Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 56Cb/169/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226781
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6124226781.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitrasamosudcomMariánomMokošomvprávnejvecižalobcu:Všeobecnáúverovábanka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, zastúpený:
JUDr. Barbora Tomanová, advokátka, so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO: 50 410 199, proti
žalovanému: A. B. s miestom podnikania 949 01 Nitra, Lipová 624/7, IČO: 52 236 811, zastúpený:
URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Červeňova 15, Bratislava - mestská časť
Staré Mesto 811 03, IČO: 47 244 895, o zaplatenie 3 917,61 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 802,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2 802,84 eura od 26.12.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 92 %, o ktorej rozhodne tunajší
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 3 703,57 eura s 5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3 703,57 eura od 26.12.2023 do zaplatenia, úroku vo výške 172,37

eura, penálov vo výške 41,67 eura a trov konania z dôvodu, že dňa 31.01.2020 uzavrel so žalovaným
zmluvu o úvere č. LZQ/20/00522 na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 5 000 eur pri ročnej
úrokovej sadzbe 14,40 % na zakúpenie osobného motorového vozidla. Žalovaný neuhrádzal splátky
riadne a včas, preto žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 08.09.2021. Žalobca
zaslal žalovanému predžalobnú výzvu a žalobca napriek tomu žalovanú sumu neuhradil.

2. V upomínacom konaní bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor.

Žalobca následne navrhol pokračovanie v konaní a preto bola vec postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie.

3. Žalovaný v podanom odpore namietal, že zmluva o úvere č. LZQ/20/00522 zo dňa 31.01.2020 (ďalej
len „úverová zmluva“) je spotrebiteľskou úverovou zmluvou, ktorá podlieha režimu podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). V nadväznosti na to žalovaný

namietal, že úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a preto
je bezúročná a bez poplatkov, tiež namietal, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú
podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) neplatné. Tvrdil, že
žalobca nebol oprávnený zosplatniť úver a zároveň nepreukázal zosplatnenenie úveru podľa § 53ods. 9 OZ. Záverom poukázal na nesprávne vyčíslenie náhrady trov konania. Hoci veriteľ žalovaného
v úverovej zmluve formálne žalovaného označil identifikačným číslom (IČO), žalovaný v súvislosti
súverovouzmluvounikdynekonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti(živnosti).Predmetom

financovania úverovou zmluvou bolo osobné motorové vozidlo, ktoré však žalovaný obstaral výlučne
pre vlastnú (súkromnú/ osobnú) potrebu. Žalobca opak nepreukázal a uvedenie identifikačného čísla
v úverovej zmluve veriteľom je irelevantné. V ďalšej časti tvrdil, že úverová zmluva podlieha zákonu
č. 129/2010 Z. z., avšak neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
a preto je potrebné sankcionovať ju bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou podľa § 11 ods. 2 písm. b).

Predovšetkým uviedol, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), g), h), i), l), u), v)
zákona č. 129/2010 Z. z.. Ďalej poukázal na to, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože pred uzatvorením zmluvy vôbec neposudzoval s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca vôbec neposudzoval
dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru, ani príjem žalobcu. Slnenie tejto
podmienky žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal. Z uvedeného dôvodu nebol žalobca oprávnený

pristúpiť k zosplatneniu úveru, ale vzhľadom na to, že k porušeniu tejto povinnosti došlo hrubým
spôsobom, je aj z tohto dôvodu spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Podľa jeho názoru
neprijateľná je zmluvná podmienka, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia poplatku vo výške
41,47 eura. Tieto poplatky nevyplývajú priamo z úverovej zmluvy, ale žalobca sa odvoláva na Všeobecné
obchodné podmienky a Cenník a tomuto poplatku nezodpovedá žiadne plnenie zo strany žalobcu.

