Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223200880
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4223200880.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX/XX, D., 2/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Mária Ančinová,
advokátka so sídlom Podzámska 29, Nové Zámky, 3/ Slovenská republika – Okresný úrad Nitra,
Štefánikovátrieda69,protižalovanej:1/F.E.,G.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomH.XXX/XX,H.,zastúpená:
A. I. E., J. A. X, XXX XX K. H. L., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich
sa v okrese Komárno, obec Nesvady, katastrálne územie H. na :
- LV č. XXXX parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. 237/2 záhrada o výmere

482m2 a parc. č. 238/2 zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 76m2
A. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. M. XXX v podiele 5/16
A. B., G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XX/XX, D. v podiele X/XX
- O. č. XXXX parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. 238/1 zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 252 m2,
A. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. M. XXX v podiele 5/16
A. B., G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XX/XX, D. v podiele X/XX

- O. č. XXXX parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. 237/1 záhrada, o výmere
486m2 a parc. č. 238/3 zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 50m2.
A. B., G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XX/XX, D. v podiele 1

II. Určuje sa, že žalobca v 3. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v okrese Komárno, v obci
Nesvady, v katastrálnom území H., na LV č. XXXX, parcela reg. „E“ č. 2635 orná pôda, o výmere 1777m2
a parcela č. 5441 orná pôda, o výmere 2942m2 v spoluvlastníckom podiele 1, na LV č. XXXX parcela
reg. „E“ evidovaná na mape určeného operátu č. 237/2 záhrada, o výmere 482m2 a parcela reg. „E“ č.

238/2 zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 76 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/16 na LV č. XXXX
parcela reg. „E“ evidovaná na mape určeného operátu č. 238/1 zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
252 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/16 a LV č. XXXX parcela reg. „E“ evidovaná na mape určeného
operátu č. 237/1 záhrada, o výmere 486m2 a parcela reg. „E“ č. 238/3 zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 50 m2 v spoluvlastníckom podiele 1.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobca v 3. rade nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Štát nemá nárok na náhradu trov tlmočenia.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu 23.03.2023 domáhali, aby súd rozhodol
tak, ako je uvedené v I. výrokovej vete rozsudku z nasledovných dôvodov. Žalovaná je vedená v
katastri nehnuteľností Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor ako podielová spoluvlastníčka

nehnuteľností a vlastnícke právo mala nadobudnúť na základe notárskej zápisnice o osvedčení
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva sp. zn. N 91/2020, Nz 28191/2020 zo dňa 25.09.2020 . Zápis
bol vykonaný do katastra nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia doručeného Okresnému
úradu Komárno, katastrálny odbor dňa 30.09.2020. Žalobca v 2.rade nadobudol svoj podiel z vyššie
uvedených nehnuteľností darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice dňa 07.04.2020 pod

sp. zn. N 190/2020, NZ 9641/2020, NCRls 9822/2020 na notárskom úrade notára JUDr. Ildikó Bory so
sídlom v Komárne Eötvösa 1/20. Okresnému súdu v Komárne bol dňa 25.11.2020 doručený návrh na
prejednanie dedičstva po neb. J. N. z dôvodu, že v pôvodnom dedičskom konaní neboli prejednané
všetky jemu patriace podiely z nehnuteľností a po zápise ROEP bol vedení ako podieloví spoluvlastník
5/9 nehnuteľností v k.ú. H.. Uznesením OS Komárno sp.zn. 11D/127/2020 zo dňa 25.10.2021, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2021 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva.

Pôvodné dedičské konanie po poručiteľovi J. N. sa viedlo na Okresnom súde v Starej Ďale, pod
č. D 570/34 . V zmysle Uznesenia OS Stará Ďala o odovzdaní pozostalosti zo dňa 28.11.1934 po
poručiteľovi, ktorý závet nezanechal boli dedičmi jeho maloleté deti : A. N. a G. N.. Poručiteľ bol
vlastníkom nehnuteľností vo vl.č. 1989 a vo vl.č. 3940 parc.č. 237/2, 238/1, 238/2, 237/1 , 238/3
ktoré nrhnuteľnosti boli predmetom dedičstva , boli prejednané a odovzdané zákonným dedičom t.j.

