Uznesenie – Život a zdravie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010329
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010329.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 11. novembra 2025 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou
a obžalovaného, ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/33/2025 zo dňa

11.08.2025 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/33/2025 zo dňa 11.08.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) súd prvého stupňa rozhodol nasledovne (citácie výrokovej časti):

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom D. E. XX, toho času v ÚVV Ilava,

je vinný, že

1/ dňa 18.11.2024 o 16:35 hod. v Topoľčanoch na ulici P.O. Hviezdoslava pri obchodnom dome
Billa bez príslušného povolenia prechovával a dňa 18.11.2024 o 19:00 hod. vydal príslušníkovi PZ
v troch plastových vreckách s tlakovým uzáverom, metamfetamín (pervitín) s hmotnosťou 30,676 g
obsahujúci 16,074 g absolútneho metamfetamínu spôsobilého nepriaznivo ovplyvniť psychiku užívateľa
a tiež bez príslušného povolenia prechovával pervitín do 18.11.2024 o 20:50 hod. v D. E. XX vo

svojej izbe rodinného domu, pričom pervitín s hmotnosťou 24 mg obsahujúci 16 mg absolútneho
metamfetamínu spôsobilého nepriaznivo ovplyvniť psychiku užívateľa bol zaistený príslušníkom PZ
pri domovej prehliadke, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovjepervitín(metamfetamín)zaradený
do II. skupiny psychotropných látok,

2/ v období od februára 2024 do 08.07.2024 v meste Bánovce nad Bebravou pri čerpacej stanici Slovnaft
anainýchmiestachvdanommeste,akoajvobciRybany,predalpervitínosobeF.D.minimálneštyrikrát,
z čoho trikrát po 0,5 g pervitínu za sumu 30,- eur, raz za 1g za 50,-€, pričom v zmysle zákona NR SR č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
je pervitín (metamfetamín) zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

tedav bode 1/
neoprávnene prechovával inú psychotropnú látku ako omamnú látku konope, živice z konopy alebo
psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický

variant (THC) a čin spáchal vo väčšom množstve,

v bode 2/
neoprávnene obchodoval s psychotropnou látkou v nepatrnom množstve

čím spáchal

v bode 1/
zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa
§ 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák.

v bode 2/
prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1 Tr. zák.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 171 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci: mobilný telefón zn.
Samsung S24, strieborný bez poškodenia s IMEI I.: 351885219837233, IMEI II.: 2352096889837235,
SIM: 8942102180056358551 spolu s obalom, mobilný telefón zn. Samsung S24 Ultra, zelenej farby

bez poškodenia, IMEI I.: 355928817047098, IMEI II.: 359324917047095, SIM I: 0311001454448, SIM
II: 894210218005503415-3 spolu s obalom, mikrováha MODE 8068, čierna, bez predného a zadného
krytu na baterku.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci: finančná hotovosť

vo výške 860,- eur,

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Naproti tomu súd podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodzuje obžalovaného pre skutok v obžalobe

prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou č.k. Pv 245/24/3301-83 z 31.03.2025 právne
kvalifikovaný ako pokračovací zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona na
skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby najneskôr do 18.11.2024 na presne nezistených miestach od presne
nestotožnených osôb si zadovažoval metamfetamín (pervitín), a zadovážený pervitín delil na menšie
dávky a poskytoval alebo predával

osobe D. G., ktorej poskytol bezodplatne pervitín v období od 31.10.2024 do 16.11.2024 na adrese D.

E. XX celkom dvakrát vždy po 0,1 g pervitínu,

osobe H. I., ktorej predal pervitín od presne nezisteného obdobia do 05.11.2024 na adrese D. E.
XX nepravidelne raz za dva týždne v presne nezistených množstvách od 0,5 g do 1 g pervitínu
za sumu 30,- eur za 0,5 g pervitínu a niekedy jej pervitín poskytol bezodplatne s tým, že mu

zaplatí neskôr, pričom v presne nezistenej dobe pred letným obdobím roku 2024 v obci Rybany na
parkovisku za zmrzlinou jej predal prostredníctvom ďalšej osoby presne nezistené množstvo pervitínu
predstavujúce dve dávky na bežné užitie, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je pervitín (metamfetamín)zaradený do II. skupiny psychotropných látok, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k.
2T/101/2011-208 zo dňa 15.05.2012, právoplatným dňa 19.11.2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 3To/101/2012-246 zo dňa 19.11.2012, uznaný vinným zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote obžalovaný a prokurátor v
neprospech obžalovaného podali proti nemu odvolania proti výrokom o vine i treste a prokurátor aj
proti výroku o ochrannom opatrení, zahlásiac ich do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho
vyhlásení.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol aj nasledovné (citácie):

