Uznesenie · Ochrana osobnosti · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513231068
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1513231068.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:
L.. A. R., D.. X.X.XXXX, C. XX, N., zastúpeného BARKOCI law firm s.r.o., Námestie slobody 28,
Bratislava, IČO: 47 247 916, proti žalovaným: X/ L.. M. S., D.. X.X.XXXX, C. XX, N., zastúpený:
Advokátska kancelária

JUDr. Margita Lonská, s.r.o., Kalinčiakova 25, Bratislava, IČO: 36 862 282, 2/ RAKLAN Slovakia s.r.o.,
Karpatské námestie 10, Bratislava, IČO: 36 747 149, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 41C/325/2013-605, zo dňa 5.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu proti žalovanému
2/ a v súvisiacom výroku o trovách konania, ktoré sa týkajú žalovaného 2/ zrušuje a konanie proti
žalovanému 2/ z a s t a v u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietolažalovaným1/a2/priznalprotižalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným

uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou doručenou súdu dňa 6.9.2013, v
spojení s uznesením č. k. 41C/325/2013-19, zo dňa 19.5.2014, domáhal proti žalovaným 1/ a 2/ určenia
povinnosti ospravedlniť sa v znení: „Vážený pán L.. R., týmto sa Vám ospravedlňujeme za nepravdivé,
pravdu skresľujúce a difamujúce tvrdenia, ktoré som uverejnil v písomnom stanovisku zo dňa 10.9.2010,
ktorými som neoprávneným spôsobom zasiahol do Vášho práva na ochranu osobnosti“ a taktiež sa
domáhal proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 5.000

eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na schôdzi výboru členov samosprávy a zástupcov vlastníkov bytového
domu na C. X. XX-XX S. N. dňa 7.9.2010 bola prerokovaná problematika návrhu tvorby a čerpania fondu
prevádzky, údržby a opráv
(ďalej tiež „fond prevádzky“), ktorá mala byť predmetom hlasovania vlastníkov bytov a nebytových

priestorov na nasledujúcej členskej schôdzi vlastníkov koncom mesiaca september 2010. Konkrétne
návrhy tvorby a čerpania fondu prevádzky boli pripravené správcom bytového domu, ktorým bolo Bytové
družstvo Petržalka a boli výboru odovzdané povereným zástupcom správcu L.. Y.. Mal za to, že nebol
dodržaný dohodnutý postup prípravy podkladov z hľadiska ich posúdenia ako aj podstatných informácií
k jednotlivým návrhom z hľadiska vyjadrenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na uvedenej
schôdzi bolo rozhodnuté k tejto problematike pripraviť písomnú informáciu a zabezpečiť písomné

hlasovanie všetkých vlastníkov. V predmetnej informácii k písomnému hlasovaniu formou hlasovacích
lístkov bol súčasne výborom samosprávy a zástupcami vlastníkov odporučený postup hlasovania kjednotlivým bodom spolu s odôvodnením, aby sa tvorba a čerpanie fondu prevádzky využila čo najlepšie
z hľadiska potrieb vlastníkov. Táto písomná informácia spolu s hlasovacími lístkami bola vlastníkom
doručená vhodením do ich poštových schránok. V reakcii na doručenú informáciu a hlasovacie lístky

žalovaný vypracoval a doručil vlastníkom bytov a nebytových priestorov svoje písomné stanovisko,
ktoréhoobsahombolizávažnéanepravdivétvrdeniaprotižalobcovi,ktorývtomtoobdobíbolpredsedom
výboru samosprávy a ktoré sa týkali údajných „podvodov z jeho strany, zavádzajúcich informácií a
klamstva, ako aj sústavného úspešného manipulovania určitej skupiny vlastníkov bytov a nebytových
priestorov“. Poznamenal, že toto stanovisko žalovaný podpísal v mene svoje obchodnej spoločnosti

FEVRA Sport, spol. s r.o., ako jej konateľ.
S poukazom na skutočnosť, že žalovaný uviedol nepravdivé tvrdenia a obvinenia v stanovisku zo dňa
10.9.2010, fyzický útok, konflikty, urážky a ohováranie, ktoré sa týkali žalobcu, sa vo vzťahu k ostatným
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v značnej miere ohrozila jeho vážnosť, česť a dôstojnosť, ako
aj vážnosť, česť a dôstojnosť členov výboru samosprávy a zástupcov vlastníkov, nakoľko v tomto konaní
žalovaný naďalej pokračoval, na základe čoho sa mnohí vlastníci bytov a nebytových priestorov správali

k jeho osobe veľmi rezervovane. Navrhol, aby žalovaný bol povinný zdržať sa takýchto tvrdení a konaní a
aby sa mu písomne ospravedlnil a to formou doručenia písomného ospravedlnenia všetkým vlastníkom
bytov a nebytových priestorov na uvedenej ulici, nakoľko jeho konaním bola v značnej miere znížená
jeho dôstojnosť a aby bol tiež povinný uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 5.000 eur.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
uviedol, že na základe žiadosti žalobcu o zmenu žalobného petitu uznesením č. k. 41C/325/2013-43,
zo dňa 3.12.2014, pripustil zmenu petitu, ktorou sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal (voči
každému samostatne) zaslania písomného ospravedlnenia v znení: „Vážený pán L.. R., týmto sa Vám
ospravedlňujem za nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce tvrdenia, ktoré som uverejnil v písomnom

stanovisku zo dňa 10.9.2010, v ktorom som uviedol, že pravdepodobne ide o ďalší podvod spáchaný
Vami, nakoľko z C. Č. XX nebol pozvaný žiaden zástupca, hoci ho máme riadne zvoleného (A.. A.);
že ste sa dopustili závažného podvodu pri vydávaní stavebného povolenia na zateplenie domu; že
pri zatepľovaní nášho domu prišlo, aj s Vašim súhlasom, k svojvoľnej zmene vykonávaných prác bez
zmeny projektu a do dnešného dňa, aj vďaka výboru samosprávy a Vám nebolo dokončené; že ďalšieho

klamstva sa dopúšťate pri výmene prasknutého skla v schodisku C. Č. XX; že klamete, že o požadovanej
oprave ste sa dozvedeli až z hlasovacieho lístka; že sústavne odmietate jeho opravu a stále si niečo
vymýšľate ako to neopraviť; že ďalšieho klamstva sa dopúšťate pri fóliách na okná medzi 4. a 5.
poschodím; že ste svojvoľne nechali na C. Č. XX nalepiť v minulosti, bez akéhokoľvek súhlasu, fólie
na okná medzi 4. a 5. poschodím; že sa vyhovárate na nejakú opravu ovládačov okien; že robíte

všetko pre to, aby fólie na oknách aj ostatných schodiskách neboli, hoci si to vlastníci odhlasovali; a že
neskutočného klamstva a zavádzania sa dopúšťate pri informovaní o oprave schodíkov do priestorov
VOV, prenajatých našej firme FEVRA Sport, ktorých vlastníkom je BD-P; ktorými som neoprávneným
spôsobomzasiaholdoVášhoprávanaochranuosobnosti“.Žalobcasazároveňdomáhalvočižalovaným
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia nemajetkovej ujmy 5.000 eur.

4. Vo vzťahu ku skutkovému stavu súd prvej inštancie zistil, že z „Informácie k písomnému hlasovaniu
vlastníkov C. Č.Z. XX-XX“ konanom v dňoch 10. až 12.9.2010 (č. l. 4 spisu) vyplynul odporučený postup
výboru samosprávy a zástupcov vlastníkov hlasovania k jednotlivým bodom spolu s odôvodnením.

5. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 10.9.2010, ktoré aj podpísal, okrem iného uviedol, že
„pravdepodobne ide o ďalší podvod spáchaný pánom R.“, nakoľko tvrdil, že z C. Č. XX nebol pozvaný
žiaden zástupca, hoci ho majú riadne zvoleného (pani A.). Žalovaný tiež tvrdil, že z tejto schôdze
nebol vyhotovený žiaden zápis a nebol ani predložený na Bytové družstvo Petržalka. Uviedol: „Ale k
samotnému listu, ktorý je plný zavádzania, klamstiev a poloprávd vyprodukovaných pravdepodobne

opäť R., ktorý sústavne úspešne manipuluje určitú skupinu vlastníkov bytov v dome na C. Č. XX-XX.
ZávažnéhopodvodusaR.uždopustilprivydávanístavebnéhopovolenianazateplenienášhodomu,keď
na Krajský stavebný úrad neoprávnene predložil svoje klamlivé stanovisko, vydávajúc ho za stanovisko
prerokované vlastníkmi bytov a BD-P, čo nebola pravda.“ Okrem iného v liste bolo poukázané na to, že:
„Ďalšieho klamstva sa R. dopúšťa pri výmene prasknutého skla v schodisku C. Č.. XX“; že klamal (R.,

pozn. odvolacieho súdu), že o požadovanej oprave sa dozvedel až z hlasovacieho lístka; že sústavne
odmieta jeho opravu a stále si niečo vymýšľa ako to neopraviť. Podľa žalovaného: „Ďalšieho klamstva
sa R. dopúšťa pri fóliách na okná medzi 4. a 5. poschodím“, nakoľko svojvoľne nechali (nechal, pozn.
odvolacieho súdu) na C. Č. XX nalepiť v minulosti, bez akéhokoľvek súhlasu, fólie na okná medzi 4.a 5. poschodím; že sa vyhovára na nejakú opravu ovládačov okien; že robí všetko pre to, aby fólie na
oknách aj ostatných schodiskách neboli, hoci si to vlastníci odhlasovali a že: „neskutočného klamstva
a zavádzania sa R. dopúšťa pri informovaní o oprave schodíkov do priestorov VOV, prenajatých našej

firme FEVRA Sport, ktorých vlastníkom je BD-P“.

6. Rozhodnutím zo dňa 12.2.2007 č. UKSP 241-TX1/2007-Vd-49 (č. l. 35 spisu, pozn. odvolacieho
súdu), Mestská časť Bratislava - Petržalka ako príslušný stavebný úrad, povolila stavebné úpravy:
„Zateplenie obvodového plášťa bytového domu C. Č. XX-XX“, súpisné číslo XXXX, v katastrálnom

území Petržalka v Bratislave, vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu na C. Č. XX-
XX S. N.. Zo stanoviska (Výboru členskej samosprávy 0324, č. l. 38 spisu, pozn. odvolacieho súdu),
zo dňa 18.3.2007, k odvolaniu (L.. N.Ž. V. Ž. L.. S.) proti rozhodnutiu č. UKSP 241-TX1/2007-Vd-49
vyplynulo, že sa k danému stanovisku vyjadril Výbor členskej samosprávy 0324, Bratislava, C. Č.. XX-XX
v mene jeho predsedu, ktorým bol v rozhodnom čase žalobca. Rozhodnutím zo dňa 21.11.2007 č. UKSP
14392-TX3/2007-Vd-122 (č. l. 60 spisu, pozn. odvolacieho súdu) Mestská časť Bratislava - Petržalka

ako príslušný stavebný úrad, povolila užívanie stavby: „Zateplenie obvodového plášťa bytového domu
C. číslo XX-XX (súpisné číslo XXXX) v Bratislave - Petržalke“. Ďalej zistil, že M. (pozn. odvolacieho
súdu) A. bola riadne zvolená vo volebnom období od 10.1.2006 do 5.2.2009, pričom sa nepravidelne
zúčastňovala zasadnutí výboru členských schôdzí do 25.9.2006.

7. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že so žalovaným bývajú v bytovom dome, ktorý bol reprezentovaný
členskou samosprávou, ktorej je predsedom od roku 2002. Neskôr bol zriadený aj ďalší orgán zástupcov
vlastníkov, ale v období, ktorého sa týka spor, bytový dom proti správcovi navonok zastupovala členská
samospráva. V roku 2010 bol predsedom a ďalšími členmi boli L.. C., P., U. V. A.. Vzhľadom na
to, že sa v bytovom dome vykonali stavebné úpravy a to vyregulovanie tepelnej sústavy a meranie

tepla a zateplenie obvodového plášťa, chceli v stavebných prácach pokračovať a preto vznikla potreba
písomného hlasovania k niektorým otázkam. Išlo konkrétne o vyriešenie cenovej ponuky k ďalším
stavebným prácam. Cenové ponuky boli prílohou písomného hlasovania. V súvislosti s týmto písomným
hlasovaním výbor samosprávy poskytol informácie, ku ktorým žalovaný vyhotovil písomné stanovisko
o ktorom si myslel, že ho dostali do poštových schránok všetci obyvatelia domu, o čom sa dozvedel

sprostredkovaneodobyvateľovdomuavktorombolitvrdeniaprotinemu,ktoréboliklamlivé,nepravdivé,
zavádzajúce a v dôsledku ktorých sa domáhal ochrany osobnosti. K tvrdeniu, že spáchal podvod, že
nebol na výbor členskej správy pozvaný žiaden zástupca z C. XX (konkrétne pani A.) uviedol, že pani
A. nebola riadne zvolenou členkou výboru členskej samosprávy, nakoľko by musela byť zvolená na
členskej schôdzi postupom podľa stanov. Keďže však predniesla, že chce pracovať, bola začlenená

do výboru a spoločne s nimi pracovala; bola dobrovoľne prijatá členmi výboru. Keď výbor zasadal ich
pravidlom bolo, že vždy jeden vyhotoví zápis zo zasadnutia; A. bola tretia v poradí, zápisnicu, ktorú mala
vyhotoviť ani mesiac po zasadaní neurobila a keď ju urgoval, tak oznámila, že ju urobí a výboru sa bude
zúčastňovať v prípade, keď budú vymenené pivničné okná pod jej bytom na C. XX. Keďže výbor nemal
kompetenciu o tom rozhodnúť, musela s tým súhlasiť členská schôdza a teda sa jej nedalo vyhovieť.

Následne povedala, že sa nebude schôdzí výboru zúčastňovať. Pozval ju jeden alebo dva krát avšak
neprišla, potom ju už nepozýval. K tvrdeniu, že sa dopustil závažného podvodu pri vydávaní stavebného
povolenia na zateplenie domu uviedol, že zateplenie domu sa riešilo niekoľko rokov a v súvislosti s
ním vybavovali aj dotáciu od štátu na zateplenie. Bolo vydané platné stavebné povolenie pričom sa
rátalo aj s finančnou dotáciou približne 1,5 milióna Sk, ktorú dostali až na tretí krát. V tomto štádiu bolo

vypísané aj výberové konanie na dodávateľa stavby. Členmi výberového konania bol žalobca, L.. C., L..
N., L.. Z. V. A. S.. V súvislosti s týmto výberovým konaním nadobudol podozrenie, že sa veľmi pretláča
jedna stavebná firma, ktorú si preveril cez Technický a skúšobný ústav stavebný. Podozrenie vyplynulo
z toho, že jej zástupca sa snažil byť prítomný pri otváraní obálok s cenovými ponukami. Jeho prítomnosť
odmietol, keďže by bola možná len v prítomnosti zástupcov ostatných uchádzačov. Vybrala sa iná firma

stavebného dodávateľa, ktorá bola odporučená technickým ústavom, po skončení výberového konania
sa však zistilo, že stavebné povolenie na stavbu stratilo platnosť. Bolo potrebné požiadať o vydanie
nového stavebného povolenia, čo musel spraviť správca; stavebné povolenie nebolo možné predĺžiť
a teda sa začalo vybavovať od začiatku. V súvislosti so stavebným povolením žalovaný a ešte jeden
vlastník vzniesli námietky, ku ktorým sa vyjadril výbor členskej samosprávy do písomného stanoviska,

ktorýpodpísal.Bolnázoru,žetýmtoúkonomsažalovanýdomnieval,žesadopustilpodvodu,avšaktento
list je vyjadrením výboru, s ním súviselo aj vyjadrenie L.. T.. Zdôraznil, že v súvislosti s týmto stavebným
konaním nikdy nezačalo voči nemu trestné stíhanie ani vyšetrovanie, ani žiaden trestnoprávny úkon. List
podpísal ako predseda výboru. K tvrdeniu žalovaného, že klame v súvislosti s opravou okna, výmenouprasknutého skla na schodisku C. XX uviedol, že až do momentu písomného hlasovania, resp. reakcie
žalovaného o prasknutom skle na schodisku C. XX nemal vedomosť. Dozvedel sa to v súvislosti s
cenovou ponukou, ktorá bola predmetom označeného písomného hlasovania. Najskôr si myslel, že sa

jedná o prestrelené sklo na vstupe do domu, potom sa dozvedel, že ide o prasklinu na 4. poschodí tohto
vchodu a s pánom P. sa na to boli pozrieť a zistili, že sa jedná o prasklinu, pravdepodobne spôsobenú
tlakom stavby, preto nepovažoval túto vec za akútnu záležitosť. Keď bola oprava odsúhlasená, požiadal
správcu bytového domu, či by sa to nedalo riešiť z poistenia domu. Čo sa týka nalepenia fólií, ako
predseda výboru mal právo rozhodovať o uskutočnení opráv do 10.000 Sk a výbor do 50.000 Sk. Zhodou

okolností došlo k osadeniu fólií na okne v medzischodišti, kde býva pán P.. Fólia bola nalepená na okno
na medzischodišti, nakoľko ho motivoval zdravotný stav pána Č., ktorý bol chorý na srdce, keďže sa
tam v lete opiera slnko, fólia bola nalepená pokusne. Obyvatelia domu rozhodli o tom aby sa nalepili
fólie aj na ostatné okná na schodištiach. Vzhľadom na to, že okná na schodištiach mali pokazené
mechanické otváranie, chcel vyvinúť tlak na správcu aby niekoho našiel kto by opravil otváranie okien
a podmienil osadenie fólií práve s týmto úkonom opravy otvárania. Neurobil to a nezabezpečil, pričom

to nezabezpečil ani výbor samosprávy, pretože nenašli dodávateľa. Výbor sa snažil, aby túto opravu
zabezpečil správca, pretože je to v jeho povinnostiach a má široké možnosti. Žalovaný má z bočnej
strany domu prenajatý nebytový priestor do ktorého sa vstupuje po schodíkoch, ktoré ale nerešpektujú
šírku chodníka. Schodíky si dal urobiť žalovaný a v súvislosti so stavbou a zateplením tvrdil, že mali byť
poškodené. Stavebná firma si tieto schodíky odfotila pred začatím prác aj po skončení prác, sám nemal

vedomosť či boli schodíky poškodené v súvislosti so stavbou.

8. Z výpovede žalovaného 1/ a súčasne konateľa žalovaného 2/ vyplynulo, že žalovaný 1/ je vlastníkom
bytu v dome na C. XX a nájomcom nebytového priestoru vo vchode C. XX. Vystupuje ako žalovaný
1/ v postavení fyzickej osoby a ako žalovaný 2/ v postavení spoločníka a konateľa spoločnosti FEVRA

Sport, spol. s r. o. Potvrdil, že napísal list ako fyzická osoba v bodoch, ktoré sa týkali obývania bytu v
tomto bytovom dome, ktorého je vlastníkom a v bodoch, ktoré sa týkali nebytového priestoru FEVRA
Sport, spol.
s r.o. vystupoval v mene spoločnosti. Uviedol, že problémy v bytovom dome začali predovšetkým v
súvislosti s vybudovaním bytovej nadstavby v roku 1996. Mal za to, že stanovisko k odvolaniu proti

rozhodnutiu nebolo prerokované na schôdzi zástupcov vlastníkov a pravdepodobne ani výborom členov
samosprávy a na schôdzu nebola pozvaná pani A., ktorá bola zástupkyňou ich bytového vchodu.
Dodal, že pokiaľ v liste použil termín „ďalší podvod“ vychádzal z toho, že v čase keď sa zatepľoval
dom a robilo sa tepelné vyregulovanie, bolo rozhodnuté, že náklady budú hradené z časti z fondu
prevádzky a z časti samotnými nájomcami a vlastníkmi. Do dnešného dňa nebolo vykonané vyúčtovanie

termostatizácie vykurovacej sústavy, vyúčtovanie nákladov na ktoré sa poskladali obyvatelia a to aj
napriek tomu, že sa toho domáhali. Žalobca rozhodol, že preplatok (nespotrebovaná časť) pôjde do
fonduprevádzky,pričomonaloženísnespotrebovanoučasťousamalorozhodnúťnaschôdzivlastníkov.
K prasknutému sklu uviedol, že na schodišti bytového domu C. XX na svoje náklady nechal vymeniť
schodiskovéokná.Naoknemedzi4.a5.podlažímsaobjavilaprasklina,dieročkaanaschôdzivlastníkov

ju žiadal opraviť. Uvedené bolo zaznamenané v zápisnici zo schôdze vlastníkov. Ozrejmil, že systém
opravy je taký, že žalobca musí vystaviť žiadanku voči správcovi na opravu a až potom je oprava
vykonaná, avšak tak neurobil. Nevedel, kto vystavil žiadanku, ale oprava bola vykonaná až v júli 2014,
kedy žalobca nebol zástupcom vlastníkov a teda nemohol ani vystaviť žiadanku. Vlastníci bytového
domu si odsúhlasili osadenie fólií a žalobca opäť k tomu nevystavil žiadanku a správca bez písomného

požiadania odsúhlasenú opravu nevykonal. Upresnil, že prasklina na okne bola odstránená až po
písomnom hlasovaní. V súvislosti s nadstavbou došlo k takému stavebnému zásahu do jeho bytu, že
správca bytového domu mu musel poskytnúť náhradné bývanie. Išlo o nebytový priestor v tomto dome
v ktorom sídli firma FEVRA Sport, spol.
s r.o., pričom pri vstupe sú vybudované tri schodíky. Tieto nevybudoval, ale vymenil na nich obklad.