Pre spotrebiteľa je totiž vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa,
ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie. Žalovaný považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienkuajbod6.6úverovejzmluvypodľaktoréhosazmluvnéstranydohodli,žepokiaľvzmluvenieje
dohodnuté iné dojednanie, spravujú sa ich právne vzťahy Obchodným zákonníkom. Tiež je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou dojednanie v bode 5.3 podľa ktorého „Klient podpisom Zmluvy v súlade s §

401 Obchodného zákonníka vyhlasuje, že premlčacia doba týkajúca sa každého (peňažného) záväzku
Klienta voči Spoločnosti vznikajúceho zo Zmluvy alebo v súvislosti so Zmluvou je desať rokov od doby,
keď začala po prvý raz plynúť.“ Dojednanie, že na právne vzťahy z úverovej zmluvy sa budú aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka znevýhodňujú žalovaného ako spotrebiteľa, keďže žalovaný ako
spotrebiteľ má ex lege s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vždy právo, aby sa právny

vzťah týkajúci sa spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. vždy riadil právnou úpravou OZ, lebo to kogentne prikazuje § 52 ods. 2. Skutočnosť,
že pri úvere ide o absolútny obchod nijako nevylučuje, že sa majú na daný zmluvný vzťah aplikovať
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný tiež poukázal, že mu v rozpore s vyhlásením v bode 1.2
úverovej zmluvy neboli nikdy pri podpise úverovej zmluvy poskytnuté Všeobecné obchodné podmienky,

či Cenník. Ak všeobecné obchodné podmienky neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nemôžu
sa stať súčasťou zmluvy. Predmetné vyhlásenie zakladá neprípustné prenesenie dôkazného bremena
v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy
na žalovaného ako spotrebiteľa, a toto ustanovenie tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 1 písm. l) OZ. Podľa názoru žalovaného je tiež zmluvné dojednanie uvedené

v bode 3.2.1 úverovej zmluvy, ktoré oprávňuje veriteľa zosplatniť úver, ak je klient v omeškaní s úhradou
jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 30 dní. Predmetné ustanovenie je v rozpore s § 53 ods. 9
nadväzne na § 565 OZ, a preto je neplatné podľa § 39 OZ. K tvrdeniu, že žalobca pri uzatváraní úverovej
zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. dodal, že žalobca
pred uzatvorením úverovej zmluvy vôbec neposudzoval schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský

úver, neposudzoval údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovaného, neprihliadol na údaje
z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti plniť záväzky, a práve preto
žalobca nebol oprávnený pristúpiť k jednorazovému splateniu spotrebiteľského úveru. Tiež žalovaný
namietal, že nedošlo k dodržaniu postupu podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ a žalobca nepreukázal,
že by oznámenie o predčasnej splatnosti úverovej zmluvy bolo žalovanému doručené.

4.Žalobcavovyjadreníkpodanémuodporuuviedol,žepriuzatváraníúverovejzmluvyžalovanýpredložil
výpiszoživnostenskéhoregistraazmluvuuzatvorilakofyzickáosoba–podnikateľ(IČO)avprílohesúdu
zaslal predmetný výpis z registra. V súvislosti so zosplatnením úveru uviedol, že žalobca postupoval
podľa zákona a splnil si svoje povinnosti. Žalovanému bola zaslaná výzva (upomienka), ktorá mu bola

aj doručená. V prílohe predložil výzvu aj s doručenkou. Následne, keď si žalovaný, ani po prevzatí
výzvy nesplnil svoje povinnosti, neuhradil dlh, tak žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru, ktoré
žalovanému riadne doručil, pričom doručenku zaslal v prílohe. Tiež uviedol, že povinnosť posudzovaťschopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver si žalobca splnil a splnenie tejto povinnosti preukazoval
dopytom do NRKI.

5. Žalovaný v žalobnej duplike uviedol, že zotrváva na tom, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. Tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení k odporu považoval za nepravdivé. Opätovne uviedol,
že úverová zmluva je formulárová, vopred predpripravená, ktorú žalovaný ako spotrebiteľ nemal
možnosť pripomienkovať. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úverová zmluva bola uzatvorená v režime
Obchodného zákonníka, a to len z dôvodu, že žalovaný uviedol pri uzatváraní zmluvy výpis zo