S rozsudkom súdu prvého stupňa sa nestotožňujem a naopak mám za to, že súd sa pri rozhodovaní
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nesprávne zistil a vyhodnotil
skutkový stav veci v nadväznosti na čo vec nesprávne právne posúdil, pričom postupoval v rozpore
s ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku a § 168 ods. 1 Tr. poriadku. Pri hodnotení

vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku
a v konaní vykonané dôkazy podľa môjho názoru vyhodnotil nesprávne. Dôkazný postup je totiž
potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto
požiadavka vyplýva práve z ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Zastávam názor, že skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe sa stal, tento napĺňa všetky obligatórne
znaky stíhaného pokračovacieho zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona a tohto sa
dopustil obžalovaný A. B., ktorého vina bola dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní jednoznačne
preukázaná. Obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďou svedka D., svedkyne I., svedkyne G.,

znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 39/2025, zápisnicou
o vydaní veci zo dňa 18.11.2024 s fotodokumentáciou, zápisnicou o vykonaní domovej prehliadky zo
dňa 18.11.2024 s fotodokumentáciou, zápisnicou o ohliadke zo dňa 18.11.2024 s fotodokumentáciou,
znaleckým posudkom KEU PZ v Bratislave pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2024/12324 a jeho dodatku č.
PPZ-KEU-BA-EXP-2025/1647, pozitívnymi konečnými výsledkovými listami obžalovaného a svedkyne

G., zvukových nahrávok telefonických hovorov obžalovaného a ďalšími listinnými podkladmi.

Súd podľa môjho názoru nesprávne v napadnutom rozsudku v časti, v ktorej bol obžalovaný uznaný
vinným, rozdelil trestnú činnosť kladenú obžalovanému za vinu na časť neoprávneného prechovávania
návykovej látky – metamfetamínu vo väčšom množstve (bod 1/ rozsudku) a neoprávneného

obchodovania s návykovou látkou – metamfetamínom (bod 2/ rozsudku vo vzťahu k svedkovi D.) a v
časti, v ktorej bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby na neoprávnené obchodovanie s návykovou
látkou – metamfetamínom (vo vzťahu ku svedkyni G. a svedkyni I., ktorých výpovede považoval za
nedôveryhodné).

Je nepochybné, že v danom prípade ide o jeden pokračovací zločin neoprávnenej výroby a
obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods.
3 písm. a), písm. c) Tr. zákona, ktorého podstata a totožnosť spočíva v jednom konaní. Pre uvedené
konštatovanie treba vychádzať v danom konaní najmä z jednotiaceho zámeru, totožnosti predmetu a
spôsobu konania. Predmet – pervitín je rovnaký pri zadovážení, prechovávaní a predaji. Spôsob balenia

do troch malých vreciek s tlakovým uzáverom o rozmeroch 9x5 cm, nájdené a zaistené v ten istý deň
spolu s finančnou hotovosťou vo výške 860,- eur v malých bankovkách a dvomi mobilnými telefónmi s
dvomirozličnýmiSIMkartami,vrátanemikrováhy,predstavujevosvojomsúhrne„logistiku“opakovaného
a systematického predaja po dávkach a rozhodne nie zásobu pre osobnú spotrebu. Vo veci je potrebné
tiež poukázať na časovú a miestnu súvislosť, kedy k páchaniu trestnej činnosti malo dochádzať v

susedných okresoch Topoľčany, Bánovce nad Bebravou a Partizánske v tom istom období. Charakter
pokračovacieho trestného činu priamo vyplýva aj z ekonomického motívu – stabilnej ceny 30,- eur za
0,5 – 1 g a pravidelných stretnutiach za účelom obchodovania s návykovou látkou – pervitínom. Tieto
všetky okolnosti zakladajú zákonné znaky pokračovacieho trestného činu – viac útokov rovnakého druhuspojených spoločným zámerom, spáchaných podobným spôsobom a v krátkych intervaloch. Rozdelenie
trestnej činnosti obžalovaného súdom je preto nedôvodné a súčasne vedie k neodôvodnene miernej
trestnoprávnej reakcii.

Ďalšia distribúcia návykových látok – metamfetamínu vyplýva zo súhrnu dôkazov (najmä balenia po
dávkach, finančná hotovosť v malých bankovkách korešponduje s jednotkovými cenami, dva telefóny
a SIM karty – štandardná komunikačná báza dílera, mikrováha, paralelné výpovede odberateľov –
minimálne svedka D., svedkyne G., svedkyne I., záznamy hovorov z ÚVV o ovplyvňovaní svedkov

a snahe zaistiť si kontrolu nad dôkazmi), ktoré vytvárajú uzavretý reťazec indícii. Mimo rozumnú
pochybnosť vyplýva, že držba 30,676 g (16,074 g absolútneho metamfetamínu) a držba 24 mg (16 mg
absolútneho metamfetamínu) nebola pre vlastnú potrebu. Súd všetky tieto znaky „dílerstva“ nezobral vo
svojom súhrne do úvahy a mylne v podstate uzavrel, že účel - predaj návykových látok nebol preukázaný
a v prípade týchto návykových látok – pervitínu sa jedná len o osobnú spotrebu. O obchodovaní s
návykovými látkami navyše svedčí aj správa o povesti obžalovaného v zmysle ktorej obžalovaný nemá

dôveru a vážnosť u spoluobčanov, chodili na jeho osobu upozornenia, že pácha drogovú trestnú činnosť,
pohyboval sa v spoločnosti konzumentov drog a zo strany okolia bol upozorňovaný na škodlivosť
užívania drog ako aj na trestnosť ich distribúcie a jeho ďalšie aktuálne trestné stíhanie pre obchodovanie
s návykovými látkami.