mal. A. N. a mal. G. N. o čom svedčí aj zápis v pozemnoknižných vložkách . V PKV č. 1989 boli
maloleté deti zapísané ako podielový spoluvlastníci nehnuteľností každý v 1/8-ine a v PKV č. 3940
bol poručiteľ výlučným vlastníkom nehnuteľností a preto jeho maloleté deti nadobudli nehnuteľnosti
každý v 1/2. Ďalšie dedičské konanie sa viedlo na bývalom ŠN Komárno pod č. D 365/74 a konanie
bolo zastavené. Manželka poručiteľa J. H., G. P. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej

bolo prejednané na bývalom ŠN Komárno pod č. D 1268/74 a v tomto konaní dedičstvo po poručiteľke
nadobudol jej syn A. N. v celosti k podielu s tým, že podiel spoludedičky G. H. vo výške 2.019 Kčs jej
vyplatil do 31.03.1975. Po poručiteľovi J. N. dedičmi zo zákona sú v 1. rade právom neb. syna A. N.
nar. XX.XX.XXXX syn poručiteľa A. N. ktorý nadobudol podiel 5/8 k celku z nehnuteľností poručiteľa
s povinnosťou vyplatiť spoludedičky v zmysle osvedčenia o dedičstve Notárskeho úradu v Komárne

notárky JUDr. Leily Baštrnákovej č. k. D 1476/96, Dnot 392/96. Po smrti A. N. nar. XX.XX.XXXX zomr.
XX.XX.XXXX podľa uznesenia OS Komárno sp.zn. 5D/777/2019 zo dňa 07.04.2020 majetok poručiteľa
nadobudla jeho sestra A. B. bez povinnosti výplaty spoludedičky N. C.. V 2. rade dcéra poručiteľa G.
H. F. G. N. , nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX podľa udania dedičov a na základe Oznámenia
MV SR , Štátny archív v Nitre , oddelenie služieb verejnosti Ivanka Pri Nitre, Štátny archív H. F. H.

a manž. Rozália rod Maráz boli vedení na Zozname presídlených do MR , za okres Komárno , k.ú.
H. pod č. 3131. Preto v zmysle Článku VII. Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene
obyvateľstva č. 145/1946 Zb. vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležiacim nehnuteľnostiam
prechádza na štát ich doterajšieho bydliska a tak právnym nástupcom je Slovenská republika v správe
Okresného úradu Nitra. Citované uznesenie malo byť podkladom na zápis vlastníckeho práva žalobcov

v katastri nehnuteľnosti. Tento zápis bol vykonaný , ale z dôvodu zápisu notárskeho osvedčenia boli
žalobcovia ukrátený o podiely zo sporných nehnuteľností z dôvodu, že žalovaná osvedčením o vydržaní
vlastníckeho práva požiadala na základe neplatnej listiny o zápis podielov po svojej nebohej matke G.
H. rod, Maráz , ktorej podiely z nehnuteľností s poukazom na oznámenie MV SR prešli do vlastníctva
štátu a preto ich nemohla darovať svojej dcére – žalovanej v roku 2020. Žalovaná v osvedčení o

vydržaní vlastníckeho práva uviedla nepravdivé vyhlásenie o tom, že splnila podmienky vydržania
podľa Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica nespĺňa náležitosti, ktoré sú uvedené v § 63 zák.
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení účinnom a platnom v čase spísania notárskej
zápisnice zo dňa 25.09.2020, obsahujúcej osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam,ktorésúpredmetomtohtokonania.Notárskazápisnicanespĺňanáležitostiuvedenév§

63 citovaného zákona podľa ktorého notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie vlastníka, že spĺňa
podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej
držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu sa má doložiť vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis
v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti . Žalovaná nemohla byť v dobrej
viere, že jej tieto nehnuteľnosti patria nakoľko vedela o tom, že jej matka bola spolu s manželom

presídlená do MR, kde aj zomrela v roku 2002, a tak od doby presídlenia nemala ani vo vlastníctve, ale
anivdržbespornénehnuteľnosti,ktorévzmyslezákonaprešlidovlastníctvaštátu.Rovnakožalovanáod
žalobcov mala vedomosť o tom, že mienia podať návrh na prejednanie dedičstva po nebohom dedkovi,
ale ona ako dedička právom svojej matky G. neprichádza do úvahy z dôvodov vyššie rozvedených.Notárske osvedčenie bolo vydané bez vyjadrenia SPF. V zmysle zákonného ustanovenia § 63 písm. a)
bod 3 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30.04.2021 a z toho dôvodu nemohlo dôjsť k zákonnému
vydržaniu sporných pozemkom resp. podielov, ak sa tieto nachádzali mimo zastavaného územia obce.

