Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2C/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125408385
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125408385.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej

veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, práv. zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom
AdvokátskejkancelárieZáhradnícka37,81107Bratislava,protižalovanému:A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, XXX XX A., v spore o zaplatenie 610,55 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 610,55 Eur s príslušenstvom

a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č.
návrhu XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zn. D. E. s EČV: F.. Dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod došlo v G. k dopravnej nehode, a to tak, že
vodička motorového vozidla zn. D. E., H. C. (dcéra žalovaného), narazila do motorového vozidla zn. D.
s EČV: I., ktoré poškodila. Škodu na motorovom vozidle zn. D. likvidovala spoločnosť J. K. L. a listom
zo dňa 15.11.2023 žiadala žalobcu o refundáciu vyplateného poistného plnenia v sume 6.105,50 Eur.
Žalobca pristúpil k výpočtu poistného plnenia a dňa 20.11.2023 poukázal spoločnosti Ufficio Centrale

Italiano spolu 4.683,- Eur. Nakoľko žalobca neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v zákonnej
30-dňovejlehote,žalobcovivznikolvočinemunároknanáhradupoistnéhoplnenia,ktorézanehovyplatil
z dôvody škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa
11.12.2023 na náhradu časti poskytnutého plnenia v sume 610,55 Eur. Pretože žalovaný dlžnú sumu
neuhradil, obrátil sa žalobca so svojim nárokom na súd. V doplnení žaloby uviedol, že voči žalovanému
uplatňuje len časť nároku na náhradu poistného plnenia, cca 13% vyplateného plnenia, pričom pri
výpočte posudzoval viaceré aspekty ako napr. škodovosť, platobnú disciplínu v minulosti a pod. K

podanej žalobe pripojil poistnú zmluvu, výpis inkasného účtu, správu o nehode, výzvu na refundáciu,
likvidačnúsprávu,výpiszdatabázyžalobcuoposkytnutomplneníavýzvunanáhradupoistnéhoplnenia.

2. Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č.k. 2C/53/2025-40 zo dňa 26.11.2025, proti ktorému
podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že jeho dcéra nahlásila nehodu telefonicky v lehote 30 dní.
K písomnému doplneniu údajov u nehode síce došlo až následne, avšak z objektívnych dôvodov.
V súvislosti s poistnou udalosťou bol žalovaný ako aj jeho dcéra opakovane telefonicky kontaktovaný,

pri jej riešení poskytli maximálnu súčinnosť. Likvidátor vykonal telefonickú obhliadku a boli mu zaslané
požadované doklady. Žalobca zamlčal, že na regresné požiadavky písomne prostredníctvom dcéry
neodkladne reagoval, pričom požadoval aby boli zohľadnené konkrétne okolnosti prípadu a to, že
nehodu nespôsobil a nemal o nej vedomosť, nehoda bola nahlásená telefonicky jeho dcérou, pri riešenípoistnej udalosti bola poisťovni poskytnutá maximálna súčinnosť, nedošlo k zvýšeniu rozsahu povinnosti
plniť, regresný nárok je neprimerane vysoký a že konkrétne okolnosti prípadu bolo možné spravodlivo
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.,

ktoré vylučujú možnosť uplatnenia regresného nároku. Poisťovňa ani na jednu žiadosť o zdôvodnenie
uplatneniu regresu nereagovala, čo je v rozpore so zásadou práva konať v dobrej viere napriek tomu,
že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 90/2021, uplatnenie regresu musí byť zo strany
poisťovateľa riadne zdôvodnené, k čomu v danom prípade nedošlo. Nestotožňuje sa tvrdením žalobcu,
že je na vôli poisťovateľa v akej časti si regresný nárok uplatní, keď toto tvrdenie je v rozpore s právnym

názorom ÚS SR, v zmysle ktorého oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku
uplatneného nároku v zmysle § 12, nie je poisťovateľ ale súd. Žalobca uviedol, že pri výpočte regresného
nároku posudzoval viaceré aspekty ako napr. škodovosť, platobnú disciplínu a pod. Ak by uvedené
aspekty žalobca skutočne posudzoval, bol by od regresného nároku ustúpil, keďže žalovaný si vždy
plnil svoje povinnosti vrátane úhrady poistného, naviac má so žalovaným (správne má byť so žalobcom,
pozn. súdu ) uzatvorených ďalších päť poistných zmlúv. V súvislosti s konaním žalobcu a v kontexte

s názorom ÚS SR, žalovaný záverom konštatoval, že konanie poisťovateľa nie je možné považovať za
konanie férové, keďže nielenže na jeho odpovede na požiadavku regresu neodpísal, ale čakal takmer
dva roky, len aby sa obohatil o úroky. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. K odporu priložil o.i. elektronickú
komunikáciu jeho dcéry so žalobcom a s poškodeným.

