Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525201031
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:8525201031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a. s.:, skrátený názov VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO:
31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30,
036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX
XX D. E., o zaplatenie 937,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 882,80 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 882,80 eur od 22.2.2023 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,42 % s tým, že
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 937,04 eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovanou z uzatvorenej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 18.9.2022 zmluvu o pôžičke č.
21757323/100232296 (evidenčné číslo zmluvy/pridelený autorizačný kód), na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej pôžičku vo výške 882,80 eur na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve
(LG 55UP8000). Kúpna cena tovaru bola 982,80 eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu
vo výške 100,- eur a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanej pôžičku. Podľa zmluvy mala
žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 33,10 eur, a to až do celkovej

sumy pôžičky vo výške 1.191,60 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila celkovo 0,- eur (bez
akontácie). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku,
resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom
zo dňa 24.12.2022 vo forme predžalobnej upomienky vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo
jej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní, a zároveň žalovanú upozornil na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaná ani dodatočne dlžné splátky neuhradila, preto žalobca dňa
20.1.2023 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 22.1.2023 - „Oznámenie o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Jej celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje čiastku 937,04
eur. Žalobca zároveň požaduje aj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho
po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou
zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu vo výške 172,99 eur uvedenú vprehľade splátok a úhrad si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala
žalovaná uhradiť sumu 1.037,04 eur, ktorá je tvorená súčtom predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu
a sumou po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu. Ku dňu podania žaloby žalovaná

uhradila sumu 100,- eur, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 100,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad
vo výške 0,- eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Žalobca si teda v konaní
uplatňuje sumu, ktorá predstavuje celkovú dlžnú istinu v sume 937,04 eur, mínus prijaté úhrady vo výške
0,- eur, t. j. sumu 937,04 eur.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 17.1.2026 spolu s prílohami a výzvou na
vyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadrila.

4. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (žalovanej), súd výzvou zo dňa 7.11.2025
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovanej. Vo vyjadrení doručenom súdu
dňa 18.11.2025 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v prejednávanom prípade bol

vykonaný prepočet schopnosti žalovanej splácať úver. V zmysle vyhodnotenia žiadosti žalovanej bol
akceptovanýpríjemvovýške540,-eur,životnéminimumbolovovýške234,42eur,fixnérodinnévýdavky
vo výške 234,42 eur, finančná rezerva vo výške 274,64 eur. Keďže výsledkom porovnania príjmov
a výdavkov bola suma vyššia ako výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Podľa názoru
žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky,

ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považuje za
plne v súlade s právnymi predpismi. Spolu s vyjadrením žalobca predložil výpis z registra klientskych
informáciíadopytuvSociálnejpoisťovni.Ďalejuviedol,žepredžalobnouupomienkouzodňa24.12.2022
bola žalovaná upozornená, že je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku od 20.10.2022
vo výške 90,30 eur a súčasne na možnosť zosplatnenia úveru. Z pripojenej doručenky vyplýva, že

predmetnú upomienku žalovaná neprevzala v odbernej lehote a žalobcu ju považuje za prevzatú dňom
2.1.2023 (dňom uloženia zásielky na pošte). Keďže žalovaná omeškané splátky neuhradila, žalobca jej
listom zo dňa 22.1.2023 zaslal oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu, pričom z pripojenej
doručenky vyplýva, že žalovaná predmetné oznámenie prevzala dňa 31.1.2023. Žalobca tiež poukázal
na pasivitu žalovanej, ktorá doposiaľ neuviedla žiadne skutočnosti a nepredložila dôkazy spochybňujúce

žalobcov nárok, ako aj na ust. § 151 CSP a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoCsp/40/2020 zo dňa 21.10.2020, z ktorého vyplýva, že súd ani v prípade spotrebiteľských sporov
nie je oprávnený popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností žalobca
navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 937,04 eur, pričom ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaná nárok
nijako nerozporovala a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo
potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku dňa 17.2.2026 o 8.15 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu
dňa 9.2.2026.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 18.9.2022 zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na
zakúpenietovaru(LG55UP8000).Vzmluveboliuvedenétietopodmienky:kúpnacena982,80eur,počet
splátok 36, akontácia 100,- eur, výška splátky 30,94 eur, splátka s poistením 33,10 eur, poistné 2,16
eur, posledná splátka 30,83 eur, posledná splátka s poistením 32,99 eur, celková výška úveru 882,80
eur, RPMN 16,89 %, fixná ročná úroková sadzba 17,34 %, celkové náklady spotrebiteľa 230,93 eur,

doba trvania zmluvy 36 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Prvá
splátka bola splatná 20.10.2022, ďalšie splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. V čl. X, v bode 10.2 zmluvy
si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak je klient v
omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho
ako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

7. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi len akontáciu vo
výške 100,- eur, ďalej na splátky neuhradila žiadnu sumu. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa
24.12.2022 vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 99,30 eur s tým, že ak do13.1.2023 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Výzva sa žalobcovi vrátila ako
neprevzatá v odbernej lehote s tým, že dňa 2.1.2023 bola uložená na pošte. Nakoľko k úhrade dlžných
splátok nedošlo, žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 21.3.2022 a túto skutočnosť oznámil žalovanej

listom zo dňa 23.3.2022 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), ktorý je bol doručený dňa
31.1.2023.

