Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203883
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124203883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej
veci navrhovateľky - nevydatá matka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., právne
zastúpená: JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka, so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, proti
osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej aj otec mal. dieťaťa): E. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s. r. o., so sídlom
Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, o určenie príspevku na výživu nevydatej matke,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14Pc/19/2024-226 zo dňa 9. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14Pc/19/2024-226 zo dňa 9. júla 2025 v napadnutých výrokoch
II. a III. p o t v r d z u j e .

Otec má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré je matka povinná zaplatiť
otcovi na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Súd konanie v časti týkajúcej sa
úhrady výživného za obdobie od 20.03.2023 do 27.10.2023 zastavuje. II. Návrh navrhovateľky zamieta.
III. Otec má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd poukázal na návrh, ktorým sa matka domáhala uloženia povinnosti otcovi dieťaťa
prispievať na jej výživu sumou 250 eur mesačne od 20.03.2023 do 20.03.2025. V návrhu uviedla, že v
spoločnej domácnosti s otcom nežijú od decembra 2022, kedy sa dozvedela o intímnom pomere otca s
jeho kolegyňou, kedy ju otec prakticky vyhodil z jeho nehnuteľnosti. Matka tak zostala v šiestom mesiaci
tehotenstva odkázaná výlučne sama na seba, nakoľko na Slovensku nemá najbližšiu rodinu. Aktuálne
je na rodičovskej dovolenke, jej jediný príjem je rodičovský príspevok v sume 473,30 eur a prídavok na
dieťa v sume 60 eur mesačne. Matka pred nástupom na materskú a následne rodičovskú dovolenku

bola zamestnaná v spoločnosti BAS Čadca s. r. o. na pozícii manažérka a jej priemerná mesačná mzda
sa pohybovala na úrovni 2.450 eur brutto. Vyživovaciu povinnosť k maloletému si otec riadne plní, ale
inak sa na starostlivosti ani výžive maloletého či pomoci matke nepodieľa. Z dôvodu narodenia mal.
dieťaťa vzniká na strane navrhovateľky objektívna nemožnosť na privyrábanie si počas rodičovskej
dovolenky a možno konštatovať, že svojou výživou je odkázaná na iných ľudí, pričom prednostne by na
jej výživu mal prispievať otec mal. dieťaťa. Na základe uvedeného je zrejmé, že v porovnaní s obdobím
pred tehotenstvom došlo k preukázateľnému poklesu príjmu nevydatej matky o cca 1.000 eur, ktorá

skutočnosť je podstatná pri určovaní a posudzovaní nároku na určenie príspevku na výživu nevydatej
matky.3. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že berú návrh späť v časti určenia
výživného od podania návrhu do 27.10.2023 a trvajú na podanom návrhu na určenie výživného
za obdobie od 28.10.2023, ako navrhovateľka nastúpila na rodičovskú dovolenku, do 20.03.2025.

Na základe dispozitívneho úkonu okresný súd podľa ustanovenia § 29 CMP rozhodol o čiastočnom
zastavení konania v časti týkajúcej sa úhrady výživného za obdobie od 20.03.2023 do 27.10.2023. Otec
mal. dieťaťa nenamietal zastavenie konania v tejto časti.

4. Okresný súd uviedol, že predmetom konania je určenie príspevku na výživu nevydatej matky. V

zmysle ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnutá ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca
svojho dieťaťa. Príspevok na úhradu výživy nevydatej matke možno priznať po dobu najdlhšie dvoch
rokov odo dňa pôrodu dieťaťa. Priznanie príspevku nie je odôvodnené prípadnou neschopnosťou
matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca
zmena sociálnej situácie matky. Účelom príspevku nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa,
ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom. Schopnosti, možnosti a

majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho
spôsobilosti vyrovnať túto zníženú úroveň matky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/185/2018 zo dňa 26.11.2019).

