Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Odi/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122203178
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Bargelová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5122203178.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v spore
žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, ,
právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin,
IČO: 36 865 036, proti žalovanému: A. B. 12.09.1968, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o. so sídlom Dončova 1451/21, 034 01

Ružomberok, IČO: 36 862 304, o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e oddlženie žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX
XX E., ktorým Okresný súd Žilina, uznesením sp. zn. 2Odk/291/2019 zo dňa 24.09.2019 žalovanú
zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, v rozsahu, v akom neboli v konkurze
uspokojené.

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.04.2022 sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovanej pre
jej nepoctivý zámer. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ako veriteľ dotknutý oddlžením si uplatňuje
právo domáhať sa zrušenia oddlženia žalovanej pre jej nepoctivý zámer. Uznesením Okresného súdu
Žilina zo dňa 24.09.2019 pod sp. zn. 2Odk/291/2019 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej a za

správcu bola ustanovená spoločnosť HMG Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010
01 Žilina, IČO: 46 333 908. Vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 189/2019
dňa 01.10.2019. Súd v uznesení rozhodol o oddlžení žalovanej. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník uzatvorili dňa 26.08.2019 zmluvu o splátkovom úvere č. 5162029917, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej spotrebný úver na čokoľvek vo výške 21.000 Eur (Zmluva o úvere I.) K uzavretiu
Zmluvy o úvere I. došlo na základe žiadosti o úvere zo dňa 26.08.2019. Úver sa žalovaná zaviazala
splatiť v 96-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 379,67 Eur splatných mesačne počnúc

dňom 15.10.2019. K čerpaniu úveru došlo 26.08.2019 a 30.08.2019. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník uzatvorili dňa 27.09.2019 zmluvu o splátkovom úvere č. 5163368742, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej spotrebný úver na čokoľvek vo výške 890,- Eur (Zmluva o úvere II.). Zmluva o úvere
II. bola uzavretá na základe žiadosti o úver zo dňa 27.09.2019. Žalovaná sa zaviazala úver splácať
v 96-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,90 Eur dňom 20.11.2019. K čerpaniu úveru
došlo 27.09.2019. Žalobca si do konkurzu vedeného na majetok žalovanej prihlásil pohľadávku z úveru

I. prihláškou pohľadávky vo výške 21.000,- Eur a pohľadávku č. II. vo výške 890,- Eur. Pohľadávky boli
v konkurze zistené. Žalobca sa dozvedel o skutočnosti, že žalovaná sa usilovala o konkurz a o oddlženie
dňa 01.10.2019, kedy bolo v Obchodnom vestníku publikované uznesenie súdu o vyhlásení konkurzua o jej oddlžení. Žalobca ako veriteľ požiadal správcu o zaslanie návrhu na vyhlásenie konkurzu spolu
so všetkými jeho prílohami. Z návrhu na vyhlásenie konkurzu datovaného 11.09.2019, ktorý podávala
žalovaná zastúpená Centrom právnej pomoci a z jeho príloh vyplýva, že návrh obsahuje vo svojej prílohe

rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 02.08.2019, doklad preukazujúci vedenie exekučného
konaniavpodobeindikatívnejinformáciezCentrálnehoregistraexekúciíz03.09.2019,životopisdlžníka,
aktuálnu životnú situáciu, zoznam spriaznených osôb z 11.07.2019, zoznam veriteľov z 03.09.2019,
zoznam aktuálneho majetku dlžníka z 11.07.2019 a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil
v posledných troch rokoch z 11.07.2019. Žalobca uviedol, že došlo podľa neho k naplneniu skutkových

podstát nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 ZKR písm. g/, h/, a/, c/, f/.
Žalovaná podala Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci už dňa 11.7.2019. Mala
zámer riešiť svoje dlhy oddlžením ešte pred podaním či už prvej alebo druhej žiadosti o úver u žalobcu.
Pri kontaktovaní žalobcu na účely poskytnutia finančných prostriedkov žalovaná zamlčala, že sa usiluje
o oddlženie a vykonala k tomu už aj reálne úkony. V žiadosti o úver z 26.08.2019 a 27.09.2019
uviedla nepravdivé údaje a vyhlásenia, keď uviedla, že nie je platobne neschopná, nepodala návrh

na vyhlásenie konkurzu za účelom oddlženia konkurzu alebo splátkovým kalendárom, neuskutočnila
žiaden úkon smerujúci k podaniu niektorého z návrhov, neobrátila sa na Centrum právnej pomoci za
tým účelom, nie je osobou, voči ktorej sa vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie, uviedla
v žiadosti úplné a pravdivé údaje. Žalobca pri uzatváraní zmlúv o úvere I. a II. nemal žiadnu vedomosť
o tom, že žalovaná podniká úkony smerujúce k svojmu oddlženiu. Žalovaná vo vyhláseniach, ktoré

sú predmetom žiadosti o úver uviedla, že neuskutočnila žiadny úkon smerujúci k podaniu návrhu na
vyhlásenie konkurzu a že sa neobrátila na Centrum právnej pomoci. Zamlčaním dôležitých informácií
a nepravdivými vyhláseniami vylákala od žalobcu finančné prostriedky, ktoré by inak žalobca žalovanej
neposkytol. Žalovaná sa pri preberaní záväzkov spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom.
Nemala poctivý zámer a naplnila skutkovú podstatu § 166g ods. 2 písm. g/ ZKR, nakoľko z jej správania

pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom
alebo splátkovým kalendárom. Žalovala mala snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa. Pri podaní
žiadosti o úver, či už dňa 26.08.2019 alebo 27.09.2019, vykonala reálne kroky smerujúce k oddlženiu.
Malasnahuvylákaťodžalobcufinančnéprostriedky.Vzoznamemajetkudlžníkauviedla,ževsúčasnosti
nevlastní žiaden majetok a v zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných

troch rokoch, žalovaná vyhlásila, že nevlastnila majetok väčšej hodnoty. V zozname veriteľov označila
ako svojich veriteľov tri subjekty, pričom z informácií z Centrálneho registra exekúcií je zrejmé, že
exekučné konania voči žalovanej sú vedené od roku 2007 a 2008, pričom už len vymáhaná súhrnná
istina v exekučných konaniach predstavuje výšku 63.000 Eur. V čase podávania žiadosti o úver mala
vedomosť, že zoznam jej majetku tvoria položky v celkovej hodnote 0,- Eur a zoznam jej záväzkov

tvoria položky v hodnote väčšej ako 63.000 Eur. Konkurz na majetok žalovanej bol zrušený z dôvodu,
že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Oznámenie o zrušení konkurzu bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 213/2020 dňa 04.11.2020. Žalovaná zároveň mala snahu poškodiť žalobcu
ako svojho veriteľa. Neposkytla majetok do konkurznej podstaty na uspokojenie veriteľov z dôvodu, že
k čerpaniu finančných prostriedkov podľa zmluvy o úvere I. došlo 26.08.2019 a 30.08.2019 a k čerpaniu

úveru II. došlo 27.09.2019. V uvedenom období sa tak v čase pred zverejnením vyhlásenia konkurzu
v Obchodnom vestníku nachádzala na účte žalovanej časť finančných prostriedkov z poskytnutých
úverov. Preto možno predpokladať, že ku dňu účinného vyhlásenia konkurzu finančné prostriedky
čerpané z poskytnutých úverov najmä z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere II. sa nachádzali
v majetkovej sfére žalovanej a tieto ako majetok mohli tvoriť konkurznú podstatu. Žalovaná zároveň

nemala poctivý zámer, pretože v zozname majetku neuviedla časť svojho majetku, i keď o ňom
vedela alebo s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť. V zozname veriteľov a v životopise neuviedla
dôležité informácie, resp. uviedla nepravdivé informácie. V zozname veriteľov žalovaná žalobcu vôbec
neuviedla. V žiadostiach o úver uviedla výšku príjmov zo závislej činnosti v priemernom mesačnom
netto vyčíslení vo výške 720 Eur, resp. 750 Eur. Ide o sumu 300 Eur, resp. 330 Eur vyššiu než

žalovaná uviedla v životopise z 11.07.2019. Tým v životopise uviedla rozporné vyhlásenia týkajúce
sa jej aktuálnej životnej situácie. Žalovaná bola podľa žalobcu v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu platobne schopná, nakoľko od roku 2016 minimálne do dňa zostavenia životopisu, t. j. do
11.07.2019 bola zamestnaná v spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. a zo životopisu vyplýva,
že žalovaná bola zamestnaná pravdepodobne nepretržite od 11.09.2012. V žiadosti o úver I. uviedla,

že jej príjmom je suma 720 Eur a v žiadosti o úver II. príjem vo výške 750 Eur. Príjmy žalovanej boli
dostatočnénato,abybolaschopnáuhrádzaťsvojezáväzkyvyplývajúcezozmlúvoúvere.Podľažalobcu
teda v čase podania návrhu nebola platobne neschopná, o čom musela s prihliadnutím na okolnosti
vedieť. Aj keď zo životopisu žalovanej vyplýva dosiahnuté len základné vzdelanie, žalobca má zato, žedosiahnutie základného vzdelania u žalovanej nie je okolnosťou, ktorá zmierňovala dopady správania sa
žalovanejpredjejoddlžením.Podľažalobcukonaniežalovanejvykazujerelevantnýstupeňspoločenskej
nebezpečnosti a škodlivosti zasahujúci nielen veriteľa Slovenskú sporiteľňu a.s., ale aj ostatných

veriteľov.Nazákladeuvedenýchskutočnostížiadalžalobca,abysúdoddlženiežalovanejzrušil.Prílohou
návrhubolouznesenieovyhláseníkonkurzu,ZmluvaosplátkovomúvereI.,žiadosťoúverz26.08.2019,
prehľad transakcií na úverovom účte od 26.08.2019, Zmluva o splátkovom úvere II., žiadosť o úver
z 27.09.2019, prehľad transakcií na úverovom účte od 27.09.2019, prihláška pohľadávky I., prihláška
pohľadávky II. zo dňa 31.10.2019, návrh na vyhlásenie konkurzu, rozhodnutie Centra právnej pomoci,

indikatívna informácia z Centrálneho registra exekúcií, životopis dlžníka, aktuálna životná situácia,
zoznam spriaznených osôb, zoznam veriteľov, zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil
v posledných troch rokoch, oznámenie o zrušení konkurzu a oznámenie o súpise všeobecnej podstaty
majetku žalovanej.