Pokiaľ sa riešila ich oprava v súvislosti so zatepľovaním domu, mal za to, že došlo na nich k vade,
nakoľko stavebná firma postavila lešenie na všetky tri schodíky a tlakom stojky sa poškodili, preto žiadal
ich opravu. Táto bola odsúhlasená na schôdzi vlastníkov, ktorú zabezpečilo bytové družstvo vo svojej
réžiiapreúčtovalojudofonduprevádzkybytovéhodomu.Vlete2014bolavykonanákontrolastavebným
úradom mestskej časti, ktorý prešetroval či osadil tretí schodík zasahujúci do chodníka, pričom nebolo

zistené, že by porušil predpisy. Dodal tiež, že ním vyhotovené písomné stanovisko doručil do niekoľkých
schránok v okolí žalobcu, ale nevedel uviesť či ho doručoval do každého bytového vchodu.9. Svedok L.. S. C. vypovedal, že je obyvateľom bytu na C. XX a v tomto dome býva približne od
roku 1981. Bol zvolený za člena výboru členskej samosprávy v roku 2002. Uviedol, že členkou bola
aj pani A., ale nevedel uviesť, v ktorom časovom období; výboru sa zúčastňovala nepravidelne. Výbor

členov samosprávy riešil otázky udržiavania domu v prevádzkovateľnom stave a keďže pracoval ako
technický konzultant, mal na starosti technické otázky. Výbor zastupoval obyvateľov vlastníkov alebo
nájomcov bytov v bytovom dome, mal však obmedzené kompetencie, pretože rozhodnutia v dome sa
vykonávali na schôdzach. Keď sa konalo písomné hlasovanie, už nebol členom výboru. Mal vedomosť,
že sa písomné hlasovanie uskutočnilo, ale nepamätal si či dostal list s inštrukciami k nemu. Domnieval

sa, že dostal do schránky list od žalovaného, ktorým reagoval na žalobcu, no nevedel to na 100 %
potvrdiť. List len prebehol očami, neštudoval ho, nemal na neho žiaden vplyv. Pokiaľ výbor členov
samosprávy v období, keď bol členom, mal zaujať nejaké písomné stanovisko, vždy toto stanovisko
bolo prerokované, v základoch spísané väčšinou žalobcom, ktorý ho koncipoval. Základy listu, jeho
kostra, bola odsúhlasovaná na výbore. Nemal vedomosť o tom, že by žalobca v mene výboru alebo
vlastníkov vyhotovoval listy bez odsúhlasenia výboru, teda svojvoľne. S určitosťou vedel, že nekonal tak,

aby chcel škodiť záujmom obyvateľov domu alebo vo svoj prospech. Čo sa týkalo osadenia fólií v dome,
pamätal si, že bolo odsúhlasené skúšobne umiestniť na fasádne okno fóliu. Nepamätal si nejaké detaily,
uviedol však, že žalobca dostal nejakú ponuku a riešili možnosť to vyskúšať. Bližšie detaily nevedel,
avšak osadenie protislnečnej fólie na výbore prerokované bolo. Finančne to bola malá položka, preto
právomoc dali žalobcovi. Protislnečné fólie na ostatné okná osadené neboli, pravdepodobne to bola

otázka financií. Uviedol, že pôvodne sa uvažovalo s výmenou okien na schodištiach s tým, že prvoradým
bolo zatepliť dom, aby sa ušetrilo na vykurovaní, okná však do dnešného dňa vymenené neboli. Opravu
prasknutého skla si nepamätal, uviedol však, že pokiaľ sa objavila potreba takejto opravy, vypísala sa
žiadanka, obyčajne to robil predseda a táto sa postúpila na bytové družstvo; žiadať o opravu mohol
teoretickykaždýzdomu.Akobolibudovanéschodíkynevedel.Dodal,žebytovýdomzastupovalobytové

družstvo. Úlohou komisie zvolenej vlastníkmi bytov, v ktorej bol členom a mal funkciu a právomoci, bolo
kontrolovať bytový dom. Osobne pri zatepľovaní domu kontroloval riešenie technických problémov, ktoré
zaznamenal v súvislosti s jeho výstavbou a nadstavbou. Kontroloval súlad výkonu prác so stavebným
projektom a keď objavil nejakú nezrovnalosť, tak ju riešil so stavbyvedúcim. K voľbe členov výboru
uviedol, že členovia do výboru sa volili na členskej schôdzi. Členom výboru sa mohol stať každý obyvateľ

domu, ale musela ho odsúhlasiť členská schôdza obyvateľov domu. Raz do roka sa konala výročná
členská schôdza, inak podľa potreby. V prípade ak bolo potrebné vynaložiť vyššie finančné prostriedky,
zvolala sa schôdza, kde sa vysvetlil účel vynaloženia prostriedkov. Na členskej schôdzi platili pravidlá
hlasovania nadpolovičnou väčšinou, pričom uznášaniaschopná bola v počte troch členov. Dodal, že čo
sa týka zatepľovania bytového domu a stavebného povolenia bolo veľa doťahovačiek.

10.SvedokL..M.P.vypovedal,žesanasťahovaldobytovéhodomunaC.XXpribližnevroku1986,resp.
1987. Uviedol, že v bytovom dome bol činný dlhodobo aj v orgánoch zastupujúcich obyvateľov tohto
domu. Mali tam špecifickú situáciu, pretože napriek účinnosti zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome zastupoval orgán výbor členov samosprávy. V roku 2010 bol prvýkrát zvolený

za zástupcu vlastníkov oficiálne na schôdzi vlastníkov. Do roku 2010 v mene vlastníkov alebo nájomcov
bytov v dome konal výbor, ktorý sa skladal z jedného predsedu a troch členov. Každý vchod mal
svojho zástupcu, o ktorých sa rozhodovalo na schôdzi domu nadpolovičnou väčšinou prítomných. V
určitom období, vchod číslo XX zastupovala pani A., ktorá dostala od obyvateľov tohto vchodu písomné
splnomocnenie. Mali tradíciu, že zo zasadnutia výboru sa spisovala zápisnica alebo zápis tak, že

táto úloha medzi členmi kolovala. Keď prišiel rad na pani A., zápis nevyhotovila a prestala sa výboru
zúčastňovať. Panovali hádky medzi obyvateľmi, keď nastúpil do výboru, snažil sa konflikty urovnávať,
vysvetľovať, ľudia sa osočovali, hádzali si listy do schránok, bol svedkom, keď sa účastníci tohto konania
pohádali pred domom, tento konflikt sa medzi nimi riešil aj päsťami. V dome sa vykonalo zateplenie
obvodového plášťa. Keďže už vykonali takéto zhodnotenie, chceli urobiť aj iné úpravy a to rekonštrukciu

vchodovej brány a vydláždenie vstupných spoločných priestorov. O cenových ponukách sa malo konať
písomné hlasovanie, preto vec na výbore prerokovali a spísalo sa stanovisko, ktoré potom ľuďom hodili
do schránok. Nepamätal si kedy, ale dostal do schránky písomné stanovisko a vo vchode číslo XX aj
cca 14 až 16 domácností, ktoré napísal žalovaný. V súvislosti s vybudovaním nadstavby na dome sa v
jeho byte, ktorý sa nachádzal priamo pod nadstavbou, objavilo zaplesnenie. Toto bolo odstránené, čo

nebola finančne nízka položka. Uviedol, že list žalovaného sa aj jeho osobne dotkol, vplýval naňho zle,
pretože pracoval pre vlastníkov bytov v dome, bolo to ohováranie a on sám sa chcel voči listu ohradiť, ale
nechcel sa súdiť. V súvislosti so stavebným konaním ohľadom zateplenia doma, dostali od vlastníkov
mandát na ich zastupovanie. V prvom rade museli dodržať podstatné náležitosti pre dotáciu - Štátny fondpodpory bývania a pôžičku. Stavebné povolenie dostali až na druhý krát s tým, že prvé stratilo platnosť.
Počas stavebného konania ohľadom druhého povolenia, pán N. a žalovaný napadli stavebné konanie.
Listy, ktoré napísali, nepoznal, nečítal ich a delegovali stanovisko na predsedu výboru, teda žalobcu. Či

bolo spísané nejaké stanovisko do stavebného konania nevedel uviesť, ale o týchto listoch sa rokovalo,
nakoľko mohlo opäť byť ohrozené stavebné povolenie, ktoré malo platnosť dva roky. Vždy prijímali
kolektívne rozhodnutia, ktoré v mene výboru podpísali. Vo vchode číslo XX nechal žalovaný na vlastné
náklady vymeniť schodiskové okná. Tvrdil, že to bolo protiprávne, nakoľko nemal rozhodnutia ostatných
vlastníkov v dome, pretože každému patrí tento bytový dom a bolo to bez stavebného povolenia. Na 4.

poschodínaoknesaobjavilaprasklina.Najednejčlenskejschôdzisamosprávybolaprednesenážiadosť
o opravu s tvrdením, že buď vznikla hodením kameňa alebo prestrelením, preto sa krátko po schôdzi išiel
sožalobcomnaprasklinupozrieť.Tvrdil,ženemohlavzniknúťhodenímkameňa,jetopribližne12metrov
a nemohlo ísť o prestrelenie. Opravu odsúhlasili na schôdzi vlastníci, bolo to opravené pravdepodobne
z poistky. V súvislosti so zateplením a riešením prestupu tepla v dome sa riešil aj prestup tepla cez sklo
na oknách a na schodišti. Dodávateľ ponúkol protislnečnú fóliu a bolo možné znížiť teplo o 3 alebo 4

stupne. Na výbore sa rozhodli, že to pokusne vyskúšajú a to vo vchode číslo XX. Osvedčili sa, avšak
označený dodávateľ už mal nejaké problémy. Dodal, že bytový dom má tri vstupy do vchodov k bytom
a tri do nebytových priestorov s tým, že vstup do FEVRA Sport, spol. s r.o. je atypický. Všetky ostatné
vstupy majú tri schodíky, pričom tretí najspodnejší je nazývaný ako utopený. O schodíkoch do FEVRA
Sport, spol. s r.o. vedel a evidoval tento problém v súvislosti s obkladom schodíkov, ktoré vykonalo

bytové družstvo ako majiteľ priestoru. Uviedol, že vo funkcii správcu bytového domu C. XX-XX je Bytové
družstvo Petržalka a v mene vlastníkov voči bytovému družstvu konal od 3/2014 žalobca, od roku 2010
do 01-02/2014 konal on a z osobných dôvodov sa vzdal. Do roku 2010, to bol výbor, pričom zástupcom
vlastníkov a predsedom výboru bol žalobca.

11. Svedkyňa M. A. vypovedala, že je obyvateľkou bytu v bytovom dome v N. na C. XX, pričom za vchod
číslo XX kedysi vystupovala ako schodišťová dôverníčka, teda bola členkou výboru, ktorý viedol žalobca,
ktorý výbor zastupoval ich bytový dom. Boli štyria, za každý vchod jeden schodištný dôverník, kedy to
však časovo bolo, to si už nepamätala. V bytovom dome sa schôdzi nezúčastňovali všetci, nakoľko boli
chaotické, pokiaľ sa na nich prijali nejaké návrhy, tieto sa neplnili. Zúčastnila sa dvoch schôdzí výborov,

nevedela označiť kedy, potom už volaná nebola a ani sa nedomáhala u žalobcu, aby jej oznámil kedy sa
tieto výbory zídu; nemala o zasadnutie a účasť na výbore záujem a to z toho dôvodu, že tam predniesla
svoj vlastný návrh, kedy žiadala o zateplenie celého vstupného vestibulu, pretože jej byt sa nachádza
priamo nad vestibulom, ktorý keďže nie je zateplený prepúšťa k nej zimu. V byte mala takú zimu, že
sa jej nedalo ani naboso chodiť a na vlastné náklady preto nechala vymeniť na kočikárni staré okno za

okno plastové. Ďalej uviedla, že si nepamätá či bolo nejaké písomné hlasovanie ani to, či bolo obsahom
listiny a zároveň uviedla, že žiadne písomné stanovisko od žalovaného do schránky nedostala. Čo sa
týka zvolenia za členku výboru uviedla, že sa ňou legitímne stala po tom, čo ju navrhol žalovaný.

12. Svedok M. N. vypovedal, že je obyvateľom bytu v bytovom dome v N. na C. XX približne od roku

1980 a patrí k pôvodným obyvateľom. Uviedol, že v dome žijú dva tábory obyvateľov a to pohodlní
a nepohodlní, pričom patrí do toho nepohodlného. Dodal, že po dobu asi piatich rokov sa už schôdzí
vlastníkov nezúčastňuje, keďže to pre neho nemá zmysel; z jeho pohľadu osoby, ktoré ich majú
zastupovať, dom nespravujú. K zastupovaniu domu navonok uviedol, že zástupcovia boli zvolení vždy v
zmysle zákona regulérnym spôsobom podľa stanov družstva. Určitú dobu popri sebe existovala členská

schôdza členov družstva a schôdza vlastníkov bytov. Nemal vedomosť o tom, že by vo vzťahu k osobe
zástupcu bytového domu boli nejaké výhrady. Čo sa týka písomného hlasovania 10. až 12.9.2010
uviedol, že sa o ňom nedozvedel a do schránky mu nič nedošlo. Písomné stanovisko od žalovaného
čítal, riešila sa v ňom termoregulácia, avšak obsah listu neriešil, až na jeho základe sa dozvedel, že
v dome malo byť písomné hlasovanie. Mal vedomosť o tom, že medzi stranami sporu bol protichodný

kontroverzný vzťah. Čo sa týka nalepenia fólií na okná na schodišti na C. XX, vlastníci nedali na ich
nalepenie súhlas. Boli však nalepené a na schodišti číslo 32 až po piatich rokoch aj napriek tomu, že
boli odsúhlasené na schôdzi, nakoľko nebol záujem vlastníkov bytov.

