Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/155/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622203176
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2622203176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXX,
D., zastúpeného advokátskou kanceláriou: Právne centrum, s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO:
36 698 873, proti žalovaným: 1. E. F., nar. X.X.XXXX, adresa G. XX, E., t.č. H. XXX/X E., 2. H. H., nar.
XX.X.XXXX, adresa G. XX, E., t.č. H. XXX/X, E., obaja štátni občania Bulharska, v konaní zastúpení
advokátskou kanceláriou: IN FORO – AYRUMYAN, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova
4, Bratislava, IČO: 51 011 344, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. 11C/26/2022-148 zo dňa 2.7.2025, v spojení s jeho opravným uznesením

č.k. 11C/26/2022-184 zo dňa 2.9.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s jeho opravným uznesením, m e
n í vo výroku I. v lehote na plnenie na: „...do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“
a vo zvyšku rozsudok p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči
žalovaným 1 a 2 v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, keď vo výroku

rozhodol nasledovne:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odovzdať a vypratať nehnuteľnosť: byt č. X, nachádzajúci sa na
prízemí bytového domu so súp. č. XXX, na ulici H. X v meste E., vchod 4, postaveného na pozemku
parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. 980 - zastavaná plocha a nádvorie
o celkovej výmere 980 m2, (parcela zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX) zapísaného v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom, pre okres: Senica, obec: E.,
kat. územie: E., na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Senica, obec E. a katastrálne územie E., ktorá je

vovýlučnomvlastníctvežalobcu,atovšetkodotrochdníodnadobudnutiaprávoplatnostitohtorozsudku.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako bol preukázaný vykonaným
dokazovaním keď ustálil, že žalobca je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti a túto nadobudol
udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 23.09.2021 v Hlohovci v priestoroch

dražobnej spoločnosti, pričom priebeh dražby osvedčil notár JUDr. Miroslav Holčík notárskou zápisnicou
sp. zn. N 652/2021, Nz 28557/2021, NCRis 29352/2021.3. Rozsudkom OS Senica 3C /48/2021- 272 zo dňa 25.05.2022, rozsudkom KS Trnava č.k. 28
Co/11/2024- 382 zo dňa 29.10.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.20234 (na čl. 130)
súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol. Vo veci bolo podané dovolanie spolu

s návrhom na určenie odkladu „právoplatnosti“ o ktorých návrhoch do vyhlásenia rozsudku nebolo
rozhodnuté.

4. Z potvrdenia Mesta E. zo dňa 17.01.2025 je zrejmé, že mesto potvrdilo , že na adrese H. XXX/X, E.
F. I. J. X nie je evidovaný žiaden trvalý ani prechodný pobyt.

5. Výsluchom žalovanej v prvom rade mal súd prvej inštancie preukázané, že v sporej nehnuteľnosti
stále bývajú obaja žalovaní spolu s dvomi maloletými deťmi.

6. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní oznámil súdu, že vo veci OS Senica č.k. 3C/48/2021
podal dovolanie aj s návrhom na odklad vykonateľnosti, pričom doteraz nebolo najvyšším súdom

rozhodnuté.

7. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

8. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny
záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca preukázal, že je ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo
veci výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom žalovaní užívajú sporné nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu a doposiaľ sa dobrovoľne nevysťahovali. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

9. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako
úspešnej strane v spore priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Nadväzne prvoinštančný súd pod sp. zn. 11C/26/2022-184 vydal opravné uznesenie zo dňa
2.9.2025, ktorým, s použitím § 224 CSP z dôvodu, že zistil zrejmé nesprávnosti v predmetnom rozsudku,
rozhodol nasledovne:
I. Rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 11C/26/2022 - 148 zo dňa 02. júla 2025 sa v odôvodnení v

bode 1. v 13. riadku opravuje a správne znie:
,,byt č. X na 2 p. v bytovom dome s prideleným s.č. XXX, postavený na parcele registra C-KN“
II. Rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 11C/26/2022 - 148 zo dňa 02. júla 2025 sa v odôvodnení v
bode 8. v 2. riadku v časti označenia notárskej zápisnice opravuje a namiesto
NCRis 9352/2021 má správne znieť: „NCRis 29352/2021“

III. Rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 11C/26/2022 - 148 zo dňa 02. júla 2025 sa v odôvodnení
v bode 10. v 2. riadku v časti dátumu nadobudnutia právoplatnosti opravuje a namiesto
11.12.20234 má správne znieť: „11.12.2024“
IV. Rozsudok v ostatných častiach zostáva nezmenený.

11. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP
vytýkajúc prvoinštančnému súdu nesprávny procesný postup a nesprávne skutkové zistenia, podali
prostredníctvom svojho zastúpenia odvolanie obaja žalovaní, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie s priznaním žalovaným náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

12. Odvolatelia prioritne namietali, že súd rozhodol vo veci samej, hoci v súvisiacej veci sp. zn.
3C/48/2021, ktorou sa žalovaní domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, nebolo doposiaľ
rozhodnutéNajvyššímsúdomSRopodanomdovolaníanávrhunaodkladprávoplatnosti.Súdvychádzal

z toho, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti na základe udeleného príklepu v dražbe.
Tento titul je ale žalovanými napadnutý žalobou o určenie neplatnosti tejto dobrovoľnej dražby a vo
veci bolo podané dovolanie. Súd prvej inštancie bol povinný zohľadniť neistotu tohto vlastníckeho práva
a konanie opätovne prerušiť do rozhodnutia dovolacieho súdu. Súd pritom následky prípadného zásahudovolacieho súdu vôbec nezohľadnil. V konaní o vypratanie ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu
by mohlo dôjsť k vzniku nezvrátiteľných následkov, ak by dovolací súd napokon rozhodol v prospech
žalovaných. V takom prípade by došlo k nenávratnému zásahu do ich práv bez možnosti efektívnej

obnovy pôvodného stavu, čo súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní.

13. Nadväzne žalovaní poukázali na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Žalovaní majú za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal s ich obranou
aj relevantnými okolnosťami prípadu a to najmä nekompletným obsahom pasívne legitimovaných

účastníkov konania, resp. prítomnosťou maloletých detí v domácnosti žalovaných a primeranosťou
stanovenej lehoty na vypratanie. Súd sa obmedzil iba na citáciu § 126 Občianskeho zákonníka, pričom
absentuje vyváženie kolidujúcich práv vlastníckeho práva žalobcu a práva žalovaných na rešpektovanie
ich práva na obydlie podľa čl. 8 Dohovoru, najmä ak sú v byte dve maloleté deti. Súd sa v odôvodnení
rozsudku nijako nezaoberal dôsledkami svojho rozhodnutia na maloleté deti, ktoré by zostali bez priamej
starostlivosti v obydlí, ktoré doteraz predstavovalo ich rodinné zázemie, čo je v rozpore so zásadou

najlepšieho záujmu dieťaťa, garantovaného čl. 41 ods. 1 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa. Opomenutie týchto dôsledkov podľa odvolateľov znamená, že súd sa nevysporiadal so všetkými
podstatnými okolnosťami prípadu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov.
Rozhodnutie o vyprataní nehnuteľnosti bez zváženia najlepšieho záujmu maloletých detí predstavuje
zásah do ich základného práva na bývanie a rodinný život podľa poukázaného čl. 19 ods. 2 a čl. 21

ods. 1 Ústavy SR. Žalovaní na základe uvedeného majú za to, že skutkový stav nebol náležite súdom
objasnený a rozhodnutie vychádza z nedostatočných skutkových zistení.

14. Súd prvej inštancie sa podľa odvolateľov tiež nevysporiadal s materiálnym významom pojmu
„obydlie“. Súd iba prevzal údaj o absencii evidovaného trvalého či prechodného pobytu na predmetnej

adrese a v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadnu úvahu, prečo by tento čisto administratívny údaj mal
byť rozhodujúci pre posúdenie existencie obydlia. Nadväzne odvolatelia poukázali na znenie čl. 8 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských a práv základných slobôd, na ktoré ako každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

15. V ďalšej časti odvolania žalovaní namietali, že vypratanie v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku predstavuje neprimeraný a neproporcionálny zásah. Trojdňová lehota na vypratanie je zjavne
neprimeraná a to najmä na okolnosti ako sú maloleté deti a nutnosť zabezpečiť bývanie.

16. V odvolaní žalovaní poukázali aj na chybné údaje v rozsudku súdu prvej inštancie, resp. chyby

v písaní, ktoré podľa nich súhrnne spochybňujú presnosť a starostlivosť zistení, na ktorých je meritórny
výrok postavený.