V zmysle citovaného ustanovenia osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva musí okrem
všeobecnýchnáležitostínotárskejzápisniceobsahovaťajvyjadrenieprávnickejosoby,ktorájepríslušná
na správu nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami , že
nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu výhrady. Notárska
zápisnica obsahujúca osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva je preto absolútne neplatná,

lebo obsahom odporuje zákonu.

2. Žalobca v 3. rade sa žalobou doručenou súdu 15.05.2023 v spojení so zmenou žalobného návrhu na
pojednávaní dňa 29.11.2023 domáhal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výrokovej vete tohto
rozsudku z rovnakých dôvodov a na základe totožných skutkových tvrdení ako žalobcovia v 1. a 2. rade.

3. Súd spojil vyššie uvedené žaloby na spoločné konanie uznesením č. k. 10C/15/2023 – 106 tak, že
toto konanie bude vedené pod sp. zn. 10C/15/2023.

4. Žalovaná uviedla, že je pravdou, že G. H. F., G. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX skutočne
bola vysídlená do Maďarska, v súpise majetku sa však nenachádzajú nehnuteľnosti, ktoré boli vo

vlastníctve J. N., ani nehnuteľnosti v jej vlastníctve a bola vysídlená iba s majetkom, ktorý v čase
vysídlenia bol majetkom otca a nehnuteľnosti, ktoré žalovaná nadobudla vydržaním neboli od jej právnej
predchodkyne skonfiškované, keďže v čase vysídlenia neboli v jej vlastníctve. Tieto nehnuteľnosti
neprešli do vlastníctva štátu, ale ostali evidované v jej vlastníctve a boli v užívaní Poľnohospodárskeho
družstva Nesvady, resp. išlo o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v intraviláne mesta Nesvady. Okrem toho

v danom prípade nešlo o neznámych vlastníkov, všetci spoluvlastníci boli identifikovaní, správa SPF
v danom prípade neprináležala a jeho vyjadrenie v rámci potvrdenia vydržania nebolo potrebné.

5.Súdnapojednávanídňa29.11.2023vykonaldokazovanieoboznámenímslistinnýmidôkazmi:žiadosť
o zápis notárskeho osvedčenia, notárska zápisnica, návrh na prejednanie novoobjaveného majetku,

rozhodnutie D 365/74, D 1268/74, potvrdenie o prijatí sumy 2119 Kčs, zoznam vysídlených, LV č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, výpis z PKN vložky č. XXXX, LV č. XXXX k 22.02.2023.

6. Súdzistil,žepôvodnýmvlastníkomspornýchnehnuteľnostíbolJ.N.,nar.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX
v Nesvadoch a jeho dedičmi boli A. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v H. a G. H., G. N.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorá bola vysídlená do Maďarska. Dedičmi po A. N. boli N. C., G.
N., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a Q. A. N., nar. XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia D 365/74
vyplýva, že dodatočné prejednanie dedičstva po J. N. bolo zastavené, pretože dedičstvo, týkajúce sa
sporných nehnuteľností už bolo prejednané pod č. D 570/34. Z rozhodnutia D 1268/74 vyplýva, že
dedičstvo po poručiteľke J. H., G. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX nadobudol A. N., nar.

XX.XX.XXXXspovinnosťouvyplatiťspoludedičkuG.H.,čosamapotvrdilanalistineč.l.31.Dodatočným
prejednaním dedičstva na OS KN sp. zn. 11D/127/2020 po poručiteľovi J. N., nar. XXXX, bola schválená
dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej:
Nehnuteľnosti:
Okres: C., Obec: Nesvady, Katastrálne územie: H. na LV č. XXXX:

Parcely registra „E" evidované na mape určeného operátu:
? parcela číslo 237/2 záhrada vo výmere 482 m2
? parcela číslo 238/2 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 76 m2
pod B2 v podiele: 1/8,
-výmera pozemku k podielu poručiteľa je 69,75 m2, v hodnote 26 Eur/m2 vo

Výške 1.813,50 Eur
nadobúdajú v rovnakom pomere každý v podiele 1/16 k celku: - A. B., G. N., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX,
trvalý pobyt D., C. R. XXX/XX,
ktorej svoj dedičský podiel bezodplatne prenechala N. C.,

