Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123303964
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123303964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Baňackej PhD. a

sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru, v spore žalobcu: STANIEL PRO s.r.o., Dubová
10, 080 01 Prešov, IČO: 52 286 118, právne zastúpeného: FLA advokáti, s.r.o., Vajnorská 1854/8A,
831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 56 273 592, proti žalovanému: NsP Sv. Jakuba,
n.o., Bardejov, Sv. Jakuba 21, 085 01 Bardejov, IČO: 36 167 908, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., Hlavná 2885/29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177,
o zaplatenie 30.028,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 23Cb/102/2023-493 z 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/102/2023-493 zo dňa 13. novembra 2024.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 30.028,80
eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 30.028,80 eur od 8.5.2021 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 30.028,80 eur s prísl. titulom nároku na odmenu za
vykonané dielo.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol v prieskume trhu realizovanom žalovaným v septembri
2020 vybraný za dodávateľa požadovaných prác a služieb – vykonania elektrorevízií v objekte
žalovaného. Na základe objednávky služby č. SC20200277 zo dňa 10.11.2020 žalobca realizoval pre

žalovaného elektrorevízie, odborné prehliadky a skúšky elektrických zariadení vo vybraných častiach
objektu žalovaného. Dňa 29.1.2021 žalobca protokolárne odovzdal žalovanému správy o odborných
prehliadkach a skúškach elektrických zariadení, okrem objektu č. 23 – operačné sály, nakoľko v čase
vykonávania odborných prehliadok nebol žalobcovi umožnený vstup do tohto objektu z prevádzkových
dôvodov. Následne žalobca vykonal aj odbornú prehliadku v objekte – operačné sály a dňa 8.3.2021
protokolárne žalovanému odovzdal správu o odbornej skúške a prehliadke aj pre tento objekt. Žalovaný
správyoodbornýchprehliadkachaskúškachprevzal.Žalobcazavykonanéodbornéprehliadkyaskúšky

vystavil žalovanému faktúru č. FV210403 zo dňa 8.4.2021, splatnú 7.5.2021 vo výške 30.028,80 eur,
ktorú žalovaný do podania žaloby napriek výzve neuhradil.4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že
zo strany žalobcu neboli vykonané žiadne z činností, ktoré fakturoval a žalovaný vystavenú faktúru
neeviduje vo svojom účtovníctve ani v kontrolnom výkaze. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že

by fyzicky, prakticky a reálne vykonal ním tvrdené činnosti, a preto podľa žalovaného neuniesol dôkazné
bremeno. Podľa žalovaného žalobca neuviedol, kto mal revízie vykonať, kedy ich vykonal, kde ich
vykonal a akým spôsobom.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že v období kedy mali byť revízie vykonané bol v súvislosti so šírením
ochorenia COVID-19 vyhlásený núdzový stav a v objekte žalovaného (nemocnica) platila mimoriadna

situácia a jeho objekty boli prísne strážené, a preto bolo vylúčené dostať sa do objektov žalovaného bez
predchádzajúceho špeciálneho povolenia.
Vo vzťahu k preberacím a odovzdávacím protokolom zo dňa 29.1.2021 a 8.3.2021 žalovaný
uviedol, že tieto protokoly doposiaľ neevidoval a považuje ich za účelovo vypracované, všeobecné
a nepreukazujúce reálne vykonanie fakturovaných činností.
Žalovanýpoukázalnato,žemedzistranaminebolauzatvorenáakákoľvekzmluvaapoukázalnamailovú

komunikáciu vtedajšieho energetika žalovaného s konateľom žalobcu.