13. Svedkyňa O. U. uviedla, že býva v bytovom dome na C. XX-XX od počiatku, ako sa byty odovzdali do

užívania. Dlhodobo je členkou samosprávy ako orgánu voči bytovému družstvu. V bytovom dome pokiaľ
vznikol problém, vždy sa o ňom na schôdzi hlasovalo. Čo sa týka písomného stanoviska od žalovaného
ozrejmila, že dostáva do poštovej schránky toho veľa, ale ani to nečíta. Vypovedala, že za členku výboru
samosprávy bola zvolená aj pani A., ale na schôdze nechodila. Čo sa týka zateplenia bytového domuuviedla, že žalovaný to chcel zabrzdiť. V ich záujme bolo ho zatepliť, nakoľko naň mali peniaze. Vždy
riešili záujem ľudí a nestalo sa, aby si niektorý člen výboru nechal odsúhlasiť svoj vlastný záujem. Čo
sa týka stavebného povolenia, pripomienky k nemu boli prerokované na schôdzi vlastníkov bytov a táto

skutočnosť bola uvedená do zápisnice. Uviedla, že po nasťahovaní do bytového domu, do jednotlivých
vchodov tohto domu, vstupov k bytom a nebytovým priestorom viedli dva betónové schody, pričom do
nebytového priestoru, ktorý užíva žalovaný, vedú tri schody.

14. Svedok M. C. vypovedal, že je obyvateľom domu na C. XX-XX od počiatku, po jeho výstavbe.

Spolunažívanie v dome bolo v poriadku až do času, kým v dome nezačalo zatekať a bytové družstvo
to neriešilo. Problémy sa kryštalizovali v súvislosti s náhradou škody, kedy časť obyvateľov ju chcela
vymáhať od bytového družstva a časť bola proti. Tak sa vytvorili dva tábory. Nepamätal si roky kedy
bol vo výbore členom samosprávy, ale boli zvolení na schôdzi, zvolené boli osoby, ktoré mali záujem
v dome niečo robiť. Výbor fungoval bez problémov. Písomnosť označenú ako informácia k písomnému
hlasovaniu konanému dňa 10. až 12.9.2010 dostal, ale v roku 2010 mal vlastné problémy a vôbec takúto

písomnosť neriešil. Skutočnosť, že by to malo byť prerokované na schôdzi mu bola známa, avšak o tom
len počul, nakoľko sa na danej schôdzi nezúčastnil. Čo sa týka prerokovania pripomienok k stavebnému
povoleniu uviedol, že nechodí na všetky schôdze, ale zo schôdzí sa vždy vyhotovovali zápisnice a to
čo sa nepovažovalo za nutné, sa tam neuvádzalo. Usúdil, že čo sa týka fólií na oknách na schodišti
na C. XX, vlastníci bytov v tomto schodišti si to pretlačili, bolo to zaplatené z ich peňazí a sú nalepené

len vo vchode číslo XX. Čo sa týka schodov uviedol, že tam bol vstup od počiatku, len schody neboli
okachličkované, ale bol tam surový betón.

15. Zo svedeckej výpovede O. A. vyplynulo, že približne pred dvadsiatimi rokmi v bytovom dome
vykonával funkciu predsedu samosprávy, po ňom ju prevzal pán S., potom niekto iný, nespomínal si

kto, ale aj pán R.. Po zmene právnej úpravy pracoval v dome zástupca vlastníkov. Svedok uviedol,
že sa pravidelne zúčastňoval schôdzí obyvateľov domu a už v úvode vždy nastal problém, keď sa
schvaľoval program schôdze, pretože žalovaný žiadal, aby sa najskôr zhodnotilo splnenie úloh podľa
zápisnice predchádzajúcej schôdze, čo žalobca vždy odmietal. Schôdzí sa zúčastňovalo 15 až 20 ľudí
a počas schôdze sa vyvinul spor medzi žalobcom a žalovaným tak, že na záver na schôdzi zostávalo

približne 5 ľudí. Posledná schôdza v dome sa uskutočnila v novembri 2015, na ktorej bol poverený
povinnosťou prešetrenia stanoviska obyvateľov ohľadom navýšenia platieb do fondu prevádzky, aby sa
mohli odstrániť nedostatky na dome. Od konania tejto schôdze ho však už nik neoslovil k splneniu tejto
povinnosti, či už od správcu alebo od zástupcu vlastníkov. Keď sa nasťahovali do bytového domu, do
bytov zatekalo zo strechy, táto vada nebola odstránená v súvislosti s kolaudáciou, ani následne ako

kolaudačná závada. Zatekalo mu v obývačke cez elektrické vedenie, preto sa rozhodol prijať funkciu
predsedu samosprávy a ako najúčelnejšie riešenie problému vyšlo vybudovanie sedlovej strechy,
vybudovali sa v nej byty a dom má teraz päť poschodí. Stavba závadu zatekania sa odstránila avšak
nebola vykonaná tak, aby nevznikli ďalšie nedostatky. Od roku 1997 prestal funkciu vykonávať. Na
písomnosť označenú ako informácie k písomnému hlasovaniu vlastníkov v dňoch 10. až 12.9.2010 si

nevedel spomenúť, ale poukázal na to, že si doma odkladá písomnosti súvisiace s bytovým domom.
Taktiež si nevedel spomenúť na skutočnosti vzťahujúce sa k pripomienkam k stavebnému povoleniu
a k odvolaniu sa proti rozhodnutiu stavebného úradu. O fóliách sa na schôdzach tiež hovorilo, vedel
že boli namontované na schodišti vo vchode číslo XX, ale nevedel či na oboch schodištiach. Vstupné
schody boli vybudované, sporné je či bol vybudovaný schodík vo výške približne 6 až 7cm. Uviedol, že

prvý schodík bol vyšší - ten čo lícoval plášť domu, ten bol vyšší ako bežný schod, problémom je, že ten
najnižší schodík vstupu ide do chodníka, či však bol vybudovaný od začiatku nevedel uviesť, len dodal,
že celkovo sú tam tri schody.

16. Svedok U. Y. uviedol, že vo vzťahu k zatepľovaniu bytového domu na C. XX-XX konal v mene

zamestnávateľa, ktorý ho oprávnil konať v jeho mene len v čase zamestnaneckého pomeru. V čase
keď začal pracovať na bytovom družstve, bol tento dom už zateplený. Zamestnal sa pred siedmymi
rokmi na bytovom družstve ako správca a boli mu pridelené určité bytové domy a vykonával techniku
správybytovýchdomov,ktorápozostávazozabezpečovaniatechnickýchzáležitostí,prevádzkyaopravy
okolo domu na základe poverenia svojho zamestnávateľa. Mohol konať len v súlade so zákonom o

vlastníkoch bytov a nebytových priestorov. Ozrejmil, že sa rozhoduje tak, že sa objednávajú služby na
základe rozhodnutia vlastníkov na členskej schôdzi, pričom pravidlá hlasovania stanovuje zákon. Tieto
pravidlá sa v tom čase menili, keď pôvodne stačila väčšina prítomných s výnimkami, ktoré boli vylúčené
z takéhoto hlasovania, došlo k tomu, že o niektorých veciach sa dá hlasovať aj nadpolovičnou väčšinouprítomných po hodine trvania schôdze a ďalší inštitút bolo písomné hlasovanie, teda písomné otázky, na
ktoré vlastníci odpovedajú a je tam nutná 80 % účasť. Schôdzu zvoláva správca minimálne raz ročne,
pripravuje aj program schôdze a je v ňom bod „rôzne“, kde sa riešia problémy konkrétneho bytového

domu. Aj za účelom voľby zástupcov vlastníkov zvoláva schôdzu správca. Čo sa týka uznesenia zo
schôdze vlastníkov ohľadom podania žaloby vo veci nedokončeného zateplenia domu uviedol, že sa na
schôdzi žiadalo dokončenie, nakoľko nebola dokončená soklová časť z dôvodu nezaplatenia nákladov
vlastníkmi. Dodávateľ stavbu dokončil. Na schodisku boli dodané plastové okná a veľké krídlové okno,
ktoré sa vyklápa pomocou reťazového systému, tento mechanizmus tam nefungoval a vlastníci ho

žiadali opraviť. Nemohol zohnať mechanika na opravu, preto bolo navrhnuté, že sa to vymení za inú
mechaniku, ale vlastníci s tým nesúhlasili, lebo je to drahé, tak bolo okno zaskrutkované. Kedy to bolo
si ale nepamätal. Čo sa týka výmeny dlažby na schodíkoch, bola požiadavka od bytového družstva jeho
prostredníctvom na schôdzi vlastníkov, aby sa táto otázka doplnila do písomného hlasovania, pretože
sa to nedalo riešiť priamo na schôdzi uznesením pre malý počet prítomných. Bol tam aj problém s
prasknutým oknom, žalovaný žiadal, aby správca zabezpečil výmenu a keďže zistili, že je to ešte v

záruke, oprava bola vykonaná v záručnej dobe. Po neúspešnom písomnom hlasovaní bola zvolaná
schôdza vlastníkov, na ktorej bola odsúhlasená výmena skla.

17. Svedok M. G. vypovedal, že asi v rokoch 2005 až 2007 vykonával za Bytové družstvo Petržalka
správu bytového domu S. N. na C. XX-XX. Na bytovom družstve pracoval do roku 2011. Jeho funkcia sa

nazývalaodbornýreferent,niekdesavolátechnikajehoúlohoubolasprávapridelenéhobytovéhodomu.
Kontaktnou osobou za pridelený dom bol predseda samosprávy, zástupca vlastníkov alebo domový
dôverník, podľa toho ako v dome túto funkciu nazývali. Zástupca bytového domu mával štandardne
právo nakladať s prostriedkami konkrétneho domu z fondu opráv do sumy 30.000 Sk. Opravy nad túto
hodnotu sa realizovali cez schôdzu vlastníkov na základe uznesenia prijatého na schôdzi. Predmetný

dom si spájal s dvomi situáciami a to s jeho zatepľovaním a s rozvodom dažďovej vody. V súvislosti s
týmto domom vznikla potreba riešenia opravy zatekania z bytu žalovaného až do nebytového priestoru,
ktorý sa nachádza pod jeho bytom, medzi tým sú iné byty. Žalovaný odmietol sprístupniť jeho byt k
oprave. Riešili aj problém so zatepľovaním tohto bytového domu. Prevzal ho do starostlivosti v čase, keď
domu bola pridelená dotácia - prostriedky na odstránenie systémových porúch, jednoducho povedané

zatepľovanie, čo mal na starosti až do času kolaudácie. Bol prítomný pri kolaudácii, ktorá prebiehala
podľa projektovej dokumentácie s drobnými zmenami, ktoré boli konzultované vopred aj na stavebnom
úrade. Súviseli aj s dažďovými zvodmi, kde bol problém, nakoľko žalovaný nesprístupnil nebytový
priestor. Kompetencie k podpisovaniu boli rozdelené podľa toho aká výška finančných prostriedkov sa
mala použiť alebo podľa toho o akú vec ide. Tieto listy mohli mať takú závažnosť, že ich mal podpisovať