3. Žalobca sa k podanému odporu nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, predovšetkým s podanou žalobou,
poistnou zmluvou, správou o nehode, výpisom z inkasného účtu, likvidačnou správou, výzvou na
refundáciu, výpisom z databázy žalobcu, platobným rozkazom, odporom, elektronickou komunikáciou,

výsluchom žalovaného a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi v spise, pričom zistil tento skutkový
stav veci:

5. Dňa XX.XX.XXXX žalobca ako poisťovateľ uzatvoril so žalovaným ako poistníkom poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. D.

E. s EČV: F., so začiatkom poistenia XX.XX.XXXX. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

6. Z inkasného účtu poistnej zmluvy súd zistil, že žalovaný poistné uhrádzal vždy riadne a včas.

7. Zo správy o nehode súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX v G., vodička motorového vozidla zn. D., H. C.,

zozadu narazila do motorového vozidla zn. D., EČV: I..

8. Z výzvy na refundáciu zo dňa 15.11.2023 súd zistil, že spoločnosť J. K. L. požiadala žalobcu
o refundáciu poistného plnenia v sume 6.105,50 Eur.

9. Z likvidačnej správy a z výpisu z databázy žalobcu o úhradách vyplýva, že dňa 20.11.2023 žalobca
poukázal spoločnosti J. K. L. spolu 4.683,- Eur

10. Listom zo dňa 11.12.2023 žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia, ktoré bolo
poskytnuté z poistnej zmluvy žalovaného na základe oznámenia poškodeného o vzniku poistnej udalosti

a protokolu o dopravnej nehode, poškodenému J. K. L., EČV: I. z titulu poistnej udalosti – dopravná
nehoda zo dňa XX.XX.XXXX, a to vo výške 4.683,- Eur. Žalobca žiadal žalovaného o zaplatenie náhrady
vo výške 610,55 Eur. Žalovaný list prevzal dňa 19.12.2023.

11. Z predloženej e-mailovej komunikácie súd zistil, že žalobca mailom zo dňa 08.11.2023 oznámil

žalovanému, že ho kontaktoval poškodený so žiadosťou o náhradu škody z povinného zmluvného
poistenia vozidla žalovaného. Žalobca žalovaného požiadal, aby potvrdil, či bol účastníkom nehody a ak
áno,abyuviedoldátum,časamiestonehody,registračnéčíslazúčastnenýchvozidiel,priebehdopravnej
nehody a vlastné vyjadrenie k zavineniu dopravnej nehody.
11.1. Mailom zo dňa 13.11.2023 dcéra žalovaného oznámila žalobcovi, že k poistnej udalosti došlo

z jej viny, keď vodič pred ňou prudko zabrzdil; nehodu oznámila, ale nemohla priložiť podpísané tlačivo
o nehode, keďže nemala so sebou telefón, kópiu záznamu si teda nemohla odfotiť a mali len jedno
tlačivo, ktoré si nechal tento vodič a preposlal jej ho až v tento deň. K uvedenému mailu do prílohy
priložila potvrdenie o nehode a fotky poškodených vozidiel.11.2. Z predloženej aplikácie whatsap zo dňa 13.11.2023 súd zistil, že vodič motorového vozidla zn. D.
doručil dcére žalovaného potvrdenie o nehode a fotku jeho poškodeného motorového vozidla.
11.3. Mailom zo dňa 21.12.2023 dcéra žalovaného zaslala žalobcovi odpoveď na výzvu žalobcu na

zaplatenie náhrady poistného plnenia vo výške 610,55 Eur, v ktorom žalobcovi oznámila, že nehodu
nahlásila telefonicky s tým, že nevie upresniť ŠPZ motorového vozidla, ktorému spôsobila škodu, keďže
originál záznamu o nehode si ponechal vodič, ktorý si mienil uplatniť náhradu škody; záznam o nehode
jej poslal až dňa 13.11.2023 a tento ona okamžite preposlala poisťovni spolu s vysvetlením. Poisťovni
poskytla maximálnu súčinnosť, v súvislosti s nehodou opakovane jednala telefonicky. Zároveň uviedla,