Neoprávnenádržbazaistenejnávykovejlátky–metamfetamínubolalenjednoufázouprocesu„dílerstva“
a má byť správne hodnotená skutkovo aj právne v zmysle podanej obžaloby ako pokračovací zločin
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1,
ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona.

Súd postavil záver o „nepatrnom množstve“ len na tom, koľko bolo gramov zobchodovaných pri
jednotlivých stretnutiach s D.. V spojení s vyššie uvedeným ide o vecne nesprávny záver. Zároveň
poukazujem na skutočnosť, že pri pokračovacom trestnom čine je rozhodujúca kumulácia útokov,
pravidelnosť,dĺžkaobdobia,početodberateľovaekonomickýzisk.UžlenprisvedkoviD.ideominimálne
štyri predaje pervitínu po 0,5-1 g, vždy za 30,- eur, resp. 50,- eur, čo prekračuje rámec ojedinelého

poskytnutia návykovej látky – pervitínu a smeruje k právnej kvalifikácii podľa § 173 ods. 2 písm. b) Tr.
zákona.

K svedeckým výpovediam uvádzam, že svedok D. v konaní vypovedal konzistentne a to jednak v
prípravnom konaní a jednak v konaní na súde. Jeho výpoveď nebola motivovaná výhodou a detailne

opisuje miesta, dávky, ceny a frekvenciu. Neboli preukázané dôvody, prečo by mal krivo vypovedať.

Svedkyňa I. na súde odmietla vypovedať a preto bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne z
prípravného konania. Táto zápisnica obsahuje rovnako všetky podstatné údaje k trestnej činnosti
obžalovaného a zhoduje sa so svedkom D. v cene, dávkach a miestach. Súd bez riadneho odôvodnenia

v podstate tvrdí, že jej výpoveď nie je podporovaná inými dôkazmi, pritom túto podporu poskytuje najmä
svedok D., zaistené návykové látky, zaistené veci dôležité pre trestné konanie – mobilné telefóny so
SIM kartami, finančná hotovosť, mikrováha, preukázaná snaha obžalovaného o ovplyvnenie výpovede
svedkyne a pod.

Napriek skutočnosti, že svedkyňa G. na hlavnom pojednávaní vypovedala inak a boli odstraňované
rozpory vo výpovedí z prípravného konania, súd v rámci hodnotenia jej dôveryhodnosti opomenul jej
pozitívny toxikologický nález a obsah záznamov telefonických hovorov obžalovaného z ústavu na výkon
väzby, kde obžalovaný inštruuje okolie, ako postupovať voči svedkom (osobitne svedkyni G. a svedkyni
I.). To logicky vysvetľuje jej zmenu postoja pred súdom a zodpovedá ovplyvňovaniu zachytenému v

prehratých záznamoch. Svedkyňa G. na hlavnom pojednávaní neuviedla jasné a logické argumenty,
ktoré ju viedli k zmene výpovede, pričom podané vysvetlenie z jej strany je zároveň nepresné a v rozpore
s ďalšími vykonanými dôkazmi, osobitne aj výsluchom vyšetrovateľa PZ, ktorý poprel, že by polícia na ňu
tlačila, pričom bola prítomná nezúčastnená osoba, obhajca, a prejavy nátlaku sa nepreukázali. Výpoveď
možno hodnotiť ako spontánnu a konkrétnu. Jej výpoveď z prípravného konania je pritom obsahovo

dostatočná a určitá a súd ju mal zohľadniť ako základ svojho rozhodnutia.

V nadväznosti na hodnotenie dôveryhodnosti výpovede svedkyne G. a svedkyne I. mám za to, že závery
súdu o ich nedôveryhodnosti neobstoja. Doktrína RAVEN musí byť aplikovaná vyvážene. Súd sámcituje kritéria (povesť, schopnosť vnímať, osobný záujem, odbornosť, neutralita), no opomenul ďalšie
podstatné skutočnosti a to, že toxikologické nálezy u svedkyne G. a obžalovaného posilňujú verziu
o pravidelnom užívaní návykovej látky a kontakte svedkyne s obžalovaným, ďalej zhody v detailoch