8. Z notárskej zápisnice, spísanej pod č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017
dňa 11.12.2017 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, vyplýva, že právnym nástupcom spoločnosti

Comsumer Finance Hodling a. s., sa z titulu zlúčenia stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s.,
skrátený názov VÚB a. s.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

12. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie

ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

28. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

31. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral
žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľka, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto predmetný
právny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom naskutočnosť,ževprávnomvzťahuzaloženomuvedenouzmluvouvystupovalažalovanáakospotrebiteľka
a žalobca mal postavenie dodávateľa, keďže pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ,
ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená zmluva spotrebiteľský charakter. V

posudzovanom prípade ide zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná vo viacerých
prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol.

32. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi sporovými
stranami došlo k uzavretiu platnej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere. Na základe uzatvorenej

zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo výške 882,80 eur a žalovaná
sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom.

33. Žalovaná v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy neplnila svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu upomienkou zo dňa
24.12.2022vyzvalžalovanúnaúhraduomeškanýchúverovýchsplátokvovýške99,30euraupozornilju,

že ak nedôjde k úhrade splátky do 13.1.2023 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaná napriek
uvedenej písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, žalobca v súlade
so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru.

34. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené

prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré
súvymenovanév§9ods.2citovanéhozákonaospotrebiteľskýchúveroch.Súdtaknezistilžiadnydôvod
pre prijatie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke

Ministerstva finanční Slovenskej republiky zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2022, zmluvná
splatnosť od 1 do 5 rokov vrátane, ostatné spotrebiteľské úvery, RPMN činilo 10,84 %. Z toho je zrejmé,
že výška RPMN v danom prípade nesmela prevýšiť 2 - násobok 10,84 % ročne s poukazom na § 1 ods.
4 Nariadenia, čiže výšku 21,68 %. Súd konštatuje, že dojednaná výška odplaty pri tomto úvere (16,89

%) tak nepresahovala túto maximálne prípustnú odplatu, preto je výška odplaty v súlade so zákonom
(§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka).

35. Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto
spotrebiteľského úveru žalovanej, a teda či riadne zisťoval a preveroval jej bonitu.

36. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024
zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.
j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky
príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa

splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním
aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívnesi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť.

37. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz

o majetkovej situácii žalovanej, potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy.

38. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to

ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.
j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť

veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo
od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk spolu s dôkazmi, ktoré súdu prvej inštancie

predložil žalobca, je možné konštatovať, že žalobcu sa pri poskytovaní úveru žalovanej, posudzujúc
jej úverovú schopnosť, uspokojil len s dopytom do Spoločného registra bankových informácií (ďalej len
„SRBI“), do Sociálnej poisťovne a s údajmi poskytnutými žalovanou uvedenými v zmluve. Žalobca mal
pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver
konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov

starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál
spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou
vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo
vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou
potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť

údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti
údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ
musínáležitezisťovaťschopnosťspotrebiteľasplácaťúverapožadovaťdokladykjehotvrdeniam.Veriteľ
by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať.

40. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v čase jej uzatvorenia bola žalovaná zamestnaná na dobu neurčitú
od 6/2022 a jej priemerný čistý príjem bol 540,- eur, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je vydatá a býva
vo vlastnom byte/dome bez hypotéky. Údaj o zamestnávateľovi, ako aj údaje o akýchkoľvek výdavkoch
žalovanej, v zmluve absentujú. Žalobca vôbec neskúmal ďalšie reálne výdavky žalovanej, nezisťoval,
aké ďalšie výdavky má spojené so stravovaním, ubytovaním, ošatením, cestovným, platbami, napr. za

mobilný telefón, internet, lieky a ďalšie. Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri posudzovaní bonity
žalovanej bolo bez náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery
žalovanej a jej výdavky, ktoré žalobca vôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaná musela mať
v čase poskytovania úveru aj výdavky. Z predloženého výpisu z registra klientskych informácií síce
nevyplývajú žiadne ďalšie splátky, resp. poskytnuté úvery, na druhej strane sa však žalobca uspokojil

len s výdavkami vo výške životného minima 234,42 eur, pričom pri výpočte finančnej rezervy vychádzal
z akceptovaného čistého príjmu žalovanej 540,- eur uvedeného žalovanou. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, vychádzajúc z predložených listín, súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol predložený
žiadny dôkaz o tom ako, a či vôbec overoval príjem žalovanej a z akého pracovného pomeru uvádzaný
príjem žalovanej vyplýva.

41. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ porušil svoje
povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa, keďže jej poskytol úver bez overenia
údajov o jej ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jejbonity so skúmaním jej výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné
služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).

42. K posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalobca len formálne,
nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovanej a jeho postup nenaplnil účel
predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie splnenia
povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká
bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca)

pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k predmetnému
ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť
spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu
dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

43. Nepreukázal tak, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovanej, keď ho v konečnom dôsledku

dostatočne nezaujímali ani jej výdavky, ich výška a stabilita. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti
žalovanej, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je
spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí
niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 11.10.2011).

44. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil
svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovanej ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s §
11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že
by zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovanej pred uzavretím zmluvy o úvere,

a podobne pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovanej pred uzavretím tejto zmluvy. Navyše skúmanie
výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože
záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto
databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné
mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,

nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Dôsledkom
podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť
s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.

45. Na základe uvedeného je dostatočne odôvodnený záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého úveru. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy spolu 937,04 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že výška úveru predstavovala sumu 882,80 eur, pričom žalovaná, okrem
akontácie vo výške 100,- eur uhradenej pri podpise zmluvy z kúpnej ceny tovaru 982,80 eur, nezaplatila
žiadnu splátku úveru, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 882,80 eur a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

46. Súd sa ďalej s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy zaoberal aj doručovaním výzvy pred
zosplatnením zo dňa 24.12.2022 a oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 22.1.2023,
keďže na preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal, že listina vôbec došla do
dispozičnej sféry žalovanej. Žalobca na preukázanie doručenia výzvy pred zosplatnením predložil

fotokópiu vrátenej zásielky a na preukázanie doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti
doručenku.

47. V súvislosti s preskúmaním doručenia uvedených výziev súd uvádza, že ustanovenie § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov. V zmysle

uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom
prípade ide o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné
doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva
predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho

dispozície.Užtýmtookamihomzačínaprávnyúkonpôsobiťvočidruhejzmluvnejstrane.Slovnéspojenie
„dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním
potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym
úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomnéhohmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho
prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením
oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu

objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát
skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať
jeho obsah (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa
28.1.2011).

48. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v
zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za
doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané.
V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú
uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej
vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania

fikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán
nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny
úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa
tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením
§ 45 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Pri druhom

spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne
zdržiava,dôležitéjetoakovymedzilspôsobprijímaniazásielokvzmluve.Predpokladása,žeakúčastník
zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť
oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom
- zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné

doručovanie. Takto dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú,
nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom. Z
toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený
bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, publikované v zbierke stanovísk

a rozhodnutí NSSR pod R 4/2021 s právnou vetou: „Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej
zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na
poslednú známu adresu spotrebiteľa.“).

49. Pokiaľ ide o doručenie výzvy pred zosplatnením zo dňa 24.12.2022, táto bola z dôvodu nezastihnutia
adresáta následne dňa 2.1.2023 uložená na pošte, kde si ju mohla žalovaná v odbernej lehote prevziať.
Súdvtejtosúvislostipoukazujenavyššieuvedenúprávnuteóriu,zktorejvyplývaúčinnosťadresovaných
jednostranných hmotnoprávnych úkonov momentom, keď sa právny úkon dostane do sféry dispozície
adresáta. Už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej strane a možno ho považovať za

doručený. V prípade žalovanej preto za účinné doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti
možno považovať okamih, keď sa predmetná zásielka dostala do jej dispozičnej sféry, a teda keď mala
objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, čím sa v tomto konkrétnom prípade rozumie vloženie
oznámenia do poštovej schránky o uložení zásielky obsahujúcej výzvu na zaplatenie omeškaných
splátok úveru s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti zo dňa 24.12.2022 na pošte.

50. Čo sa týka doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 22.1.2023, toto žalobca
preukázal priloženou doručenkou, z ktorej vyplýva, že si ho žalovaná prevzala dňa 31.1.2023.

51. S poukazom na popísané skutočnosti možno konštatovať, že predmetné listiny žalobca žalovanej

doručil do jej dispozičnej sféry, a teda ich doručenie preukázal.

52. Súd napokon ex offo skúmal aj to, či uplatnená pohľadávka nie je, hoci len čiastočne, premlčaná.
Táto povinnosť mu vyplýva z § 54a Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie§

151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.53. Splatnosť spotrebiteľského úveru bola rozvrhnutá na 36 mesiacov. Prvá splátka bola splatná dňa
20.10.2022 a žaloba bola podaná na súde dňa 25.9.2025. Nárok bol uplatnený včas, pred uplynutím
premlčacej doby, a pohľadávka nie je premlčaná ani čiastočne.

54. Keďže sa žalovaná dostala s platením svojich peňažných záväzkov do omeškania, súd jej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 naradenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v žalobcom uplatnenej výške, neprevyšujúcej
zákonný úrok z omeškania, a to 5 % ročne zo sumy 882,80 eur od 22.2.2023 do zaplatenia a v

prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil od šiesteho dňa
nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, t. j. od 28.1.2023 zamietol. V danom
prípade bolo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.1.2023 žalovanej doručené
dňa 31.1.2023. Týmto oznámením žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do
21.2.2023. Keďže žalovaná svoj dlh nesplnila ani v daný deň, nasledujúcim dňom sa dostala s plnením
svojho dlhu do omeškania. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 882,80 eur od 22.2.2023 a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania
zamietol.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

59. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto prípade nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa
odôvodňujúci postup podľa § 257 CSP, rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcov úspech v spore predstavuje 94,21 %, úspech
žalovanej 5,79 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 88,42 %, preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 88,42 %.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).