Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623206084
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2623206084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, podnikajúci
pod obchodným menom Miroslav Včelka - TASTE, IČO: 11739011, s miestom podnikania C. XXXX/
X, D., proti žalovanému: A. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D., G. XXXX/XX, o zaplatenie 3.162 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica z 10. februára 2025 č.k.
PN-20Csp/9/2023-209 v spojení s opravným uznesením z 25. júna 2025 č.k. 20Csp/9/2023-239, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej prvej a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného v časti lehoty na plnenie súdom uloženej povinnosti o d m i e t a .

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu1.323eurdo3dníodprávoplatnostirozsudku;druhouvýrokovouvetoukonanie
v časti zaplatenia sumy 1.839 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 3.162 eura
od 22.12.2022 do zaplatenia zastavil a treťou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 67,36 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 631, § 632, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, 2, § 642
ods. 1, 2, § 644, § 645 ods. 1, § 648 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2023 domáhal od žalovaného

zaplatenia sumy 3.162 eur s príslušenstvom, a to titulom nezaplatenia ceny za dielo. V žalobe uviedol,
že žalovanému dodal tovar a služby, ktoré si žalovaný bez výhrad prevzal, faktúru č. 3202200472,
splatnú dňa 21.12.2022, na sumu 3.162 eur však neuhradil. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal
ju zamietnuť.

4. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil ten
právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že sporové

strany uzavreli zmluvu dielo, pričom predmetom zmluvy bola výroba a montáž dverí. Zmluva o dielo
nebola uzavretá písomne, čo ale nemá vplyv na platnosť zmluvy, nakoľko zákon v tomto prípade
písomnú formu nevyžaduje. Obe strany zhodne potvrdili, že ohľadom predmetu diela, teda dverí
so žľabom, komunikovali ústne a prostredníctvom mailu, zhodne uviedli, že cena bola od začiatkujasná. Typ žľabu vybral žalovaný, žalobca ponúkal aj iné, bežnejšie riešenia, žalovaný žiadal systém
easystep (bezbariérový). V danom prípade sa jedná o zhotovenie veci na zákazku. Jednalo sa totiž
o zhotovenie presne špecifikovaného predmetu, vytvoreného na základe individuálnej požiadavky

žalovaného. Hliníkové dvere boli neštandardne poťahované fóliou a kombináciu dverí a žalovaným
vybraného odtokového žľabu žalobca zhotovoval dokonca prvýkrát. Keďže neprišlo k zhotoveniu diela
na počkanie, mal žalobca povinnosť vydať žalovanému písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Túto
povinnosť nesplnil, nesplnenie tejto povinnosti však nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť
podľa uzavretej zmluvy. Doba plnenia nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Žalovaný mal záujem

o čo najrýchlejšiu realizáciu jeho požiadavky, ako strany zhodne uviedli, pokiaľ ide o dobu realizácie
diela, komunikovali o cca 2 mesiacoch. Doba dodávky žľabu od subdodávateľa bola 4-5 týždňov.
Žalovaný opakovane uvádzal, že dielo nebolo vykonané včas. Súd prvej inštancie mal za to, že v takom
prípade mal možnosť za podmienok stanovených zákonom od zmluvy odstúpiť, toto však nevyužil.
Žiadnymprávnerelevantnýmspôsobomsvojunespokojnosťsdĺžkouvykonávaniadielapočasrealizácie
diela neprezentoval. Naopak, vyčkal na vykonanie dohodnutého diela a dňa 4.11.2022 vykonané dielo

prevzal, čo bolo jednoznačne preukázané preberacím protokolom podpísaným ako zamestnancom
žalobcu, tak žalovaným. Pri prebraní diela nemal žalovaný žiadne pripomienky ku kvalite vykonaného
diela, nenamietol žiadne závady či nedostatky, nemal pripomienky ku kvalite výrobkov či montáže.
Žalovanýnemalpripomienkyanivočivýškeosadeniadverí,ktorénáslednevkonaníopakovaneuvádzal.
Podpísanie protokolu žalovaným potvrdil svedok, ktorý bol pri podpise osobne. Žalovaný napriek tomu,

