Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122456850
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122456850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu

JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: JANSTAN SK, s. r. o., so
sídlom Jozefa Martinčeka 120/26, 013 03 Varín, IČO: 52 933 792, zastúpeného: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti
žalovanému:MEDIDERMAspol.sr.o.,sosídlomDlhá118,94901Nitra,IČO:31415806,zastúpenému:
Advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., sídlo Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252,
vkonaníožalobeozaplatenie4.161,60Eurspríslušenstvomaovzájomnejžalobeozaplatenie4.597,59
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/95/2022

- 127 zo dňa 8.1.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/95/2022 - 127 zo dňa 8.1.2024
v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 31Cb/95/2022 - 127 zo
dňa 8.1.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I tak, že uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.161,60 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.161,60

Eur od 14.11.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100%, vo výroku III vzájomnú žalobu zamietol a vo výroku IV
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.161,60 Eur, úrok z omeškania vo

výške 8% ročne zo sumy 4.161,60 Eur od 14.11.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Medzi žalobcom a žalovaným došlo v apríli 2021
k uzavretiu zmluvy o dielo na základe objednávky a následného akceptačného listu. Predmetom
zmluvy bolo vykonanie prác žalobcom pre žalovaného, a to betonáže vonkajších plôch príjazdových
komunikácií na stavbe Billa Šurany. Žalobca vykonal pre žalovaného predmetné dielo v októbri 2021,
za ktorého vykonanie sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu za dielo, ktorú žalobca vyfakturoval faktúrou
z 30.10.2021, vystavenú na sumu 4.161,60 Eur, splatnú dňa 13.11.2021. Žalovaný túto cenu za dielo

nezaplatil. Žalobca uviedol, že žalovaný mu odôvodnil neuhradenie faktúry tým, že na vonkajších
príjazdových komunikáciách na stavbe Billa došlo k mikroprasklinám. Žalovaný vyzval žalobcu na ich
odstránenie, ktoré žalobca vykonal prerezaním a zatmelením, aby nedošlo k poškodeniu. Povinnosťou
žalobcu bolo vykonanie prác spojených s betonážou, teda zodpovedal za kvalitu prác spojených spoložením betónovej zmesi do nivelity, strojovo ju zahladiť a zdrsniť ju na protišmykový povrch. Žalobca
nezodpovedal za kvalitu betónu, ktorý nedodal a ani za pevnosť ťahu tlaku. Položený betón musí podľa
STN noriem zrieť 28 dní, čo žalovaný nedodržal. Praskliny a hrbole vznikli kvalitou betónu a skorým

zaťažením vonkajších betónových povrchov, pretože pred uplynutím doby vyzretia 28 dní prechádzali
cez tieto plochy nákladné autá, ktoré zásobovali prevádzku Billa rôznymi zariadeniami a tovarmi.
Žalovaným tvrdené „vady“ však žiadnym spôsobom nebránia riadnemu používaniu predmetných
betónových plôch. Keďže žalovaný riadne a včas svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti neuhradil,
dostal sa nasledujúcim dňom, teda 14.11.2021, do omeškania, ktoré trvá doposiaľ, a preto si žalobca

uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania. Upomínací súd o podanej žalobe rozhodol tak, že vydal platobný
rozkaz sp. zn. 36Up/1500/2022 - 12 zo dňa 9.11.2022.

3. K podanej žalobe a k platobnému rozkazu sa v rámci procesnej obrany vyjadril žalovaný, ktorý
uviedol, že na základe objednávky a akceptačného listu sa sporové strany dohodli na uzavretí zmluvy
o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu, že zhotoví betónové povrchy vo vnútri obchodných

prevádzok v rámci objektu Markett Šurany. Tieto práce žalobca vykonal v októbri 2021, avšak od
počiatku žalovaný reklamoval u žalobcu kvalitu vyhotovenia diela, teda existenciu vád. V prevádzke
Billa bola vada hrboľatých povrchov žalobcovi reklamovaná e-mailom 4.10.2021. Touto správou bola
reklamovaná vada diela, s tým, že žalovaný uviedol, že s ňou dielo nepreberie. Na odstránenie tejto
vady žalovaný žalobcu urgoval následne správami zo 6.10.2021, 07.10.2021 a 12.10.2021. E-mailom

z 28.10.2021 potom žalovaný reklamoval nerovnosť povrchov aj v ďalších prevádzkach Pepco a Kik.
Predmetná vada nebola žalobcom nikdy odstránená, v dôsledku čoho žalovaný nebol schopný odovzdať
prevádzkovateľovi BILLA s.r.o. priestory bez vád. Spoločnosť BILLA s.r.o. preto pristúpila k odstráneniu
vád prostredníctvom tretej osoby, čím jej vznikli náklady, ktoré si uplatnila voči žalovanému, a to faktúrou
z 14.4.2022 na sumu 8.759,19 Eur, ktorá suma predstavuje škodu žalovaného, ktorá mu vznikla v

dôsledku nesplnenia povinnosti žalobcu dodať dielo bez vád, resp. odstrániť vady v primeranej lehote.
V časti, v ktorej sa táto suma kryje s nárokom žalobcu uplatneným v tomto konaní, si preto žalovaný
započítava do plnej výšky žalovanej sumy. Okrem danej zákazky žalobca realizoval v rámci rovnakého
projektu aj vonkajšie betónové povrchy. Bezprostredne po ich realizácii sa na betónovom povrchu
začali objavovať praskliny a trhliny, na čo žalovaný žalobcu upozornil e-mailovou správou z 23.11.2021