až predseda. V súvislosti s dotáciou na odstránenie systémových porúch bol v bytovom dome problém,
ktorý spočíval v tom, že v jednom vchode boli na schodišti kopility (presklenie) vymenené za plastové
okná. Družstvo nemalo vedomosť prečo sa tak stalo, nemalo ani projektovú dokumentáciu. On ako
technik o tom nevedel nič. Problém s riešením dotácie bol v tom, že ju mohol získať dom v pôvodnom
stave, čo nebol, keďže jeden vchod mal iné presklenie. Ďalej uviedol, že predkladanie stanovísk

stavebnému úradu v súvislosti so zatepľovaním bola jeho kompetencia, ale podpisoval to predseda
družstva. Čo sa týka zmien počas zatepľovania, tieto sa museli realizovať operatívne, inak by nedošlo
ku kolaudácii a prišli by o dotáciu, ktorá im bola pridelená. Počas doby v ktorej spravoval predmetný
bytový dom, bol voči nemu kontaktnou osobou žalobca. V dome bol aj výbor členskej samosprávy,
ale rozhodovanie tohto orgánu bolo družstevného členského charakteru, v zmysle stanov družstva a

bol tu určitý rozpor medzi týmto orgánom a so zákonom o vlastníctve bytov. Väčšina obyvateľov boli
členmi bytového družstva, čo súviselo s kúpou bytov. Každý nový vlastník bol automaticky nečlen, pokiaľ
nepožiadal o členské práva. Zástupca vlastníkov sa volil na schôdzi vlastníkov. Schôdzu vlastníkov
mohol zvolať aj on na základe poverenia od predsedu družstva alebo podľa zákona nadpolovičná
väčšina. Vybavovanie požiadavky opravy údržby vlastníka bytu alebo nebytového priestoru bolo cez

zástupcu vlastníkov na základe písomnej žiadanky, ktorá opäť vyplývala zo stanov družstva. Záležalo
to od výšky, s ktorou mohol zástupca vlastníkov nakladať. Keď mu predložili takúto žiadanku, obrátil
sa na 2 - 3 dodávateľov, ktorí boli na Bytovom družstve Petržalka rámcovo zazmluvnení. Čo sa týka
ohlásenia stavby, všeobecné pravidlá určuje stavebný zákon. Na schôdzi vlastníkov sa prejedná stavba
a postupuje sa ďalej. Boli urobené nejaké práce naviac a nejaké práce urobené neboli, odsúhlasilo sa

to na schôdzi vlastníkov, uznesenie nebolo prijaté. Voči dodávateľovi prác vznikol dlh približne 100.000
Sk. Boli to práce vyvolané tým, že niekde vyvstala potreba väčšieho množstva materiálu, povrch bol
nerovnejší ako sa predpokladalo v rozpočte alebo nakoľko žalovaný 1/ nesprístupnil nebytový priestor,
musel sa zvod dažďovej vody robiť z vonku a vznikli rozkopávky. Práce, ktoré neboli dokončené bolitakého charakteru, že nebránili kolaudácii ani prideleniu dotácie. Počas zatepľovania domu nedošlo k
poškodeniu vstupných schodíkov do nebytového priestoru na C. XX. Doplnil, že bežné práce boli robené
z prostriedkov bytového domu.

18. Súd prvej inštancie na ozrejmenie právneho stavu uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia
práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu a zároveň že tento zásah bol
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených zákonom. Obe náležitosti musia byť splnené,
abyvznikolprávnyvzťah,ktoréhoobsahomjeprávodomáhaťsaochrany.Ozrejmil,že§11Občianskeho

zákonníka poskytuje ochranu len voči takým zásahom, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na
integrite oprávneného subjektu tým, že znižujú jeho vážnosť a dôstojnosť v očiach spoluobčanov a tak
ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti. Zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu
spôsobiť. Musí ísť o jednanie proti mravnej integrite, znižovanie dôstojnosti, vážnosti, cti, o jednanie z
hľadiska vzťahu k spoluobčanom, o jednanie ohrozujúce postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Forma
ochrany a tým aj súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov závisí od charakteru porušenia a ujmy

a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy. V konaniach na ochranu osobnosti má fyzická
osoba podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
a to najmä v prípadoch, ak došlo k zníženiu jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Pri určení
jej výšky súd prvej inštancie prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za akých k
porušeniu práv účastníka došlo. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je v

prvom rade skutočnosť, že morálna satisfakcia sa s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu javí
ako nepostačujúca, pričom v dôsledku zásahu musí dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej
osoby v značnej miere.

19. Vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že by žalovaný zasiahol do práva žalobcu takýmto

spôsobom, ktorý by mohol považovať za zásah do osobnostných práv. Uviedol, že faktom je, že
žalovaný napísal písomné stanovisko, pričom nepoprel, že je jeho autorom a toto niekoľkým vlastníkom
vhodil do poštových schránok, pričom v stanovisku použil slovné spojenia „pravdepodobne ide o
ďalší podvod, závažného podvodu sa žalobca dopustil, ďalšieho klamstva sa dopúšťa“. Mal za to, že
žalovaným v stanovisku použité slovné spojenia s následným obsahom, súvisiace so žalobcom, nie

sú spôsobilé takým spôsobom zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, aby bola na mieste súdna
ochrana, ktorej sa predmetnou žalobou domáhal žalobca, nakoľko svedeckými výpoveďami v konaní
bol jednoznačne preukázaný neurčitý (nízky) počet poštových schránok, do ktorých mohlo byť vhodené
písomné stanovisko žalovaného. Išlo o poštové schránky v bytovom dome na C.G. X. Č. XX- XX, pričom
nebolo preukázané, do konkrétne koľkých a ktorých poštových schránok bolo písomné stanovisko

vhodené (žalobca uviedol, že ho vhodil do niekoľkých schránok v okolí schránky žalobcu), ale naopak
svedeckými výpoveďami svedkov bolo preukázané, že tí, ktorí ho dostali, jeho obsah z dôvodu nezáujmu
ani nečítali a bolo nimi zahodené. Dospel k záveru, že v zmysle uvedeného nemohlo dôjsť k znižovaniu
dôstojnosti, vážnosti a cti žalobcu ani z hľadiska vzťahu ku všetkým spoluobčanom v bytovom dome
a taktiež nebolo ohrozené jeho postavenie ani v spoločnosti. Dodal, že aj keď žalovaný uviedol, že

s predmetným listom spozoroval, že niektorí susedia v bytovom dome sú voči nemu zdržanlivejší a
chladnejší, uvedené sa mohlo však len okrajovo dotknúť jeho súkromného života a rodinnej sféry,
vnútorného myšlienkového a citového života.

20. Pokiaľ ide o označenie, uvedené žalovaným: „pravdepodobne ide o ďalší podvod spáchaný

žalobcom, nakoľko z C. Č. XX nebol pozvaný žiaden zástupca hoci ho mali riadne zvoleného (A.
A.Á.)“, súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že pani A. bola zvolená za zástupcu
vlastníkov tohto bytového domu, ale pri jej výsluchu ako svedka uviedla, že sa dobrovoľne na schôdzach
nezúčastňovala, nakoľko boli chaotické. Zúčastnila sa dvoch schôdzí výborov, nevedela označiť ktorých
a kedy, neskôr už pozvaná nebola a ani sa pozvania u žalobcu nedomáhala. Nemala o zasadnutie

a účasť na členskom výbore záujem a to z dôvodu neakceptácie jej predneseného návrhu, v ktorom
žiadala o zateplenie celého vstupného vestibulu nad jej bytom na C. Č.. XX. Jej byt sa nachádza
priamo nad vestibulom, ktorý keďže nebol zateplený, prepúšťal k nej zimu a na vlastné náklady preto
nechala vymeniť na kočikárni staré okno za okno plastové. Bol názoru, že prioritne hájila svoj záujem
nad záujmom ostatných vlastníkov bytov. Mal za preukázané, že bola legitímne zvolená, avšak nebolo

preukázané na akej schôdzi sa zúčastnila a na akú schôdzu bola pozvaná.

21. Dodal, že stavebnému povoleniu na zateplenie bytového domu predchádzal schvaľovací proces,
ktorého podmienky vychádzali z príslušných zákonov. Zo svedeckých výpovedí mal za preukázané, žecelému procesu predchádzali prekážky súvisiace s podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov zo
Štátneho fondu podpory a bývania, taktiež pôžičky, ako aj prekážky zo strany vlastníkov bytov pána N. aj
žalovaného a to nielen podaním odvolania, ale aj následných vyjadrení subjektov, ktorým táto povinnosť

vyplynula a s čím v neposlednom rade súviselo aj zákonné dodržiavanie lehôt. Celý proces súvisel s
požiadavkou a schválením aj zástupcov bytov nielen pri zatepľovaní bytového domu, ale aj pri uložení
fóliínaokná,ktorýchfinancovanieboloschválenénachôdzivlastníkovbytov,oktorézostranyvlastníkov
bytov nebol záujem. Záverom konštatoval, že celý bytový dom bol zateplený a taktiež bola realizovaná
aj výmena prasknutého skla ako aj výmena fólií na oknách, i keď s odstupom niekoľkých mesiacov až

rokov. Vyjadrenie žalovaného v písomnom stanovisku, že sa žalobca dopúšťa neskutočného klamstva a
zavádzania pri informovaní o oprave schodíkov do priestorov prenajatej firme FEVRA Sport, vyhodnotil
súd prvej inštancie ako hodnotiaci úsudok. Dôvodil, že z výsluchu svedkov jednoznačne vyplynulo v
akom počte sa schody nachádzali (v počte tri), avšak nebolo jednoznačné či rekonštrukcia bola zahrnutá
už v projektovej dokumentácii, v akom rozsahu a v akej veľkosti schodov a či boli len v betónovej surovej
podobe, ako ani tvrdenia žalovaného, že si ich nechal obložiť na svoje náklady; tieto tvrdenia neboli

preukázané a preto nemohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, ako ani poškodiť jeho občiansku
česť a dôstojnosť vyžadujúcu súdnu ochranu.

22. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené
podmienky úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti, resp. na to, aby návrhu vyhovel v celom

rozsahu. Poukázal na to, že § 11 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu voči takým zásahom, ktoré
sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na integrite oprávneného subjektu tým, že znižujú jeho vážnosť
a dôstojnosť v očiach spoluobčanov a tak ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti.
Forma ochrany a tým aj súdneho výroku a reparácie následkov závisí od charakteru porušenia a
ujmy a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy. Argumentoval, že v prejednávanej veci

bolo preukázané z výsluchov svedkov, stranami sporu nebolo rozporované a na základe vykonaného
dokazovania bolo zrejmé aj to, že medzi sporovými stranami konania skutočne dochádzalo k incidentom
a vzájomným fyzickým a verbálnym atakom, následkom ktorého konfliktu je nepochybne aj tento spor.

23. Bol názoru, že je potrebné posúdiť či bolo písomné stanovisko žalovaného

k písomnej informácií zásahom do osobnostných práv žalobcu, či bolo primerané a či zodpovedalo
zásade proporcionality. Dal do pozornosti, že obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho
stretu s právom na ochranu osobnosti má vo všeobecnosti zákonný podklad v § 11 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka a sleduje aj legitímny cieľ, ktorým je ochrana osobnosti. Rozhodujúcou otázkou
pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti a teda

či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR využíva test proporcionality založený na
hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril“, resp.
zverejnil informáciu.