2. Dňa 31.05.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej, z obsahu ktorého vyplýva, že

žalovaná v celom rozsahu neuznáva žalobný nárok a uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za
neopodstatnený. Uviedla, že pri oddlžení mala poctivý zámer, pričom poukázala na splnenie kritérií
v zmysle § 166g ods. 1 ZKR. Podľa žalovanej táto vynaložila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach
svojich možností a schopností. Po začatí konkurzného konania poskytla správcovi a veriteľom všetku
od nej požadovanú súčinnosť. Bola riadne zamestnaná v predajni spoločnosti Kaufland, kde pracuje

aj v súčasnosti, pričom existenciu tohto pracovného pomeru riadne priznala aj vo svojom životopise.
Žalovaná podala návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že to bolo jediným a legálnym riešením
jej ťaživej životnej situácie, v ktorej sa ocitla doslova gniavená dlhmi majúcimi pôvod v minulosti.
Tvrdenie o vzniku nových záväzkov voči žalobcovi krátko pred vyhlásením nie je pravdivé. Žalovaná
síce uzatvorila 26.08.2019 so žalobcom Zmluvu o splátkovom úvere I., avšak nešlo o nový záväzok,

ale len o refinancovanie predtým poskytnutého úveru žalovanej, ktorý táto riadne splácala. Týmto
úverom boli vyplatené skoršie záväzky a to záväzok č. 5155816218 vo výške 18.445,10 Eur a záväzok
č. 5158453061 vo výške 1.085,02 eur. Z úveru bola žalovanej reálne poskytnutá a poukázaná na
jej účet len suma 1.116,32 Eur. Žalovaná mala v úmysle tento úver riadne splatiť, čoho potvrdením
je aj to, že 15.10.2019 a 19.10.2019 realizovala v prospech veriteľa splátky úveru v sume 3,48

Eur, 353,02 Eur a 23,17 Eur. Úverovú zmluvu žalovaná uzatvorila bez toho, aby ona sama vyvinula
akúkoľvek prvotnú aktivitu. Túto možnosť jej oznámili pracovníčky žalobcu s tým, že výška úroku
z predtým jej poskytnutých úverov je vysoká a takýmto spôsobom môže šetriť. Žalovaná si svoje
povinnosti z predtým uzatvorených úverových zmlúv riadne plnila. Z uvedeného je zrejmé, že nemala
úmysel žalobcu poškodiť. Nevedela, kedy presne bude návrh na konkurz Centrom právnej pomoci

podaný. Podľa nej prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu neobsahujú žiadne nezrovnalosti. Pravdivo
uviedla, že nedisponuje žiadnym majetkom nie nepatrnej hodnoty, nevlastní žiadne nehnuteľnosti,
nehnuteľnosťnabývaniesiprenajíma,nevlastnížiadnemotorovévozidláaniinéhodnotnévecihnuteľnej
povahy. Jediným majetkom, ktorým pred podaním návrhu disponovala, boli správcom riadne spísané
bezvýznamné a bezhodnotné spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v kat. území F. G. H., o ktorých

mala predstavu, že sú výrazne nižšej ako nepatrnej hodnoty, čo v konečnom dôsledku priebeh konkurzu
potvrdil. Tento majetok žalovaná do konkurzu riadne poskytla a v rámci konkurzu sa aj predal. V čase
spísaniaživotopisudňa11.07.2019eštenebolauzavretážiadnazvyššieuvedenýchúverovýchzmlúvso
žalobcom. O nepoctivom zámere v zmysle citovanej zákonnej dikcie môže svedčiť jedine, ak neuvedie
veriteľa fyzickú osobu na dopyt správcu. V tomto smere žalovaná uviedla, že žalobca je právnickou

osobou a aj prípadné neuvedenie právnickej osoby v zozname veriteľov nemá za následok osvedčenie
nepoctivého zámeru na strane dlžníka. Nie si je vedomá toho, že by v návrhu alebo v prílohách k návrhu
uviedla nepravdivú dôležitú informáciu alebo túto informáciu neuviedla. Je jednoduchou osobou bez
akéhokoľvek právnického alebo ekonomického vzdelania. Nepozná obsah ZKR a pri spísaní životopisu
sa riadila stručnými odporúčaniami a vysvetleniami pracovníka Centra právnej pomoci. Uviedla približnú

výšku jej príjmu vrátane sumy, ktorú jej z platu zrážal exekútor. Ani správca a ani centrum od nej
nežiadalo predloženie výplatných pások, k čomu bola menovaná pripravená ich predložiť. Žiadny doklad
o jej príjme zo zamestnania nebol od nej žiadaný ani žalobcom pri uzatváraní označených úverových
zmlúv a ani následne ustanoveným správcom. V čase vyhlásenia konkurzu nedisponovala žiadnym
iným majetkom a preto nemohla poskytnúť do podstaty žiadny majetok. Celú sumu poskytnutého

úveru vo výške 21.000 Eur s výnimkou sumy 1.116,32 Eur použila na uspokojenie skorších úverov,
ktorými bol úver refinancovaný. Nebola platobne schopná. Vystupovala ako povinná v exekučných
konaniach vedených súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod č. EX 10734/7, EX 10903/8
a EX 10645/8, pričom predmetoch týchto exekúcií boli pohľadávky vo výške 41.210,87 Eur, 21.947,87Eur a 273,85 Eur. Žalovaná ani v minulosti ani v súčasnosti nemala žiadny významnejší majetok,
nikdy nepodnikala, nemá žiadne skúsenosti s podnikaním, nikdy nepôsobila a nepôsobí ako vedúci
zamestnanec, nepôsobí v orgánoch právnickej osoby, nemá žiadne osobitné životné skúsenosti vo

veciach právnych a ekonomických. Žiadala, aby súd žalobu zamietol. Prílohou vyjadrenia žalovanej bolo
potvrdenie zamestnávateľa Kaufland Slovenská republika v.o.s. zo dňa 17.05.2022, pracovný posudok
zamestnávateľa Kaufland Slovenská republika v.o.s., výpis z účtu žalovanej.

3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.07.2022 žalobca naďalej v celom rozsahu trval na podanom

návrhu. Žalobca popiera skutkové tvrdenia žalovanej v jej vyjadrení. Žalovaná poukazuje na údajný
poctivý zámer prostredníctvom ust. § 166g ods. 1 ZKR, ktorý však pojednáva o správaní sa dlžníka po
podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podstatné v prípade oddlženia sú však ekonomické a osobné
pomery dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca nepopiera samotné skutkové
tvrdenie žalovanej ohľadne jej pracovného pomeru v spoločnosti Kaufland, avšak práve pracovný pomer
žalovanej v Kauflande preukazuje jej platobnú schopnosť a absenciu základného predpokladu pre

domáhanie sa oddlženia, ktorým je platobná neschopnosť dlžníka. Podľa žalobcu platobne neschopnou
je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná ani čiastočne plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň
jeden peňažný záväzok. Platobnú neschopnosť je potrebné podľa žalobcu posudzovať ako objektívnu
neschopnosť a nemožnosť plnenia, a to i čiastočného, o čom svedčí aj ustálená judikatúra. Žalobca
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo 17.06.2019 sp. zn. 4Odi/4/2018, rozsudok

Okresného súdu Bratislava z 18.10.2018 sp. zn. 8Odi/1/2018. Žalovaná podľa žalobcu nenaplnila
predpoklad platobnej neschopnosti. Tvrdenie o tom, že jej boli vykonávané zrážky z jej príjmu, žalobca
nepopiera. Zároveň žalobca nepoprel tvrdenia žalovanej, že si svoje povinnosti z uzatvorených zmlúv
o úvere riadne plnila. Žalobca popiera tvrdenie žalovanej, že vznik nových záväzkov voči žalobcovi
krátko pred vyhlásením konkurzu je nepravdivé. Žalobca nepovažuje za relevantné tvrdenie žalovanej,

že Zmluva o úvere I. bola uzatvorená dôvodu oslovenia žalovanej pracovníčkami žalobcu. Pracovníčky
žalobcu nemali vedomosť o krokoch, ktoré žalovaná vyvíjala za účelom jej oddlženia, čo vyplýva aj zo
žiadosti o poskytnutie obidvoch úverov. Žalovaná sa opätovne zadlžovala v období, kedy vykonávala
reálne úkony domáhajúc sa oddlženia. Načerpala finančné prostriedky nad rozsah pôvodných záväzkov
a to vo výške 1.116,32 Eur z úveru I. a na základe Zmluvy o úvere II. načerpala na svoj bežný

