Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124014286
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1124014286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného Y. V. pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
a prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn.
22T/59/2024 zo dňa 22.08.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.03.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - P.,

u k l a d á

podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1

Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste rozsudku Mestského súdu Bratislava
I sp.zn. 2T/59/2023 zo dňa 12.06.2024 a výrok o treste rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn.
17T/35/2024 zo dňa 05.11.2024 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa§319TrestnéhoporiadkusaodvolanieprokurátoraOkresnejprokuratúryBratislavaII zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 22T/59/2024 zo dňa 22.08.2025 bol obžalovaný Y. V.
uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 10.08.2021 v čase približne o 22:30 hod. v Bratislave na Tomášikovej ulici 33 pred herňou

Go4games poškodenému L. J., ktorý sedel na schodoch vedľa vstupu do uvedenej herne, vzal pánsku
kapsičku čiernej farby značky Adidas, ktorú mal poškodený položenú na schode vpravo od tela, v ktorej
sa nachádzali čierna kožená peňaženka značky Lewis s hotovosťou približne 50 €, občiansky preukaz,
služobný preukaz príslušníka PZ, ubytovací preukaz z ubytovne na Tomášikovej ulici, splnomocnenieÚradu Inšpekčnej služby, vodičský preukaz, preukaz zdravotnej poisťovne VšZP - v domácej a európskej
verzii, preukaz zbrane, zbrojný preukaz skupiny A, bankomatová karta VÚB banky značky Visa, Grid
karta Poštovej banky a dispozičná karta z Poštovej banky s heslom do internet bankingu, rôzne

vernostné karty a drobnosti, všetky doklady na poškodeného L. J., zväzok kľúčov s dallas kľúčom (AVL
systém) do práce a pečatidlom číslom A 018, dva USB kľúče, dezinfekciu, potvrdenie o prekonaní
ochorenia Covid, čím spôsobil poškodenému L. J. celkovú škodu krádežou vo výške približne 175 €,
pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/47/2021 zo dňa 21.05.2021,
právoplatným dňa 17.06.2021, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b)

Trestného zákona

Za to mu bol podľa § podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase skutku s použitím §
38 ods. 2, ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 42 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, pre výkon ktorého
bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený
obžalovanému rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/59/2024 zo dňa 12.06.2024 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4To/154/2024 zo dňa 03.01.2025, a rozsudkom
Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 17T/35/2024 zo dňa 05.11.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Prvostupňový súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo
výške 175 € poškodenému T.. L. J..

Proti výroku o treste tohto rozsudku podali prokurátor aj obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 30.09.2025. Z
odôvodneniaodvolaniajezrejmé,žeodvolaniesmerujeprotivýrokuotresteabolopodanévneprospech
obžalovaného. Prokurátor namieta správnosť uloženia súhrnného trestu obžalovaného a zastáva názor,
že mu bolo potrebné uložiť spoločný trest podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona, pretože žalovaný
skutok je čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Skutok, ktorý
bol predmetom obžaloby, bol spáchaný dňa 10.08.2021. Skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku. V posudzovanej veci došlo k právoplatnému vzneseniu obvinenia dňa 13.12.2022, uznesenie
podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo doručené obžalovanému dňa 24.01.2023. Vo vzťahu

k rozsudku Mestského súdu Bratislava 1 sp. zn. B2-2T/59/2023 prokurátor uvádza, že k spáchaniu
skutkov došlo dňa 10.12.2021 (obvinenie vznesené dňa 20.01.2022), 02.01.2022 (obvinenie vznesené
dňa 31.03.2022) a dňa 04.11.2021 (obvinenie vznesené 24.06.2022). Uvedené skutky boli právne
kvalifikované ako trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Vo vzťahu k rozsudku Mestského
súdu Bratislava 1 sp. zn. 17T/35/2024 prokurátor uvádza, že v tejto trestnej veci bol skutok spáchaný v