že mal výhrady k neprimeranej dĺžke doby výkonu diela, nepodnikol žiadne právne kroky a dielo bez
pripomienok prevzal. Dielo bolo vykonané podľa objednávky (so zmenou odtokového systému zo strany
žalovaného) a žalovanému po zhotovení a montáži objednanej veci a jej prevzatí vznikla povinnosť
uhradiť cenu za dielo. Táto bola fakturovaná faktúrou zo dňa 7.12.2022, vystavenou po prevzatí diela
žalovaným; cena 3.162 eur bola podľa faktúry splatná dňa 21.12.2022. Námietky ohľadom neprimeranej

dĺžky doby zhotovenia diela boli v danom prípade podľa súdu prvej inštancie právne irelevantné, tieto
mohli byť zo strany žalovaného uplatneného vo fáze pred prevzatím diela. Doba realizácie diela nemá
na povinnosť zaplatiť cenu za prevzaté dielo žiaden vplyv.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na diele sa po jeho odovzdaní a prevzatí vyskytli vady, za ktoré

zodpovedá žalobca. Ani to však neovplyvňuje povinnosť žalovaného zaplatiť dojednanú cenu za dielo,
no celková cena diela môže byť v takom prípade teoreticky ovplyvnená úspešne uplatneným nárokom
z vád v spojení s nárokom na zľavu z ceny diela. Vadou, ktorá sa vyskytla až po odovzdaní a prevzatí
diela, bolo zatekanie vody pod dverami do interiéru domu. Žalovaný žalobcu vyzval na odstránenie vady.
Pod dvere bol doplnený purenit, čím prišlo k odstráneniu tejto vady, vada bola odstránená bezplatne.

Problém so zatekaním vody bol odstránený. V čase doplnenia purenitu žalovaný sám odstránil odtokový
žľab easystep a kúpil a namontoval iný systém. Žľab vrátil žalobcovi. Žalobca pôvodne žiadal aj
zaplatenie uvedeného žľabu, v tejto časti vzal v priebehu konania žalobu späť. Druhým problémom,
ktorý žalovaný opakovane riešil, bol problém so zamykaním dverí. Žalovaný tvrdil, že sa jedná o vadu,
žalobca existenciu vady poprel, uviedol, že tzv. „sadanie“ dverí je bežná vec, v takomto prípade je len

potrebný mierny zásah. Z dôvodu opakovaného výskytu tohto problému, ktorý žalovaný považuje za
vadu, žiadal žalovaný primeranú zľavu z ceny diela, jej výšku uviesť nevedel.

6.Podľazákonaplatí,žezhotoviteľ,tedažalobcajepovinnýodstrániteľnúvaduodstrániťbezzbytočného
odkladu. Problém so zamykaním dverí sa riešil 4-krát, žalobca vždy problém bezplatne odstránil. Ak by

sa jednalo o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá by bránila tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky
riadne užívať ako vec bez vady, mal by žalovaný právo na zrušenie zmluvy. To isté právo by mal žalovaný
pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád
nemôže vec riadne užívať. K zrušeniu zmluvy zo strany žalovaného však neprišlo. V prípade, ak má dielo
neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ

právo na primeranú zľavu. Žalovaný takúto zľavu z ceny diela žiadal, bolo teda na ňom, aby preukázal,
že dvere majú neodstrániteľnú vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky a tiež,
aby špecifikoval výšku zľavy. Spornou bola teda otázka, či dvere majú neodstrániteľnú vadu, ktorá by
zakladala právo na zľavu z ceny diela. Za účelom preukázania existencie vady dverí navrhol žalovaný
znalecké dokazovanie, avšak pre nezaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie nebol znalec do

konania pribratý. Otázka vadnosti diela zostala sporná. Žalovaný existenciu nároku na zľavu z ceny
diela nepreukázal.7. Žalovaný zaplatil len 1.323 eur, a to v deň podania žaloby. Keďže cena za dielo nebola zaplatená
riadne, keďže žalovaný zo žalobou požadovanej sumy po čiastočnom späťvzatí zaplatil len polovicu,
a nárok na zľavu z ceny diela titulom vád ani výšku nároku žalovaný nepreukázal, je povinný doplatiť

cenu za dielo. Preto súd žalobcovi priznal nárok na doplatenie ceny za dielo vo výške 1.323 eur.
Otázka žalovaným tvrdenej škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nevykonania diela riadne a včas,
nebola predmetom tohto konania. Otázka primeranosti doby realizácie diela takisto nebola podstatná
pre rozhodnutie v predmetnej veci.

8. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil vecne čistým procesným
úspechom žalobcu v rozsahu 67,36 % (83,68 – 16,32), keď žalobca bol úspešný v časti, v ktorej bolo
žalobe vyhovené 1.323 eur, ako aj v časti zaplatenia sumy 1.323 eur, v ktorej bolo konanie zastavené na
základe čiastočného späťvzatia zavineného žalovaný, a to zaplatením 1.323 eur po podaní žaloby na
súd. V časti zaplatenia sumy 516 eur, v ktorej bolo konanie zastavené, bol úspešný žalovaný, pretože
zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca. Úspech žalobcu predstavoval 83,68 % a

úspech žalovaného 16,32 %.

