Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Magdaléna Andreánska
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Vyd/1/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201771
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625201771.1
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. XXX/X, D., právne zastúpeného Mgr. Michalom Kurnotom, advokátom, so sídlom Páľovská 400/5,
Žaškov, IČO: 53 423 992, v konaní návrhu navrhovateľa o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
Návrh sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 5. 2025, sa navrhovateľ domáhal
potvrdenia vydržania vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti: stavbe bez súpisného čísla,
popis stavby: garáž, postavená na pozemku – parcela CKN č. 315 o výmere 23 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúcom sa v okrese Ružomberok, obci D., katastrálnom území
D.. Navrhol potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva ku dňu 17. 12. 1996. Vo svojom návrhu uviedol, že
dňa 7. 9. 1972 vydal Miestny národný výbor Ľubochňa rozhodnutie č. 2/1972 o prípustnosti stavby,
ktorým povolil stavebníkovi p. E. F., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX D., stavbu garáže pre osobné
motorové vozidlo. Stavba bola postavená na pozemku parcela CKN č. 315 o výmere 23 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese Ružomberok, obci D., k. ú. D.,
evidovaný na LV č. XX. Predmetnej stavbe nebolo pridelené súpisné, ani orientačné číslo. Zároveň, ako
vyplýva z potvrdenia o veku stavby, ktoré vydala obec Ľubochňa dňa 17. 12. 2024, č. j. 638/2024/173,
stavba bola postavená a daná do užívania ešte pred rokom 1976. Stavba nikdy nebola zapísaná
do katastra nehnuteľností a nie je v ňom evidovaná ani v súčasnosti. Dňa 17. 12. 1986 uzatvoril
p. E. F. ako predávajúci a A. B. (navrhovateľ) ako kupujúci kúpnu zmluvu (označená ako „KÚPNO-
ODPREDAJNÁZMLUVA“),predmetomktorejbolprevodvlastníckehoprávakstavbenanavrhovateľa.V
súvislosti so skutočnosťou, že stavba nebola zapísaná v katastri nehnuteľností navrhovateľ uviedol: „XV.
Nehnuteľnosť neevidovaná v katastri nehnuteľností - Ustanovenie § 133 upravuje okamih nadobúdania
vlastníctva pri zmluvnom prevode hnuteľných a nehnuteľných vecí. Zatiaľ čo hnuteľných vecí sa týka
odsek 1, ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje na nehnuteľné veci evidované v katastri nehnuteľností.
Len s takýmito nehnuteľnosťami totiž môže byť spojený vklad do katastra nehnuteľností. I keď § 133
ods. 2 OZ pripúšťa výnimku ohľadom nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam prostredníctvom
vkladu, a to vtedy, ak „tak ustanoví osobitný zákon“, bližšie už nadobúdanie vlastníctva k takýmto
v katastri nehnuteľností neevidovaným nehnuteľnostiam nerieši. Túto otázku pritom neupravuje ani
katastrálny zákon, na ktorý § § 133 ods. 2 odkazuje. Zo znenia § 6 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 KZ
však vyplýva, že v katastri nehnuteľností sa nemusia evidovať všetky stavby občianskoprávnej povahy.
Najlepším príkladom sú drobné stavby, ktoré sa v zmysle § 6 ods. 2 KZ v znení účinnom do 30.
septembra 2018 spravidla len zakresľovali do katastrálnej mapy. Z legálneho vymedzenia drobných
stavieb obsiahnutého v § 139b ods. 6 až 8 StavZ je pritom zrejmé, že drobná stavba môže mať
charakter stavby ako nehnuteľnej veci podľa § 119 ods. 2 OZ. Ak sa teda pri zmluvnom prevodenenadobúda vlastníctvo k nehnuteľnostiam neevidovaným v katastri nehnuteľností vkladom, môže byť
sporné, ktorým momentom k tomu dochádza, t. j. či vzhľadom na všeobecnú úpravu účinnosťou zmluvy
alebo analogicky k § 133 ods. 1 OZ momentom symbolickej tradície takejto nehnuteľnosti. V praxi však
táto otázka v zásade nevyvoláva a vo všeobecnosti sa akceptuje záver, že vlastníctvo sa v takých
prípadoch nadobúda účinnosťou zmluvy, ak táto neustanovuje inak.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková,
J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie, Komentár,
Praha : C. H. Beck, 2019, 1754 s., str. 1000). Navrhovateľ má záujem zapísať stavbu do katastra
nehnuteľností, podmienkou takéhoto zápisu je podľa Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho
odboru, priloženie rozhodnutia o osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zdôraznil,
že týmto návrhom sa nedomáha vydania potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku na
ktorom je stavba postavená, ale výlučne len k stavbe a splnil podmienky vydržania. Navrhovateľ je
fyzickou osobou, nie sú dané žiadne pochybnosti o jeho spôsobilosti. Predmetom vydržania môže byť
hnuteľná alebo nehnuteľná vec (okrem tých, ktoré sú z vydržania vylúčené – napr. veci, ktoré môžu