5. Žalobca v replike uviedol, že predmet objednávky riadne a včas pre žalovaného vykonal a žalovaný
v podanom odpore neuviedol žiadne zákonné ustanovenie alebo ustanovenie písomnej objednávky zo
dňa 10.11.2020, ktoré by žalobca porušil, a preto nevyvrátil, že žalobca predmet obojstranne záväznej

objednávky riadne vykonal. Vo vzťahu k vykonaniu elektrorevízii uviedol, že ich vykonanie potvrdzuje
Preberací protokol – prevzatie a potvrdenie o dodaní OP a OS zo dňa 29.1.2021 a zo dňa 8.3.2021.
Podľa žalobcu iný dôkaz o vykonaní revízií, ako predloženie samotných revízií už nemôže existovať
a ani takýto dôkaz nemožno spravodlivo od žalobcu požadovať.
Vo vzťahu k obrane žalovaného poukázal žalobca na to, že ak by revízie skutočne nevykonal, nebolo

by ani možné protokoly v uvedenom znení vyhotoviť. Znenie protokolov však žalovaný podľa žalobcu
nerozporuje, len tvrdí že revízie neboli vykonané.
Žalobca tiež poukázal na obsah kópií prvých strán vykonaných revízií, z ktorých je zrejmé, kto fyzicky
a prakticky revízie vykonal.
Žalobca má za to, že originály preberacích protokolov sa majú nachádzať u žalovaného, keďže tieto

protokolárne prevzal určený zodpovedný zamestnanec žalovaného – energetik a ich kópie žalobca
žalovanému zaslal aj listom zo dňa 30.6.2021, pričom poukázal aj na to, že žalovaný má zákonnú
povinnosť a zodpovednosť za uchovávanie dokumentov a povinnosť viesť evidenciu príslušných
dokumentov mu vyplýva z príslušných právnych predpisov v oblasti energetiky.

6. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii a naviac uviedol, že ak mal revízie vykonať
podpísaný A. B., tak nie je zrejmé aký vzťah mal k žalobcovi a kto ho objednal. Poukázal tiež, že
v dátumoch prevzatia a odovzdania protokolov vtedajší energetik, ktorý ich mal za žalovaného prevziať,
sa podľa dochádzky nenachádzal na pracovisku a na pracovisku nebol prítomný ani počas mesiacov
január a marec 2021, kedy mali byť revízie vykonané.

Žalovaný uviedol, že vtedajší energetik žalovaného až dňa 4.7.2022, tzn. 4 dni po ukončení pracovného
pomeru so žalovaným, vo vlastnom mene na sekretariát žalovaného doručil originály odovzdávacích
protokolov, preberacie protokoly a všetky revízne správy. Žalovaný poukázal na prepojenie žalobcu
s vtedajším energetikom žalovaného a na ich vzájomnú korešpondenciu.
Žalovaný poukázal na to, že originály odovzdávacích a preberacích protokolov z hľadiska formálnych

náležitostí a grafologicky nesúhlasia s kópiami protokolov, ktoré žalovaný u seba našiel v rámci
sporadickej dokumentácie.
Žalovaný tiež poukázal, že porovnaním revíznych správ z roku 2021 s revíznymi správami z roku
2018/2019, za ktorých vykonanie bola zodpovedná tá istá osoba, je evidentné, že z celkom 30 revíznych
správ z roku 2021 je 25 správ úplne zhodných so správami z roku 2018/2019 a zmenený je len rok

v dátume.

7. Súd prvej inštancie vec po vykonaní dokazovania a zistení skutkového stavu špecifikovaného v
odsekoch 34. až 71. odôvodnenia napadnutého rozsudku, po právnej stránke posúdil podľa ustanovení
čl. 8 a § 185 ods. 1 a 2 CSP, podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho pôsobnosť

Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, podľa § 324 ods. 3 Obchodného
zákonníka upravujúceho následky poskytnutia vadného plnenia dlžníkom, ďalej podľa § 536 ods. 1 a 2,
§ 537 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1, § 560 ods. 1, 2, 3 a 4, § 562 ods. 1, 2 a 3 a § 564 Obchodného zákonníka
obsahujúcich právnu úpravu zmluvy o dielo, podľa § 436 ods. 4 a § 440 ods. 2 Obchodného zákonníkaupravujúcich nároky z vád, ďalej podľa § 16 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 508/2009 Z. z. upravujúceho
postavenie a oprávnenie revízneho technika pri výkone odbornej prehliadky a odbornej skúšky a podľa §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, upravujúcich následky omeškania dlžníka s plnením
peňažného záväzku a výška úrokov z omeškania.