živnostenského registra a pri identifikačných údajoch uviedol aj IČO fyzickej osoby – podnikateľa. Tiež
nesúhlasil s tvrdením, že žalovaný vystupoval pri uzatvorení úverovej zmluvy ako podnikateľ len preto,
že pri uzatváraní úverovej zmluvy predložil výpis zo živnostenského registra. Predloženie výpisu zo
živnostenského registra pri uzatvorení úverovej zmluvy nevylučuje žalovaného z pozície spotrebiteľa,
pretože v súvislosti s úverovou zmluvou nikdy nekonal v rámci predmetu obchodnej či podnikateľskej
činnosti. Nevyhnutnou podmienkou na vylúčenie štatútu spotrebiteľa je preukázanie zo strany žalobcu,

že žalovaný konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej činnosti. Žalobca vo svojom vyjadrení túto
skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, ani na ňu nepoukázal. Žalobca tiež nepoprel tvrdenie
žalovaného, že v rámci uzatvárania úverovej zmluvy konal výlučne pre osobnú potrebu ako fyzickej
osoby (zaobstaranie motorového vozidla), teda konal ako spotrebiteľ – fyzická osoba. Opätovne uviedol,
že žalobca neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver,

tiež nedošlo k dodržaniu postupu podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, pretože zo stany žalobcu
nedošlo k uplatneniu práva v rámci zákonom určených lehôt. Podľa jeho názoru z údajov obsiahnutých
v dokumente „NRKI“ nevyplýva splnenie povinnosti konania s odbornou starostlivosťou, pretože v ňom
absentujú akékoľvek informácie týkajúce sa najmä príjmu, výdavkov a rodinného stavu žalovaného.
Preukázanie tejto povinnosti nevyplýva ani z iných priložených príloh. Opäť zdôraznil, že úverová zmluva

neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), g), h), i), l), u),v) zákona č. 129/2010
Z. z. a preto je úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) bezúročný a bez poplatkov. Opätovne poukázal na
neprijateľnosť zaplatenia poplatku súvisiaceho so spotrebiteľským úverom a na neprijateľné zmluvné
podmienky uvedené v bodoch 6.6, 5.3, 1.2, 3.2.1 úverovej zmluvy. Žalovaný navrhol svoj výsluch,
aby vysvetlil okolnosti uzatvárania úverovej zmluvy a tiež navrhol, aby súd tieto neprijateľné zmluvné

podmienky v zmysle § 298 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
vyhlásil vo výroku rozsudku za neprijateľné a zároveň za neplatné. Po vykonanom dokazovaní navrhol
žalobu zamietnuť a žalovanému nahradiť trovy súdneho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca oznámil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 15.11.2024 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti

a zotrval na podanej žalobe. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že doba trvania je uvedená v zmluve na
strane 2 a to tak, že doba trvania zmluvy je 48 mesiacov odo dňa poskytnutia úveru, resp. do splatenia
všetkých záväzkov klientov podľa tejto zmluvy.

7.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanídňa15.11.2024popredbežnomprávnomposúdenísúdu

do zápisnice uviedol, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, úverovú zmluvu považujú
za spotrebiteľskú, neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona a obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.Okremtohodošlokneoprávnenémuzosplatneniuúveru,pretožiadažalobuvcelomrozsahu
zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (č. l. 2-14), platobným
rozkazom (č. l. 9), odporom proti PR (č. l. 41), vyjadrením k odporu (č. l. 56), vyjadrením žalovaného
(č. l. 70), ospravedlnením žalobcu (č. l. 82), pričom zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
dňa 31.01.2020 uzatvorili zmluvu o úvere č. LZQ/20/00522 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalovanému vo výške 5 000 eur s výškou mesačnej splátky 137,63 eura. Ročná úroková sadzba bola

stanovená vo výške 14,40 %. Doba trvania zmluvy bola stanovená na 48 mesiacov odo dňa poskytnutia
úveru, resp. do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Predmetom financovania bolo
osobné motorové vozidlo BMW X6 hatchback. Veriteľ dňa 08.06.2021 vyzval žalovaného na uhradenie
nedoplatku vo výške 408,93 eura spolu s výzvou, že ak do 05.08.2021 nedôjde k úhrade, veriteľ bude
oprávnenýpredmetnýúverzosplatniť.Dňa08.09.2021veriteľpristúpilkvyhláseniupredčasnejsplatnosti