že § 12 ods. 1 písm. g) umožňuje uplatnenie regresu len v prípade, ak k (eventuálnemu) porušeniu
povinností došlo bez dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorých existenciu prosila náležite posúdiť.
11.4. Mailom zo dňa 10.01.2024 dcéra žalovaného oznámila žalobcovi, že v júli telefonovala s tým, že
uviedla, že poškodený jej neposlal kópiu záznamu o nehode, preto nebola schopná uviesť jeho dáta.
Poškodený jej tento záznam poslal po opakovaných výzvach.
11.5. Mailom zo dňa 08.02.2024 dcéra žalovaného zaslala žalobcovi ďalšiu odpoveď na výzvu žalobcu

na zaplatenie náhrady poistného plnenia vo výške 610,55 Eur, v ktorom oznámila, že žalovaný škodu
nespôsobil vlastným konaním, o škode nevedel, nakoľko ona mu túto skutočnosť neoznámila, keďže
mala za to, že telefonickým oznámením udalosti boli splnené zmluvné povinnosti voči poisťovni.
11.6. Dňa 14.02.2024 dcéra žalovaného zaslala likvidátorovi za účelom obhliadky fotografickú
dokumentáciu z miesta nehody, ktorá už bola žalobcovi viackrát poslaná a tiež video poškodeného

vozidla jej otca.

12. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.02.2026, z ktorého sa vopred ospravedlnil. V písomnom
ospravedlnení svojej neprítomnosti na pojednávaní žalobca uviedol, že telefonické nahlásenie poistnej
udalosti nenahradí zákonnú povinnosť – písomné nahlásiť poistnú udalosť. Z dôvodu, že zo strany

poistníka došlo k porušeniu tejto zákonnej povinnosti, žalobca na podanej žalobe trvá.
12.1. Žalovaný pred súdom uviedol, že všetko vybavovala jeho dcéra. Dcéra telefonicky v zákonnej
lehote 30-tich dní oznámila dopravnú nehodu a povedala aj prečo nemôže dopravnú nehodu zadať
písomne. Ten G. jej neposlal potrebné dokumenty. Keď jej doklady poslal, dcéra hneď udalosť nahlásila
aj písomne. Poisťovni bola nahlásená udalosť skôr ako jej prišla žiadosť na refundáciu od spoločnosť J.

K. L.. Následne poisťovňa do 5-tich dní zrealizovala úhradu. Žalobca neozrejmil prečo neuplatnil dôvody
hodné osobitného zreteľa, pričom komunikoval len s dcérou, ktorá na žiadosť tiež urobila video, poskytla
súčinnosť. Žalovaný tiež uviedol, že dcéra mu o dopravnej nehode nepovedala, myslela si, že je to len
buchnutie, nepovažovala zrejme za potrebné mu to povedať. Na neho sa žalobca obrátil až mailom zo
dňa 08.11.2023, ktorý zároveň súdu predložil ako listinný dôkaz. Na tento mail už reagovala jeho dcéra

mailom zo dňa 13.11.2023. Na dotaz súdu uviedol, že má dve autá napísané na seba, obe sú poistené
u žalobcu. Toto konkrétne auto používa na základe plnej moci jeho dcéra, ktorá žije vo I.. Žiadal, aby
súd žalobu zamietol.

13. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

14. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený

zodpovedá.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej len ZoPZP), poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané

nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

16. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) ZoPZP, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

17. Podľa § 12 ods. 1 ods. g/ ZoPZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. až 4.18. Podľa § 12 ods. 3 ZoPZP, výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne
poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ

vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

19. V predmetnej veci žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu časti poistného plnenia,
ktoré plnil za žalovaného ako poisteného v prospech poškodeného. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že
žalovaný porušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. b) ZoPZP, keďže vznik škodovej udalosti, ku ktorej

došlo mimo územia Slovenskej republiky, neoznámil žalobcovi písomne do 30 dní po jej vzniku.

20. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané a v konaní ani nebolo sporné, že
medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva povinného zmluvného poistenia, že dňa
XX.XX.XXXX došlo v G. k dopravnej nehode, ktorú spôsobila vodička motorového vozidla patriaceho
žalovanému, jeho dcéra, a že žalobca z titulu tejto poistnej udalosti poskytol poistné plnenie vo výške

4.683,- Eur. Nesporné bolo aj to, že žalobca si v tomto konaní uplatnil len časť regresného nároku vo
výške 610,55 Eur.

21. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že k písomnému oznámeniu škodovej udalosti došlo až
po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, a to e-mailom zo dňa 13.11.2023, ktorým dcéra žalovaného

žalobcovi zaslala svoje vyjadrenie, potvrdenie o nehode a fotodokumentáciu. Rovnako nebolo medzi
stranami sporné, že škodová udalosť bola žalobcovi oznámená telefonicky ešte v zákonnej lehote,
pričom žalobca túto skutočnosť v konaní výslovne nespochybňoval. Spor medzi stranami sa tak
nesústredil na samotnú existenciu oneskoreného písomného oznámenia, ale na posúdenie, či k tomuto
porušeniu povinnosti došlo bez dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 12 ods. 1 písm. g)

ZoPZP, a teda či boli splnené podmienky pre vznik regresného nároku žalobcu.

22. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že bezprostredne po dopravnej nehode
nedisponovala dcéra žalovaného všetkými údajmi potrebnými pre riadne písomné oznámenie škodovej
udalosti. Z predloženej e-mailovej komunikácie i z jej následných vyjadrení vyplýva, že záznam o

dopravnej nehode si ponechal vodič poškodeného motorového vozidla a tento jej bol zaslaný až
dodatočne dňa 13.11.2023. Až po obdržaní tohto záznamu mohla žalobcovi zaslať potrebné údaje a
listiny.

23.Súdvtejtosúvislostipovažujezapodstatné,žepísomnéoznámenieškodovejudalostinepredstavuje

len všeobecné oznámenie o tom, že k dopravnej nehode došlo, ale jeho obsahom sú aj konkrétne
identifikačnéúdajeoúčastníkochdopravnejnehody,údajeopoškodenomvozidle,akoajďalšieokolnosti
škodovej udalosti. Pokiaľ tieto údaje žalovaný resp. vodička vozidla, objektívne nemali k dispozícii,
pretože záznam o dopravnej nehode si ponechal vodič poškodeného motorového vozidla a zaslal ho
až s časovým odstupom, nemožno túto okolnosť vykladať v ich neprospech ako vedomú pasivitu alebo

nečinnosť. Naopak, ide o okolnosť objektívneho charakteru, ktorú nemohli bez vlastného zavinenia
ovplyvniť.

24. Zároveň bolo preukázané, že po získaní potrebných údajov dcéra žalovaného reagovala
bezodkladne a tieto podklady žalobcovi okamžite zaslala. Rovnako bolo preukázané, že v priebehu

likvidácie poistnej udalosti poskytovala žalobcovi súčinnosť, komunikovala s ním, zasielala fotografie,
vyjadrenia a ďalšie požadované podklady. Súd preto nemal za preukázané, že by zo strany žalovaného
resp. osoby, ktorá vozidlo v čase nehody viedla, išlo o ľahostajný alebo vedome obštrukčný prístup k
plneniu povinností voči poisťovateľovi.

25. Za významnú považoval súd aj tú skutočnosť, že škodová udalosť bola žalobcovi oznámená
telefonicky ešte v zákonnej lehote. Hoci telefonické oznámenie samo osebe nenahrádza zákonnú
povinnosť písomného oznámenia podľa § 10 ods. 1 písm. b) ZoPZP, nemožno túto skutočnosť pri
posudzovaní veci úplne opomenúť. Práve naopak, svedčí o tom, že zo strany žalovaného resp. jeho
dcéry, tu bola snaha škodovú udalosť poisťovateľovi oznámiť a riešiť ju a nie ju zatajiť alebo vedome

obísť zákonný režim.