účet finančné prostriedky vo výške 890 Eur. O tom, že žalovaná pravdivo uviedla, že nedisponuje
žiadnym majetkom nie nepatrnej hodnoty, žalobca uviedol, že toto tvrdenie popiera. Je nepochybné,
že správca spísal do súpisu všeobecnej podstaty spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v kat. území
F. G. H., avšak žalobca nesúhlasí s tým, že išlo o majetok nepatrnej hodnoty a to vzhľadom na ich
súpisovú hodnotu cez 2.000 Eur. Zároveň absentuje informácia vo vzťahu k ďalšiemu nie nepatrnému

majetku nadobudnutému v dôsledku čerpania finančných prostriedkov vo výške 1.116,32 Eur a 890
Eur, ktoré boli načerpané, avšak žalovaná ich v majetku neuviedla. Pokiaľ ide o neuvedenie žalobcu
v zozname veriteľov, žalobca to považuje za nedostatok v správaní sa žalovanej, ktorý má priamu
súvislosť s jej nepoctivým zámerom. Zo zostaveného životopisu dlžníka, aktuálnej životnej situácie
azoznamuspriaznenýchosôbjenepochybné,ževyhlásenianiesúpravdivéaaktuálneaskresľujúzáver

o pomeroch žalovanej. Žalovaná nepoprela účinne žiadne z preukázaných tvrdení žalobcu vyplývajúce
z podaného návrhu, ktoré preukazuje naplnenie nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a/, c/, g/,
f/ a h/. Žalobca poukázal na niektoré svoje tvrdenia, ktoré žalovanou neboli účinne popreté vo vyjadrení,
atožežalovanásaspoliehalanato,žesvojedlhybuderiešiťkonkurzom.Vzoznameaktuálnehomajetku
neviedla časť svojho majetku, a to vyčerpané finančné prostriedky vyplývajúce zo Zmlúv o úvere I. a II.,

spísanie pozemkov v kat. území F. G. H., žalovaná nebola platobne neschopná, o čom musela vedieť
a uvedené skutočnosti účinne nepoprela.

4. Na pojednávaní konanom dňa 26.02.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu, žalovanej a jej
právneho zástupcu žalobca sa v celom rozsahu odvolal na obsah svojej žaloby ako aj ďalšieho

písomného vyjadrenia a uviedol, že vo svojom vyjadrení reagoval na vyjadrenie právneho zástupcu
žalovanej, pričom na skutočnosti z toho vyjadrenia druhá strana nijakým spôsobom nereagovala.
Žalovaná sa nevyjadrila k tomu, akým spôsobom sa vyjadruje platobná schopnosť alebo platobná
neschopnosť. Poukázal na časové súvislosti a to, že žalovaná sa už 11.07.2019 obrátila na centrum
právnej pomoci. Zo zoznamu aktuálneho majetku a životopisu vyplývajú skutočnosti, ktoré sú reálne

nepravdivé. Uvádzala napríklad úplne iný príjem v žiadostiach o poskytnutie úveru 720 až 750 Eur,
pričomvžiadostiovyhláseniekonkurzuuviedla420Eur.Rovnakouviedlarozdielneúdajeodosiahnutom
vzdelaní, pričom v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla, že má stredné vzdelanie bez maturity, pričom
v návrhu o vyhlásení konkurzu uviedla, že má základné vzdelanie. Takisto uviedla rozdielny početčlenov v domácnosti, kde uviedla v žiadosti o poskytnutie úveru celkovo, že počet v domácnosti je
jeden, v žiadosti o vyhlásenie konkurzu štyria. Žalovaná zamlčala a podpísala nepravdivé vyhlásenia,
vykonávala úkony smerujúce k oddlženiu. Uviedla, že nemá vedenú žiadnu exekúciu. V zozname

veriteľov vôbec neuviedla veriteľa Slovenskú sporiteľňu. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 86/2013 ako aj na právoplatný rozsudok
Okresného súdu Prešov 5Odi/5/2022. Žalovaná mala podľa žalobcu snahu poškodiť svojho veriteľa
alebo ho zvýhodniť. Žalovaná sa nestotožnila s dôvodmi uvedenými v návrhu na začatie konania. Podľa
nej nie sú v danej veci naplnené podmienky pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Žalobca

nepreukázal neexistenciu poctivého zámeru na strane žalovanej. Pokiaľ mala byť uvedená časť majetku
v zozname majetku, tak žalovaná uviedla, že v zozname majetku sa uvedie časť svojho majetku na
dopyt správcu, čiže relevantné nie je samotné neuvedenie v zozname majetku ale neuvedenie ani
na základe dopytu správcu, čiže ak dlžník neopraví ani na dopyt správcu zoznam majetku, dlžník
neuvádzal správcu do omylu po tom, čo dostal nejaký dopyt a tento správne zodpovedal. Poskytoval
správcovi potrebnú súčinnosť. Pokiaľ ide o poskytnutie úverov, žalovaná tvrdila, že v jej prípade sa riadila

odporúčaniami pracovníčok banky. V danom prípade nešlo o nový záväzok, ale išlo o záväzok, ktorého
cieľom bolo refinancovať pred tým poskytnuté úvery osobe dlžníka. Dlžník už v minulosti čerpal úvery,
ktoré čiastočne splácal a len na základe iniciatívy pracovníčok banky uzavrel novú zmluvu z úveru,
ktorý bol poskytnutý vo výške 21.000 Eur. To znamená, že dlžníkovi po úhrade pôvodného úveru zostalo
1.116,32 Eur. Došlo teda refinancovaniu starého záväzku novým a nedošlo k žiadnemu majetkovému

prospechu na strane dlžníka. Žalovaná bola na to nahovorená, resp. prvotná iniciatíva k podpisu
refinancovania vzišla zo strany pracovníčok banky. Žalovaná uviedla, že banka je subjektom právnych
vzťahov, ktorý má dostatočné personálne vybavenie, má ekonomické oddelenie, má právne oddelenie
a banka už v čase poskytnutia úveru musela vedieť o tom, že voči dlžníkovi je vedené iné exekučné
konanie. Banka má prístup do Registra exekúcií, čiže už v čase uzatvárania úveru musela banka

vedieť o iných záväzkoch dlžníka. Pokiaľ ide o poskytovanie súčinnosti, tak túto súčinnosť žalovaná
poskytovala správcovi aj veriteľom. Zamestnala sa, resp. bola zamestnaná, počas celého oddlženia
pracovala. Jediným jej majetkom boli podiely v spoluvlastníctve na pozemkoch vo F. G. F. H.. Tieto
boli riadne v zozname majetku označené a boli aj predmetom predaja zo strany správcu a výťažok bol
použitý pre potreby veriteľov. Žalovaná nikdy nepodnikala, nemala žiadny hodnotnejší majetok a pokiaľ

išlo o majetok v H. G. F., išlo o majetok v zanedbateľnej hodnote. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
žalovaná bola platobne schopná. Poukázal na rozhodnutie NS SR 4Obdo 44/2022, 4Obdo 45/2022.
Uviedol a poukázal na celé časové obdobie s ohľadom na skutočnosti, ktoré boli uvedené a poukazoval
na to, že súd nie je viazaný konkrétnymi skutkovými podstatami § 166g ods. 2 ZKR, avšak musí brať
celé časové obdobie za podstatné. Podľa žalobcu v prípade konania žalovanej došlo k ukážkovému

prípadu nepoctivého zámeru, pričom na pojednávaní žiadal, aby žalovaná predložila výplatné pásky za
rok 2018 a 2019, potvrdenie z ohlasovne, ktoré sa týka trvalého pobytu, resp. to, kde býva a taktiež
z toho vyplývajúce nesplnenie si povinnosti zo strany žalovanej vo vzťahu k hláseniu svojho pobytu.
Za týmto účelom bolo pojednávanie odročené. Žalobca predložil na pojednávaní a označil ako dôkazné
prostriedky výpis z bežného účtu žalovanej za obdobie január až september 2019, august 2019,

odborné stanovisko ohľadne ohodnotenia nehnuteľností, ktoré úmyselne žalovaná neuviedla v rámci
prehľadu svojho majetku, výpisy z účtu vo forme sumáru, ktoré sa týka objemu prostriedkov, ktorými
žalovaná disponovala za roky 2021 až 2025, pričom ako vyplýva z výpisu z účtu za mesiace január 2019
až september 2019 mala na bežnom účte žalovaná k dispozícii finančné prostriedky vo výške skoro
20.000 Eur, konkrétne to bolo 19.417,31 Eur. Cena pozemkov podľa žalobcom predloženého odborného

oceneniapresahovalasumu11.000Eur.Zaobdobierokov2021ažmarec2025,toznamenáza4rokya3
mesiace mala žalovaná k dispozícii finančné prostriedky na bežnom účte, ktorý vedie žalobca, v celkovej
výške 148.340,- Eur. Zároveň žalobca poukázal na výpis z účtu za rok 2025, kedy v mesiacoch január až
marec boli žalovanej poukázané zo strany spoločnosti Tipsport SK finančné prostriedky v celkovej výške
7.065 Eur. Uvedené listinné dôkazy, na ktoré poukazoval vo svojom prednese na pojednávaní žalobca,

boli oboznámené na pojednávaní ako listinné dôkazy ich prečítaním. Právna zástupkyňa žalovanej
na pojednávaní uviedla, že čo sa týka ocenenia pozemkov, tak neboli oceňované konkrétne pozemky
nachádzajúce sa v kat. území F. G. H.. Nebolo zohľadnené to, že žalovaná má k týmto pozemkom
spoluvlastnícky podiel a nie je ich výlučná vlastníčka. Opakovane uviedla, že čo sa týka predloženia
výplatných pások, tak tieto sú viac ako 7 rokov spätne a žalovaná týmito páskami nedisponuje. Uviedla,