úveru z dôvodu nezaplatených splátok splatných dňa 03.06.2021, 03.07.2021, 03.08.2021, 03.09.2021
spolu vo výške 521,82 eura a neuhradenej faktúry vo výške 3 354,12 eura. Celkový dlh žalovaného ku
dňu podania žaloby predstavoval neuhradenú istinu vo výške 3 703,57 eura, neuhradený úrok vo výške
172,37 eura, penále vo výške 41,67 eura, spolu sumu 3 917,61 eura.9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
(ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 od. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

17. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo

na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver

podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahynajmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.

b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa

§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

24. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
3 917,61 eura s príslušenstvom je čiastočne dôvodná a preto jej v časti vyhovel. Z obsahu žaloby

vyplýva, že strany uzavreli úverovú zmluvu. Podstatné pre rozhodnutie vo veci samej bolo vyriešenie
otázky pod aký právny režim je potrebné podriadiť predmetnú úverovú zmluvu. Žalovaný tvrdil, že
ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojho podnikania.
Naopak žalobca tvrdil, že ide o obchodnoprávny vzťah, pretože žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy
predložil výpis zo živnostenského registra. Na základe toho bol v úverovej zmluve identifikovaný ako

podnikateľský subjekt s uvedením sídla a identifikačného čísla. Nesporné medzi stranami bolo, že
predmetom financovania poskytnutým úverom bola kúpa osobného motorového vozidla.

25. Pri riešení tejto otázky súd vychádzal z rozhodnutia NS SR zo dňa 29.11.2023, sp. zn.
6Cdo/146/2023. V tomto rozhodnutí najvyšší súd prijal právny záver, že: „podnikateľovi prislúcha štatút

spotrebiteľa iba v prípadoch, keď nekoná v rámci podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom môže byť
podľa smernice 93/13/EEC o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, len osoba,
ktorá nekoná ako podnikateľ. Pokiaľ ide o fyzickú osobu podnikateľa, je rovnako subsumovaná v
pojme spotrebiteľ, a teda nepochybne jej prislúcha štatút spotrebiteľa, avšak len v tých prípadoch, ak
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou zakladajúcou spotrebiteľský záväzok súčasne nekoná v rámci

predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Inak povedané, samotný štatút podnikateľa,
resp. uvedenie identifikačného čísla (IČO) nevylučuje automaticky fyzickú osobu spod spotrebiteľskej
ochrany. Spotrebiteľom bude s poukazom na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka i s poukazom na
§ 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch fyzická osoba, ktorá ako spotrebiteľ vystupuje priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy. Samotné uvedenie identifikačného čísla (IČO) v zmluve
o úvere, ešte nevylučuje spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu. Podstatné pre posúdenie či ide
o spotrebiteľský vzťah je aj konanie dlžníka - fyzickej osoby, spočívajúce v tom, či dlžník poskytnuté

finančné prostriedky použil na v zmluve deklarovanú podnikateľskú činnosť alebo inú obchodnú činnosť,
ktorú by mal vykonávať na podklade živnostenského oprávnenia predloženého pri podpise zmluvy o
úvere. Rovnako je potrebné sa zaoberať aj otázkou či dlžník ku dňu podpisu zmluvy o úvere aj reálne
živnosť vykonáva (l), alebo živnostenské oprávnenie použil (používa) len na prístup k (i iným spôsobom
nedostupným) finančným prostriedkom, ktoré reálne nevyužíva na podnikanie.“

26. Ďalej v bode 31. tohto rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že v každom konaní, ktorého predmetom
budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude povinnosťou
dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie z povinnosti odbornej starostlivosti a je potvrdená aj
skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ. Ak teda dodávateľ v každom jednom

spornom prípade za použitia prostriedkov známych pre dôkazné konanie neunesie dôkazné bremeno
preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude sa mať za to, že osoba je vždy spotrebiteľom, ktorému patrí
spotrebiteľská právna ochrana.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že pre posúdenie postavenia