26. Súd preto dospel k záveru, že hoci k formálnemu porušeniu povinnosti písomne oznámiť vznik
škodovej udalosti v zákonnej lehote došlo, nešlo o porušenie bez dôvodov hodných osobitnéhozreteľa. Oneskorené písomné oznámenie bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami, ktoré žalovaný
ani vodička vozidla nemohli ovplyvniť a po odpadnutí tejto prekážky došlo k splneniu povinnosti bez
zbytočného odkladu. Za týchto okolností súd považoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa

v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP za preukázanú. Zároveň prihliadol aj na ďalšie okolnosti prípadu,
predovšetkým na to, že žalovaný si svoje povinnosti z poistného vzťahu dlhodobo riadne plnil, poistné
uhrádzal včas, a tiež na to, že v konaní nebolo preukázané, že by oneskorené písomné oznámenie malo
akýkoľvek negatívny dopad na rozsah alebo výšku poistného plnenia, prípadne že by v dôsledku tohto
oneskorenia došlo k sťaženiu likvidácie poistnej udalosti.

27. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca uplatnený regresný nárok odôvodnil výlučne samotným
porušením povinnosti písomne oznámiť vznik škodovej udalosti v zákonnej lehote. Žalobca však netvrdil
a ani nepreukazoval žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v danom prípade
neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa. Rovnako neuviedol, akým spôsobom dospel práve k
výške uplatneného nároku 610,55 Eur, okrem všeobecného tvrdenia, že prihliadal na viaceré aspekty

ako napr. škodovosť či platobnú disciplínu. Takéto všeobecné tvrdenie však bez ďalšieho nemožno
považovať za dostatočné skutkové odôvodnenie uplatneného nároku. Zo spisu navyše vyplýva, že
žalovaný resp. jeho dcéra už v reakcii na výzvu žalobcu na zaplatenie regresu opakovane žiadali
o vysvetlenie, z akých konkrétnych dôvodov žalobca regres uplatňuje a prečo nepovažuje okolnosti
prípadu za dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca na tieto výzvy nereagoval. K rovnakým tvrdeniam

žalovaného sa nevyjadril ani po podaní odporu proti platobnému rozkazu, hoci práve v ňom žalovaný
podrobne uviedol okolnosti, pre ktoré považoval regres za nedôvodný. Aj v priebehu konania tak žalobca
zotrval len na všeobecnom tvrdení o porušení zákonnej povinnosti bez toho, aby náležite reagoval na
obranu žalovaného.

28. Za tejto procesnej situácie súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
splnenia podmienok pre vznik regresného nároku podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP. Samotné
preukázanie oneskoreného písomného oznámenia škodovej udalosti totiž za okolností tohto prípadu
nepostačuje na úspech v spore, ak súčasne z vykonaného dokazovania vyplynula existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

29. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 90/2021
zo dňa 30. novembra 2021, z ktorého vyplýva, že „výklad ust. § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP, ktorý by
neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na
úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie, resp.

iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Je to práve otázka proporcionality, ktorú
je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí
byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať
zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo. Pokiaľ mierne
oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného

zreteľa, nesmie ich súd opomenúť. Právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie
obdobných nárokov ako v posudzovanej veci môže často narážať na samu podstatu dobrých mravov.”

30. Uvedené závery sú podľa názoru súdu plne použiteľné aj na posudzovaný prípad. Pokiaľ žalobca
svoj nárok oprel len o samotné konštatovanie, že k písomnému oznámeniu škodovej udalosti došlo

po uplynutí zákonnej lehoty, avšak nijako sa nevysporiadal s konkrétnymi okolnosťami prípadu, s
obranou žalovaného ani s otázkou primeranosti a dôvodnosti uplatneného regresu, nemožno jeho nárok
považovať za dôvodný.

31. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli

splnené podmienky pre vznik regresného nároku žalobcu podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP, a preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, preto
by mu patril voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko si však žalovaný

náhradu trov konania neuplatnil, súd mu túto nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods.

1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.