Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209231
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8112209231.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcov: 1/ Y. N., G. B. P. XXX, zastúpeného
advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, Prešov, Slovenská 69, IČO: 42 086 698, 2/ T. U., G. B.
P. XXX, 3/ T. Y., G. XXX, 4/ H. U., G. B. P. XXX, 5/ L. P., G. B. P. XX, 6/ L. L., G. B. P. XX, 7/ C. J., G. B. P.
XXX, 8/ U. J., G. B. P. XXX, 9/ T. W., P. U., T. XX, proti žalovanému Združenie urbaristov a pasienkového
hospodárstva Ruská Nová Ves - pozemkové spoločenstvo, so sídlom v Prešove, J. Borodáča 13, o
určenie neplatnosti uznesenia z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 04.09.2011, o odvolaní
žalobcov v 1. až 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 28.11.2018, č. k. 29C/72/2012-1087,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, priznal žalovanému voči žalobcom v 1.
až 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo vzťahu medzi žalobcami v 5. až 7. rade
a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je vedený v vedený v registri
pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu v Prešove ako pozemkové spoločenstvo s
právnou subjektivitou, s dňom zápisu 08.09.1999. Uviedol, že žalobcovia sa domáhajú určenia
neplatnosti uznesenia prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 04.09.2011 z
dôvodu, že podľa ich názoru nebolo odsúhlasené podľa platného počtu podielov členov spoločenstva
ani v súlade so stanovami spoločenstva pre platné rozhodovanie valného zhromaždenia. Vec právne
posúdilpodľapríslušnýchustanovenízákonač.181/1995Z.z.vzneníplatnomk04.09.2011apoukazom

na § 460 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na závery vyjadrené odvolacím súdom v
predchádzajúcom rozhodnutí vydanom v tomto konaní a obsah rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžo/231/2008.
Zdôraznil, že podľa § 139 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou podielov podľa veľkosti podielov a pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Vôľou zákonodarcu bolo
upraviť práva a povinnosti spoluvlastníkov pri nakladaní so spoločnou vecou, predstavujúcou predmet
ich podielového spoluvlastníctva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní

všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Nie je rozhodujúce, či tento právny úkon vybavoval niektorý
zo spoluvlastníkov z vlastnej vôle alebo so súhlasom ostatných, alebo či konali spoluvlastníci spoločne.
Vo vzájomnom vzťahu medzi spoluvlastníkmi je všeobecne rozhodujúci pomer ich podielov a ak má byť
prijaté určité rozhodnutie týkajúce sa spoločnej veci, musí sa preň vysloviť nadpolovičná väčšina určenápodľa podielov. Prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podrobiť rozhodnutiu väčšiny aj bez súdneho
rozhodnutia. Súd prvej inštancie preto akceptoval hlasy dedičov neprededených spoluvlastníckych
podielov ich právnych predchodcov v prípade, ak sa valného zhromaždenia zúčastnili do úvahy

prichádzajúci dedičia a v prípade viacerých dedičov aj hlasovanie tohto dediča, ktorý bol ostatnými
spoludedičmi splnomocnený na hlasovanie za spoluvlastnícky podiel ich právneho predchodcu alebo
sa hlasovania zúčastnil na základe predchádzajúcej dohody s ostatnými spoludedičmi. V závislosti od
uvedenéhomalzapreukázané,ževalnéhozhromaždeniakonanéhodňa04.09.2011savpercentuálnom
vyjadrení v priemere zúčastnili členovia pozemkového spoločenstva, resp. ich dedičia vlastniaci 53,67

% hlasov. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 181/1995, valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva
rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, konané valné zhromaždenie tak podľa súdu prvej
inštancie splnilo základnú podmienku uznášania schopnosti pre rozhodnutie prijaté uznesením zo dňa
04.09.2011, preto žalobu o určenie jeho neplatnosti pre rozpor s. § 39 Občianskeho zákonníka zamietol.
Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal aj námietkou žalobcu v 1.rade v tom zmysle, že nebola splnená
podmienka zvolania tohto zhromaždenia na žiadosť najmenej 1/3 členov a zvolanie neoprávnenou

