Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125010250
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125010250.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň
JUDr. Evy Kyselovej a JUDr Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 9. decembra 2025
prejednal odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn.
1T/17/2025 z 12.6.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1T/17/2025 z 12.6.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným
z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 6.8.2024, na skutkovom základe,
že:

„v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste si od neznámej osoby zaobstaral pre
vlastnú potrebu sušený rastlinný materiál, o ktorom vedel, že sa jedná o tzv. marihuanu a to v presne
nezistenom množstve, kde sušený rastlinný materiál v štyroch plastových vreckách mal u seba v
osobnom motorovom vozidle zn. Ford Fiesta ev. č. C. XXX D., kde ho prechovával až do 21:40 h dňa
06.07.2024, kedy uvedený sušený rastlinný materiál dobrovoľne vydal príslušníkom OR PZ OKP Čadca,
po tom, čo bol kontrolovaný v areáli Okresného úradu, katastrálneho odboru E. F. G. H. I. XXXX J.

K. E., L. E., následne vykonaným skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Slovenskej
Ľupči bolo zistené, že zaistené množstvo rastlinného materiálu predstavuje 1,896 gramu rastliny konope
siate- Cannabis sativa s obsahom účinnej látky, tetrahydrokanabinolu 11,7 a 16,9 % hmotnostných, čo
predstavuje 299 mg čistej látky, kde uvedené množstvo zodpovedá minimálne trom bežným jednotlivým
dávkam, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom rastliny konope siateho
sú zaradené do I. skupiny omamných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch“.

Za to súd obžalovanému A. B. podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. účinného do 6.8.2024 s použitím § 42 ods.
1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste

trestného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 9.7.2024, sp. zn. 0T/157/2024, ktorým bol A. B. pre
prečin podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 1 rok, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 42 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu

jeden rok.Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 12.6.2025 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho
odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku si obžalovaný ponechal lehotu na podanie opravného
prostriedku voči vyhlásenému rozsudku a prokurátor sa k opravnému prostriedku nevyjadril (na č.l. 122

súdneho spisu).

Dňa 16.6.2025 obžalovaný podal voči rozsudku vyhlásenému na hlavnom pojednávaní konanom
12.6.2025 odvolanie (na č.l. 134 súdneho spisu), ktoré doplnil o jeho dôvody samostatným podaním
doručeným súdu dňa 18.8.2025 na č.l. 141-144 súdneho spisu).

Z písomných dôvodov odvolania vyplýva, že obžalovaný namieta druh uloženého trestu, ktorý je
vzhľadom na charakter, spôsob a druh spáchaného trestného činu a jeho okolnosti neprimerane
prísny. V danom prípade je zo strany konajúceho súdu možné uložiť obžalovanému tzv. alternatívny
trest, a to trest povinnej práce v zmysle § 54 Tr. zák., ktorý zaručí splnenie účelu trestu rovnakým
spôsobom, ako keby bol na obžalovanom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný

toho času pracuje, má rodinu a svoj život zmenil od základov, skutok oľutoval a v plnej miere
sa priznal k spáchaniu trestného činu. Obžalovaný zdôraznil aj vyhlásenie o vine, ktoré urobil na
hlavnom pojednávaní. Súd napriek týmto skutočnostiam uložil obžalovanému neprimerane vysoký trest
a neskúmal okolnosti, za ktorých bolo možné uložiť alternatívny trest povinnej práce. Obžalovaný si
riadne plní pracovné povinnosti, má pravidelný príjem, spolu s partnerkou býva v nájomnom byte

a plánujú spoločnú budúcnosť. Skutočnosť, že by mal nastúpiť nepodmienečný výkon trestu odňatia
slobody, veľmi negatívne zasiahne do jeho osobného a aj rodinného života, keďže sa mu podarilo
začleniť do spoločnosti, stal sa z neho poctivý občan, ktorý nepácha tresnú činnosť, má stabilné
zamestnanie a zázemie. Na tomto základe požiadal odvolací súd, aby zrušil rozsudok okresného súdu
a uložil mu alternatívny trest a to trest povinnej práce a popri tomto treste primerané obmedzenia alebo

povinnosti podľa § 51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. Obžalovaný doplnil odvolanie o kópiu pracovnej zmluvy
z 13.10.2025 (na č.l. 154-162 súdneho spisu).