čase od 22.00 hod. dňa 17.01.2022 do 07.30 hod. dňa 18.01.2022. Skutok bol právne kvalifikovaný ako
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. K právoplatnému
vzneseniu obvinenia došlo dňa 28.04.2023. Skutky v trestných veciach vedených na Mestskom súde
Bratislava I sp.zn. 22T/59/2024, B2-2T/59/2023 a 17T/35/2024 sú čiastkovými útokmi pokračovacieho

zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, čiastočne
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Všetky uvedené čiastkové útoky
mali byt spáchané výlučne v Bratislave, teda možno hovoriť o miestnej súvislosti. Jedná sa aj o
časovú súvislosť, nakoľko všetky útoky mali byt spáchané v priebehu niekoľkých mesiacov (v období od

10.08.2021 do 18.01.2022). Majú tiež tú istú objektívnu súvislosť, ktorá je daná jednotiacim zámerom
obžalovaného zmocniť sa cudzej veci a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu. Rovnako je splnená
formálna podmienka upravená ustanovením § 122 ods. 13 Trestného zákona, keďže k spáchaniu týchto
čiastkových útokov došlo predtým, než bolo obžalovanému oznámené vznesenie obvinenia za jeden z
týchto čiastkových útokov. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním doručeným prvostupňovému súdu
dňa 15.10.2025. Obhajoba považuje uložený trest za neprimerane prísny, v dôsledku čoho jenapadnutý rozsudok v rozsahu výmery trestu vecne nesprávny. Trest uložený rozsudkom Mestského
súdu Bratislava l sp. zn. B2-2T/59/2023, ktorého výrok o treste bol napadnutým rozsudkom zrušený, je
dostatočný na naplnenie účelu trestu tak, ako ho definuje Trestný zákon. Berúc do úvahy len samotnú

spôsobenú škodu, troma skutkami (bod 1), 2) a 4)) podľa rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn.
B2-2T/59/2023 bola spôsobená škoda výške 1.795,25 €, pričom obžalovaný bol odsúdený aj za skutok
3), ktorým škoda spôsobená nebola. Za tieto štyri skutky bol klientovi uložený trest odňatia slobody
vo výmere 11 mesiacov. Skutkom, za ktorý sa obžalovaný odsudzuje napadnutým rozsudkom, bola
spôsobená škoda 175 €, čo je navýšenie škody oproti škode spôsobenej skutkami podľa rozsudku

Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-2T/59/2023 o 9,7 %. Neprimerane tomu však bola výmera trestu
odňatia slobody zvýšená o 45 % (o štyri mesiace). Navyše, v tejto úvahe nie je zahrnuté, že rozsudkom,
ktorého výrok o treste bol zrušený, sa obžalovaný odsudzoval aj za skutok, ktorým ale nebola ním
spôsobená škoda, čo je skutočnosťou ešte viac svedčiacou argumentácii o neprimeranom navýšení
výmery trestu. Z uvedených dôvodov má obhajoba za to, že je dôvod, aby pri rozhodovaní o výmere
trestu bol uplatnený postup podľa § 44 a upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený

skorším rozsudkom je dostatočný.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručené. Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu vyjadril k odvolaniu prokurátora
tak, že nie je dôvodné. Podkladom pre rozhodnutie o vine v napadnutom rozsudku bolo vyhlásenie

obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom na všetky otázky podľa § 333
ods. 3 písm. c), d), f), g), a h) Trestného poriadku odpovedal „áno". Teda sa priznal ku skutku, ale
akceptoval aj právnu kvalifikáciu tak, ako dotknutý skutok žaloval samotný prokurátor. Na hlavnom
pojednávaní dňa 22.08.2025 prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný a odsúdený, nikdy nebol stíhaný ako čiastkový útok akéhokoľvek pokračovacieho