osobou. Súčasne žalobca v 1.rade argumentoval, že členmi pozemkového spoločenstva sa nemohli stať
tí podieloví spoluvlastníci, ktorí nepristúpili k zmluve o pozemkovom spoločenstve. Súd prvej inštancie
poukázal na predložený zoznam členov pozemkového spoločenstva v priebehu konania, z ktorého
vyplynulo, že žiadosť o mimoriadne valné zhromaždenie požiadalo 171 členov. Ak by súd vychádzal z
najväčšieho počtu spoluvlastníkov uvedených na jednotlivých LV nehnuteľností v predmete spoločného

hospodárenia žalovaným, najvyšší počet podielov je uvedený na LV č. XXX v celkovom počte 304,
a mal za to, že bola tak splnená podmienka pre zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na
žiadosť 1/3 členov. Uviedol, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z., členom spoločenstva sú
fyzické a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či takáto osoba
pristúpi k zmluve o založení spoločenstva. Na platnosť rozhodnutia valného zhromaždenia nemala vplyv

skutočnosť, či bolo valné zhromaždenie zvolané oprávnenou osobou, ale iba to, či prijalo rozhodnutie
podľa § 19 ods. 2 tohto zákona. Iba v prípade nesplnenia podmienky uznášaniaschopnosti by prijaté
rozhodnutie uznesením valného zhromaždenia bolo neplatné pre rozpor v ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Pre členstvo v spoločenstve nemá vplyv to, či nadobúdateľ podielu spoločnej nehnuteľnosti
splní alebo nesplní povinnosť podľa § 15 ods. 3 citovaného zákona, a teda, či pristúpi k zmluve

o založení pozemkového spoločenstva, ak zákon s nesplnením tejto povinnosti neukladá žiadne
sankcie. Tento vlastník bude zapísaný do zoznamu vlastníkov podielov k spoločnej nehnuteľnosti a
sa stane členom pozemkového spoločenstva. Každý vlastník podielu k spoločnej nehnuteľnosti má
všetky práva a povinnosti ustanovené zákonom a vyplývajúce z členstva v pozemkovom spoločenstve,
nakoľko vznik jeho členstva nezávisí od pristúpenia k zmluve, ale od vlastníctva podielu k spoločnej

nehnuteľnosti. Žalobca v 1. rade tiež poukazoval aj na výklad Ministerstva pôdohospodárstva SR k
otázke zvolania valného zhromaždenia, v zmysle ktorého pre posúdenie platnosti rozhodnutí valného
zhromaždenia nie je rozhodujúce, či zasadnutie zvolala oprávnená osoba, ale či rozhodnutie valného
zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločenstva bolo prijaté podľa § 18 a 19 zákona č. 181/1995 Z.
z. Preto súd tieto námietky žalobcu v 1. rade vyhodnotil ako nedôvodné pre účely posúdenia platnosti

prijatého rozhodnutia na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva
dňa 04.09.2011.

3. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a nasl. a v prípade
neúspešných žalobcov v 1. až 4. rade voči úspešnému žalovanému, rozhodol o ich povinnosti nahradiť

vzniknuté trovy. Vo vzťahu neúspešných žalobcov v 5. až 7. rade a úspešného žalovaného súd prvej
inštancie videl dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP so zohľadnením, že títo
žalobcovia predmetné konanie neiniciovali a postavenie sporovej strany nadobudli iba titulom práva ich
právneho predchodcu po piatich rokoch od začatia konania v čase, kedy už v podstate bolo ukončené
dokazovanie vo veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1. až 4. rade, ktorí navrhli zrušiť rozsudok
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie a
so zdôvodnením v časti bodu 126 rozsudku zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia, prepočet
uznášaniaschopnosti v bode 121, neakceptovanie hlasovania z nehnuteľnosti na LV č. XXXX a

neakceptovanie námietky žalobcu v 1.rade v bode 129 rozsudku. V dôvodoch odvolania uvádzajú,
že žalovaný rozhoduje a hospodári na vydaných nehnuteľnostiach, ktoré boli vydané príslušným
orgánom štátnej správy podľa zákona č. 229/1991 Zb. rozhodnutiami z 31.12.2002, 23.01.2003,
04.02.2003,30.08.2011,09.04.2014,31.07.2015,22.01.2016a29.04.2016aprikladajúpodľaichnázorusprávny prepočet podielov - hlasov, potrebných pre platnosť rozhodnutia valného zhromaždenia a pre
jeho uznášaniaschopnosť. Okruh spoluvlastníkov jednotlivých spoločných nehnuteľností predstavuje
oddelené a odlišné skupiny osôb, hlasujú za každú takúto skupina spoluvlastníkov, čiže za každú