24. K prvej otázke testu proporcionality: KTO predmetné písomné stanovisko zverejnil, uviedol, že
žalovaný. Pri ďalšej otázke testu proporcionality: O KOM uviedol, že zobral do úvahy skutočnosť, že
žalobca patrí do kategórie „bežný občan“ a teda miera akceptovateľnosti ochrany osobnosti je primeraná
a menej citlivá a nakoľko bol v rozhodnom čase od roku 2002 do marca 2014 predsedom výboru
členskej samosprávy, je na mieste z jeho strany strpieť určitú mieru kritiky. V otázke ČO súd prvej

inštancie vyhodnotil akých záležitostí sa informácia týkala a konštatoval, že ide o informáciu, ktorej
témou je verejný záujem, teda záujem vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pri informovaní o
témach verejného záujmu má spravidla prednosť sloboda prejavu (napr. úlohou novinárov, resp. médií
zároveň nie je len prijímať a sprostredkúvať informácie, ktoré sú spoločensky prijateľné, ale šíriť aj tie
informácie, ktoré môžu šokovať a byť pre určité konkrétne osoby nepríjemné). V súvislosti s otázkou

KDE objasnil, že ide o priestor, v ktorom došlo k zverejneniu informácií. Dodal, že čím hromadnejšie
sa informácie zverejnili, tým väčšia je miera ochrany osobnostných práv, pričom v danej veci išlo o
zverejnenie písomného stanoviska do neurčitého počtu schránok v bytovom dome na C. XX-XX, nešlo
teda o zverejnenie informácie obsahom ktorej bolo písomné stanovisko v celoštátnej televízii alebo
denníku a teda zverejnenie písomného stanoviska žalovaného v poštovej schránke vlastníkov bytov

nepochybne nemalo značný dosah alebo malo malý dosah. Zdôraznil, že stanovisko bolo vhodené
do neurčitého počtu poštových schránok vlastníkov bytov a ich obsah nemusel čítať každý, pričom
niektorí vlastníci bytov sa so stanoviskom ani neoboznamovali. Písomné stanovisko nebolo zverejnené
ani na webovom portály alebo inde v článku či v časopise, z ktorého obsahom by sa oboznámil väčšípočet ľudí. V nadväznosti na otázku KEDY a AKO hodnotil časové súvislosti zverejnenia písomného
stanoviska, ktoré bolo zverejnené bezprostredne po poskytnutí informácií k písomnému hlasovaniu.
Konštatoval, že verejnosť má právo na aktuálne informácie, a to najmä o veciach verejného záujmu.

Oneskorené zverejnenie informácie spravidla znamená stratu jej hodnoty a významu, čo môže mať vplyv
na posúdenie či už z hľadiska vylúčenia zásahu alebo obmedzených účinkov negatívnych následkov
zásahu. Mal za to, že v tomto konaní sa toto kritérium, ako ani ďalšie, nedajú jednoznačne definovať do
úrovne skúmania dopadu na aktuálnosť informácie. Záverom uviedol, že vyhodnotil vykonané dôkazy,
prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli sporové strany tak, že žalobca,

na ktorom je dôkazné bremeno, v danom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie ani jedného
z nevyhnutných predpokladov úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti, t. j. že došlo k
neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených
v uvedenom zákonnom ustanovení. Z tohto dôvodu sa nezaoberal dôvodnosťou nároku žalobcu na
nemajetkovú ujmu v peniazoch.

25. Bol preto názoru, že konaním žalovaného nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a
tento žiadnym spôsobom nepoškodil jeho občiansku česť a dôstojnosť; konanie žalovaného nebolo
spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na integrite tým, že by bola znížená jeho vážnosť a dôstojnosť podľa
§ 11 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že
neboli splnené ani podmienky podľa § 13 Občianskeho zákonníka pre priznanie nemajetkovej ujmy vo

výške 5.000 eur. Doplnil, že priznanie nemajetkovej ujmy nemá opodstatnenie, nakoľko neboli splnené
základné predpoklady vzniku nároku na jej priznanie nemajetkovej ujmy, keďže náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch možno priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti. Bol názoru, že v prejednávanej veci, ak by bol zásah do osobnostných

práv žalobcu preukázaný, dostatočne by ho sanovala morálna satisfakcia vo forme ospravedlnenia t. j.
uložením povinnosti zverejniť ospravedlnenie.

26. Záverom uviedol, že nakoľko v konaní nebol preukázaný zásah do práva na ochranu osobnosti,
žalobcovi nárok na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia ani na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch nevznikol. Poukázal na to, že žalobca nielenže nepreukázal, ale ani nenavrhol iné
prostriedky procesného útoku na preukázanie skutkových tvrdení týkajúcich sa zníženia jeho dôstojnosti
alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere v dôsledku konania žalovaného. Vyhodnotil, že u žalobcu
nebol preukázaný negatívny dopad písomného stanoviska na jeho česť, spoločenské uplatnenie,
rodinné, pracovné, či iné prostredie, pričom prihliadol na skutočnosť, kde aj ako bolo písomné stanovisko

žalovaného zverejnené, t. j. v schránkach, a nebolo teda zverejnené v médiu bulvárneho typu a ani v
odbornej publikácii. Poznamenal, že ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko zo
dňa 9.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis

c. Grécko zo dňa 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko zo dňa 19.2.1998).

27. Na uvedenom základe, za použitia § 11 a § 13 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd prvej
inštancie dospel záveru, že neboli splnené zákonné podmienky, aby žalobe vyhovel a preto túto v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

§470ods.1,§251,§252,§255a§262C.s.p.anakoľkožalobuvcelomrozsahuzamietolatedapomer
úspechu žalovaných 1/ a 2/ k žalobcovi predstavuje 100 %, priznal žalovaným 1/ a 2/ v danom rozsahu
nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

28. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie sám a následne aj cestou svojho právneho zástupcu
a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a
právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.29. Namietal, že právne a skutkové závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku
nevyplývajú zo skutkových a právnych okolností daného konania ani nezodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania, pričom v konaní bola preukázaná dôvodnosť žaloby v plnom rozsahu.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa všetky požadované kritéria na odôvodnenie rozsudku a
vo viacerých bodoch vykazuje znaky arbitrárnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn.
III. ÚS 107/07, sp. zn. IV. ÚS 14/07, sp. zn. I. ÚS 243/07, sp. zn. III. ÚS 311/07, sp. zn.
I. ÚS 265/05, sp. zn. I. ÚS 33/2012 a sp. zn. III. ÚS 199/09.

30. S poukazom na § 11 až § 16 Občianskeho zákonníka a predpoklady úspešného uplatnenia práva
na ochranu osobnosti mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že došlo k zásahu do
jeho osobnostných práv a tento zásah predstavoval nepravdivý a osočujúci list žalovaného zo dňa
10.9.2010, ktorý žalovaný aktívnym konaním šíril v bytovom dome do schránok jeho obyvateľov, čo bolo
potvrdené svedeckými výpoveďami a v podstate aj žalovaným, ktorý vyhlásil, že si za svojim listom s

difamujúcim obsahom stojí. Argumentoval, že žalovaný sa opakovane vyjadroval na jeho adresu, že „sa
dopúšťaneskutočnéhoklamstvaazavádzania“a„dopustilsazávažnéhopodvodu“.Písomnévyjadrenie,
ktoré obsahovalo tieto slová oznámil obyvateľom bytového domu, pričom takéto konanie žalovaného
žalobca považoval za objektívne spôsobilé zasiahnuť do cti a dobrého mena každej inej fyzickej osoby v
obdobnejsituácii.SpoukazomnavrozsudokNajvyššiehosúduzodňa27.3.2001,sp.zn.MCdo/46/2000

a rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9Co/197/2012, zo dňa 30.5.2013 uviedol, že aj právna teória zastáva názor, podľa ktorého
zásahom do osobnostného práva nemusí nastať skutočné zníženie vážnosti; na úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené podľa § 11 Občianskeho zákonníka.

31. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že pri informovaní o témach verejného záujmu má
spravidla prednosť sloboda prejavu (ods. 42 napadnutého rozsudku) a uviedol, že pri riešení stretu
osobnostných práv a slobody prejavu existuje niekoľko základných orientačných kritérií, ktoré zvyknú
byť zohľadňované, medzi ktoré patria: (i) status osoby, do ktorej osobnostných práv bolo zasiahnuté, (ii)

obsah a forma prejavu a (iii) status autora prejavu, jeho úmysel, cieľ a motív. Bol názoru, že neobstojí
argumentácia žalovaného, že konal v rámci slobody prejavu, keď po prečítaní listu možno konštatovať,
že je plný skutkových tvrdení žalovaného, navyše nepravdivých. Žalovaný v danom liste nepolemizuje
so žalobcovým konaním ako člen bytovej samosprávy, nepodrobuje ho objektívnej kritike, ale predkladá
daný list ako absolútnu pravdu. Mal za nepochybné, že výrazové prostriedky zvolené žalovaným sú

objektívne spôsobilé zasiahnuť do cti a dobrého mena každej inej fyzickej osoby v obdobnej situácii. Dal
do pozornosti, že pri skutkových tvrdeniach sa posudzuje atribút pravdivosti, pri hodnotiacich úsudkoch
to z povahy veci možné nie je (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Lingens proti Rakúsku,
zo dňa 8.7.1986, sťažnosť č. 9815/82). Uviedol, že žalovaný používal v liste výrazy ako podvodník, čo
je v priamom zmysle osoba odsúdená za spáchanie trestného činu podvodu, použil dokonca slovné

spojenie podvod spáchaný R.; použil aj slová manipulátor, klamár, pričom v predmetnom liste ho za
klamára označil mnohonásobne, čo zvyšuje intenzitu zásahu do jeho osobnostných práv.

32. Mal za to, že uvedenými výrazmi žalovaný nenapraviteľne zasiahol do jeho osobnostnej a mravnej
integrity a taktiež bola objektívne znížená jeho dôstojnosť, vážnosť a česť v spoločnosti a v bytovom

dome, na ktorej si celý svoj život zakladal. Ďalej dôvodil, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetným
listom spozoroval, že susedia v bytovom dome sú voči nemu zdržanlivejší a chladnejší, taktiež v konaní
pred súdom prvej inštancie uviedol, že dôsledky konania žalovaného sú pre neho, jeho rodinu, ale aj
pre obyvateľov bytového domu až katastrofálne. Dobré susedské vzťahy (až na výnimky) sa výrazne
narušili, pociťoval od susedov nedôveru až opovrhovanie, čo ho veľmi trápi, pričom aj jeho manželka

a deti pocítili od susedov ochladnutie priateľských vzťahov. Zdôraznil, že k neoprávnenému zásahu do
jeho osobnostných práv došlo v bytovom dome na sídlisku, v ktorom sa obsah podobných difamujúcich
tvrdení stáva všeobecne známou skutočnosťou. Konanie žalovaného nebolo vyjadrením jeho úsudku,
ale priamo obvinením z podvádzania a klamania. Súdu prvej inštancie vyčítal, že sa vyššie uvedenou
právnou argumentáciou v napadnutom rozsudku nevysporiadal a preto vec nesprávne právne posúdil.