že žalovaná úver nežiadala. Nemala žiadny nečestný úmysel. Bolo jej ponúknuté zo strany banky,
nakoľkoúrokovásadzbabolavysoká,takjejboloposkytnuté,abybolomožnéúverrefinancovať,nakoľko
úrok bol nižší.5. Dňa 13.06.2025 právny zástupca žalobcu súdu doručil písomné vyjadrenie žalobcu, pričom uvedené
vyjadrenie sa nachádza na č.l. 150 až 183 spisu a pozostáva zo 68 strán. Nakoľko toto obsiahle
vyjadrenie bolo súdu zaslané 5 dní pred pojednávaním, bolo v písomnej podobe zaslané právnemu

zástupcovi žalovanej. Vo vyjadrení právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu SR, na ústavné princípy právneho štátu, na rozhodovaciu prax NS SR, KS v Banskej Bystrici,
na časovú os právne významných skutočností v prejednávanej veci od podania žiadosti žalovanej
o poskytnutie právnej pomoci ohľadom konkurzu na svoj majetok až vyhlásenie konkurzu na majetok
žalovanej a jej oddlženie a prihlásenie si pohľadávok žalobcu v konkurze. V časti XXIX. vyjadrenia je

uvedený majetok žalovanej a to prostriedky na jej bežnom účte, ktoré podľa tvrdenia žalobcu boli vo
výške 19 417,31 eur v období od 01.01.2019 do 30.09.2019, pričom konečný stav účtu bol k 30.09.2019
bol 264,76 eur, t.j žalovaná prostriedky minula . V období od 01.01.2018 do 31.12.2018 mala žalovaná
na bežnom účte 26 196,35 eur, pričom konečný stav účtu k 31.12.2018 bol 112,92 eur, t.j. žalovaná
prostriedky minula a nepoužila ich na úhradu záväzkov. Vo vyjadrení poukázal žalobca na exekúcie
prebiehajúce od roku 2007, resp. 2008, na spoluvlastnícke podiely žalovanej na 53 pozemkoch v k. ú.

H. G. F., na nepravdivosti tvrdenia o počte členov domácností, dosiahnutom vzdelaní a výške príjmu,
na neuvedenie žalobcu v zozname veriteľov, na jej platobnú schopnosť, na nepatrnú hodnotu majetku,
na neuvedenie majetku väčšej hodnoty, na peňažné prostriedky ktoré mala žalovaná na svojom účte
za roky 2021 až 2025, na plnenia na bežnom účte žalovanej od TIPSPORT SK vo výške 7065 eur.
Z obsahu vyjadrenia vyplýva a aj samotný právny zástupca žalobcu v závere vyjadrenia uviedol, že ide

o upresnenie žaloby a podrobné uvedenie niektorých jeho predchádzajúcich skutkových tvrdení.

6. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2025 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
že podanie, ktoré súdu zaslal pred konaním pojednávania, bolo zaslané primárne s ohľadom na to,
aby bolo v písomnej podobe zrejmé to, čo zaznelo aj ústne. To znamená, že námietky vo vzťahu

ktomu,žekonaniedlžníčkynesledovalopoctivýzámer,nieježiadnymspôsobomlimitovanékonkrétnymi
skutkovými podstatami uvedenými v § 166g ZKR. Uviedol, že dlžníčka disponovala v čase približne ani
nie dva roky pred začatím takéhoto konania, resp. následne po ukončení konkurzného konania 4 roky
a 3 mesiace peňažnými prostriedkami vo výške približne 200.000 Eur, pričom veriteľom absolútne nič
nezaplatila. Rovnako poukázal na to, že súčasťou príjmov boli plnenia od spoločnosti Tipsport v rozsahu

viac ako 7.000 Eur, pri ktorých je povinnosť minimálne polovicu z nich poskytnúť na plnenie veriteľom.
Opätovne zdôraznil, že ak niekto pracuje a prebiehali exekúcie, tak je platobne schopný. K tvrdeniu
žalovanej o bankových výpisoch ako údajne nezákonných dôkazoch z hľadiska bankového tajomstva
uviedol, že je to absurdné tvrdenie vzhľadom na zmysel a význam bankového tajomstva, kedy cieľom
tajomstva je ochrana pred sprístupňovaním informácií nejakým tretím osobám. Uvedené je vylúčené

v súdnom konaní, ktorého účastníkom je banka a klient banky. Žalovaná prostredníctvom právneho
zástupcu uviedla, že platná právna úprava chráni bankové tajomstvo, dokonca je skutkovou podstatou
trestného činu. Banka je účastníkom konania, to ju neoprávňuje zneužiť jej dominantné postavenie
a predkladať akékoľvek výpisy z účtu klienta, s ktorým je v spore. Správny by bol taký postup, že bolo
právom banky navrhnúť, aby súd vyžiadal takéto výpisy z účtu klientky a vtedy by to bol zákonný dôkaz.

Právny zástupca je v danom prípade treťou osobou a nie je oprávnený sa oboznamovať s bankovým
tajomstvom.Klientkavpostavenížalovanejmunikdynedalasúhlasnanahliadaniedojejúčtov.Žalovaná
predložila na pojednávaní listinný dôkaz - čestné prehlásenie dcéry I. F. B., z ktorého je zrejmé, že
táto osoba žije v spoločnej domácnosti so žalovanou, spoločne znášajú náklady na domácnosť a táto
osoba disponuje aj s účtom svojej matky, t.j. žalovanej. Na tento účet realizuje vklady, výbery a prevody

finančných prostriedkov. Predložila tiež listinný dôkaz - zmluvu o vyplatení výhry, uzatvorenú medzi
spoločnosťou TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. a F. B., z ktorej obsahu vyplýva, že ak niekto
hrá hazardné hry a má čiastočný úspech, tak je to práve F. B.. Ide teda o jej výhry od januára do
marca 2025. Právny zástupca žalobcu trval na tom, že ak je niekto vlastníkom účtu, je aj vlastníkom
peňažných prostriedkov, či je niekto disponent alebo nie, nemá s tým žiadnu súvislosť, všetky prostriedky

na účte sa stávajú prostriedkami v prospech vlastníka účtu. V prípade výpisov z účtu žalovanej nejde
o nezákonný dôkaz, žiadne bankové tajomstvo porušené nebolo. Poukázal na to, že neexistuje žiadne
časové obmedzenie, poctivý zámer sa hodnotí podľa správania sa žalovanej po tom, ako skončí
oddlžovacie, resp. konkurzné konanie. Práve preto sa stanovuje 6 ročná lehota, dlhy nezanikajú, ale
je povinnosť ich hradiť. Žalovaná vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že banke nedala súhlas,

aby jej účty zverejnil, neboli to ani úplné výpisy. Vklady realizované v banke boli dané jej dcérou J.
K., predtým L., ktorá jej pomáhala pri finančných problémoch. Právny zástupca žalobcu uviedol, že
skutočnosti týkajúce sa výhry v číselnej lotérii EXTRA VÝPLATA nemajú žiadny súvis s týmto konaním,
ide o vyplácanie finančných prostriedkov na iný peňažný účet. Opätovne zdôraznil, že žalovaná bolaplatobne schopná, mala dostatok peňažných prostriedkov podľa predložených výpisov z banky a to pred
aj po konkurznom konaní. Podľa informácií M. bola žalovaná pripravená jej pohľadávku v podstatnej
časti pred pojednávaním vyplatiť. Právny zástupca trval na nedôvodnosti podanej žaloby.

7. Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomspisovéhomateriálu.Na základenesporných
skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania
pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností
známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový stav:

8. Z predložených a pripojených listinných dôkazov súd zistil a nemal sporné, že došlo k uzavretiu
a podpísaniu Zmluvy o úvere I. dňa 26.08.2019 vo výške 21.000 Eur a Zmluvy o úvere II. 27.09.2019
vo výške 890 Eur, na základe ktorých je žalobca veriteľom žalovanej. V čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu mala žalovaná pravidelný príjem. Voči žalovanej boli vedené exekučné konania,
a to na základe poverenia na vykonanie exekúcie EX 10734/7 zo dňa 07.09.2007, EX 10903/8 zo

dňa 27.11.2008 a EX 10645/8 zo dňa 26.06.2008, žalovaná mala viacerých veriteľov. Z pripojeného
konkurzného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2OdK/291/2019 súd zistil, že na majetok žalovanej bol
dňa 02.10.2019 vyhlásený konkurz a bolo rozhodnuté o jej oddlžení. Uznesenie bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku 189/2019 dňa 01.10.2019. Zo zoznamu veriteľov vyplýva, že medzi veriteľmi
žalovanej sa neuvádza žalobca. Z príloh, ktoré boli predložené k návrhu na vyhlásenie konkurzu a to

zo životopisu dlžníčky vyplýva okrem iného, že vzdelanie dlžníčky je základné v odbore brašňák, jej
finančná situácia je veľmi zlá, jej mesačný príjem je po zrážke vo výške 420 eur, kde jej z platu
strhávajú mesačne 240 eur., po rozvode mala súdom pridelené do výchovy štyri deti. Žalovaná uviedla
v kolónke zoznam osôb spriaznených s dlžníkom jedno dieťa a to dcéru F. B. a v bode 8.2 ostatné
fyzické osoby, ktoré sú blízkymi osobami uviedla tri osoby G. L. dcéru, L. L. syna a I. L. dcéru.

Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že žalovaná má tri deti L. L., F. B. a G. N.. V správe č.
1 o stave konkurzného konania zo dňa 29.11.2019 správca uviedol, že Geodetický a kartografický
ústav mu na jeho žiadosť uviedol, že dlžník je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v dvoch
katastrálnych územiach (F. G. H.) a že dlžník uviedol v rámci návrhu na vyhlásenie konkurzu, že
nevlastní žiadny majetok. V obchodnom vestníku 237/2019 dňa 09.12.2019 bol uverejnený súpis

všeobecnej podstaty dlžníka, kde boli uvedené spoluvlastnícke podiely úpadcu na nehnuteľnostiach
v kat. území F. G. H. s uvedením súpisovej hodnoty. V správe č. 2 zo dňa 15.06.2019 správca uviedol,
že dlžník uviedol, že nevlastní žiadny majetok, avšak správca vlastným šetrením zistil, že dlžník je
podielovým spoluvlastníkom niekoľkých pozemkov v dvoch katastrálnych územiach. V obchodnom
vestníku 117/2020 zo dňa 19.06.2020 správca zverejnil oznámenia súvisiace so speňažovaním majetku

podliehajúceho konkurzu. V obchodnom vestníku 213/2020 zo dňa 04.11.2020 správca zverejnil oznam
o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. V zozname veriteľov
žalovaná uviedla troch veriteľov, medzi ktorými absentuje žalobca. V zozname aktuálneho majetku
uviedla, že nevlastní žiaden aktuálny majetok. V zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil
v posledných troch rokoch, žalovaná uviedla, že posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej hodnoty.

9. Medzi stranami sporu zostalo a bolo sporné, či žalovaná spĺňa zákonné podmienky nepoctivého
zámeru v zmysle § 166g ods. 2 písm. g/, h/, a/, c/ a f/, resp. či možno prístup a konanie žalovanej voči
veriteľom hodnotiť ako konanie v rozpore s poctivým zámerom.

10. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenia nasledovných právnych noriem.

11. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedenie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí pred skončením, vyzve strany, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za
potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.14. Podľa § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

15. Podľa § 166e ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ZKR) o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení
splátkovéhokalendáratak,žedlžníkazbavujevšetkýchdlhov,ktorémôžubyťuspokojenéibavkonkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo
splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré

dlhy ide.

16. Podľa § 166f ods.1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na

spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

17. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,

zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

18. Podľa § 166g ods. 2 ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä ak:
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty súd neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na

drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo

vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,

g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,

j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

19. Podľa § 166g ods. 3 ZKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí

alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.20. Podľa §166g ods. 4 ZKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá

mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

21. Podľa vety tretej a štvrtej § 3 ods. 2 ZKR fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči
dlžníkovi vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvu podľa § 19 ods. 1

písm. a/, predpokladá sa, že je platobne neschopný.

22. Súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok. Žalobca má oprávnenie na podanie
návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, nakoľko ide o spor medzi
stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d) CSP. Konkurz
vyhlásený na majetok žalovaného je vedený na Okresnom súde Žilina, v rámci ktorého bol veriteľ

v postavení žalobcu dotknutý oddlžením. Žalobca je veriteľom dotknutým oddlžením, keďže jeho
pohľadávka vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a) ZKR) a zároveň nejde o oddlžením
nedotknuté pohľadávky (§ 166c ZKR) a preto je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie
žaloby o zrušenie oddlženia o nepoctivý zámer. Žalovaná je pasívne vecne legitimovaným subjektom
v konaní, lebo bola oddlžená. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - žalovanú zo dňa

24.09.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 189/2019 s účinkami 02.10.2019. Žalobca tak
podal žalobu v zákonom stanovenej šesťročnej lehote, nakoľko žaloba bola podaná dňa 14.04.2022.

23. Súd poukazuje na to, že poctivý zámer dlžníka neskúma pred vyhlásením konkurzu a rozhodnutím
o oddlžení, ale zákonodarca umožnil všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka,

domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer v samostatnom sporovom konaní a to
z dôvodu, aby sa minimalizovalo zneužívanie inštitútu oddlženia. V rámci tohto konania súd skúma
na návrh veriteľa dotknutého oddlžením poctivý zámer dlžníka ako jednu zo základných podmienok
oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca, ktorý musí tvrdiť a preukázať
konkrétne správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Poctivý zámer dlžníka

je v zákone vymedzený jednak pozitívne a jednak negatívne, pričom obe vymedzenia sú v zásade
postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp., kedy ho
nemá s tým, že časový moment, ku ktorému súd vyhodnocuje správanie sa dlžníka, je pre jednotlivé
druhy správania sa rôzny. Poctivý zámer definovaný v ust. § 166g ods. 1 ZKR možno konštatovať na
základe správania sa dlžníka po tom, ako podal návrh na vyhlásenie konkurzu, naproti tomu nepoctivý

zámer možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka jednak v čase po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v ust. § 166g ods. 2 písm. d), i), j), k) ZKR), v čase pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v ust. § 166g ods. 2,
písm. e), g), h) ZKR) alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu (napríklad konania dlžníka
uvedené v ust. § 166g ods. 2, písm. a), b), c), l) ZKR). Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd,

aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale osobitne zhodnotil skutkové okolnosti každého
konkrétneho prípadu. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu
(nález ÚS SR III. ÚS 570/2016, v ktorom ÚS SR uviedol, že „účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je
fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 ZKR), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali
po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok, a aby sa po stránke

hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy“).
Zákonodarca úpravou § 166g ods. 5 ZKR vyjadril dôveru v poctivé, slušné, pravdivé a dobromyseľné
konanie dlžníka pri podaní návrhu na konkurz s oddlžením a zákon v tejto fáze konania vychádza z
právnej domnienky jeho poctivého zámeru. Splnenie podmienky poctivého zámeru preto zákon vyhradil
až na osobitné konanie o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Dlžník môže využiť

zákonom danú možnosť zbaviť sa svojich dlhov, avšak z jeho konania pred a po podaní návrhu musí
byť zrejmé, že cieľ zbaviť sa dlhov realizoval a využil aj s ohľadom na oprávnené záujmy a práva
veriteľov, t.j. s poctivým zámerom, s vynaložením maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov
voči veriteľom, bez primárnej kalkulácie zbavenia sa záväzkov oddlžením. Len takéto konanie dlžníka
môže byť legitímne. Pri rozhodovaní o oddlžení je teda hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo

vyvažovať primárny účel oddlženia a záujmy stále neuspokojených veriteľov.
Zákonodarca v § 166g ZKR vymedzil v ods. 1 poctivý zámer dlžníka a v ods. 2 nepoctivý zámer
dlžníka. Je nutné rozlišovať ako zákon definuje poctivý zámer a nepoctivý zámer, nakoľko každý
z nich je v zákone vymedzený aj s ohľadom na časový úsek jeho skúmania inak. Zatiaľ čo zákonurčuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho
konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, tak takmer všetky skutkové podstaty uvedené v §
166g ods. 2 ZKR sa zameriavajú bez časového obmedzenia na správania dlžníka pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu alebo na obdobie počas konkurzu, pričom dôkazné bremeno preukázania
nepoctivého zámeru dlžníka vo vzťahu k jednotlivým vymenovaným skutkovým podstatám zaťažuje
veriteľa žalobcu (rozhodnutie NS SR 4Obdo/35/2022). Dôkazné bremeno preukázania, že dlžník poctivý
zámer pri oddlžení mal, zaťažuje žalovaného dlžníka a vzťahuje sa na obdobie po podaní návrhu
na oddlženie (rozhodnutie NS SR 1Obdo/74/2021). Nie je teda daná ucelená a konečná definícia

nepoctivého zámeru, pričom okrem príkladmo vymenovaných správaní sa za správanie s nepoctivým
zámerom možno vo všeobecnosti považovať také správanie dlžníka, z ktorého nie je možné vyvodiť
jeho úprimnú snahu riešiť svoje dlhy podľa svojich možností a schopností a ktorého dopadom je
neuspokojenie pohľadávky veriteľa alebo veriteľov bez vážneho dôvodu (takým dôvodom by mohlo
byť napríklad vážny zdravotný stav, pre ktorý nemôže vykonať žalovaný zárobkovú činnosť a nevlastní
majetok dostatočnej hodnoty, pričom sa predtým nezbavil svojho iného majetku). Skúmajú sa teda

okolnosti a správania dlžníka, ktoré nastali nielen po oddlžení ale aj tie, ktoré nastali pred podaním
takéhoto návrhu, teda do minulosti. Dlžník môže využiť zákonom danú možnosť zbaviť sa svojich dlhov,
avšak z jeho konania pred a po podaní návrhu musí byť zrejmé, že cieľ zbaviť sa dlhov realizoval
a využil aj s ohľadom na oprávnené záujmy a práva veriteľov, t. j. poctivým zámerom, teda s vynaložením
maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľov, so snahou predísť ich poškodeniu

bez primárnej kalkulácie zbavenia sa záväzkov oddlžením. Len takéto oddlženie dlžníka možno označiť
za legitímne a zákonné.

24. Žalobca podal žalobu na zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej z dôvodu, že žalovaná
mala nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. g), h), a), c), f) ZKR. Dôvody, pri ktorých zákon

predpokladá na strane fikcie neprítomnosti poctivého zámeru sú naviazané na situáciu, kedy zo
správania sa dlžníka pred podaním návrhu (zákon má na mysli návrh na oddlženie) možno usudzovať
určité správanie. Medzi stranami vznikol spor o nepoctivom zámere žalovanej ako dlžníka pri oddlžení
v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, ktorú pochybnosť žalobca
zakladal na tom, že žalovaná sa pri preberaní záväzkov voči žalobcovi spoliehala na to, že svoje dlhy

bude riešiť konkurzom (§ 166g ods. 2 písm. g) ZKR), v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt
správcu uviedla nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedla dôležitú informáciu, aj keď vedela alebo
s prihliadnutím na okolnosti musela vedieť, že ide o dôležitú informáciu (§ 166g ods. 2 písm. c) ZKR),
že žalovaná v čase podania návrhu nebola platobne neschopná (§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR), že
žalovaná mala snahu poškodiť svojich veriteľov (§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR), že že v zozname majetku

ani na dopyt správcu neuviedla časť svojho majetku, i keď o ňom vedela alebo s prihliadnutím na
okolnosti musela vedieť (§166g ods. 2 písm. a) ZKR), že zo správania žalovanej nemožno usudzovať,
že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v rámci svojich schopností a možností. Dôkazné bremeno
týchto skutkových tvrdení, že dlžník sa pred podaním návrhu na oddlženie správal spôsobmi uvedenými
v citovaných ustanoveniach znáša žalobca, ktorý sa ich domáha. Pokiaľ preukáže, že dlžník sa správal

spôsobom, ktorý napĺňa hypotézu právnej normy, potom nastane fikcia, že na strane žalovanej poctivý
zámer absentoval a vtedy bude mať žalovaná v prípade, ak sa bude procesne brániť, dôkaznú povinnosť
ohľadom vyvrátenia fikcie nepoctivého zámeru. Preto dôkazné bremeno pri tvrdení, že postup žalovanej
napĺňal znaky postupu uvedeného v § 166g ods. 2, písm. g), h), a), c), f) ZKR bolo na strane žalobcu.