nehnuteľnosť osobitne, to sa týka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č.
XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX. Nie je možné pre rozhodnutie tieto hlasy spočítať spolu, pretože nie
každý člen - spoluvlastník, ktorý hlasuje na rozhodnutie, nemá podiel alebo má iné podiely na každom
LV - nehnuteľnosti. Na platnosť rozhodnutia valného zhromaždenia je tak potrebné, aby sa nadpolovičná
väčšina dosiahla za každú skupinu spoluvlastníkov zvlášť, teda za každú nehnuteľnosť. T. I. a M. U.

zvolali, podľa ich názoru, mimoriadne zhromaždenia ako neoprávnené osoby a z tohto nezákonného
valného zhromaždenia podali návrh na zápis zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev, a to
ibadvajačlenovianovozvolenéhovýboru.OLU-POrozhodnutímz29.11.2011rozhodoltak,ženepovolil
a nezapísal navrhované zmeny v spoločenstve. Samotná pozvánka, ktorá bola predložená ako príloha
k návrhu, nie je podpísaná oprávnenou osobou, ktorá zvoláva toto mimoriadne valné zhromaždenie,
nie je uvedený dôvod, pre jeho zvolanie. Poukazujú na stanovy spoločenstva čl. VII. ods. 13, v zmysle

ktorých môže a je oprávnený zvolať mimoriadne valné zhromaždenie na žiadosť 1/3 členov predseda
spoločenstva, podpísanou pozvánkou a pečiatkou spoločenstva. 1/3 členov nemala oprávnenie zvolať
takéto mimoriadne valné zhromaždenie. Žalobcovia zdôrazňujú, že na platnosť rozhodnutia valného
zhromaždenia bolo potrebné, aby sa nadpolovičná väčšina dosiahla za každú skupinu spoluvlastníkov
zvlášť, teda za každú nehnuteľnosť. Poukazujú na súčet hlasov spoluvlastníkov pri nehnuteľnostiach

zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX, keď podľa percentuálneho výpočtu
hore uvedených listov vlastníctva, valné zhromaždenie na nehnuteľnostiach nebolo uznášaniaschopné,
pretoženebolisplnenépodmienkyzákonaastanovnahlasovanieaschválenieuznesenia.Rozhodnutia,
ktoré boli prijaté týmto valným zhromaždením sú neplatné. Súd prvej inštancie tiež, podľa ich názoru,
vychádzal z nesprávneho prepočtu, kde vypočítal, že 171 členov nehnuteľností zapísaných na LV č.

XXX, požiadalo o zvolenia mimoriadneho valného zhromaždenia, čím je splnená žiadosť 1/3 členov,
ako to určuje zákon. Spochybňujú takýto prepočet, lebo 171 členov nepodalo žiadosť predsedovi
a štatutárnemu zástupcovi Y. N. na zvolanie mimoriadneho zhromaždenia a prepočet nemôže byť
vypočítaný z počtu 324 spoluvlastníkov, lebo každý člen má iné podiely v nehnuteľnostiach a tým
pádom iné hlasovacie právo. Súd tiež podľa žalobcov nemôže vypočítavať uznášaniaschopnosť valného

zhromaždenia z nevydaných nehnuteľností zo štátu na fyzické osoby, zapísané na LV č. XXXX, LV č.
XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, lebo ešte nie sú v rámci reštitučného konania určené vlastnícke vzťahy
k týmto nehnuteľnostiam a notárske osvedčenie z roku 1997 bolo vo väčšej časti rozhodnutiami zrušené
preneplatnéprávneúkony.Nazákladetýchtodôvodovnavrhližalobcoviapodanémuodvolaniuvyhovieť.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