žalovaného ako spotrebiteľa, nebolo rozhodné, že sa pri uzatváraní úverovej zmluvy legitimoval výpisom
zo živnostenského registra a vo vopred pripravenej formulárovej zmluve bol aj takto identifikovaný. Pre
právne posúdenie bolo rozhodujúce, či pri uzatváraní tejto zmluvy žalovaný konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný tvrdil, že osobné motorové vozidlo na
kúpu, ktorého mali byť poskytnuté finančné prostriedky, používal pre svoju osobnú potrebu. Žalobca na

druhej strane v konaní okrem skutočnosti, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy predložil výpis zo
živnostenského registra žiadne iné skutočnosti preukazujúce postavenie žalovaného ako podnikateľa
netvrdil,anizatýmtoúčelomnenavrhovalvykonaťžiadnedôkazy.Poposúdenítýchtotvrdení,súddospel
k záveru, že žalobca účinne nepoprel tvrdenia žalovaného, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, preto žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal štatút žalovaného ako nespotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd posúdil právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský a zároveň poskytnutý úver je spotrebiteľský úver
podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto naň aplikoval príslušné ustanovenia OZ a zákona
č. 129/2010 Z. z.

28.Keďžesavdanejvecižalobcadomáhalzaplateniažalovanejsumytitulompredčasnéhozosplatnenia
úveru, súd skúmal, či bolo predčasné zosplatnenie úveru uskutočnené v súlade so zákonom. V tejto
súvislosti žalovaný tvrdil, že žalobca porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
a neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a preto
podľa § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca splnenie tejto povinnosti preukazoval dopytom
z Nebankového registra klientskych informácií (NRKI). Len formálny dopyt žalobcu do NRKI nemožno
hodnotiť ako splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Z obsahu spisu
je zrejmé, že žalobca príjmy, výdavky, ani informácie o rodinnom stave žalovaného nezisťoval, hoci
z výstupu z NRKI musel mať žalobca vedomosť, že žalovaný už čerpal dva spotrebné úvery, teda je

zrejmé, že žalovaný musel už časť svojich príjmov vynakladať na splácanie týchto úverov. Bez toho,
aby mal žalobca vyčíslené aspoň približne na jednej strane príjmy žalovaného a na strane druhej jeho
výdavky, na základe ktorých by bol schopný posúdiť platobnú schopnosť žalovaného, možno v tomto
prípade konštatovať, že žalobca porušil § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver neposúdil s odbornou starostlivosťou (porovnaj uznesenie KS NR sp. zn.

7CoCsp/2/2024). Z uvedeného dôvodu potom žalobca nemohol od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru, a preto súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru ku
ktorému pristúpil veriteľ dňa 08.09.2021 bolo uskutočnené v rozpore s § 11 ods. 2 prvá veta zákona
č. 129/2010 Z. z. a preto nevyvolalo právne účinky v podobe predčasného zosplatnenia poskynutého
úveru.

29.Ďalejsasúdzaoberalnámietkoužalovaného,žeposkytnutýúverjepodľa§11ods.1písm.b)zákona
č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že
táto neobsahuje podstatnú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. a to ročnúpercentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom na to je potrebné považovať

predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Absenciou ďalších podstatných náležitostí úverovej
zmluvy sa súd nezaoberal, pretože na vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) postačuje, ak zmluva neobsahuje čo i len jedinú náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že uzatvorená úverová zmluva je
spotrebiteľská, že v prejednávanej veci nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru a na
poskytnutý úver je potrebné hľadieť ako na bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na uvedené závery
súd pristúpil k skúmaniu dôvodnosti žalobou uplatňovaného nároku.

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 703,57 eura, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 3 703,57 eura od 26.12.2023 do zaplatenia, úroku vo výške 172,37 eura,
penálov vo výške 41,67 eura. Vzhľadom na to, že súd posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez
poplatkov, dospel k záveru, že žalobca má nárok len na vrátenie nezaplatenej istiny. Hoci predmetom
žaloby bolo aj zaplatenie splátok, ktoré mali byť splatné titulom predčasného zosplatnenia úveru ku
ktorému došlo dňa 08.09.2021 a ktoré súd posúdil ako neplatné, súd zdôrazňuje, že reálne sa stali