a následne opakovanými urgenciami z 26.11.2021, 9.12.2021, 13.12.2021 a 11.3.2022. Žalobca ako
zhotoviteľ vykonal na diele len kozmetické úpravy, pričom vady sa na diele naďalej prejavovali.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje
nárok za uskutočnenie prác na príjazdových komunikáciách v okolí Billy, a vo vzťahu k ním, ako

aj žalovaným tvrdeným vadám, zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých už v žalobe. Čo sa týka
poukazovania žalovaného na vykonané práce vo vnútri prevádzky Billa, tak žalobca opísal, ako
mechanicky a technologicky k týmto daným vadám došlo. Nerovnosti žalobca opravil a na svoje
náklady prizval firmu, ktorá nerovnosti v podobe hrboľatých povrchov odstránila. Následne žalobca
na svoje náklady vylial samoniveláciu, ktorá bola vysoko zaťažiteľná. Zabetónovaná plocha však bola

predčasne zaťažená stavebným a iným materiálom (obkladačky na paletách, sadrokartón na paletách,
elektromateriál, ktorý musel žalobca z plochy odkladať, keď ju chcel opravovať). Plochu teda poškodilo
skoré zaťaženie a nepravidelné časové spracovanie zmesi. Na kontrolnom dni pracovník Billy žalobcovi
oznámil, že nie je potrebné hladiť betón strojovo. Na ploche Kik a Pepco žalobca závady odstránil za
prítomnosti stavbyvedúceho žalovaného, pričom faktúry za predmetné betónové plochy boli žalovaným

po odstránení závad uhradené.

5. V priebehu konania následne obe strany sporu produkovali viaceré vyjadrenia, keď v žalobnej
duplike žalovaný uviedol, že ak mal vedomosť o nízkej kvalite betónovej zmesi, ktorú mal pri realizácii
diela použiť, a ktorou v žalobnej replike odôvodňuje vady diela na príjazdových komunikáciách v okolí

prevádzky Billa, mal podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka na túto skutočnosť výslovne žalovaného
upozorniť a odmietnuť vykonať dielo s daným materiálom. S tým súvisí § 561 Obchodného zákonníka.
Žalobca pritom netvrdí, že by stav materiálu nemohol zistiť alebo že by upozornil žalovaného na
nevhodnosť materiálu a že napriek upozorneniu žalovaný trval na vykonaní diela s daným materiálom.
Za porušenie danej povinnosti je zodpovedný žalobca ako zhotoviteľ a rovnako tak následne aj za

prípadné vady diela vyplývajúce z nesplnenia tejto povinnosti. Žalobca následne v žalobnej replike
priznal, že bolo potrebné zabezpečiť ofrézovanie plôch v predajniach Kik, Pepco a Billa. Objednávkou
ofrézovania plôch teda uznal, že dielo nebolo dokončené riadne a bolo potrebné vykonať ofrézovanie
povrchov v prevádzkach z dôvodu, že povrch nebol rovný a teda dielo vykazovalo vady. Táto opravavšak nebola dostatočná a žalovaný na toto nedostatočné ofrézovanie upozornil. Žalobca v žalobnej
replike tvrdí, že pracovník Billy mu oznámil, že nie je potrebné strojovo hladiť betón, avšak žalobca bol v
právnom vzťahu so žalovaným, a preto sa mal riadiť pokynmi žalovaného. Žalovaný napokon v žalobnej

duplike zopakoval svoje tvrdenia z vyjadrenia k žalobe o vadách na vonkajších betónových povrchoch,
zhotovovaných v rámci rovnakého projektu, o e-mailových upozorneniach žalobcu na dané vady a o
tom, že napriek úpravám žalobcu naďalej na diele vady pretrvávajú.

6. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že vady neboli odstránené dostatočným

spôsobom, tak žalobca to, čo žalovaný reklamoval, aj odstránil, a to spôsobom vytmelenia dilatačných
špár, vyplnením prasklín, ktoré vznikli skorým zaťažením. Nebol teda dostatočný čas na vyzretie plôch,
ktorý vyžaduje STN norma. Napriek tomu žalobca má za to, že napriek nevyzretiu stavby, táto spĺňa
funkčnosť používania a využívania pracovných plôch a komunikácia - všetky plochy vyhovujú príslušným
STN normám. Skutočnosť, že spoločnosť Billa si uplatnila voči žalovanému nárok a namietala nerovnosť
povrchu, nemôže byť na ťarchu žalobcovi, ktorý nie je v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Billa a nie

je mu známa zmluva medzi nimi uzavretá.