v spôsobe páchania trestnej činnosti už v procesnom štádiu prípravného konania medzi svedkyňou
I., svedkyňou G. a svedkom D. (cena, dávky, miesta), ktoré skutočnosti zvyšujú ich dôveryhodnosť,
ako aj záznamy telefonických hovorov obžalovaného z ústavu na výkon väzby, ktoré logicky vysvetľujú
zmenu, respektíve odmietnutie vypovedať ako výsledok ovplyvňovania svedkov. Nad rámec uvedeného
možno tiež poukázať na skutočnosť, že v čase, kedy sa obžalovaný dopustil konania v snahe ovplyvniť

menované svedkyne boli tieto už opakovane vypočuté v prípravnom konaní a zotrvali na svojich
výpovediach vo všetkých podstatných bodoch. Pri RAVEN je podstatné, či má svedok aj podporu ďalšími
vykonanými dôkazmi. Uvedená podmienka splnená bola uvedenými skutočnosťami, avšak súd tieto
okolnosti pri svojom rozhodovaní vôbec nezobral do úvahy. Hodnotenie svedkýň len cez ich životný štýl
(užívanie drog, konflikty s obžalovaným) je selektívne.

Obžalovaný bol v minulosti odsúdený za drogovú trestnú činnosť a to rozsudkom Okresného súdu
Partizánske č.k. 2T/101/2011-208 zo dňa 15.05.2012, právoplatným dňa 19.11.2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/101/2012-246 zo dňa 19.11.2012, ktorým bol odsúdený
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov,ichdržanieaobchodovaniesnimipodľa§172ods.1písm.d),ods.2písm.a)Tr.zákona.Pri

správnom posúdení stíhaného skutku ako pokračovacieho zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c)
Tr. zákona v rámci špeciálnej recidívy súd túto okolnosť nevzal do úvahy a uvedenú právnu kvalifikáciu
neaplikoval, hoci skutkový a právny základ ju dovoľuje.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obžalovaný nielen neoprávnene zabezpečil a
prechovával návykovú látku pre osobnú spotrebu, ale zároveň s návykovou látkou – pervitínom
obchodoval, pričom z hľadiska obchodovaného množstva a jeho právneho posúdenia ide o väčšie
množstvo. Úmysel obžalovaného tak nesmeroval len k prechovávaniu návykovej látky pre osobnú
spotrebu ale aj k jej opakovanému zadováženiu iným osobám – obchodovaniu.

Súd prvého stupňa sa s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nedostatočne vysporiadal,
nesprávne zistil skutkový stav veci a dôkazy nesprávne vyhodnotil, nevysporiadal sa so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol a tiež vec nesprávne
právne posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov považujem napadnutý rozsudok za nezákonný.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku považujem za nepresvedčivé, nepreskúmateľné a rozporné
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku.

V nadväznosti na uvedené je preto aj uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3
roky nepodmienečne neprimerane mierny, nakoľko vychádza z nesprávne ustálenej právnej kvalifikácie

skutku súdom, v nadväznosti na ktorú skutočnosť nebol obžalovanému uložený ani ochranný dohľad.
Navyše sú splnené všetky zákonné podmienky aj pre uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods.
1 písm. a) Tr. zákona vo vzťahu k zaistenej mikrováhe, ktorá slúžila na delenie pervitínu, jeho váženie
a následný predaj.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. poriadku
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/33/2025-533 zo dňa 11.08.2025 v celom
rozsahu, a aby v zmysle § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol nasledovné (citácie):

Proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/33/2025 zo dňa 11.8.2025 podal obžalovaný
odvolanie, ktoré takto odôvodňuje:

Nezákonný dôkaz

Podľarozsudkuobžalovanýdňa18.11.2024vTopoľčanochpriobchodnomdomeBillavydalpríslušníkovi
polície pervitín.S týmto záverom súdu obžalovaný nesúhlasí, polícii nič nevydal.

Toto potvrdil pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 11.8.2025 svedok J. B., ktorý uviedol, že
obžalovanému príslušníci polície povedali, že sa mu bude otvárať taška.

Z obsahu výpovede tohto svedka je možné ustáliť, že išlo o vykonanie osobnej prehliadky, ku ktorej si
polícia prizvala svedka ako nezúčastnenú osobu, pretože vydanie veci takýto postup nevyžaduje, na

ktorú nemala polícia príkaz prokurátora.

Obžalovaný v priebehu trestného konania namietal, že zápisnicu o vydaní veci zo dňa 18.11.2024
nepodpísal, že v spise sa nachádza iba jej fotokópia a obžalovaný spochybňuje v tomto odvolaní aj
zápisnicu zabezpečenú súdom.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že zápisnica je listinou, ktorá osvedčuje priebeh a zákonnosť
procesného úkonu a jeho uskutočnenie.

Z obsahu zápisnice o vydaní veci, ktorá sa nachádza v spise vyplýva, že vyšetrovateľ vyzval
obžalovaného na vydanie konkrétne vymedzených vecí uvedených už vo výzve v zápisnici, čo je

nemožné.

Vyšetrovateľ nemohol vedieť, z obsahu spisu to nevyplýva, čo presne, v akom balení má obžalovaný
(drogy) v taške a nemohol vedieť ani o ďalších veciach v zápisnici uvedených.