5. Okresný súd uviedol príjmy a výdavky matky a konštatoval, že v konaní bolo sporné, či zamestnanie

nevydatej matky v spoločnosti BAS Čadca s. r. o. bolo len fiktívnym za účelom navýšenia si materskej
dávky, alebo išlo o reálny pracovný pomer. Z listín doložených do spisu od tohto zamestnávateľa sa
pracovný pomer javil ako reálny. Okresný súd tento pracovný pomer vyhodnotil ako fiktívny s poukazom
na skutočnosť, že matka si bez pracovných skúseností našla miesto v stavebnej spoločnosti manžela
svojej známej na pozícii manažérka s príjmom 2.450 eur mesačne v hrubom, ktorý príjem išiel zjavne

nad ekonomické možnosti danej firmy. V 10/2024 uskutočnila navrhovateľka platbu v sume 1.000 eur na
účet H. I., čo je manželka konateľa danej spoločnosti, kde je v správe pre príjemcu uvedená poznámka
- odvody október. Tejto pani následne ešte dvakrát poslala po 3.650 eur. Za 02/2023 jej ani neprišla
mzda na účet od tohto zamestnávateľa. V konečnom dôsledku sama navrhovateľka na pojednávaní
konanom dňa 09.07.2025 priznala, že toto zamestnanie bolo v podstate fiktívne len za účelom navýšenia

si materskej dávky. Preto okresný súd neprihliadol k príjmu z tohto pracovného pomeru a ustálil príjem
navrhovateľky v roku 2022 na úrovni cca 460 až 500 eur mesačne. Okresný súd zisťoval aj schopnosti,
možnosti, výdavky a majetkové pomery otca dieťaťa, ktorý mal v roku 2023 čistý mesačný príjem v
priemere v sume 1.963 eur, v roku 2024 v priemere 2.125 eur mesačne a za obdobie január až marec
2025 v sume 2.232 eur mesačne.

6. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je dorovnať životnú úroveň rodičov dieťaťa, ale
primerane kompenzovať zníženie životnej úrovne v dôsledku dočasnej straty príjmu matky počas
tehotenstva maximálne do dvoch rokov po narodení dieťaťa od jeho narodenia. Bolo síce preukázané,

že navrhovateľka o otec sú rodičmi dieťaťa narodeného XX.XX.XXXX, teda formálna podmienka nároku
na príspevok nevydatej matke zaniká najneskôr XX.XX.XXXX, okresný súd však zistil, že nevydatej
matke dieťaťa reálne príjem oproti stavu pred tehotenstvom nepoklesol, nedošlo k zmene jej sociálnej
situácie pred tehotenstvom a pôrodom s jej situáciou po pôrode syna. Matka prezentovala svoj príjem
z práce v spoločnosti BAS Čadca, s. r. o. v sume 2.450 eur mesačne v hrubom, no v skutočnosti išlo

o fiktívny pracovný pomer založený za účelom zvýšenia si materskej dávky. Takéto konanie nevydatej
matky, ktorá požaduje výživné a svoju životnú úroveň odvíja od fiktívneho príjmu, možno vyhodnotiť ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi. To znamená, že v skutočnosti jej príjem pozostával len z príjmu z
podnikania, prípadne z dohôd o vykonávaní práce. Porovnaním príjmov zo živnosti v roku 2021, 2022 a
príjmami v čase tehotenstva a po pôrode okresný súd dospel k záveru, že nedošlo k zníženiu životnej

úrovne navrhovateľky v porovnaní s jej predošlou životnou úrovňou. Príjmy mala pôvodne na úrovni
maximálne do 500 eur mesačne, materskú dávku mala dokonca vo vyššej sume ako boli jej príjmy pred
tehotenstvom, rodičovský príspevok poberala v sume 473 eur mesačne a od roku 2025 v sume 482 eur
mesačne. Výdavky na maloletého sú uhrádzané z výživného, ktoré poskytuje otec, čiastočne sú kryté
aj prídavkom na dieťa a osobnou starostlivosťou matky. Životná úroveň matky je podľa názoru súdu v

zásade počas oboch porovnávaných období rovnaká, a preto bolo potrebné jej návrh zamietnuť.

7. K otázke náhrady trov konania okresný súd uviedol, že otec požiadal o priznanie náhrady trov
konania, nakoľko celé konanie bolo zo strany navrhovateľky vedené v nepoctivom duchu a išlo o zjavnézneužitie práva zo strany navrhovateľky. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom
konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaniach podľa Civilného mimosporového
poriadku nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, okrem prípadu, ak s ohľadom na

okolnosti prípadu považuje súd priznanie nároku na náhradu trov konania za spravodlivé. V danom
prípade okresný súd ako okolnosti hodné osobitného zreteľa vyhodnotil situáciu, kedy navrhovateľka
podľa názoru súdu konala v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ vedela, že jej príjem zo zamestnania bol
fiktívny a napriek tomu tento uvádzala či už v návrhu alebo počas konania ako svoj skutočný príjem, od
ktorého odvodzovala svoju životnú úroveň. Keďže otec nemal trovy konania vyčíslené na pojednávaní,

súd napriek § 58 ods. 1 CMP použil analogicky ustanovenie § 262 CSP, kedy rozhodol len o nároku
otca, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a o výške trov konania rozhodne
následne vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím.

8. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie, v ktorom namietala, že okresný súd nesprávne a
neúplne zistil skutkový stav veci a vec právne posúdil chybne. Tvrdila, že rozhodnutie vychádzalo z

nesprávnych skutkových zistení a porušilo jej právo na spravodlivý proces. Poukazovala na to, že
odôvodnenie rozhodnutia neposkytlo jasné odpovede na všetky relevantné otázky a námietky, ako to
vyžaduje judikatúra Ústavného súdu SR. Argumentovala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
otázku poklesu jej životnej úrovne, keď tento jav hodnotil výlučne mechanickým porovnaním príjmov
pred pôrodom a po pôrode. Zdôrazňovala, že jej životná úroveň sa mala posudzovať komplexne, najmä

vzhľadom na to, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu bola výrazne obmedzená v pracovnej schopnosti,
pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a jej oprávnené výdavky sa preukázateľne
zvýšili. Uviedla, že od decembra 2023 s otcom dieťaťa nežila v spoločnej domácnosti, pretože ju z
jeho nehnuteľnosti vyhodil. Týmto konaním podľa nej spôsobil, že jej náklady na bývanie sa takmer
zdvojnásobili, keďže dovtedy boli rozdelené medzi dve dospelé osoby. Po narodení maloletého dieťaťa v

J. XXXX jej životná úroveň opäť poklesla, keďže jej pribudla zákonná vyživovacia povinnosť. Tvrdila, že
dokazovaním bolo preukázané, že jej mesačné výdavky dosahovali sumu viac ako 1 450 eur, a to najmä
po tom, čo si musela zabezpečiť vlastné bývanie vrátane novej hypotekárnej a spotrebnej splátky, ktoré
predtým neexistovali. Matka zdôrazňovala, že bez ohľadu na výšku rodičovského príspevku musela
zabezpečovať nielen svoje potreby, ale aj potreby maloletého dieťaťa, a preto nemožno súhlasiť s

tvrdením súdu, že nedošlo k poklesu jej životnej úrovne. Namietala aj to, že súd sa nadmieru sústredil
na spornosť jej pracovného pomeru, hoci táto otázka podľa nej nebola rozhodujúca. Podstatné bolo
preukázané zvýšenie jej nevyhnutných nákladov a reálny pokles životnej úrovne. Zároveň zdôraznila,
že vyživovaciu povinnosť voči nevydatej matke môže plniť len otec dieťaťa a túto povinnosť nemožno
prenášať na ňu ani na iné osoby. Schopnosti a možnosti otca umožňovali úhradu navrhovaného

výživného. Otec o dieťa neprejavoval žiadny záujem a jedinou povinnosťou, ktorú si plnil, bolo mesačné
výživné vo výške 200 eur. Napokon namietala aj výrok o náhrade trov konania, keďže súd podľa nej bez
dostatočného dokazovania a skúmania akceptoval tvrdenia otca. Odmietala zneužitie práva z jej strany,
ktoré by odôvodňovalo priznanie náhrady trov v prospech otca. Matka navrhla, aby Krajský súd v Žiline
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľka sa pôvodným návrhom domáhala určenia
príspevku na výživu nevydatej matky, pretože pred pôrodom pracovala s mesačnou hrubou mzdou 2 450
eur, zatiaľ čo po pôrode bola na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a
prídavok na dieťa. Zdôrazňoval, že podľa § 74 zákona o rodine a ustálenej judikatúry bolo podmienkou

priznania príspevku preukázanie skutočnosti, že tehotenstvo a pôrod spôsobili matke pokles príjmov.
Súd prvej inštancie podľa neho správne konštatoval, že účelom príspevku nie je dorovnávanie životnej
úrovne rodičov, ale len primeraná kompenzácia zníženej životnej úrovne matky počas obdobia dočasnej
straty príjmu. Príjmy navrhovateľky z rokov 2021 a 2022 nepreukazovali takú výšku príjmov, akú
uvádzala v návrhu. Podľa daňového priznania za rok 2021 jej príjem z podnikania predstavoval 2 068