6. O takto podanom odvolaní zo strany žalobcov v 1. až 4. rade rozhodol Krajský súd v Prešove ako súd
odvolací rozsudkom z 21.10.2020 č.k. 2Co 48/2019-1232, ktorým potvrdil rozsudok súdu 1. inštancie a
nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd vec právne posúdil podľa zákona č. 181/1995 Z.z., skonštatoval, že súd prvej inštancie
správne akcentoval zákonnú úpravu práv a povinností spoluvlastníkov pri nakladaní so spoločnou
vecou predstavujúcou predmet ich podielového spoluvlastníctva s tým, že vo vzájomných vzťahoch
medzi spoluvlastníkmi je rozhodujúci pomer ich podielov. Správne akceptoval aj hlasovanie dedičov

spoluvlastníckych podielov poručiteľov, u ktorých v dobe konania namietaného valného zhromaždenia
dedičské konanie právoplatne ukončené nebolo. Mal za to, že prvoinštančný súd dôsledným spôsobom
preskúmal a vyhodnotil hlasovanie jednotlivých spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, prípadne ich
právnychnástupcovpodľavýškyspoluvlastníckychpodielovasprávnedospelkzáveru,žetohtovalného
zhromaždenia sa v percentuálnom vyjadrení v priemere zúčastnili členovia pozemkového spoločenstva,

resp. ich dedičstva disponujúci rozsahom 53,67 % hlasov. Nemal za zistené, aby súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o veci zohľadňoval nehnuteľnosti, ktoré netvorili podielové spoluvlastníctvo členov
žalovaného, resp. ich právnych nástupcov. Bolo správne ustálené, že podľa predloženého zoznamu
členov pozemkového spoločenstva žalovaného o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia
požiadala 1/3-tina členov s prihliadnutím na počet spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti z LV č. XXX,

kat. úz. G. B. P. so zdôraznením, že pre posúdenie platnosti rozhodnutia valného zhromaždenia nie je
rozhodujúce, či zasadnutie zvolala oprávnená alebo neoprávnená osoba, ale či rozhodnutie valného
zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločenstva bolo prijaté v súlade s ust. § 18 a § 19 zákona č.
181/1995 Z.z.8. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca v 1. rade. O takto podanom
dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením z 27.06.2023 č.k. 1Cdo 143/2021-1419 tak, že dovolanie

odmietol a vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu voči
žalobcovi v 1. rade. Uznesenie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
28.08.2023.

9. Proti uzneseniu najvyššieho súdu podal žalobca v 1. rade ústavnú sťažnosť. Ústavný súd SR Nálezom

III. ÚS 525/2023-21 rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 1Cdo 143/2021 z 27.06.2023
bolo porušené základné právo žalobcu v 1. rade - sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.
1 Ústavy SR a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd spomínané uznesenie Najvyššieho súdu SR zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a uložil Najvyššiemu súdu SR povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy
konania v sume 442,38 eur.

10. Následne Najvyšší súd SR uznesením z 29.05.2024 č.k. 1Cdo 162/2023-1488 rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 21. októbra 2020 č.k. 2Co 48/2019-1232 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Dovolací súd poukázal na to, že je viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil v

Náleze III. ÚS 525/2023 a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu v 1. rade je opodstatnené. So zreteľom
na povahu a účel dovolacieho konania dospel najvyšší súd k záveru, že v danej procesnej situácii,
ktorá nastala po náleze ústavného súdu pre dosiahnutie zmyslu a podstaty jeho nálezu prichádza v
dovolacom konaní do úvahy len zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z
dôvodu porušenia práva žalobcu v 1. rade na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP konaním

odvolacieho súdu pre arbitrárnosť rozhodnutia v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia. Uviedol,
že za danej situácie bude potrebné vysporiadať sa s podstatnou argumentáciou žalobcu v 1. rade, že
rozhodnutia Valného zhromaždenia neboli prijaté potrebným počtom hlasov (nadpolovičnou väčšinou z
dôvodu,žepodielyjednotlivýchčlenovnebolisprávneurčenéna4zo7listochvlastníctva,naktorýchboli
podľa jeho názoru nesprávne zapísané, a preto Valné zhromaždenie nemohlo byť uznášaniaschopné

(bod 3., 12. a 13 Nálezu Ústavného súdu SR).

12. V dôsledku tejto situácie odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov opodstatnené nie je.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, ktorá by mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonaním navrhovaných dôkazov a neobstátím zisteného
skutkového stavu.

15. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil

v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Keďže odôvodnenia
rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III.
ÚS 264/08 a IV. ÚS 372/08) pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu

konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku a len na zdôraznenie dodáva.16. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom

zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS

252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Odvolací súd v napadnutom

rozsudku súdu prvej inštancie a v jeho postupe, ktorý vyústil do prijatia rozhodnutia, naznačené
pochybenia neidentifikoval.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný je vedený v registri pozemkových spoločenstiev Obvodného
lesného úradu v Prešove ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou s dňom zápisu

08.09.1999.

