Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/77/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124208326

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124208326.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/77/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: SYNOT TIP, a.s., so sídlom
Továrenská štvrť 1467/24, 059 51 Poprad - Matejovce, IČO: 36 472 565, právne zastúpený Benkóczki,
Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava-Staré mesto, proti žalovanému:
Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307, právne zastúpený JUDr.
Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, o náhradu škody
1.138.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

8C/77/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

8C/77/2024

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.08.2024 sa žalobca domáha náhrady škody vo výške
1.138.000 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 23.12.2023 do zaplatenia spôsobenú nesprávnym
úradným postupom žalovaného v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci (ďalej aj ako zákon č. 514/2003 Z.z.). Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
podal na mesto Nitra dňa 24.08.2020 a dňa 03.09.2020 žiadosť o vydanie vyjadrenia obce podľa

§ 62 ods. 1 písm. f), g), h) a ods. 2 zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách k umiestneniu
prevádzky žalobcu ako prevádzkovateľa hazardných hier na území žalovaného. Žalovaný bol povinný
vydať vyjadrenie riadne a včas, t.j. bez prieťahov a v primeranej lehote. K žiadosti zo dňa 24.08.2020
bolo vyjadrenie vydané až dňa 05.11.2020 a k žiadosti zo dňa 03.09.2020 bolo vyjadrenie vydané
až dňa 04.11.2020. Obe vyjadrenia boli doručené do elektronickej schránky žalobcu dňa 06.11.2020a A. B. v nich nedalo súhlas k umiestneniu a prevádzkovaniu hazardných hier, pričom ako dôvod
odmietavého stanoviska bolo uvedené, že odo dňa 02.11.2020 má mesto Nitra zverejnený na úradnej
tabuli mesta návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o zákaze umiestenia herní a kasín na

území mesta Nitra. Prvotný koncept vyjadrenia bol vyhotovený už dňa 21.09.2020, resp. 24.09.2020
a toho dňa odovzdaný na odsúhlasenie primátorovi mesta. Pôvodné stanoviská sa opierali o to, že
hazardné hry nepriaznivo vplývajú na zdravé podmienky a zdravý spôsob života obyvateľov mesta
a predstavujú objektívne riziká umožňujúce vznik patologického hráčstva. Koncepty primátor mesta
vrátil až dňa 02.11.2020 zamestnancovi s poznámkou, že je potrebné doplniť upozornenie o vyvesení

VZN. Až takto pozmenené vyjadrenia primátor podpísal a boli doručované žalobcovi. Žalobca poukázal
na to, že dňa 01.11.2020 nadobudla účinnosť novela zákona o hazardných hrách oprávňujúce obce
a mestá prijať všeobecné záväzné nariadenie o zákaze hazardných hier na území obcí a miest, pričom
následne dňa 02.11.2020 bol na úradnej tabuli mesta Nitra vyvesený nový návrh VZN mesta Nitra
č. 7/2020 o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta Nitra. Žalobca tvrdí, že žalovaný
úmyselne spôsobil prieťah v konaní, keď žiadosti vybavil po 74, resp. 64 dňoch, pričom v minulosti

rovnaké žiadosti žalobcu vedel a bol schopný vybaviť v lehote pár dní, teda riadne a včas. Účelovým
postupom primátora mesta došlo k zámernému pozdržaniu podpisu pripravených vyjadrení a zmareniu
ich odoslania, nakoľko dôvod nesúhlasu vo vyjadreniach pripravených k 21.09.2020 a 24.09.2020 by
nepredstavoval prekážku prevádzkovania hazardných hier, nakoľko by Úrad pre reguláciu hazardných
hier (ďalej v texte aj ako „úrad“) aj napriek takémuto vyjadreniu žalobcovi vydal rozhodnutie o zmene

licencie do 27.08.2024. Žalobca dňa 14.10.2020 podal na úrad žiadosť o vydanie dodatku (zmenu)
k individuálnej licencii na prevádzkovanie hazardných hier, ktorá bola neúplná pre chýbajúce vyjadrenie
žalovaného. Úrad pre chýbajúce vyjadrenie mesta konanie o vydanie licencie prerušil. Žalobca vydanie
vyjadrenia u žalovaného urgoval žiadosťou zo 02.10.2020, žalovaný sa nijako nevyjadril. Žalobca
požiadal dňa 09.10.2020 úrad o výkon kontroly nad nečinnosťou žalovaného. Dňa 23.11.2020 úrad vydal

rozhodnutie predstavujúce dodatok licencii s tým, že ak mesto schváli všeobecné záväzné nariadenie
a prevádzkovanie herní s ním bude v rozpore, prevádzkovateľ je povinný ukončiť prevádzkovanie
v týchto herniach dňom účinnosti všeobecného záväzného nariadenia. Žalobca tvrdí, že ak by mesto
vydalo vyjadrenie v primeraných lehotách, úrad by nemusel konanie prerušovať a vydal by rozhodnutie,
v ktorom by nebolo obsiahnuté obmedzenie žalobcovej podnikateľskej činnosti, t.j. prijaté VZN by

sa na žalobcu až do 27.08.2024 nevzťahovalo. Žalobca podal dňa 20.10.2020 podnet na Okresnú
prokuratúru Nitra, ktorá podnetu vyhovela a konštatovala, že mesto bolo povinné pri vydaní vyjadrenia
rešpektovaťzásadurýchlostikonania,pričommestosauvedenouzásadouneriadilo,nakoľkoodpodania
žiadosti do ich vybavenia uplynulo viac ako 60 dní a mesto nemalo žiadnu zákonnú prekážku, pre ktorú
nemohlo žiadosti vybaviť plynule bez prieťahov. Skutočnosť vedomého a účelového predlžovania doby

vyplýva aj z následne iniciovaného trestného konania vedeného C. D. B., E.: C./X-XXX-XX-XXXX F..
Žalobca poukázal na zápisnicu zo zasadnutia mestského zastupiteľstva mesta Nitra zo dňa 10.12.2020,
konkrétne na vyjadrenia niektorých poslancov k postupu pri vydávaní vyjadrení, podľa ktorých v jedno
prípade bolo vyjadrenie vydané do štyroch dní. Podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo tak žalovaný neučinil
aj v prípade žalobcu a diskriminačne vybavil žiadosť jedného zo žiadateľov. Žalobca poukázal na to,

že primátor mesta bol jedným z navrhovateľov novej právnej úpravy zákona o hazardných hrách, ktorá
sa stala účinnou dňa 01.11.2020 a zároveň primátor vedel, že musí pozdržať podpis minimálne do
tohto dátumu, aby zmaril podnikateľské aktivity dotknutých subjektov. Žalovaný tak aj konal a hneď
02.11.2020 zverejnil na úradnej tabuli návrh VZN. Už len samotným vyvesením návrhu VZN bolo de
facto zmarené vydanie licencie žalobcu (§ 40 ods. 2 zákona o hazardných hrách). Žalobca tvrdí, že

ak by žalovaný konal v súlade s metodickým usmernením, zákonmi a svojou predchádzajúcou praxou
a vydal by vyjadrenie ešte v septembri 2020, žalobca by dosiahol vydanie dodatku individuálnej licencie
ešte pred vyvesením návrhu VZN a týmto by sa na žalobcu zákaz prevádzkovania hazardných hier
zavedený vo VZN nevzťahoval počas platnosti licencie do 27.08.2024. Žalobcovi by tak nevznikla
škoda, nakoľko by tak mohol bez obmedzenia vykonávať prevádzkovanie hazardných hier na území

mesta Nitra. Z uvedeného je zrejmá príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou vzniknutou
žalobcovi v podobe ušlého zisku. Žalobca pri vyčíslení výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku č.
XX/XXXX vypracovaného Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku, z ktorého vyplýva, že výška
škody v podobe ušlého zisku žalobcu za obdobie 01.01.2021 do 27.08.2024 v sume 1.138.000 eur. Dňa
22.12.2023 podal žalobca žalovanému návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ku

dňu podania žaloby žalobca neobdržal informáciu, že by bol návrh predbežne prerokovaný.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s uplatneným nárokom. Poukázal na to, že zákon
o hazardných hrách neupravuje postup obce pri vydávaní vyjadrení k umiestneniu a prevádzkovaniuhazardných hier, v zákone absentuje povinnosť obce poskytnúť vyjadrenie podľa § 62 ods. 1 písm.
f), g), h) a lehota, v ktorej má obec vyjadrenie poskytnúť. Z obsahu zákona o hazardných hrách
vyplýva, že správny poriadok sa vzťahuje iba na konania, ktoré sú upravené v zákone. Konanie obce o

žiadosti o vydanie vyjadrenia nie je konaním podľa zákona o hazardných hrách a nie je konaním podľa
správneho poriadku. Konanie obce je výkonom samosprávnej pôsobnosti obce podľa ustanovenia § 4
odsek 3 písmeno d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pričom ani tento zákon neupravuje
samotný postup obce pri vydávaní vyjadrenia podľa zákona o hazardných hrách. Vyjadrenia nemajú
povahu rozhodnutia podľa Správneho poriadku a obec nie je v zmysle ustanovenia § 1 Správneho

poriadku v postavení správneho orgánu, nakoľko nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa Správneho poriadku. Primeranosť lehoty
napriek jej zákonnej absencii je daná špecifickými okolnosťami jednotlivého prípadu, personálnymi a
materiálno-technickýmimožnosťamiobce,neopomínajúcmimoriadnusituáciu,núdzovýstavaopatrenia
pre zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 s poukazom
na zákonné povinnosti obce. Vo vzťahu k metodickému usmerneniu úradu uvádzal, že nie je právne

záväzným výkladom zákona o hazardných hrách. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o cielenom,
účelovom konaní žalovaného a poukázal na to, že období mesiacov september - november 2020
zasiahla Slovenskú republiku druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19, pričom v tomto období bolo
primárnou úlohou a cieľom vedenia žalovaného zabezpečovať opatrenia zabraňujúce šíreniu tohto
ochorenia. Od 11.03.2020 bola na celom území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia. Od

12.09.2020 sa mesto Nitra v dôsledku nárastu infikovaných osôb a úmrtnosti posunulo do červenej zóny
v tzv. semafore. Od 01.10.2020 bol na celom území Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav. V
priebehutohtoobdobiaprebiehalaprípravanaceloplošnétestovanie,ktoréprebehlovdňoch31.10.2020
- 01.11.2020 a ktorá vyžadovala zriadenie a zabezpečenie dostatočného množstva odberných miest
(64), ich vybavenie zdravotníckym materiálom a kvalifikovaným personálom vrátane zabezpečenia

nakladania s nebezpečným odpadom. V tomto období bol aj mestský úrad od 26.10.2020 do odvolania
(10.11.2020) pre verejnosť zatvorený. Situácia vyžadovala počas celého obdobia zo strany vedenia
žalovaného vysoké nasadenie a úsilie, pričom v tomto období bolo primárnym cieľom zabezpečiť
ochranu zdravia a života obyvateľov mesta Nitra. Taktiež v tomto období bolo nevyhnutné pripravovať
rozpočet žalovaného na rok 2021. Na prelome mesiacov september – október 2020 alebo začiatkom

mesiaca október 2020 primátor žalovaného verbálne požiadal externú advokátsku kanceláriu o právne
stanovisko v súvislosti s postavením a pôsobnosťou mesta Nitra v oblasti hazardných hier v kontexte
pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia. Právne stanovisko bolo vypracované dňa
02.11.2020 a v prvom novembrovom týždni 2020 doručené primátorovi žalovaného. Žalovaný namietal
existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a tvrdeným vznikom škody. Za základnú a jedinú

príčinu obmedzenia žalobcu v prevádzkovaní hazardných hier na území mesta je potrebné považovať
zmenuprávnejúpravyvpodobezákonač.287/2020Z.z.,pričomprijatieVZNč.7/2020,ktorénadobudlo
účinnosť dňa 27.12.2020, reflektovalo na aktuálnu právnu úpravu. A contrario, ak by nedošlo k zmene
právnej úpravy a prijatiu všeobecne záväzného nariadenia a žalovaný by vydal vyjadrenia v rovnakej
lehote 57 dní, tak by v súvislosti s neskorším vydaním vyjadrení žalovaným k žiadnej zmene na

strane žalobcu nedošlo. Namietaný nesprávny úradný postup žalovaného nemôže byť v bezprostrednej
príčinnej súvislosti so žalobcom deklarovaným vznikom škody. V súvislosti so zmenou zákona o
hazardných hrách poukázal na to, že prijatie uvedeného zákona bol výsledok postupu NR SR a primátor
žalovaného sám objektívne nemohol rozhodnúť o schválení návrhu uvedeného zákona. Rovnako
pri prijatí všeobecného záväzného nariadenia nie je primátor súčasťou mestského zastupiteľstva.