eur s nulovým ziskom. V roku 2022 uvádzala kombináciu príjmov zo zamestnania a zo živnosti, pričom
súčasťou týchto príjmov bola aj mzda vyplácaná spoločnosťou BAS Čadca, s. r. o. Odporca sa počas
konania snažil preukázať, že ide o fiktívny pracovný pomer, keďže navrhovateľka najprv uvádzala,
že pracovala ako manažérka, no na pojednávaní priznala, že vykonávala len administratívnu prácu.
Fiktívnosť pracovného pomeru následne potvrdila aj samotná navrhovateľka, keď na pojednávaní dňa

09.07.2025uznala,žezamestnanieboloúčelové.Navrhovateľkavnávrhusamauznávala,žeposúdenie
nároku na príspevok vychádza z poklesu príjmu pred a po pôrode. Preto považoval za nelogické,
že v odvolaní namietala nezohľadnenie zvýšených výdavkov, keďže na pokrytie zvýšených nákladov
spojených s dieťaťom slúži výživné podľa § 62 zákona o rodine, ktoré bolo už v minulosti upravenéschválenou rodičovskou dohodou. Nie je prípustné, aby matka chcela cez príspevok nevydatej matke
pokrývaťvýdavkyurčenéprevýživumaloletéhodieťaťa.Votázketrovkonaniažiadalsúd,abymupriznal
náhradu s poukazom na nespravodlivé konanie navrhovateľky, ktorá podľa neho úmyselne uvádzala

nepravdivé údaje o svojom príjme. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina považoval za zákonné, vecné
a správne, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania
v plnej výške.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal

oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1acontrariovspojenís§2ods.1CMP)rozsudokokresnéhosúduvodvolaním
napadnutých výrokoch potvrdil, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými
okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust. § 387 ods.

1, 2 CSP stotožnil.
11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil preskúmaním predloženého súdneho spisu,

nezistil odvolací súd procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a) CSP.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa
na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací
súd považuje za podstatné vyjadriť sa osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom matky, v ostatnom

poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Odvolací súd vo vzťahu k meritu prejednávanej veci vo všeobecnosti udáva, že Zákon o rodine v § 74
ods. 1 počíta s ochranou nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. Cieľom tohto ustanovenia
je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom

a pôrodom. Oprávnenou je teda matka dieťaťa, ktorá nie je za otca dieťaťa vydatá. U nevydatej matky
sa nevyžaduje, aby nebola schopná živiť sa sama. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť,
že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na jej strane k zníženiu príjmov. Súd pri rozhodovaní o výške
príspevku musí prihliadať na príjmy matky v rozhodnom období, a to tak z pracovného pomeru, ako aj z
nemocenského alebo sociálneho poistenia. Súd zároveň musí posúdiť primeranosť príspevku vo vzťahu

k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom
matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca
dieťaťa. Zákon rozlišuje dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa, a to nárok na úhradu jej výživy v
trvaní maximálne dvoch rokov najneskôr od narodenia dieťaťa a nárok na príspevok na úhradu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia sa

poskytuje ochrana právu nevydatej matky, nie ochrana práv dieťaťa, takže povinnosť otca vyživovať
svojedieťapodľa§62až§65zákonaorodineniejepriznanímanijednéhoztýchtopríspevkovdotknutá.
Na rozdiel od výživného na dieťa účelom tohto ustanovenia nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom
dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinnéhojepotrebnéskúmaťvrozsahujehospôsobilostizníženúživotnú
úroveň matky vyrovnať. Súd teda zisťuje konkrétne náklady a potreby matky dieťaťa, pričom vychádza
zo zákonných hľadísk pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca dieťaťa ako sú jeho schopnosti,

možnosti a majetkové pomery, potencionalita jeho príjmov a súlad s dobrými mravmi.