7. Žalovaný v podaní z 10.2.2023 nad rámec už uvedenej žalobnej dupliky uviedol, že navrhuje žalobu
zamietnuť a ďalej sa domáha uloženia povinnosti žalobcovi (I.) zaplatiť žalovanému istinu vo výške
8.759,19 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.759,19 Eur od 28.4.2022 do

zaplatenia a (II.) odstrániť vady na diele - vonkajších betónových povrchoch. Konanie o vzájomnej
žalobe žalovaného v rozsahu, v ktorom sa žalovaný domáhal uloženia povinnosti žalobcovi odstrániť
vady na diele - vonkajších betónových povrchoch bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku právoplatne
zastavené uznesením č. k. 31Cb/95/2022 - 66 z 4.7.2023, ktorým bol súčasne žalovaný vyzvaný na
odstránenie tam uvedených vád vzájomnej žaloby. Žalovaný sa vzájomnou žalobou (v znení podania

z 12.7.2023, ktorým žalovaný odstraňoval jej vady a ktorým opravil aj žalobný petit vzájomnej žaloby)
po právoplatnom zastavení konania o jej časti (uloženia povinnosti žalobcovi odstrániť vady na diele
- vonkajších betónových povrchoch) domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť istinu vo výške
4.597,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 4.597,59 Eur od 23.11.2022 do
zaplatenia.

8. Žalovaný vzájomnú žalobu založil na tom, že žalobca ako zhotoviteľ vykonával dielo - betónové
povrchy vo vnútri obchodných prevádzok v rámci objektu Markett Šurany pre žalovaného ako
objednávateľa. Dané práce vykonal žalobca v októbri 2021, pričom od počiatku žalovaný reklamoval u
žalobcu kvalitu vyhotovenia diela, teda existenciu vád vo vzťahu k vyhotoveniu povrchov. V prevádzke

Billa bola vada hrboľatých povrchov reklamovaná e-mailom už 4.10.2021, v ktorom žalovaný uviedol,
že v miestach, kde bola frézovaná podlaha, vznikli drážky („zuby“), ktoré je potrebné dobrúsiť a pri
všetkých kastlíkoch je na podlahe prevýšenie („kopec“). Touto správou bola reklamovaná vada diela, s
tým, že žalovaný uviedol, že s ňou dielo nepreberie. Na odstránenie tejto vady žalovaný žalobcu urgoval
následne správami zo 6.10.2021, 7.10.2021 a 12.10.2021. E-mailom z 28.10.2021 potom žalovaný

reklamoval nerovnosť povrchov aj v ďalších prevádzkach Pepco a Kik, ktoré vady žalobca uznal a
odstránilprostredníctvomtretíchosôb,akonatopoukázalvkonaníajžalobcaapreukázaltofaktúramiod
danýchspoločností.BudúcaprevádzkaBillavykazovalapritomrovnakévadyakopodlahyvprevádzkach
Pepco a Kik, pričom táto vada v prevádzke Billa nebola žalobcom ani po urgenciách odstránená. V
dôsledku nečinnosti zo strany žalobcu nebol žalovaný schopný odovzdať prevádzkovateľovi BILLA

s.r.o. priestory bez vád. Spoločnosť BILLA s.r.o. preto pristúpila k odstráneniu vád prostredníctvom
tretej osoby, čím jej vznikli náklady, ktoré si uplatnila voči žalovanému, a to faktúrou z 14.04.2022 na
sumu 8.759,19 Eur, ktorá suma predstavuje škodu žalovaného, ktorá mu vznikla v dôsledku nesplnenia
povinnosti žalobcu dodať dielo bez vád, resp. odstrániť vady v primeranej lehote. Do výšky žalovanej
sumy túto sumu žalovaný započítava so žalobou uplatneným nárokom a keďže výška škody žalovaného

bola vyššia - 8.759,19 Eur, a teda o 4.597,59 Eur prevyšuje žalobou uplatnený nárok žalobcu, v tomto
rozsahu si ho uplatňuje vzájomnou žalobou. Žalovaný si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po podaní odporu proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní. K
vzájomnej žalobe sa vyjadril žalobca, ktorý odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia a navrhol vzájomnú
žalobu zamietnuť.

9. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2, § 261 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c
ods. 1, § 428 ods. 2, § 440 ods. 2, § 536 ods. 1 a ods. 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 562 ods. 1 až ods.
3, § 564 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) v spojení s § 1 ods. 1 a ods. 3 a§ 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a uviedol, že predmetom konania je žalobou
žalobcu uplatnený nárok na zaplatenie ceny za dielo spočívajúce vo vykonaní betonáže vonkajších
plôch príjazdových komunikácii na stavbe Billa Šurany v sume 4.161,60 Eur, s úrokom z omeškania

vo výške 8% ročne z uvedenej sumy 4.161,60 Eur od 14.11.2021 do zaplatenia s paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Sporové strany uzatvorili medzi sebou
na základe objednávky a následného akceptačného listu zmluvu, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu
ako zhotoviteľa vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dohodnuté stavebné práce, teda diela podľa
§ 536 ods. 2 ObZ. Uvedenou zmluvou tak bol medzi sporovými stranami založený záväzkovoprávny

vzťah, a keďže zmluvu uzatvárali podnikatelia a pri jej vzniku bolo zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej
činnosti, ide o obchodný záväzkový vzťah.

10. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie ceny za dielo spočívajúce vo vykonaní betonáže
vonkajších plôch, teda betonáže v exteriéri spočívajúcej v istine vo výške 4.161,60 Eur a príslušenstve
pozostávajúceho z úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky. Vo vzťahu k tomuto žalobou uplatnenému nároku žalobcu a medziam posudzovania jeho
dôvodnosti v prejednávanej veci súd prvej inštancie poukázal na významnú procesnoprávnu skutočnosť,
ktorou je, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe uviedol, že do plnej výšky žalobou uplatneného
nároku si žalovaný započítava ním v odpore skutkovo vymedzený hmotnoprávny nárok proti žalobcovi.
Žalovaný teda vo vyjadrení k žalobe urobil právny úkon, ktorým sledoval zánik v plnom rozsahu žalobou

uplatnené práva žalobcu, teda uplatnil hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP. Žalovaný pritom
v žiadnom svojom vyjadrení v súvislosti s uplatnením uvedenej hmotnoprávnej námietky neprejavil,
že by túto uplatňoval podmienene. V nadväznosti na uvedené v dôsledku uvedeného započítacieho
prejavu žalovaného do plnej výšky žalobou uplatneného nároku, obsiahnutého už v odpore, žalovaný
uznal skutkový a právny dôvod žalobou uplatneného nároku, a to v celej výške, keď to celej výšky

žalovanej sumy urobil daný započítací prejav, a predmetom tohto konania sa v dôsledku uvedeného
úkonu žalovaného stala spornou už len jeho pohľadávka, pričom úlohou súdu je posúdiť už len skutkovú
a právnu dôvodnosť tejto pohľadávky, ktorou sa započítal žalobou uplatnený nárok.

11. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v konaní posudzoval

dôvodnosť hmotnoprávneho nároku žalovaného voči žalobcovi, ktorý skutkovo vymedzil v už uvedenom
odpore, ktorého súčasťou bola aj predmetná hmotnoprávna kompenzačná námietka. Žalovaný uvedený
hmotnoprávny nárok, ktorý v časti, v ktorej sa kryl so žalobou uplatneným nárokom žalobcu, započítal
s týmto žalobcom uplatneným nárokom na zaplatenie ceny diela s príslušenstvom, kvantifikoval vo
vyššej sume, než bol žalobou uplatnený nárok, a to v sume 8.759,19 Eur. V rozsahu, v ktorom uvedený

hmotnoprávny nárok žalovaného prevyšoval žalobcom uplatnený nárok t. j. v rozsahu 4.597,59 Eur
s príslušenstvom pozostávajúcim z 10% ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 23.11.2022 do
zaplatenia, podal žalovaný vzájomnú žalobu. Z týchto dôvodov, keď si žalovaný v konaní uplatnil v
celom rozsahu ním v odpore a následne totožne aj vo vzájomnej žalobe vymedzený hmotnoprávny
nárok voči žalobcovi, len s tým rozdielom, že v časti, v ktorej sa kryl so žalobou, si ho uplatnil formou

kompenzačnej námietky a v celom prevyšujúcom rozsahu si ho uplatnil vo forme vzájomnej žaloby,
posudzuje súd v nasledovnej časti odôvodnenia tento hmotnoprávny nárok žalovaného súčasne vo
vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke ako aj vo vzťahu k vzájomnej žalobe, keďže ide o jeden
totožnýuplatnenýhmotnoprávnynárokžalovaného.Čosatýkatohtonárokužalovaného,vprvomradeje
nutné uviesť, že tento naposledy vo svojom písomnom vyjadrení z 24.10.2023 výslovne uviedol, že ním

uplatnený nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov na odstránenie vád diela zhotoveného
žalobcom sa týka diela zhotoveného vo vnútorných priestoroch, a to, ako to uviedol žalovaný vo svojom
písomnom vyjadrení z 12.7.2023, v prevádzke Billa, ktoré vady žalovaný na rozdiel od vád na diele
vo vnútorných priestoroch v prevádzkach Pepco a Kik neodstránil. Keďže žalobca ani na opakované
urgencie neodstránil vady na diele, ktorým bolo vyhotovenie povrchov vo vnútorných priestoroch objektu

„Markett Šurany“, museli byť tieto odstránené treťou osobou a dosiahli výšku 8.759,19 Eur.

12. Čo sa týka právneho posúdenia žalovaným uplatneného nároku formou kompenzačnej námietky a v
rozsahu prevyšujúcom žalobný nárok žalobcu formou vzájomnej žaloby, súd prvej inštancie poukazuje
na to, že právne posúdenie žalovaným skutkovo vymedzeného uplatneného nároku spočívajúceho

vo vynaložených nákladoch na odstránenie vád diela, ktoré žalobca neodstránil a preto boli vady
odstránené treťou osobou, pričom výška týchto nákladov prevyšuje cenu za dielo, bolo riešené v
rozhodovacejpraxiNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejajlen„NSSR“),zktoréhovzišieljudikát
R 59/2020, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republikyč. 4/2020, ako ktorý judikát bolo publikované uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/3/2020 z 27.5.2020,
pričom súd v prejednávanej veci nezistil žiadny legitímny dôvod na odchýlenie sa od tejto ustálenej
rozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority všeobecného súdnictva. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,

že jednou z kumulatívnych podmienok vzniku oboch týchto nárokov, t. j. na zľavu z ceny diela a za
splnenia uvedených podmienok aj na náhradu škody vo výške prevyšujúcej celú cenu diela je včasné
oznámenie vád zhotoviteľovi diela. Nesplnenie tohto predpokladu v prípade, ak zhotoviteľ v súdnom
konaní namietne, že objednávateľ si včas svoju povinnosť oznámiť vady diela nesplnil bez ďalšieho
vedie k tomu, že súd uvedené práva objednávateľovi neprizná.