- Slovenská republika v správe Okresného úradu Nitra,
Okres: C., S.: Nesvady, Katastrálne územie: H. na LV č. XXXX:
Parcely registra „E" evidované na mape určeného operátu:
? parcela číslo 238/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 252 m2pod B2 v podiele: 1/16, pod B3 v podiele: 1/4, spolu v podiele 5/16,
-výmera pozemku k podielu poručiteľa je 78,75 m2,v hodnote 26 Eur/m2 vo
Výške 2.047,50 Eur

nadobúdajú v rovnakom pomere každý v podiele 5/32 k celku: - A. B., G. N., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX,
trvalý pobyt D., C. R. XXX/XX,
ktorej svoj dedičský podiel bezodplatne prenechala N. C.,
- Slovenská republika v správe Okresného úradu Nitra,

Okres: C., Obec: Nesvady, Katastrálne územie: H. na LV č. XXXX:
Parcely registra „E" evidované na mape určeného operátu:
? parcela číslo 237/1 záhrada vo výmere 486 m2
? parcela číslo 238/3 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 50 m2
pod B1 v podiele: 1/2,
-výmera pozemku k podielu poručiteľa je 268 m2, v hodnote 26 Eur/m2 vo výške 6.968 Eur

nadobúdajú v rovnakom pomere každý v podiele 1 k celku:
- A. B., G. N., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
trvalý pobyt D., C. R. XXX/XX,
ktorej svoj dedičský podiel bezodplatne prenechala N. C.,
- Slovenská republika v správe Okresného úradu Nitra.

Medzičasom, 25.09.2020, vydala notárka JUDr. Imelda Šašváryová osvedčenie o potvrdení vydržania
sporných nehnuteľností žalovanou tak, že nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. H. parcely reg. E: parc. č.
2635 – orná pôda o výmere 1777m2, parc. č. 5441 – orná pôda o výmere 2942 m2, pod B1 v 1 k celku;
na LV č. XXXX k. ú. H., parcely registra E: parc. č. 237/2 – záhrada o výmere 482 m2, parc. č. 238/2
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, pod B1 v 1/8 k celku, pod B2 v 1/8 k celku; na LV č.

XXXX k. ú. H., parcely registra E: parc. č. 238/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 252 m2, pod
B1 v 1/16 k celku, pod B2 v 1/16 k celku, pod B3 v 1 k celku a na LV č. XXXX, k ú. Nesvady, parcely
registra E, parc. č. 237/1 – záhrada o výmere 486 m2, parc. č. 238/3 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 50 m2, pod B1 v 1 k celku, tvoria vlastníctvo žalovanej.

7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

8. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

9.Podľa§130ods.1Občianskehozákonníkaakjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

10. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

11. Podľa § 181 ods. 4 a 5 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť
lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154. Ak v

dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania
znáša ten, kto odročenie zavinil.

12. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.14. Podľa názoru súdu, vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcov o neplatnom vydržaní sporných
nehnuteľností žalovanou, mali žalobcovia naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby,
pretože ide o právom prípustný spôsob obrany žalobcov proti potvrdeniu vydržania notárom podľa

právnej úpravy platnej do 30.04.2021, pokiaľ by sa preukázalo, že k vydržaniu dôjsť nemohlo.

15. Vo všeobecnosti k inštitútu vydržania. Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva, je úzko spätý s držbou a to konkrétne len s držbou oprávnenou (§ 130 OZ), ktorá môže vyústiť
do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom vydržania je práve uvedenie faktického stavu

oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Vo všeobecnosti platí, že v prípade inštitútu vydržania
sa domnelý vlastník veci dovoláva svojej dobrej viery v to, že nadobudnutie veci od predchádzajúceho
vlastníka bolo platné, hoci sa aj neskôr ukázalo, že daný titul platný nebol. Vydržanie zásadným
spôsobom prispieva k ochrane dobromyseľného nadobúdateľa. Predpokladom je, že tento nadobúdateľ
nadobudol a počas zákonom stanovenej doby držal vec v dobrej viere, hoci sa aj následne ukázalo že
niektorý z predchádzajúcich nadobúdacích titulov bol neplatný. Vydržanie týmto spôsobom odstraňuje

