Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200241
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8319200241.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.

XX.XX.XXXX a 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX D. E. XX, obaja žalobcovia právne
zastúpení: PBLegal Advokátska kancelária, s.r.o., Poľana 767/1, 066 01 Humenné, IČO: 54 413 249,
proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ing. Zuzana
Lodová Amrichová, advokátka, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42 341 396, v konaní o
odstránenie žumpy, hospodárskej stavby a plota, o vzájomnej žalobe žalovanej o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že žalovaná je vlastníčkou novovzniknutých pozemkov vytvorených z parcely reg. „C“ č.
XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XX, okres D., obec D.,
kat. územie D. a to novovytvoreného pozemku, parcela reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere X m2, novovytvoreného pozemku, parcela reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere X m2, novovytvoreného pozemku, parcela reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere X m2, novovytvoreného pozemku, parcela reg. „C“ č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere X m2, na základe geometrického plánu č. ZP – XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa C.
H. I., J., overeného dňa XX.XX.XXXX pod číslom K./XX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

Žalovanej voči žalobcom zaviazaných spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na plnú náhradu
trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Štátu voči žalobcom zaviazaných spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov

konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej odstrániť betónovú žumpu, na nej postavený murovaný hospodársky
objekt a plot z vlnitého plechu v časti v ktorej zasahujú do pozemku žalobcov parc. č. XXX, zapísaného
na LV č. XX pre obec a kat. územie D..

Podanie žaloby odôvodnili tým, že bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX a na nej postaveného
rodinného domu súp. č. XXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacej parcely č. XXX a na nej
postaveného rodinného domu súp. č. XXX. V roku 2015 dali vymerať hranicu medzi pozemkami parc. č.XXXL.XXXazistili,žežalovanámáosadenúbetónovúžumpu,nanejpostavenýmurovanýhospodársky
objekt, na ktorý nadväzuje plot z vlnitého plechu, ktoré po celej dĺžke zasahujú do ich pozemku.

Po týchto zisteniach podali podnet ma obec Hrubov a tiež na príslušný stavebný úrad. Ich sťažnosť
bola v roku 2015 prešetrená, k dohode so žalovanou nedošlo a bolo im odporučené riešiť vlastnícke
vzťahy súdnou cestou. Nakoľko objekty žalovanej zasahujú do ich pozemku, bránia im v riadnom
a plnohodnotnom užívaní tohto pozemku. Ich vlastnícke právo je naviac obmedzené aj vypúšťaním
žumpy na ich pozemok a tým dochádza k poškodzovaniu ich domu.

Uviedli, že sa pokúšali susedský spor riešiť vzájomnou dohodou so žalovanou, avšak žalovaná dohodu
odmietla.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí. Pozemok a stavby na
ňom nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX od svojej matky, ktorá predmetné

nehnuteľnosti kúpila od predchádzajúcich majiteľov dňa XX.XX.XXXX a to v takom stave, ako sú
v súčasnosti. Na svojom pozemku neurobila žiadne stavebné úpravy, ktoré by menili pôdorys pôvodných
stavieb. Od bývalých majiteľov má vedomosť, že tak ako teraz, bol uvedený pozemok používaný od roku
XXXX aj s uvedenými stavbami – žumpa, hospodárska budova, plot.

3. Dňa 19.08.2022 bola zo strany žalovanej podaná vzájomná žaloba – žiadala prikázať do jej vlastníctva
pozemky špecifikované v geometrickom pláne, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku,
v rozsahu XX m2 zasahujúcom do parcely č. XXX vo vlastníctve žalobcov.

Podanie vzájomnej žaloby odôvodnila tým, že túto časť parcely č. XXX nadobudla do vlastníctva titulom

vydržania. V roku XXXX dobromyseľne vstúpila do držby tejto časti parcely, pričom aj jej predchodcovia
boli dobromyseľní v užívaní, ktorí tiež boli presvedčení, že pozemok v tejto časti im patrí. Jej matka
nadobudla pozemok titulom kúpy v roku XXXX. Predávajúci – podieloví spoluvlastníci L. E., M. D. a J. B.,
tieto nehnuteľnosti nadobudli titulom dedenia a v rovnakom rozsahu v akom boli nehnuteľnosti fyzicky
vymedzené v priestore po niekoľko desaťročí, ich predali jej matke. Pri jej vstupe do držby v roku XXXX,

rovnako ako jej právny predchodcovia, nemala nikdy pochybnosť o tom, že reálna hranica nehnuteľnosti
v priestore zodpovedá právnemu stavu. Až do roku XXXX hranica sporná nebola.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k vzájomnej žalobe uviedli, že v roku XXXX si dali vymerať hranicu medzi
pozemkami č. XXX a č. XXX a zistili, že murovaný objekt žalovanej a plot z vlnitého plechu zasahuje

do ich pozemku minimálne XX cm. Podali podnet na obec D., tá ich sťažnosť prešetrila, sporné strany
sa nedohodli, bolo im odporúčané podať žalobu na súd. Žalovaná napriek spornosti priebehu hranice
v rokoch XXXX až XXXX robila stavebné úpravy na žumpe a murovaný hospodársky objekt a plot
postavila až v rokoch XXXX a XXXX.