Súčasťou spisu nie je vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka v konečnom návrhu žiadala
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por., nakoľko s poukazom na osobu
obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť nie je dôvod obžalovanému ukladať alternatívny trest. Obhajca
savkonečnomnávrhuodvolalnapísomnédôvodyodvolania,zvlášťzdôraznil,žeobžalovanýodzákladu
zmenil svoj živor, chce byť prospešný pre spoločnosť, má stabilný príjem, čo preukazuje aj predložená

pracovná zmluva. Je teda názoru, že alternatívny trest povinnej práce s primeranými obmedzeniami
alebo povinnosťami v zmysle § 51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. je rovnako spôsobilý naplniť účel trestu ako trest
odňatia slobody, čím je obžalovaný ochotný niesť následky za svoju protiprávnu činnosť. Obžalovaný sa
pred súdom veľmi ospravedlnil za svoju minulosť, bez zľahčovania svojej protiprávnej činnosti uviedol,
že išlo o veľmi malé množstvo drogy len pre vlastnú spotrebu, teraz má dobrú prácu a s družkou plánuje

budúcnosť. Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., na to
oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods.

1, ods. 2 Tr. por., bolo podané na príslušnom súde a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania
alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného, rešpektujúc jeho rozsah a dôvody, vykonal prieskum
napadnutého rozsudku do výroku o treste a po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Pre úplnosť treba dodať, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo urobiť vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný.

Následne súd po bezchybnom procesnom postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. a po predchádzajúcom
súhlasnom stanovisku prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného. Zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por.
vyhlásil, že dokazovanie, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Výrokovine,vrátaneprávnejkvalifikácie,ktorýbolvyhlásenýrozsudkomnazákladeprijatéhovyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. v príslušnom znení na hlavnom pojednávaní,
nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania
o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. a analogickým použitím
§ 334 ods. 4 Tr. por. Vzdaním sa práva na kontradiktórne prejednanie výroku o vine pred okresným
súdom sa obžalovaný vzdal aj svojho práva na odvolanie. Oznámením rozsudku, sa výrok o vine stal

právoplatným.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a jeho výmere prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie
a zákonným spôsobom rešpektujúc zásady stanovené zákonom pre vykonanie dôkazov (§ 2 ods. 10
Tr. por.) a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil. Zároveň svoje rozhodnutie o treste primeraným

spôsobom odôvodnil v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por.

Odvolanie obžalovaného smerovalo len do výroku o treste, konkrétne neprimeranosti uloženého druhu
trestu odňatia slobody vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti, vyhlásenie obžalovaného
o vine, jeho reálny zámer viesť riadny život – našiel si dobrú prácu, zabezpečil si bývanie, s družkou

plánuje budúcnosť, čo súdu preukázal. S prihliadnutím na tieto okolnosti podľa názoru obhajoby bude
účel trestu rovnako zaručený aj alternatívnym trestom povinnej práce.

Odvolací súd sa s takto formulovaným názorom obžalovaným a jeho obhajcom nestotožnil.

V zmysle všeobecných zásad pre ukladanie sankcií § 33a Tr. zák. sa kladie dôraz na primeranosť
ukladaných sankcií, akcentuje sa povaha a závažnosť činu, osoba páchateľa a jeho pomery; páchateľovi
najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel
sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Len po dôslednom zhodnotení všetkých okolností uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zák. je možné uložiť trest,

ktorý bude spôsobilý naplniť svoj účel.

Trestný zákon upravuje otázku ukladania trestov vo viacerých ustanoveniach, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd priukladaní trestu zohľadniť, je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Trest je primárne určovaný
zákonom, teda zákonnou trestnou sadzbou, a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti

výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Primeranosť trestu
v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú primárne už zákonodarca
vyjadruje nastavením trestnej sadzby, a následne od okolností prípadu a osoby páchateľa.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Teda súdom uložený trest má zohľadňovať závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej následok, má mať

dostatočný výchovný účinok, má odsúdiť páchanie trestnej činnosti, zabrániť páchanie ďalšej činnosti
nielenpáchateľov,alezároveňmámaťdostatočnepreventívnycharakterajvzhľadomkostatnýmčlenom
spoločnosti. Má zohľadňovať osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V predmetnej trestnej veci ukladal obžalovanému trest za prečin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1
Tr. zák. v znení účinnom do 6.8.2024, za ktorý zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere až
na dva roky. Zároveň mal súd splnené zákonné podmienky pre uloženie súhrnného trestu k skoršiemu
odsudzujúcemu rozhodnutiu – Trestný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp. zn. 0T/157/2024 zo dňa
9.7.2024, ktorým bol obžalovanému za prečin ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289

ods. 2 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 1 rok. Trest odňatia slobody uložený vyššie označeným skorším trestným rozkazom obžalovaný
vykonal dňa 14.11.2024.