byť výlučne vo vlastníctve štátu podľa § 125 Občianskeho zákonníka). Stavba (o ktorú sa jedná v tejto
veci) je spôsobilá byť predmetom vydržania. Navrhovateľ riadne uzatvoril kúpnu zmluvu, z ktorej bol
dostatočne zrejmý prejav vôle kupujúceho (navrhovateľa) stať sa vlastníkom stavby a zaplatiť kúpnu
cenu a prejav vôle predávajúceho previesť vlastnícke právo k stavbe na kupujúceho (navrhovateľa)
a umožniť navrhovateľovi držbu a užívanie stavby. Navrhovateľ od podpisu príslušnej zmluvy užíva
predmet vydržania dobromyseľne a nerušene ako vlastník. Výkon vlastníckeho práva nebol nijakým
spôsobom rušený ani obmedzovaný zo strany pôvodného vlastníka p. E. F., jeho právnych nástupcov
alebo iných osôb, so všetkými právami a povinnosťami prislúchajúcimi vlastníkom. Navrhovateľ ani pri
zachovaní náležitej opatrnosti nemal a ani nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že užíva stavbu
neoprávnene. Stavba bola podľa zmluvy odovzdaná 17. 12. 1986, a od tohto dátumu navrhovateľ vec
nepretržite užíva. Vydržacia doba teda začala plynúť najneskôr odo dňa 17. 12. 1986, a preto zákonná
vydržacia doba uplynula dňa 17. 12. 1996, t. j, od tohto momentu nastali účinky vydržania k stavbe.
Navrhovateľ poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2011, sp. zn. 5 Cdo/87/2010
podľa ktorého: „Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo
ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej
úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti”. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka.
Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná
pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne
titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa
nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.”
2. Dňa 4. 8. 2025 doručil navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanie v ktorom
uviedol, že navrhovateľ nemá k dispozícii listinu, ktorá by preukazovala dokončenie garáže, resp.
podanie žiadosti o užívacie povolenie vo vzťahu ku garáži, ktoré by boli datované v období dokončenia
stavby, resp. začiatku jej skutočného užívania v sedemdesiatych rokoch 20. storočia a žiadnu takúto
listinu sa mu na základe výzvy súdu ani nepodarilo zaobstarať. Navrhovateľ disponuje iba listinou
"Potvrdenie o veku stavby" z 17. 12. 2024, ktorú vydala obec Ľubochňa a ktorá bola prílohou návrhu
na začatie konania. Dodal, že stavba garáže je reálne už niekoľko desiatok rokov využívaná, a to bez
akýchkoľvek námietok zo strany štátnych orgánov. Súčasne upravil petit návrhu, a to s ohľadom na
to, že nie je nevyhnutné, aby súd priamo v petite potvrdil vydržanie stavby ku konkrétnemu dňu v
minulosti, naopak zrejme je vhodnejšie, aby tak učinil ku dňu vydania rozhodnutia. Preto navrhol, aby
súd povolil zmenu návrhu (§ 28 CMP) tak, že súd potvrdí vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľa
k nehnuteľnosti: stavba bez súpisného čísla, popis stavby: garáž, postavená na pozemku – parcela
CKN č. 315 o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúcom sa v okrese
Ružomberok, obci D., katastrálnom území D..
3. Z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ k svojmu návrhu súd zistil nasledovný skutkový stav.
4. Dňa 17. 12. 1986 uzatvorili E. F., bytom D. XX s A. B. kúpno-odpredajnú zmluvu. V zmluve je uvedené:
„Dolupodpísaný F. E., bytom D. XX predáva s. B., bytom D. bytovka G. C. garáž na pozemku lesného
závodu v Ľubochni. Dohodnutá suma 15.000 Kčs slovom pätnásťtisíc korún československých. Z tejto
čiastkyzloženédňa15.12.198614.000KčsslovomštrnásťtisícKčs.Zvyšnúčiastkuvhodnotejedentisíc
Kčs vyplatí kupujúci dodatočne. Kľúče od garáže kupujúci prevzal osobne. 1.000 Kčs vyplatených dňa
26. 1. 1987 osobne!“ Podpisy na zmluve sú vlastnoručné, bez úradného overenia.5. Obec Ľubochňa vydala dňa 17. 12. 2024 potvrdenie o veku stavby. V ptvrdení je uvedené: „Obecný
úrad Ľubochňa v zastúpení starostom H. I. J. potvrdzuje týmto na základe žiadosti zo dňa 17. 12. 2024,
číslo 638/2024/173 vek stavby v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavený zákon). Názov stavby: garáž, Postavenej v katastrálnom území obce D., Parcela: C-
KN 315, na liste vlastníctva č. XX, Druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Stavba bola postavená
pred rokom 1976. Stavebníkom ktorej bol: E. F., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX D. XXX. Vlastníkom stavby
je A. B., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX D., C. XXX/X.“
6. Miestny národný výbor Ľubochňa dňa 7. 9. 1972 vydal rozhodnutie o prípustnosti stavby č. 2/1972,
ktorým rozhodol, že povoľuje stavebníkovi E. F., bytom D. čp. XXX, na pozemku parc. č. 283/5
katastrálneho územia obce D. stavbu garáže pre osobné motorové vozidlo. Situovanie stavby sa určuje
podľa situačného náčrtku.