8. Súd prvej inštancie považoval za preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, a to na základe predloženej cenovej ponuky a následnej

objednávky zo dňa 31.12.2020 č. SC20200277 (č. l. 11 ), pričom predmetom zákazky bolo vykonanie
odborných prehliadok a skúšok elektrických zariadení v roku 2020 v tridsiatich objektoch žalovaného za
celkovú cenu 25.024,- eur bez DPH.

9. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že po vykonaní diela, žalovaný prostredníctvom svojho
zamestnanca C. C. D., C. dňa 21.1.2021 a dňa 8.3.2021 prevzal písomne doklady – revízne správy.

10. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca predmetné dielo vykonal a odovzdal, čo podľa súdu prvej
inštancie potvrdzujú predložené revízne správy zo dňa 29.1.2021 a zo dňa 8.3.2021. Súd prvej inštancie
považoval za preukázané, že faktúrou č. FV210403 žalobca za vykonané revízie fakturoval žalovanému
cenu vo výške 25.024,- eur bez DPH, ktorú žalovaný neuhradil.

11. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného o tom, že dielo nebolo vykonané, a že žalobca nevykonal
odborné prehliadky a skúšky elektrických zariadení, súd prvej inštancie poukázal na § 548 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi úspešným vykonaním
diela, t.j. riadnym splnením záväzku, pričom dielo nie je riadne vykonané, ak má vady. Podľa súdu

prvej inštancie, pokiaľ mal žalovaný za to, že odovzdané dielo nebolo vykonané riadne, mohol si
kvalifikovaným spôsobom uplatniť niektorý z nárokov z vád diela.

12. Vo vzťahu k obrane žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal, že by fyzicky a reálne vykonal ním
tvrdené činnosti, súd prvej inštancie uviedol, že revízia elektrického zariadenia je odborná prehliadka

a odborná skúška, ktorej výsledkom je revízna správa, pričom v danom prípade žalovaný revízne správy
prevzal.

13. Podľa súdu prvej inštancie v konaní vypočutí svedkovia na otázku ohľadom toho, či si
spomínajú na oznámenie energetika, že budú vykonávané revízie v januári 2021, svoje odpovede

formulovali ako: „nespomínam si“. Žalobca naopak preukazoval reálne vykonanie revíznych činností
výpoveďou samotného revízneho technika ako aj vtedajšieho energetika žalovaného C. C. D., C. a
fotodokumentáciou. Podľa súdu prvej inštancie sa rozpory vo výpovediach nepodarilo odstrániť ani
konfrontáciou svedkov a v tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkyne p. E. pri fotodokumentácií z
priestorov operačných sál, ktorá síce nevedela jednoznačne uviesť, či ide o priestory v ich nemocnici,

následne však presne uviedla, že za dverami na fotografii sú sprchy.

14. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o situácii v objekte žalovaného z dôvodu
pandemických opatrení súvisiacich s COVIDOM-19 uviedol, že žalovaným predložené príkazné listy
nepreukazujú absolútny zákaz vstupu do areálu nemocnice akýmkoľvek osobám a naopak preukazujú

obnovenie činnosti jednotlivých ambulancií, ako aj prebiehajúce očkovania a testovania. Podľa súdu
prvejinštancievovšeobecnostijepravdou,žebolizakazovanénávštevyvnemocniciach,avšakuvedená
informácia je všeobecná a na jej základe nemožno vylúčiť, že revízny technik vykonal revízne činnosti
v priestoroch nemocnice.