17. Ako prílohu k odvolaniu pripojili nález ÚS SR zo dňa 10.5.2022 sp. zn. II.ÚS 101/2022 pojednávajúci
o princípe, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí

a to aj pri rozhodovaní súd v iných veciach, ktoré sa dotýkajú ich záujmu. Odkázali tiež na rozsudok
Winterstein a ostatní v. Francúzsko v ktorom Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie čl.
8, keďže vnútroštátne súdy nariadili vypratanie bez individuálneho a riadneho odôvodnenia posúdenia
osobných a rodinných pomerov dlhodobo bývajúcich rodín a bez zohľadnenia dostupnosti primeraného
náhradného bývania.

18. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaných predložil prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s podaným odvolaním v celom rozsahu
nesúhlasí a považuje ho za nedôvodné a účelové, pričom nesúhlasí s tým, že by bol naplnený niektorý
z uplatnených odvolacích dôvodov. Rozsudok považuje sa správny, zákonný a spravodlivý, riadne

a zrozumiteľne odôvodnený a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaných v celom rozsahu
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

19. Žalovaní sami uvádzajú, že rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 3C/48/2021-272 zo dňa
25.5.2023 je právoplatný a neexistuje dôvod, pre ktorý by konajúci súd nemal na neho pri rozhodovaní

prihliadať. Navyše podanie odvolania nemá zo zákona odkladný účinok a tento nebol tomuto rozsudku
najvyšším súdom ani priznaný. Právoplatné skončenie sporu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
bolo dôvodom práve na pokračovanie v konaní a nie na ďalšie prerušenie konania, ako to uvádzajú
žalovaní. Žalovaní pritom mali možnosť navrhnúť prerušenie konania, čo neurobili. V prípade, ak by súdopätovne prerušil konanie z dôvodu podania dovolania, spôsobil by tým nedôvodné prieťahy v konaní,
čím by sa opätovne len navyšovala majetková ujma žalobcu ako vlastníka nehnuteľností. Žalobca
nesúhlasí ani s tvrdením žalovaných, že vykonaním vypratania pred rozhodnutím dovolacieho súdu

by mohlo dôjsť k vzniku nezvrátiteľných následkov, ak by bolo rozhodnuté v prospech žalovaných.
Sú to práve žalovaní, ktorí ústavné právo žalobcu dlhodobo a úmyselne porušujú. Ich protiprávne
konanie spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu a vzťahu
k tejto nehnuteľnosti spôsobuje žalobcovi značnú škodu na majetku. Žalovaní neoprávnene užívajú
nehnuteľnosť žalobcu a žiadnym spôsobom sa pritom nepodieľajú ani na platbách spojených s užívaním

nehnuteľnosti, nehradia zálohové predpisy, nedoplatky na vyúčtovaniach, ani náklady na vodu, ktorú
míňajú v neštandardne vysokej miere a žalobca sa domnieva, že za účelom spôsobenia mu čo najvyššej
škody. Tieto platby musí znášať ako vlastník nehnuteľnosti práve žalobca. Žalovaní nikdy žiadnym
spôsobom žalobcovi nenavrhli, že tieto náklady budú hradiť, nekontaktovali ho, naopak neuhradili
žalobcovi ani náhradu trov predchádzajúceho konania, ktoré mu boli právoplatne priznané.

20. Žalovaným nikto žiadnym spôsobom nebránil využiť všetky zákonom predpokladané prostriedky
na obranu ich práv, pričom je zrejmé, že tieto aj všetky využívajú, nakoľko podali aj dovolanie. Nikto
im žiadne práva neupiera. Žalovaní sa snažia vo svoj prospech použiť ich maloleté deti ako akýsi štít.
Pokiaľ žalovaní tvrdia, že rozhodnutie o vyprataní má akýkoľvek negatívny vplyv na ich maloleté deti, je
potrebné poznamenať, že tento je spôsobený najmä konaním žalovaných, a nie žalobcu. Boli to práve

žalovaní, ktorí si riadne neplnili svoje povinnosti voči správcovi bytového domu, čo malo za následok až
vykonanie dobrovoľnej dražby a vydraženie ich nehnuteľnosti. Pre maloleté deti potreba presťahovať sa
do inej nehnuteľnosti, keď aj do nájmu, by nepredstavovala žiadny zásah do ich práv, rodiny sa bežne
sťahujú. Nie je možné neschopnosť žalovaných riadne zabezpečiť riadnu starostlivosť o ich maloleté
deti pripisovať žalobcovi.