Aj zo zápisnice o vydaní veci zabezpečenej súdom vyplýva, že podpis sa nenachádza na samotnej
zápisnici na liste s popisom vydaných vecí, ale na strane s poučením ohľadom vydania veci, o ktorom
obžalovaný tvrdí, že nie je jeho.

Obhajoba k tomuto uvádza, že ak by aj podpis na poučení patril obžalovanému, zápisnica mala byť

podpísaná na každej strane, a keďže nie je popísaná práve na liste, ktorý osvedčuje priebeh tohto úkonu
(§ 59 ods. 1 Tr. por.), kde je obsah vydaných vecí, nemôžeme ju považovať za použiteľnú v trestnom
konaní a teda za zákonný dôkaz.

Zápisnica o vydaní veci tak nie je tak listinou, ako to tvrdí súd, ktorá osvedčuje priebeh a zákonnosť

procesného úkonu a jeho uskutočnenie, aleje listinou, ktorá vzbudzuje pochybnosti.

Z rozhodnutia NS SR č.k. 4Tdo 67/2016 vyplýva:
Nevyhnutne treba zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci, resp. dokázanie viny, nikdy
nemôže byť nadradené zásade stíhania zo zákonných dôvodov a ani právu na zákonný proces, pretože

by to viedlo k snahe dosiahnuť pravdu za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona.

Trestné stíhanie je vždy nevyhnutné vykonávať len v súlade so zákonom, preto postup príslušných
orgánov, ktorého cieľom je náležité zistenie skutkového stavu veci, musí byť vždy v intenciách zákona.

Žiadnymi limitmi neobmedzené objasňovanie trestných činov, by viedlo k zničeniu mnohých
spoločenských a osobných hodnôt a zákonný postup štátnych orgánov je sám o sebe hodnotou, ktorá
je imanentným princípom demokratického a právneho štátu a umožňuje ochranu ďalších práv a právom
chránených záujmov.

Nezákonný postup v prípravnom konaní pri zaistení veci prvostupňový a odvolací súd zákonne
nezhodnotili v zmysle zásady, že na nepráve nemôže byť založené právo, a v rozpore s ustálenou
súdnou praxou sa snažili o legitimovanie nezákonne získaného dôkazu a z neho odvodených dôkazov.

Z týchto dôvodov nie je možné použiť v trestnom konaní proti obžalovanému veci, ktoré údajne boli ním

vydané dňa 18.11.2024 v Topoľčanoch pri obchodnom dome Billa príslušníkovi PZ.S poukazom na Nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 299/2024-24 zo dňa 15.1.2025, si dovoľuje
obhajoba uviesť, že ani ďalšie dôkazy nadväzujúce na zásah polície proti obžalovanému, nie je možné
ako dôkaz použiť (plody otráveného stromu).

Droga a znalecké skúmanie

Obhajoba sa krátko vyjadrí, aj napriek vyššie uvedenému, k tvrdeniu súdu vo vzťahu k potrebe
preukazovaniaskutočnosti,čiideodroguvprípade,kedynebolvykonanýjejzáchytanáslednýchemický

rozbor.

K tomuto je potrebné uviesť, že droga, ktorá mala byť predmetom predaja v skutku v bode 2 rozsudku,
nebola skúmaná znaleckým dokazovaním a nie je možné preto zistiť, z čoho súd usúdil, že išlo o pervitín.

Obhajoba sa domnieva, že podľa súčasného znenia Tr. zák. je potrebné určenie množstva účinnej látky

aj v prípade nepatrného množstva, inak nevieme, či ide o drogu tak, ako to súd ustálil v rozsudku.

Takto to bolo aj pred účinnosťou zákona č. 214/2024 Z.z., obhajoba poukazuje napr. na R 35/2016.

Podľa uznesenia NS SR č.k. 2Toš 4/2009 zo dňa 26.2.2010, str. 25, ak má byť rozhodnutie založené

na výpovedi len jedného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť
ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali ani najmenšiu pochybnosť
o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu.

Podľa uznesenia NS SR č.k. 5To 17/2009 zo dňa 25.2.2010, str. 3,4, súd nemôže vyvodzovať náležité

zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti,
pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja.

V danej veci nie je výpoveď svedka F. D., ktorá je jediným usvedčujúcim dôkazom v bode 2 rozsudku,
potvrdená žiadnym iným dôkazom.

Obhajoba sa domáhala zabezpečenia telefónu z jeho inej trestnej veci, ktorou chcela dokázať
nepravdivosť jeho tvrdení, čo jej nebolo umožnené (potvrdenie alebo nepotvrdenie vzájomnej
komunikácie).

Za týchto okolnosti nie je možné na základe výpovede tohto svedka uznať vinu obžalovaného v bode
2. rozsudku.