19. Žalobcovia ako členovia tohto pozemkového spoločenstva sa domáhajú určenia neplatnosti
uznesenia prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa konalo dňa 04.09.2011
argumentujúc, že toto nebolo odsúhlasené podľa platného počtu podielov spoločenstva a ani v súlade

so stanovami spoločenstva pre platné rozhodovanie valného zhromaždenia.

20. Podľa § 2 ods. 1 - 3 zákona č. 181/1995 Zb. v znení platnom k 04.09.2011, pozemkovým
spoločenstvom (ďalej len „spoločenstvo“) sa rozumie
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa

vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov),
komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov
a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa
osobitných predpisov,

c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.
Členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 7 citovaného zákona, členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel
spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti len za podmienok ustanovených v tomto
zákone a vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise.

22. Podľa § 8 ods. 1, 2 citovaného zákona, nadobúdateľ vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti

sa prevodom alebo prechodom vlastníctva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností
člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu.
Dohoda o prevode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti musí mať písomnú formu a nadobúda
účinnosť dňom vkladu do katastra nehnuteľností.

23. Podľa § 15 ods. 1 - 3 citovaného zákona, členmi spoločenstva sa môžu stať len tie fyzické osoby
a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu spoločnej nehnuteľnosti.
Členstvovspoločenstvezatrvaniaspoločenstvavznikáazanikáprechodomaleboprevodomvlastníctva
podielu spoločnej nehnuteľnosti.
Každý, kto sa stáva vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti, pristúpi k zmluve o založení, a to do

dvoch mesiacov od nadobudnutia tohto vlastníctva.24. Podľa § 19 ods. 1, 2 citovaného zákona, každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach
a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa súčtu alebo podľa veľkosti vlastnených podielov
spoločnej nehnuteľnosti, ak zmluva o založení neupravuje túto otázku inak.

25. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, ak sa nevyžaduje podľa tohto
zákona alebo podľa zmluvy o založení dvojtretinová väčšina všetkých hlasov.

26. Žalobcovia ako členovia spoločenstva žalovaného sa môžu domáhať určenia neplatnosti uznesenia

prijatého na valnom zhromaždení, ktoré podľa ich názoru podľa § 19 zákona č. 181/1995 Z. z.
nesplnilo podmienky uznášaniaschopnosti, keďže týmto postupom možno dosiahnuť odstránenie
spornosti toho, či orgány spoločenstva zvolené na namietanom valnom zhromaždení a uznesenia tam
prijaté, boli konštituované a prijímané spôsobom predpokladaným zákonom a stanovami pozemkového
spoločenstva.

27. Súd prvej inštancie správne ustálil podmienky osoby majúcej postavenie člena spoločenstva v
súvislosti s podielom spoločnej nehnuteľnosti nadobudnutým prevodom vlastníctva k tomuto podielu.
Dohoda o prevode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2 zákona č. 181/1995
Z. z. nadobúda účinnosť dňom vkladu do katastra nehnuteľností a až vtedy sa nový nadobúdateľ
spoluvlastníckeho podielu môže zúčastniť a rozhodovať o právach a povinnostiach na valnom

zhromaždení, ktoré je najvyšším orgánom spoločenstva (§ 18 ods. 1 citovaného zákona).

28. Tento záver ale nemožno aplikovať v situácii, keď vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti zomrie
a nadobúdateľmi sa prechodom vlastníctva stávajú jeho právni nástupcovia (v rozsahu nadobúdaného
podielu). V súlade s § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda okamihom poručiteľovej

smrti a v dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným
rozhodnutím súdu, nemôže tu byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí a najmä, kto
bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.

29. Pokiaľ nebol majetok poručiteľa (aj spoločnej nehnuteľnosti) v konaní o dedičstve ešte prejednaný,

sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov. Z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú
všetci dedičia poručiteľa oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne (rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdo/222/2010).