právnu neistotu spojenú s vadami nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti nemohol o týchto vodách vedieť, resp. ak sa odôvodnenie mohol domnievať, že nadobúdací
titulriadneexistuje.Existenciaoprávnenejdržbyaneprerušenétrvaniedržbypočaszákonomstanovenej
doby sú teda dva najzásadnejšie zákonné predpoklady vydržania. Oprávnenou je v zmysle občianskeho
zákonníka taká držba, pri ktorej je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu

vec alebo právo patrí. Inými slovami, držba sa považuje za oprávnenú len v prípade, ak po zvážení
všetkých okolnosti nemožno od držiteľa spravodlivo požadovať, aby mal pochybnosti o tom, či mu vec
alebo právo patrí. Typickým skutkovým omylom, pri ktorom by oprávnená držba mohla prichádzať do
úvahy, je užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ oprávnene domnieva, že je súčasťou pozemku, ktorý
mu patrí, a to napríklad v dôsledku chybného vytýčenia hraníc medzi pozemkami. Dobromyseľná držba

trvajúca počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby zhojí nedostatok (neplatnosť) nadobúdacieho
titulu a oprávnený držiteľ sa stane vlastníkom veci. Dobromyseľný držiteľ teda po splnení zákonom
stanovených podmienok nadobúda vlastnícke právo k veci i napriek tomu, že nadobúdací titul bol
neplatný. Argument, že oprávnený držiteľ nemohol vydržať vec pretože príslušný nadobúdací titul je
neplatný, je postavený na chybnej úvahe, resp. nepochopení podstaty inštitútu vydržania. Ústavný súd

SR nálezom vo veci I. ÚS 549/2015 konštatoval, že dva chránené záujmy – vlastnícke právo pôvodného
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho pravá k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho
dobrej viery sa tak dostanú do vzájomnej kolízie zároveň však dospel k záveru, že pokiaľ nemožno
zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti,
keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho

rozhodované ho prípadu. Vyššie riziko ma niesť viac nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere,
pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala
sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ústavný súd
okrem iného vo svojom odôvodnením odkázal aj na závery českého ústavného súdu, ktorý judikoval,
že dobromyseľnému nadobúdateľovi treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý
by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Už rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci
5Cdo/260/2008 konštatoval, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny
dôvod, stačí ak tu boli domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby

treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorne presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj
navonokazktoréhomožnovyvodiť,žesadôvodnepovažujezavlastníkaveci.Medzizákladnéokolnosti,
ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký
oprávnený nadobúdací titul. Ústavný súd SR nálezom vo veci II. ÚS 484/2015 rozhodol, že pri ústavne

konformnom výklade dobromyseľnosť držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

16. K inštitútu vydržania v konkrétnom prejednávanom prípade. Vydržanie je osobitný spôsob
nadobudnutia vlastníctva a k tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia
byť splnené súčasne všetky zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom vecipo celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania
predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Subjekt, ktorý
sa dovolá súdnej ochrany musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho

dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva,
nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Narušenie dobrej viery držiteľa
veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska
objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo
patrí. Existencia dobrej viery sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen zo subjektívneho hľadiska, z

hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav
nemožno vždy priamo dokázať; možno o nej usudzovať z okolností, z ktorých sa tento psychický stav
navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore
preukázať držiteľ veci. Súd je toho názoru, že u žalovanej nemohlo dôjsť vydržaniu sporných pozemkov,
pretože nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej alebo jej právnej predchodkyni sporné nehnuteľnosti
patria, keďže nie je sporné, že táto bola vysídlená a všetok nehnuteľný majetok jej bol zo zákona

skonfiškovaný, pričom z predložených dôkazov, listov vlastníctva a dedičského konania D 365/74 je
zrejmé, že sporné nehnuteľnosti boli ešte v roku 1934 a 1935 predmetom dedičského konania a prešli
do vlastníctva právnej predchodkyne žalovanej.