podľa úverovej zmluvy splatnými aj splátky, ktoré mali byť zaplatené do podania žaloby. Zmluva bola
uzatvorená na 48 mesiacov od poskytnutia úveru. Z listiny predloženej žalobcom na č. l. 14 vyplýva,
že žalovaný prvú splátku uhradil dňa 04.03.2020. V bode 4.2 úverovej zmluvy je uvedené: Ak je
v závislosti od splnenia Podmienok čerpania úveru uvedených v časti Spôsob financovania Zmluvy deň
poskytnutia úveru podľa Zmluvy iný ako deň predpokladaného poskytnutia úveru, dni splatnosti Splátok

budú určené tak, že prvá Splátka je splatná jeden mesiac odo dňa poskytnutia úveru. Dni splatnosti
ďalších splátok sa odvíjajú od splatnosti prvej Splátky. S poukazom na uvedené ustanovenie zmluvy
a prvú splátku uhradenú dňa 04.03.2020 súd dospel k záveru, že úver bol žalovanému poskytnutý
04.02.2020 a úverová zmluva trvala do 04.02.2024. Žaloba bola doručená súdu dňa 30.01.2024, teda ku
dňu podania žaloby bolo splatných podľa názoru súdu 47 mesačných splátok. Zo žalobcom predloženej

listiny na č. l. 14 vyplýva, že žalovaný uhradil spolu sumu 2 093,15 eura, čo žalovaný počas konania
nerozporoval. Vzhľadom na to, že žalobca má nárok iba na vrátenie istiny, súd skúmal aká bola výška
istiny splatná ku dňu podania žaloby. Podľa názoru súdu by výška mesačnej splátky (bez akýchkoľvek
úrokov a poplatkov) mala predstavovať sumu 104,17 eura (5 000 : 48), čo potom znamená že 47
splatných splátok ku dňu podania žaloby x 104,17 eura = 4 895,99 eura predstavuje splatnú istinu na

zaplatenie, ktorej mal žalobca v čase podania žaloby nárok. Od tejto sumy je potrebné odpočítať úhrady,
ktoré žalobca vykonal, teda sumu 2 093,15 eura a suma 2 802,84 eura (4 895,99 - 2 093,15) je tá
sumu, ktorej uplatnenie považuje súd za dôvodné a vo zvyšnej časti je potrebné žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

32. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 703,57 eura od 26.12.2023 do
zaplatenia. Žalobca dňa 22.12.2023 doručil žalovanému predžalobnú výzvu podľa ktorej mal žalovaný
uhradiť žalovanému nedoplatok vo výške 3 917,61 eura v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy, z čoho
vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania dňa 26.12.2023. Avšak úrok je potrebné žalobcovi priznať
z istiny, ktorú súd považuje za dôvodne uplatnenú. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 2 802,84 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 802,84
eura od 26.12.2023 do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.

33. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 2 CSP.

34. Záverom súd uvádza, že nevyhovel návrhu žalovaného na určenie ním vymedzených neprijateľných
zmluvných podmienok vo výroku súdneho rozhodnutia, pretože súd posúdil žalobcom uplatnený nárok
bez toho, aby musel skúmať neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok a posúdenie neprijateľnosti
týchto zmluvných podmienok nebolo pre rozhodnutie vo veci samej podstatné.

35. Súd nevykonal na návrh žalovaného dokazovanie jeho výsluchom, pretože skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie vo veci samej boli obsahom súdneho spisu a nebolo potrebné vo veci vykonaťďalšie dokazovanie. Výsluchom sa mal preukázať spotrebiteľský charakter právneho vzťahu žalobcu
a žalovaného, ktorý mal súd pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu za preukázaný.

36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 255 ods. 2 CSP.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 917,61 eura, súd vyhovel žalobe v časti
o zaplatenie sumy 2 802,84 eura, čo predstavuje 96 % úspech žalobcu. Úspech žalovaného bol v konaní
4 %, preto je potrebné odpočítať od úspechu žalobcu (96 %) úspech žalovaného (4 %), čo predstavuje
čistý úspech žalobcu vo výške 92 % na náhradu ktorých ma žalobca voči žalovanému nárok. Podľa

§ 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Nitra. Podľa
§-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).