25. Predpokladom možnosti fyzických osôb uchádzať sa o oddlženie je ich platobná neschopnosť. Táto
sa predpokladá a je vyvrátiteľnou domnienkou, pričom môže byť vyvrátená buď na začiatku konania
samotným súdom alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého
veriteľa. Žalobca inicioval konanie o zrušenie oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer a tento nepoctivý
zámer videl aj v tom, že žalovaná nebola v čase podania návrhu na oddlženie platobne neschopná,

nakoľko mala pravidelný príjem. Povinnosť veriteľa ako žalobcu preukázať nepoctivý zámer dlžníka
znamená, že žalobca musí uviesť konkrétne tvrdenia o tom, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer
a súčasne musí tieto tvrdenia aj preukázať.

26. Z definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 ZKR vyplývajú znaky, ktoré

sú predpokladom vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby a to existencia aspoň jedného
peňažného záväzku po lehote splatnosti 90 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento záväzok plniť.
Pokiaľ ide o objektívnu neschopnosť dlžníka plniť, tak možno konštatovať, že ide o stav, kedy dlžník
nemá dostatok objektívnych prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Ide o situáciu, kedydlžníkniejeschopnýsplatiťpohľadávkyveriteľavstanovenejlehotesplatnosti,ajkebytochcel.Platobná
neschopnosť musí byť všeobecná a musí byť zrejmé, že plnenie je pre dlžníka nemožné. Samotná
existencia príjmu žalovaného, prípadne existencia pracovno-právneho vzťahu neznamená, že tento

spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a
existenciu finančného majetku žalovaného. V danom prípade ide o komplexné posúdenie konkrétnej
životnej situácie, teda nielen jednej jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto pohľadávku uhrádzať.
Platobne neschopným sa rozumie ten, koho peňažné záväzky nie sú kryté jeho finančným majetkom.
Finančným majetkom sa pritom rozumejú peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu, peňažné pohľadávky,

dlhové cenné papiere atď. Podstatou definície platobnej neschopnosti teda nie je to, či je dlžník
schopnýzáväzokuhradiťvsplátkach,alečidisponujedostatkomfinančnéhomajetku,ktorýmbyzáväzok
mohol uhradiť v celosti. Pri platobnej neschopnosti sa neposudzuje celkový majetkový stav dlžníka,
t. j. existencia iného majetku, ale práve finančné prostriedky, resp. iný finančný majetok, ktorý má
vplyv na posudzovanie platobnej schopnosti, t. j. na existenciu finančných prostriedkov, hotovosti,
peňazí na účte alebo iného finančného majetku v takej hodnote, aby bol spôsobilý na krytie splatného

záväzku(viď.rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.41CoKR/10/2023-113zodňa31.10.2023).
Existenciu žiadneho finančného majetku a to ani finančných prostriedkov v hodnote spôsobilej na krytie
záväzku žalobca v konaní nepreukázal. Zo žaloby nevyplýva, že by mala žalovaná finančný majetok.
Jej pravidelný príjem zo zamestnania ešte nepreukazuje jej platobnú schopnosť a teda objektívnu
schopnosť nad rámec zabezpečovania základných životných potrieb uhrádzať svoje pohľadávky vo

vzťahu ku všetkým svojim veriteľom, nielen izolovane vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi. Neplnenie
záväzkov voči veriteľom nebolo jej subjektívnym rozhodnutím, ale objektívne nebola schopná plniť svoje
záväzky voči svojim veriteľom. Žalovaná teda bola platobne neschopná.

27. Z rozhodnutia NS SR č. 4Obdo/37/2022 zo dňa 14.06.2023 vyplýva: „len samotná skutočnosť, že

jedenzozáväzkovžalovanéhobolomožnépostupnevymôcťvexekúcii,neznamená,žežalovanývčase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol platobne neschopný. Definícia platobnej neschopnosti
vyplýva z ust. § 3 ods. 2 ZKR, podľa ktorého fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok“. Z ďalšieho rozhodnutia NS SR
5Obdo/18/2022 zo dňa 31.01.2023 vyplýva: „objektívnou neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné

rozumieť stav, kedy dlžník nemá dostatok objektívnych prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok
uhradil. Výklad pojmu - nie je schopný plniť, možno chápať tak, že tento znak úpadku je daný vtedy,
ak u dlžníka objektívne nastala situácia, ktorá bráni uspokojiť pohľadávky veriteľov v stanovenej lehote
splatnosti, aj keby to dlžník chcel. Platobná neschopnosť musí byť všeobecná, teda musí byť zrejmé,
že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Rovnako tiež samotná existencia pracovnoprávneho

vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom
na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existencie finančného majetku žalovaného. Ide
o komplexné posúdenie konkrétnej životnej situácie, teda nielen jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto
(hoci aj dlhodobo) uhrádzať použitím len matematického výpočtu bez zohľadnenia ostatných sociálnych
a ekonomických súvislosti tak, ako to zo zákona jednoznačne vyplýva“.

28. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že samotná existencia
pracovnoprávneho vzťahu a existencia príjmu, resp. možnosť čiastočných úhrad záväzkov (aj v rámci
exekúcie) sama o sebe nepreukazuje platobnú schopnosť dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Je potrebné platobnú neschopnosť posudzovať komplexne, t. j. prihliadať na všetkých

veriteľov dlžníka, výšku ich pohľadávok, výšku príjmu dlžníka, jeho náklady, existenciu jeho finančného
majetku a zisťovania objektívnej nemožnosti úhrady záväzky voči jednému alebo viacerým veriteľom
bez toho, aby tým došlo k znevýhodneniu alebo poškodeniu iných veriteľov. Dlžník musí byť schopný
splácať všetky svoje záväzky riadne a včas, pretože ak nie je objektívne spôsobilý splácať čo
i len jeden svoj záväzok 90 dní po lehote splatnosti, potom spĺňa kritérium platobnej neschopnosti

podľa § 3 ods. 2 ZKR. Otázka platobnej schopnosti/neschopnosti bola predmetom viacerých súdnych
rozhodnutí NS SR (napr. 4Obdo/44/2022 z 02.08.2023, 4Obdo/35/2022 zo 14.06.2023, 4Obdo/37/2022
zo 14.06.2023, 5Obdo/9/2022 z 18.04.2023, 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023) a KS v Banskej Bystrici
(napr.43CoKR/31/2023zo16.11.2023,41CoKR/10/2023z31.10.2023,43CoKR/17/2021z22.092021).

29. Žalobca tvrdil, že žalovaná v zozname majetku neuviedla svoj majetok a to nehnuteľnosti
(spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v Dovalove a Vavrišove), ani zostatok úveru I. vo výške
1 116,32 eur a finančné prostriedky z úveru II. vo výške 890 eur. V súvislosti s pojmom majetok
nepatrnej hodnoty, na ktorý sa neprihliada pri zápise do zoznamu majetku v rámci oddlženia, súdpoukazujenarozhodnutieNSSR1Obdo/74/2021,zktoréhovyplýva:„vposudzovanomprípadevšakišlo
o postúpenie pohľadávok pred podaním návrhu na oddlženie v sumách 929,34 Eur a 135,55 Eur, ktorý
predstavoval majetok nepatrnej hodnoty, na ktorý sa v zmysle § 166g ods. 2 písm. a/ ZKR neprihliada,

keďže hodnota týchto pohľadávok nepredstavovala majetok väčšej hodnoty“. V zmysle § 48a vyhl. č.
665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZKR, podľa ktorého majetkom väčšej hodnoty
sa rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota predstavuje 2.000 Eur. Žalovaná mala vedomosť
o svojom nehnuteľnom majetku, avšak v zozname majetku ho neuviedla. Ohľadne hodnoty predmetných
nehnuteľností žalobca súdu predložil odborný cenový odhad pozemkov k.ú. F. G. H., z ktorého vyplýva

hodnota pozemkov 11 599, 30 eur. K odbornému odhadu žalovaná uviedla, že v danom prípade neboli
oceňované konkrétne pozemky žalovanej, avšak k hodnote týchto pozemkov sa nevyjadrila, ako ani
k dôvodu, prečo neboli žalovanou uvedené v zozname majetku. Žalovaná neuviedla, z akej hodnoty
a na základe akej skutočnosti považovala nehnuteľnosti predstavujúce jej spoluvlastnícky podiel na
uvedených nehnuteľnostiach za bezvýznamné a bezhodnotné. Neuviedla, kedy a akým spôsobom ju
správca dopytoval ohľadne spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, či na dopyt správcu reagovala

a akým spôsobom. Žalovaná iba uviedla, že správcovi poskytla súčinnosť, avšak nie je zrejmé v čom
jej súčinnosť spočívala a akým spôsobom bola poskytnutá. Z konkurzného spisu vyplýva, že vedomosť
o nehnuteľnostiach správca konkurznej podstaty nadobudol až na základe dopytu na geodetický
a kartografický ústav. Tieto boli následne v konkurze speňažené, súd nemá vedomosť za akú hodnotu.
Z konkurzného spisu je známa iba ich súpisová hodnota. Žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, z akej

hodnoty uvedených nehnuteľností pri vyplňovaní zoznamu majetku vychádzala a z akého dôvodu ich
v zozname majetku neuviedla. Ak by teda súd vychádzal z hodnoty nepatrného majetku vo výške 2000
eur, dospel by potom k záveru, že žalovaná mala v zozname majetku uviesť svoj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnom majetku. Pokiaľ ide o uvedenie, resp. neuvedenie zostatku finančných prostriedkov
z úveru I. a II. v zozname majetku, súd uvádza, že nakoľko tieto prostriedky nadobudla žalovaná až dňa

26.08.2019 a 27.09.2019 a zoznam majetku ako príloha k návrhu na vyhlásenia konkurzu je datovaná
dňom 11.07.2019, uvedenými finančnými prostriedkami ku dňu vyhotovenia zoznamu majetku žalovaná
nedisponovala a preto ich ani nemohla v zozname uviesť.