15. Súd prvej inštancie mal za to, že znalecký posudok predložený žalovaným nebol vo veci relevantný,
a to s poukazom na vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR predložené v konaní, pričom z rovnakého
dôvodu zamietol aj návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru grafológie
a kriminalistiky.

16. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdil falšovanie revíznych správ, respektíve
nevykonanie revízii riadne, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nerealizoval riadne
uplatnenie nárokov z vád vykonaného diela a nepreukázal skutočnosti, ktoré by ho zbavovali povinnosti
uhradiť dohodnutú cenu diela.17. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tomu, že protokoly boli prevzaté zamestnancom žalovaného C. C.
D., C. uviedol, že za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj jej zamestnanci, ak je to určené

vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.
Jednou z podmienok zákonného splnomocnenia zamestnanca je poverenie určitou činnosťou. Zákon
neupravuje formu poverenia a jeho náležitosti, v prípade zamestnanca poverenie vyplýva z druhu práce
dojednanej v pracovnej zmluve. Ďalšou podmienkou zákonného splnomocnenia zamestnanca je, že
poverenie sa vzťahuje len na tie úkony, ktoré zamestnanec vykonáva v súvislosti s prevádzkovaním

podniku. Rozsah poverenia zamestnanca je limitovaný zákonom na úkony, ktoré sa bežne pri
danej pozícii vykonávajú, tzn., ktoré bežne pri výkone konkrétnej pozície vykonáva daný zamestnanec
u konkrétneho zamestnávateľa. V tomto smere mal súd prvej inštancie za preukázané, že samotné
zabezpečovanie vykonania revízií realizoval C. C. D., C. vo funkcii energetika a pokiaľ tento porušil svoje
pracovné povinnosti, bolo na strane žalovaného vyvodiť z toho zákonom stanovené dôsledky v zmysle
pracovnoprávnych predpisov.

18.Súdprvejinštanciepretopovažovalžalobuzadôvodnúauzavrel,žežalobcasisplnilsvojupovinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy o dielo, dielo vykonal a odovzdal, a preto žalovanému vznikla povinnosť uhradiť
dohodnutú cenu za dielo. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní neboli preukázané skutočnosti,
ktoré by žalovaného zbavovali tejto povinnosti.

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, tak, že žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý odvolanie odôvodnil

odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) a h) CSP, t.j. tým, že neboli splnené
procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom a považuje ho za nezákonný,
svojvoľný a tendenčne odôvodnený v prospech žalobcu. Poukázal na svoje dovtedajšie vyjadrenia
v konaní a zdôraznil, že v danej veci sa jedná o špecifický prípad s osobitnými okolnosťami, ktoré bolo
potrebnévziaťdoúvahy.Žalovanýpoukázal,žeodzačiatkusporunemennetvrdil,žežiadnepráceneboli
zo strany žalobcu vykonané. Podľa žalovaného súdom prvej inštancie proaktívne vytvorená právna

teória v prospech žalobcu o tom, že zmluva bola uzavretá ústne, vady diela bolo potrebné uplatniť
a prípadne odstúpiť od zmluvy a uplatňovať si náhradu škody od zamestnanca – energetika, podľa
žalovaného v tomto konkrétnom prípade nemôže byť aplikovaná. Žalovaný zdôraznil, že žalobca takú
argumentáciu ani raz v konaní nepoužil.
Žalovaný znovu uviedol, že výslovne žiadal od žalobcu predloženie návrhu písomnej zmluvy, v ktorej

by sa boli dojednali konkrétne podmienky vykonania prác, vrátane predmetu a lehoty do kedy majú byť
práce vykonané, spôsob ich vykonania a pod. Žalobca žiadny návrh zmluvy nepredložil a prípadná ústna
zmluva by bola podľa žalovaného neplatná.
Žalovaný ďalej poukázal, že samotné preverenie pravosti a zhodnosti dokumentácie bolo žalobcom
a súdom procesne zmarené a dôkazy smerujúce k tomu zamietnuté.