trestného činu, prokurátor toto nezmienil ani v obžalobe a ani na hlavnom pojednávaní. Ak obžalovaný
uskutočnil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, prokurátor toto vyhlásenie navrhol
prijať a súd predmetné vyhlásenie prijal, v dôsledku tohto stavu už ani obžalovaný, ale ani prokurátor
nemôže napadnúť vyhlásenie, resp. samotný skutok, či jeho právnu kvalifikáciu v tom zmysle, že by
malo ísť o čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. A v kontexte toho, že skutok právoplatne nebol

právne kvalifikovaný ako čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, nemožno toto zohľadňovať pri
ukladaní trestu. Okrem toho je však potrebné poukázať aj na to, že medzi v tejto veci stíhaným skutkom
a skutkami, na ktoré odkazuje prokurátor v odvolaní, nie je žiadna objektívna ani subjektívna súvislosť a
v tejto veci prokurátor ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie k ich preukázaniu. V tejto veci stíhaný
skutok je skôr využitím situácie, ako akýmkoľvek premysleným páchaním ďalšieho obdobného skutku

(čiastkového toku) v rade a líši sa aj spôsobom spáchania a okolnosťami. Obhajoba navrhla odvolanie
prokurátora zamietnuť.

Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré
by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry navrhol zrušiť napadnutý výrok
o treste a uložiť obžalovanému primeraný spoločný trest. Tiež navrhol, aby odvolací súd zamietol
odvolanie obžalovaného. Obhajca sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania. Zdôraznil menej
závažnýnásledokčinuapostojobžalovanéhoktrestnejčinnostianavrholupustiťoduloženiasúhrnného

trestu. Odvolanie protistrany navrhol zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že obe odvolania sú prípustné, boli podané
v zákonnej lehote a spĺňajú všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov
na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa

pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podaniedovolaniapodľa§371ods.1Trestnéhoporiadku,adospelkzáveru,žeodvolanieobžalovaného
je dôvodné, pričom zistil aj odvolaním nevytýkané pochybenie zakladajúce dovolací dôvod podľa § 371
ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Odvolanie prokurátora odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
II podal dňa 16.10.2024 na Mestský súd Bratislava I na obvineného Jána Hrušovského obžalobu pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 05.08.2024
na totožnom skutkovom základe, ako je citovaný vyššie.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.08.2025 obžalovaný učinil vyhlásenie v zmysle § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333
ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu
priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a k výroku na náhrade škody.

Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia obžalovaného o vine uznal vinným v zmysle obžaloby. K
uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa
§ 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemohol byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto
časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a

na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,

ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Pri revízii výroku o treste odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, keď si zabezpečil príslušné spisy, ktorých podstatné časti na hlavnom
pojednávaní prečítal, a správne z nich určil, že obžalovanému treba v zmysle § 42 ods. 1, § 41 ods. 1
Trestného zákona ukladať súhrnný trest k rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B2-2T/59/2023zodňa12.06.2024asp.zn.17T/35/2024zodňa05.11.2024.Medzispáchanímskutkovzrozsudkusp.zn.
B2-2T/59/2023, v dňoch 04.11.2021, 10.12.2021, 02.01.2022 a 21.01.2022, skutku z rozsudku sp.zn.
17T/35/2024 dňa 18.01.2022 a žalovaného skutku dňa 10.08.2021 totiž nedošlo k vyhláseniu žiadneho

inéhoodsudzujúcehorozsudkuaanikdoručeniutrestnéhorozkazuobvinenému.Všetkyuvedenéskutky
sú recidívou k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 4T/56/2021 a boli spáchané
pred tým, ako bol obvinenému dňa 27.09.2022 doručený trestný rozkaz vo veci sp.zn. 31T/44/2022.
Pri posudzovaní, či spáchanie všetkých uvedených skutkov zakladá súbeh, alebo sa jedná o čiastkové
útoky pokračovacieho trestného činu, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný skutok sa konaním