Žalovaný uvádza, že ani v prípade, ak by vydal a expedoval vyjadrenia v žalobcom tvrdenej 30-dňovej
lehote, nemožno s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že by bola žalobcovi vydaná licencia
do nadobudnutia účinnosti zákona č. 287/2020 Z. z., keďže úrad rozhoduje do 30 pracovných dní odo
dňa podania úplnej žiadosti. Uvedené platí rovnako aj v prípade, ak by žalovaný vydal a expedoval
predmetné vyjadrenia v deň 21.09.2020 a 24.09.2020 a v tieto dni by aj boli vyjadrenia doručené na

úrad. K týmto lehotám je potrebné pripočítať ešte 15-dňovú zákonnú odvolaciu lehotu, počas ktorej môže
dôjsť k zmene podmienok podľa § 40 odsek 2 zákona o hazardných hrách. K uplatnenému ušlému zisku
určenému znaleckým posudkom uviedol, že ide o výpočet hypotetického, abstraktného ušlého zisku.
Znalecký posudok nezohľadňuje konkurenčný vplyv, zásadné zmeny v prevádzkovaní hazardných hier,
vývoj v oblasti hazardných hier v podobe značného presunu hráčov do online prostredia, dni v roku,

v ktoré platí zákaz hazardných hier, rozšírenie registra vylúčených osôb, platnosť licencií jednotlivých
prístrojov, zmeny v prevádzkovaní hazardných hier a podobne. Zo znaleckého posudku nie je zrejmé,
z akých konkrétnych podkladov znalecká organizácia vychádzala pri stanovení jednotlivých nákladov
jednotlivých prevádzok, pričom tieto doklady nie sú ani prílohou znaleckého posudku a nie je možné ichverifikovať. Údaje použité v znaleckom posudku nie je možné bez ďalších, v posudku absentujúcich,
verifikovať. Rozšírenie počtu prevádzok znamená, že určité obmedzené množstvo hráčov v určitom
geografickom priestore sa rozptýli do väčšieho počtu prevádzok. Prechod hráčov z kamenných herní

do online prostredia je za posledné roky značný. Zo žaloby nevyplýva, že by mal žalobca zaistené
predpokladynapravidelnýbehvecíažebybolschopný prevádzkovaťhazardnéhryvrovnakomrozsahu
a finančnom objeme. Žalovaný napokon vzniesol námietku premlčania prezentujúc názor, že žalobca
sa dozvedel, že nebude môcť prevádzkovať hazardné hry dňa 10.12.2020, kedy bolo schválené VZN
a pri zohľadnení § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. premlčacia lehota

márne uplynula najneskôr dňa 21.07.2024.

3.Žalobcavreplikeuviedol,žeprivydávanívyjadreniaobcepodľa§62ods.1písm.f),g),h)a§62ods.2
zákona o hazardných hrách musí obec postupovať podľa zákona o hazardných hrách, nie podľa zákona
o obecnom zriadení. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o hazardných hrách, na konanie podľa tohto zákona sa
vzťahuje správny poriadok. Pojem konanie je nutné v danom kontexte vnímať v širšom zmysle slova, a

vzťahujesaajnapostup(konanie)podľatohtozákona,kamnevyhnutnepatríajpostupobceprivydávaní
vyjadrenia. Priamo v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zakotvená povinnosť žalovaného konať
bez zbytočných prieťahov. Žalobca uviedol, že zastavenie trestného konania je irelevantné, nakoľko
uvedené nič nemení na skutočnosti, že porušenie zákonnosti konania žalovaného je preukázané a
konštatované Okresnou prokuratúrou Nitra v rámci výkonu zákonného dohľadu nad dodržiavaním

zákonnosti. K tvrdeniu žalovaného, že základnou a jedinou príčinou nemožnosti prevádzkovania
predmetných herní bola platná právna úprava, žalobca uviedol, že nemožnosť prevádzkovania
hazardných hier bola dôsledkom vedomého a úmyselného konania žalovaného, ktoré spočívalo v
nečinnosti a bezdôvodných prieťahov. Týmto konaním žalovaného bolo žalobcovi znemožnené riadne
vykonávanie jeho práv garantovaných v Ústave Slovenskej republiky (právo na podnikanie, právo

vlastniť majetok, vrátane práva na riadne užívanie individuálnej licencie) a toto konanie bolo súčasne
hlavnou príčinou vzniku škody. Podľa žalobcu je podstatné, že predkladateľom zákona č. 287/2020 Z.z.,
bola skupina poslancov na čele s primátorom mesta Nitra. Návrh novely bol pod č. 152 zverejnený v
parlamentnej tlači ešte dňa 19.06.2020, v prvom čítaní prerokovaný dňa 14.7.2020 a v Národnej rade SR
napokon prijatý dňa 29.09.2020 s účinnosťou od 01.11.2020. Je zrejmé, že o celom procese prijímania

predmetnej novely mal vedomosť primátor mesta Nitra, teda aj žalovaný, a to od samého počiatku. Nie je
teda prekvapivé, že následne dňa 02.11.2020, len jeden deň po nadobudnutí účinnosti novely 287/2020
Z.z., bol na úradnej tabuli mesta Nitra zverejnený nový návrh VZN. Zámer zakázať prevádzkovanie
hazardných hier na území mesta Nitra bol v danom čase verejne prezentovaný samotným primátorom
mesta Nitra pri jeho verejných vyjadreniach. Žiadosť o zmenu individuálnej licencie žalobca podal ešte

dňa 14.10.2020. Vydaniu licencie bránilo jedine a výlučne nezákonné konanie žalovaného. Jediným
nedostatkom žiadosti žalobcu o vydanie licencie zo dňa 14.10.2020 bolo nedoloženie vyjadrení mesta
Nitra. Argumentoval, že pokiaľ by žalovaný vydal potvrdenia pre žalobcu podľa dovtedajšej bežnej praxe
v lehote siedmich dní, alebo v lehote 4 dní, tak ako to učinil pre spoločnosť G. H. I., úrad by vydal
povolenia pre žalobcu na prevádzkovanie hazardných hier na území mesta Nitra ešte pred zmenou

právnej úpravy. Ďalej tvrdil, že žalovaný konal aj v rozpore Metodickým usmernením URHH zo dňa
2.1.2020. K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že táto je irelevantná. Prvým dňom,
kedy sa žalobca ako poškodený dozvedel o škode, je prvý deň účinnosti VZN mesta Nitra č. 7/2020, t.j.
deň 27.12.2020, ktorý je zároveň prvým dňom, kedy žalobca nemohol prevádzkovať hazardné hry na
území mesta Nitra. V období od 22.12.2023 (deň podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) do

márneho uplynutia 6-mesačnej lehoty v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z, t.j. do 22.06.2023
(zrejme do 2024) neplynula žalobcovi premlčacia lehota. V čase od 19.01.2021 do dňa 28.02.2021
neplynuli príslušné lehoty podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. a predĺžila sa teda o 41 dní.
Premlčacia lehota tak mala žalobcovi uplynúť dňa 07.08.2024. Ak by aj došlo k podaniu žaloby po
uplynutí premlčacej lehoty, v žiadnom prípade by uplynutím premlčacej lehoty nedošlo k premlčaniu

celého nároku, ale len jeho prípadnej časti (za zodpovedajúci počet dní), nakoľko ku vzniku škody v
podobe ušlého zisku dochádzalo každý jeden deň.

4. Žalovaný v duplike zotrval na názore a predloženej argumentácii, že na konanie o vydanie vyjadrenia
obce v zmysle zákona o hazardných hrách sa neaplikuje Správny poriadok. K žiadosti spoločnosti G.

H. I. uviedol, že daná spoločnosť podala dve žiadosti, z ktorých iba jedna bola vybavená v žalobcom
uvádzanej lehote 4 dní. K vedomosti primátora mesta o stave legislatívneho procesu uviedol, že celý
proces je verejný a každý sa s ním môže oboznámiť. Zotrval na názore, že ak by žalovaný vydalvyjadrenie v lehote tvrdenej žalobcom, tak by to automaticky neznamenalo, že by mu bola udelená
licencia pred nadobudnutím účinnosti zákona.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal za účasti žalovaného a ich právnych
zástupcov. Právny zástupca žalobcu zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. Vo vzťahu k 30 dňovej
lehote na vydanie licencie uviedol, že úrad vydal licenciu dňa 23.11.2020, pričom v tento deň žalobca
doplnil žiadosť o stanoviská mesta a tabuľku. K vypracovaniu vyjadrenia zo dňa 02.11.2020 uviedol,
že vzhľadom k článku 2 ods. 2 rámcovej zmluvy je potrebné predkladať vždy písomnú objednávku

so špecifikáciou objednanej služby. O konkrétnej službe nie je záznam na mestskom úrade, ani
vadvokátskejkancelárii.Zvýpovedeprimátoravtrestnomkonaníjezrejmé,žemalplnúvedomosť,žesú
vyjadrenia nachystané povereným zamestnancom. Z oboznámenej dochádzky vyplýva, že pán primátor
sa v rozhodnom čase úplne pravidelne zdržiaval v práci. O stanovisku vypracovanom dňa 02.11.2020
nikto takmer rok nevedel a objavilo sa až v trestnom konaní. Tá obrana bola dodatočne vykonštruovaná,
keď hrozil potenciálne trestné stíhanie pána primátora.

6. Právny zástupca žalovaného rovnako zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a v súvislosti
s preukázaním porušenia povinnosti žalovaného poukázal na uznesenie vyšetrovateľa, ktorým bolo
trestné stíhanie zastavené a kde vyšetrovateľ konštatoval, že v mesiacoch september a október 2020
bol primátor mesta vyťažený dôležitejšou agendou. K vyjadreniu zo dňa 02.11.2020 právny zástupca

žalovaného J. K. A. K.. A. (substitučne splnomocnený právnym zástupcom žalovaného) uviedol, že na
prelome septembra a októbra ho požiadal pán primátor, aby advokátska kancelária, kde pracuje a ktorá
má uzatvorenú rámcovú zmluvu na poskytovanie právnych služieb, pripravila stanovisko v súvislosti
s pôsobnosťou mesta Nitra v oblasti hazardných hier. Stanovisko bolo vypracované 02.11. a prvý
novembrový týždeň bolo osobne ním odovzdané do rúk primátora. K oboznamovanej dochádzke

primátora mesta uviedol, že táto nepreukazuje, že bol v daných dňoch na úrade. Primátor vykonáva
svoju činnosť aj mimo úradu a opustenie úradu pri výkone jeho činnosti nie je v dochádzke evidované.

7.Zástupcažalovaného,primátormestaB.A.L.vrámcivýsluchunapojednávaníkokolnostiamvdanom
období uviedol, že v marci 2020 bola na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia

v súvislosti s Covidom. Začali riešiť postupy pri ochrane obyvateľov. Situácia sa začala komplikovať
v druhej vlne Covidu, teda po lete, kedy sa otvorili školy. Riešili nedostatok rúšiek, zabezpečenie
chladiarenských vozov aj ľadovú plochu pre osoby, ktoré podľahli ochoreniu, dodávku testov. Štát
riešenie situácie hodil na samosprávy a tá situácia bola zaťažujúca. Boli v práci boli od rána do večera,
počas víkendov. Neboli dané jednoznačné pokyny, oni to sanovali, či to bola koordinácia s okresným

úradom, s vojskom pri prvom povinnom testovaní, s mestským zastupiteľstvom, vyvíjali aplikáciu,
zabezpečili 64 odberných miest, stravu pre seniorov do zariadení sociálnych služieb. Agenda s tým
spojená bola veľmi enormná. Robili kampane na nábor dobrovoľníkov, nakoľko zdravotných pracovníkov
bolo málo na odberné miesto. Situácia bola kritická. Dňa 01.10.bol vyhlásený núdzový stav, a preto
mesto prioritne chránilo život a zdravie jeho obyvateľov. Dokonca aj mestský úrad bol na čas zavretý.

Z tohto dôvodu stála bežná agenda na úrade. Mali VZN, ktorého účinnosť bola pozastavená krajským
súdom, následne bol hazard v meste zakázaný z dôvodu novej platnej legislatívy. Preto dal vypracovať
právnestanoviskoD.&D.,tobolkoniecseptembra,začiatokoktóbra.Požiadavkudalústne,oobjednávke
neexistuje doklad. Právne stanovisko im prišlo začiatkom novembra. Začiatkom novembra po testovaní
mali čas a venovali sa agende, dal zaktualizovať tie vyjadrenia, ktoré mu p. D. pripravil a následne

sa expedovali jednotlivým žiadateľom. Čo sa týka G. H., že žiadosť bola vydaná za 4 dni, to bol ešte
august. V septembri sa dostali do červených čísiel na covidovom semafore a tomu prispôsobili aj
fungovanie úradu. Žiadosť žalobcu podanú v auguste 2020 sa nevybavila rovnako ako žiadosť G.
z dôvodu, že žiadosti sa vybavovali postupne a nakoľko situácia eskalovala, vybavovanie žiadostí
sa postupne prispôsobilo zhoršujúcej sa situácii. Keď sa dostal k stanoviskám vypracovaným dňa

21.09.2020 a 24.09.2020, vyhodnotili, že bude zodpovedné dať si vypracovať právnu analýzu vzhľadom
naVZN,ktoréhoúčinnosťbolapozastavenáakoajvzhľadomnanovúúpravu.Hazardpovažujezaniečo,
čo by mali zákone regulovať. Potvrdil, že vyjadrenia v médiách M. dňa 14.03.2019, I. dňa 13.05.2019,
L. 14.06.2019, G. 17.06.2019, N. 19.11.2019, O. 05.12.2019, B. 03.09.2020, I. X XX.XX.XXXX, P.
K. 29.09.2020, I. 11.10.2020, N. A. 19.11.2020 (pozn. – založené v spise na č.l. 161-164), sú jeho

vyjadrenia.