Uviedli, že nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania vyžaduje splnenie podstatných podmienok
a dôkazné bremeno ich preukázania je na žalovanej. Prvou podmienkou je právny titul vstupu do
oprávnenej držby, teda takej držby, ktorá je v dobrej viere a so zreteľom na všetky okolnosti je oprávnená.
Len pri splnení týchto podmienok by mohla držba privodiť vydržanie za predpokladu, že to všetko by
bolo preukázané počas celej vydržacej lehoty.

5. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že pri vstupe do držby v roku XXXX, rovnako
ako jej právny predchodcovia, nemala nikdy pochybnosť o tom, že reálna hranica nehnuteľností
v priestore fyzicky zodpovedá právnemu stavu, nakoľko v takomto rozsahu nehnuteľnosti žalovanej
užívali nepretržite aj jej právny predchodcovia v dobrej viere, že im nehnuteľnosti v takomto vymedzení

v priestore reálne patria. Až do roku XXXX medzi nehnuteľnosťami žalovanej a nehnuteľnosťami
žalobcov hranica sporná nebola a nebola prehodnocovaná žiadnym geodetom alebo inou oprávnenou
osobou.

Uviedla, že je toho názoru, že pozemok pod jej stavbami v rozsahu XX m2 bol ňou vydržaný. Do doby

vydržania sa pritom v súlade s platnou právnou úpravou nezapočítava iba doba, počas ktorej mala
sporný rozsah v držbe, ale aj doba držby jej právnymi predchodcami využívajúcimi ho v dobrej viere.V ďalšom uviedla, že ak by sa súd nestotožnil, že časť pozemku č. XXX po výmere XX m2 nadobudla
vydržaním, navrhla aby súd spornú výmeru tejto parcely prikázal do jej výlučného vlastníctva oproti jej
povinnosti vyplatiť žalobcom odplatu.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a písomnými listinami predloženými stranami konania
počas jeho priebehu, písomnými vyjadreniami strán konania, výpoveďami svedkov a strán sporu,
prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z listu vlastníctva č. XX, okres D., obec D., kat. územie D., vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely registra ,,N.“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2.

Z listu vlastníctva č. XXX, okres D., obec D., kat. územie D., vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
parcely registra ,,C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2.

8. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX predávajúci: L. E., rod O., M. D., P. O., J. B., kupujúcej:
Q. J. (matka žalovanej), odpredali rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX, parcelu č. XXX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelu č. XXX – záhrada o výmere XXX m2 do jej
výlučného vlastníctva.

9. Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX spísanou formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade
notára A. R. R., darkyňa Q. J. (matka žalovanej) darovala žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, katastrálne územie D., okres D. a to dom so súp. č. XXX na parcele č. XXX, parcelu č. XXX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelu č. XXX – záhrada o výmere XXX m2.

10. Obec D. v stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX k prešetreniu podnetu žalobcov vo veci osadenia žumpy
a vypúšťania žumpy na parcely č. XXX,XXX,XXX,XXX žalovanou uviedla, že
V prípade ak na základe znaleckého posudku, ktorý si môžu objednať, sa preukáže jednoznačná príčina
zamakania domu žalobcov spôsobom odvádzania splaškovej vody zo susednej stavby, je potrebné
s obrátiť na Okresný súd Humenné v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka.

11. V danej právnej veci bola dňa XX.XX.XXXX na mieste samom vykonaná obhliadka. Pri obhliadke
bolo zistené, že na pozemku žalovanej parc. č. XXX a nachádzajú staré základy - podval, na ktorých sú
nové a na nich je osadený nový železný plot z vlnitého plechu a hospodárska budova. Nové základy sú
vysunuté smerom do pozemku žalovanej. Podval tu už bol v čase keď žalobcovia nadobudli pozemok

parc. č. XXX do svojho vlastníctva (rok 2013). Potvrdili to aj žalobcovia.

V prednej časti pozemku, z pohľadu z prednej časti dozadu, smerom k domu žalovanej sa nachádza
murovaný oporný múrik, ktorý prebieha až k hospodárskej budove žalovanej. K domu žalobcov od tohto
múrika sa nachádza nespevnená plocha zarastená trávou. Pozemok smerom k domu žalovanej od

tohto múrika žalobcovia nikdy neužívali a ani ich rodičia, od ktorých susedný pozemok nadobudli do
vlastníctva.