13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa primárne zaoberal námietkou žalobcu vo vzťahu k nároku
žalovaného, ktorú si uplatnil vo forme kompenzačnej námietky a vzájomnej žaloby, že žalovaný ako
objednávateľ si nesplnil svoju povinnosť oznámiť vady diela včas. Súd prvej inštancie v tejto časti pritom
pripomína, že žalovaný svoj hmotnoprávny nárok voči žalobcovi, uplatnený kompenzačnou námietkou
a vo zvyšnom rozsahu vzájomnou žalobou, vyvodzoval len z vád diela spočívajúceho v zhotovení plôch

vo vnútorných priestoroch daného projektu. Žalovaný v konaní tvrdil a žalobca nepoprel, že predmetné
dielo, z ktorého vady žalovaný vyvodzuje svoj uplatnený nárok, žalobca vykonal v dňoch 2.9.2021,
6.9.2021 a 10.9.2021. Medzi sporovými stranami však bolo sporné, kedy uvedenú vadu žalovaný
reklamoval u žalobcu. Vo vzťahu k tomuto skutkovému zisteniu bol stranami sporu produkovaný jediný
dôkaz a to e-mailová komunikácia medzi sporovými stranami, v ktorej je prvýkrát táto vada reklamovaná

žalovaným žalobcovi dňa 4.10.2021, tak ako to tvrdil žalobca.

14. Žalovaný na pojednávaní dňa 8.12.2023 po prvýkrát v konaní a v rozpore so všetkými jeho
predchádzajúcimipísomnýmivyjadreniamikveciuviedol,žedanúvadureklamovalžalobcoviajpredtým,
a to telefonicky. Toto sporné skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré žalobca poprel, však nemá žiadnu

oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie na základe uvedeného ustálil, že vada na
predmetnom diele, z ktorej vyvodzuje žalovaný v tomto konaní svoj nárok, bola oznámená žalobcovi
až 4.10.2021, pričom už 10.9.2021 bolo dané dielo dokončené, čo tvrdí aj samotný žalovaný v
písomnom vyjadrení z 24.10.2023, pričom nebolo popreté tvrdenie žalobcu o tom, že od tohto dňa
ním aj disponoval. Žalovaný vo vzťahu k svojmu kompenzačnou námietkou a vzájomnou žalobou

uplatnenému hmotnoprávnemu nároku pritom ani len netvrdil, že čo najskôr po odovzdaní predmetu
diela 10.9.2021 predmet diela prezrel alebo zariadil jeho prehliadku za účelom zistenia vád. Žalovaný
však substancovane netvrdil a o to viac ani nepreukázal, že v súlade s § 562 ods. 1 ObZ splnil svoju
povinnosť,čonajskôrpoodovzdanípredmetudiela10.9.2021vykonaťalebozabezpečiťjehoprehliadku.
Naopak, jeho písomné vyjadrenie z 24.10.2023 a aj jeho prednes na pojednávaní dňa 8.12.2023, podľa

súdu prvej inštancie, nasvedčujú tomu, že o danej vade sa ani nemal dozvedieť z ním vykonaného alebo
zabezpečeného prezretia predmetu diela, čo najskôr po jeho odovzdaní a disponovaní ním 10.9.2021,
ale až z oznámenia tretieho subjektu - spoločnosti Billa dňa 20.09.2021 a až potom zisťoval, podľa jeho
tvrdení, ich dôvodnosť. Zo samotných tvrdení žalovaného uvedených v uvedenom písomnom vyjadrení
z 24.10.2023 aj v spojení s listinným dôkazom - protokolom o odovzdaní a prevzatí nájomného priestoru

spísaného medzi spoločnosťami Retail Šurany a Billa pritom vyplýva, že pri prehliadke daného priestoru
boli spozorované dané nerovnosti. Z toho potom možno usudzovať, že ak by žalovaný čo najskôr po
odovzdanípredmetnéhodiela-položeníbetónuvovnútornýchpriestorochprojektu,t.j.podni10.9.2021,
kedy ním disponoval, v súlade s § 562 ods. 1 ObZ vykonal prehliadku alebo zariadil jeho prehliadku,
zistil by pri vynaložení odbornej starostlivosti predmetné vady skôr, pričom ak tak neurobil, začala mu

plynúť podľa § 562 ods. 2 písm. b) ObZ lehota bez zbytočného odkladu na ich oznámenie žalobcovi. V
nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k záveru, že dobu od vykonania
diela a jeho disponovania žalovaným 10.9.2021 do dňa 4.10.2021, kedy bola na danom diele oznámená
vada žalobcovi, t. j. lehotu v dĺžke 25 dní nemožno považovať v intenciách prejednávanej veci za dobu
oznámenia vád bez zbytočného odkladu v zmysle § 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, s

prihliadnutím na dobu trvania vykonania diela od 2.9.2021 do 10.9.2021, pričom toto bolo vykonávané
v tomto časovom rozmedzí len počas 3 dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 522/2023 - 11 z 12.10.2023, právny záver o tom, že
doba približne 25 dní medzi ukončením približne týždeň trvajúcich pracovných činností a oznámením
vád nespĺňa znaky oznámenia vád bez zbytočného odkladu v zmysle § 562 ods. 2 ObZ je ústavno-

konformný, keď sa nejaví ako zjavný právny omyl.

