resp.platnostidražbybolorozhodnutéprávoplatným

rozhodnutím súdu mal za to, že je potrebné z tohto rozhodnutia vychádzať. K námietke žalobcu v
podstatnej časti svojho odvolania ohľadne neplatnosti dražby a jeho odvolacích námietok smerujúcich
ku konaniu, v ktorom sa riešila platnosť dobrovoľnej dražby, boli tieto odvolacie námietky pre konanie o
určenie vlastníckeho práva absolútne irelevantné, pretože predmetom odvolacieho konania bolo už len
preskúmanie výroku súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol tak, že zamietol žalobu o určenie vlastníckeho
práva.

2.4. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu o určení
vlastníckeho práva zamietol, považoval za vecne správny, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
keď žalobca nemal na požadovanom právnom určení vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c) CSP
naliehavý právny záujem.
2.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255 odsek 1

CSP v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ") podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm. a) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP,

žiadajúc, aby dovolací súd zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
3.1. Dovolateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP v súvislosti s
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, keďže podľa názoru
žalobcu ignorovali, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a súd prvej inštancie a ani odvolací súd

neprihliadli na ustanovenia § 52 a následne o spotrebiteľských zmluvách, § 151b ods. 3, § 565 druhá
veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník"), ustanovenia
zákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie, smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákon o ochrane spotrebiteľa, ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd" alebo „najvyšší súd") a rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie. Dovolateľ uviedol, že oba konajúce súdy svoje rozhodnutia zamerali
len na jediný dôvod, pre ktorý rozhodli, a to nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení vlastníckeho práva. Odvolací súd uviedol v bode 11.2. odôvodnenia svojho rozhodnutia
nepresvedčivé, nepreskúmateľné názory, pričom dovolateľ výslovne namietol názor odvolacieho súdu,
že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Podľa dovolateľa takýto

názor nemá oporu ani v zákone a ani v dôkazoch, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. S dôrazom na
skutočnosť, že dovolateľ je spotrebiteľ a absenciou aplikácie správnych priliehajúcich právnych noriem
došlo k porušeniu práva na prístup k súdu, na presvedčivé a preskúmateľné odôvodnenie. Poukázal
pritom na rozsudok najvyššieho súdu z 15. decembra 2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020. Podľa dovolateľa sa
odvolací súd nezaoberal jeho odvolacími dôvodmi, neposúdil konanie pred súdom prvej inštancie podľa

týchto dôvodov a len formálne bez relevantného posúdenia uviedol, že odvolacie dôvody žalobcu nie
sú dôvodné, pričom poukázal na nález ústavného súdu I. ÚS 407/2010. Rozsudok odvolacieho súdu
je nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v
predmetnej veci, pričom odvolací súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli
v konaní predložené. Keďže odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie,

a tento nezopakoval a ani nedoplnil dokazovanie, bol povinný aplikovať ustanovenia vyššie uvedených
právnych predpisov, pretože ide o spotrebiteľský spor. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa
zákonom stanovené podmienky.
3.2. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolateľ odôvodnil tak, že citoval z odôvodnenia
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/36/2020 vo veci otázky zosplatnenia úveru, ktoré žalobca

namietal v konaní, pričom oba konajúce súdy ignorovali kogentné ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565
Občianskehozákonníka.Odotázkyzosplatneniaúveruzáviselorozhodnutieoplatnostiresp.neplatnosti
napádanej dražby ako aj rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Mal
za to, že bez ohľadu na skutočnosť, že žaloba o určenie napádanej dražby bola zamietnutá, doposiaľ jevlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnostiam nesprávne evidované v katastri nehnuteľností, z ktorého
dôvodu sa žalobca domáha rozhodnutia o určení vlastníckeho práva, pričom ide o sporný stav. Otázka
vlastníctva predmetnej veci nebola vyriešená tým, že súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti

dražby zamietol. Neexistuje žiadna právna norma ani rozhodnutie, ktorá by podporovala úvahu súdu
prvej inštancie a otázku vlastníctva predmetných nehnuteľností je potrebné vyriešiť v tomto konaní,
pretože pre platnosť dražby nestačí zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti dražby. Dovolateľ poukázal
na Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú nemožno považovať za platnú, nakoľko
v nej absentujú náležitosti podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej absolútnu

neplatnosť. Z uvedeného vyplýva, že záložné právo nikdy nevzniklo, a to z dôvodu, že záložná zmluva
neobsahuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, preto veriteľ nemohol začať
výkon záložného práva.
3.3. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ odôvodnil tak, že žiadal, aby dovolací
súd vyriešil otázku vlastníctva nehnuteľností, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
vyriešená s poukazom na zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti dražby. Dovolateľ vymedzil právnu

otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená nasledovne: „vyriešenie
otázky vlastníctva nehnuteľností, ktoré vlastníctvo malo byť predmetom dražby, pričom predmetom
dražby nebolo, pretože predmetom dražby nemôže byť vlastníctvo nepatriace navrhovateľovi dražby."
Uviedol, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam patrilo a patrí dovolateľovi, ktorý nikdy nenavrhol
dražbu predmetných nehnuteľností, preto nie je možné, aby niekto iný mohol nadobudnúť jeho

vlastníctvo v dražbe a ako v prejednávanej veci nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka, keďže ani
žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ neboli nikdy vlastníkmi nehnuteľností dovolateľa. Dovolateľ nedal nikomu
právo ani nikoho nesplnomocnil na to, aby jeho vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam navrhol
dražiť. Z uvedených skutočností je nesporné, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola
vyriešená otázka vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované na liste vlastníctva tak, že titulom

nadobudnutia je osvedčenie o nadobudnutí v dobrovoľnej dražbe. Nejde o otázku, ktorá sa môže vyriešiť
len v konaní o určenie neplatnosti dražby, pretože ide o otázku vlastníctva a nie otázku platnosti resp.
neplatnosti dražby.

4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi

odvolacieho súdu a považuje ich za vecne správne. Podľa žalovaného 1/ neexistuje žiaden dovolací
dôvod podľa § 420 CSP, keďže žalobca uvádza a opisuje tie isté skutočnosti, ktoré boli predmetom
odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Mal za to, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia dostatočne a rozsiahlo vysporiadal s tvrdeniami žalobcu v podanom odvolaní a vykonal
všetky potrebné dôkazy na rozhodnutie vo veci. Postupom konajúcich súdov nedošlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Navrhol dovolanie odmietnuť.

5. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi
odvolacieho súdu, súhlasí s ním, považuje ich za správne a zákonné. Vo vzťahu k podanému dovolaniu
uviedol, že toto považuje za nedôvodné, neurčité a v zmysle ustanovení CSP za neprípustné. K

argumentáciižalobcu,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesuviedol,ženesúhlasísnázorom
žalobcu o nedostatočnom či nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku. Naopak, rozsudok
odvolacieho súdu je, podľa názoru žalovaného 3/ veľmi jasne, zrozumiteľne a logicky odôvodnený. K
prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP uviedol, že z podaného dovolania žalobcu ohľadne
otázky konkrétneho vlastníctva konkrétnej nehnuteľnosti v tomto konaní nie je otázkou právnou, ako to

predpokladá ust. § 421 ods. 1 CSP, ale otázkou skutkovou, ktorou sa však dovolací súd nemá dôvod ani
právomoc zaoberať. Prípustnosť dovolania žalobcu je podľa žalovaného 3/ v tejto časti neodôvodnená.
Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol podľa dovolanie odmietnuť alebo podľa zamietnuť.

6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného 1/. Uviedol, že tvrdenia žalovaného 1/ výslovne popiera.