21. Podľa žalobcu nie je možné súhlasiť ani s argumentáciou žalovaných, keď sa odvolávajú na ochranu
ich obydlia. Žalovaní sa do vzniknutej situácie dostali vlastným zavinením a to nehradením nákladov
spojených s užívaním bytu, čoho následkom bol návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako
zákonných záložných veriteľov, na výkon záložného práva. V právnom štáte nie je úlohou súdov

ochraňovať obydlie v prípade nezákonného užívania nehnuteľnosti. Ochranu obydlia nie je možné
poskytnúť osobe, ktorá užíva nehnuteľnosť vlastníka bez akéhokoľvek právneho dôvodu a vzťahu
k nehnuteľnosti. Takéto užívanie nehnuteľnosti je nezákonným konaním, ktoré nemôže požívať ochranu
a nemôže byť nadradené ústavou garantovanému právu vlastníka vlastniť a nerušene užívať majetok.
Podľa žalobcom poukázanej definície obydlie, zahŕňa všetky priestory, ktoré osoba, o práva ktorej ide,

oprávnene užíva, z čoho vyplýva, že nehnuteľnosť by žalovaní museli užívať oprávnene, ak by mala
byť považovaná za ich obydlie.

22. Žalovaní ochranu práv dieťaťa povýšili na novú úroveň a rozširujú do takej miery, že by v tomto
spore nebolo možné rozhodnúť o vyprataní neoprávnene užívanej nehnuteľnosti až do dovŕšenia

dospelosti maloletých detí. Takýto široký výklad jednoducho nie je možné akceptovať. Riešením by
bolo aj dobrovoľné uvoľnenie predmetnej nehnuteľnosti na základe právoplatného rozhodnutia súdu
a nájdenie si nájmu inej vhodnej nehnuteľnosti.

23. Žalobca má taktiež za to, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv žalovaných uvedených v čl.

19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko mu nie je zrejmý žiaden neoprávnený zásah do ich
súkromného a rodinného života. Dané rozhodnutie nie je možné považovať za neoprávnený zásah.
Žalobca taktiež nemá vedomosť, že by bola porušená nedotknuteľnosť obydlia žalovaných, keďže nemá
vedomosť o tom, že by do ich obydlia niekto neoprávnene vstupoval alebo ho iným neoprávneným
spôsobom narušoval. V tomto prípade nie je možné nezákonnému konaniu žalovaných poskytnúť

ochranu s poukazom na maloleté deti.

24. Žalovaní v replike uviedli, že trvajú na svojom odvolaní v celom rozsahu. Vyjadrenie žalobcu,
že podanie odvolania nemá odkladný účinok a preto nemá mať žiadne následky pre rozhodovanie
o vyprataní, nezohľadňuje skutočnosť, že už samotný súd prvej inštancie predtým konanie prerušil

do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie
podané dovolanie s návrhom na odklad právoplatnosti vo svojich dôsledkoch v odôvodnení žiadnym
spôsobom nezohľadnil. Žalovaní nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že v prípade vypratania nehnuteľnosti
by nenastali nezvrátiteľné následky. Vynútené vypratanie spravidla nie je reálne zvrátiteľné. Naviacv nehnuteľnosti bývajú dve maloleté deti a zmena domova nevyhnutne zasahuje školské, komunitné,
zdravotné a sociálne väzby, čo nemožno dodatočne napraviť. Napriek tomu, že súd skonštatoval,
že v byte bývajú dve maloleté deti, nevykonal žiadne individualizované zvažovanie dopadov, ani

neodôvodnil primeranosť takto prísne nastavenej povinnosti vrátane trojdňovej lehoty. Pokiaľ žalobca
namieta, že žalovaní nenavrhli prerušenie konania, v danej situácii súd mal zvážiť, či s ohľadom na
hroziace následky nepristúpi k procesne šetrnému postupu, a ak tak neurobil mal presvedčivo vysvetliť
dôvody, čo ale v rozhodnutí absentuje. V závere repliky žalovaní opätovne navrhli, aby bol napadnutý
rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Žalobca v duplike opätovne navrhol, aby odvolací súd odvolanie v celom rozsahu zamietol
a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na to, že rozsudok o zamietnutí žaloby
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je právoplatný a nič nebráni konajúcemu súdu, aby rozhodol
o vyprataní predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaní nelogicky poukazujú na to, že konajúci súd už predtým
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Keďže