30. V závislosti od uvedeného potom platí, že pokiaľ sa daného valného zhromaždenia právni
nástupcovia konkrétneho poručiteľa zúčastnili, mali hlasovacie právo vo výške spoluvlastníckeho
podielu poručiteľa. Súd prvej inštancie teda opodstatnene akceptoval hlasy dedičov v tom čase
ešte „neprededených“ spoluvlastníckych podielov ich právnych predchodcov v daných spoločných
nehnuteľnostiach zohľadňujúc, či sa valného zhromaždenia zúčastnili všetci do úvahy prichádzajúci

dedičia, prípadne išlo o hlasovanie toho dediča, ktorý bol ostatnými spoludedičmi splnomocnený na
hlasovanie za spoluvlastnícky podiel ich právneho predchodcu alebo hlasoval po predchádzajúcej
dohode s ostatnými spoludedičmi.

31. Postavenie spoločenstiev ku dňu 04.09.2011 upravoval zákon č. 181/1995 Z. z. Vo všeobecnosti

možno konštatovať, že tieto spoločenstvá majú hlboké historické pozadie, ich pôvod siaha až do obdobia
stredoveku,pričomprešlirôznymispoločenskýmiobdobiami.Centrálnympojmomčinnostispoločenstiev
je pôda. Vznikom spoločenstva nedochádza k zmene vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti,
resp. k spoločne obhospodarovaným nehnuteľnostiam, títo jednotliví vlastníci, resp. spoluvlastníci sa
zo zákona stávajú členmi spoločenstva, no spoločenstvo ako také, svojim vznikom vlastnícke právo

k daným nehnuteľnostiam nenadobúda. Spoločenstvo si jednotliví spoluvlastníci (podielnici, urbárnici)
zriaďujú z dôvodu racionálnejšieho hospodárenia na poľnohospodárskej, resp. lesnej pôde, pretože
z dôvodu ich veľkého množstva (vo väčšine prípadov sú ich stovky), je racionálne využitie tejto
pôdy nimi samotnými v režime podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka takmer
nemožné. Cieľom spoločenstva je teda zabezpečovať hospodárenie na poľnohospodárskej, či lesnej

pôde, tvoriacej spoločnú nehnuteľnosť, resp. spoločne obhospodarované nehnuteľnosti.32. Členom spoločenstva sa môže stať len vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ
podielu jeho zmluvným prevodom alebo prechodom podielu na základe zákona alebo rozhodnutia
príslušného orgánu, sa stane členom spoločenstva zo zákona.

33. Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti rozhoduje o všetkých rozhodujúcich
záležitostiach v zákone taxatívne vymenovaných, pričom si môže vyhradiť rozhodovanie i o ďalších
významných skutočnostiach. Váha hlasu člena spoločenstva na zhromaždení je determinovaná
veľkosťou podielu k spoločnej nehnuteľnosti. O štandardných záležitostiach rozhoduje zhromaždenie

nadpolovičnou väčšinou a v prípade vecí určených § 18 ods. 2 písm. a), h), i) citovaného zákona,
rozhoduje aspoň 2/3 väčšinou všetkých hlasov.

34. Súd prvej inštancie správne akcentoval zákonnú úpravu práv a povinností spoluvlastníkov pri
nakladaní so spoločnou vecou, predstavujúcou predmet ich podielového spoluvlastníctva s tým, že vo
vzájomných vzťahoch medzi spoluvlastníkmi je rozhodujúci pomer ich podielov. Súd prvej inštancie

správne akceptoval aj hlasovanie dedičov spoluvlastníckych podielov poručiteľov, u ktorých v dobe
konania namietaného valného zhromaždenia dedičské konanie právoplatne ukončené nebolo.

35. V závislosti od uvedeného, prvoinštančný súd po oboznámení sa s listami vlastníctva spoločných
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G. P. (LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX,

LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX) v ich obsahu danom ku dňu 04.09.2011 a ustálení počtu
členov žalovaného pozemkového spoločenstva, ktorí sa zhromaždenia zúčastnili a hlasovali, správne
zistil, že zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a rozhodnutia, ktoré boli jeho predmetom, sa prijali
nadpolovičnouväčšinou,akotopredpokladácitovanéust.§19ods.2vtedyplatnéhozákonač.181/1995
Z. z.

36. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom preskúmal a vyhodnotil hlasovanie jednotlivých
spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, prípadne ich právnych nástupcov, podľa výšky
spoluvlastníckych podielov a správne dospel k záveru, že tohto valného zhromaždenia sa v
percentuálnom vyjadrení v priemere zúčastnili členovia pozemkového spoločenstva, resp. ich dedičia,

disponujúci rozsahom 53,67 % hlasov.