8. V záverečnej reči žalobca uviedol, že preukázanie splnenia podmienok porušenia právnej povinnosti
zo strany žalovaného bolo v plnom rozsahu preukázané, pričom najmä odkazuje na upozornenieOkresnej prokuratúry Nitra. Uvedené porušenie je o to markantnejšie, že sa v podstate nejednalo zo
strany žalovaného o vydanie žiadneho rozhodnutia v rámci správneho konania, ktoré by vyžadovalo
vykonanie náročnejších úkonom zo strany žalovaného pre ukončenie takéhoto konania formou vydania

rozhodnutia. Správny poriadok § 49 ods. 1 upravuje, že v jednoduchých veciach by mal správny
orgán rozhodnúť bezodkladne. Zdôraznil, že v danom prípadne nebolo potrebné vydať rozhodnutie.
Žalovaný mal vo svojom personálnom aparáte zamestnancov, ktorí sa špecializovali na túto agendu,
ktorým bol pán D., ktorý pri vybavovaní týchto konkrétnych žiadostí postupoval promptne, svedomito
a bezodkladne. D. D. ako osoba, ktorá je znalá pomerov v oblasti prevádzkovania hazardných hier tak

v trestnom ako aj v tomto konaní konštatoval, že mu bolo zrejmé, že stanoviská tak ako ich pripravil
vpôvodnejpodobe,žiadnymspôsobomnezabrániaprevádzkovateľom,abysaúspešnedomohlivydania
individuálnych licencií. Stanoviská predložil na sekretariát primátora, kde tieto stanoviská prevzala p.
J.. Pán primátor vo svoje výpovedi pred súdom resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní taktiež
potvrdil, že týmto stanoviskami disponoval ešte na konci septembra. Ako uviedol sám pán primátor,
mal určité dôvody a zábrany pre ktoré tieto stanoviská jednoducho nepodpísal a pozdržal ich odoslanie

žalobcovi. Podľa žalobcu motív tohto konania primátora bolo zmariť žalobcovi udržanie individuálnej
licencie, na základe ktorej by žalobca mohol na území mesta Nitra prevádzkovať najbližších 5 rokov
hazardné hry. V prípade žalobcu došlo k extrémnemu natiahnutiu lehoty na vybavenie jeho žiadosti,
a to najmä v porovnaní s úzusom, akým na mestskom úrade dlhé roky panoval, keď žiadosti sa
bez problémov vybavovali v lehote 7-10 dní. Poukázal na skutočnosť, že jeho žiadosť bola podaná

24.08.2020 a bola vybavená v lehote 74 dní. Spoločnosť G. podala žiadosť 27.08.2020, t.z. 3 dni po
žalobcovi, ale jej žiadosť bola vybavená 31.08.2020 t.z., po 4 dňoch. Samotný primátor pri svojom
výsluchu nebol schopný vysvetliť túto skutočnosť. Objektívne nebola preukázaná žiadna skutočnosť ani
prekážka, ktorá by žalovanému bránila v riadnom vybavení žiadosti žalobcu, de facto, tieto aj boli riadne
vybavené p. D., akurát pán primátor odmietol tieto stanoviská v znení, v akom sa mu nehodili, podpísať,

pretože založil svoju politickú kariéru a svoju kampaň na boji proti hazardu. 24.09.2020 boli stanoviská
vypracované, v tom čase pán primátor vedel, že 29.09.2020 bude schôdza národnej rady, kde sa má
schvaľovať novela zákona o hazardných hrách, tak pozdržal podpis týchto dokumentov. Od dňa 24.09.
do 02.11. nebola zo strany žalovaného v predmetnom konaní preukázaná žiadna okolnosť ani prekážka,
ktorá by bránila primátorovi, aby stanoviská jednoducho podpísal. Dňa 02.11. vyvesil na úradnú tabuľu

návrh všeobecného záväzného nariadenia a dal prepracovať stanoviská p. D..

9. Žalovaný v záverečnej reči zdôraznil, žalobca nemohol vykonávať činnosť v dôsledku toho, že
individuálna licencia mu neumožňovala prevádzkovanie predmetných herní podľa zákona o hazardných
hrách a všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitry č. 7/2020, a teda je možné ustáliť, že základnou

a jedinou príčinou nemožnosti prevádzkovania predmetných herní bola platná právna úprava, na
základe ktorej Úrad pre reguláciu hazardných hier rozhodol. Z výsluchom znalcov predmetného
znaleckého posudku vyplýva, že znalci vychádzali z predpokladu zadávateľa, pričom reálne tržby
a náklady neverifikovali, konkrétne porovnaním v účtovníctve žalobcu, ale ich konfrontovali s účtovnými
závierkami, kde však ako sami uvádzali, sa nedá vyňať činnosť konkrétnej spoločnosti len vo vzťahu

k prevádzkam v Nitre, ale obsahujú celkové údaje podnikateľskej činnosti. Znalci ďalej uviedli, že
pri výpočte ušlého zisku brali do úvahy nielen konkrétne údaje iných spoločností, ale aj iné faktory,
ako napr. to, že časť uvedeného biznisu sa presúva z kamenných herní do internetovej sféry. Po
preskúmaníznaleckéhoposudkuavýpovedíznalcovinýmiodborným zoblastioceňovaniaahodnotenia
podniku, títo skonštatovali, že nie je možné z predloženého znaleckého posudku verifikovať údaje v ňom

uvedené, nakoľko údaje, z ktorých znalci vychádzali, neboli verifikované ani samotným zhotoviteľom
posudku a boli nekriticky prevzaté od žalobcu a je celkom zrejmé, že znalci prijali svoje závery aj na
základe iných údajov, dokladov, nakoľko nimi posudzované a v posudku uvádzané údaje netvoria prílohu
posudku. Žalovaný poukázal na § 17 ods. 4 písm. e) a ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcom,
tlmočníkoch a predkladateľoch a tvrdil, že z posudku nie je zrejmé, z akých konkrétnych podkladov

znalecká organizácia vychádzala pre stanovení jednotlivých nákladov jednotlivých prevádzok a tieto
doklady nie sú ani prílohou posudku a nie je ich možné vôbec verifikovať. Z posudku nevyplýva, akým
spôsobom a v akom rozsahu mali znalci zohľadniť konkrétny vplyv, zásadné zmeny v prevádzkovateľoch
hazardných hier, vývoj hier v podobe presunu hráčov do on-line priestoru, dní v roku v ktorých platí zákaz
hazardných hier, rozšírenia registra vylúčených osôb, platnosť licencia jednotlivých prístrojov a zmenu

v prevádzkovateľoch hazardných hier a ďalšie. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uplatnil
nesprávny úradný postup, nebol preukázaný žalobcom tvrdený vznik a výška škody a najmä nebola
v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi postupom žalovaného a vznikom akejkoľvek škody.10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom znalcov,
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ktoré sú obsahom spisu, pripojeným vyšetrovacím
spisom E.: C.—Q. a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žiadosťou zo dňa 24.08.2020 žalobca žiadal žalovaného v zmysle § 62 ods. 1 písm. f), g), h)
a § 62 ods. 2 zákona o hazardných hrách o vydanie vyjadrení k umiestneniu technických zariadení
v prevádzkach N. R. S., H. XXXX/XX, B., F. T., P. XXX/XX, B. a C., T. A. XXX/X, B., k prijatiu všeobecného
záväzného nariadenia podľa § 79 ods. 3, ods. 6 a § 15 ods. 16 zákona o hazardných hrách, a to pre

účely správneho konania vo veci udelenia individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier.
Žiadosť bola doručená žalovanému dňa 24.08.2020.

12. Žiadosťou zo dňa 03.09.2020 žalobca žiadal žalovaného v zmysle § 62 ods. 1 písm. f), g), h)
a § 62 ods. 2 zákona o hazardných hrách o vydanie vyjadrení k umiestneniu technických zariadení
v prevádzkach S., D. XXX/XX, B. a F. A. S., D. XXXX/XXX, B., k prijatiu všeobecného záväzného

nariadenia podľa § 79 ods. 3, ods. 6 a § 15 ods. 16 zákona o hazardných hrách, a to pre účely
správneho konania vo veci udelenia individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier. Žiadosť
bola doručená žalovanému dňa 03.09.2020.

13. V zmysle vnútornej organizácie práce na Mestskom úrade Nitra bol vyhotovením vyjadrený poverený

A. Q. D., vedúci odboru miestnych daní a poplatkov. Vyjadrenie č. DaP XXXXXX/XXXX k žiadosti zo dňa
24.08.2020 vypracoval dňa 21.09.2020 a v ten deň bolo odovzdané primátorovi na podpis na sekretariát.
Vyjadrenie č. DaP XXXXXX/XXXX k žiadosti zo dňa 03.09.2020 vypracoval dňa 24.09.2020 a v ten deň
bolo odovzdané primátorovi na podpis na sekretariát. Primátor mesta zadal dňa 02.11.2020 písomný
pokyn, v ktorom žiadal do každého stanoviska doplniť upozornenie o vyvesení VZN o zákaze hazardu.

14. Žalovaný vydal dňa 04.11.2020vyjadrenie č. DaP XXXXXX/XXXX k žiadosti žalobcu zo dňa
03.09.2020, ktorým neudelil súhlas k umiestneniu a prevádzkovaniu hazardných hier prostredníctvom
technických zariadení na území mesta. Vo vyjadrení bolo konštatované, že Mesto Nitra má prijaté
všeobecné záväzné nariadenie podľa § 79 ods. 3zákona o hazardných hrách, ktorého účinnosť

bola dočasne pozastavená uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/20/2020 – 171 zo dňa
29.08.2020. Dňa 02.11.2020 bol na úradnej tabuli Mesta Nitry vyvesený nová návrh Všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Nitry č. 7/2020 o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta
Nitry. Nesúhlasné vyjadrenie mesta bolo odôvodnené tým, že umiestnenie a prevádzkovanie zariadení
slúžiacich k hazardným hrám a s tým súvisiace hranie hazardných hier nepriaznivo vplýva na

zdravé podmienky a zdravý spôsob života obyvateľov mesta. Umiestnenie a prevádzkovanie zariadení
slúžiacich k hazardným hrám predstavuje objektívne riziká, nakoľko umožňuje vznik patologického
hráčstva so všetkými jeho negatívnymi dôsledkami nekontrolovaného hrania. Pre patologických hráčov
sa hazard stáva jediným životným stimulom na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných a pracovných
hodnôt a záväzkov. Zámer a začatie podnikateľskej činnosti žiadateľa, t.j. umiestnenie a prevádzkovanie

zariadení vyvolávajúcich vznik hráčskej vášne, závislosti a s tým spojených ďalších negatívnych javov
je v rozpore so záujmami a potrebami mesta a jeho obyvateľov. Vyjadrenie bolo žalobcovi doručené
dňa 06.11.2020.

15. S rovnakým obsahom a odôvodnením žalovaný vydal dňa 05.11.2020 vyjadrenie č. DaP XXXXX/

XXXX k žiadosti žalobcu zo dňa 24.08.2020, ktorým neudelil súhlas k umiestneniu a prevádzkovaniu
hazardných hier prostredníctvom technických zariadení na území mesta. Vyjadrenie bolo žalobcovi
doručené dňa 06.11.2020.

16. Predchádzajúca prax mesta Nitra pri vydávaní vyjadrení podľa zákona o hazardných hrách bola

taká, že vyjadrenia vydávali v priebehu niekoľkých dní po obdržaní žiadosti (U. F., I., zo dňa 22.10.2018,
vyjadrenie zo dňa 23.10.2018; U. F., I. zo dňa 18.09.2018, vyjadrenie zo dňa 28.09.2018; žiadosť N.
R. R., I. zo dňa 12.04.2019, vyjadrenie zo dňa 23.04.2019; žiadosť N. R. R., I. zo dňa 13.09.2018,
vyjadrenie zo dňa 14.09.2018; žiadosť N. R. R., I. zo dňa 01.03.2019, vyjadrenie zo dňa 07.03.2019;
žiadosť A. R., I. zo dňa 20.09.2019, vyjadrenie zo dňa 30.09.2019).

17. Listom zo dňa 09.10.2020 žalobca upozornil Úrad pre reguláciu hazardných hier na porušenie
zákona o hazardných hrách mestom Nitra spočívajúce v nečinnosti mesta vo veci vydania vyjadrenia
podľa§62ods.1písm.f),g),h)a§62zákonaapodalpodnetnavýkonkontrolypodľa§77ods.9zákonao hazardných hrách. Úrad v odpovedi na upozornenie a podnet na výkon kontroly zo dňa 16.10.2020
oznámil žalobcovi, že nevydanie vyššie uvedeného vyjadrenia, resp. súhlasu obcou nie je porušením
zákona o hazardných hrách a z toho dôvodu nie je oprávnený vykonať kontrolu.

18. Podnetom na prokurátora zo dňa 20.10.2020, adresovaným Okresnej prokuratúre Nitra žalobca
navrhol, aby prokurátor vykonal kontrolu nezákonného postupu mesta Nitra pri vybavovaní žiadosti
žalobcu o vydanie vyjadrenia zo dňa 24.08.2020 a 03.09.2020 podľa zákona o hazardných hrách,
z dôvodu nečinnosti mesta Nitra vo veci vydania požadovaných vyjadrení. Dňa 02.12.2020 doplnil

žalobca podnet o oznámenie nových skutočností (zverejnenie nového návrhu VZN Mesta Nitra č. 7/2020
o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta Nitra a následnom obdržaní vyjadrenia mesta Nitra
k žiadosti žalobcu dňa 05.11.2020).

19. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra vydal dňa 11.12.2020 vo veci podnetu žalobcu upozornenie
prokurátor č. Pd XXX/XX/XXXX-X, kde konštatoval, že nakoľko zákon o obecnom zriadení bližšie

neupravuje samotný procesný postup pri vydávaní vyjadrení k umiestneniu prevádzky na jeho území, je
mesto s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 7 zákona o obecnom zriadení povinné rešpektovať základné
zásady správneho konania. Uvedenému tvrdeniu zodpovedá aj skutočnosť, že žiadateľ o udelenie
licencie podľa zákona o hazardných hrách je povinný takéto vyjadrenie obce k žiadosti doložiť, a preto
má na jeho vydanie zákonné právo. Mesto Nitra bolo povinné pri vydaní vyjadrenia rešpektovať aj

jednu zo základných pravidiel správneho konania, a to zásadu rýchlosti konania. Jednoznačne možno
konštatovať, že mesto Nitra sa uvedenou zásadou neriadilo, nakoľko od podania žiadosti uplynulo viac
ako 60 dní a mesto Nitra nemalo žiadnu zákonnú prekážku, pre ktorú nemohlo žiadosti vybaviť plynule
bez prieťahov. Vzhľadom na uvedené bolo mestu Nitra podané upozornenie prokurátora a prokurátor
navrhol, aby mesto v budúcnosti pri udeľovaní súhlasu podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom

riadení rešpektovalo základné zásady správneho konania a žiadosti vybavovalo v lehotách v zmysle §
49 zákona č. 71/1967 Zb. a aby mesto rešpektovalo zásady správneho konania pri každom vydávaní
osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

20. O vybavení podnetu upovedomila Okresná prokuratúra Nitra žalobcu upovedomením zo dňa

11.12.2020 a uviedla, že nakoľko z tvrdení žalobcu a aj iných podávateľov oznámenia vyplýva, že
nečinnosť bola spôsobená nekonaním primátora, resp. účelovým čakaním do nadobudnutia účinnosti
zákona č. 287/2020 Z.z., bola táto skutočnosť vyťažená trestnému úseku na ďalšie konanie a posúdenie.

21. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra vydal vo vzťahu k procesu vybavovania žiadosti I. M. I. I. P.

o vydanie vyjadrenia v zmysle zákona o hazardných hrách žalovaným dňa 13.12.2020 upozornenie
prokurátora.

22. Všeobecne známou skutočnosťou je, že problematiku hazardu na území mesta Nitra upravovalo
všeobecné záväzné nariadenie č. 7/2019 o hazardných hrách (ktoré nezakazovalo hazardné hry na

území mesta, iba upravovalo podmienky prevádzkovania hazardných hier). Mestské zastupiteľstvo
prijalo dňa 14.06.2019 všeobecné záväzné nariadenie č. 10/2019 o zákaze umiestnenia herní a kasín na
území mesta Nitry na základe petície občanov mesta, ktoré zrušilo platnosť VZN č. 7/2019. Predmetné
VZN bolo napadnuté žalobou prokurátora o vyslovenie nesúladu VZN č. 10/2019 o zákaze umiestenia
herní a kasín na území mesta Nitry so zákonom. Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/20/2020

zo dňa 19.08.2020 bola pozastavená účinnosť predmetného VZN (uvedené vyplýva aj z viacerých
dôkazov vykonaných v konaní, napr. uznesenie o zastavení trestného stíhania, vyjadrenie žalovaného
zo dňa 04.11.2020a 05.11.2020 k žiadostiam žalobcu a podobne).

23. Dňa 02.11.2020 bol zverejnený návrh všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 7/2020

o zákaze umiestnenia herní a kasína na území mesta Nitry. Nová právna úprava zákona o hazardných
hrách účinná od 01.11.2020 (zmena prijatá zákonom č. 287/2020 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon
o hazardných hrách) umožňovala obciam prijať zákaz umiestniť herne aj bez predchádzajúcej petície
občanov ( z dôvodovej správy k uvedenej novele vyplýva, že cieľom návrhu je posilniť kompetencie
samosprávy a vypustiť podmienku podania petície, ktorou sa občania obce sťažujú, že sa v obci

narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier. Následkom vypustenia tejto podmienky
bude obciam umožnené prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým zakážu hry na svojom území,
čím sa posilní kompetencia samosprávy v oblasti regulácie hazardných hier). Zo zápisnice z 25.
zasadnutia (riadneho) Mestského zastupiteľstva v Nitre konaného dňa 10.12.2020 vyplýva, že mestskézastupiteľstvo sa uznieslo na vydaní Všeobecného závažného nariadenia mesta Nity č. 7/2020 o zákaze
umiestnenia herní a kasína na území mesta Nitry.

24. Úrad pre reguláciu hazardných hier rozhodnutím číslo ÚRHH/000034/2020-160 zo dňa 23.11.2020
– Dodatkom č. 15 k rozhodnutiu Úradu pre reguláciu hazardných hier č. 000073/2019 zo dňa
15.08.2019, na základe žiadosti žalobcu zo dňa 14.10.2020, doplnenej dňa 12.11.2020 a 23.11.2020
(kedyprevádzkovateľdoložilvyjadreniamestaNitryz04.11.2020a05.11.2020aupravenúštruktúrovanú
tabuľku), zmenil individuálnu licenciu žalobcu na prevádzkovanie hazardných hier na termináloch

videohier, hazardných hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a internetových
hier v internetovom kasíne. V rozhodnutí bolo konštatované, že úradu bolo dňa 02.11.2020 doručené
oznámenie Mesta Nitra, že dňa 02.11.2020 bol vyvesený návrh všeobecne záväzného nariadenia mesta
Nitry č. 7/2020 o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta Nitry. V prípade, ak mesto uvedené
všeobecné záväzné nariadenie schváli a prevádzkovanie herní uvedených v prílohe rozhodnutia bude
v rozpore s týmto všeobecným záväzným nariadením, prevádzkovateľ je podľa § 40 ods. 2 zákona

o hazardných hrách povinný ukončiť prevádzkovanie v týchto herniach dňom účinnosti všeobecného
záväzného nariadenia.

25. A. Q. D., vedúci odboru miestnych daní a poplatkov na Mestskom úrade Nitra, potvrdil, že v zásade
zasielal odpoveď na žiadosť prevádzkovateľov hazardných hier do jedného týždňa. Tento limit bol

niekedy predĺžený. V tom prípade bolo z jeho strany vyhotovené vyjadrenia cca do 20 dní, najneskôr bola
odpoveď do 30 dní. V tom období prišli obdobné žiadosti asi od všetkých prevádzkovateľov hazardných
hier. Vzhľadom na prijate VZN o regulácii hazardných hier, v zmysle ktorého nemôže byť herňa menej
ako 200 m od škôl, školských zariadení a iných objektov pri každej žiadosti musel vykonať meranie, či
je daná požiadavka splnená. Na žiadosti žalobcu vyhotovil stanovisko a odovzdal ho na sekretariáte

pána primátora v jednom prípade dňa 21.09.2020 a v druhom prípade 24.09.2020. Potvrdil, že dňa
02.11.2020 sa mu vrátilo vyrozumenie od pána primátora, že do stanovísk je potrebné doplniť jednu
vetu o vyvesení návrhu VZN o zákaze hazardných hier. Uviedol, že v prípade, ak vydávali negatívne
stanoviská, opierali to o dôvody, že to nie je vo verejnom záujme mesta Nitra, čo nie je zákonným
dôvodom a spravidla ministerstvo financií a neskôr Úrad pre reguláciu hazardných hier na základe

takýchto stanovísk licencie vydávali. Dňa 02.11.2020 okamžite konal, doplnil stanoviská, predložil ich na
podpis primátorovi a po podpise ihneď odoslal nielen žalobcovi, ale aj ostatným žiadateľom. Urgencie
chodili, prišla aj od žalobcu. V takom prípade sa urgencia zaevidovala a on som ju odniesol na sekretariát
p. primátora. Boli aj telefonické urgencie. K žiadosti G. vybavenej daň 31.08.2020 uviedol, to bolo aj
z jeho strany vybavené rýchlejšie, pretože to bola prvá z plejády žiadostí, potom sa to nakopilo. Aj p.

primátor to podpísal rýchlejšie, k tomu prečo, sa nevedel vyjadriť.

26. Svedok A. A. L., ktorý pracuje ako prednosta Mestského úradu Nitra od septembra 2019, potvrdil,
že obdobie od marca 2020 do marca 2021 bolo veľmi chaotické. Mestský úrad normálne fungoval,
reálne jeho výkonnosť výrazne klesla, a to v množstve vybavenej agendy, prípadne v preinvestovaní

financií na akcie. Po otvorení škôl v septembri 2020 sa situácia rýchlo zhoršovala, dokonca bol úrad na
čas zatvorený z dôvodu chorobnosti zamestnancov. V polovici októbra 2020 pripravovali prvé plošné
tentovanie,ktorébolo31.10.a01.11.2020.Nakoľkohomohloprevádzkovaťlenzdravotníckezariadenie,
čo mesto nie je, rokovali s T. B. B., riešili zriadenie 64 odberných miest, kde potrebovali zabezpečiť
2 zdravotníkov a ďalších dobrovoľníkov, riešili zabezpečenie ochranných pomôcok, zabezpečenie

priestorov. Sledovali denne stav okolitých štátov, tlačové vyjadrenia premiéra, vyhodnocovali stav
v okolitých mestách.

27. Svedkyňa A. J. J., ktorá pracuje ako vedúca kancelárie primátora, ohľadom režimu prijímanej
a odosielanej pošty uviedla, majú dve podateľne, ich je pre poštu adresovanú primátorov. Všeobecne

sa pošta vždy zapíše, táto sa zaprotokoluje a priradí sa číslo záznamu cez systém elektronickej pošty,
od nich sa konkrétna pošta rozdeľuje na konkrétne odbory a útvary, táto konkrétne odboru miestnych
daní a poplatkov p. D.. Nevie, kedy ju presne priniesol na podpis. Prinesené dokumenty od referentov
sa uložia na určené miesto, odkiaľ si ich berie pán primátor alebo mu ich zanesú, a to aj niekoľkokrát
v priebehu dňa. Nepamätá si konkrétne, či si túto poštu pán primátor zobral, ani kedy resp. či mu ju

zaniesli. Pamätá si, že p. D. alebo kolegovia od neho sa prišli informovať na túto poštu. K vybavovaniu
agendyapodpisovaniulistínprimátoromvobdobícovidu2020-2021uviedla,žetobolonáročnéobdobie,
kedy sa riešili veci súvisiace s covidom a popritom sa riešila bežná agenda. Sekretariát fungoval aj ako
info-linka, riešili sa otázky ohľadom mobilných odberných miest, ohľadom seniorov-lieky, strava, rúška,zasadali krízové štáby, dosť ľudí z pracovného kolektívu vypadlo. Primátor podpisoval pokiaľ bol na
úrade, prípade sa mu zaniesli domov. Prioritne sa však v tej dobe riešila agenda ohľadom covidu. V
období august, september 2020 sa riešilo testovanie. Pošta, ktorá je odovzdaná priamo do rúk pána

primátora, pokiaľ ju nám dá zaevidovať, tak je zaevidovaná, inak sa k nim do rúk nedostane.

28. Zo stanoviska datovaného dňa 02.11.2020, vypracovaného advokátskou kanceláriou PECHO &
PARTNERS, J. V. H. D., D., D. X, B., adresovaného A. L., primátorovi mesta Nitra, vyplýva, že je
poskytnuté na základe požiadavky primátora. V právnom stanovisku je formulovaný záver, že obec

nie je pri vydávaní vyjadrenia k umiestneniu technických zariadení na jej území k prijatiu všeobecne
záväzného nariadenia podľa zákona o hazardných hrách v postavení správneho orgánu, nakoľko
nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb
podľa Správneho poriadku, pričom ustanovenia Správneho poriadku sa na vydávanie vyjadrenia obce
nevzťahujú. Obec by mala poskytnúť vyjadrenie v primeranej lehote. Stanovisko dáva do pozornosti,
že žiadateľ sa môže brániť proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobou, resp. popisuje oprávnenie

prokurátora domáhať sa žalobou odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení
povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti. V časti II stanovisko reaguje na
pozastavenie účinnosti všeobecného záväzného nariadenia č. 10/2019, čím podľa záveru stanoviska
došlo k obnove účinnosti všeobecného záväzného nariadenia č. 7/2019 o hazardných hrách.

29. Na základe uznesenia vyšetrovateľa boli začaté trestné stíhania za prečin marenia úlohy verejným
činiteľom vo vzťahu k štyrom poškodeným spoločnostiam, vrátane žalobcu, ktoré boli spojené na
spoločné konanie a vedené pod E.: C./X-XXX-XX-XXXX. Trestné konanie vo vzťahu k žalobcovi ako
poškodenému bolo vedené (obdobne ako vo vzťahu k ostatným poškodeným) na skutkovom základe
okolností podania žiadosti žalobcom zo dňa 24.08.2020 a 03.09.2020, priebehu ich vybavovania

a vydania individuálnej licencie s podmienkou (skrátene zhrnuté), čím tak z dôvodu nekonania, resp.
oneskoreného konania tohto doposiaľ neznámeho páchateľa bolo poškodenej spoločnosti – žalobcovi
znemožnené naďalej prevádzkovať hazardné hry v herniach a kasínach na území mesta Nitra a bola
jej týmto konaním spôsobená škoda na majetku v podobe ušlého zisku v celkovej výške 1.138.000 eur.
Trestné stíhanie bolo zastavené uznesením zo dňa 04.09.2023, nakoľko skutok nie je trestným činom

a nie je dôvod na postúpenie veci. V rozhodnutí bolo konštatované, že absentuje príčinná súvislosť
medzi konaním (nekonaním) primátora mesta Nitra a následkom, ktorý bol spôsobený jednotlivým
poškodeným spoločnostiam. Individuálne licencie na prevádzkovanie hazardných hier boli žiadateľom
skutočne vydané, hoci s odkladacou podmienkou, ale boli. Samotný primátor mesta nemohol ovplyvniť
zákonodarnú činnosť Národnej rady Slovenskej republiky a normotvornú činnosť mesta Nitra. Taktiež bol

v uvedenom období, teda v období mesiacov september a október 2020, pracovne vyťažený diametrálne
odlišnou, dôležitejšou agendou. Činnosť miest a obcí bola ovplyvnená núdzovým stavom a opatreniami
prezabráneniešíreniaochoreniaCOVID-19spôsobenéhokooronavírusomSARS-CoV-2,pričommesto
Nitra bolo jedným z najviac napadnutých na území Slovenskej republiky s najvyššou úmrtnosťou.
Vyšetrovateľ mal za to, že v danom prípade nebola naplnené skutková podstata uvedeného trestného

činu z dôvodu absencie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Sťažnosti poškodených
spoločností voči zastaveniu trestného stíhania boli zamietnuté ako nedôvodné, resp. v jednom prípade
ako oneskorene podaná.

