Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010857
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5624010857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10 3To/2/2026

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára
2026 odvolanie obžalovanej A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7T/63/2024
zo dňa 10. septembra 2025 a takto

r o z h o d o l :

2 3To/2/2026
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
7T/63/2024 zo dňa 10.9.2025 v časti – vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a pri nezmenenom výroku o náhrade
škody

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom: obec D.
E., XXX XX D. E.,
adresa na doručovanie písomností F. C. XXX/X,

XXX XX D. E.

o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovanú A. B. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 3T/34/2023 zo dňa 13.11.2023, právoplatnom dňa 12.12.2023, ktorým bol obžalovanej
uložený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na 2 (dva) roky. Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :7 3To/2/2026
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7T/63/2024 zo dňa 10.9.2025 bola obžalovaná
A. B. uznaná vinnou z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.

účinného od 6.8.2024 v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 30.04.2023 v čase asi o 17:05 h po tom, ako sa obv. A. B. kliešťami neúspešne pokúšala otvoriť
kovové vstupné dvere na ľavom vchode do bytového domu č. XXXX/X G. G. H. B. E. v B. a následne doň
už bez použitia násilia vošla cez otvorený pravý vchod spolu s obvinenými I. J., K. J., H. J. a L. J., všetci

piati výťahmi vyšli na X. poschodie pred vchodové dvere bytu č. XX, ktorý v tom čase mala prenajatý a v
užívaní poškodená I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko v D. H. – I., J. M. XXX/X, od jeho majiteľky A.
N., nar. XX.XX.XXXX, kde sa obž. A. B. vchodové dvere tohto bytu pokúsila násilím kliešťami otvoriť, čo
sa jej nepodarilo, potom presne nezisteným spôsobom, pravdepodobne vykopnutím týchto vchodových
dverí alebo ich páčením niektorým z obvinených došlo k ich násilnému otvoreniu a poškodeniu v oblasti
dverového zámku a zárubne, čím poškodenej I. C. vznikla škoda vo výške 100,- Eur, následne všetci

piati obvinení neoprávnene bez povolenia a súhlasu poškodenej spoločne vnikli do vstupnej chodby
bytu a v byte zotrvali napriek výzvam poškodenej na jeho opustenie, obvinení A. B., I. J. a K. J. išli
ďalej do kuchyne, kde mali s poškodenou slovnú roztržku kvôli tabuľke s nezisteným evidenčným číslom
osobného motorového vozidla Škoda Felícia, červenej farby, ktoré mala poškodená od obv. K. J. deň
predtým požičané, pričom niektorý z obvinených pri odchode z bytu v čase asi o 17:10 h z vešiaka

umiestneného pri vstupných dverách odcudzil zavesený kľúč od osobného motorového vozidla Škoda
Fabia, ev. č. D., spoločne s kľúčom od nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese D. H. – I., L. XXX,

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bola obžalovaná A. B. odsúdená podľa § 194 ods. 2 Tr. zák.
účinného od 6.8.2024, § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd
obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 (dva) roky. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste
uložený obžalovanej trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/34/2023 zo dňa

13.11.2023, právoplatným dňa 12.12.2023, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na 2 (dva) roky pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Tr. zák., zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej A. B., XX.X.XXXX, trvale bytom obec D. E., XXX XX D.
E., adresa na doručovanie písomností F. C. XXX/X, XXX XX D. E., uložil povinnosť zaplatiť spoločne
anerozdielnepoškodenejI.C.,nar.X.X.XXXX,bytomJ.M.XXX/X,D.H.,škoduvovýške50eur,kuktorej

povinnosti boli zaviazaní aj I. J., nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX B., adresa na
doručovaniepísomnostíJ.XXXX/X,XXXXXB.,H.J.,nar.X.X.XXXXvB.,trvalebytomJ.XXXX/XX,XXX
XXB.,L.J.,nar.X.X.XXXXvB.,trvalebytom:O.XXXX/X,XXXXXB.,adresanadoručovaniepísomností
J. XXXX/XX, XXX XX B. trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.: 7T/63/2024 zo
dňa 31.12.2024 s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná A. B. priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní
zo dňa 10.9.2025 a to proti výroku o treste. Obžalovaná odvolanie písomne zdôvodnila prostredníctvom
v tom čase ustanovenej obhajkyne podaním zo dňa 17.9.2025, doručeným okresnému súdu dňa
17.9.2025, a to nasledovne:

Obžalovaná zastáva názor, že trest odňatia slobody uložený obžalovanej je neprimerane prísny a
odporuje zásadám spravodlivého trestania a nezodpovedá závažnosti činu. Pokiaľ ide o trest, tento
nebol určovaný spravodlivo a neboli pri určení trestu zohľadnené všetky do úvahy prichádzajúce faktory.
Je potrebné poukázať na to, že obžalovaná je matkou dvoch maloletých detí, a hoci sú momentálne v

starostlivosti a opatere jej matky, obžalovaná je rozhodnutá po návrate z výkonu trestu odňatia slobody o
deti sa náležite starať a vychovávať ich. Obžalovaná si počas výkonu trestu odňatia slobody dostatočne
uvedomila, akým nevhodným spôsobom žila, po prepustení z výkonu trestu chce žiť čestným spôsobom,
chce sa zaradiť do pracovného života, je vyučená kuchárka. Chce sa starať o svoje deti, má za to, žeto dokáže, nakoľko už tento výkon trestu bol dostatočným ponaučením, aby viedla riadny život. Pokiaľ
ide o záver o tom, že súd nezistil skutočnosti pre uloženie alternatívneho trestu, obžalovaná má za to,
že jej mal byť uložený alternatívny trest domáceho väzenia, nakoľko je matkou dvoch maloletých detí a

aby sa čo najskôr mohla začať starať o svoje maloleté deti a byť im nablízku. Má za to, že na uloženie
alternatívneho trestu boli splnené podmienky uložené zákonom. Obžalovaná spáchala prečin a k tomuto
sa priznala už v prípravnom konaní, kedy už týmto svojím postojom preukázala ľútosť nad svojím
protiprávnymkonaním.Vzhľadomkurčitenižšejzávažnostiposudzovanéhoskutkubolinaplnenékritériá
na ukladanie, ak už nie alternatívneho trestu, taktiež nie na uloženie trestu odňatia slobody vo výmere

18 mesiacov. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť
trestom primeraným. Má za to, že pri ukladaní trestu obžalovanej nebolo komplexne prihliadnuté k vyššie
uvedeným záverom. V danej veci obžalovaná priznávala svoju vinu od začiatku prípravného konania,
čo tiež nebolo dostatočne zohľadnené pri ukladaní trestu. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov nepodmienečne je nepriliehavým a prísnym trestom, nezodpovedajúcim základným zásadám
ukladania trestov a závažnosti posudzovaného skutku. Vzhľadom k súhrnu uvedených skutkových

okolností a právnych skutočností podáva návrh, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp. zn. 7T/63/2024 zo dňa 10.9.2025, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril podaním zo dňa 30.10.2025 v ktorom uviedol,

že sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, čo sa týka výroku o vine a treste,
v dôsledku čoho navrhuje, aby Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovanej v zmysle § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Obžalovaná sa na verejné zasadnutie konané o jeho odvolaní nedostavila. Krajský súd za splnenia

zákonných podmienok podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti
obžalovanej. Obžalovaná bola o termíne verejného zasadnutia upovedomená náhradným spôsobom
riadne a včas. Krajský súd následne nezistil existenciu žiadnej zákonnej prekážky v zmysle § 293 ods.
6 Tr. por., ktorá by bránila vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovanej. Prokurátor
na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej v konečnom návrhu uviedol, že považuje