toto konanie bolo právoplatne skončené, nie je dôvod na ďalšie prerušenie tohto konania a ani neexistuje
žiadny iný zákonný dôvod, ktorý by bránil súdu v prejednaní veci o vypratanie nehnuteľnosti rozhodnúť.
Vyjadrenie žalovaných týkajúce sa ich maloletých detí považuje žalobca za účelové pôsobenie na city
konajúcich sudcov. Žalovaní ako rodičia majú povinnosť zabezpečiť všetky potreby detí. Žalovaní svojim
konaním spôsobili, že vlastníci bytov a nebytových priestorov boli nútení začať s výkonom dobrovoľnej

dražby. Pokiaľ teda teraz poukazujú na záujmy maloletých detí, ide len o účelovú obranu, nakoľko
neistotu vo všetkých aspektoch vyvolali práve žalovaní. Navyše ani nie je objektívne preukázané, že
tento spor môže zasahovať do práv maloletých detí.

26. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§365ods.1písm.e)af)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdaných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách
podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené

podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP) s výnimkou paričnej lehoty, ktorú bolo potrebné predĺžiť
a v tejto časti rozsudok zmeniť (§ 388 CSP).

28. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti – bytu
špecifikovaného v petite žaloby a v enunciáte preskúmavaného rozsudku v spojení s jeho opravným

uznesením, v podstate s odôvodnením, že na základe dobrovoľnej dražby dňa 23.9.2021 sa žalobca stal
výlučným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, ktorú bez akéhokoľvek právneho titulu užívajú žalovaní
1 a 2.

29. Prvoinštančný súd predmetnej žalobe v celom rozsahu vyhovel s poukazom na vyššie uvedené

odôvodnenie.

30. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale
i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľmi
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP a to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, v intenciách odvolania popísaného vyššie.31. Ako prvé odvolatelia namietajú, že vo veci prvoinštančný súd rozhodol napriek tomu, že podali
dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 3C/48/2021, ktorým bol právoplatne zamietnutý
návrh žalobcov na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, od ktorej žalobca odvodzuje svoje vlastnícke

právo k danej nehnuteľnosti.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné dovolanie žalovaní zo dňa 16.12.2024 (č.l. 131) a je
vedené pod sp. zn. 9Cdo/48/2025, pričom podľa vedomosti súdu ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu
dovolací súd vo veci nerozhodol, zároveň nerozhodol ani o návrhu dovolateľov na odklad vykonateľnosti

dotknutého rozhodnutia. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaní návrh na prerušenie predmetného
konania z uvedeného dôvodu nepodali a prvoinštančný súd ani sám z vlastnej iniciatívy konanie
neprerušil.

33. Princíp hospodárnosti súdneho konania zakotvený v čl. 17 CSP ukladá súdu postupovať v konaní
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzajúc pritom zbytočným prieťahom,

konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

34. Vo veci bola súdmi oboch stupňov už právoplatne zamietnutá žaloba žalovaných 1 a 2
o určenie neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti žalobca. Hoci prvoinštančné konanie bolo do právoplatnosti daného rozhodnutia

súdom prvej inštancie prerušené, následne súdu nič nebránilo vo veci konať a rozhodnúť. Podanie
dovolania nemá odkladný účinok a ani dovolací súd, napriek návrhu dovolateľov, vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia neodložil. Za daných okolností prvoinštančný súd, sledujúc naplnenie
princípu hospodárnosti konania, postupoval správne, keď vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol.
Odvolací súd sa pritom nestotožňuje s tvrdením odvolateľov, že následky vypratania nehnuteľnosti sú

nezvrátiteľné.

35.Odvolateliatiežnamietajú,žejedanýnekompletnýokruhpasívnelegitimovanýchúčastníkovkonania
v dôsledku prítomnosti maloletých detí v domácnosti.