30. Súd v súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaná v zozname veriteľov a v životopise neuviedla

dôležité informácie, resp. uviedla nepravdivé informácie uvádza, že v danom prípade je potrebné
prisvedčiť žalobcovi, že v žiadosti o poskytnutie úveru I. a II. uviedla údaje, ktoré nie sú zhodné
s údajmi, ktoré uviedla v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu – v životopise. Nezhodné a rozdielne
údaje sa týkali údajov o výške jej príjmu, údajov o počte detí a údajov o dosiahnutom vzdelaní.
Žalovaná sa k uvedeným skutočnostiam a rozdielnym údajom nevyjadrila a ani neuviedla, ktoré údaje

sú správne a prečo sú rozdielne. K výške svojho príjmu nepredložila žiadny dôkaz. Aj keď predmetom
tohto konania nie je posudzovanie splnenia povinnosti žalobcu skúmať bonitu žalobkyne pri žiadosti
o poskytnutie spotrebného úveru a posúdenie dôsledkov nesplnenia tejto povinnosti, ale posúdenie
konania a správania žalovanej vo vzťahom k žalobcom tvrdenému nepoctivému zámeru pri oddlžení,
konkrétne jej konania vo vzťahu k žalobcovi pri žiadosti o poskytnutie úveru, kedy žalovaná, hoci má

zákonom uloženú povinnosť poskytnúť všetky relevantné údaje pri žiadosti o úver za účelom posúdenia
jej bonity, faktom je, že uviedla iné skutočnosti ako v žiadosti o podanie návrhu na oddlženie. Predmetom
tohtokonaniajeskúmaniesplneniapovinnostisplneniapredpokladovaposudzovaniekonaniažalovanej
zhľadiskapoctivéhozámerupreúčelyoddlženia.Osobouzodpovednouzasprávnosťúdajovuvedených
v návrhu na oddlženie vrátane príloh je dlžník podávajúci takýto návrh. Len táto osoba svojím podpisom

prehlási správnosť a úplnosť všetkých uvedených údajov. Ak žalobca poukazuje na nesprávnosť
a neúplnosť údajov, je potom úlohou žalovanej, aby tieto jeho tvrdenia vyvrátila a vyjadrila sa k tvrdeniam
týkajúcich sa nezhodných údajov. Žalovaná v rámci procesnej obrany netvrdila a nepreukázala, aké
údaje týkajúce sa jej príjmu, počtu členov domácností a dosiahnutého vzdelania sú správne, prečo boli
uvedené rozdielne a či ohľadne týchto konkrétnych údajov bola dopytovaná správcom.

31. Zo skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania v konaní vyplýva časová chronológia
o právne významných skutočnostiach: 11.07.2019 podanie žiadosti žalovanej o poskytnutie právnej
pomoci ohľadom konkurzu na svoj majetok centru právnej pomoci; 11.07.2019 prílohy zoznam
spriaznených osôb, zoznam aktuálneho majetku dlžníka a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník

vlastnil v posledných troch rokoch; 02.08.2019 rozhodnutie Centra právnej pomoci; 26.08.2019 žalobca
ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere; 26.08.2019 a 30.08.2019
čerpanieúveruI.;03.09.2019indikatívnainformáciazCentrálnehoregistraexekúcií;11.09.2019podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej; 24.09.2019 uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu;27.09.2019 uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere II.; 01.10.2019 vyhlásenie konkurzu zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 189/2019; 31.10.2019 obe pohľadávky boli prihlásené a zistené.

32. Súd na základe uvedenej časovej chronológie dáva do pozornosti odôvodnenie rozsudku NS SR
4Obdo/35/2022 zo dňa 14.06.2023, v zmysle ktorého obdobie skúmania poctivého zámeru dlžníka na
návrh veriteľa v konaní o zrušenie oddlženia pred podaním návrhu na oddlženie spätne do minulosti nie
je ohraničené žiadnou lehotou. Jedinou časovou hranicou je len lehota na podanie návrhu na oddlženie
a to lehota 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Podľa Najvyššieho

súdu je možné skúmať spätne celé obdobie správania sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie
bez obmedzenia a po jeho podaní, avšak ak konkrétne správanie dlžníka v tomto období veriteľ namieta
a preukazuje. Toto správanie je nutné posúdiť vo všetkých súvislostiach s dopadom na záver, z ktorého
možno vyvodiť, že nemal úprimnú snahu riešiť svoj dlh alebo dlhy voči dotknutému veriteľovi v medziach
svojich schopností a možností. Vyššie opísané správanie žalovanej pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu v časových súvislostiach je možné subsumovať pod skutkovú podstatu nepoctivého zámeru

podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Žalovaná svojím konaním poškodila žalobcu ako veriteľa. V období
cca mesiac a pol potom, ako požiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní
o oddlžení, požiadala žalobcu o úver I. a II.. Žalovaná tvrdila, že nešlo o nový úver (v prípade úveru I.),
avšak aj v prípade, že týmto úverom došlo k refinancovaniu pôvodného úveru, išlo o nový úver, ktorý
sa zaviazala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach a to v období, keď už požiadala

o pomoc pri podaní návrhu na oddlženie a o úver II. požiadala žalobcu v čase, keď už bol podaný
návrh na oddlženie na príslušnom súde. Z takéhoto konania žalovanej nevyplýva jej poctivý zámer,
súd nemal preukázané okolnosti uvedeného konania žalovanej, žalovaná iba tvrdila, že bola oslovená
pracovníčkou žalobcu, avšak v danom prípade nebolo preukázané, ako v skutočnosti k podaniu žiadosti
o poskytnutie úveru došlo. Zároveň aj na tomto mieste súd poukazuje na niektoré údaje, ktoré žalovaná

uviedla v žiadosti o poskytnutie úveru I. a II. a ktoré boli nepravdivé a to, že žalovaná nie je platobne
neschopná, že sa voči nej nevedie exekučné konanie, že nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu za
účelom oddlženia, že sa neobrátila na Centrum právnej pomoci. V čase podávania žiadosti o úver
I. žalovaná už mala pritom podanú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci
ohľadom návrhu na oddlženie.

33. Žalobca uviedol, že žalovaná po podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci
svojich možností. K uvedenému dôvodu pre zrušenie oddlženia žalovanej súd konštatuje, že nebolo
sporné, že žalovaná po vyhlásení konkurzu na nevymáhateľnú pohľadávku žalobcu neuhradila žiadne
finančné prostriedky. Podľa súdu však žalobca vychádza z nesprávnej interpretácie § 166g ods. 1 ZKR.

Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa poctivosť zámeru dlžníka po podaní návrhu posudzovala podľa
toho, či dlžník uhradil niektorú z oddlžením nedotknutých pohľadávok. Ak by to tak bolo, inštitút oddlženia
ako šanca na nový začiatok pre dlžníkov by nemal žiadny zmysel. V § 166g ods. 1 ZKR uvedenú
„úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vykladať v súvislosti s
poskytovaním súčinnosti správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem a v prípade

nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice dobrovoľne
veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno posudzovať
podľa toho, či dlžník uhradil alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže takýto výklad
by išiel proti podstate inštitútu oddlženia. Žalobcom uvádzaný dôvod teda podľa súdu nemôže byť
dôvodom pre zrušenie oddlženia, nakoľko nesvedčí o nepoctivom zámere dlžníka.