Žalovaný uviedol, že popiera skutočné vykonanie prác, a preto ani nemá aké vady žalobcovi vytýkať.
Podľa žalovaného ani nemôže odstúpiť od zmluvy, ako to uviedol súd prvej inštancie, pretože tá podľa
žalovaného nebola uzatvorená a prípadne je aj absolútne neplatná. Voči zamestnancovi žiadnu škodu
žalovaný neuplatňoval, pretože mu žiadna škoda nevznikla.
Vo vzťahu k hodnoteniu svedeckých výpovedí žalovaný uviedol, že svedkovia B. a D. sú od počiatku

z viacerých dôvodov zaujatí. Konfrontácia svedka D. s ostatnými svedkami podľa žalovaného dopadla
v neprospech svedka D.. Svedkyňa E. podľa žalovaného jasne vyjadrila, čo vnímala svojimi zmyslami
a zotrvala na svojej výpovedi. Podľa žalovaného svedkovia zhodne uviedli, že revízie podľa ich vnímania
v danom čase a mieste neboli vykonané na ich oddeleniach.Vo vzťahu k fotodokumentácii uviedol, že táto nemôže byť braná v úvahu, pretože absentuje: kto ju
vyhotovil, kedy, za akým účelom a z akých priestorov.
Vo vzťahu k náhrade trov konania žalovaný poukázal na to, že je nemocnicou, neziskovou organizáciou,

ktorá poskytuje výlučne zdravotnú starostlivosť, a preto je na mieste zohľadniť tieto skutočnosti hodné
osobitného zreteľa.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol skutočnosti,

ktorými by po právnej stránke odôvodnil naplnenie odvolacích dôvodov a s rozsudkom súdu prvej
inštancie v princípe len „nesúhlasí“. Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok a dôvody v ňom uvedené
sú zrozumiteľné a logické a úvaha súdu prvej inštancie vychádza z preukázaných skutkových okolností
asprávnejaplikácieprávnychnoriem.Žalobcapoukázal,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejezaložené
na tom, že žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo, dielo vykonal a odovzdal
revízne správy (dokázané písomnými protokolmi o odovzdaní a prevzatí a výpoveďami), a preto

žalovanému vznikla povinnosť za dielo zaplatiť dohodnutú cenu. Poukázal na to, že reálne vykonanie
revízií je preukázané výpoveďami svedka D., ktorý ako jediný zamestnanec žalovaného bol poverený
konaním v tejto oblasti, svedkom B., ktorý osobne revízie vykonal a výpoveďou konateľa žalobcu, ktorý
prehliadky a merania taktiež vykonával. Vykonanie revízií podľa žalobcu potvrdzuje aj fotodokumentácia
elektrických zariadení a priestorov v objekte žalovaného.

Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o tom, že súdom prvej inštancie bola proaktívne vytvorená právna
teória v prospech žalobcu, a že žalobca takú argumentáciu v konaní nepoužil žalobca poukázal na
zásadu iura novit curia a uviedol, že na jednotlivé prvky vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami
poukazoval od počiatku konania.
Žalobca zdôraznil, že v konaní nebola sporná objednávka č. SC20200277 zo dňa 10.11.2020, v ktorej

boli dojednané všetky podstatné podmienky vykonania diela (predmet objednávky, čas, miesto, cena aj
termín) a nebolo ani sporné, že revízie boli protokolárne odovzdané a zo strany žalovaného prevzaté
dňa 29.1.2021 a 8.3.2021. Žalobca poukázal na to, že aj v minulosti (pri objednávke SC20200157) strany
postupovali rovnakým spôsobom, pričom žalovaný vtedy faktúru uhradil aj keď s oneskorením.
Vovzťahuknamietanejzaujatostisvedkovžalobcauviedol,žetakúobranupovažujezaúčelovúscieľom