36. Podľa Zákona o rodine majú rodičia voči deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť (§ 62 a nasl. zák.
č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov) a v rámci nej povinnosť zabezpečiť dieťaťu
všetko potrebné pre jeho život a vývoj, čo zahŕňa aj bývanie, pričom táto povinnosť trvá, kým dieťa nie
je schopné samo sa živiť. Maloletým deťom v rámci spoločnej domácnosti s rodičmi nevzniká osobitné
právo užívania bytu, ich právo je odvodené od práva ich rodičov. Právo dieťaťa tak zaniká v momente,

keď zanikne právo rodiča na užívanie bytu. V dôsledku uvedeného maloleté deti spolužijúce s rodičmi
v konaní o vypratanie nehnuteľnosti resp. bytu nepatria do okruhu pasívne legitimovaných účastníkov
konania.

37. Hoci podľa ustálenej súdnej judikatúry platí, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí a to aj pri rozhodovaní súdu v iných veciach, ktoré sa dotýkajú
ich záujmu, neznamená to, že záujem dieťaťa musí byť absolútne povýšený nad iné práva. Ako
výstižne uvádza žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, ad absurdum by to znamenalo nemožnosť rozhodnúť
o vyprataní neoprávnene užívanej nehnuteľnosti až do dovŕšenia dospelosti maloletých detí, čo je
neprijateľné. V danom prípade pritom žalovaní 1 a 2 už viac ako päť rokov užívajú predmetný byt

vo vlastníctve žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu a podľa nepopretého tvrdenia žalobcu aj bez
platenia úhrad za jeho užívanie.

38. V danom prípade dochádza ku kolízii dvoch základných ľudských práv – vlastníckeho práva žalobcu
(§ 20 Ústavy SR) a práva žalovaných (včítane ich maloletých detí) na obydlie (§ 21 Ústavy SR).

39. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v texte aj len OZ) výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

40. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.41. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

42. Podľa čl. 13 ods. 4 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Ústava SR“) pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto
obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

43. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.

44. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 3 vlastníctvo zaväzuje.
Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými
zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a

životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

45.Podľačl.21ods.1ÚstavySRobydliejenedotknuteľné.Niejedovolenédoňvstúpiťbezsúhlasutoho,
kto v ňom býva. Podľa ods. 3 prvá veta iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť
iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku

osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

46. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR spisová značka I. ÚS 13/2000 zo dňa 10. 7. 2001 Ústavou
Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými
ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia

patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť
aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah
teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia. Aj podľa
čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej

republiky sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v
zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného
práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho
cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom

a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a
dostatočnýchdôvodoch.Ustanovenie§3ods.1OZ,podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

47. Podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu ústava v čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného
arodinnéhoživotapredakýmkoľvekzasahovaním.Zaručujeochranulenpredtakýmzasahovaním,ktoré
je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické aj právnické
osobyzasahovaťdosúkromnéhoarodinnéhoživotainýchvtedy,akichzasahovaniemožnohodnotiťako

oprávnené. Podmienkou ústavnosti takéhoto obmedzenia práva na súkromie je jeho určenie v súlade
so všetkými normami ústavy, ktoré sú právne významné pri uplatňovaní práva na súkromie (II. ÚS 7/99).
Takouto normou je aj čl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa
musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

48. Článok 21 ods. 3 prvá veta ústavy dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy,
keďjetovdemokratickejspoločnostinevyhnutné“vzáujmenaplneniatýchcieľov,ktorétentoodsekďalej
taxatívne vymenováva, t. j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd
iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ústava vo viacerých článkoch
používa termín „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ (napr. v čl. 24 ods. 4, čl. 26 ods. 4). Hoci

ho používa v rôznych súvislostiach, nemožno mu pripisovať rôzny obsah. Rovnaký termín obsahuje aj
dohovor (napr. v čl. 8 ods. 2, čl. 10 ods. 2), preto bolo potrebné pri jeho výklade a uplatňovaní prihliadať
aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. cit. rozsudok Gillow, § 55; rozsudok
Matter v. Slovenská republika z 5. júla 1999, § 66).49. Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný
v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napr. I. ÚS 33/95, II. ÚS 28/96,

PL. ÚS 15/98) tak, že ho „možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie
základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať,
že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v
demokratickej spoločnosti“.