14. Matka v podanom odvolaní namietala, že zmenu jej životnej úrovne nie je možné odvodzovať len od
zníženiajejpríjmu,akoktomupristúpilsúdprvejinštancie,alejenevyhnutnézohľadniťajobmedzeniejej
práceschopnosti z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa a zvýšenie jej výdavkov. Vo vzťahu k zvýšeniu

výdavkov uviedla, že po tom, ako ju otec vyhodil z nehnuteľnosti, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom,
sa zvýšili jej mesačné náklady na bývanie z dôvodu, že si bola nútená zabezpečiť adekvátne bývanie,
pričom jej náklady na bývanie narástli takmer o 100%. Matka tieto výdavky definovala ako výdavky, ktoré
minimálne v rozsahu splátky hypotekárneho a splátky spotrebného úveru dovtedy neexistovali.

15. Odvolací súd vo vzťahu k tejto argumentácii matky poukazuje na vyššie uvedené všeobecné

východiská rozhodovania o príspevku na výživu nevydatej matky. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/185/2018 zo dňa 26.11.2019, na ktoré poukázal aj súd prvej
inštancie, je podmienkou priznania tohto príspevku skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu
došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov, pričom výška tohto príspevku mala vyrovnávať
zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom.

Vecne správne sa tak súd prvej inštancie pri posúdení dôvodnosti uplatneného nároku sústredil na
vyriešenie otázky výšky príjmu matky pred tehotenstvom, počas tehotenstva a po pôrode maloletého
dieťaťa. Odvolací súd v tomto smere považuje za potrebné zvýrazniť, že v podanom návrhu na určenie
príspevku na výživu nevydatej matky samotná matka argumentovala predovšetkým tým, že je na
rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v sume 473,30 eur a prídavok na

maloleté dieťa, pričom tvrdila, že pred nástupom na materskú bola jej priemerná mesačná mzda na
úrovni 2450 eur. Matka tak v návrhu dôvodila, že došlo k preukázateľnému poklesu jej príjmu o cca
tisíc eur, pričom sama uviedla, že sa jedná o skutočnosť podstatnú z hľadiska posudzovania nároku
na určenie požadovaného príspevku. Matka síce v návrhu na začatie konania uviedla aj rozpis svojich
výdavkov vrátane výdavkov na bývanie, avšak z obsahu návrhu možno konštatovať, že aj matka sa

príspevku domáhala nie z dôvodu vzniku nákladov, ale z dôvodu poklesu príjmu. Za žiadnych okolností
tak nemôže obstáť ako relevantná odvolacia argumentácia matky, že „podstatnou skutočnosťou v
danom konaní nebolo vysporiadanie sa s otázkou spornosti zamestnania nevydatej matky v spoločnosti
BAS Čadca s.r.o., ale relevantné zhodnotenie poklesu jej skutočnej životnej úrovne danej primárne jej
preukázanými a odôvodnenými nespornými výdavkami.“ Zvýrazňuje odvolací súd, že závery súdu prvej

inštancie o fiktívnosti matkou tvrdeného pracovného pomeru, matka v podanom odvolaní nespochybnila.

16. K odvolacej argumentácii matky ohľadom nezohľadnenia nárastu nákladov spojených so
zabezpečením adekvátneho bývania odvolací súd uvádza, že pre vyhodnotenie takejto argumentácie
ako relevantnej by v konaní muselo byť preukázané, že tieto náklady súvisia s tehotenstvom a pôrodom.

Matkou uvádzané náklady sú však nákladmi na zabezpečenie jej bývania, teda nákladmi, ktoré by matka
na svoje bývanie musela vynaložiť bez ohľadu na skutočnosť tehotenstva a následného pôrodu. Matka
dôvodnosť týchto nákladov odvodzovala od skutočnosti, že po rozchode s otcom dieťaťa musela opustiť
ich dovtedajšie spoločné bydlisko. Za tejto situácie, kedy matka stratila možnosť spoločného bývania s
otcom, predsa vznikla matke potreba zabezpečenia vlastného bývania bez ohľadu na skutočnosť, či v

danom čase bola alebo nebola tehotná. Matkou tvrdené náklady na zabezpečenie vlastného bývania
tak podľa názoru odvolacieho súdu nie sú nákladmi, ktoré by bolo možné zohľadniť pri posudzovaní
relevantnej otázky zníženia životnej úrovne matky v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.