Záver

Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/33/2025 zo dňa
11.8.2025 podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

***

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.
por., na podklade podaných odvolaní prokurátora i obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné

chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe takéhoto svojho
postupu potom dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného sú sčasti dôvodné, i keď
v prípade obžalovaného z iných ako ním uvádzaných dôvodov, a že napadnutý rozsudok je preto
potrebné zrušiť v celom rozsahu.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť
vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednalarozhodol,lenvtedy,akbydoplneniekonaniaodvolacímsúdombolospojenésneprimeranými
ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd prípadne aj nariadil.

Podrobným preskúmaním veci odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa trpí

chybami v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por., pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku,
najmä pre nejasnosť, neúplnosť a aj nepreskúmateľnosť skutkových zistení, tiež preto, že sa súd
prvého stupňa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho
vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov i právnych záverov a na
objasnenie veci je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ako aj preto, že napadnutým rozsudkom boli

porušené ustanovenia Trestného zákona.

Keďže tieto zistené chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, odvolací
súd rozhodol o odvolaniach prokurátora a obžalovaného na neverejnom zasadnutí – § 326 ods. 1 písm.
b) Tr. por.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom uvedie, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto.

Ťažiskom každého súdneho rozhodnutia má byť jeho presvedčivosť obsiahnutá v jeho písomnom
odôvodnení, v prípade rozsudku vyhotovenom podľa § 168 ods. 1 Tr. por. Len odôvodnenie rozsudku,

ktoré dáva primeranú odpoveď aj na návrhy, argumenty a námietky účastníka konania, svojim
obsahom zaručuje riadny výkon spravodlivosti a je predpokladom možnosti kontroly verejnosťou a
uplatňovania opravných prostriedkov v zmysle zákonného poučenia. Len spravodlivé a presvedčivé
súdne rozhodnutie môže byť spôsobilé na korektné pochopenie a akceptovanie nielen dotknutou
osobou, ale aj verejnosťou vo vzťahu, ku ktorej predstavuje istý výchovný prvok. Len komplexne

odôvodnené súdne rozhodnutie s relevantnými argumentmi, či už o skutkových zisteniach alebo o
úvahách, ako dospel súd k týmto zisteniam, a tiež o právnych úvahách odôvodňujúcich spôsob
rozhodnutia môže spĺňať všetky atribúty zákonnosti.

Z citovaného znenia ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. ďalej vyplýva, že zákonnou náležitosťou

odôvodnenia rozsudku musí byť aj riadne odôvodnenie zistenia konkrétnych skutkových okolností
prípadu, rozhodných z hľadiska aplikácie príslušných zákonných ustanovení. V súvislosti s uvedeným
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej konanie a
rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci,
rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje

viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie
rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Riadne odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v
tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu, zabezpečenie ktorého vyžaduje účinná realizácia
základného práva každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Po podrobnom preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že písomné odôvodnenie napadnutého
rozsudku nezodpovedá v celom rozsahu vyššie uvedenému zákonnému ustanoveniu.Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5, podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé

rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) vyžaduje, aby
každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak,
aby nemohla vzbudzovať dôvodnú pochybnosť o tom, že sa skutok stal, že ide o trestný čin a že
ho spáchal práve obžalovaný. Za zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať len zistenie o
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru o

jej danosti, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Náležité
zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v
súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého
zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí s predmetom zákona
a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľov a uskutočnenie

spravodlivého procesu.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi (§ 2 ods. 12
Tr. por.) je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci tak, aby sa v každom
jednotlivom prípade vzali do úvahy osobitosti daného prípadu, a súčasne zabraňuje šablónovitému,

mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Zákon pritom nepriznáva žiadnemu dôkazu a priori
osobitný význam a ani neupravuje, aké množstvo dôkazov treba vykonať na preukázanie určitej
skutočnosti.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom

konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia,
ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a
urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, potom odvolací súd nemôže podľa § 321 ods. 1 písm.
b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných

dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim
skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého
stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné preto zdôrazniť, že v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru
odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne dôkazy vykonané

vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd iba upozorniť súd
prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať,
nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

K otázke zisťovania skutkového stavu veci odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v trestnom

konaní sa zisťujú skutkové okolnosti, ktoré sú významné z hľadiska aplikácie všetkých ustanovení
Trestného zákona, teda nielen ustanovení osobitnej časti, ale aj všeobecnej časti tohto zákona.