Za domom žalobcov, v zadnej časti kde je umiestnený nový plot žalovanej z vlnitého plechu sa nachádza
starý, čiastočne zvalený plot z pletiva, ktoré je na starých zhrdzavených stĺpoch usadených do zeme a je

umiestnený cca 0,5 m a ž 0,7 m od nového plotu žalovanej smerom do pozemku žalobcov. Žalobcovia
uviedli, že tento plot tam bol umiestnený ešte ich dedom. Tento plot viac dopredu nesiahal. (čl.55).

12. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie a zo Znaleckého posudku č. X/XXXX C. Q. Q. z o dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že stavba žumpy – hospodárskeho objektu – altánku a plota z vlnitého plechu,

nezasahuje do parcely KNC XXX.

Z listu vlastníctva č. XXX, obec D., na čl. 9 znaleckého posudku vyplýva, že vlastníkmi parciel č. XXX,
XXX boli I. O. ( nar XX.XX.XXXX) a L. O., P. R. ( nar. XX.XX.XXXX) – titul nadobudnutia P. XXX/XX,
G. XXX/XX – X/XX.

13. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX C. H. I. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že:
- časť oporného múra svojou geometrickou polohou na parcele č. XXX, vrátane časti spevneného
pozemku, zasahuje do parcely č. XXX vo vlastníctve žalobcov s výmerou X m2,- časť altánku svojou geometrickou polohou na parcele č. XXX zasahuje do parcely č. XX vo vlastníctve
žalobcov s výmerou X m2,
- časť altánku s vlnitým plechom, ktorý vytvára jeden celok s pôvodným altánkom, zasahuje svojou

geometrickou polohou do parcely č. XXX vo vlastníctve žalobcov s výmerou X m2,
- betónový základ, ako časť altánku s vlnitým plechom, zasahuje svojou geometrickou polohou, do
parcely č. XXX s výmerou X m2.
Celkový zásah stavieb, resp. ich častí, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej do parcely č. XXX vo vlastníctve
žalobcov je XX m2.

C. H. I. bol dňa XX.XX.XXXX vypracovaný doplnok k znaleckému posudku č. XX/XXXX. V záveroch
posudku uviedol, že súradnice podrobných bodov na hranici parciel č. XXX, XXX,XXX L. XXX
boli zadefinované pri pôvodnom meraní v rámci technicko-hospodárskeho mapovania v roku XXXX
a výsledný operát THM bol prevzatý a do evidencie nehnuteľnosti zapísaný v roku XXXX. Meraním
v teréne a preverením spôsobu určenia pôvodných lomových bodov hraníc predmetných parciel dospel

kzáveru,žedošlokpochybeniupripôvodnommeraníakchybneurčenýmsúradniciamlomovýchbodov,
ktoré boli zamerané na uvedených parcelách. Zistil, že stredná súradnicová chyba na daných bodoch
prekročila krajnú polohovú odchýlku, poloha bodov nebola určená správne.

Okresný úrad Humenné, katastrálny odbor, následne pristúpil k oprave v chyby v katastrálnom opreráte

v zmysle záver znalca C. H. I., ako to vyplýva z Protokolu zo dňa XX.XX.XXXX.

14. Následne žalovaná predložila súdu overený Geometrický plán č. F./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
vyhotoviteľa C. H. I., J., overený dňa XX.XX.XXXX pod č. K./XX. č. F./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
v zmysle ktorého z parcely č. XXX boli vyčlenené novovytvorené pozemky a to parcela reg. „C“ č. XXX/

X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2, novovytvoreného pozemku, parcela reg. „C“ č. XXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2, novovytvoreného pozemku, parcela reg. „C“ č. XXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2, novovytvoreného pozemku, parcela reg. „C“ č. XXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2.

15. Žalobcovi v písomných vyjadreniach uviedli, že žalovaná v rokoch XXXX L. XXXX robila stavebné
úprav na žumpe a murovaný hospodársky objekt a plot z vlnitého plechu postavila ž v rokoch XXXX
L. XXXX. Pri týchto stavebných úpravách posunula základy murovaného hospodárskeho objektu, ako
aj betónový základ plota do ich pozemku približne o 60,- cm. Základ hospodárskeho objektu a plota bol
osadzovaný novým betónovým základom, ktorým došlo k posunu hranice smerom do ich pozemku.