33. Bol názoru, že vzhľadom na to, že došlo k zásahu do jeho osobnostného práva len ospravedlnenie
nie je postačujúce, pričom poukázal na skutočnosť, že pre určenie výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch súdu prvej inštancie neustanovuje zákon žiadne medze. Dal do pozornosti, žehodnota ľudskej dôstojnosti, cti a dobrého mena je nevyčísliteľná a preto nie je možné ani vyčísliť
nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla na jeho duševnom zdraví a psychickej integrite v dôsledku konania
žalovaného v bezprostrednej komunite, v ktorej žalobca žije a v spoločnosti, ktorá ho obklopuje, pričom

náhrada nemajetkovej ujmy môže poskytnúť len určitú satisfakciu a aspoň sčasti prispieť k zmierneniu
vzniknutého stavu zapríčineného žalovaným. Stresy spôsobené klamstvami a vykonštruovanými
obvineniami zo strany žalovaného mu spôsobili zhoršenie zdravotného stavu a mali za následok
nevyliečiteľnú chorobu, zdravotné obmedzenia a nutnosť pravidelného užívania viacerých liekov a
lekárskeho dozoru. Vzhľadom na ťaživé dôsledky pre jeho ďalší život a na všetky okolnosti (prežité

útrapy, utrpený stres, šok, ujmu citovú, rodinnú, sociálnu), považoval uplatňovanú náhradu nemajetkovej
ujmy za dôvodnú v celom rozsahu. Oponoval názoru súdu prvej inštancie, že má patriť do kategórie
„bežný občan“ a teda že miera akceptovateľnosti ochrany osobnosti je primeraná a menej citlivá (ods.
42 napadnutého rozsudku) a poukázal na sumy nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv
priznávané osobám, ktoré sú povinné strpieť určitú mieru kritiky (napr. Fico v. Spoločnosť 7 plus 300.000
Sk, Polka v. Ministerstvo vnútra SR 8.500.000 Sk, Harabin v. Petit press 1.000.000 Sk a iné), pričom

dôvodil, že v mnohých uvedených prípadoch súdy konštatovali, že morálna satisfakcia sa javí v danom
prípade ako nepostačujúca na eliminovanie ujmy na osobnostných právach, preto priznanie žalobcom
žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy považoval za minimálne s ohľadom na skutočnosť, že dôsledky
konania žalovaného pretrvávajú do súčasnosti. Bol názoru, že základným kritériom pre určenie výšky
relutárnej náhrady sú ťaživé dôsledky pre ďalší jeho život a intenzita prežitých útrap, utrpeného stresu,

šoku, rozsah a hĺbka citovej, rodinnej a sociálnej ujmy.

34. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané a stranami nebolo
rozporované, že medzi sporovými stranami dochádzalo k incidentom a vzájomným atakom, následkom
ktorého konfliktu je aj tento spor (ods. 39 napadnutého rozsudku). Poukázal na výpoveď svedka P., podľa

ktorej zlé vzťahy boli všeobecne medi obyvateľmi bytového domu ešte pred začiatkom výkonu funkcie
svedka P.P., ktorý bol osobne svedkom konfliktu, pri ktorom žalovaný napadol žalobcu. Za neprípustný
označil záver súdu prvej inštancie, že uvedené sa mohlo len okrajovo dotknúť jeho súkromného života
a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života, nakoľko tento je v príkrom rozpore s
výpoveďou napr. svedka P., ktorý uviedol, že list sa aj jeho osobne dotkol. Argumentoval, že ak sa

negatívne list žalovaného dotkol tretej osoby, o to intenzívnejší bol zásah do jeho sféry osobnosti.
Odmietol preto záver súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by
žalovaný zasiahol do jeho osobnostného práva (ods. 36 napadnutého rozsudku).

35. Za rozporný s etickými a morálnymi hodnotami spoločnosti označil aj záver súdu prvej inštancie,

že patrí do kategórie „bežný občan“ a teda miera akceptovateľnosti ochrany osobnosti je primeraná
a menej citlivá a keďže bol zároveň predsedom členskej samosprávy, je na mieste, z jeho strany
strpieť určitú mieru kritiky. Súdu prvej inštancie vytkol kritérium posúdenia veci podľa počtu poštových
schránok do ktorých bol vložený list a zároveň zdôraznenie, že neprišlo k zverejneniu predmetného
listu na internete alebo v časopise. V tejto súvislosti uviedol, že práve skutočnosť, že zásah do jeho

práv bol spôsobený v bezprostrednej komunite ľudí s ktorými sa bežne stýka, má oveľa väčší dosah
na závažnosť porušenia jeho práv, ako keby sa predmetný list uverejnil v časopise, ktorý sa danej
komunity ľudí, ani problematiky, ktorá sa v ňom rieši netýka. Mal za to, že práve skutočnosť, že listy
boli osobne vhadzované do poštových schránok obyvateľov bytového domu, spôsobila mimoriadne
závažnýzásahanásledkytohtozásahuspozorovalvovzťahukinterakciisvojejajehorodinysosusedmi

v bytovom dome. Bol názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď uviedol, že
zverejnenie písomného stanoviska žalovaného v poštovej schránke vlastníkov bytov nepochybne nemá
značný dosah, alt. má dosah malý (ods. 42 napadnutého rozsudku) a tiež keď uviedol, že prihliadol na
skutočnosť, že stanovisko žalovaného nebolo zverejnené v bulvárnom médiu ani v odbornej publikácii
(ods. 46 napadnutého rozsudku). Súčasne nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že by skutkové

tvrdenia v predmetnom liste mali byť pravdivé alebo že ide o hodnotiaci úsudok (ods. 38 napadnutého
rozsudku).

36. Poukázal tiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie si odporoval, keď na jednej strane tvrdil, že došlo
k vhodeniu listu do neurčitého počtu schránok, na druhej strane tento počet hodnotil ako malý, pričom

bytový komplet má množstvo vchodov a poštových schránok (3 vchody, spolu 53 bytov). Zdôraznil, že
sám žalovaný nevedel uviesť, do koľkých schránok listy vhodil (ods. 8 napadnutého rozsudku), neskôr
účelovo tvrdil, že do niekoľkých schránok v okolí schránky žalobcu (ods. 36 napadnutého rozsudku).
Dôvodil, že podľa svedka P. bol list doručený aspoň do 16 schránok vo chode číslo XX (ods. 11napadnutého rozsudku), podľa svedkyne A. list vo vchode číslo XX nedostala, avšak ide o jedinú
svedkyňu,ktorávýslovneuviedla,žepredmetnýlistnedostala,svedokN.kuviedol,ževovchodečísloXX
predmetný list dostal aj čítal, svedkyňa U. uviedla taktiež, že list dostala, pričom aj z ostatných vchodov

mu niektorí vlastníci potvrdili, že obdržali predmetný list žalovaného. Vo vchode číslo XX ho dostala
p. Z. (č. l. 311 a 312 spisu), z čoho vyplýva, že list bol vhodený do schránok nielen v okolí schránky
žalobcu, ale vo všetkých vchodoch bytového domu, preto aj v tomto prípade súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Porušenie práva na spravodlivý
súdny proces videl aj v tom, že nepriamym zvýhodnením žalovaného (vyzdvihovaním okolností na jeho

strane, bagatelizovaním použitých výrazových prostriedkov v liste a ignorovaním okolností na strane
žalobcu, posúdením vzájomných vzťahov strán sporu v rozpore s vykonaním dokazovaním v prospech
žalovaného, keď bolo preukázané, že to bol práve žalovaný, ktorý žalobcu fyzicky napadol) je možné
dôvodne konštatovať porušenie základného práva na súdnu ochranu ako aj práva na spravodlivé súdne
konanie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 149/09, č. k. II.
ÚS 35/01-31 a sp. zn. I. ÚS 59/00).

37. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

38. Odvolací súd vychádzajúc z údajov zverejnených v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava
III, oddiel Sro, vložka číslo: 98142/B zistil, že žalovaný 2/ RAKLAN Slovakia s.r.o., Karpatské námestie

10, Bratislava, IČO: 36 747 149, ako právny nástupca pôvodne žalovaného 2/ FEVRA Sport, spol. s
r.o., Hrobáková 40, Bratislava, IČO: 35 681 900 (ktorá bola zanikla v dôsledku zlúčenia a z obchodného
registra bola vymazaná dňa 28.1.2016), bola od 11.7.2023 podľa § 61n ods. 6 Exekučného poriadku
zrušená a dňa 12.8.2023 ex offo vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu.

39. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

40. Podľa § 61 C. s. p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak

len ten, komu ju zákon priznáva.

41. Podľa § 64 C. s. p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

42. Podľa § 378 ods. 1 C. s. p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd obligatórne z

úradnej povinnosti skúma počas celého konania. Ak je stranou sporu právnická osoba, jej zánik,
spravidla výmazom z príslušného registra, spôsobuje vadu konania, ktorá môže byť odstrániteľná
alebo neodstrániteľná. O odstrániteľnú vadu konania ide v prípade, keď podľa hmotného práva zaniká
právnická osoba s právnym nástupcom; o neodstrániteľnú vadu ide vtedy, ak právneho nástupcu podľa
hmotného práva niet.

44. Žalovaný 2/ ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu až po podaní odvolania proti
rozsudku súdu prvej inštancie, pričom včas podané odvolanie procesne legitimovanou stranou sporu
má nielen odkladný účinok, t. j. rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť, ale aj
devolutívny účinok, t. j. o odvolaní rozhoduje odvolací súd.

45. Pretože žalovaný 2/ dňa 12.8.2023 zanikol výmazom z obchodného registra (§ 20a ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka), čím stratil procesnú subjektivitu po
vyhlásenínapadnutéhorozsudkusúdomprvejinštancieakeďženemážiadnehoprávnehonástupcu,pre
nedostatok procesnej subjektivity na strane žalovaného neboli v konaní splnené procesné podmienky;

na uvedenom základe odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) C. s. p. napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu proti žalovanému 2/ a v súvisiacom výroku o trovách konania,
ktoré sa týkajú žalovaného 2/ a konanie podľa § 64 veta druhá C. s. p. a § 378 ods. 1 C. s. p. v tejto
časti zastavil.46. Odvolací súd dodáva, že nakoľko žalovaný 2/ nemá procesnú subjektivitu, nie je nositeľom
procesných práv ani povinností; medzi ním a žalobcom nevznikajú žiadne procesnoprávne vzťahy,

preto z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity žalovaného 2/ nerozhodoval o nároku na náhradu trov
konania medzi žalobcom a žalovaným 2/.

47. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. Na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že po zastavení konania v časti týkajúcej sa žalovaného 2/,
predmetom odvolacieho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia

žaloby proti žalovanému 1/, od ktorého sa žalobca domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej
ujmy 5.000 eur, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania týkajúci sa žalovaného 1/.

49. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

50. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

51. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

52. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

53. Ustanovenia § 11 až § 16 Občianskeho zákonníka predstavujú všeobecnú občianskoprávnu úpravu
ochrany osobnosti, od vymedzenia všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby demonštratívnym

výpočtom čiastkových osobnostných práv, cez stanovenie ich obmedzení až po výpočet prostriedkov
ochrany osobnosti pre prípad neoprávnených zásahov objektívne spôsobilých tieto práva ohroziť resp.
porušiť. Základnou hmotnoprávnou podmienkou pre vznik sankcií za neoprávnené zásahy dotýkajúce
sa jednotlivých konkrétnych hodnôt osobnosti (§ 13 Občianskeho zákonníka) je objektívna spôsobilosť
týchto neoprávnených zásahov narušiť integritu osobnosti. Predmetom úpravy uvedených ustanovení

je okrem iných česť konkrétnej fyzickej osoby, ktorú pre svoje postoje, chovanie a konanie získala a
požíva v spoločnosti a ľudská dôstojnosť; česť a dôstojnosť sú pritom jednými z najvážnejších hodnôt
osobnosti fyzickej osoby.

54. Sloboda prejavu je základným znakom demokratickej pluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému

dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace prejavy. Jej rešpektovanie
vytvára priestor k tomu, aby sa v zásade akákoľvek otázka mohla stať predmetom verejnej debaty,
v rámci ktorej prezentované tvrdenia a názory budú môcť byť konfrontované zo strany jej ďalších
účastníkov.

55. V prejednávanej veci ide o kolíziu základných ústavných práv a to práva na slobodu prejavu
garantovaného žalovanému v Čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a práva na ochranu osobnostných práv
garantovaných v Čl. 19 Ústavy SR žalobcovi. Obmedzenie slobody prejavu zakotvuje Čl. 26 ods. 4
Ústavy SR, v ktorom sa uvádza, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno
obmedziťzákonom,akideoopatrenievdemokratickejspoločnostinevyhnutnénaochranuprávaslobôd

druhých, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

56. Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti má
vo všeobecnosti v slovenskej právnej úprave zákonný podklad najmä v ustanoveniach § 11 a nasl.Občianskeho zákonníka a sleduje aj legitímny cieľ, ktorým je ochrana osobnosti (občianskej cti, resp.
dobrej povesti). Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho
akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva

na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra Európskeho súdu pre
ľudsképrávaajÚstavnéhosúduSRvyužívatestproporcionalityzaloženýnahľadaníodpovedínaotázky
KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril“, resp. uverejnil informáciu (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012, zo dňa 18.4.2013).