oddialiť plnenie záväzku.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že je pri rozhodovaní o trovách konania potrebné ako okolnosť
hodnú osobitného zreteľa zohľadniť, že žalovaný je nemocnicou, žalobca uviedol, že takýto návrh je
irelevantný a nie je podložený ani skutkovo, ani právne. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný
nezaplatil za vykonané odborné revízie a skúšky dodané na základe záväznej objednávky, bez ktorých

by platne a zákonne nemohol zdravotnú starostlivosť poskytovať a namiesto toho v tom istom období
riešil modernizáciu na objektoch riaditeľstva.

23. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal. Výzva na vyjadrenie bola žalovanému doručená 18.1.2025.

24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 a), b), c), d), e), f) a h) CSP (t.j.
tým, že neboli splnené procesné podmienky, tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, tým, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tým, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tým, že súd prvej inštanciedospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), ktorých naplnenie nevzťahoval ku
konkrétnym dôvodom odvolania a nevymedzil konkrétne skutočnosti, ktorými má byť ten-ktorý odvolací

dôvod naplnený.

27.Odvolacísúdvodvolacomkonaníposúdilrelevantnosťodvolacíchdôvodovvkontextesnamietaným
nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne

aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

28. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a jeho závery nie sú logicky vzájomne rozporné s vykonaným
dokazovaním. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo
a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP. Na takto zistený skutkový stav
aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

29. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi
autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia.

30. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

31. Zmluva o dielo sa môže uzavrieť v písomnej alebo v ústnej forme, keďže nepatrí medzi zmluvné typy,
pri ktorých sa na ich platnosť vyžaduje jej uzavretie v písomnej forme. Zmluva je platná, keď obsahuje
podstatné časti konkrétneho zmluvného typu.

32. Odvolací súd uvádza, že z cenovej ponuky zo dňa 26.9.2020 a jej akceptácie záväznou objednávkou
č. SC20200277 vyplýva, že zmluva o dielo bola medzi stranami uzatvorená. Z obsahu uvedených listín
jednoznačne a určito vyplývajú všetky podstatné náležitosti zmluvy o dielo a zmluva preto bola platne
uzavretá aj napriek tomu, že jej obsahové náležitosti sú obsiahnuté v dvoch listinách a strany nepristúpili

k jej zachyteniu v písomnej podobe jednej listiny. Z obsahu listín vyplýva označenie zmluvných strán,
označenie predmetu diela ako aj dohoda o cene. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že písomná
podoba zmluvy obsiahnutá v jednej listine nie je podmienkou platnosti zmluvy o dielo a k jej platnému
uzatvoreniu dochádza akceptáciou návrhu zmluvy, pričom v prejednávanej veci z obsahu objednávky
č. SC20200277 jednoznačne vyplýva, že žalovaný akceptoval žalobcovu ponuku na vykonanie revízií

konkrétne špecifikovaných objektov žalovaného za dohodnutú cenu 25.024 eur bez DPH.

33. Odvolací súd ďalej uvádza, že vzhľadom na záver o platnom uzatvorení zmluvy o dielo bol správny
postup súdu prvej inštancie, ktorý sa následne zaoberal tým, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie

ceny diela. Nárok na zaplatenie ceny diela vzniká jeho vykonaním. Súd prvej inštancie správne ustálil, že
v danej veci k vykonaniu diela došlo, keďže z obsahu preberacích protokolov zistil, že žalovaný revízie,
tzn. písomný doklad o vykonaných skúškach prevzal prostredníctvom povereného zamestnanca. V tejto
súvislosti je pre posúdenie vzájomných práv a povinností zmluvných strán irelevantný obsah vzťahu
žalovaného s jeho (bývalým) zamestnancom. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že konanie