16. Svedkyňa M. D. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedla, že sa narodila v roku XXXX v dome
súp. č. XXX, ktorý bol jej rodičovským domom. Tieto nehnuteľnosti v tom čase už jej rodičia užívali.
Následne v takom stave, ako pozemok užívala jej rodina, ho predali matke žalovanej. Jej dedo a aj sused
– dedo žalobcu, v takom rozsahu tieto nehnuteľnosti užívali. Neboli medzi nimi žiadne spory. Uviedla, že

betónový múrik, ktorý sa nachádza v prednej časti pozemku, postavili ešte jej rodičia. Pozemok doľava
od múrika užívala stále jej rodina a pozemok doprava od múrika užívala rod. B.. Smerom dozadu od
tohto múrika bol postavený betónový základ, ktorý bol dosť široký. Podľa jej vedomostí nad rozsah
ako boli nehnuteľnosti odpredané, tak žalovaná susedný pozemok neužíva. Uviedla, že v čase, keď
sa nehnuteľnosti odpredávali, tak murovaný objekt a plot z vlnitého plechu tam ešte neboli. Avšak

betónový základ pod nimi, teda betónové účko, už tam bolo v čase odpredaja, nachádzalo sa tam
predtým hnojisko.

17. Svedkyňa L. E. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedla, že pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti,
ktoré boli z jej strany odpredané matke žalovanej, tak tieto zdedila po otcovi niekedy v roku 2004 a po

matke na základe darovacej zmluvy v rokoch 2004-2005. Ohľadom užívania susedných pozemkov
neboli žiadne spory. Jej dedo s dedom žalobcu, p. R., mali dobré vzťahy. Pozemky oddeľoval šanec a ten
bol merítkom na základe čoho sa užívali, iná hranica nebola. Pokiaľ sa jedná o betónový múrik medzi
pozemkami v prednej časti, tak za ním je trávnatá plocha až po dom žalobcov, teda šanec. Tento bol
hranicou pre užívanie susedných pozemkov a tento šanec už obhospodarovali susedia. Oni tak, ako bol

betónový múrik smerom dozadu, užívali nehnuteľnosti. Pokiaľ sa jedná o betónový základ, na ktorom
je teraz murovaná hospodárska budova žalovanej uviedla, že na tomto mieste sa nachádzalo hnojisko,
predtým tam bol drevený základ, ale jej rodičia, keď ešte bola malá, tam vybudovali betónový základ,
ktorý je znázornený na fotografii do ktorej nahliadla (čl. 236). Žiadne spory medzi jej rodičmi a susedmineboli. Na tomto základe murovaná budova a ani plot v čase predaja tam ešte neboli. Má vedomosť
o tom, že medzi predmetnými susednými pozemkami vpredu nikdy žiadny plot nebol postavený, predná
časť prechádza kontinuálne až ku hnojisko, potom bola stodola a v zadnej časti bol postavený plot. Bolo

tam pletivo na plote. V čase predaja murovaná hospodárska budova a plot z vlnitého plechu tam ešte
neboli.

18. Svedkyňa Q. J. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedla, že kupovali starý dom a v takom
rozsahu ako nehnuteľnosti nadobudli, ich aj užívali. Nič neodhradzovali a ani neohradzovali. Vpredu bol

betónový múrik, ktorý je rozpadnutý a má už možno aj 100 rokov. Od betónového múrika smerom od
začiatku pozemku až hore, bola hranica, ktorá predstavovala hranicu užívania nehnuteľností. Ohľadom
užívania susedných pozemkov nikdy nebol žiadny spor. Po pravej strane múrika z pohľadu zpredu sa
nachádza odlivka a túto časť už užívali susedia, smerom doľava nehnuteľnosti užívala ona a jej dcéra.
V čase keď nehnuteľnosti kupovala už sa tam nachádzal betónový múrik, vybudovaná stena a plot
tam ešte neboli. Pokiaľ ona vie, betónový múrik tam bol stále, bolo tam hnojisko. Keď nehnuteľnosti

nadobudla jej dcéra, tak túto časť vyčistila a postavila altánok na tom istom betónovom základe, pričom
v žiadnom smere neposúvali základy altánku. Vybudovali ho na základoch, ktoré tam už boli, keď ona
nehnuteľnosti kúpila. Spory medzi jej dcérou a susedmi, v čase keď dcéra nadobudla nehnuteľnosť,
neboli. Začali až neskôr.

19. Svedkyňa Q. B. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedla, že predtým ako žalobcovia nadobudli
dom a pozemok č. XXX, bývala tam ona s rodinou. Začali na pozemku stavať po vojne. Ich pozemok
bol širší ako susedný pozemok. Jej otec to riešil so švagrom, dohodli sa a došlo k zámene pozemkov.
Pokiaľ sa jedná o užívanie pozemkov, po nahliadnutí do fotografie (čl. 232) uviedla, že pokiaľ sa jedná
o zelenú plochu za betónovým múrikom vpravo, tak túto užívala jej rodina, pokiaľ sa jedná o časť doľava,

tak jej dedo v nejakom rozsahu ju daroval susedom alebo si to takto vymenili so susedom. Betónový
múrik na fotografii vybudovala ešte rodina O. a takto sa aj nehnuteľnosť užívala. Smerom doprava od
múrika pozemok užívala ich rodina a smerom doľava užívala rodina O. a bol to takto stále. Pokiaľ sa
jedná o murovanú stenu a plot, tak toto tam v čase darovania synovi ešte nebolo. Ešte uviedla, že od
predného plota, od cesty bol šanec, ktorý išiel dozadu po zelenej ploche, ktorá sa nachádza medzi

domom žalobcov a betónovým múrikom, išiel až dozadu, až za dom, a tam obidve strany mali hnojisko.

20. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa§132ods.Občianskehozákonníka,vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualebo

inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona
č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a

ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

21. Súkromné právo vychádza z toho, že vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv,
ktoré pôsobia voči všetkým (erga omnes), takže im zodpovedá povinnosť každého iného subjektunerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci. Ak však dôjde k porušeniu tohto práva,
zabezpečuje Občiansky zákonník vlastníkovi účinnú obranu vo forme vlastníckych žalôb. Ochrana
vlastníckeho práva je subjektívnym právom každého vlastníka veci.

Vlastník v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Možnosť prenájmu
nehnuteľnosti je tiež prejavom vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti. Svoje užívacie právo môže
vlastník dočasne prenechať inej osobe, a to uzatvorením zmluvy o nájme podľa ust. 663 a nasl. OZ,

zmluvy o krátkodobom nájme bytu podľa zákona o krátkodobom nájme bytu, prípadne k vzniku práva
na bývanie dôjde na základe vzniku rodinnoprávnych vzťahov, resp. odvodením užívacieho práva od
existujúceho rodinnoprávneho vzťahu.

Právnym základom vlastníckej žaloby je vlastnícke právo žalobcu. Záleží preto na žalobcovi, aby toto
svoje právo preukázal, t. j. aby preukázal tie skutočnosti, na základe ktorých vzniklo jeho vlastníctvo

(napr. zmluva, výpis z katastra nehnuteľností, svedecké výpovede). Súčasne musí preukázať, že
žalovaný nemá žiaden právne relevantný dôvod zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu. V prípade,
ak by bolo vlastnícke právo sporné, treba preukázať vlastníctvo akýmkoľvek vhodným spôsobom.

22. V danej právnej veci zo strany žalobcov bola podaná vlastnícka žaloba, ktorou sa voči žalovanej

domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva a to odstránenia časti stavieb vo vlastníctve žalovanej,
ktoré zasahujú do parcely č. 253 v ich bezpodielovom spoluvlastníctva.

23. Vzhľadom na rozpornosť tvrdení o tom, či vôbec stavby žalovanej zasahujú do parcely vo vlastníctve
žalobcov, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Súdom ustanovený znalec C. Q. Q. v podanom

znaleckom posudku z roku 2020 uviedol, že stavby vo vlastníctve žalovanej do parcely žalobcov
nezasahujú.

Žalobcoviastakýmtozáveromznaleckéhodokazovanianesúhlasilianaichnávrhbolovovecinariadené
ďalšie znalecké dokazovanie. C. H. I. v znaleckom posudku z roku XXXX uviedol, že stavby žalovanej

zasahujú do pozemku žalobcov v celkovom rozsahu XX m2. Zároveň pri vykonávaní znaleckého
dokazovania zistil, že súradnice podrobných bodov na hranici parciel E. XXX, XXX,XXX L. XXX
boli zadefinované pri pôvodnom meraní v rámci technicko-hospodárskeho mapovania v roku XXXX
a výsledný operát THM bol prevzatý a do evidencie nehnuteľnosti zapísaný v roku XXXX, pričom .
strednásúradnicováchybanadanýchbodochprekročilakrajnúpolohovúodchýlku,polohabodovnebola

určená správne.

Na základe záverov znalca C. H. I. potom následne príslušná správa katastra pristúpila k oprave chýb
v katastrálnom operáte a v súčasnej dobe je v katastri zaevidovaný priebeh hranice medzi pozemkami
strán konania tak, ako ho vymedzil tento znalec v znaleckom posudku a následne v geometrickom pláne

predloženom v tomto konaní.

24. Nakoľko zo strany žalovanej bola v konaní podaná vzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva
k časti parcely č. XXX – k novovytvoreným pozemkov v zmysle geometrického plánu vypracovaného
C. I., na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovanej, v časti v ktorej zasahujú do pozemku

žalobcov o výmere XX m2 a to titulom vydržania, súd sa preto v ďalšom zaoberal v prvom rade tým, či
žalovanej k tejto časti pozemku svedčí vlastnícke právo, nakoľko posúdenie tejto otázky bolo významné
aj pre posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby žalobcov.

25. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákon určuje

predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, pričom ide o tieto predpoklady:
1. spôsobilý subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, 4.
oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a 5.uplynutie vydržacej doby.

Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,

nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusínevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).

Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.
novembra 2018).

26. V konaní nebolo sporné, že žalovaná parcelu č. XXX a na nej postavený rodinný dom so súp. č.
XXX nadobudla od svojej matky darovacou zmluvou v roku XXXX. Jej matka predmetné nehnuteľnosti

odkúpila v roku XXXX.