50. Zásah teda musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému
legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť.
Obidva posudzované články ústavy majú síce inú štruktúru a formuláciu podmienok, ale s odvolaním
sa na vyššie uvedené nemôže byť v prístupe k ich výkladu a uplatňovaniu v konkrétnej veci podstatný
rozdiel. A fortiori nemôže tomu tak byť v danej veci, v ktorej má posudzovaný zásah do základných
práv garantovaných týmito článkami spoločný skutkový základ. Ústavný súd preto pri posudzovaní

jeho ústavnosti s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci nerozlišoval medzi jednotlivými článkami.
Nakoniec treba dodať, že aj podľa čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť
obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba
rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na
podstatuazmyselobmedzovanéhozákladnéhoprávaaslobodyaleboniejenevyhnutnýmaprimeraným

opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu
primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia,
či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.

51. Odvolací súd zhodne s prvoištančným v danom prípade považoval za preukázané, že žaloba

bola podaná dôvodne. Žalobca preukázal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - byt č. X na 2 p.
v bytovom dome s prideleným s.č. XXX, na ulici H. X v meste E., vchod 4, postaveného na pozemku
parcely registra C-KN evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. 980 - zastavaná plocha a nádvorie
o celkovej výmere 980 m2, (parcela zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX) zapísaného v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom, pre okres Senica, obec E.,

kat. územie E., na liste vlastníctva č. XXXX. Ako vlastník má právo na ochranu svojho vlastníckeho
práva v zmysle cit. čl. 20 Ústavy SR, ako aj v zmysle cit. ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, podľa ktorého
má vlastník právo domáhať sa vypratania nehnuteľnosti proti všetkým, ktorí túto bez právneho dôvodu
užívajú, čo je prípad žalovaných.

52. Na základe citovaného nálezu Ústavného súdu SR bolo potrebné zohľadniť, či poskytnutím
ochrany vlastníckeho práva žalobcovi nedochádza zároveň k porušeniu ústavou garantovaného práva
žalovaných na súkromný a rodinný život (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR), súčasťou ktorého je aj právo
na obydlie, resp. právo na nedotknuteľnosť obydlia (čl. 21 Ústavy SR), keď nepochybne zásah do
obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života

jednotlivca. Pod „neoprávneným zasahovaním“ podľa predtým uvedeného, je potrebné rozumieť také
zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje stanovený cieľ, nedbá na podstatu a
zmyselobmedzovanéhozákladnéhoprávaaslobodyaleboniejenevyhnutnýmaprimeranýmopatrením
na dosiahnutie ustanoveného cieľa.

53. Výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi
cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch. Je
potrebné skúmať, či ne/existujú legitímne dôvody na obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu vo forme
zákazu jeho zneužitia v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, ktoré má svoje občianskoprávne vyjadrenie
najmä v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. Za zneužitie práva, teda i vlastníctva, treba považovať konanie

navonok dovolené, ktorým má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku voči osobe, ktorá sama
musí konať podľa práva. Len v takomto prípade možno zákaz zneužitia vlastníctva považovať svojou
podstatou za dovolené obmedzenie vlastníctva (vlastníckeho práva).

54. V danom prípade sa žalobca stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na základe dobrovoľnej

dražby konanej dňa 23.9.2021, odkedy žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek
právnehotitulu–neoprávnene.Pokiaľsatedažalobcaakovlastníkpredmetnejnehnuteľnostidomáhajej
vypratania, nakoľko nehnuteľnosť užívajú žalovaní bez právneho dôvodu, žalobca ústavne konformným
spôsobom realizoval svoje ústavné právo na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy SR, pričom súdnepovažoval za preukázaný žiaden dôvod na obmedzenie jeho vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 3
Ústavy SR, keď nebolo preukázané žiadne konanie žalobcu, ktoré by bolo možné posúdiť ako zneužitie
jehovlastníckehopráva,tedakonanienavonokdovolené,ktorýmmávšakbyťdosiahnutienedovoleného

výsledku voči osobe, ktorá sama musí konať podľa práva. V danom prípade sa žalobca domáha
dovoleného výsledku – realizovania svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to voči žalovaným ktorí
sami nekonajú podľa práva, keďže nemajú žiaden právny titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti
(naviac žalobcovi neplatia ani žiadnu odplatu za užívanie jeho nehnuteľnosti).