17. Odvolací súd nespochybňuje, že narodenie maloletého ovplyvnilo sociálnu situáciu matky, na

dôvodnosť uplatneného nároku na príspevok nevydatej matke ale musia byť splnené zákonné
predpoklady, ktoré v prejednávanom prípade naplnené neboli. Súd prvej inštancie vecne správne ustálil,
že v dôsledku tehotenstva a rodičovskej dovolenky nedošlo k poklesu príjmu matky, a teda ani k
zníženiu životnej úrovne. Neobstojí v tomto smere ani argumentácia v odvolacom konaní zvýrazňujúca
náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa, keď matka argumentovala, že zo svojho príjmu

je povinná okrem seba živiť aj narodené maloleté dieťa. Výdavky matky súvisiace so zabezpečením
starostlivosti o maloleté dieťa, vo vzťahu ku ktorému má aj sama matka vyživovaciu povinnosť, sú
predsa kompenzované výživným, ktoré otec matke uhrádza, a tieto výdavky nemožno zohľadňovať vo
vzťahu k uplatnenému príspevku na výživu nevydatej matky. Vo vzťahu k matkou v odvolaní tvrdenejvýške jej príjmu odvolací súd len dodáva, že matkou tvrdená výška jej mesačných výdavkov ani zďaleka
nezodpovedá výške ňou tvrdeného príjmu.
18. Nad rámec uvedenej argumentácie smerujúcej k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku matky

odvolacísúddodáva,žesastotožnilajsozáveromsúduprvejinštancie,žepostupmatky,ktorásasnažila
získať príspevok na svoju výživu tvrdením fiktívneho príjmu z pracovného pomeru možno vyhodnotiť
ako konanie matky v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s ustanovením § 75 ods. 2 zákona o rodine by
potom v rozpore s dobrými mravmi rovnako bolo aj priznanie takéhoto príspevku. Pri dobrých mravoch
ide o vyjadrenie všeobecne uznávaných morálno-etických hraníc správania v medziľudských vzťahoch,

ktoré sa považujú v spoločnosti za správne, dobré a v súlade s prevládajúcimi morálnymi hodnotami.
Účelom ustanovenia § 75 ods. 2 ZoR je zachovanie dobrých mravov v osobných vzťahoch medzi
príbuznými a motivácia príbuzných, aby istú kvalitu osobných vzťahov medzi sebou udržiavali, hoc
i len z ekonomických dôvodov. Vzhľadom na charakter citovaného ustanovenia § 75 ods. 2 ZoR,
ktoré patrí k právnym normám s neurčitou, abstraktnou hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa
svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Otázka nemožnosti

priznania výživného, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, je vždy výsledkom posúdenia vysoko
individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné
s okolnosťami relevantnými v iných veciach. V rozpore s dobrými mravmi musí byť samotná situácia
majúca pôvod na strane oprávneného, za výskytu ktorej by bolo priznanie výživného v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa odvolacieho súdu snaha získať finančný príspevok od otca na základe fiktívnych údajov

odvodzovaných od neexistujúceho pracovného pomeru vedie k záveru, že nie je možné považovať za
spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenie založené práve na
takomto základe.

19. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
20. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací

súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
21. V podanom odvolaní matka napadla aj výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým okresný
súd priznal otcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že sa nejednalo o zneužitie

práva, ktoré by odôvodňovalo priznanie nároku na náhradu trov konania. Vo vzťahu k otázke náhrady
trov konania odvolací súd uvádza, že argumenty uvádzané matkou v odvolaní neboli spôsobilé priviesť
odvolací súd k odlišnému názoru, než k akému dospel okresný súd, teda k názoru, že by v danom
prípade nebolo v súlade so spravodlivosťou, ak by nemal otec voči matke priznaný nárok na náhradu
trov konania. Preskúmaním uvedených záverov odvolací súd dospel k rovnakému názoru ako súd prvej

inštancie, že v danom prípade boli dané okolnosti v zmysle § 55 CMP, pre ktoré bolo spravodlivé
priznanie náhrady trov konania otcovi.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch II. a III potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 55 CMP tak, že otcovi priznal voči matke nárok na ich náhradu. Tak ako súd prvej
inštancie, aj odvolací súd na základe totožných záverov a vyššie uvedených zhodnotení konštatuje
v okolnostiach prejednávanej veci existenciu dôvodov, pre ktoré považoval za spravodlivé rozhodnúť

o trovách odvolacieho konania rovnakým spôsobom.

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.