Žalobcovia parcelu č. XXX a na nej postavený rodinný dom súp. XXX nadobudli v roku XXXX. V roku
XXXX si nechali svoj pozemok zamerať a zistili, že časť stavieb vo vlastníctve žalovanej zasahuje do
ich parcely č. XXX.

Od roku XXXX sa medzi žalobcami a žalovanou sa vedú spory ohľadom užívania časti parcely č. XXX
zastavanej stavbami vo vlastníctve žalovanej.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sa súd ako ďalšou v konaní zaoberal skutočnosťou, či

držbu časti parcely č. XXX v rozsahu XX m2 zo strany žalovanej možno považovať za držbu oprávnenú,
ako jednu z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.

Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka z
týchto hľadísk:

a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa,
b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a
c) dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené pod písm. a) a b), že mu vec podľa práva patrí.

Uvedené podmienky spolu súvisia a navzájom sa podmieňujú. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen

pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom jej priebehu. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný
nadobúdací titul, ale môže sa opierať aj o domnelý právny dôvod. O taký prípad ide, keď je držiteľ
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je, hoci v skutočnosti tak tomu nie je.
Oprávnenú držbu nemožno založiť na nepoctivom uchopení predmetu držby.

28. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery držiteľa sa spravidla spájajú s okolnosťami,
ktoré sa týkajú právneho titulu uchopenia sa držby, i keď sa pripúšťa tzv. domnelý právny dôvod (titulus
putativus). Najbežnejším domnelým právnym titulom držby je neplatný právny úkon, na základe ktorého
sa držiteľ ujal držby. Ani neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou
nadobudnutie vlastníctva vydržaním (R 44/1996).

,,Oprávnená držba popri všeobecných znakov držby musí spĺňať požiadavku dobrej viery držiteľa, že
mu vec patrí. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Oprávnená držba
sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v

zmysleexistenciedobrejvierydržiteľa.Lenvýnimočnesamôžezakladaťnaospravedlniteľnomprávnom
omyle.“ – rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/4/2013 zo dňa 19.02.2014.

,,Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej
viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so

zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak
hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu,
o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul
vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sanadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.“ – uznesenie NS SR z 28.03.2011, sp.
zn. 5Cdo/87/2010.

Tiež v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/39/1999 sa konštatuje: ,,dobromyseľnosť držby sa
môže opierať i o tzv. domnelý právny dôvod, kedy tu titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je.“

29. Ďalším zo znakov oprávnenej držby je nakladanie oprávneného držiteľa s vecou ako s
vlastnou. Spôsob nakladania s vecou ako s vlastnou objektivizuje dobromyseľnosť držiteľa. Podstata
nakladania s vecou ako s vlastnou nespočíva v jej faktickom ovládaní. Fyzické ovládanie je len jedným
z možných spôsobov nakladania s vecou, a to už preto, že niektoré veci nemožno fyzicky držať. Záleží
teda na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto – s ohľadom na zvyklosti a všeobecné názory
– nakladá s vecou ako s vlastnou.

30. Vzhľadom na predmet sporu súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 151/2016 zo dňa 03.05.2017 v ktorom uviedol: ,,Ústavný súd z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.

Tým sa dostavajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty – princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)
a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám ma). Pokiaľ
však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej

spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko ma niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní.“

Ako príklad možno uviesť aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 Co 811/2014 z 18.11.2015,
ktorý bol ako ústavne konformný posúdený aj ústavným súdom v uznesení sp. zn. I. ÚS 489/2016 zo
17. augusta 2016. V uvedenej veci bolo predmetom konania určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v
prospech pôvodných vlastníkov, ktorí uzavreli absolútne neplatnú zmluvu o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Všeobecné súdy však žalobu právoplatne zamietli, keď poskytli
ochranu dobromyseľným nadobúdateľom, do ktorých vlastníctva sa nehnuteľnosti dostali na základe
sledu prevodných zmlúv, a to po dôslednom posúdení ich dobrej viery na základe konkrétnych
skutkových zistení.

Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný sud Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15
op.) a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu
judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným
nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr

posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva je dobra viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinne
dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba
bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu.

Súd sa domnieva, že vyššie uvedené pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných
prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri
rovnakom právnom základe – zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení.

31. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná

bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré
svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia
(právneho titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či
držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zosubjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu
titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto zohľadniť

konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k
nadobúdaciemutitulu.Trebapritomvziaťdoúvahy,čidržiteľpribežnejopatrnosti,ktorúmožnovzhľadom
na okolnosti a povahu prejednávanej veci po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v minulosti došlo k dohode medzi právnymi
predchodcami obidvoch strán sporu ohľadom priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. XXX L. E.
XXX v obci D. a užívania susedných parciel. Táto dohoda bola uzatvorená v ústnej forme a úprava
vlastníckych vzťahov ( zámenná, darovacia zmluva) ňou dohodnutých nebola zaznamená v katastri
nehnuteľnosti.