Poukázal na spotrebiteľskú zmluvu žalovaného 1/, a to Zmluvu o úvere na bývanie zo dňa 18. 07.
2016, a najmä na nastavenie splácania spôsobom, ako to žalovaný 1/ pripravil v tejto zmluve, ktoré
je výslovne v neprospech spotrebiteľa. Na objasnenie celej veci mal za dôvodné uviesť skutočnosti,
na ktoré ani súd prvej inštancie ani odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadli, hoci z úradnej povinnosti
mali prihliadnuť aj bez námietky. Ide o skutočnosti týkajúce sa napádanej dražby, ktorá je neplatná s

poukazom na zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ust. § 3 ods. 6. Pri nejednoznačnom
výklade problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/45/2012
zo dňa 24. júna 2013 uprednostnil ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a odkázal taktiež na
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 01. 2024. V prejednávanej veci oba nižšiesúdy postupovali v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z. z o dobrovoľných dražbách, keď mali za to, že
napádaná dražba bola úspešná ako sa vyjadrili, pričom nemohla byť úspešná z už uvedeného porušenia
ust. § 3 ods. 6 zákona. Žalobca ako spotrebiteľ, svoj nárok o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a

určenie vlastníckeho práva, ktorého sa v predmetnom konaní domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve, pričom má postavenie spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vo
veci konajúce súdy sa s postavením žalobcu a s jeho nárokom o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
a určenie vlastníckeho práva nevysporiadali správne, z dôvodu ktorého zaťažili konanie procesnou
vadou. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý

musí dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušiť.

7. Viac vyjadrení k dovolaniu podaných nebolo.

8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427
ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. c) CSP), v ktorej neprospech

bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

9. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval (aj) z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu
konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny
procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej
patriaceprocesnéoprávnenia,atovtakejintenzite,žedošloažkporušeniuprávanaspravodlivýproces.

11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces.
11.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie.
11.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio

iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

12. Dovolateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, keďže súdy oboch inštancií ignorovali
spotrebiteľský charakter sporu a neuplatnili relevantné vnútroštátne ani európske predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Rozhodnutia založili výlučne na závere o neexistencii naliehavého právneho záujmu,

ktorý dovolateľ považuje za nepresvedčivý, nepreskúmateľný a bez opory v zákone a dôkazoch.
Odvolací súd sa podľa neho nevysporiadal s odvolacími dôvodmi, rozhodnutie riadne neodôvodnil
a nedostatočne preskúmal argumenty a dôkazy, čím došlo k porušeniu práva na prístup k súdu. V
súhrnne výhrady dovolateľa v podstate spočívali v tom, že súdy ignorovali spotrebiteľský charakter
sporu, neaplikovali príslušné ochranné predpisy a vydali nepreskúmateľné rozhodnutie, čím porušili jeho

právo na spravodlivý proces (bod 3.1.).13. Dovolateľ predovšetkým namieta, že súdy sa nevysporiadali so spotrebiteľským charakterom sporu
resp.neaplikovalivnútroštátneanieurópskepredpisynaochranuspotrebiteľaažetýmdošlokporušeniu
jeho práva na spravodlivý proces.

13.1. Dovolací súd prezentuje, že dovolanie bolo v tejto časti podané z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP,
teda pre tvrdený nesprávny procesný postup súdov konajúcich súdov, ktorý mal dovolateľovi znemožniť
uplatnenie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Predmetom dovolacieho prieskumu v tomto rozsahu preto nie je správnosť hmotnoprávneho posúdenia
veci, ale výlučne posúdenie toho, či procesný postup všeobecných súdov vykazoval kvalifikovanú

procesnú vadu.
13.2. Odvolací súd v bode 11.2, napadnutého rozsudku konštatoval „Rovnako odvolací súd nepovažoval
za dôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie neaplikoval dostatočne príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka , ako aj Ústavy SR a zákony o spotrebiteľskom práve. Tým, že súd
prvej inštancie si v zmysle vysloveného záväzného právneho názoru odvolacieho súdu riešil základnú
procesnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP , a to existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom príslušné citované zákonné ustanovenie
aj citoval vo svojom rozhodnutí, dospel k správnemu právnemu záveru, že v zmysle § 137 písm. c) CSP
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, resp. takýto naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva na základe skutkového stavu danej veci
nemal.Keďženeexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčeníjeprimárnaprocesná

podmienka, a táto nebola splnená, bolo potom nadbytočné posudzovať vec podľa ďalších zákonných
ustanovení, keď nedostatok naliehavého právneho záujmu neumožňuje už ďalej vec skúmať z ďalších
dôvodov".
13.3. Súd prvej inštancie aj odvolací súd založili svoje rozhodnutia na závere o neexistencii naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c) CSP.