Odvolací súd po splnení svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
nepresvedčivý, a teda aj nepreskúmateľný (§ 168 ods. 1 Tr. por.), a to z týchto dôvodov:

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd musel prisvedčiť tej jeho námietke,
že svedkyňa D. G. na hlavnom pojednávaní síce vypovedala inak a na hlavnom pojednávaní dňa
02.06.2025 boli odstraňované rozpory vo vzťahu k jej výpovedi z prípravného konania zo dňa 19.11.2024po vznesení obvinenia, na ktorom bol inak osobne prítomný obhajca obžalovaného (§ 264 ods. 1 Tr.
por.), avšak súd prvého stupňa pri hodnotení, ku ktorej jej výpovedi sa „prikloní“, opomenul prihliadnuť aj
na jej pozitívny toxikologický nález (odber bol vykonaný dňa 18.11.2024), ktorý (dôkaz) inak vyplynul tiež

z vykonaného dokazovania a ktorý v podstate podporoval práve jej svedeckú výpoveď z prípravného
konania.Pretozáversúduprvéhostupňa,ževýpoveďsvedkyneG.jejedinýmazásadnýmusvedčujúcim
dôkazom o zadovážení pervitínu obžalovaným jej osobe, je minimálne predčasný, ak nie aj nesprávny.
Súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil, prečo sa napokon priklonil k výpovedi svedkyne z hlavného
pojednávania, v rámci ktorej už obžalovaného neusvedčovala zo spáchania drogovej trestnej činnosti vo

vzťahu k jej osobe, ako o tom inak vypovedala ešte v prípravnom konaní, na kontradiktórne vykonanom
výsluchu. Napokon súd prvého stupňa dôsledne neprihliadol aj k tomu, prečo táto svedkyňa začala
namietať obsah svojho výsluchu z prípravného konania, resp. vypovedala, že bola pred týmto výsluchom
ovplyvňovaná zo strany polície, až s takým časovým odstupom, čo by mohlo rovnako svedčiť skôr
o účelovosti zmeny jej výpovede. V prípade, ak by súd prvého stupňa vychádzal z výpovede svedkyne
z prípravného konania, by do úvahy potom mohlo prichádzať aj uznanie viny obžalovaného, a to

minimálne pre trestný čin podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.

Podľa § 322 ods. 4 písm. a) Tr. por. odvolací súd nemôže sám uznať obžalovaného za vinného zo skutku,
pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený.

Najmä z pohľadu vyššie citovaného zákonného ustanovenia Tr. por. bolo potrebné napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky prokurátora, odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 135b ods. 1 Tr. zák. prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora
alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku,
psychotropnúlátku,drogovýprekurzoralebopredmeturčenýnaichvýrobunajviacvoväčšommnožstve,
ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s
ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo

predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo
iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného
na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a
bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového
prospechu.

Podľa § 135c ods. 1 Tr. zák. nepatrné množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky uvedených v
prílohe č. 1 zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu uvedenému v treťom stĺpci v prílohe
č. 1. Ak množstvo materiálu presahuje hodnotu uvedenú v treťom stĺpci, pre výsledné určenie, či ide
o nepatrné množstvo alebo malé množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky, je rozhodujúce

množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu, ktoré pri
nepatrnom množstve omamnej látky alebo psychotropnej látky nesmie presiahnuť hodnotu uvedenú v
štvrtom stĺpci v prílohe č. 1.

Tento senát odvolacieho súdu vyjadruje týmto svoj právny názor, že právna úprava Trestného zákona

účinného od 15.03.2024 nevylučuje usvedčenie – vyslovenie viny páchateľa z tzv. drogových trestných
činov podľa § 171 až 173 Tr. zák. aj v situácií, ak by nebola v trestnom konaní zaistená akákoľvek
zakázaná látka, a to s poukazom na definíciu nepatrného množstva omamnej alebo psychotropnej látky
podľa § 135c Tr. zák., kde je toto množstvo dané najviac maximálnym množstvom materiálu uvedeným
v treťom stĺpci. Inak povedané – ani podľa aktuálne účinnej právnej úpravy nie je stanovené minimálne

množstvo omamnej alebo psychotropnej látky, kedy by už išlo o spáchanie trestného činu podľa § 171
až 173 Tr. zák.

Teda platí, že usvedčovanie páchateľov drogových trestných činov len na základe iných dôkazných
prostriedkov, najmä svedeckých výpovedí, prevažne osôb v pozícii užívateľov drog, či kupujúcich, je

možné, avšak spravidla len v rozsahu nepatrného množstva (keďže pre nezaistenie omamnej alebo
psychotropnej látky a jej odborné skúmanie je prakticky nemožné určiť množstvo účinnej látky vo forme
voľnej bázy).Tento senát odvolacieho súdu taktiež vyjadruje ďalej právny názor, že aj bez zaistenia akejkoľvek
omamnej alebo psychotropnej látky je možné v odôvodnených prípadoch ustáliť vinu páchateľa zo
spáchania niektorého z tzv. drogových trestných činov (§ 171 až § 173 Tr. zák.), a teda aj bez odborného

vyjadrenia či v zložitejších prípadoch znaleckého dokazovania. Pôjde o prípady, kedy z vykonaného
dokazovania nevyplynú pochybnosti o naplnení znakov skutkovej podstaty konkrétneho tzv. drogového
trestného činu aj bez odborných znalostí.