15. K uvedenému súd prvej inštancie opätovne doplnil, že aj v prejednávanej veci žalovanému nič
nebránilo ihneď po skončení vykonávania diela a disponovania ním, toto prezrieť alebo zabezpečiť jehoprehliadku podľa § 562 ods. 1 ObZ a následne bez zbytočného odkladu vytknúť vady. Na uvedené je
súd prvej inštancie povinný podľa § 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 ObZ prihliadnuť a vzhľadom na
žalobcom uplatnenú námietku súd prvej inštancie nemôže žalovanému podľa § 562 ods. 2 písm. b) ObZ

priznať nárok na zľavu z ceny za dielo a ani na v rozsahu prevyšujúcom cenu diela nárok na náhradu
škody.Keďžesúdprvejinštanciežalovanémunemôžepriznaťuvedenýhmotnoprávnynárok,jenatomto
nároku založená hmotnoprávna kompenzačná námietka, ako aj vzájomná žaloba, nedôvodná. Záver o
nedôvodnosti kompenzačnej námietky a vzájomnej žaloby má následne za následok vyhovenie žalobe,
keď v dôsledku uplatnenia danej kompenzačnej námietky sa stal žalobou uplatnený nárok skutkovo i

právne nesporný a spornou bol hmotnoprávny nárok žalovaného, uplatnený vo forme kompenzačnej
námietky a v prevyšujúcom rozsahu ako vzájomná žaloba. Pre prejednávanú vec bolo pritom bez
právneho významu zaoberať sa prípadnou spornosťou (a vyhodnocovať dôkazy v tomto smere) o tom,
či, a ak áno z akých dôvodov bolo vadné aj dielo, vo vzťahu ku ktorému si žalobca žalobou uplatnil nárok
na zaplatenie jeho ceny, keďže z tejto prípadnej vady si žalovaný žiadny nárok v konaní neuplatnil, ale
ten si uplatnil výslovne v poslednom podaní z 24.10.2023 za vadu na diele spočívajúcom v zhotovení

betónových povrchov vo vnútri objektu Markett Šurany a samotný nárok na zaplatenie ceny za dielo
spočívajúce v betonáži vonkajších plôch daného objektu nemohol byť vzhľadom na jeho skutkovú
a právnu nespornosť, odvíjajúcu sa od uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaného, predmetom
posudzovania dôvodnosti. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vo výroku I napadnutého
rozsudku v plnom rozsahu vyhovel a vo výroku III vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v
prejednávanej veci bol v konaní o žalobe v plnom rozsahu úspešný žalobca proti žalovanému, pričom
žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100% a preto súd prvej
inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100%.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol v konaní o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu úspešný
žalobca proti žalovanému, ktorého vzájomná žaloba bola zamietnutá, má žalobca voči žalovanému
nárok aj na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100% a preto priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.

17. Proti napadnutému rozsudku, v celom rozsahu, podal žalovaný odvolanie, ktoré odôvodňuje podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388
CSP zmenil tak, že zamietne žalobu v plnom rozsahu, žalobcu zaviaže uhradiť žalovanému sumu vo
výške 4.597,59 Eur s príslušenstvom a žalobcu zaviaže na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Žalovaný vo svojom odvolaní dôvodil, že súd prvej inštancie v napadnutom

rozsudku zamietol vzájomnú žalobu z dôvodu, že podľa žalovaného požiadavka na odstránenie vád
na diele nebola žalovanému podaná včas. Žalovaný je názoru, že žalobcu oslovil bezodkladne po
zistení existencie vád na diele. Žalobca počas celého konania namietal nekvalitu dodaného materiálu -
betónu, avšak tvrdenie o nekvalite materiálu nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Naopak,
žalovaný predložil potvrdenie o vykonaní pevnostných skúšok, ktorých výsledky preukázali kvalitu ním

dodaného betónu v súlade s technickými štandardmi bez vykazovania nízkej kvality. Z tohto dôvodu
má za to, že žalobcove tvrdenie o kvalite betónu je irelevantné a zakladá sa len na jeho domnienkach.
Žalovaný aj naďalej zotrváva na argumentácii od počiatku uvádzanej v súdnom konaní, teda že žalobca
ako zhotoviteľ sa mohol zbaviť svojej zodpovednosti za vzniknutú nekvalitu betónových poterov jedine
postupom podľa § 561 ObZ. Žalobca v súdnom konaní netvrdil, že by stav materiálu nemohol zistiť

alebo že by upozornil žalovaného na nevhodnosť materiálu a že žalovaný napriek upozorneniu trval
na vykonaní diela s takýmto materiálom. Argumentácia žalobcu o tom, že nekvalita poteru vznikla v
dôsledku nekvalitnej betónovej zmesi, však zároveň preukazuje, že žalobca od momentu dokončenia
diela mal vedomosť o vadách diela, nakoľko bol podľa vlastného tvrdenia presvedčený o nekvalite
betónovej zmesi už pri zhotovovaní diela, ktoré žalovaný reklamoval. Žalovaný ďalej uviedol skutkové