Posúdenie tejto otázky predstavuje základnú procesnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby, ktorú
je súd povinný skúmať prednostne. V prípade, že súd dospeje k záveru o absencii naliehavého právneho
záujmu, nie je oprávnený pristúpiť k ďalšiemu dokazovaniu ani k vecnému, resp. hmotnoprávnemu
posúdeniu uplatneného nároku (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu zo 16. júna 2021 sp. zn. II.
ÚS/327/2021 , najvyššieho súdu zo 16. marca 2016 sp. zn. 8Cdo/251/2015 a zo 16. apríla 2019

sp. zn. 5Cdo/305/2018).
13.4. V tomto kontexte dovolací súd zdôrazňuje, že postup súdu prvej inštancie, ktorý sa v nadväznosti
na záväzný právny názor odvolacieho súdu obmedzil na posúdenie existencie naliehavého právneho
záujmu a po ustálení záveru o jeho neexistencii nepokračoval v dokazovaní ani vo vecnom právnom
hodnotení veci, bol v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Rovnako odvolací súd nepochybil, keď

tento procesný postup aproboval a výslovne uviedol, že pri nesplnení uvedenej procesnej podmienky
bolo nadbytočné zaoberať sa aplikáciou ďalších hmotnoprávnych ustanovení.
13.5. Samotná skutočnosť, že dovolateľ v konaní opakovane poukazoval na svoje postavenie
spotrebiteľa, nemôže viesť k záveru, že súdy boli povinné prekročiť rámec procesného posúdenia
prípustnosti žaloby a zaoberať sa vecou po hmotnoprávnej stránke. Zároveň dovolací súd konštatuje,

že závery odvolacieho súdu pri vysporiadaní sa s touto odvolacou námietkou považuje za dostatočné
a relevantné.
13.6. Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedený postup všeobecných súdov,
nepredstavuje porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces ani inú kvalifikovanú procesnú vadu
v zmysle § 420 písm. f) CSP.

14. Ďalej dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože odvolací súd
sa nevysporiadal so všetkými jeho tvrdeniami. Rozhodnutia založili výlučne na závere o neexistencii
naliehavého právneho záujmu, ktorý dovolateľ považuje za nepresvedčivý, nepreskúmateľný a bez
opory v zákone a dôkazoch.

14.1. Ak dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietal nepreskúmateľnosť
odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd opakovane uvádza, že
odôvodnenie rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď
na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).
14.2. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí
jeden celok a v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie spätosť rozsudku odvolacieho súdus potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Potvrdzujúci rozsudok
odvolacieho súdu by bolo možné považovať za nepredvídateľný len vtedy, ak by odvolací súd založil
rozhodnutie (hoci potvrdzujúce) na nových skutkových zisteniach alebo na aplikácii úplne inej právnej

normy, ktorú súd prvej inštancie nepoužil, pričom by odvolací súd nedal stranám sporu možnosť vyjadriť
sa k týmto novým skutkovým alebo právnym okolnostiam. K takejto situácii v preskúmavanej veci
nedošlo. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie na základe tých istých dôvodov, ktoré
uvádzal už súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožnil.
14.3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, z ktorých skutkových

okolností vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu podanej
žaloby. Odvolací súd zohľadnil predchádzajúce právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa
22. apríla 2021 č. k. 17C/93/2018-263 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 21. apríla 2022
č. k. 9Co/91/2021-372 vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Odvolací súd vysvetlil záver o tom, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, pričom
v podstatnom uviedol „keďže ohrozenie jeho postavenia možno odstrániť len právnym prostriedkom o

určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, čo aj učinil, avšak v tejto časti bol neúspešný. Z uvedeného
dôvodu, preto musela byť žaloba o určenie vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam
zamietnutá z dôvodu, že právoplatným výrokom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby a v tomto výroku bol rozsudok potvrdený, došlo k určeniu, že dobrovoľná dražba
sporných nehnuteľností, ktorá prebehla 15. 05. 2018, je platná a je potrebné konštatovať, že udelením

príklepu a uhradením ceny vydražiteľom prešlo na vydražiteľa vlastnícke právo k predmetu dražby, a to
udelením príklepu. Tu je potrebné zdôrazniť, že iba určením (pozitívnym) dražby za neplatnú by zanikli
účinkypríklepukudňupríklepu,kčomuvdanomprípadenedošlo.Žalovanýv3.rade....sastalvýlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam. Následne sa odvolací súd podrobne a zrozumiteľne

vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, najmä ohľadom nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení vlastníckeho práva (pozri body 10. až 12. odôvodnenia odvolacieho
rozsudku). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
spĺňa kritériá § 393 ods. 2 CSP, z hľadiska formálnej štruktúry aj obsahového usporiadania, poskytuje
zrozumiteľné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokovej časti o

zamietnutí určenia vlastníckeho práva potvrdené. V tomto zmysle nemožno konštatovať, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Konajúce súdy sa vysporiadali s podstatnými námietkami
žalobcu, pričom irelevantné tvrdenia, ktoré nesúvisia s existenciou naliehavého právneho záujmu a
prípustnosťou žaloby, nebolo potrebné rozoberať.

15. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd v konaní nepostupoval spôsobom,
ktorý by bol v rozpore s kogentnými procesnými ustanoveniami, a ktorým by došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolateľ nedôvodne namietal
existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

16. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ktorý spočíva v tom, že
odvolací súd sa pri odklonil od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu a neaplikoval kogentné ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 53 ods. 9 a § 565). Dovolateľ tvrdí, že zamietnutie žaloby o určenie

neplatnostidražbynevyriešilootázkuvlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,apoukazujeajnaabsolútnu
neplatnosťzmluvyozriadenízáložnéhopráva,čopodľanehosťažujeplatnosťdražbyavlastníckeprávo.
Dovolateľ namieta odklon vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020, ktoré sa
týka zosplatnenia úveru (bod 3.2.).

17. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.
17.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).17.2. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (quaestio juris). Ich riešeniu

predchádza riešenie skutkových otázok (quaestio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec
podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho
posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu,

ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej
interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.
17.3. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre
posúdenieprípustnostidovolaniapodľa§421ods.1CSP.Lenkonkrétneoznačenieprávnejotázky,ktorú
podľa žalobcu riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide o otázku,

od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené
jeho rozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil (§ 421 ods. 1 písm. a)
CSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní,
a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.

18. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového
poriadku treba zahrnúť predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako
judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo

viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali. V zmysle R 71/2018 do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súduvzmysle§421ods.1CSPtrebazahrnúťajnaďalejpoužiteľné,legislatívnymizmenamianeskoršou

judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí
a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o
rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Zároveň podľa č. 2 ods. 2 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia

prax dovolacieho súdu patrí aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre
ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

19. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP predpokladá, že odvolacie rozhodnutie závisí od
vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.