34. Skutková podstata nepoctivého zámeru podľa § 166f ods. 2 písm. g/ ZKR je postavená na hypotéze
„pokiaľ je možné usudzovať“. Znamená to, že uvedená skutková podstata zohľadňuje reálne stav v rámci
rôznych životných situácií a konkrétnych skutkových okolností, keď naplnenie tejto skutkovej podstaty
nepoctivého zámeru ako vnútorného vzťahu medzi pohnútkou, t. j. motívom a následným konaním

predpokladá zistenie takých skutkových okolností, ktoré umožnia súdu prijať záver o nepoctivom zámere
dlžníka, a to z dôvodu, že pri preberaní záväzku sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom.
K takémuto záveru možno dospieť na základe zisteného správania dlžníka pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Pri preberaní záväzku sa žalovaná spoliehala na to, že dlh bude riešiť konkurzom
vzhľadomnajejvedomosťosvojejfinančnejsituácii,t.j.prinemožnostiuhrádzaniadohodnutýchsplátok,

na ktoré sa voči žalobcovi zaviazala, a to vzhľadom aj na krátkosť času od poskytnutia úveru a vykonania
úkonov smerujúcich k podaniu návrhu na konkurz. Sama žalovaná tvrdila, že bola v ťaživej životnej
situácii, gniavená dlhmi majúcimi pôvod v minulosti. V prípade čerpania úveru I. išlo o refinancovanie
pôvodných úverov, ktoré mala žalovaná u žalobcu, k čerpaniu úveru II. sa žalovaná nevyjadrilaa neuviedla, na aký účel boli použité finančné prostriedky z tohto úveru. Rovnako sa nevyjadrila, na aký
účel boli použité finančné prostriedky, ktoré jej ostali z úveru I., nakoľko neboli použité na refinancovanie
úveru v plnej výške. Už v čase podania žiadosti o úver I. a II si musela byť žalovaná vedomá toho, že

úvery nebude mať z čoho splácať. Žalovaná nepreukázala, že v čase poskytnutia úveru bola schopná
tento splácať a že iba v dôsledku nepredvídateľných objektívnych skutočností (napr. nečakaná strata
zamestnania, vážne zdravotné problémy a pod.) schopnosť svoje záväzky splácať stratila a bola nútená
nečakanú situáciu riešiť oddlžením. Žalovaná oslovila Centrum právnej pomoci so žiadosťou o podanie
návrhu na oddlženie cca mesiac a pol pred podaním žiadosti o úver I. a dva mesiace pred podaním

žiadosti o úver II., pričom v konaní netvrdila a nepreukázala, z akých finančných prostriedkov mala
záujem splátky žalobcovi splácať. Z jej životopisu, ktorý bol prílohou návrhu na oddlženie nie je zistiteľné
a žalovaná to v konaní ani netvrdila, aké sú jej nevyhnutné výdavky , ako vznikli jej dlhy a voči komu
ich má. Žalovaná pracovala a pracuje u rovnakého zamestnávateľa, netvrdila ani nepreukázala, že by
dôvodne očakávala zvýšenie príjmu u svojho zamestnávateľa, resp. že by mala nastúpiť napr. do iného,
lepšie plateného zamestnania. Rovnako nie je možné vidieť v konaní žalovanej jej poctivý zámer, keď

sumu načerpanú z úveru II. nepoužila na úhradu záväzku voči žalobcovi. Netvrdila a nepreukázala, na
aký účel použila finančné prostriedky z úveru II. vo výške 890 eur a zvyšné finančné prostriedky z úveru
I. vo výške 1 116,32 eur. Z úveru I. splatila žalobcovi tri splátky, nesnažila sa danú situáciu riešiť so
žalobcom (napr. zmenou splátkového kalendára), nevyvinula žiadnu snahu o čo najväčšie uspokojenie
žalobcu, naopak vykonávala úkony smerujúce k oddlženiu. Takéto správanie žalovanej bez snahy a bez

vynaloženia maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľom je preto nutné právne
posúdiť ako nepoctivý zámer. Opačné konanie žalovanej súd preukázané nemal, naopak z uvedeného
konania žalovanej možno vyvodiť jej špekulatívne konanie a snahu zbaviť sa dlhu oddlžením, nakoľko
si musela byť vedomá, že jej príjem nepostačuje na úhradu existujúcich záväzkov. Civilné sporové
konanie je založené na zásade kontradiktórnosti konania, z ktorej vyplýva stranám sporu povinnosť

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, tak ako
to deklaruje článok 8 CSP pri definovaní základných princípov. Na procesné povinnosti a procesné
bremená strán vyplývajúce zo základných princípov nadväzuje ustanovenie § 150 CSP, podľa ktorého
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu a tiež nadväzuje ustanovenie § 149 CSP, podľa ktorého k prostriedkom procesného útoku

a prostriedkom procesnej obrany patria i skutkové tvrdenia. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je
povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké skutkové tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva, pričom platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na
základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore, a teda každý má tvrdiť tie skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť tvrdenia preto svedčí nielen

žalobcovi, ale aj žalovanému. Ak žalovaná v konaní tieto skutočnosti netvrdila, musí znášať výsledok
súdneho konania. Sporové konanie sa totiž dôsledne riadi zásadou formálnej pravdy, teda v sporovom
konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a preto meritórne rozhodnutie v sporovom
konaní zodpovedá tomu, čo strany tvrdili a nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila.

35. Úlohou súdu totiž nie je skutkový stav vytvárať bez procesnej aktivity strán, ale úlohou súdu
je skutkový stav zistiť na základe konkrétnych skutkových tvrdení strán sporu, resp. popretia tvrdení
protistranou a z toho vyplývajúceho označenia a predloženia dôkazov stranami sporu, resp. uplatnenia
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov, keď dôkazná povinnosť patrí k procesným
povinnostiam strán sporu a keď súd podľa § 185 ods. 1 CSP len rozhoduje o tom, ktoré z dôkazov

navrhnutých stranami sporu vykoná, avšak z vlastnej iniciatívy súd dôkazy nehľadá a svojou vlastnou
aktivitou ani nevnáša do sporu skutočnosti, pre ktoré nenachádza podklad v tvrdeniach strán sporu. Súd
nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy, vykonáva dôkazy ku skutkovým tvrdeniam, ktoré sú sporné.

36. Ak žalobca súdu predložil výpisy z účtu žalovanej, ktorými preukazoval dostatok finančných
prostriedkov pred a po oddlžení, súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, ktorá s poukazom na ustanovenie
§ 89 až § 93a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedla,
že ide o listiny dokumentujúce nezákonný postup žalobcu, v dôsledku čoho predmetné listiny nespĺňajú
kritérium zákonne zabezpečeného dôkazu. S odkazom na ustanovenie § 91 ods. 4 uvedeného zákona,

podľa ktorého správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva
podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie: a/ súdu
vrátanenotáraakosúdnehokomisáranaúčelycivilnéhoprocesuasprávnehosúdnehoprocesu,ktorého
je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania jemajetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky súd uvádza, že uvedené listiny a to výpisy
z účtu žalovanej neboli získané v zmysle zákona. Žalobcom predložené výpisy z účtu žalovanej neboli
získané právnym zástupcom žalobcu v súlade so zákonom a preto na ne ako na dôkazy súd neprihliadal.

K listinným dôkazom, ktoré boli predložené žalovanou na poslednom pojednávaní – čestné vyhlásenie
dcéry žalovanej a zmluva o vyplácaní výhry súd uvádza, že sa nejedná o dôkazy preukazujúce poctivý
zámer žalovanej. Z predloženej zmluvy o vyplácaní výhry ide o vzťah dcéry žalovanej a lotériovej
spoločnosti, predmetom ktorej je vyplácanie výhry dcére na konkrétny účet v peňažnom ústave, pričom
sa jedná o účet dcéry ( v inom peňažnom ústave ako účet žalovanej), ktorý nemá žiadny súvis

s prejednávanou vecou a zároveň sa jedná o zmluvu uzavretú dňa 17.07.2024, t.j po oddlžení žalovanej.
Z predloženého čestného vyhlásenia dcéry žalovanej zo dňa 17.06.2025 vyplýva, že táto v minulosti aj
vsúčasnostivyužívalaavyužívabankovýúčetmatkyvedenývM.,žijesožalovanouvjednejdomácnosti,
spolu si pomáhajú a dôverujú. Matka jej dala svoje prístupové heslá k jej bankovému účtu, ona sama
na tento účet poukazovala finančné prostriedky, keď bolo treba mamine vypomôcť. Rovnako jej účet
využívala aj na svoje potreby a uhrádzala z neho v minulosti opakovane aj svoje záväzky. V roku 2024

vyhrala v číselnej lotérii EXTRA VÝPLATA 24 000 eur, z ktorej časť poskytla a dala svojej mame ako
úhradu časti nákladov na bývanie a spoločné stravovanie. Je zaregistrovaná ako hráčka v TIPSPORT
SK a realizuje stávky do hazardných hier, aj v roku 2025 od januára do marca, ale aj neskôr využívala
na realizáciu bankový účet svojej matky, cez tento účet realizovala vklady do hier a na tento účet jej
boli vyplácané výhry. Uvedené listiny sa však netýkajú obdobia, ktoré posudzoval súd ako nepoctivé

konanie/správanie žalovanej. Predložené listiny sa týkajú obdobia po oddlžení, dokonca obdobia po
podaní žaloby o zrušenie oddlženia. Žalovaná neuviedla a netvrdila, ktoré skutkové tvrdenia preukazuje
predloženými listinami a v čom predložené listinné dôkazy preukazujú jej poctivý zámer, t.j. neuviedla,
na preukázanie akých konkrétnych skutkových tvrdení majú slúžiť. Na záver súdu o nepoctivom zámere
žalovanej posudzovanej podľa § 166g ods. 2 ZKR tak nemajú žiadny vplyv, preukazujú pohyb finančných

prostriedkov na účte žalovanej, ku ktorým žalobca predložil listinné dôkazy, na ktoré súd neprihliadal,
nakoľko neboli získané v súlade so zákonom.

37. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných a uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca uniesol
dôkazné bremeno splnenia podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej. Žalovaná

svojím správaním naplnila skutkovú podstatu nepoctivého zámeru vyplývajúcu z § 166g ods. 2 písm.
g), a), c), h) ZKR. Zároveň súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané konanie žalovanej podľa §
166g ods. 2 písm. f) ZKR, nakoľko žalovaná bola platobne neschopná. Na základe uvedeného dospel
súd k záveru, že žalobca preukázal dostatočným spôsobom existenciu zákonných dôvodov na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer a preto žalobe vyhovel.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Podľa § 365 CSP

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
početrovnopisovapríloh,súdvyhotovíkópienajehotrovy.Akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladá

vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré

vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).