17. Podľa článku VII Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva č.

145/1946, vlastnícke právo presťahovaných osôb k ich nehnuteľnostiam prechádza na štát ich
doterajšieho bydliska. Zmiešaná komisia ustáli výšku náhrady. Za tú časť nehnuteľnosti, ktorá presahuje
50 hektárov, neprináleží žiadna náhrada. Súd v tomto konaní už nie je oprávnený skúmať a hodnotiť,
či boli splnené podmienky pre konfiškáciu majetku právnej predchodkyne žalovanej, prípadne či bola
zaradený do zoznamu osôb určených na presídlenie a či jej majetok bol oprávnene konfiškovaný. Je

potrebné uviesť, že podmienkou aplikácie zák. č. 148/1947 Sb. ani nie je nevyhnutné, aby sa vlastník
majetku reálne vysťahoval do Maďarska. Ust. § 2 ods. 1 zák. č. 148/1947 Sb. dávalo osídľovaciemu
úradu právo s konečnou platnosťou rozhodnúť či sú splnené podmienky konfiškácie aj u takých osôb,
ktoré sa v danom čase považujú za vysťahované do Maďarska, teda ktoré napr. boli zaradené do
zoznamu osôb určených na presídlenie, aj keď fakticky nakoniec neboli presťahované. Znamená to,

že ku konfiškácii majetku právnej predchodkyne žalovanej mohlo podľa vtedy platných predpisov
dôjsť aj v prípade, že bola najskôr zaradený medzi osoby určené na vysťahovanie, ak aj neskôr z
akýchkoľvek dôvodov napokon k jej vysťahovaniu do Maďarska nedošlo, čo však nie je tento prípad. Zo
záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 419/2014-34 z 13.8.2014 vyplývajú rovnaké závery,
a to, že v prípade osôb presídlených z Československa do Maďarska na základe dohody o výmene

obyvateľstva, došlo ku konfiškácii ich majetku ex lege, a to na základe prezidentského dekrétu (č.
108/1945 Sb.) Konfiškácia nastávala ex lege, osídľovací úrad rozhodoval iba o splnení podmienok
na konfiškáciu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 148/1947 Sb., a to s konečnou platnosťou. Ústavný súd
v tomto náleze konštatoval, že k zániku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a k jeho
prechodu na štát došlo na základe a v medziach v rozhodnom čase účinných zákonov, pričom osídľovací

úrad ako správny orgán rozhodol o splnení podmienok konfiškácie v medziach svojej právomoci s
konečnou platnosťou. Súčasne je potrebné konštatovať, že v konaní o určovacej žalobe nie je prípustné
preskúmavať hmotnoprávne podmienky konštitutívneho rozhodnutia správneho orgánu alebo konanie,
ktoré tomuto konaniu predchádzalo, pretože by išlo o neoprávnený zásah do právomoci správnych
orgánov a správnych súdov. Ústavný súd tu tiež uviedol, že hlavným predpokladom konfiškácie majetku

týchto osôb vysídlených z Československa na základe dohody o výmene obyvateľstva v spojení so zák.
č. 148/1947 Sb., bolo buď ich faktické (reálne) vysťahovanie, alebo ich plánované vysťahovanie, t. j.
aj keď neboli fakticky vysťahované, bolo možné ich za také osoby považovať, pretože sa počítalo s
ich vysťahovaním, keďže boli zaradené do zoznamu vysídľovaných osôb, do ktorého boli priamo (bez
potreby osobitného rozhodnutia) na základe dojednaní v čl. V dohody o výmene obyvateľstva zaradené

osoby, ktoré boli osobami maďarskej národnosti so stálym bydliskom na území Československa. Dôkaz
o tom, že by akákoľvek časť nehnuteľného majetku právnej predchodkyne žalovanej bola vyňatá
z konfiškácie žalobkyňa do konania nepredložila.

18. Vzhľadom na to, že súd ustálil, že žalovaná na základe vyššie uvedených dôvodov nemohla sporné

nehnuteľnosti vydržať, nezoberal sa bližšie ďalšou argumentačnou líniou žalobcov, ktorí považovali
notársku zápisnicu za neplatnú z dôvodu nedodržania § 63 ods. 1 písm. a) notárskeho poriadku. Súd
však na doplnenie uvádza, že doloženie vyjadrení podľa písmena a) bodov 1. až 3. sa nevyžaduje
kumulatívne.Obligatórnenotárvyžadujevyjadreniaosôb,ktorýmposlednýzápisvkatastrinehnuteľnostípreukazuje vlastnícke právo, resp. všetkých ich právnych nástupcov a vyjadrenie obce. V prípade, že
účastník tieto vyjadrenia dotknutých osôb a obce doloží, nevyžaduje sa vyjadrenie právnickej osoby
príslušnej na správu nehnuteľností alebo právnickej osoby, ktorá má právo nakladať s nehnuteľnosťami

podľa osobitného predpisu, nakoľko pokiaľ sú osoby zapísané ako vlastníci nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľností známe, nemôže právnická osoba, ktorá má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa
osobitného predpisu, nakladať s majetkom známych vlastníkov, pretože v takomto prípade by už
išlo o zásah do základného ústavného práva vlastníka. Samotná skutočnosť, že je pri vlastníkovi v
katastri nehnuteľností zapísaná poznámka „SPF“, ešte neznamená, že táto osoba nie je známa, resp.