tvrdenia produkované už v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré sa týkali jeho zmluvného vzťahu so
spoločnosťou BILLA, s.r.o. a okolností kontrolného dňa 20.9.2021. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje
na žalobcom predloženú faktúru za odstránenie vád na iných častiach diela vystavenú treťou osobou
a to faktúru č. 10210075 zo dňa 25.9.2021. Podľa dátumu vystavenia tejto faktúry je evidentné, že
žalobca mal vedomosť o vadách na diele už pred písomným oznámením vád zo strany žalovaného

dňa 4.10.2021, dokonca už na niektorých častiach diela podnikol kroky na odstránenie vád. Ak by
žalobca nevedel o vzniknutých vadách tak ako tvrdí, neobjednával by si odstránenie vád na diele u
tretej osoby. Žalovaný uviedol, že v nadväznosti na uvedené, žalovaný konal bezodkladne a oznámil
existenciu vád žalobcovi. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tvrdí, že žalovaný nepreukázal, žev súlade s ustanovením § 562 ods. 1 ObZ splnil svoju povinnosť a oznámil existenciu vád zhotoviteľovi.
S týmto tvrdením súdu nesúhlasí, nakoľko vyššie uvedené časové údaje a dôkazy predložené aj
samotným žalobcom dokazujú opak. Podmienku konania bez zbytočného odkladu žalovaný súdu prvej

inštancie preukázal jednak svojim konaním, ako aj správaním samotného žalobcu a preto má za to,
že splnila podmienku lehoty a oznámil žalobcovi/zhotoviteľovi vady na diele okamžite. Vzhľadom na
vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd nezobral do
úvahy ním predložené dôkazy. Žalobca nepreukázal nekvalitne dodaný materiál a taktiež nepreukázal,

že dielo, ktoré zhotovil a odovzdal žalovanému nevykazovalo vady. Žalovaný je názoru, že dostatočne
preukázal, že žalobcovi bol dodaný kvalitný materiál na zhotovenie diela a bezodkladne kontaktoval
žalobcu za účelom odstránenia vád na diele.

18.Žalobcasakpodanémuodvolaniunevyjadrilažiadneďalšievyjadrenianebolivovecisúdudoručené.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením
dňa 11.11.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného

dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny, súd
prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne,
logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej
inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného betonáž vonkajších plôch príjazdových komunikácií
na stavbe Billa Šurany na základe objednávky a akceptačného listu z apríla 2021. Po vykonaní prác

v októbri 2021 vystavil faktúru na sumu 4.161,60 EUR, ktorá nebola žalovaným uhradená. Žalovaný
odmietol zaplatiť s odôvodnením, že dielo vykazuje vady - mikropraskliny, ktoré mali vzniknúť v dôsledku
nekvalitného betónu a nesprávneho postupu zhotoviteľa. Súčasne žalovaný podal vzájomnú žalobu na
náhradu škody vo výške 4.597,59 EUR, ktorá mala predstavovať náklady na odstránenie vád diela treťou
osobou.

23. V súlade s § 564 Obchodného zákonníka sa na vady diela primerane použijú ustanovenia o vadách
tovaru (§ 436 až 441). Objednávateľ môže požadovať odstránenie vád, zľavu z ceny alebo odstúpiť
od zmluvy, avšak nie, ak vady neoznámil včas. Nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného
zákonníka možno uplatniť len subsidiárne, ak zodpovednosť zanikla pre nesplnenie oznamovacej

povinnosti - to však neplatí, ak škoda nebola preukázaná.

24. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že podstatným právnym momentom bolo, že žalovaný v odpore
proti platobnému rozkazu výslovne uplatnil započítanie svojej pohľadávky voči žalobcovi v plnej výške
žalovanej sumy. Tým žalovaný implicitne uznal existenciu žalobcom uplatnenej pohľadávky. Súd ju

vyhodnotil ako bezpodmienečnú - čím žalovaný fakticky uznal žalobcom uplatnený nárok. Tento prístup
je v súlade s doktrínou, že vznesením kompenzačnej námietky bez výhrad sa považuje pohľadávka
protistrany za uznanú (Števček, Ficová, Baricová, Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck 2022,
§ 152).

25. Vznesením kompenzačnej námietky žalovaný hmotnoprávne uznáva pohľadávku uplatnenú
žalobcom. Započítanie je možné len voči existujúcej a platnej pohľadávke, započítací prejav preto
nevyhnutne vychádza z akceptácie jej existencie. Uvedený záver je podporený ustálenou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil, že započítanie predpokladá existenciu oboch započítavanýchpohľadávok, pričom započítavací prejav je prejavom hmotnoprávnej dispozície s pohľadávkou. Z
uvedeného vyplýva, že uplatnením započítania dlžník nemôže zároveň popierať existenciu pohľadávky,
proti ktorej započítanie smeruje. Rovnaký právny názor je dlhodobo zastávaný aj v judikatúre

Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorej uplatnenie započítania predstavuje uznanie pohľadávky veriteľa,
keďže započítanie je možné len medzi existujúcimi pohľadávkami. Započítací prejav má preto účinky
uznania pohľadávky, minimálne v rozsahu započítanej sumy so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré
právny poriadok s uznaním spája.

26. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalovaným voči žalobcovi, právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil
ako obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže ide o vzťah
medzi podnikateľmi, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti. Zmluva bola kvalifikovaná ako zmluva
o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného
zákonníka vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu za dielo po jeho vykonaní. Súd
sa ďalej zaoberal otázkou, či žalovaný včas uplatnil vady diela v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Zo skutkových zistení vyplynulo, že žalovaný oznámil vady diela e-mailom až 4.10.2021,
pričom dielo bolo ukončené najneskôr 10.9.2021 a odovzdané do užívania. Súd preto konštatoval, že
vady neboli oznámené bez zbytočného odkladu a právo z vád zaniklo. Tým sa stal nárok žalovaného
na náhradu škody, vychádzajúci z vád diela, právne neúčinným. Prvoinštančný súd sa oprel o judikatúru
Najvyššieho súdu SR - uznesenie sp. zn. 3Obdo/3/2020 z 27.5.2020 (publikované ako R 59/2020),

podľa ktorého: „Ak objednávateľ neoznámil vady diela včas, súd mu nemôže priznať nároky z vád, ak
zhotoviteľ v konaní namietne ich oneskorené oznámenie. .“ Tento výklad bol prevzatý aj z komentára:
Lazar, J. a kol.:Obchodný zákonník. Komentár. Wolters Kluwer 2021. Z uvedeného teda vyplýva, že
objednávateľ, ktorý neuplatní vady diela včas podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, stráca právo
uplatňovať nároky z vád, a to aj v súdnom konaní, ak zhotoviteľ namietne ich oneskorené oznámenie.

Zároveň objednávateľ nemôže svojvoľne meniť druh uplatneného nároku bez súhlasu zhotoviteľa, teda
napríklad prejsť z požiadavky na opravu vád na zľavu z ceny či náhradu škody bez splnenia zákonných
podmienok(§436anasl.Obchodnéhozákonníka).Prvoinštančnýsúdtedasprávneanalogickyaplikoval
pravidlá o včasnom oznámení vád a o dôkaznom bremene objednávateľa a správne vyhodnotil, že
oneskorené oznámenie vád spôsobilo zánik práv z vád diela. Rovnako správne aplikoval procesný

aspekt kompenzačnej námietky, ktorá má účinky uznania záväzku a preto vzájomnú žalobu zamietol
ako nedôvodnú.

27. Lehota „bez zbytočného odkladu“ patrí k lehotám určeným zákonodarcom všeobecným spôsobom,
ak má subjekt v tejto lehote splniť nejakú povinnosť, musí tak urobiť bez odkladu plnenia, teda vtedy, keď

objektívne vznikla možnosť jej splnenia po prvý raz. Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.08.2018,
sp. zn. 2Cdo/150/2017 vyplýva, že pojem (lehota) „bez zbytočného odkladu“ je vágnym pojmom, ktorý je
potrebnévykladaťvždysohľadomnakonkrétneokolnostiprípadu,pričomvkaždomkonkrétnomprípade
je vždy potrebné skúmať, či dlžník bezodkladne využil všetky možnosti pre splnenie tejto povinnosti,
prípadne aké skutočnosti mu v tom bránili. Z časového určenia lehoty „bez zbytočného odkladu“ je

však potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce,
bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo
iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ
osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad
(nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti či urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto

lehotu viazané, ten dôsledok, že právne účinky spojené s dodržaním lehoty nenastanú. Časový úsek
lehoty bez zbytočného odkladu je teda potrebné posúdiť objektívne. Subjektívne posudzovanie toho, či
v danom prípade konkrétny subjekt nemohol plniť pre subjektívne dôvody, nemá na stanovenie dĺžky
lehoty bez zbytočného odkladu v konkrétnom prípade žiadny vplyv.

28. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca mal vedomosť o vadách diela a žalovaný kontaktoval
žalobcu o vadách diela včas odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal skorší dátum
reklamácie voči žalobcovi ako 4.10.2021 a ani spôsob, akým by vady oznamoval skôr a teda netvrdil a
ani nepreukázal žiadne objektívne a napokon ani subjektívne prekážky, ktoré by mu bránili splniť vyššie
uvedenú notifikačnú povinnosť v čo najkratšom čase od odovzdania diela.

29. Skutočnosť, ktorú namietol žalovaný až v odvolacom konaní, že vady boli žalobcovi oznámené
ihneď po kontrolnom dni 20.9.2021 odvolací súd vyhodnotil ako neprípustnú novotu, nakoľko koncepciaodvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť
apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany,
§ 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu
mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť, boli súdom poučené
o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a
dôkazných návrhov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.
Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto

novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm. a) až
c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie (Civilný
sporový poriadok, komentár, 2. vydanie, 2022, ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ,
BAJANKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL., s. 1398 - 1400). V súvislosti s argumentáciou odvolateľa nad
rámec procesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na znenie § 366
CSP, ktoré upravuje konkrétne prípady, kedy je odvolateľ oprávnený uplatniť prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu ani jedna z podmienok pre uplatnenie novôt v konaní
v zmysle § 366 CSP nebola naplnená, odvolací súd preto na dodatočné prostriedky procesného útoku
a dôkazy predložené až v odvolacom konaní pri rozhodovaní o podanom odvolaní nemohol prihliadať.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).