Dovolateľ v podstatnom namieta, že odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
5Cdo/36/2020 vo veci zosplatnenia úveru a pri jeho rozhodovaní nerešpektoval kogentné ustanovenia
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa dovolateľa mala táto otázka rozhodujúci význam pre
posúdenie platnosti dražby a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

20. Dovolací súd prezentuje, že označené rozhodnutie najvyššieho súdu z 15. decembra 2020 sp. zn.
5Cdo/36/2020 bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky R 4/2021 a právna veta znie: Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje
a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o
tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú

známu adresu spotrebiteľa. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31.
decembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia
splatná.
20.1. Z preskúmaného spisu však vyplýva, že odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nezameral
na otázku zosplatnenia úveru ani na otázky, ktoré boli posudzované v označenom judikáte a to fikciou

doručenia spotrebiteľovi a postúpením pohľadávky banky, ako na kľúčové právne otázky, od ktorých by
záviselo rozhodnutie o zamietnutí určenia vlastníckeho práva žalobcu. Nosným dôvodom napadnutého
rozhodnutia bolo posúdenie, či žalobca preukázal naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP
na určení vlastníckeho práva po vykonanej dražbe. Otázka platnosti úveru a jeho zosplatnenia nebolazákladom právneho posúdenia v danom štádiu sporu. Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o procesnú
podmienku prípustnosti žaloby. Na otázke zosplatnenia úveru nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu
založené, nešlo o právnu otázku kľúčovú pre výsledok sporu a jej riešenie nemohlo ovplyvniť záver o

neprípustnosti žaloby žalobcu.

21. Na základe uvedeného dovolanie uplatnené podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, že odvolací súd sa
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, je neprípustné.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

22. Dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolateľ konkrétne vymedzil právnu
otázku takto: „Vyriešenie otázky vlastníctva nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom dražby, pričom
predmetom dražby neboli, pretože predmetom dražby nemôže byť vlastníctvo nepatriace navrhovateľovi

dražby." Podľa dovolateľa vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam patrilo a patrí dovolateľovi, ktorý
nikdyneudeliloprávnenieaninesplnomocnilnikohonanávrhdražbytýchtonehnuteľností.Ztohodôvodu
nie je možné, aby niekto nadobudol vlastníctvo týchto nehnuteľností od nevlastníka prostredníctvom
dražby. Dovolateľ poukazuje, že oba súdy neaplikovali relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
predpisy o spotrebiteľských zmluvách (§ 151b ods. 3, § 565 OZ), zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch

na bývanie, zákon o ochrane spotrebiteľa, ani relevantnú judikatúru najvyššieho súdu a rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ. Dovolateľ ďalej poukazuje, že právna otázka vlastníctva predmetných nehnuteľností
pri spornom postupe dražobníka ešte nebola rozhodovaná v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Ide
o otázku vlastníctva, nie otázku platnosti dražby, a preto sa nezahŕňa do bežného konania o určení
neplatnosti dražby. Dovolateľ zdôrazňuje, že súd sa mal vysporiadať s tým, že dražba bola vykonaná

na základe neplatných právnych úkonov, pričom notárska zápisnica o priebehu dražby postrádala
náležitosti verejnej listiny, a tým nebola právne účinná pre prevod vlastníctva.

23. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
23.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

23.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva
na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna
úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.
23.3. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku

spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

24. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže byť len otázka právna (nie

skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku
procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

25. K spôsobu, ktorým žalobca v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania (bod 3.3.), najvyšší

súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza
riešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie.
Na podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje
ako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP
musí byť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu

súdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej
je daná prípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. Sama polemika dovolateľa s
právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len
kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajúkritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP (m. m. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017,
7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017).

26. Dovolateľom zadefinovaná právna otázka „Vyriešenie otázky vlastníctva nehnuteľností, ktoré mali
byť predmetom dražby, pričom predmetom dražby neboli, pretože predmetom dražby nemôže byť
vlastníctvo nepatriace navrhovateľovi dražby." by mohla mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods.
1 písm. b) CSP iba vtedy, ak by výsledok jej riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom
predstavoval jediný a výlučný dôvod, a pre ktorý bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie

o zamietnutí žaloby o určení vlastníckeho práva žalobcu. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal
tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania, a to najmä z hľadiska, či v prípade
žalobcom nastolenou právnou otázkou, ide o takú otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu. Pre rozhodnutie o prípustnosti dovolania je nevyhnutné nastolenú otázku premerať
kritériom relevancie pre rozhodovanú vec (obdobne pozri IV. ÚS 79/2023). Úlohou dovolacieho súdu
je posúdiť relevanciu otázky nastolenej žalobcom, či od vyriešenia práve tejto právnej otázky záviselo

rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. či bolo jej vyriešenie určujúce pre rozhodnutie odvolacieho súdu,
čo zodpovedá kontextu osobitostí dovolacieho konania v systéme opravných prostriedkov civilného
sporového konania. Kvalifikované vymedzenie relevantnej právnej otázky je sine qua non prípustnosti
dovolania podľa § 421 CSP, keďže v prípade jeho absencie dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny
dovolací prieskum.

27. Nosným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu bol záver, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP. Odvolací súd vychádzal z toho,
že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola právoplatne zamietnutá, čím bolo záväzne
ustálené, že predmetná dobrovoľná dražba prebehla platne a vyvolala svoje zákonné účinky. Z platnej

dobrovoľnej dražby pritom vyplýva prechod vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam na
vydražiteľa, a to udelením príklepu a zaplatením ceny. Keďže jediným právnym prostriedkom, ktorým
možno spochybniť účinky dražby, je žaloba o určenie jej neplatnosti, ktorú žalobca síce podal, ale v
nej nebol úspešný, nemohol sa následne domáhať ochrany svojho postavenia prostredníctvom žaloby
o určenie vlastníckeho práva. Určovacia žaloba za tohto stavu nemohla viesť k odstráneniu právnej

neistoty ani k zmene právneho postavenia žalobcu, a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a žaloba musela byť z tohto procesného dôvodu
zamietnutá.
27.1. Dovolateľ opiera dovolanie v tejto časti o polemiku s hmotnoprávnymi otázkami týkajúcimi
sa zosplatnenia úveru, platnosti záložnej zmluvy, oprávnenia navrhovateľa dražby a nadobudnutia

vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe. Ide však o otázky, ktoré konajúce súdy pre absenciu
naliehavého právneho záujmu neriešili a ktoré neboli rozhodujúce pre výsledok konania. Dovolateľ sa
snaží v dovolacom konaní otvoriť hmotnoprávne otázky, ku ktorým sa súdy pre absenciu procesnej
podmienky určovacej žaloby vôbec nedostali. Z obsahového hľadiska dovolanie podané žalobcom
nespĺňalo predpoklady na to, aby dovolací súd mohol realizovať meritórny prieskum napádaného

rozhodnutia.
27.2. Dovolací súd preto v časti dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uzatvára,
že dovolanie nie je prípustné, keďže dovolateľ nevymedzil takú právnu otázku, od ktorej by záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu, a jeho námietky smerujú výlučne k hmotnoprávnym otázkam, ktoré v
napadnutom rozhodnutí neposudzovali.

28. Dovolací súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje, že už zo samotného obsahu žaloby vyplýva,
že žalobca oprel oba žalobné nároky, jednak nárok na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ako
aj nárok na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, o totožný skutkový a právny
základ (porovnaj č. l. 1 až 15 spisu). Žaloba o určenie vlastníckeho práva tak nebola koncipovaná

ako samostatný nárok nezávislý od výsledku sporu o neplatnosť dražby, ale ako jej priamy dôsledok.
Uvedené potom tvorilo podklad rozhodnutí nižších súdom o právoplatnom zamietnutí nároku na určenie
neplatnosti dražby. Za tejto procesnej situácie, keď žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola
právoplatne zamietnutá, dospeli konajúce súdy k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na
žalobe určení vlastníckeho práva, keďže jeho právne postavenie nemožno odstrániť iným spôsobom

než úspechom v spore o neplatnosť dražby. Po neúspechu v spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby,
sa žaloba o určenie vlastníckeho práva stáva za danej situácie procesne neprípustným prostriedkom
ochrany.29. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol podľa §
447 písm. c) CSP (dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP) a podľa § 447 písm. f) CSP (dovolací
dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a),b) CSP), bez možnosti jeho vecného prejednania.

30. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.