páchateľa, tzn. objektívnou stránkou, odlišuje od zvyšných skutkov z rozsudku sp.zn. B2-2T/59/2013
spočívajúcichvovlámanídogaráže,vlámanídoAlzaBoxu,avkrádežvpivnici,tiežvlámaním,pretožepri
žalovanom skutku obžalovaný využil indispozíciu poškodeného a absenciu dohľadu nad jeho osobnými
vecami, tzn. chýba aktivita a zámer obžalovaného, ktorý sa vyskytol pri skutkoch, za ktoré bol odsúdený
predchádzajúcim rozsudkom. Nie je daný jednotiaci zámer páchateľa pokračovať v páchaní toho istého
trestného činu vzhľadom na to, že žalovaný trestný čin bol náhodný, resp. sa stal v dôsledku situácie,

ktorúobžalovanýnečakal,alesanáhodnevyskytlaaonjuvyužil.Pretoodvolacísúdvyhodnotilodvolanie
prokurátora ako nedôvodné a zamietol ho.

Prvostupňový súd správne určil, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona spočívajúca v jeho priznaní a oľutovaní trestného činu. Priťažujúce okolnosti podľa

§ 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona tiež prvostupňový súd ustálil správne. Je teda zrejmé, že
u obžalovaného je prevaha počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich okolností. Súd
prvého stupňa ale postupoval v rozpore s § 2 ods. 1 Trestného zákona, keď dospel k záveru, že
pre obžalovaného je priaznivejší Trestný zákon účinný v čase skutku, a nie neskorší zákon v znení
novely č. 40/2024 Z.z. Priaznivosť zákona totiž treba vyhodnocovať nielen podľa trestnej sadzby, ale

ju určiť podľa celkového výsledku z hľadiska následkov pre obžalovaného. Trestná sadzba podľa §
212 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase skutku bola 6 mesiacov až 3 roky, na rozdiel od znenia
zákona účinného od 06.08.2024, kedy došlo k sprísneniu trestnej sadzby za tento trestný čin na 1 až
4 roky. Súčasne však došlo k upusteniu od povinného zvyšovania spodnej hranice trestnej sadzby o
jednu tretinu, ak bola u obžalovaného zistená prevaha počtu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4

Trestného zákona účinného do 05.08.2024, kedy by spodná hranica trestnej sadzby obžalovaného bola
16 mesiacov. Teda abstrahujúc od celkom neopodstatneného mimoriadneho zníženia trestu pod spodnú
hranicu trestnej sadzby by bolo nevyhnutné obžalovanému ukladať trest minimálne 16 mesiacov. Podľa
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 však bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody
vo výmere najmenej 1 rok. Na základe týchto úvah odvolací súd dospel k záveru, že novšie znenie

Trestného zákona je pre obžalovaného priaznivejšie, čo bolo dôvodom zrušenia napadnutého výroku o
treste podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Hodnotiac osobu obžalovaného, ktorý má 14 záznamov v registri trestov, a teda jeho možnosti nápravy
sú nepriaznivé, odvolací súd dospel k záveru, že citovaným zákonným kritériám môže zodpovedať len

nepodmienečný trest odňatia slobody, čo je v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona determinované aj
tým, že sa jedná o súhrnný trest, pričom skorší trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov, ktorý sa
ukladaním súhrnného trestu zrušuje, bol tiež trestom nepodmienečným. Prihliadajúc na odstup cca 5
rokovodskutku,menejzávažnýnásledokvrozsahu175€isebakritickýpostojobžalovanéhoktrestnému
činu odvolací súd dospel k záveru, že postačí uloženie súhrnného trestu na samej spodnej hranici

trestnej sadzby.

Výrok o zrušení rozsudkov za zbiehajúcu sa trestnú činnosť i výrok o zaradení do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia boli v napadnutom rozsudku správne, a preto ich odvolací súd prevzal
do svojho rozhodnutia bez zmeny.

Výrok o náhrade škody nebol odvolaním napadnutý, preto ho odvolací súd nepreskúmaval.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.