je známou osobou, ale jej miesto pobytu alebo sídla nie je známe. Notársky poriadok neupravuje
formu, v akej má byť vyhotovené vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností
preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Zo samotného znenia ustanovenia však vyplýva, že
vyjadrenie musí byť doložené v písomnej podobe a z jeho obsahu musí byť nepochybné, že dotknutá
osoba nemá žiadne výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním v prospech držiteľa. Musí ísť o
vyjadrenie konkrétne, týkajúce sa konkrétnych nehnuteľností vo vzťahu ku konkrétnemu nadobúdateľovi

vlastníctva vydržaním. Novela NP č. 267/2015 Z. z. zaviedla povinnosť úradného osvedčenia pravosti
podpisu na vyjadrení. Osvedčenie pravosti podpisu môže vykonať aj notár, ktorý spisuje osvedčenie
vyhlásenia o vydržaní. Notár je povinný trvať na doložení vyjadrenia všetkých osôb, ktorým posledný
zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, resp. všetkých
ich právnych nástupcov. Nepostačuje vyjadrenie jedného z právnych nástupcov, jedného z dedičov.

Rovnakosanotárnemôžeuspokojiťlenskonštatovanímžiadateľaovydanieosvedčenia,ktojeprávnym
nástupcom (dedičom) osoby, ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo.
Je povinný požadovať preukázanie nástupníctva napríklad rozhodnutiami o dedičstve, potvrdeniami o
okruhu dedičov a pod. V prípade, ak je nehnuteľnosť, ktorá je predmetom oprávnenej držby, zaťažená
právom zodpovedajúcim vecnému bremenu, je oprávnený držiteľ povinný doložiť aj vyjadrenie osoby

oprávnenej z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Postup notára pri zisťovaní identity osoby,
ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti,
resp. jeho právnych nástupcov, má byť zachytený v notárskej zápisnici tak, aby bol tento postup
preskúmateľný. Nepostačuje uviesť v notárskej zápisnici konštatovanie, že ide o právneho nástupcu
vlastníka. Notár uvedie skutočnosti, ktoré preukazujú identitu vlastníka, resp. jeho právnych nástupcov.

V zápisnici uvedie listiny, ktoré na preukázanie identity vlastníka alebo jeho právneho nástupcu predložil
oprávnený držiteľ. Ak však osoba, ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke
právo k dotknutej nehnuteľnosti, nie je známa (zápis v katastri nehnuteľností neumožňuje stotožniť
konkrétnu osobu s údajmi uvedenými v evidencii katastra), prípadne nie je známa len niektorá z
viacerých takýchto osôb, účastník doloží vyjadrenie podľa bodu 3 vo vzťahu k takejto osobe. (ONDOV,

Ľubomír. § 63 [Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní]. In: VALOVÁ, Katarína a kol. Notársky poriadok. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016)

19. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť v súlade s oboma žalobnými návrhmi
všetkých žalobcov a určiť im vlastnícke práva v zmysle I. a II. výrokovej vety tohto rozsudku ako aj

v zmysle právoplatného rozhodnutia OS KN o dodatočnom prejednaní dedičstva sp. zn. 11D/127/2020
a vo vzťahu k LV č. XXXX pre žalobcu v 3. rade v zmysle vyššie uvedeného vykonaného dokazovania.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom v 1. a 2.
rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške

100 % a žalobcovi v 3. rade náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania vyslovene
žiadal nepriznať. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň rozhodol o tom, že štát nemá nárok na náhradu trov
tlmočenia, keďže do konania bol pribratý tlmočník za účelom tlmočenia zo slovenského do maďarského
jazyka a naopak pre žalovanú, ako stranu sporu, ktorá v dostatočnej miere neovládala slovenský jazyk.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorejveci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.