37. Nebolo zistené, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci zohľadňoval nehnuteľnosti, ktoré
netvorili podielové spoluvlastníctvo členov žalovaného, resp. ich právnych nástupcov. Pokiaľ žalobcovia
zdôrazňujúobsahpísomnéhostanoviskaMinisterstvapôdohospodárstvaarozvojavidiekaSR(č.l.860),

uvedenémôžemaťvysvetľujúcicharakter,spomínanýjevtejsituácii,keďniejemožnématematickyurčiť
jednotný systém počítania hlasov, čo nie je prípad prejednávanej veci a najmä poukazuje na ustanovenia
už aktuálne platného zákona č. 97/2013 Z. z.

38. Zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách neupravuje bližšie spôsob zvolávania

valného zhromaždenia, neustanovuje ani lehotu, v akej sa má zvolať a neupravuje ani ďalšie
procesné postupy okolo vnútro-spoločenského života takýchto spoločenstiev (rozsudok NS SR sp. zn.
2SžO/11/2009).

39. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil, že podľa predloženého zoznamu členov pozemkového

spoločenstva žalovaného o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia požiadala 1/3 členov s
prihliadnutím na počet spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti z LV č. XXX, kat. úz. G. B. P. a so
zdôraznením, že pre posúdenie platnosti rozhodnutí valného zhromaždenia nie je rozhodujúce, či
zasadnutie zvolala oprávnená alebo neoprávnená osoba, ale či rozhodnutie valného zhromaždenia ako
najvyššieho orgánu spoločenstva bolo prijaté v súlade s už spomínanými ustanoveniami § 18 a § 19

zákona č. 181/1995 Z. z.

40. Žalobcovia ďalej namietali, že prvoinštančný súd sa nezaoberal dôsledne otázkou vlastníckeho
práva členov pozemkového spoločenstva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX (parcely č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X), č. XXXX (parcela č. XXXX/X), č. XXXX (parcela č. XXXX/

X) a č. XXXX (parcela č. XXXX/X), kat. úz. G. B. P., že tieto nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve
pozemkového spoločenstva a že zápis v katastri nehnuteľností na týchto listoch vlastníctva v prospech
členov pozemkového spoločenstva nie je správny a bol dôvodne spochybnený.41. Ako už odvolací súd uvádzal, súd prvej inštancie pri posudzovaní opodstatnenosti nároku
žalobcov zohľadňoval len tie nehnuteľnosti, ktoré ku dňu konania namietaného valného zhromaždenia
(04.09.2011) boli v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých členov žalovaného, resp. ich právnych

nástupcov a tento záver platí aj vo vzťahu k namietaným nehnuteľnostiam - parcelám č. XXXX/X - X a
XXXX/X - X, zapísaným na LV č. XXXX a XXXX, XXXX a XXXX, kat. úz. G. B. P..

42. Aj podľa aktuálnych výpisov z uvádzaných listov vlastníctva, a teda z registrov verejne dostupných
je zrejmé, že tam zapísané nehnuteľnosti predstavujú spoločné nehnuteľnosti definované teraz platným

zákonom č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a tak ako v čase konania sporného valného
zhromaždenia dňa 04.09.2011, aj v súčasnosti sú spoluvlastníctvom jednotlivo určených členov
pozemkového spoločenstva žalovaného.

43. Podľa žalobcov ide v prípade týchto nehnuteľností o pozemky, ktoré mali byť odňaté pre účely
vytvorenia rekreačnej oblasti, mali byť prevedené do vlastníctva bývalého Československého štátu

v správe MNV G. B. P., ale v rozpore so zákonom nie sú vo vlastníctve Obce G. B. P., ale sú
spoluvlastníctvom jednotlivých fyzických osôb podľa poslednej listiny, ktorá bola zapísaná do katastra
nehnuteľností, a to osvedčenie N XXX/XX.

44. Z listiny označenej ako „Odpoveď“ Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru

adresovanej žalobcovi v 1. rade zo dňa 04.4.2014 nevyplýva, že by relevantným spôsobom došlo k
tvrdenému „zrušeniu“ Notárskej zápisnice N XXX/XX ako poslednej právnej listiny, ktorá bola doručená
príslušnej správe katastra (č.l. 846). Nebolo zároveň preukázané, že by v čase konania namietaného
valného zhromaždenia došlo na sporných listoch vlastníctva k zápisu nových, iných reštitučných
rozhodnutí vo vzťahu k podielníkom spoločných nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb.