9. Proti tomuto rozsudku v rozsahu prvej a tretej výrokovej vety podal včas odvolanie žalovaný so
žiadosťou o zľavu a splátkový kalendár. Odvolanie odôvodnil (posudzujúc ho podľa obsahu) ust. § 365
ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP. Uviedol, že svoje odvolanie odôvodňuje s poukazom na § 633, § 634, §

637 a § 499 Občianskeho zákonníka. Namietal, že rozhodnutie je nesprávne, súd nezohľadnil podstatu
problému. Žiadny prah Easystep nedostal a nikdy ho teda ani neodovzdal, keďže mu nebol dodaný.
Celé technické riešenie a popis vysvetľoval v 20 stranovej dokumentácii, ktorú doložil súdu. Easystep
sú dvere a žľab, je to jedno riešenie, ktoré do seba presne zapadá. Žalobca dodal nejaké svoje dvere a
nejaký žľab, takže to spolu vôbec nesedelo. Žalovaný uhradil polovicu sumy, aby motivoval živnostníka

dokončiť dielo a opraviť vady diela. Žiadal súd, aby konal a bol mu vydaný originál preberacieho
protokolu, aby posúdil jeho pravdivosť, na súde ju spochybnil. Preberací protokol nedostal. Nežiadal
niečo neštandardné, ale pre žalobcu je neštandardné dodať dielo okien a dverí riadne a včas. Poštelovať
nové dvere 4-krát za x mesiacov je štandardné riešenie žalovaného. S poukazom na § 499 OZ namietal,
že vada tu bola od začiatku. Súd rozhodol na základe klamlivých a nedôveryhodných informácií. Dal

do pozornosti, že dvere boli vyrobené v septembri 2022 a nie 5/22, purenit nebol dodaný 12/22, ale v
apríli 2023. Doplnenie purenitu neodstránilo problém so zatekaním. Cena purenitu sa pohybuje okolo
20 eur. Súd pod vplyvom nečestného konania žalovaného vyjadril názor, že sa s dodávateľom dohodli
na dĺžke diela, ktorú žalobca dodržať nemusí, a kvalite a funkčnosti, ktorú tiež žalobca dodržať nemusí.
A nie je za to nijako postihnutý. Žalobca tvrdil, že dielo zrealizuje za 2 mesiace, cela realizácia diela od

objednania trvala takmer 2 roky. Vada nebola odstránená žalobcom bezplatne. Problém so zatekaním
odstránil žalovaný sám na vlastné náklady. Musel rozkopať úplne na novo urobený betón, a znova
zabetónovať s iným žľabom, ktorý kúpil, pretože nechcel čakať na ďalšieho darebáka čo niečo nasľubuje
a potom to neurobí. Žalobca bol objednávateľom materiálu, ktorý spôsobil zatekanie do domu, a ak tento
dodaný materiál mal nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, bol žalobca povinný ho na to

upozorniť, ale neupozornil ho. Žiadal o vysvetlenie, prečo bolo zabránené znaleckému dokazovaniu, a
teda možnosti dokázať povinnosť vykonať dielo podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase realizátorom
diela, teda žalobcom. Žiadal zľavu z diela vo výške 40 % za 2 ročný marazmus. Mal za to, že sa súd
mohol zastať bežného spotrebiteľa, ktorý bol oklamaný a okradnutý živnostníkom, a tým mu dal na
vedomie, že podobné konanie sa mu nebude viac tolerovať.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvodňovací prah Easystep je riešenie od
firmy Deceunick (výrobca plastových profilov). Žalovaný si u žalobcu objednal dvere s padacím prahom
a k tomu odvodňovací žľab od tejto firmy. Žalobca upozorňoval žalovaného na skutočnosť, že to nie je
systémové riešenie od f. Ponzio (dodávateľa hliníkových systémov dverí, ktoré má namontované), ale

po vzhliadnutí videa povedal, že by to malo ísť. Žľab mu bol dodaný a namontovaný spolu s dverovým
padacím prahom. Ešte vôbec neriešili žľab, ale už s padacím prahom bol nespokojný, tak mu dvere
prerobili na prahové. Žľab si žalovaný odmontoval z dverí sám, bez toho, že by ho na túto skutočnosť
nejakým spôsobom upozornil. Už tento zásah ho oprávňuje k tomu, aby neuznal akúkoľvek ďalšiu
jeho reklamáciu. Odvtedy v nepravidelných intervaloch začali jeho výhrady. Štandardne na každú