30. V trestnom konaní vypovedala splnomocnená zástupkyňa žalobcu J. Q. S. (výpoveď z pripojeného

vyšetrovacieho spisu zo dňa 14.10.2021, zachytený aj v uznesení o zastavení trestného stíhania),
ktorá uviedla, že ak by mesto Nitra rešpektovalo zásadu rýchlosti konania a svoje vyjadrenia vydalo
v priebehu mesiacov september, najneskôr október 2020, tieto by následne doložili úradu, pričom by
im úrad individuálnu licenciu rozšíril bez podmienky, pričom by bolo irelevantné, či by vyjadrenia mesta
boli súhlasné alebo nesúhlasné, pretože aj v prípade nesúhlaseného vyjadrenia, ak toto nemá oporu

v zákone alebo inom právnom predpise, čo by v období mesiacov september a október nemalo, úrad
by licenciu rozšíril alebo udelil. Následne by ich spoločnosť mohla prevádzkovať hazardné hry do
27.08.2024. Neskoršie nadobudnutie účinnosti by nemalo vplyv na licenciu alebo jej dodatky. Dodatok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07.12.2020, od tohto dátumu mohli na území mesta
Nitra prevádzkovať hazardné hry, ale s prevádzkovaním plánovali začať až dňom 01.01.2021, nakoľko

k tomuto dátumu mali uzatvorené mandátne zmluvy. Zo spomínaných piatich herní by mali pravidelný
mesačnýzisk14.458eur.Dokopybymohliprevádzkovaťhazardnéhryaždoskončeniaplatnostilicencie
po dobu 44 mesiacov, čo činí sumu 636.152 eur ako celkový predpokladaný ušlý zisk spoločnosti.31. V zápisnici o výsluchu svedka Q. D. zo dňa 19.10.2021 svedok uviedol: „Pánovi primátorovi som
svoje vyjadrenie dával za účelom odsúhlasenia a podpísania. Bežná prax by bola taká, že by mi pán
primátor podpísané a odsúhlasené vyjadrenia odovzdal na druhý deň alebo na tretí deň a ja by som

ho následne zaslal elektronicky žiadateľovi. Toto sa však nestalo.“ „Bežná prax až na toto uvedené
sledované obdobie (august až november roku 2020) bola taká, že od momentu doručenia žiadosti mestu
do zaslania môjho vyjadrenia žiadateľovi .... neubehlo viac ako 7 dní, v zvlášť zložitých prípadoch, kedy
bolo nevyhnutné, aby som išiel fyzicky do terénu merať vzdialenosti ...., tak vtedy neubehlo viac ako
14 až 21 dní.“

32. Znaleckým posudkom č. 32/2022 vypracovaným výskumnou organizáciou Q. W. P. L. D., I. na
základe zadania Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície pre účely trestného konania
stanovila znalecká organizácia výšku ušlého zisku 1.138.000 eur za od obdobie 01.01.2021 do
27.08.2024. Pri výpočte ušlého zisku vychádzali predovšetkým z doručených finančných plánikov,
histórie prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom technologických zariadení v prevádzkach

mesta Nitra za vybrané obdobie a z analýzy hospodárenia poškodených spoločností za obdobie rokov
2017 až 2021. Ušlý zisk je pre účely výpočtu definovaný v znaleckom posudku ako rozdiel medzi
predpokladanými tržbami a nákladmi, ktoré by poškodení mohli dosiahnuť z prevádzky hazardných hier
prostredníctvom technických zariadení v meste Nitra. Do nákladov nie sú zahrnuté nepriame alebo tzv.
réžijné náklady bezprostredne nesúvisiace s prevádzkou hazardných hier v meste Nitra. Do nákladov

sú zahnuté priame náklady bezprostredne súvisiace s prevádzkou hazardných hier v meste Nitra.

33. Spracovatelia znaleckého posudku za znaleckú organizáciu Q. W. P. L. D. I., znalec V. J. R., D.
a V. J. A., na pojednávaní k postupu pri vypracovaní posudku uviedli, že stanovili obdobie, za ktoré
sa ušlý zisk vyrátava, následne na základe pokladov od spoločnosti žalobcu identifikovali prevádzky.

Spoločnosť im predložila podklady, z ktorých vyplývali tržby za predchádzajúce obdobie, ďalej finančný
plán, ktorý obsahoval predpoklad prevádzkovania jednotlivých prevádzok, ktorý analyzovali vzhľadom
na dosiahnuté tržby v minulom období a určili rozdiel tržieb a nákladov za každý rok, následne sa súčet
týchto rozdiel zrátal do hodnoty ušlého zisku. V súvislosti s vypracovaným posudkom bolo predložených
viacero finančných plánov iných spoločností, preto sa finančný plán korigoval v kontexte relevantného

trhu, t.z., že situáciu nezhodnotili len z pohľadu jeden spoločnosti. Niektoré plány boli odvážnejšie, preto
tam uvádzané predpoklady korigovali. Finančný plán predložený žalobcom verifikovali tak, že prvom
kroku preskúmali históriu za predchádzajúce obdobie v kontexte lokality , kde sa činnosť vykonávala.
Ďalej preskúmali štruktúru nákladov po jednotlivých účtovných položkách, za týmto účelom si vyžiadali
údaje z účtovníctva. Následne posúdili predložený podnikateľský zámer, ktorý musel sadnúť na zistenú

históriu za obdobie 2018-2020. Boli im doložené podklady za predchádzajúce roky, ktoré vyjadrovali
skutočné tržby a náklady. Oni reálne tržby a náklady u jednotlivých spoločností neverifikovali konkrétne
porovnaním v ich účtovníctve, ale ich konfrontovali s účtovnými závierkami, kde sa však nedá vyňať
činnosť konkrétnej spoločnosti len vo vzťahu k prevádzkam v Nitre, ale obsahujú celkové údaje o
podnikateľskej činnosti. Čo sa týka konkurenčného prostredia a jeho vplyvu hodnotili štyri spoločnosti,

avšak pri výpočte ušlého zisku okrem toho brali do úvahy nielen konkurenciu iných spoločností, ale
aj iné faktory, ako napr. to, že časť uvedeného biznisu sa presúva z kamenných herní do internetovej
sféry, čo vyplýva aj zo štatistík úradu pre reguláciu hazardných hier. Ďalej kritérium zdanenia, ktoré
má špecifický vplyv, otázku kúpnej sily obyvateľstva, ako aj samotné podmienky vstupu podnikateľa
do tohto prostredia, ktoré je silno regulované a kedy je začatie podnikania v tejto oblasti podmienené

licenciou a finančnej zábezpeky. Rovnako zohľadnili faktor registra vylúčených osôb. Tieto faktory sú
prevedené do redukujúceho koeficientu, ktorý je uvedený v jednotlivých častiach znaleckého posudku a
na základe ktorého korigovali ziskovosť. Konkrétne nestanovovali hodnotu alebo koeficient ku každému
kritériu, ale vzhľadom k tomu, že posudzovali cca 20 prevádzok na územní mesta Nitra, mali široko
spektrálnyprehľadolokálnychpodmienkach.Pozreli sičíslaaštatistkyanazákladeuvedenéhostanovili

výsledný koeficient. Pri vypracovaní posudku zvolili konzervatívny prístup pri výpočte ušlého zisku. Čo
sa týka vývoja trhu, trh nemá klesajúcu tendenciu ani v kamenných herniach v súčasnej dobe rovnako
ani neklesla kúpyschopnosť obyvateľstva.

34. Úrad pre reguláciu hazardných hier vydal dňa 02.01.2020 za účelom jednotného výkladu a výkonu

práv a povinností obcí pri procese udeľovania individuálnych licencií, ich zmeny alebo predlžovania
metodické usmernenie vo veciach vyjadrenia obcí v procese udeľovania a predlžovania individuálnych
licencií na prevádzkovanie niektorých hazardných hier podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných
hrách, v ktorom uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy je obec povinná na žiadosť vyjadreniealebosúhlas,prípadnenesúhlasvydať.Vopačnomprípadeobecsvojounečinnosťouznemožňujevýkon
základného práva a zároveň povinnosti Úradu – udeľovanie individuálnych licencií. Nečinnosť Úradu
alebo nečinnosť obcí v procese udeľovania individuálnych licencií nemá oporu v platnej legislatíve.

Žiadateľ o licenciu má na jej vydanie zákonný nárok. Obce nevydaním vyjadrenia alebo súhlasu, resp.
nesúhlasu obmedzujú práva žiadateľov o licenciu, blokujú priebeh a rozhodovanie v licenčnom konaní
v rozpore s platnou legislatívou. Konanie obcí, ktoré spočíva v nevydaní vyjadrenia alebo súhlasu/
nesúhlasu, svojim dosahom ovplyvňuje celý proces posudzovania podmienok a následného udeľovania
individuálnych licencií Úradom. Obce takýmto konaním, resp. nekonaním maria výkon základných práv

Úradu a ohrozujú jeho postavenie a činnosť ako orgánu štátnej správy pre oblasť hazardných hier.
V závere usmernenia bola poznámka, že usmernenie nie je právne záväzným výkladom Zákona o
hazardných hrách.

35. Žalobca žiadosťou zo dňa 22.12.2023 požiadal žalovaného podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody – ušlého zisku vo výške 1.138.000 eur. Žalobcovi

nebolo oznámené, či bola žiadosť prerokovaná.

36. Z dochádzky primátora mesta Nitra (ktorá je obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu na
č.l.803-806) vyplýva, že primátor odpracoval v mesiaci august 2020 pracovné dni okrem týždňa 10.08.
až 14.08. a dňa 31.08., v mesiaci september neodpracoval dni 01.09., 14.09.,,15.09., v mesiaci október

neodpracoval dni 01.10., 02.10., 08.10., 09.10. a v mesiaci november odpracoval všetky pracovné dni.

37. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 514/203 Z.z. územná samospráva zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone
samosprávy. Podľa ods. 2 Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola

spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 3
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

38. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

39.Podľa§14ods.2zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

40. Podľa § 11 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone
samosprávy v mene územnej samosprávy koná starosta obce, ak škodu spôsobil orgán obce.

41. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

42. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.43. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak

44. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Podľa ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

45. Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy
najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas,
záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a
fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce.

46. Podľa § 62 ods. 1 zákona o hazardných hrách žiadateľ, ktorý žiada o udelenie individuálnej

licencie na prevádzkovanie hazardných hier na výherných prístrojoch, na termináloch videohier, na
technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, na iných technických zariadeniach v herni,
a to na prevádzkovanie všetkých uvedených hazardných hier alebo ich kombinácie, alebo jednej z
uvedených hazardných hier a zároveň internetových hier v internetovom kasíne, musí okrem dokladov
a skutočností uvedených v § 50 priložiť alebo v nej uviesť aj

f) vyjadrenie obce k umiestneniu technických zariadení na jej území podľa písmena b),
g) vyjadrenie obce k prijatiu všeobecne záväzného nariadenia podľa § 79 ods. 3,
h) vyjadrenie obce k prijatiu všeobecne záväzného nariadenia podľa § 79 ods. 5.

47. Podľa § 62 ods. 2 zákona súčasťou vyjadrenia obce podľa odseku 1 písm. h) je aj vyjadrenie

obce k dodržaniu vzdialenosti umiestnenia herne podľa § 15 ods. 5, ak obec prijala všeobecne
záväzné nariadenie obce podľa § 79 ods. 5. Ak obec vo svojom vyjadrení uvedie nedodržanie
vzdialenosti umiestnenia herne, v takejto herni nemôže byť prevádzkovateľovi hazardnej hry povolené
prevádzkovanie hazardnej hry.

48. Podľa § 79 ods. 3 zákona o hazardných hrách obec môže ustanoviť všeobecne záväzným
nariadením, že na jej území nemožno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 15 ods. 7 písm. a),
b), c) alebo písm. d) alebo v kombinácii budov v členení podľa § 15 ods. 7 písm. a), b), c) alebo písm.
d), alebo vo všetkých budovách uvedených v § 15 ods. 7, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie
musí platiť na celom území obce. Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna

licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecného záväzného
nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do skončenia platnosti tejto individuálnej
licencie, ak obec prijala všeobecne záväzné nariadenie podľa prvej vety, prevádzkovateľovi hazardnej
hry zaniká opcia podľa § 39 ods. 6 vo vzťahu k prevádzkovaniu hazardnej hry na území obce, ktorá
takéto všeobecne záväzné nariadenie prijala.

49. Podľa § 40 ods. 1 zákona o hazardných hrách úrad rozhodne o žiadosti o udelenie individuálnej
licencie do 30 pracovných dní odo dňa podania úplnej žiadosti.

50. Podľa § 40 ods. 2 veta prvá po bodkočiarku zákona o hazardných hrách v rozhodnutí o udelení

individuálnej licencie sa okrem náležitostí podľa správneho poriadku uvedie aj druh hazardnej hry, na
prevádzkovanie ktorej sa udeľuje individuálna licencia, adresy kasín, herní a prevádzok, v ktorých sa
bude hazardná hra prevádzkovať, číslo účtu, na ktorý sa uhradí odvod do štátneho rozpočtu, výrobné
čísla zariadení využívaných pri prevádzkovaní hazardných hier na výherných prístrojoch, hazardných
hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, hazardných hier na termináloch

videohier a hazardných hier na iných technických zariadeniach, podmienky začatia prevádzkovania
hazardnej hry alebo ukončenia prevádzkovania hazardnej hry v obci, ak je v tejto obci v čase konania
o udelení individuálnej licencie vyvesený na úradnej tabuli návrh všeobecne záväzného nariadenia
podľa § 79 ods. 3, 4, 5 alebo 6, schváli sa herný plán hazardnej hry, vzor žrebu, ak sa budú žreby pri
prevádzkovaní hazardnej hry používať, a určí sa začiatok prevádzkovania hazardnej hry a doba, na

ktorú sa individuálna licencia udeľuje.

51. Po zhodnotení tvrdení strán sporu a vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobe
nemožno vyhovieť. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody spočívajúcej v ušlomzisku, spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za ktorú zodpovedá žalovaný ako subjektu územnej
samosprávy podľa § 10 a 14 zákona č. 514/2003 Z.z..

52. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je osobitným
prípadom zodpovednosti za škodu, a je objektívnou zodpovednosťou. Právna teória
určila všeobecné kritériá, ktorých súčasné splnenie je nevyhnutným predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu: 1./ nesprávny úradný postup, 2./ škoda a 3./ príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, bez ohľadu na zavinenie. Uvedené základné zákonné

podmienky musia byť splnené kumulatívne, preto nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok, že
zodpovednosťzaškodunevzniká.Vkonaníbolomedzistranamispornénaplneniekaždéhozuvedených
predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu.

53. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti je nesprávny úradný postup žalovaného. Nesprávny
úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie

orgánu verejnej moci pri jeho činnosti. Zákon pojem „nesprávny úradný postup“ nedefinuje. Z obsahu
pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolnosti toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť
spojenú s výkonom právomoci určitého orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde
kporušeniupravidielstanovenýchprávnymipredpismiprekonanieorgánualebokporušeniukporušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

54. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup žalovaného spočíva v (účelovo) oneskorenom vydaní

vyjadrení v zmysle § 62 ods. 1 písm. f), g), h) a § 62 ods. 2 zákona o hazardných hrách, konkrétnejšie
v podpísaní pripravených vyjadrení primátorom mesta so značným oneskorením, čo malo za následok
vzhľadom na prijatú zmenu zákona o hazardných hrách a zverejnenie návrhu všeobecne záväzného
nariadenia mesta Nitra na úradnej tabuli vydanie individuálnej licencie úradom s podmienkou, ktorá
znemožnila žalobcovi zamýšľané prevádzkovanie hazardných hier po dobu trvania individuálnej

licencie. Nebolo sporné, že žiadosť žalobcu o vydanie vyjadrenia zo dňa 24.08.2020, doručená
žalovanému toho istého dňa, bola vybavená vyjadrením žalovaného zo dňa 05.11.2020, doručeným
žalobcovi dňa 06.11.2020, pričom koncept vyjadrenia bol vyhotovený povereným zamestnancom
a predložený na podpis primátorovi dňa 21.09.2020. Tiež nebolo sporné, že žiadosť žalobcu o vydanie
vyjadrenia zo dňa 03.09.2020, doručená žalovanému toho istého dňa, bola vybavená vyjadrením

žalovaného zo dňa 04.11.2020, doručeným žalobcovi dňa 06.11.2020, pričom koncept vyjadrenia bol
vyhotovený povereným zamestnancom a predložený na podpis primátorovi dňa 24.09.2020. K vydaniu
a odoslaniu vyjadrení tak došlo s odstupom 74 a 64 dní.

55. V spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný súd oprávnený

prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci
je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (Najvyšší súd SR, 3Cdo/127/2018,
23. 6. 2020, publikované pod R 2/2021).

56. Žalobca argumentoval, že nesprávny úradný postup je preukázaný upozornením prokurátora zo
dňa 11.12.2020. Súd konštatuje, že napriek tomu, že prokurátor v rámci svojich oprávnení dozoru nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
(§ 22, § 28, § 29 zákona č. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) konštatoval v upozornení prokurátora, že
sa mesto Nitra pri vybavovaní žiadosti žalobcu neriadilo zásadou rýchlosti konania a nemalo žiadnu

zákonnú prekážku, pre ktorú nemohlo vybaviť žiadosť plynule bez prieťahov, súd nie je týmto záverom
viazaný. Z práva na spravodlivý proces možno vyvodiť všeobecné pravidlo, že ak iný orgán verejnej
moci (vrátane súdu v inej veci) už rozhodol o otázke, ktorá je pre meritórne posúdenie procesného
nároku relevantná ako otázka predbežná, súd nie je týmto rozhodnutím viazaný a koná v plnej jurisdikcii.
Súd rozhodnutie iného orgánu berie do úvahy ako existujúcu právnu skutočnosť, ktorá vyvoláva právne

účinky. Súd nie je rozhodnutím iného orgánu viazaný v tom zmysle, že skutkové a právne závery iného
orgánu nemusí prevziať na účely posúdenia skutkového a právneho hodnotenia súkromnoprávnej veci,
ktorú prejednáva. Inými slovami, rozhodnutie iného orgánu nesmie obmedziť súd v jeho právomoci, aby
nezávisle prejednal a rozhodol súkromnoprávnu vec (teda aby konal v plnej jurisdikcii) (Števček, M.,Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 791 - 804). Hoci súd rozhodnutím iného orgánu verejnej moci
nie je viazaný, nemôže takéto rozhodnutie ignorovať. Súd na takéto rozhodnutie o predbežnej otázke

prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia (§ 194 ods. 2 CSP). Súd vzhľadom na
uvedené východiská konštatuje, že z dôvodov uvedených nižšie nezistil také skutočnosti, na základe
ktorých by bolo potrebné prehodnotiť a zmeniť záver formulovaný v upozornení prokurátora o tom, že
sa žalovaný zásadou rýchlosti konania neriadil.

57. Obrana žalovaného spočívala jednak v tvrdení, že žalovaný nemá právnym predpisom stanovenú
lehotu na vydanie vyjadrenia, konkrétne že sa na postup žalovaného pri vydávaní vyjadrenia nevzťahujú
lehoty podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), podľa ktorého
v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom
konania,správnyorgánrozhodnebezodkladneavostatnýchprípadoch,akosobitnýzákonneustanovuje
inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých

prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní. S týmto argumentom žalovaného sa súd stotožňuje. Síce
v danom prípade išlo o vydanie vyjadrenia, ktoré ako jednu z náležitostí žiadosti o vydanie individuálnej
licencie vyžaduje zákon o hazardných hrách a na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny
poriadok (§ 97 ods. 1 zákona o hazardných hrách), je nutné ale zdôrazniť, že postup obce pri vydávaní
vyjadrení nie je postupom podľa zákona o hazardných hrách, ale realizovaním jej samosprávnych

oprávnení a povinností podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení. Ďalej súd konštatuje,
že správny poriadok sa v zmysle § 1 ods. 1 vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy
správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V danom prípade o takúto situáciu nešlo,
preto na postupu žalovaného nemožno aplikovať § 49 Správneho poriadku.

58. To však neznamená, že v prípade absencie právnym predpisom stanovenej lehoty má orgán
neobmedzený čas na vykonanie úkonu. V rámci administratívneho konania platia všeobecné zásady,
ktoré nemožno nezohľadniť. Podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku sa ustanovenia o základných
pravidláchkonaniauvedenýchvodsekoch1až6primeranepoužijúajprivydávaníosvedčení,posudkov,

vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Jednou zo zásad vyjadrených v základných
pravidlách je zásada rýchlosti (časovej primeranosti) konania v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorá
zaväzuje správny orgán konať bez zbytočných prieťahov. „Zásada časovej primeranosti konania má
svoje jadro v tom, že správne orgány majú konať bez zbytočných prieťahov Za zbytočné prieťahy
v konaní sa považuje aj to, keď správny orgán vo veci nekoná napriek tomu, že by konať mal, a to

i v prípade, keď je ešte v časovom rozpätí určeným zákonom na uskutočnenie konkrétneho úkonu.
Za prieťahy v konaní je potrebné považovať aj také procesné úkony správneho orgánu, ktoré sa síce
navonok javia ako zákonné, avšak vo svojej podstate bez legitímneho dôvodu odďaľujú riadne a včasné
vybavenie veci, ktorá je predmetnom správneho konania.“ (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J.,
Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022).

59. Podľa rozhodnutia Najvyšší súd SR, 3Sžo/202/2015 zo dňa 03.08.2016, publikovaného pod
R 66/2016, niektoré osobitné predpisy výslovne ustanovujú, že na konanie sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní. V prípade, ak takáto konštatácia v príslušnom právnom predpise
v oblasti správneho práva absentuje a ak nie sú v osobitnom zákone upravené odchýlky, procesný

režim správneho poriadku nastupuje ex lege a je povinnosťou orgánu verejnej správy dôsledne ho
aplikovať. Súd dodáva, že Najvyšší súd SR pripustil aplikáciu zásad správneho konania aj na situácie,
keď osobitný predpis vylučuje použite správneho poriadku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1Sžr/68/2011 : „Najvyšší súd nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej
republiky, ale aj v zmysle Rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní zastáva

právny názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré
subsidiárne pôsobenia Správneho poriadku výslovne vylúčili.“).

60. Žalovaný dĺžku doby, v ktorej boli vybavené žiadosti žalobcu, odôvodňoval udalosťami v danom
období, a to mimoriadnou situáciou, núdzový stavom a opatreniami pre zabránenie šíreniu ochorenia

COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 s poukazom na zákonné povinnosti obce
podľa ustanovenia § 4 odsek 3 písmeno h) zákona o obecnom zriadení. Z výpovede svedkov A.
L., A. J. vyplýva, že v danom období (jeseň 2020) sa činnosť mestského úradu zamerala najmä
na riešenie situácie okolo zvládnutia situácie súvisiacej s ochorením COVID-19 (riešili sa školy,zariadenia sociálnych služieb, nemocnice, sledovali opatrenia prijímané vládou, zabezpečovali prípravu
celoplošného testovania uskutočneného v dňoch 31.10. a 01.11.2020 – v tejto súvislosti riešili
personálne, materiálne a priestorové vybavenie 64 odberných miest). Zároveň ide o všeobecne známu

skutočnosť, že ochorenie COVI-19 výrazným spôsobom zasiahlo do všetkých sfér spoločenského života
a značná časť riešenia situácie (ktorá sa častokrát turbulentne menila), zostala na samosprávach.
Rovnako je všeobecne známe, v danom období bola v meste Nitra jedna z najhorších epidemiologických
situácii a táto oblasť bola jednou z najviac postihnutých v Slovenskej republike.

61. Preto pokiaľ žalobca poukazuje na lehoty vybavenia žiadostí o vyjadrenie v zmysle zákona
o hazardných hrách, ktoré žalovaný v rokoch 2018 a 2019 vydával v priebehu niekoľkých dní, je dôvodné
prihliadnuť na vyššie uvedenú situáciu a akceptovať, ak sa vydanie vyjadrenia oproti minulým obdobiam
predĺžilo. Navyše ako vyplýva z výpovede svedka A. D. okrem situácie súvisiacej s ochorením COVID-19
rýchlosť vybavovania žiadostí ovplyvnili aj iné skutočnosti, a to doručenie viacerých žiadostí od rôznych
prevádzkovateľov hazardných hier (ktoré sú inak podávané priebežne), čo vyvolalo nutnosť vykonať

meraniavterénevovzťahukukaždejprevádzkeherne(vzhľadomnaVZN,vzmyslektoréhonemôžebyť
herňa menej ako 200 metrov od vymedzených objektov). Svedok A. D. potvrdil, že spravidla boli žiadosti
vybavované a odoslané do jedného týždňa, v prípade náročnejšej inej agendy, ktorú bolo potrebné
vybaviť, do 20 dní, resp. najneskôr do 30 dní. Preto možno uzavrieť, že fáza vybavovania žiadostí
žalobcu do vypracovania konceptov povereným pracovníkom A. D. (dňa 21.09.2020 a 24.09.2020),

nebola vzhľadom na vyššie uvádzané okolnosti časovo neprimeraná. V zásade túto fázu ako
neprimerane dlhú neznačil ani žalobca, tvrdiac, že neodôvodnený prieťah bol spôsobený následne,
keď mali byť pripravené koncepty podpísané primátorom mesta, ktorý až dňa 02.11.2020 dal pokyn na
dopracovanie vyjadrení a podpísal ich 04.11.2020 a 05.11.2020.

62. Žalobca argumentuje, že primátor nemal žiadnu zákonnú prekážku brániacu v podpise vyjadrení.
Zohľadniac procesnú obranu žalovaného súd dospel k záveru, že žalovaný skutočne nepreukázal
také okolnosti, ktoré by odôvodňovali podpis pripravených vyjadrení až s vyše mesačným odstupom.
Náročná situácia súvisiaca s ochorením COVID-19 určite mohla mať vplyv aj na okolnosť, kedy bude
mať primátor možnosť zaoberať sa touto agendou a podpísať pripravené vyjadrenia, avšak sama o sebe

neodôvodňuje odstup 39, resp. 42 dní, pokiaľ sa začal primátor zaoberať vyjadreniami (02.11.2020
dal písomný pokyn na prepracovanie). Uvedené je umocnené tým, že nešlo o náročnejší postup
(napr. koncipovanie textu vyjadrenia, preskúmavanie podkladov a podmienok na vydanie stanoviska
– žalovaný ani netvrdil, že pri podpise vyjadrení primátor preskúmava konkrétne podmienky vydania
vyjadrenia), pričom vydanie vyjadrení bolo opakovane urgované účastníkom konania. V podstate išlo

o podpis vyjadrení s obdobným obsahom, ktoré sa vydávali pravidelne. Ak aj z vykonaného dokazovania
(napr. výsluchu svedka A. L.) vyplynulo, že sa vybavovanie agendy v súvislosti s epidemiologickou
situáciou na mestskom úrade spomalilo, žalovaný nepreukázal, že daná situácia mala až taký dopad
na bežnú činnosť úradu, resp. primátora, ktorý odôvodňoval podpis vyjadrení vo vyššie uvedených
časovýchodstupoch, aleboinakpovedané,nepreukázal, čiajviných,porovnateľnenáročnýchúkonoch

a konaniach došlo až k takému výraznému predĺženiu času v porovnaní s minulou zaužívanou praxou.