45. Z obsahu listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, kat. úz. G. B. P. ani v súčasnosti
neplynie, aby žalobcami namietaná Notárska zápisnica N XXX/XX bola príslušným orgánom štátnej
správy zrušená, v prípade tam uvedených pozemkov ide (aj v čase konania valného zhromaždenia
04.09.2011) o spoločné nehnuteľnosti, ktoré sú spoluvlastníctvom jednotlivých členov pozemkového

spoločenstva. Pri nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX a XXXX, kat. úz. G. B. P. bola vedená
Poznámka o začatí konania o určenie vlastníckeho práva na základe súdneho konania sp. zn. 10C
172/2011. Z rozhodovacej činnosti súdu však je zrejmé, že toto konanie, pôvodne začaté na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 10C 172/2011, neskôr vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6C
213/2011 bolo zastavené uznesením OS Bardejov zo dňa 15.03.2012 č.k. 6C 213/2011-151. V tomto

konaní sa žalobkyňa Obec G. B. P. proti žalovaným Y. N. a spol. domáhala určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby, keď dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie
žalobného návrhu zo strany žalobcu.

46. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú
údajeoprávachktýmtonehnuteľnostiam,atoovlastníckompráve,záložnompráve,vecnombremene,o
predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku
štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k
pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

47.Podľa§70ods.1citovanéhozákona,údajekatastrauvedenév§7súhodnoverné,aksanepreukáže
opak.

48. Hodnovernosť údajov katastra je potrebné interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované

zákonom ustanoveným postupom a na základe relevantných a hodnoverných podkladov. Ten, kto ich
používa, koná v dobrej viere. Pojem „záväznosť údajov katastra“ sa dá interpretovať iba tak, že tieto
údaje sa musia povinne používať podľa § 71 Katastrálneho zákona. Musia ich teda používať štátne
orgány pri výkone svojej právomoci (najmä vo verejných listinách) a musia ich používať aj fyzické
alebo právnické osoby pri vyhotovovaní listín o právnických úkonoch. Osoby, ktoré určitým tvrdením

spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich. Inak sa na ich
tvrdenie neprihliada. Rovnako to platí aj pri spochybnení správnosti záväzných údajov katastra. Podľa
dôvodovej správy k pôvodnému zneniu Katastrálneho zákona z roku 1995 vyvrátiť hodnovernosť (a tým
aj záväznosť) možno právoplatným rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a na základe podnetu,ktorý katastrálny úrad po prešetrení uzná za oprávnený. Vyvrátenie hodnovernosti je teda možné najmä
rozsudkom súdu alebo rozhodnutím okresného úradu o oprave chyby (§ 59 Katastrálneho zákona).

49. Súd prvej inštancie teda správne vychádzal z údajov uvedených v katastri nehnuteľností na
namietaných listoch vlastníctva. Žalobcami v tomto smere neboli predložené argumenty alebo dôkazy
preukazujúce opak takto zisteného skutkového stavu. Skutočnosť, že sa žalobcovia nestotožňujú s
preskúmavaným rozhodnutím a v ňom vyjadrenou právnou argumentáciou, nepostačuje bez ďalšieho
na prijatie záveru o dôvodnosti žiadaného nároku.

50. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, z ich obsahu vyvodil správne
skutkové zistenia a rozhodnutie odôvodnil v zmysle predpokladov § 220 ods. 2 CSP.

51. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako
práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie
je právom absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať za každý jeden argument strany sporu.
To znamená, že otázku, či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, je potrebné
posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
si túto povinnosť v zásadných kontúrach splnil.

52. Za situácie, že správne je rozhodnutie aj o trovách konania strán sporu, odvolací súd so zreteľom
na všetky uvádzané dôvody napadnutý rozsudok potvrdil podľa postupom podľa § 387 CSP prihliadajúc
aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do

pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania žalobcovia nemajú právo na náhradu trov a
žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Žalobcovia boli síce úspešnými účastníkmi v rámci

dovolacieho konania, keď dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, avšak v tomto smere bolo
potrebné zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že žalovaný je vo výsledku
celého konania úspešnou stranou sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).