zákazku berie zálohu vo výške 50 %, túto od žalovaného nepožadoval, faktúru vystavil až asi po
4 montáži dverí (spôsobenej nepripravenosťou stavby, alebo neustálym vymýšľaním si žalovaného).
Štandardnápovrchováúpravahliníkovýchdveríjefarbananášanápráškovýmstriekaním.Dveredodané
žalovanému majú nalepenú fóliu, aby boli presne v tom istom dekore – farbe, ako má okná. Taktoupravené profily dodával iba 3-krát. Preto sú dvere neštandardné. To, že dvere sa dajú zamykať raz
a druhýkrát ide potočiť kľúč ťažko, alebo vôbec, nepovažuje za vadu (toto si bežne rieši zákazník –
jedná sa o drobný zásah, doštelovanie horného a spodného dorazu). Túto malú vadu nikdy nepovažoval

za reklamáciu a za nefunkčné dvere. K termínom ukončenia diela žalobca uviedol, že ak bol žalovaný
nespokojný a žalobca dvere dodával 2 roky, tým, že zmluvu neuzavreli písomne, mohol od tejto
kedykoľvek odstúpiť, ale neurobil to.

11. Žalovaný v replike uviedol, že aj žalobca ako dodávateľ diela, keď si uvedomil zložitosť požiadavky

žalovaného, mohol odstúpiť od plnenia prijatého záväzku a zbytočne nevytvárať podmienky pre
reklamácie a neplnenie požadovaných charakteristík a termínu dodania diela. Pri získavaní zákazky
vždy tvrdil, že všetko vie urobiť, zariadiť a zabezpečiť v dohodnutom čase. Pokiaľ by sa vyjadril hneď
na začiatku, že dielo nevie realizovať, nikdy by si u neho nič neobjednal. Nikdy nenaznačil, že nebude
schopný objedané dielo v požadovanom rozsahu, kvalite a termínoch dodať. Až teraz po súdnom
konaní sa chce vyviniť z nesplnenia zákazky, že žalovaný mal od zmluvy odstúpiť, i keď pri rokovaniach

tvrdil, že dielo vie realizovať v požadovanom rozsahu. V priebehu času, kedy žalobca realizoval jeho
objednávku, žalovaný bol nútený zmeniť jeho technické riešenie diela, pretože nesplnil požadované
zadanie. Žalovaný bol nespokojný, že nebolo umožnené ním požadované posúdenie kvality, ale hlavne
dĺžkyvykonanejpráceodbornýmznalcom.Znalecbyjednoznačnespochybniltvrdeniažalobcuavystavil
by mu pravdivý posudok jeho práce. Žiadal tiež o prehodnotenie stavu, kedy on, ako materiálne a

finančne poškodená osoba, a osoba, ktorá bola obmedzená na svojich právach, nezodpovedným
konaním žalobcu, má uhradiť väčšinu súdnych trov konania, nakoľko tento súdny spor bol vyvolaný a
zapríčinený výlučne neplnením materiálnych povinností zo strany žalobcu.

12. Žalobca v duplike zopakoval, že dodanie diela bolo oneskorené z dôvodu stavebnej nepripravenosti

zo strany žalovaného. Posúdenie diela znalcom nebolo umožnené len preto, že žalovaný nezložil
preddavok na znalca, ktorého sám požadoval. Jediným poškodeným v tomto spore je žalobca, pretože
žalovaný už niekoľko rokov užíva predmet sporu a žalobcovi nezaplatil.

13. Žalovaný v ďalšom vyjadrení, doručenom odvolaciemu súdu dňa 25.9.2025, žiadal o oslobodenie

od povinnosti uhradiť súdne trovy, a to z dôvodu neprimeraného prieťahu vo vykonaní diela a jeho
závažných závad. Súčasne uviedol, že si uplatňuje nárok na zľavu vo výške 45% ceny diela, ktoré bolo
dokončené až po uplynutí 2 rokov od jeho objednania, pričom v období týchto 2 rokov vykazovalo viaceré
technické a kvalitatívne nedostatky. Tieto vady zásadne ovplyvňovali funkčnosť a hodnotu diela, čím
došlo k porušeniu zmluvných podmienok zo strany zhotoviteľa. V prílohe tiež predložil ním vypracovaný

dokument (už založený v súdnom spise), v ktorom žalovaný identifikoval až 16 prípadov, kedy žalobca
uviedol nepravdivé informácie už počas prvého pojednávania.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), v napadnutej časti oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP),
preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379CSP)adôvodmiodvolaní(§380
ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil

(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo vyhovujúcom výroku vecne správny, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

15. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie v zastavujúcom výroku (druhá výroková veta) nebol napadnutý
odvolaním žiadnej zo strán, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a nebol preto predmetom
prieskumu odvolacieho súdu.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcudomáhajúceho sa zaplatenia sumy 1.323 eur (po čiastočných späťvzatiach žaloby) vyhovel, keď dospel
k záveru, že cena za dielo nebola zaplatená riadne, keďže žalovaný zo žalobou požadovanej sumy po
čiastočnom späťvzatí zaplatil len polovicu, pričom nárok na zľavu z ceny diela titulom vád ani výšku

nároku žalovaný nepreukázal, preto je žalovaný povinný doplatiť cenu za dielo.

17.Žalovanývodvolaníprotivyhovujúcemuvýroku(posudzujúchopodľaobsahu)namietalnevykonanie
navrhnutých dôkazov, nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ako aj nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

18. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie
odchýliť.

19. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je
pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

20. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

22. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného v odvolaní o vysvetlenie, prečo bolo zabránené znaleckému
dokazovaniu, a teda možnosti dokázať povinnosť vykonať dielo podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom
čase žalobcom, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť
súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť

navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im je
všeobecne uložená v ustanovení § 185 CSP. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť,
ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom
konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na
konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno

tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti
strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú
vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu
navrhnúť. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie akceptoval návrh
žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania existencie vady dverí, avšak

pre nezaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie nebol znalec do konania pribratý. Z uvedeného
vyplýva, že odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ nebol v súdenej veci naplnený, pretože súd
nezamietol žiadny návrh žalovaného na vykonanie dokazovania.

23. Podľa obsahu spisu, pojednávanie dňa 13.3.2024 bolo odročené na neurčito s tým, že v prípade, ak

nedôjde medzi stranami k mimosúdnej dohode, bude vybraný príslušný znalec, zistená predbežná výška
znalečného a žalovaný bude vyzvaný na zaplatenie preddavku (č.l. 164). Následne na základe žiadosti
súdu prvej inštancie zaslalo dňa 22.3.2024 Ministerstvo spravodlivosti SR stanovisko k príslušnosti
znalcov (č.l. 165). Na pojednávaní dňa 17.7.2024 žalovaný trval na vykonaní znaleckého dokazovania,
chcel, aby sa znalec vyjadril k technickému prevedeniu dverí a k dĺžke vykonania diela, pričom súd prvej

inštancie odročil pojednávanie na neurčito s tým, že žalovaný bude vyzvaný na zloženie preddavku,
vo veci bude ustanovený znalec a strany majú možnosť do 10 dní zaslať prípadné otázky na znalca
(č.l. 189). Súd prvej inštancie následne uznesením z 5.8.2024 č.k. 20Csp/9/2023-191 uložil žalovanému
povinnosť zložiť preddavok na vykonanie dôkazu v sume 500 eur. Žalovaný v nadväznosti na predmetnéuznesenie dňa 11.9.2024 zaslal súdu e-mail, v ktorom chcel upraviť otázky na znalca a súčasne uviedol,
že znalca chce zaplatiť len vtedy, ak znalec uzná pochybenia a musí ho zaplatiť strana, ktorá pochybila.
Súd prvej inštancie oznámil žalovanému e-mailom z 11.9.2024, že mu bola zatiaľ zaslaná len výzva na

zloženie preddavku a až po zložení bude ustanovený znalec, pričom obom stranám bola poskytnutá
lehota na položenie otázok znalcovi okrem tých, ktoré už boli ustálené na pojednávaní; súčasne uviedol,
že náhrada trov konania je upravená v CSP. V zmysle úradného záznamu z 11.11.2024 (č.l. 196)
preddavok na znalecké dokazovanie zaplatený nebol. Na pojednávaní dňa 13.1.2025 (čl. 205) žalovaný
nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný bol

v priebehu konania viackrát opakovane súdom prvej inštancie poučený o svojich procesných právach
(poučenia mu boli doručené dňa 23.8.2023, 18.1.2024, 15.11.2024), pričom aj v samotnom uznesení z
5.8.2024č.k.20Csp/9/2023-191,ktorýmsúduložilžalovanémupovinnosťzložiťpreddavoknavykonanie
dôkazu, bol žalovaný riadne poučený o tom, že ak v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd
navrhnutý dôkaz nevykoná.