63. Pokiaľ žalovaný poukazuje na vypracovanie vyjadrenia advokátskej kancelárie PECHO &
PARTNERS zo dňa 02.11.2020, ani táto okolnosť neodôvodňuje časovú primeranosť vybavovania
žiadostí žalobcu žalovaným. Uvedený záver súd vyvodil z časovej následnosti, kedy podľa tvrdenia

žalovaného bolo vyjadrenie vypracované dňa 02.11.2020 (pondelok – pozn.) a v priebehu týždňa (nie
v deň vyhotovenia) doručené priamo do rúk primátora advokátom kancelárie, teda v deň 02.11.2020,
kedy sa primátor začal zaoberať vyjadreniami a zadal pokyn na doplnenie. Teda v tom čase podľa
samotných vyjadrení žalovaného týmto vyjadrením ešte primátor nedisponoval. Je pravdou, že uvedená
advokátska kancelária má uzatvorenú zmluvu s mestom Nitra o poskytovaní právnych služieb (toto

v konaní sporné nebolo). Žalovaný však nepreukázal, kedy požiadal advokátsku kanceláriu, resp.
konkrétneho advokáta o vypracovanie stanoviska a kedy mu naozaj bolo doručené, preto súd nedokáže
vyhodnotiť, akým spôsobom dopadalo vypracovanie stanoviska na plynulé vybavenie žiadostí žalobcu.
Objednávka na vypracovanie stanoviska nebola evidovaná na mestskom úrade, ani v advokátskej
kancelárii, nebola evidovaná ani žiadna poznámka o objednávke. Podľa tvrdenia žalovaného malo ísť

o ústnu objednávku, čo je v rozpore so zmluvou, ktorá vyžaduje písomnú objednávku právnej služby.
Rovnakonebolovyjadrenieadvokátskejkanceláriepojehovyhotovenízaevidovanénamestskomúrade.
Súd nevylučuje, že udalosti sa udiali tak, ako uvádza žalovaný (požiadavka na vypracovanie vyjadrenia
zadaná ústne primátorom advokátovi na prelome septembra – októbra 2020, osobné doručenievyjadrenia v prvý novembrový týždeň do rúk primátora), avšak tieto skutočnosti neboli preukázané.
Pokiaľ aj vzhľadom na náročnú situáciu na jeseň 2020 sa určité úkony robili neoficiálne, je to v danom
prípade na ťarchu žalovaného a jeho dôkaznej situácie.

64. Ak žalobca zameral svoje tvrdenia a dokazovanie aj na subjektívnu stránku konania primátora mesta
(tvrdený úmysel účelovo oddialiť podpis vyjadrení), súd uvádza, že zodpovednosť štátu a samosprávy
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je koncipovaná ako objektívna (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní

porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania (obdobne Najvyšší súd SR sp. zn. 9Cdo/65/2020
zo dňa 29. septembra 2020). Nie je relevantné, či mal primátor mesta vedomosť o novele zákona
ohazardnýchhrách,resp.čitútoinicioval,aniakýjejehopostojkhazardnýmhrám(vyjadreniavmédiách
na č.l. 1611-164). Súd preto nepovažuje za potrebné sa k týmto tvrdeniam osobitne vyjadrovať.

65. Súd uzatvára, že má preukázanú prvú podmienku nároku na náhradu škody, a to nesprávny úradný
postup spočívajúci v porušení povinnosti vybaviť vec žalobcu plynule bez prieťahov.

66. Ďalším predpokladom zodpovednosti je vznik škody, ktorá má podľa žalobcu spočívať v ušlom
zisku. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený

v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku nesprávneho úradného postupu) nedosiahne
rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí.

67. Žalobca si uplatnil náhradu škody spočívajúcu v ušlom zisku za obdobie od 01.01.2021 do
27.08.2024. Dané obdobie predstavuje časový úsek, odkedy plánoval žalobca začať prevádzkovať

hazardné hry na území mesta Nitra (01.01.2021) do skončenia platnosti individuálnej licencie
(27.08.2024) – ak by nebola vydaná s podmienkou vzhľadom na prijaté VZN mesta Nitra o zákaze
hazardných hier. Nakoľko v zmysle § 79 ods. 3 zákona o hazardných hrách na prevádzkovateľa
hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred
nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, sa toto všeobecné záväzné nariadenie

nevzťahuje do skončenia platnosti tejto individuálnej licencie, uvedené obdobie nie je dôvod
neakceptovať. Tvrdenia žalovaného o tom, že platnosť licencie mohla byť následne obmedzená, alebo
odobratá, predstavujú len hypotetické úvahy, pričom žalovaný neoznačil konkrétne okolnosti, ktoré by
boli príčinou, že žalobca by nemohol prevádzkovať hazardné hry v pôvodnom rozsahu na základe
individuálnej licencie počas celej doby jej platnosti.

68. Výšku škody spočívajúcu v ušlom zisku žalobca preukazoval znaleckým posudkom Q. W. P. L. D.
I. E. XX/XXXX a výsluchom znalcov, ktorí spracovávali tento posudok. Znalecká organizácia ustálila
v znaleckom posudku výšku ušlého zisku žalobcu za dané obdobie na sumu 1.138.00 eur.

69. Podľa bodu 2. znaleckého posudku metodicky znalci vychádzali z doručených finančných
plánov spoločností, histórie prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom technických zariadení
prevádzkachmestaNitrauvedenýchvuznesenívyšetrovateľa(t.j.vovzťahukžalobcoviprevádzkyC.,F.
T., N. R. S., S., F. A. S. – viď 3. strana uznesenia o ustanovení znalca v trestnom konaní, ktoré je prílohou
znaleckého posudku) a z analýzy hospodárenia poškodených spoločností. Ušlý zisk bol vypočítaný ako

rozdiel medzi predpokladanými tržbami a nákladmi.

70. Žalovaný metódu rozdielu medzi predpokladanými tržbami a nákladmi nenamietal, namietal však
skutočnosť, že znalci vychádzali z účtovných závierok žalobcu, ktoré si neverifikovali v účtovníctve a
že údaje v znaleckom posudku boli nekriticky prevzaté od žalobcu. Zo znaleckého posudku vyplýva,

že podkladmi pre vypracovanie posudku vo vzťahu k ušlému zisku žalobcu (okrem iných) boli počet
a označenie technických zariadení, vyúčtovanie tržieb za roky 2017-2021, účtovné závierky za roky
2017-2021 a finančný plán 2021-08/2024. Podľa názoru súdu nie je vadou, ak znalci vychádzali
z predložených účtovných závierok bez ich verifikovania (porovnania) s účtovníctvom žalobcu. Účtovná
závierka by mala v zásade verne odzrkadľovať stav hospodárenia spoločnosti a stav majetku,

pohľadávokazáväzkov,pretopokiaľniejedôvodnápochybnosťosprávnostiúčtovejzávierky(čonebolo
v konaní tvrdené), nie je žiadna prekážka, aby z nej znalci nemohli vychádzať ako z relevantného
podkladu znaleckého dokazovania. Naviac znalci v rámci výsluchu uviedli, že údaje v účtovných
závierkach sú kontrolované finančnou správou, jednak z pohľadu daňového úradu, z dokladovo účtovníctve, z dokladov v o dani z príjmu a DPH. Zároveň ide o prísne regulovanú oblasť, kde sa
odovzdávajú výkazy úhradu.

71. Žalovaný ďalej namietal nepreskúmateľnosť predmetného znaleckého posudku z dôvodu, že znalci
prijali závery z dokladov a údajov, ktoré nie sú súčasťou príloh znaleckého posudku. V tejto súvislosti
súd poukazuje na zoznam príloh posudku na str. 114 a 115 posudku, z ktorého vyplýva, že prílohy –
počet a označenie technických zariadení a účtovné závierky za roky 2017 až 2021 sú umiestnené na
priloženom CD nosiči. Z originálu znaleckého posudku založeného v pripojenom vyšetrovacom spise

vyplýva, že k posudku je pripojený CD nosič, čo je súladné s dikciou zákona, že rozsiahle podklady
možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku (§ 17 ods. 5 zákona č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch). Údaje z podkladov posudku označených
v časti I. bod 4. ako „Vyúčtovanie tržieb za roky 2018-2020“ sú prenesené v samotnom posudku v časti
1.3 História prevádzkovania hazardných hier, konkrétne na stranách 55-71. Rovnako podklad – finančný
plán je prenesený do obsahu posudku v časti 2.2 na stranách 92-100. Zhodnotiac uvedené súd nezistil

formálne nedostatky znaleckého posudku (§ 17 ods. 1 až 5 zákona č. 382/2004 Z.z.), ktoré vytýkal
žalovaný.

72. Žalovaný ďalej namietal, že znalci vychádzali z celkového hospodárenia žalobcu obsiahnutého
v účtovných závierkach, z ktorých sa nedá vyňať len činnosť na území mesta Nitry. Uvedená

argumentácia však nezodpovedá obsahu posudku, z ktorého je zrejmé, že znalci mali k dispozícii
hospodárskeinformácieprávezčinnostiprevádzokžalobcuvNitre(Históriaprevádzkovaniahazardných
hier), čo potvrdili aj znalci v rámci výsluchu, keď uviedli, že v prvom kroku preskúmali históriu
za predchádzajúce obdobie v kontexte lokality, kde sa činnosť vykonáva. Znalci uviedli, že ďalej
preskúmali štruktúru nákladov po jednotlivých účtovných položkách, za týmto účelom vyžiadali údaje

z účtovníctva. Následne posúdili predložený podnikateľský zámer, ktorý musel sadnúť na zistenú
históriu za obdobie 2018-2020. Uvedený metodický postup je podľa názoru súdu prináležiaci zisťovaniu
rozhodných skutočností vo vzťahu ku konkrétnej lokalite a konkrétnym prevádzkam. Napokon ak
žalovaný vytýkal znaleckému posudku, že neobsahuje zistenia, či a ako sa znalci vysporiadali
s konkurenčným vplyvom, zásadnými zmenami v prevádzkovateľoch hazardných hier, vývoja hier

v podobe značného presunu hráčov do on-line priestoru a podobne, znalci v rámci výsluchu uviedli, že
v niektorých prípadoch predložené plány korigovali v kontexte relevantného trhu, teda uvedené faktory
zohľadňovali a sú prevedené do redukujúceho koeficientu, ktorý je uvedený v jednotlivých častiach
posudku. Súd konštatuje, vo vzťahu k spoločnosti žalobcu v posudku takýto redukujúci koeficient
uvedený nebol, z čoho možno vyvodiť, že predložený finančný plán žalobcu podľa odborného názoru

znalcov korešpondoval s relevantným trhom.

73. Žalovaný síce poprel výšku ušlého zisku, ale nepredložil žiaden dôkaz o inej výške. Pokiaľ
žalovanýspochybňujeznaleckýposudokpredloženýžalobcom,moholpredložiťalebonavrhnúťdôkazné
prostriedky,ktorébypreukazovaliinúvýškuušléhozisku.Súdzdôrazňuje,žežalovanýsícespochybňuje

najmä formálne náležitosti posudku a sčasti metodiku skúmania, neučinil však žiadne skutkové tvrdenia,
aká je podľa neho výška ušlého zisku, ako sa mali preniesť faktory, na ktoré poukazoval, do výšky
ušlého zisku, z akých prípadných nesprávnych údajov znalci vychádzali a podobne. Súd len dodáva,
že žalovaný mal po výsluchu znalcov na pojednávaní poskytnutý zo strany súdu dostatočný časový
priestor na zváženie a prípadné predloženie ďalších skutkových tvrdení a dôkazných prostriedkov. Za

stavu, že žalovaný síce popiera výšku ušlého zisku, avšak neprodukoval žiadne tvrdenia ani dôkazy
o inej výške ušlého zisku, aká vyplýva z posudku predloženého žalobcom a za stavu, že súd nezistil
závažné nedostatky posudku odôvodňujúce názor o nepoužiteľnosti jeho záverov, nie je daný žiaden
dôvod z predloženého znaleckého posudku nevychádzať. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že
znalecký posudok spolu s vyjadreniami znalcov na pojednávaní (pri absencii iného dôkazu o výške

ušlého zisku) dáva dostatočný podklad pre záver o výške ušlého zisku žalobcu za rozhodné obdobie
vo výške 1.138.000 eur.

74. Posledným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Žalobca argumentuje, že v prípade, ak by mesto Nitra vydalo

vyjadrenia včas, teda v období, keď boli pripravené na podpis koncepty vyjadrení, úrad by vydal licenciu
pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o hazardných hrách (01.11.2020), resp. pred zverejnením
návrhu všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 7/2020 o zákaze umiestnenia herní a kasín
na území mesta Nitra, bez obmedzenia jej platnosti, na základe čoho by žalobca mohol prevádzkovaťhazardné hry na území mesta Nitra počas platnosti licencie do augusta 2024. Žalovaný namietal, že
príčinná súvislosť nie je daná, tvrdiac, že základnou príčinou brániacou žalobcovi v prevádzkovaní
hazardnýchhier bolazmenaprávnejúpravy(t.j.zmenazákonaohazardnýchhrách)aprijatievšeobecne

záväzného nariadenia mesta Nitry o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta Nitra. Ďalej
žalovaný namietal, že ani v prípade, ak by žalovaný vydal vyjadrenia podľa tvrdení žalobcu, úrad by
licenciu nemusel vydať pred zmenou zákona a zverejnením návrhu všeobecne záväzného nariadenia
mesta.

75. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda
podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala (rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 31. januára 2012).

76. V právnej teórii sa vzťahom príčinnej súvislosti označuje priama väzba javov

(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).
O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá
príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku;

časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá
príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama)
príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (obdobne rozhodnutia
Najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 1/2017, sp. zn. 6 MCdo 7/2013, sp.zn. 4Cdo/207/2018, 25. 9. 2019).

77. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti žalobca dôvodil, že pokiaľ by žalovaný, resp. za žalovaného
konajúci primátor mesta podpísal pripravené koncepty vyjadrení po tom, ako boli vyhotovené povereným
pracovníkom, úrad by vydal individuálnu licenciu, resp. rozhodol o zmene licencie do účinnosti zmeny
zákona o hazardných hrách (01.11.2020) a do zverejnenia návrhu všeobecne záväzného nariadenia
mesta Nitra (02.11.2020), a teda licencia by bola vydaná bez obmedzenia podľa § 40 ods. 2 zákona

o hazardných hrách účinného od 01.11.2020 a žalobca by ju mohol prevádzkovať do 27.08.2024.

78. Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe udelenej alebo vydanej licencie (§ 4 ods.3
zákona o hazardných hrách). Žalobca žiadal úrad o zmenu individuálnej licencie udelenú rozhodnutím
z 15.08.2019 na prevádzkovanie hazardných hier na termináloch videohier, hazardných hier na

technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a internetových hier v internetovom kasíne (§
35 písm. b) bod 12 zákona o hazardných hrách). V takomto prípade možno individuálnu licenciu udeliť
na päť rokov (§ 39 ods. 5 písm. g) zákona o hazardných hrách).

79. Prijatím zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách došlo účinnosťou tohto zákona k zmene

postavenia obcí na úseku regulácie hazardných hier. Pôsobnosť obcí udeľovať individuálnu licenciu
na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov umiestnených na jej území
a pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky v ostatných prípadoch prešla na zriadený Úrad
pre reguláciu hazardných hier. Obec v rámci konania o vydanie individuálnej licencie na prevádzkovanie
hazardných hier už len poskytuje vyjadrenia a súhlasy s prevádzkovaním hazardných hier na jej

území, ktoré sú platné počas doby platnosti individuálnej licencie (§ 53 ods. 2 zákona o hazardných
hrách). Žalobca tvrdil, že nesúhlasné vyjadrenie obce v znení vyhotovenom zamestnancom A. D.
v septembri 2020 nebolo prekážkou pre vydanie licencie úradom. S uvedením tvrdením sa súd
stotožňuje, zároveň toto sporné nebolo. Vyjadrenie obce je len jedným z podkladov, ktoré úrad v rámci
konania o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier skúma, pričom možno

konštatovať, že negatívne vyjadrenie obce nie je automaticky dôvodom na neudelenie individuálnej
licencie. Uvedený záver korešponduje aj s faktickým postupom úradu pri vydávaní licencií, ktorý
potvrdil aj svedok A. D., keď uviedol, že spravidla úrad (a aj predtým ministerstvo) vydávali licencie
aj na zákale negatívnych stanovísk mesta opretých o dôvody, že prevádzkovanie hazardných hiernie je vo verejnom záujme mesta. Preto možno vyhodnotiť, že negatívne vyjadrenie mesta (nesúhlas
mesta s umiestnením a prevádzkou hazardných hier) odôvodnené rozporom so záujmami a potrebami
mesta a jeho obyvateľov poukazujúc všeobecne na negatívne javy spojené s hazardnými hrami, nebol

prekážkouprevydanielicencie.Inakpovedanénebolopodstatné,čiobecvydápozitívnealebonegatívne
vyjadrenie k umiestneniu hazardných hier na jej území, pretože vzhľadom na predchádzajúcu prax
úradu by úrad vydal licenciu aj napriek negatívnemu stanovisku obce odôvodnenému len rozporom so
všeobecným záujmom, k čomu aj následne došlo. Pri skúmaní príčin a následkov jednotlivých javov teda
negatívne stanovisko v znení vypracovanom v septembri 2020 obce by nemalo žiaden vplyv na vydanie

licencie úradom a následné prevádzkovanie hazardných hier.

80. Žalovaný vo vzťahu k príčinnej súvislosti namietal, že základnou príčinou, prečo žalobca nemohol
prevádzkovať hazardné hry na územní mesta Nitra, bolo prijatie novej právnej úpravy účinnej od
01.11.2020 (zákona č. zákon č. 287/2020 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon o hazardných hrách)
a na to reflektujúce všeobecné záväzné nariadenie mesta Nitra. S touto námietkou sa súd stotožňuje.

Nemožnosť žalobcu prevádzkovať hazardné hry bola následkom kumulácie viacerých okolností. Prvou
bola novela zákona o hazardných hrách účinná od 01.11.2020, ktorá umožňovala obciam stanoviť
všeobecne záväzným nariadením (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy aj bez predchádzajúcej
petície občanov) zákaz hazardných hier na území obce. Následnou okolnosťou bolo zverejnenie návrhu
všeobecného záväzného nariadenia č. 7/2020 o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta

Nitra. Uvedená skutočnosť mala za následok to, že úrad v rozhodnutí zo dňa 23.11.2020 vydal licenciu
pre územie mesta v zmysle § 40 ods. 2 zákona o hazardných hrách s podmienkou, že ak mesto
všeobecné záväzné nariadenie schváli a prevádzkovanie hazardných hier bude v rozpore s týmto
všeobecnezáväznýmnariadením,žalobcajepovinnýukončiťprevádzkovaniehazardnýchhiernaúzemí
mesta dňom účinnosti všeobecne záväzného nariadenia. Ani táto skutočnosť sama o sebe nebránila

prevádzkovaniu hazardných hier žalobcom. Prekážka, ktorá zabránila žalobcovi vykonávať jeho
podnikateľskú činnosť, nastala po prijatí všeobecne záväzného nariadenia mestským zastupiteľstvom
dňom účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia. Teda, ak by mestské zastupiteľstvo neprijalo
všeobecne záväzné nariadenie na základe novely zákona o hazardných hrách, zistené omeškanie
žalovaného s vydaním vyjadrenia by nemalo za následok nemožnosť žalobcu prevádzkovať hazardné

hry. Žalobcom tvrdená škoda by nevznikla bez súčasného kumulatívneho pôsobenia vyššie uvedených
okolností (zmeny zákona, zverejnenia návrhu všeobecne záväzného nariadenia počas konania úradu
o udelení licencie, prijatia všeobecne záväzného nariadenia mestským zastupiteľstvom).

81. Ak žalobca tvrdil, že v prípade včasného vydania vyjadrení by úrad vydal žalobcovi licenciu pred

zmenou zákona o hazardných hrách, a teda by nedošlo k vydaniu licencie s podmienkou, na základe
čoho by mohol prevádzkovať hazardné hry počas trvania licencie do augusta 2024 s poukazom na
§ 79 ods. 3 zákona o hazardných hrách, súd konštatuje, že vydanie licencie nemuselo nastať tak,
ako tvrdí žalobca. Bolo preukázané, že koncepty vyjadrení boli vyhotovené 21. a 24. septembra 2020.
Zohľadniac komplikovanú situáciu na jeseň 2020 spôsobenú ochorením COVID-19 a s tým súvisiacou

úlohou samosprávy pri jej zvládaní by podľa názoru súdu bolo akceptovateľné, aby pokiaľ nie je
iná zákonná prekážka (ktorá nebola v konaní preukázaná), sa primátor mesta zaoberal pripravenými
konceptami vyjadrení v rozsahu piatich až siedmych pracovných dní (je akceptovateľné, že v prípade
ohrozenia života a zdravia obyvateľov primátor nepristúpi k podpisom bezodkladne), t.j. vyjadrenia
mohli byť odoslané žalobcovi na prelome septembra a októbra 2020, resp. pri druhom vyjadrení

začiatkom ďalšieho októbrového týždňa (začínajúceho pondelok 05.10.2020). V tomto kontexte nie je
podstatné, že primátor bol v práci takmer každý pracovný deň podľa dochádzky, nakoľko aj v prípade
plnenia úloh mimo úradu sa dochádzka eviduje. Keďže v zmysle § 40 ods. 1 zákona o hazardných
hrách úrad rozhodne o žiadosti o udelenie individuálnej licencie do 30 pracovných dní odo dňa podania
úplnej žiadosti (žiadosť bola podaná ako neúplná bez vyjadrenia mesta a bola doplňovaná dvakrát –

o predmetné vyjadrenia mesta a upravenú štruktúrovanú tabuľku), úrad ani pri zachovaní zákonnej
lehoty nemusel vydať licenciu do zverejnenia návrhu všeobecného záväzného nariadenia a oznámenia
tejto skutočnosti úradu dňa 02.11.2020. V danom prípade aj pri zachovaní (na vtedajšie podmienky)
primeranej lehoty žalovaným by bola skutočnosť, či úrad vydá licenciu s podmienkou alebo bez nej,
závislá od toho, či úrad rozhodne o žiadosti žalobcu do 02.11.2020, alebo neskôr v rámci zákonnej lehoty

(to isté platí, ak by boli vyjadrenia podpísané hneď po ich vyhotovení). Ak žalobca argumentuje, že Úrad
pre reguláciu hazardných hier by v prípade úplnej žiadosti konal skôr ako na konci zákonnej 30 dňovej
lehoty (keď aj rozhodol o zmene licencie hneď v deň druhého doplnenia žiadosti), stále ide o situáciu,
kedy je vydanie licencie bez podmienky viazané na neistú skutočnosť a teda to, či dôjde k žalobcomtvrdenej škode nezávisí v konečnom dôsledku od nesprávneho úradného postupu žalovaného, ale od
toho, ako bude postupovať Úrad pre reguláciu hazardných hier.

82. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu a vznikom škody riešil Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/32/2007 publikovanom pod R 28/2008
v Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 3/2008, ktoré je podľa názoru súdu vzhľadom na obdobné
skutkové okolnosti aplikovateľné aj na predmetné konanie. Najvyšší súd uzavrel, že „nedodržanie lehoty
určenej v § 32 ods. 1 zákona e. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym
úradným postupom len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré
bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom.“ V danej veci sa žalobkyňa
domáha náhrady skutočnej škody, ktorá podľa jej názoru vznikla tým, že musela zaplatiť daň, ktorú by
nemala povinnosť zaplatiť, pokiaľ by bol katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad do katastra v lehote

podľa § 32 katastrálneho zákona. Najvyšší súd uviedol, že nerešpektovanie zákonom predpísaného
postupu na rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností malo v danej veci za následok
(len) to, že k vkladu nehnuteľností žalobkyne do majetku inej obchodnej spoločnosti a k prevodu
vlastníctva nehnuteľností došlo po lehote vyplývajúcej z § 32 katastrálneho zákona. Táto skutočnosť ale
nebola z hľadiska zmenšenia jej majetku rozhodujúca. Až pridruženie sa ďalšej (katastrálnym úradom

nezapríčinenej) skutočnosti — zmeny právnej úpravy účinnej od 1. apríla 2002 viedlo k tomu, že prevod
vlastníctva nehnuteľností bol pre žalobkyňu spojený s „novou" daňovou povinnosťou. Z postupného
sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup katastrálneho
úradubolvýznamnýmčlánkomreťazcapríčinanásledkov.Napriektomualezosledurelevantnýchpríčin
a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobkyne nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným

postupom katastrálneho úradu (jej majetok by sa nezmenšil, ak by nedošlo k zmene zákonnej úpravy
dane z nehnuteľností). Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho
úradnéhopostupudospeldovolacísúdzáveru,ževdanomprípadeneboladanápríčinnásúvislosťmedzi
nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu, a tým zmenšením majetku žalobkyne, náhrady
ktorého sa domáha.

83. Pokiaľ vznik žalobcom tvrdenej škody zapríčinilo viacero skutočností a nerešpektovanie povinnosti
žalovaného vydať vyjadrenie v primeranej lehote bolo len jednou z príčin vzniku škody, nemožno hovoriť
o bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného
a vzniknutým následkom, nehovoriac o tom, že aj keby žalovaný konal v primeranej lehote, vznik škody

by bol závislý od ďalšej neistej skutočnosti, a to či úrad konajúci stále v rámci zákonnej lehoty stihne
vydať licenciu pred zverejnením návrhu všeobecného záväzného nariadenia mesta alebo nie. Preto
vychádzajúc zo záverov vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ak k porušeniu povinnosti
žalovaného (nesprávnemu úradnému postupu) musia pristúpiť ešte ďalšie skutočnosti na to, aby škoda
vznikla, nie je možné hovoriť o priamej a nesprostredkovanej príčinnej súvislosti. Súd nezistil žiaden

dôvod, pre ktorý by sa od uvedeného rozhodnutia odklonil.

84. Sumarizujúc uvedené súd vyhodnotil, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom škody. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia

čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, súd žalobe vyhovieť nemohol a žalobu zamietol.

85. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, dôvodiac, že žalobca sa o tom, že nebude môcť
prevádzkovať hazardné hry v meste Nitra, dozvedel dňa 10.12.2020, kedy bolo schválené všeobecné
záväzné nariadenie mestským zastupiteľstvom a pri zohľadnení § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a

§ 8 zákona č. 62/2020 Z.z. premlčacia lehota uplynula najneskôr 21.07.2024. Súd vyhodnotil námietku
premlčania ako nedôvodnú a stotožnil sa v otázke premlčania s argumentáciou žalobcu. Prvým dňom,
kedy sa žalobca o škode dozvedel podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. mohol byť najskôr
prvý deň účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, čo predstavuje prvý deň, kedy žalobca nemohol
prevádzkovať svoju činnosť (pred týmto dňom ani žiadna škoda vzniknúť nemohla). Žalobca podal dňa

22.12.2023 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, od kedy až do márneho uplynutia 6-mesačnej
lehoty, t.j. do 22.06.2024 premlčacia lehota neplynula (§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Premlčacia
lehota by tak uplynula 27.06.2024, táto sa však predĺžila v zmysle § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej chorobyCOVID-19 o 41 dní ( premlčacia lehota neplynie v čase od 19. januára do 28. februára 2021). Premlčacia
doba tam mala uplynúť 07.08.2024, žaloba bola na tunajší súd podaná 05.08.2024, teda pred uplynutím
premlčacej doby.

86. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže vzhľadom na zamietnutie žaloby bol v konaní
úspešnývplnomrozsahužalovaný,súdmupriznalvočižalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu100%.

87. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/77/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.