7. Dňa 2. 5. 1972 E. F. žiadal Miestny národný výbor v Ľubochni o vydanie stavebného povolenia na
stavbu garáže. K žiadosti pripojil zápisnicu zo dňa 11. 4. 1972 z konania o povolenie výstavby garáže pre
osobné motorové vozidlo na parcele č. 283/6, k. ú. D.. Zo zápisnice vyplývalo, že Miestny národný výbor
v Ľubochni doporučil vydať stavebné povolenie. K zápisnici bola pripojená projektová dokumentácia
garáže spolu s rozpočtom na výstavbu garáže s predvídanými výdavkami 6.000 Kčs, ako aj predbežná
dohoda zo dňa 4. 5. 1972 o nájme pozemku pre výstavbu garáže na pozemku Štátnych lesov Žilina,
Lesný závod Ľubochňa.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 359d ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o potvrdení vydržania sa začína
len na návrh.
10. Podľa § 359d ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých
vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra
nehnuteľnostíaoznačeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávo
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
11. Podľa § 359d ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.
12. Podľa § 359e ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám
vykonaťpotrebnéšetrenianaovereniesprávnostitvrdenínavrhovateľaalebomôževyzvaťnavrhovateľa,
aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním.
13. Podľa § 359f ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.
14. Podľa § 359f ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, vo vyzývacom uznesení súd vyzve na
uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej
inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne určí.
15. Podľa § 359f ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, lehota určená na uplatnenie námietok
nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku
podľa § 359g ods. 2 písm. a) do dňa určeného vo vyzývacom uznesení podľa odseku 2.16. Podľa § 359f ods. 4 Civilného mimosporového poriadku, vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa
odseku 2 obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis
skutočností, ktoré osvedčujú, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
17. Podľa § 359h ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, námietky môže podať
a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca,
b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny
nástupca,
c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo
d) iná osoba.
18. Podľa § 359h ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo
veci koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za
podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia
o potvrdení vydržania.
19. Podľa § 359h ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, v námietkach okrem všeobecných
náležitostí podania musí osoba
a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné
právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1
písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom,
b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú
táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov
zastupuje, a
c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním.
20. Podľa § 359h ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, súd bez nariadenia pojednávania
uznesením odmietne námietky, ktoré boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa
odseku 3.
21. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 94/1988 Zb.), ak sa prevádza hnuteľná vec
na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.
22. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 94/1988 Zb.), Ak sa nehnuteľná vec prevádza
na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia
štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
23. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 94/1988 Zb.), vlastníkom veci, ktorá môže
byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1)
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne
občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
24. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že
nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou
ide o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
keďže toto môže byť predmetom len sporového konania podľa Civilného sporového poriadku. Konanie
o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia
a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne, ak zistí,
že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma, či navrhovateľ osvedčil
splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v
návrhu a ním označených, predložených dôkazov. V zmysle § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení
vydržania možno začať len na návrh, pričom tento návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že
vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu
a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil všetky predpoklady vydržania. Dôvodomje skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa
nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov vydržania a nie rozhodnutím súdu
o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku i osobitné náležitosti,
ktoré sú uvedené všeobecne pre každé konanie v § 25 Civilného mimosporového poriadku a osobitne
sú špecifikované v § 359d ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Medzi tieto náležitosti patrí:
a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ domáha. Pokiaľ
ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, uvedené zákon vyžaduje
do takej intenzity, aby z uvedeného tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Zo skutočností opísaných
v návrhu musí byť zrejmé, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania, a to: spôsobilý predmet
držby; nehnuteľnosť musí byť opísaná všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť
zapísaná v katastri nehnuteľností, a ak vydržal len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť.
Druhým predpokladom je oprávnená držba. K tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých
odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá
musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť.
Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby
muselo byť presvedčenie držiteľa - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Na preukázanie
všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto
by mal k návrhu i pripojiť. Konanie o potvrdenie vydržania nie je konaním o osvedčení vydržania, preto
by mal súd mať existenciu predpokladov vydržania u navrhovateľa za dokázanú a nie iba osvedčenú.
25. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou,
a to konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu
s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou
alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva
vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákonným predpokladmi vydržania, ktoré musia
byť splnené po celú vydržaciu dobu, sú: - spôsobilý subjekt, - spôsobilý predmet držby, - dobrá viera
(dobromyseľnosť) vydržateľa, - oprávnená držba počas zákonom stanovenej doby 10 rokov a uplynutie
vydržacej doby.
26. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že
mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení
držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom
vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí
navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie,
že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného
držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce
sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda. tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená
držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom právnom
dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť, o aký
právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne
odvodzuje, že v čase uchopenia sa držby bol on sám, resp. jeho právni predchodcovia, so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby.
Samotnáskutočnosť,ženavrhovateľsasprávavovzťahuknehnuteľnostispôsobom,ktorýnapĺňaobsah
vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného
práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11. 2007 a
sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28. 9. 2010, vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o
oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací
titul.
27. Oprávnená držba sa môže zakladať na: a) domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo b)
neplatnom právnom dôvode. Ad a) Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený
držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad, ak sa nadobúdateľ
pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen svojho kúpeného, resp.
darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no vzhľadom na všetkyokolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom takéhoto omylu
môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne, alebo uvedenie do omylu súdnym
znalcom pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Ad b) Pri neplatnom právnom dôvode pôjde
o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol
vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu
od každého vyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť
držiteľa, či jeho duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce.
Súdna prax sa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne
uznanú zásadu: „neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že
právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia občianskeho
zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne možno
takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad
(uznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa1.3.2011,sp.zn.5Cdo/30/2010).Ďalšierozhodnutie(rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 6Cdo/78/2011 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 27. 1. 2015, sp. zn. 4Cdo/361/2012 uvedené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod číslom R 74/2015) pri zotrvaní na vyššie uvedenom názore ešte doplnilo, že ak sa niekto
uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí
mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že je vlastníkom veci. Nedobromyseľnosť sa spája aj so zmluvou o prevode
nehnuteľnosti, ktorá síce bola vyhotovená v písomnej forme, ale nebola podpísaná, či už scudziteľom
alebo nadobúdateľom. Pre úplnosť je potrebné ešte spomenúť rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 29. 5. 2012, sp. zn. 22Cdo/4173/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010
sp. zn. 4Cdo/283/2009 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R
73/2015, podľa ktorých držba nehnuteľnosti uchopená na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola vložená
do verejných kníh a pre nedostatok intabulácie sa tak nestala účinnou, nie je oprávnená.
28. Navrhovateľ sa domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva ku stavbe garáže bez súpisného
čísla, postavenej na pozemku CKN č. 315 o výmere 23 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
nachádzajúcej sa v okrese Ružomberok, v Obci D., k. ú. D., dňom 17. 12. 1996.
29. Občiansky zákonník z roku 1964 do veľkej novely z roku 1982 vydržanie nepoznal a nepoznal ani
držbu. Vydržanie bolo opätovne zavedené novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 účinnou od 1.
4. 1983. Vydržovalo sa do vlastníctva štátu, ale s nárokom na získanie práva osobného vlastníctva, ktoré
sa po novele zákonom č. 519/1991 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok a notársky
poriadok, v znení neskorších predpisov ex lege transformovalo na právo vlastnícke. Podmienkou
prevodu nehnuteľností bola v rokoch 1964 - 1992 registrácia štátnym notárstvom s tým, že zápis na
vtedajšej geodézii mal len evidenčný charakter.
30. Súd po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil,
že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, t. j. nepreukázal skutočnosti, z ktorých
vyplýva, že splnil všetky kumulatívne predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vydržaním.
31. Navrhovateľ odvádzal dobromyseľnosť držby od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 17. 12. 1986.
Z predloženej listiny však bolo preukázané, že išlo o zmluvu, ktorá nebola registrovaná Štátnym
notárstvom. V roku 1986 zákon k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti popri písomnej forme
právneho úkonu vyžadoval aj registráciu Štátnym notárstvom, registrácia mala konštitutívny výzvam
a vlastnícke právo sa nadobúdalo momentom registrácie. V prejednávanom prípade nedošlo k registrácii
písomnej zmluvy, preto navrhovateľ nenadobudol platne predmetnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva,
a ani nemohol byť jej dobromyseľným držiteľom. Keďže navrhovateľ nedisponuje titulom na podklade
ktorého by sa mohol oprávnene domnievať, že mu patrí vlastnícke právo ku garáži, v jeho prípade nie
sú splnené predpoklady na možné nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním, aj keď uplynula
vydržacia doba 10 rokov. Z dôvodu, že neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady vydržania, súd
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ustanovenie § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.