24. Odvolací súd dodáva, že znalecké dokazovanie má v rámci CSP individuálny režim a je povinne ex
legepreddavkované(§253ods.3CSP);svýnimkoustrany,ktorejbolopriznanéoslobodenieodsúdnych
poplatkov v zmysle § 254 CSP. Zákon však výslovne vyžaduje, aby bolo oslobodenie od súdneho
poplatku riadne priznané, pričom nepostačuje čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku, zákonné
oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 zákona č. 71/1992 Z. o súdnych poplatkoch, ani preukázané

splnenie podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

25. Žalovanému nebolo priznané oslobodenie o súdnych poplatkov, uvedené ani nenavrhoval a v konaní
pred súdom prvej inštancie ani netvrdil, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov. Navyše na poslednom pojednávaní vo veci dňa 13.1.2025, ktoré nasledovalo po tom, čo

žalovaný nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania, žalovaný výslovne vyhlásil, že nemá
návrhy na doplnenie dokazovania. Z týchto dôvodov je zrejmé, že súd prvej inštancie v súdenej veci
postupoval správne, pokiaľ znalecké dokazovanie nevykonal pre nezloženie preddavku žalovaným,
pričom navyše podľa obsahu spisu na takomto dokazovaní už žalovaný na poslednom pojednávaní vo
veci ani netrval.

26. Nedôvodnou bola i odvolacia námietka žalovaného, že súd rozhodol na základe klamlivých a
nedôveryhodných informácií, z ktorej námietky možno vyvodiť, že žalovaný nesúhlasí s hodnotením
dôkazov súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že CSP
vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z

hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického
myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo
vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou
súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať

zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a
to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd
hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj
v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných

dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia
rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle § 220
ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje zásadám logiky a ani zistenému skutkovému
stavu. Námietky žalovaného vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie preto odvolací súd
nepovažoval za dôvodné.

27. Vykonaným dokazovaním sa ani podľa názoru odvolacieho nepreukázali skutočnosti, na základe

ktorých by bolo možno dospieť k záveru o existencii nároku žalovaného na primeranú zľavu z ceny
diela. Právne bezvýznamnou bola v tejto súvislosti argumentácia žalovaného v odvolaní týkajúca sa
nedodania prahu Easystep (keďže zaplatenie ceny za žalobcom dodaný prah po čiastočnom späťvzatí
žaloby so súhlasom žalovaného už nebolo predmetom konania), ako aj argumentácia týkajúca saodstránenia problému so zatekaním samotným žalovaným, pretože v tejto súvislosti si žalovaný žiadny
(škodový) nárok voči žalobcovi neuplatnil. Navyše odvolací súd dodáva, že nároky z vád sa musia
uplatniť výlučne u zhotoviteľa, preto objednávateľ nemôže dať vec opraviť tretej osobe a od zhotoviteľa

žiadať náhradu škody, ktorá mu takto vznikla, zodpovedajúcu sume, ktorú vynaložil na opravu. Len pre
úplnosť je potrebné poukázať i na rozporuplné tvrdenia žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie
a v odvolaní, keď v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane uvádzal, že purenit odstránil problém
so zatekaním (napr. č.l. 161, 162) a v odvolaní tvrdil opak; rovnako tak v prípade prahu Easystep,
oktoromvkonanípredsúdomprvejinštancietvrdil,žehožalobcovivrátil(napr.č.l.30)avodvolanítvrdil,

že mu prah Easystep nikdy nebol dodaný, preto ho ani žalobcovi nemohol vrátiť. Predmetom konania
však po čiastočných späťvzatiach žaloby bolo výlučne zaplatenie ceny za výrobu a montáž dverí, preto
sa odvolací súd touto odvolacou argumentáciou žalovaného ďalej nezaoberal.

28. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd nemá dôvod odchýliť
sa ani od právnych záverov súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie aplikoval relevantné

ustanovenia Občianskeho zákonníka a tiež ich aj v napadnutom rozhodnutí správne vyložil. Súd prvej
inštanciesprávneuviedol,žezmluvnývzťahmedzistranamisavdanomprípadespravujeustanoveniami
o zhotovení veci na zákazku (§ 644 a nasl. OZ). Jedná sa podtyp zmluvy o dielo, na ktorý sa aplikuje i
všeobecná úprava obsiahnutá v ustanoveniach týkajúcich sa zmluvy o dielo, pokiaľ zákon neobsahuje
osobitnú úpravu, ako je tomu i v prípade zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku (§ 645 OZ).