57. Rozhodnutie predmetného sporu spočívalo v určení, ktoré z týchto dvoch garantovaných práv
má prednosť. Úlohou súdu prvej inštancie a následne aj odvolacieho súdu bolo posúdiť, či písomné
stanovisko žalovaného zo dňa 10.9.2010, distribuované žalovaným niektorým obyvateľom bytového
domu C. Č. XX-XX S. N., reprezentujúce slobodu prejavu, malo prednosť pred ochranou osobnostných
práv žalobcu.

58. Nakoľko pri danom strete práva na ochranu osobnosti a slobody prejavu platí, že žalobu možno
považovať za vhodnú, nakoľko umožňuje dosiahnuť legitímny cieľ, ochranu iného základného práva a
to práva na zachovanie osobnej cti a dobrej povesti, ktoré si žalobca chránil adekvátnym prostriedkom
- žalobou na ochranu osobnosti, pričom vyplývajúc z podstaty prípadu nebolo možné zachovať
obidve práva popri sebe, kľúčovou otázkou pri strete proti sebe stojacich hodnôt je vyhodnotenie

odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril“, resp. uverejnil
informáciu. Potrebné je vyhodnotiť odpoveď na každú z uvedených otázok a následne tieto premietnuť
do záverečného sumárneho vyhodnotenia, ktoré zo skúmaných práv má byť preferované, nakoľko až
vyjadrenie logického záveru, zhodnotenie testovacích hľadísk a okolností prípadu vytvára právny názor
odôvodňujúci konkrétne rozhodnutie vo veci (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08).

59. Súd prvej inštancie vykonal tzv. „test proporcionality“ spočívajúci v hľadaní odpovedí na uvedené
otázky, na základe ktorého dospel k celkovému záveru, že konaním žalovaného nedošlo k zásahu
do osobnostných práv žalobcu. Odvolací súd však konštatuje, že je potrebné prisvedčiť odvolacej
argumentácii žalobcu, v ktorej poukázal na vnútornú rozpornosť a zmätočnosť odpovedí súdu prvej

inštancie, ktorý pri vyhodnotení odpovede na otázku „O KOM“ síce na jednej strane správne zohľadnil
skutočnosť, že žalobca v rozhodnom čase vykonával funkciu predsedu výboru členskej samosprávy,
čo premietol aj do záveru, že bolo na mieste, aby strpel určitú mieru kritiky, avšak na druhej strane
vyhodnotil žalobcu ako „bežného občana“ s primeranou mierou akceptovateľnosti ochrany osobnosti.
Odvolací súd podotýka, že fyzická osoba ako „bežný občan“ požíva nie primeranú, ale najvyššiu mieru

ochrany osobnostných práv, ktorej zníženie je viazané na zastávanie napr. verejných funkcií, za ktoré
je možné považovať aj funkciu predsedu výboru členskej samosprávy v rozhodnom čase, avšak v
predmetnej otázke absentuje finálne posúdenie zohľadňovaných okolností, čo zakladá zmätočnosť
daného odôvodnenia.

60. Taktiež v odpovedi na otázku „ČO“ bolo zverejnené, súd prvej inštancie síce správne vyhodnotil
povahu informácie, avšak poukaz na úlohu novinárov a médií spôsobuje zmätočnosť jeho záveru o
prednosti slobody prejavu, nakoľko žiadnym spôsobom nekorešponduje s postavením žalovaného v
prejednávanej veci, ktoré zároveň súd prvej inštancie nijako v odpovedi na otázku „KTO“ nevyhodnotil.

61. Pri posúdení kritéria „KDE“ bolo stanovisko žalovaného uverejnené je potrebné pri vyhodnotení
uvedenej otázky zohľadniť rozsah zverejnenia informácie, pričom však neobstojí záver súdu prvej
inštancie, že ak nebolo stanovisko žalovaného prezentované v širokozáberových médiách (webový
portál a pod.), jeho dosah je malý. Keďže predmetné stanovisko bolo relevantné pre okruh obyvateľov
obytného domu na C. XX-XX, ktorí spolu vytvárajú úzku a adresnejšiu komunitu, čo predstavuje

zosilňujúci faktor pri posudzovaní závažnosti zásahu, bolo potrebné vyhodnotiť uvedené kritérium vo
vzťahukukomuniteobyvateľovpredmetnéhobytovéhodomu,sčímsavšaksúdprvejinštanciedôsledne
nezaoberal a v súvislosti s čím neodôvodnil ani skutkový záver o tom, že išlo o zverejnenie písomného
stanoviska do neurčitého počtu schránok v bytovom dome, ktorý je pri predmetnom bytovom dome v
zrejmej kontradikcii k záveru o malom dosahu.

62. V súvislosti s posudzovaním otázky „AKO“ sa vyhodnocuje ako boli predmetné informácie
formulované. K zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, no aj
takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé osebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takýchsúvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia
difamačne. V súvislosti so skúmaním primeranosti určitého výroku je potrebné v prvom rade odlíšiť, či
ide o skutkové tvrdenie, alebo hodnotiaci úsudok, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z

týchtokategóriísalíšia.Skutkovétvrdeniesaopieraofakt,objektívneexistujúcurealitu,ktorájezistiteľná
pomocou dokazovania. Pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje
subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska
správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok preto
nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma

jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným
javom výkonu kritiky, tzn. či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby.
Ochranu osobnej cti poskytuje Občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a ohrozujú
tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je tu rozhodujúce, či k ujme skutočne došlo;
postačuje objektívna spôsobilosť určitého konania takú ujmu spôsobiť. K porušeniu práva na česť môže

dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného charakteru, ako aj zverejnením neprípustných
hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. Ak sú v kritike charakteristiky určitých javov a osôb použité výrazy,
ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, resp. ak je obsah kritiky neprimeraný
posudzovanému konaniu kritizovaného a ak z nej vyplýva úmysel znevážiť, či uraziť kritizovanú osobu
(tzv. intenzívny exces), ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu

osobnosti fyzickej osoby. Difamajúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné
posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj podľa celkového dojmu, ktorým pôsobí s
prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo (viď rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29.1.2019, sp. zn. 3Obo/18/2019).

63. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca uplatneným nárokom vymedzil v písomnom
stanovisku žalovaného tvrdenia, ktoré označil za zasahujúce do jeho sféry ochrany osobnosti, preto
bolo úlohou súdu prvej inštancie každé z označených tvrdení preskúmať, vyhodnotiť, či ide o skutkové
tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok, či skutkové tvrdenia majú pravdivý základ, resp. či hodnotiace úsudky
majú dostatočný faktický základ a zohľadniť aj výraznú mieru expresívnosti a závažnosti použitých

výrazov.

64. Odvolací súd konštatuje, že aj keď sa súd prvej inštancie jednotlivými žalobcom označenými
tvrdeniami zaoberal (odseky 36 až 38 napadnutého rozsudku), tieto komplexne z vyššie uvedených
hľadísk neposúdil, keď len pri tvrdení o oprave schodíkov dospel k záveru, že ide o hodnotiaci úsudok,

avšak jeho vyhodnotenie dostatočného faktického základu tohto úsudku je zmätočné, nakoľko hoci
uviedol, že nebolo preukázané, či rekonštrukcia bola zahrnutá už v projektovej dokumentácii, v akom
rozsahu a v akej veľkosti schodov a že si ich žalovaný nechal obložiť na svoje náklady, dospel k záveru,
že keďže uvedené tvrdenia neboli preukázané, nemohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukázania pravdivosti skutkových tvrdení, resp.

dostatočného faktického základu hodnotiacich úsudkov zaťažuje žalovaného a v prípade ak neunesie
dôkazné bremeno, je uvedenú skutočnosť nutné zohľadniť na prospech žalobcu.

65. Sumarizujúc uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie síce vykonal test
proporcionality na posúdenie, ktoré z kolidujúcich práv má mať prednosť, avšak bez relevantného

vyhodnotenia jednotlivých čiastkových otázok testu, až na základe ktorých je možné prijať záver
odôvodňujúci prioritu jedného z dotknutých práv, keď sa pri jednotlivých odpovediach dôsledne
nevysporiadal s argumentáciou oboch sporových strán, odpovede na jednotlivé otázky nevyhodnotil s
ohľadom na skúmaný stret práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu, preto záver, že
predmetným konaním žalovaného nedošlo k zásahu do ochrany osobnosti žalobcu je nepreskúmateľný

a teda odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa požadované kritériá na odôvodnenie rozsudku (§
220 C. s. p.).

66. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré zaručuje okrem Civilného sporového

poriadku aj Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a Čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko zo dňa
9.12.1994, séria A, č. 303-A a Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. I. ÚS 17/01, sp. zn. I. ÚS 226/03, sp.
zn. II. ÚS 261/06, sp. zn. III. ÚS 74/08, sp. zn. I. ÚS 181/08) treba za porušenie práva na spravodlivésúdne konanie považovať nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o

argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(napr. Ruiz Torija c/a Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c/a Španielsko zo
dňa 9.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c/a Grécko zo dňa 29.5.1997; Higgins c/a Francúzsko
zo dňa 19.2.1998). V konaní, kde sa do vzájomnej kolízie dostávajú dve ústavné hodnoty, t. j. sloboda
prejavu žalovaného a právo na ochranu osobnosti žalobcu, je základným a elementárnym prostriedkom

dávajúcim špecifickú odpoveď na rozhodujúci argument riadne vykonaný test proporcionality; napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie však tieto odpovede neposkytuje.

67. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) C. s. p. v časti zamietajúceho výroku týkajúcej sa žalovaného 1/ a v súvisiacom výroku o
trovách konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil vec na ďalšie konanie.

68. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby a
bude povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391
C. s. p. viazaný. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť, obmedzenie ktorého z posudzovaných práv
je v danom prípade akceptovateľné, pri rešpektovaní požiadaviek vyplývajúcich zo základného práva na

súdnu ochranu garantovanú Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tým, že opätovne vykonaná trest proporcionality,
v rámci ktorého sa dôsledne vysporiada s argumentáciou oboch strán konania prednesenou v konaní
aj v podanom odvolaní; v prípade, ak by dospel k záveru o existencii neoprávneného zásahu do
osobnostných práv žalobcu, vysporiada sa aj s existenciou príčinnej súvislosti medzi zásahom do
osobnostných práv a protiprávnosťou zásahu a s tým, či boli naplnené predpoklady primeraného

zadosťučinenia spočívajúceho v ospravedlnení a tiež či boli naplnené predpoklady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pričom ak dospeje k záveru o ich naplnení, výšku nemajetkovej ujmy odôvodní
konkrétnymi okolnosťami prípadu a závažnosťou vzniknutej ujmy pri zohľadnení výšky nemajetkovej
ujmy priznávanej súdmi v obdobných veciach a s ohľadom na hierarchiu základných práv vrátane
pomerovania s výškou nemajetkovej ujmy pri odškodňovaní obetí násilných trestných činov v zmysle

zákona
č. 215/2006 Z. z. Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje
závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci uvedie a odôvodní spôsobom zodpovedajúcim
§220ods.2C.s.p.tak,abybolovplnejmierenaplnenéprávostránsporunaspravodlivésúdnekonanie.

69. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania
(§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C. s. p.).

70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Uznesenie – Ochrana osobnosti , Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Uznesenie – Ochrana osobnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024