Minimálne od roku 1963, tak ako to vyplýva zo svedeckej výpovede M. D., ktorá je právnou nástupkyňou
pôvodných vlastníkov parcely č. XXX a rodinného domu súd. č. XXX, teda rodiny O., na rozhraní medzi
pozemkami parc. č. XXX L. E. XXX sa nachádzal v prednej časti betónový múrik a v zadnej časti na
pozemku č. XXX betónový základ, pričom na tomto sa v súčasnej dobe nachádza hospodárska budova,
žumpa a plot z vlnitého plechu vo vlastníctve žalovanej, pozemok smerom doľava k domu so súp. č.

XXX užívala rodina O., potom matka žalovanej a od roku XXXX samotná žalovaná a pozemok smerom
doprava k rodinnému domu súp. č. XXX užívala rodina žalobcov a ich právny predchodcovia.

Až do roku 2021, kedy bol vypracovaný znalecký posudok C. I., neexistovala ani spornosť priebehu
hranice, tak ako bola zaevidovaná v katastri nehnuteľností, pričom túto právny predchodcovia žalovanej

a tiež žalovaná považovali za totožnú s užívacou hranicou, tak ako súd vyššie uviedol.

V konaní boli vypočutí aj svedkovia a to M. D., L. E., Q. J., Q. B., ktorých výpoveďami bolo jednoznačne
za preukázané, že oporný múrik vpredu a takisto základy, ktoré sa nachádzajú v zadnej časti pozemku
č. XXX boli vybudované ešte ich právnymi predchodcami a na týchto základoch následne aj žalovaná

vymurovala altánok a takisto osadila plot. Tieto skutočnosti dokonca preukázala vo svojej výpovedi aj
pani B., ktorá je právnou predchodkyňou práve žalobcov v 1. a v 2. rade v danej právnej veci.

33. Matka žalovanej v roku XXXX odkúpila pozemok parc. č. XXX spolu s rodinným domom, následne
nehnuteľnostivrokuXXXXdarovalažalovanej,pričomobidvepozemokužívalivdobrejvierevrovnakom

rozsahu ako ich právni predchodcovia, smerom do pozemku žalobcov nedošlo z ich strany k posunu
užívacej hranice a ani k výstavbe hospodárskych objektov. Aj vzhľadom na stav zaevidovaný v katastri,
pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti, nemohli nadobudnúť vedomosť o tom, že časť stavieb na
parcele č. XXX, zasahuje aj do parcely č. XXX.

34. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vo vydržacích dobách uvedených odseku 1 zmení
osoba oprávneného držiteľa, možno do vydržacej doby započítať (accessio temporis) dobu oprávnenej
držby právneho predchodcu jeho právnemu nástupcovi. Pre započítanie vydržacej doby je tiež dôležité
ustanovenie § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ide o možnosť započítania vydržacej doby, ktorá
uplynula pred 1. 4. 1983. Vydržacia doba v takom prípade nemohla skončiť skôr než uplynutím jedného

roka po 01.04.1983, teda 31.03.1984.

Občiansky zákonník teda umožňuje, aby sa do vydržacej doby započítala aj doba, počas ktorej mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca vydržateľa, pričom k sukcesii práva držby môže dôjsť tak v prípade
prevodu, ako aj prechodu práva k držanej veci - napr. dedením. Ak by však oprávnený držiteľ pozemku

mal vedomosť o nemožnosti vydržania vlastníckeho práva jeho právneho predchodcu, táto skutočnosť
nie je pre účely započítania vydržacej doby sama o sebe rozhodujúcou. Za relevantné možno označiť
to, či právni predchodcovia boli sami v dobrej viere, že im pozemok patrí, a to so zreteľom na všetky
okolnosti.

35. V danej právnej veci nielen matka žalovanej, ale aj jej právni predchodcovia, od ktorých matka
žalovanej odkúpila pozemok č. XXX spolu s rodinným domom, mali časť parcely č. XXX v rozsahu XX
m2 v oprávnenej držbe, minimálne od roku XXXX s touto časťou pozemku nakladali ako so svojím
vlastníctvom, so zreteľom na všetky okolnosti boli v dobrej viere ohľadom toho, že táto časť parcelyim patrí a realizovali na nej stavebné úpravy. Medzi právnymi predchodcami obidvoch strán sporu ešte
pred rokom XXXX bola uzatvorená ústna dohoda, predmetom ktorej bola zámena pozemkov ( resp. išlo
o darovaciu zmluvu) na základe ktorej došlo k vymedzeniu hranice medzi pozemkami E. XXX a E. XXX,

v prednej časti medzi pozemkami bol postavený oporný múr rodinou O., ktorý tvoril hranicu pozemkov,
v zadnej časti na takto dohodnutej hranicu boli na parcele č. XXX vybudované betónové základy, na
ktorých sa v súčasnej dobe nachádza hospodárska budova ( predtým tam bolo hnojisko) a plot z vlnitého
plechu vo vlastníctve žalovanej. O takto prebiehajúcej hranici medzi pozemkami svedčia aj pozostatky
starého plota v zadnej časti na pozemku č. XXX, ktorý vybudovali ešte právni predchodcovia žalobcov.