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak má vec zhotovená na zákazku na základe zmluvy o dielo,
ktorá sa spravuje Občianskym zákonníkom, pri odovzdaní vady, môže objednávateľ odmietnuť prevzatie
takýchto plnení alebo neodmietne plnenia, prevezme vec a uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady.
Podľa § 650 OZ má objednávateľ povinnosť prevziať len zhotovené dielo, pričom takýto stav je daný
okamihom, od ktorého môže byť dielo užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, aby zistené

vady bránili jeho užívaniu; od okamihu prevzatia diela mu patria len práva zo zodpovednosti za vady
podľa § 645 OZ. Z hľadiska § 650 OZ, ktoré má kogentný charakter, sa navyše k účinkom prevzatia
diela nevyžaduje vyhotovenie zápisnice o jeho odovzdaní a prevzatí (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 33Odo 749/2005, 33Odo 171/2006). Neobstojí preto námietka žalovaného, že mu preberací
protokolnebolodovzdaný.Navyšeizpreberaciehoprotokoluvdanejvecivyplýva,žedošlokodovzdaniu

diela a kľúčov od zhotoveného diela žalovanému, a to aj napriek tvrdeniam žalovaného, že si nie je
vedomý, že takýto protokol podpisoval (zápisnica o pojednávaní z 13.3.2024 č.l. 162). Odovzdaním
kľúčov zhotoviteľ umožnil objednávateľovi faktické nakladanie a užívanie predmetu diela. Prevzatím
kľúčov, ktoré žalovaný nijak nespochybnil, dal ostatne aj žalovaný ako objednávateľ najavo, že dielo
považuje za zhotovené. Tento okamih je tak potrebné považovať za deň odovzdania zhotovenej veci

objednávateľom. Vady takto prevzatého diela tu nemôžu byť dôvodom na nezaplatenie jeho ceny, ale
oprávňujúobjednávateľauplatňovaťnárokyztituluzodpovednostizavady(por.rozhodnutieNajvyššieho
súdu ČR sp. zn. 33Odo 171/2006). Žalovaný zaplatil polovicu ceny diela, t.j. sumu 1.323 eur až po začatí
súdneho konania. Zvyšok žalovaný odmietal uhradiť z dôvodu ním tvrdenej vadnosti diela, ktorá však
v konaní preukázaná nebola, a to z dôvodov na strane žalovaného ako už bolo uvedené vyššie (ods.

22 až 25).

29. Dôvodnou nebola ani argumentácia žalovaného o nároku na zľavu z ceny diela z titulu omeškania
žalobcu so zhotovením diela. V prvom rade je potrebné uviesť, že je potrebné rozlišovať medzi
zodpovednosťou za vady a zodpovednosťou za omeškanie. Pokiaľ plnenie zo zmluvy o zhotovení veci

na zákazku nebolo poskytnuté včas, nepôjde o zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ale o zodpovednosť
zhotoviteľa za omeškanie (por. R 18/1976). Oneskorene zhotovenú vec nemusí objednávateľ prevziať
v prípade, že následkom omeškania zhotoviteľa so zhotovením veci došlo k zrušeniu zmluvy (§ 517, §
518 OZ). Právne následky nesplnenia nepeňažného záväzku včas môžu spočívať v práve veriteľa (tu
objednávateľa) odstúpiť od zmluvy, v prechode zodpovednosti za stratu, poškodenie alebo zničenie veci,

ktorá má plniť, v povinnosti dlžníka (tu zhotoviteľa) nahradiť škodu spôsobenú omeškaním (§ 519 OZ).
Žalovaný však pri tvrdenom omeškaní žalobcu s plnením diela, od zmluvy neodstúpil, netvrdil existenciu
nákladov, ktoré vznikli tým, že dôvodne očakával od žalobcu včasné plnenie a netvrdil ani vznik škody,
ktorá mu následkom omeškania žalovaného vznikla.

30. V kontexte všetkého vyššie uvedeného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že v konaní nebola preukázaná opodstatnenosť nároku žalovaného na zľavu z ceny diela.31. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcu s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97,
II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka,
že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup
súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05,

I. ÚS 140/2017).

32. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do

nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie
dôvody. Keďže odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom

výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vychádzajúcich z tzv. zásady úspechu
nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie
je jeho odvolanie dôvodné.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne
správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej
zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok I.).

35. Pokiaľ žalovaný v odvolaní žiadal o splátkový kalendár, ide o odvolanie v časti lehoty na plnenie
peňažnej povinnosti uloženej mu napadnutým rozsudkom (paričnej lehoty), pričom odvolací dospel k
záveru, že odvolanie v tejto časti nie je prípustné, a preto je nevyhnutné ho odmietnuť.

36. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

37. Podľa § 232 ods. 1 až 4 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

38. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

39. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

40. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

41. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie oa. zastavení konania,
b. odmietnutí podania vo veci samej,
c. odmietnutí žaloby na obnovu konania,

d. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e. zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f. návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g. zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h. zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

i. návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j. odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k. povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l. zabezpečení dôkazného prostriedku,
m. nároku na náhradu trov konania,
n. prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

o.návrhunauznaniecudziehorozhodnutia,onávrhunavyhlásenievykonateľnosticudziehorozhodnutia
a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

42. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

43. Podľa Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné proti rozsudku súdu prvej inštancie, ak
to zákon nevylučuje. Neprípustnosť odvolania je daná zákonom voči rozsudkom vydaným osobitným
procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku (§ 356 CSP) okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre ich vydanie. Voči ostatným rozsudkom

súdu prvej inštancie je odvolanie zásadne prípustné. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je odvolanie
prípustné, ak to zákon pripúšťa. CSP pripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP, pričom proti iným uzneseniam odvolanie prípustné nie
je. Tiež nie je prípustné ani odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia.

44. S poukazom na vyššie uvedené musel odvolací súd v danom prípade v prvom rade prihliadať na
povahu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný podal odvolanie aj v časti výroku týkajúcej sa lehoty na
plnenie povinnosti uloženej mu napadnutým rozsudkom, teda napadnutým bol výrok o lehote na plnenie
upravený v § 232 CSP. Tento výrok má charakter uznesenia, keďže sa ním nerozhodlo o nároku vo veci
samej, čo bráni aplikácii § 355 ods. 1 CSP a v prípade posudzovania prípustnosti odvolania je nutné

vychádzať z § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP.

45. Za vec samu sa nepovažuje výrok o lehote na plnenie (rovnako výrok o stanovení dlhšej ako
zákonnej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok) v zmysle § 232 CSP a takéto rozhodnutie nie je
ani konečným rozhodnutím vo veci samej (por. Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha,

2016, str. 1353, ako aj publikáciu Občanský soudní řád, Komentář, Praha, 2009, diel II, str. 1214). Je
tomu tak preto, lebo nejde o rozhodovanie o hmotnoprávnych nárokoch strán, ale o procesnoprávnych
otázkach, o ktorých ak by sa rozhodovalo samostatne, tak by sa o nich rozhodovalo uznesením (viď
publikáciu Civilní právo procesní, Praha, 2008, str. 289). Určenie lehoty na plnenie súdom totiž nie je
závislé od hmotného práva, podľa ktorého sa posudzuje meritum veci, ale jej právnym základom je

procesnoprávne ustanovenie § 232 CSP. Táto časť rozhodnutia, i keď je zahrnutá do výroku rozsudku,
má vo vzťahu k meritu veci len akcesorický charakter a v konečnom dôsledku je od hmotnoprávnych
nárokov uplatnených žalobou (návrhom) úplne nezávislá; t.j. súd o nej rozhoduje na základe posúdenia
celkom odlišných skutočností než je tomu v prípade žalobných nárokov a nezávisle od samotného
rozhodnutia o merite veci. Napadnutá výroková časť rozhodnutia súdu prvej inštancie teda nie je vecou

samou (§ 212 ods. 1, § 355 ods. 1 CSP) a prípustnosť odvolania voči takému uzneseniu CSP nepripúšťa
(§ 234 ods. 1, § 355 ods. 2, § 357 CSP). V tejto súvislosti por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/33/2017 z 28.2.2018.

46. Keďže rozhodnutie o lehote na plnenie (v danom prípade 3 dni od právoplatnosti rozhodnutia) je

procesným rozhodnutím v intenciách výlučne procesného predpisu (CSP), t. j. nejedná sa o otázku
hmotného práva, a toto rozhodnutie nie je taxatívne vymenované v § 357 CSP, je potrebné konštatovať,
že odvolanie bolo zo strany žalovaného podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné. Rozhodnutie o tzv. paričnej lehote nemá charakter rozhodnutia vo veci samej (pričom výlučnevo veci samej súd rozhoduje vo forme rozsudku), ale iba uznesenia, preto možnosť podania odvolania
voči tomuto rozhodnutiu by procesný predpis (CSP) musel výslovne pripustiť. CSP však prípustnosť
odvolania voči rozhodnutiu o paričnej lehote neupravuje.

47. Pretože odvolanie žalovaného bolo z vyššie uvedených dôvodov podané aj proti takej časti
rozhodnutia, proti ktorej nie je odvolanie prípustné, odvolací súd ho musel v zmysle § 386 písm. c) CSP
odmietnuť (výrok II.).

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.

49. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).