odvolanie obžalovanej za čiastočne dôvodné a to vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebola vo výkone trestu
odňatia slobody, čo vyplýva z odpisu z registra trestov. V ostatnom považuje rozsudok okresného súdu
za vecne správny a zákonný.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku (výroku o druhu a výške trestu), proti ktorým odvolateľka (obžalovaná)
podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na
chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. Zistil potom, že odvolanie podané obžalovanou A. B. (proti výroku o druhu a výške trestu) bolo

podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote, proti výroku, proti ktorému je prípustné,
pričom odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako uvádzala obžalovaná
v odvolaní.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu primárne zistil, že procesný postup súdu prvého

stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní pred
súdom prvého stupňa urobila vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací
súd preskúmal zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia
obžalovanej. Zistil, že v tomto smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné

ustanovenie. Obžalovaná dala vyhlásením o vine dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta
skutkové a právne závery obžaloby. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so
zákonom a stalo sa nemenným. Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa, keď nevykonal
dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne uloženia trestu obžalovanej.
Ako už bolo vyššie uvedené, s ohľadom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovanou, ktorého dôsledkom je

jeho neodvolateľnosť a v tomto rozsahu nenapadnuteľnosť odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., obžalovaná svoje odvolanie obmedzila len vo vzťahu k výroku
o treste, čím bola determinovaná aj prieskumná činnosť odvolacieho krajského súdu len vo vzťahu
k tomuto výroku a vo vzťahu ku konaniu, ktoré tomuto výroku predchádzalo.Vo vzťahu k výroku o treste, ktorý obžalovaná napadla podaným odvolaním, odvolací súd ďalej dospel k
záveru, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie.

V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne dôkazy vykonané ohľadne rozhodnutia o uložení trestu
obžalovanej, ako aj na konkrétne skutočnosti z týchto dôkazov správne zistené a dôležité pre uloženie
trestu obžalovanej za spáchanú trestnú činnosť.

Ďalej odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu

obžalovanej správne poukázal na zásady pre ukladanie trestov upravené v ustanovení § 33a Tr. zák., §
34 Tr. zák., osobitne na ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., keď predmetné zákonné ustanovenie bližšie
konkretizuje, že pri ukladaní trestu je potrebné prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie

urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, tiež na to, či
páchateľtrestnéhočinuzískal,alebosasnažilzískaťtrestnýmčinommajetkovýprospech,ďalejnapráva
a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom.

V rámci skúmania existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd prvého stupňa u obžalovanej

správnezistiljednupoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l)Tr.zák.(obžalovanásapriznalakspáchaniu
trestnej činnosti a jej spáchanie úprimne oľutovala). Správne u obžalovanej zistil jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t. j. už bola za trestný čin odsúdená, a to trestným rozkazom
Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/56/2022 zo dňa 13.10.2022, právoplatným 4.11.2022, ktorým
jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní

14 mesiacov do 5.1.2024, s uložením povinnosti nahradiť škodu. Ďalej bola obžalovaná A. B. odsúdená
trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/25/2023 zo dňa 20.4.2023, právoplatným
10.6.2023 a bol jej uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou
dobouvtrvaní30mesiacovdo5.5.2025,uloženýtrestbolsúhrnnýatrestuloženýrozsudkomOkresného
súdu Ružomberok sp. zn. 8T/56/2022 bol zrušený. Uvedené odsúdenia zahladené neboli. Okresný súd

zároveň správne zistil podmienky pre uloženie súhrnného trestu obžalovanej, nakoľko teraz stíhaného
skutku sa dopustila skôr (30.4.2023) ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok
(doručenýtrestnýrozkaz)zainýtrestnýčin,takakonatopoukázalvodôvodnenírozsudkunastrane4a5
okresný súd. Súhrnný trest teda uložil vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 3T/34/2023 zo dňa 13.11.2023, právoplatný dňa 12.12.2023, doručený obžalovanej 1.12.2023,

pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. spáchaný dňa 23.1.2023, ktorým bola obžalovaná
odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest odňatia slobody obžalovaná
vykonala 5.8.2024. Zároveň bol obžalovanej týmto trestným rozkazom uložený aj trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá na dobu 2 roky, ktorý doposiaľ nevykonala v celom rozsahu. Za spáchanie

prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 ods. 2 písm. c) Tr. zák. účinného od 6.8.2024
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. prichádzalo u obžalovanej do úvahy ukladanie trestu odňatia
slobody na 1 až 5 rokov. Okresný súd správne postupoval, keď obžalovanej uložil súhrnný trest vo
výmere 18 mesiacov, t. j. pri dolnej hranici trestnej sadzby za zbiehajúce sa trestné činy, ktoré spáchala
skôr ako bol za ktorýkoľvek z nich vyhlásený odsudzujúci rozsudok (doručený trestný rozkaz). Okresný

súd však pochybil, tak ako na to správne poukázal aj prokurátor na verejnom zasadnutí konanom
o odvolaní obžalovanej, keď obžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia
slobodyzaradildoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženiasodôvodnením,žeobžalovaná
bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody. Uvedené
však nezodpovedá stavu veci ani zákonu. Obžalovaná pred spáchaním žalovaného skutku, t. j. pred

30.4.2023 nebola vo výkone trestu odňatia slobody uloženom za úmyselný trestný čin, preto neboli
splnené zákonné podmienky na postup podľa § 48 ods. 1 písm. b) Tr. zák.. Toto pochybenie napravil
sám krajský súd vo svojom rozhodnutí, keď obžalovanú podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zaradil na
výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň neuniklo pozornosti
krajského súdu, že súd prvého stupňa pochybil vo výroku o treste, keď obžalovanej súčasne uložil

súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody. Ak súd ukladá obvinenému súhrnný trest, nie je potrebné v
ďalšom tej istej osobe ukladať úhrnný trest, pretože tento je už obsiahnutý v súhrnnom treste, čo logicky
vyplýva zo samotnej podstaty súhrnného trestu. Ak ide o spáchanie dvoch trestných činov v reálnom
súbehu prerokovávaných v dvoch samostatných súdnych konaniach, v prípade ukladania súhrnnéhotrestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. súd vo výroku o treste neuvedie, že sa tento trest ukladá aj ako „úhrnný“,
lebo súhrnný trest sa ukladá podľa zásad trestu úhrnného, ktorého uloženie by bolo aktuálne vtedy, ak
by sa viedlo spoločné konanie v súdnej fáze trestného stíhania o oboch skutkoch. Vždy však uvedie, či

súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ukladá s použitím § 41 ods. 1 alebo 41 ods. 2 Tr. zák. (R 7/2013).
V tomto kontexte krajský súd uvádza, že ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák. v odvolaním napadnutom
výroku o treste okresný súd správne použil. Zároveň krajský súd odstránil aj formálnu chybu spočívajúcu
v tom, že súd prvého stupňa vo výroku, ktorým podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ktorým obžalovanej
uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 (dva) roky, neuviedol, že

tento trest je ukladaný ako súhrnný podľa § 42 ods. 2 Tr. zák..

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovanej v prejednávanej veci, ani krajský súd u obžalovanej
nezistil také dôvody, ktoré by u nej odôvodňovali ukladanie trestu odňatia slobody v nižšej výmere, či
uloženie alternatívneho trestu domáceho väzenia. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo
zohľadňovali konanie obžalovanej A. B., jej zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti

nápravy obžalovanej pri remíze poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, vychádzajúc zo zásad pre
ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák., ako aj účelu trestu, keď trest je právnym následkom trestného činu,
a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionálnosti trestu), ale súčasne musí
zohľadňovať aj osobu páchateľa, na dosiahnutie účelu Trestného zákona, tak ako na to v podrobnostiach
správne poukázal už súd prvého stupňa, neprichádza do úvahy uloženie kratšieho trestu odňatia