55. Uložením povinnosti žalovaným predmetný byt vypratať nedochádza k porušeniu ich ústavných práv
na ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a na nedotknuteľnosť obydlia
podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR. Nejedná sa ani o neoprávnený zásah, ktorý by nemal základ v zákonnej
úprave,nesledujúciustanovenýcieľ,nedbajúcinapodstatuazmyselobmedzovanéhozákladnéhopráva
aslobody,pričomjenevyhnutnýmaprimeranýmopatrenímnadosiahnutieustanovenéhocieľa.Vdanom
prípade povinnosť žalovaných vypratať predmetný byt vyplýva z ochrany vlastníckeho práva žalobcu

v zmysle čl. 20 Ústavy SR, ako aj § 126 ods. 1 OZ, t.j. zásah, ktorý má základ v zákonnej úprave,
sleduje legitímny cieľ, ktorým je ochrana a realizácia vlastníckeho práva žalobcu, zásah zároveň dbá na
podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva, keď žalovaní majú reálnu možnosť zabezpečiť si
iné primerané bývanie a tak plnohodnotne realizovať súkromný a rodinný život, zásah je nevyhnutným
a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa, keď bez uloženia povinnosti žalovaným byt

vypratať nemožno inak zabezpečiť, aby žalobca mohol realizovať svoje vlastnícke právo k predmetnému
bytu.

56. Vzhľadom na uvedené bolo potom nadbytočným a pre rozhodnutie veci irelevantným skúmanie
sociálnej a rodinnej situácie žalovaných, ako to navrhujú odvolatelia. V tejto súvislosti ani nenamietajú že

by prvoinštančný súd nevykonal nimi v tomto smere navrhnuté dokazovanie, pričom v zmysle § 185 ods.
2 CSP súd zásadne nenavrhnuté dôkazy (s výnimkou dôkazov podľa cit. ust. na vec sa nevzťahujúcich)
nevykonáva. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietajú chybné údaje v texte napadnutého rozsudku, s tým
sa prvoinštančný súd vysporiadal v označenom opravnom uznesení.

57. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní 1 a 2 ako odvolatelia dôvodne namietajú ako príliš krátku,
vo výroku preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie stanovenú, lehotu na plnenie, teda na
vypratania predmetného bytu, v rozsahu troch dní od právoplatnosti rozsudku.

58. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

59. Odvolací súd bol toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné prihliadať na charakter povinnosti
uloženej žalovaným a to vypratanie bytu dlhodobo užívaného žalovanými spolu s dvoma maloletými
deťmi,zohľadniťpotrebužalovanýchzabezpečiťsiinébývanie,alezároveňprihliadnuťnato,žežalovaní

predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu už viac ako päť rokov, čím mali dostatok času sa na túto
situáciu predbežne pripraviť. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd bol toho názoru, že dané okolnosti
prípadu odôvodňujú s použitím cit. § 232 ods. 3 veta druhá CSP výnimočne určiť dlhšiu paričnú lehotu,
pričom za primeranú považoval lehotu tridsať dní od právoplatnosti rozsudku. V dôsledku uvedeného
bolo potom potrebné napadnutý rozsudok v časti výroku I. týkajúcej sa lehoty na plnenie, s použitím §

388 CSP zmeniť z troch dní na tridsať dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

60. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcusa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

61. S poukazom na uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku
súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalovaných, po ustálení, že
nebol naplnený žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov, bolo potom dôvodné, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s výnimkou lehoty na plnenie, s použitím § 387 CSP potvrdil

a len v časti lehoty na plnenie napadnutý rozsudok s použitím § 388 CSP zmenil, keď namiesto lehoty
troch dní na odovzdanie a vypratanie dotknutej nehnuteľnosti žalovanými, stanovil lehotu tridsať dní od
právoplatnosti rozsudku.

62. Keďže odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, v zmysle § 396 ods. 2 CSP, bolo jeho povinnosťou
rozhodnúť aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie. V takomto rozhodnutí potom musí byť

premietnutý úspech strany v celom konaní závisiaci aj od zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu,
pričom tento nárok musí tvoriť jeden celok.

63. Výsledkom celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) bol neúspech žalovaných (ktorí uspeli
v odvolacom konaní výlučne v celom nepatrnej nemeritórnej časti týkajúcej sa paričnej lehoty). V konaní

plne úspešnému žalobcovi potom vznikol nárok na plnú náhradu trov celého konania (v zmysle § 255
ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné
konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP, odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné),
pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto priznal žalobcovi plnú
náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči v konaní neúspešným žalovaným 1 a 2.

64. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).