Pokiaľ ide o kvalifikačný znak „už bol za taký čin právoplatne odsúdený“, tento senát odvolacieho súdu

vyjadruje ďalej právny názor, že skutky a skutkové okolnosti takýchto skorších trestných vecí je potrebné
vždy „premietnuť“ do Trestného zákona účinného od 15.03.2024, teda či tieto budú napĺňať skutkovú
podstatu trestného činu podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. aj po novele ohľadom toho, či zaistené drogy
boli určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich
prechovávaním.

Napokon k odvolacej námietke prokurátora, že boli splnené všetky zákonné podmienky aj pre uloženie
trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vo vzťahu k zaistenej mikrováhe, odvolací
súd poukazuje na výrokovú časť napadnutého rozsudku, že takýto trest súd prvého stupňa vo vzťahu
k tejto zaistenej veci obžalovanému aj uložil.

Vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného poukazuje odvolací súd na svoje zistenia, ktoré ho viedli rovnako k
záveru, že napadnutý rozsudok je nepresvedčivý a nepreskúmateľný a je potrebné doplniť dokazovanie
na súde prvého stupňa, a to nasledovné:

Odvolací súd predovšetkým zistil, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného

zákona v neprospech obžalovaného, a to v časti výrokov o uložených trestoch.

Pokiaľ ide o výrok o nepodmienečnom treste odňatia slobody, súd prvého stupňa nesprávne zohľadnil
aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., pretože pri určovaní druhu a výmery trestu aplikoval
už tzv. asperačnú zásadu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., teda trest ukladal pre viac trestných činov (zločin

a prečin). Súčasné použitie obidvoch týchto zákonných ustanovení bolo dvojitým pričítaním tej istej
okolnosti v neprospech obžalovaného. Napokon vo výroku o treste, z dôvodu aplikácie tzv. asperačnej
zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., nemalo byť po správnosti uvedené aj ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o tresty prepadnutia vecí, uložené podľa § 60 ods. 1 písm. a), c) Tr. zák., dôvody na uloženie aj

takýchto trestov súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa javia byť skôr hypotetické a pochybné
(citácia: Súd dôvodní tým, že zaistené veci - mobilné telefóny slúžia štandardne na komunikáciu s
dodávateľom či odberateľom, boli teda používané na ten účel, tiež boli nájdené pri domovej prehliadke
či vydané zaisteným obžalovaným spolu s drogami. To platí aj o peniazoch, ktoré mal u seba v čase,
keď mu zaistili drogy, je teda dôvodné konštatovať že tie sú výnosom trestnej činnosti.).

Odvolací súd k tomu uvádza, že v prípade vecí, ktoré môžu byť postihnuté trestom prepadnutia, musí ísť
vždy o veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu alebo ktoré boli výnosom z trestnej činnosti,
tedamusíbyťpreukázanápriamasúvislosťsvýrokomovine,prektorýsaten–ktorýpáchateľodsudzuje.
Ak sa táto priama súvislosť v rámci dokazovania nepreukáže alebo existuje o nej čo i len pochybnosť,

je potom potrebné rozhodnúť v súlade so zásadou in dubio pro reo, teda takýto druh trestu neuložiť vo
vzťahu ku konkrétnej veci.

Parafrázujúc vyššie uvedený právny záver na prejednávaný prípad – ak bol obžalovaný napadnutým
rozsudkom súdu prvého stupňa uznaný vinným pre skutok 2/, že mal predať osobe F. D. pervitín za

celkovú sumu 140,- Eur, nemohol byť daný zákonný podklad pre ukladanie trestu prepadnutia finančnej
hotovosti až vo výške 860,- Eur, resp. bolo potrebné dokazovaním ustáliť, že išlo o finančnú hotovosť,
ktorá skutočne pochádzala z trestnej činnosti, pre ktorú došlo k uznaniu viny, resp. že išlo o výnos
z takejto trestnej činnosti (§ 130 ods. 9 Tr. zák.).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vec znovu prejednať so zameraním sa na odstránenie
vyššie uvedených pochybení, resp. v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie na hlavnom pojednávaní.
V rámci opätovného rozhodovania vo veci samej bude súd prvého stupňa povinný prihliadať na

všetky novo zistené dôkazy, ktoré riadne vykonal na hlavnom pojednávaní, pri zachovaní práva najmä
obžalovaného sa k nim vyjadriť (§ 271 ods. 1 Tr. por.). Následne bude povinný opäť vo veci rozhodnúť
na základe posúdenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Je dôležité mať
na zreteli aj povinnosť súdu prvého stupňa v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. presvedčivo sa vysporiadať
s doterajšou argumentáciou procesných strán v konaní (vyplývajúcou aj z odôvodnení podaných

odvolaní).

Napokon bude súd prvého stupňa povinný, vo vzťahu k novému (prípadnému) výroku o vine vo svojom
novom rozhodnutí, zaoberať sa aj odvolacou námietkou prokurátora ohľadom splnenia zákonných
podmienok pre prípadné uloženie ochranného dohľadu obžalovanému.

Súd prvého stupňa bude pri novom prejednaní a rozhodnutí viazaný vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.