slobody, resp. akéhokoľvek alternatívneho trestu (trest domáceho väzenia, trest povinnej práce). Je
však pravdou, že obžalovaná pred okresným súdom učinila vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho nebolo
nutné v konaní pred súdom vykonávať celé dokazovanie ohľadne tejto trestnej činnosti a vyhlásenie
o vine je potrebné obžalovanej zohľadniť pri ukladaní trestu, nakoľko pri ukladaní trestu nie je možné
na jednu úroveň postaviť obžalovaného, ktorý učinil vyhlásenie o vine a obžalovaného, ktorý vyhlásenie

o vine neučinil. Skutočnosť, že obžalovaná urobila vyhlásenie o vine súd prvého stupňa dostatočne
zohľadnil tak, že jej trest odňatia slobody ukladal pri dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov. Ak by obžalovaná vyhlásenie o vine neučinila, vzhľadom na odvolacím
súdom vyššie zistené skutočnosti ohľadne osoby obžalovanej, ako aj tejto spáchanej trestnej činnosti,
u obžalovanej by neprichádzalo do úvahy ukladanie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby, ale nad

dolnou hranicou trestnej sadzby a v prvej polovici trestnej sadzby. V tomto ohľade sa odvolací súd
stotožňuje s argumentáciou okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že u obžalovanej sa
nejednaloovýnimočnéprotiprávnekonanieaprvotrestanúosobu,alenaopakobžalovanásaopakovane
dopúšťa protiprávneho konania postihovaného nielen v trestnom konaní, ale aj priestupkovom konaní.
Podľa názoru odvolacieho súdu, totožne so súdom prvého stupňa, je u obžalovanej primeraným,

zákonným a spravodlivým uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na doterajší
spôsob života obžalovanej, záznamy v odpise z registra trestov, charakter trestnej činnosti, ktorú
doposiaľ páchala, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovanej už bol v minulosti uložený
podmienečný trest odňatia slobody, nie je dôvodným očakávať, že by aktuálne považovala za prioritu
starostlivosť o dve maloleté deti (v čase skutku 4 ročné a 2 ročné), ktoré sú zverené v starostlivosti

a opatere jej matky a ani táto skutočnosť, hoci jej bola známa aj v čase páchania skutku jej nebránila
páchať trestnú činnosť. Obžalovanou v odvolaní prezentovanú snahu zamestnať sa, viesť riadny
život a nepáchať viac trestnú činnosť, odvolací súd hodnotí pozitívne, avšak v okolnostiach danej
veci ako nedostatočne presvedčivú, ktorá by bola podporená konkrétnymi krokmi samej obžalovanej
(doposiaľ šesť záznamov v odpise z registra trestov aj pre protiprávne konanie páchané obžalovanou po

30.4.2023). V prípade obžalovanej sa preto do popredia dostáva ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov a z hľadiska individualizácie trestu je trestom primeraným sankcia spojená s ujmou na
osobnej slobode obžalovanej.

Odvolací súd potom sám na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a pri

nezmenenom výroku o náhrade škody uložil obžalovanej podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. účinného od
06.08.2024, § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovanú A. B. na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa §
42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.

zn. 3T/34/2023 zo dňa 13.11.2023, právoplatným dňa 12.12.2023, ktorým bol obžalovanej uložený za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidielna 2 (dva) roky. Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 42
ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

na 2 (dva) roky. Uvedená zmena je v prospech obžalovanej, v danom prípade krajský súd konal len na
podklade odvolania podaného obžalovanou.

Záverom krajský súd poznamenáva, že obžalovaná v rámci odvolania neuviedla žiadne také právne
významné a relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie iného ako nepodmienečného

trestu odňatia slobody obžalovanej. Obžalovaná súdenú trestnú činnosť nepochybne spáchala, pričom
právnym následkom spáchanej trestnej činnosti je uloženie zákonného a spravodlivého trestu, ktorý si
obžalovaná musí vykonať.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

10 3To/2/2026
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.