36. Právnym titulom, na základe ktorého došlo k uchopeniu sa držby časti parcely č. XXX o výmere
XX m2 právnymi predchodcami žalovanej, je teda ústna dohoda ktorá bola medzi nimi uzatvorená pred
rokom XXXX, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania v danej právnej veci. Na jej základe
následne právny predchodcovia žalovanej túto časť parcely užívali, hospodárili na nej, postavili oporný
múr a betónové základy hnojiska, právny predchodcovia žalobcov v zadnej časti parcely postavili plot.

Boli dobromyseľní v tom, že táto časť parcely č. XXX im patrí a nakladali s ňou ako so svojou vlastnou.
Matka žalovanej na základe kúpnej zmluvy z roku XXXX odkúpila parcelu č. XXX v stave, ako súd vyššie
uviedol a v rovnakom rozsahu ako jej právni predchodcovia ju užívala, nakladala s ňou ako s vlastnou,
pričom sa jednalo aj o časť parcely č. XXX vo výmere XX m2. Bola dobromyseľná v tom, že táto časť
parcely č. XXX jej patrí a že je súčasťou parcely č. XXX. V roku XXXX parcelu č. XXX darovala žalovanej

a tá pokračovala v rovnakom spôsobe a rozsahu užívania parcely č. XXX, vrátane XX m2 z parcely č.
XXX a bola dobromyseľná v tom, že aj táto časť parcely č. XXX jej patrí. Na pôvodných betónových
základoch postavila hospodársku budovu a plot z vlnitého plechu.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Veľkého senátu NS SR vo veci sp. zn. 1VCdo/1/2024, ktorý vo svojom

rozhodnutí z 13.05.2024 uviedol: ,,Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť
držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec
zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako
bezodplatné plnenie.“

Súd je preto toho názoru, že do oprávnenej držby žalovanej je potrebné započítať aj oprávnenú držbu
jej právnych predchodcov.

37. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že napriek vade nadobúdacieho titulu

– ústna dohoda medzi právnymi predchodcami strán sporu, v konaní bolo preukázané, že žalovaná
časť parcely č. XXX v rozsahu XX m2 nadobudla vydržaním po započítaní vydržacej doby jej právnych
predchodcov, ktorá začala minimálne plynúť od roku XXXX, ktorí pri vstupe do držby časti parcely č.
XXX o výmere XX m2 boli dobromyseľní v tom že im patrí a nakladali s ňou ako so svojím vlastníctvom
a to až do času, kedy žalovaná za rovnakých podmienok nehnuteľnosť nadobudla do svojho vlastníctva.

Žalovaná túto časť parcely ako jej patriacu bez zásahov do výkonu jej vlastníckeho práva užívala až do
roku XXXX, kedy začali vzájomné spory medzi ňou a žalobcami.

Súd mal v konaní tak za preukázané všetky zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovanej k predmetnej časti parcely č. XXX vydržaním a to existenciu právneho titulu, o ktorý sa opiera

jej dobrá viera, nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou ( po započítaní vydržacej
doby jej právnymi perdchodcami) a jej dobrú viera, že jej časť parcely patrí. Zo strany žalovanej podľa
názoru súdu bola teda vzájomná žaloba podaná dôvodne.

Súd preto vzájomnej žalobe žalovanej vyhovel a žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.V danom prípade súd žalobu zamietol a vzájomnej žalobe vyhovel v celom rozsahu, preto žalovanej voči
žalobcom priznal nárok na plnú náhradu trov celého súdneho konania s tým, že o ich výške rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

39. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej, osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených

hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

V súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním v tejto veci, ktoré bolo nariadené na návrh žalobcov
a za účelom preukázania nimi tvrdených skutočnosti, súd ustanoveným súdnym znalcom vyplatil
vyúčtované znalečné čiastočne zo štátnych prostriedkov a to vo výške 87,75 eur a 2 256,80 eur, teda
v rozsahu preddavkov na znalecké dokazovanie, ktoré žalobcovia napriek výzve súdu neuhradili, štátu

v tomto konaní teda vznikli trovy konania a súd preto v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami
štátu vo vzťahu k žalobcom priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania štátu
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.