Podľanázorukrajskéhosúdu,priurčovanídruhuavýmerytrestuprvostupňovýsúddôslednerešpektoval
zákonné podmienky pre jeho určenie. Takto uložený trest prvostupňovým súdom považoval odvolací súd
za trest zákonný, primeraný, individuálne zodpovedajúci okolnostiam konkrétneho prípadu, zohľadňujúci
najmä osobu obžalovaného a jeho možnosti nápravy.

Je potrebné zvýrazniť, že obžalovaný bol doteraz 12-krát súdne potrestaný a po spáchaní stíhaného
skutkubolopätovneodsúdenýnazákladetrestnéhorozkazuOkresnéhosúduŽilina,sp.zn.0T/164/2024
zo 16.7.2024 za prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Tento trest vykonal dňa 14.11.2025. Prvostupňový súd prihliadol na jednu poľahčujúcu

okolnosť – priznanie a úprimnú ľútosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť – bol už
odsúdený za trestné činy (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Súd ukladal obžalovanému trest za 2 prečiny,
čo pri súhrnnom treste odňatia slobody sa prejavilo navýšením pôvodného trestu odňatia slobody
„len“ o 2 mesiace. Prvostupňový súd správne konštatoval, že vzhľadom na osobu obžalovaného
a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti, najmä drogového a majetkového charakteru a doposiaľ

ukladané aj alternatívne tresty nespojené s odňatím slobody si u obžalovaného nesplnili svoj výchovný
účel. Z uvedeného tak vyplýva, že ani iné alternatívne tresty – obhajobou navrhovaný trest povinnej
práce – by neboli spôsobilé zabezpečiť účel trestu. Opakované protiprávne správanie obžalovaného
tak svedčí nielen o problémoch s dodržiavaním právnych noriem, ale aj o sťaženej možnosti jeho
nápravy. Nie je bez významu, že obžalovaný sa aj po tomto skutku dopustil ďalšej trestnej činnosti,

čo jednoznačne preukazuje, že jeho náprava je reálne sťažená. Túto skutočnosť zohľadnili súdy
aj pri ukladaní predchádzajúcich nepodmienečných trestov odňatia slobody (pri posledných dvoch
odsúdeniach). Vzhľadom na tieto okolnosti ani obhajoba obžalovaného, že má skutočnú snahu viesť
riadny život s poukazom na konkrétnosti uvádzané v odvolaní, neboli ani pre odvolací súd dostatočné
na to, aby prevážili doterajšiu kriminálnu minulosť obžalovaného a problém rešpektovať zákon. Je

síce pravdou, že dňa 11.3.2025 vykonal trest odňatia slobody a následne sa zamestnal – pracovná
zmluva z 15.4.2025 ako aj ďalšia predložená pracovná zmluva z 13.10.2025. Tiež si zabezpečil bývanie.
Tieto skutočnosti však preukazujú vedenie riadneho života za ostatných cca 9 mesiacov, po poslednom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, t.j. po spáchaní stíhaného trestného činu. Je chvályhodnásnaha obžalovaného o zaradenie sa do normálneho spôsobu života, a preto tieto skutočnosti môžu
mať vplyv na rozhodnutie súdu v súvislosti s výkonom uloženého trestu v tejto trestnej veci. Sú však
nepostačujúce na uloženie miernejšieho druhu trestu, napr. požadovanú povinnú prácu. Zisteným

okolnostiam tak zodpovedá druh zvolených trestov ako aj ich výmera.

Aj výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zodpovedá
stavu veci a zákonu, nakoľko boli splnené zákonné podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Treba tiež skonštatovať, že boli rešpektované všetky zásady pre uloženie súhrnného trestu vrátane
toho, že v rámci uloženého súhrnného trestu bol prevzatý výrok o uložení trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá uloženého skorším odsudzujúcim rozhodnutím (§ 42 ods. 2 Tr. zák.).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.