zamestnanca povereného určitou činnosťou žalovaného zaväzuje, keďže v danom prípade išlo o činnosť
obvyklú vzhľadom na jeho pracovné zaradenie.34. Odvolací súd vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného o tom, že pravosť a zhodnosť preberacích
protokolov nebola v konaní preukázaná a dokazovanie bolo procesne zmarené, poukazuje na obsah
vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.10.2023, v ktorom sám žalovaný potvrdil, že zamestnanec žalovaného

najneskôr dňa 4.7.2022 na sekretariát žalovaného doručil odovzdávacie a preberacie protokoly a všetky
revíznesprávyvorigináloch.Obranažalovanéhojevtomtosmerenekonzistentná.Odvolacísúddodáva,
že pre vec samu je irelevantné, či k predloženiu dokumentov žalovanému zo strany zamestnanca
žalovaného došlo v čase trvania jeho pracovného pomeru, alebo či neskorým predložením dokumentov
tento zamestnanec porušil jeho pracovné povinnosti.

35. Odvolací súd vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal, že by skúšky
a merania aj skutočne realizoval poukazuje, že takému tvrdeniu nenasvedčuje vykonané dokazovanie.
Hoci sa žalovaný v tomto smere odvoláva na výpovede svedkov, zamestnancov žalovaného, odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že svedecké výpovede si odporujú a

vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi (cenová ponuka, objednávka, preberacie
protokoly, fotodokumentácia) nemôžu vyvrátiť záver súdu prvej inštancie o tom, že dielo bolo vykonané.

36. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne poukázal aj na to, že žalovaný mal v zákonnej

lehote po prevzatí preberacích protokolov uplatniť niektorý z nárokov z vád diela upravený v Obchodnom
zákonníku, čo však žalovaný podľa vlastných vyjadrení nevyužil. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej
inštancie neprekročil podstatu procesnej argumentácie žalobcu, keďže z obsahu zápisníc z pojednávaní
(napr. z 12.6.2024) argumentácia žalobcu, podľa ktorej mu nedostatky diela nikdy vytýkané neboli,
jednoznačne vyplýva.

37. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že žalovaný nepreukázal skutočnosti,
ktoré by ho zbavili povinnosti zaplatiť cenu diela alebo, na základe ktorých by jeho záväzok zaplatiť za
dodané dielo zanikol.

38. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou

a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03).

39. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil žalovaným napadnutý rozsudok ako vecne
správny, pretože odvolanie žalovaného nebolo dôvodné.

40. Odvolací súd potvrdil rozsudok aj v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne

správny. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že je v prejednávanej veci dôvodné
zohľadniť okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP.

41. Vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP odvolací súd, nasledujúc závery najvyšších súdnych autorít,

uvádza, že každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí
byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých
relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP.
Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj
zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Dôvody hodné osobitného zreteľa ani

výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad týchto podmienok ponecháva na
súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle
dnes už ustálenej judikatúry (napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp.
zn.5Cdo/67/2010čisp.zn.3MCdo/46/2012)ustanovenie§257CSPniejemožnépovažovaťzapredpis,ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

42. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V prípade jeho aplikácie platí, že
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť

môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2000
a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 469/2013).

43. Odvolací súd nepovažoval preto aplikáciu ust. § 257 CSP za dôvodnú, pretože žalovaný žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by jeho aplikáciu odôvodňovali nepreukázal. Pre výnimočnú aplikáciu §
257 CSP podľa odvolacieho súdu nepostačuje všeobecné konštatovanie, že žalovaný je nemocnicou,

a preto sa azda automaticky nachádza v nepriaznivej finančnej situácii znemožňujúcej mu náhradu
trov konania protistrany. Pripustením takejto argumentácie by sa aplikácia ust. § 257 CSP nestala
výnimočnou, ale naopak pravidelnou v tých konaniach, kde neúspešnou stranou je subjekt poskytujúci
zdravotnú starostlivosť.

44. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný nahradiť
neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p.) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).