Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 29Co/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208528
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124208528.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana
Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpená: Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., so sídlom
Adama Štrekára 8255/50, Trnava, IČO: 47 238 488, za účasti: 1. C. E., neznámy vlastník, zastúpený:
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2. E. E., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom F. XXX, 3. G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, J., Česká republika, 4. K. D.,
neznámy vlastník, zastúpený: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17
335 345, 5. Poľnohospodárske družstvo Malženice, so sídlom obec Malženice, IČO: 699390, 6. I. D., L.
M., neznámy vlastník, zastúpená: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO:
17 335 345, 7. K. E. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, 8. N. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
O. P. N. XXX/XX, F. – Q., 9. P. B., neznámy vlastník, zastúpený: Slovenský pozemkový fond, so sídlom

Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 10. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. R. XXX/XX, H.,
11. E. A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. J. XXXX/XX, O., 12. S. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R.
N. XXXX/XX, O., 13. K. T. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. L. H. XXX/XX, M., 14. neb. P. E., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom E. XXX, 15. Slovenský pozemkový fond, so
sídlomBúdkova36,Bratislava,IČO:17335345,16.LESYSlovenskejrepubliky,štátnypodnik,sosídlom
Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľky

proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 101Vyd/1/2024-120 zo dňa 6. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti týkajúcej sa zastavenia konania vo
vzťahu k účastníčke v 14. rade - P. E. p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti výroku I. a v závislých výrokoch II. a III. r u š í

a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie o návrhu
navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd potvrdil, že vydržala vlastnícke právo k pozemkom –
novovytvoreným parc. reg. „C“ KN č. 338/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 474 m2 a parc. reg.
„C“ KN č. 338/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2 vytvorených na základe geometrického
plánu na určenie vlastníckych práv k pozemkom p. č. 33/1 a 338/2, ktorý bol vyhotovený dňa 15.06.2023

pod číslom 16/2023, subjektom GEODET – K. S., U. XX/XXX, U., IČO: 43510116, autorizačne overený
dňa16.06.2023K.L.E.aschválenýmOkresnýmúradomTrnava,katastrálnymodboromdňa06.07.2023
pod číslom G1-808/2023 na základe overenia K. A. U. ku dňu 01.01.2002. Výrokom II. vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výrokom III. rozhodol, že navrhovateľke po
právoplatnosti tohto uznesenia vráti súdny poplatok vo výške 80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty,
a. s., prevádzkovateľa systému, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124.2. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil právne § 2 ods. 1, § 7 ods. 1, § 359c ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 61, § 62 a § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 7 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka(ďalejlen„Občianskyzákonník“)a§11ods.3a4zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov. Dôvodil tým, že preskúmaním procesných podmienok konania
zistil, že navrhovateľkou označená odporkyňa v 14. rade P. E. zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda ešte
pred začatím konania. O tejto skutočnosti, ako aj o prebiehajúcej dedičskej veci (vedenej pod sp. zn.
11D/148/2019), mala navrhovateľka vedomosť, čo vyplynulo z jej podania zo dňa 02.07.2025. Zdôraznil,

že fyzická osoba, ktorá nežije, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7 Občianskeho
zákonníka, a preto nemôže mať procesnú subjektivitu v zmysle § 61 Civilného sporového poriadku.
Z tohto dôvodu nie je možné, aby takáto osoba bola účastníkom v súdnom konaní. V prípade, že
osoba zapísaná na liste vlastníctva už nežije, navrhovateľ musí v návrhu označiť ako účastníkov
konania dedičov tejto zomrelej osoby. Keďže nedostatok procesnej subjektivity strany predstavuje
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v súlade s § 62 CSP konanie zastavil. Doplnil, že

majetok po zomrelej odporkyni je potrebné najprv prejednať ako dedičstvo. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zároveň súd
prvej inštancie rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku navrhovateľke. Keďže k zastaveniu
konania došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd jej vrátil poplatok vo výške 80 eur, teda
sumu krátenú o 10 eur v zmysle príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka odvolanie napádajúc výroky I. a II. z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pričom si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Napadnuté uznesenie

považovala za nesprávne po procesnej aj právnej stránke. Súdu prvej inštancie vytkla, že v napadnutom
rozhodnutí nesprávne označil účastníka konania v 12. rade ako P. O., hoci ona sama vo svojom návrhu
na začatie konania na tomto mieste označila úplne inú osobu, a to S. I.. Zásadné pochybenie súdu
však videla v tom, že nesprávne zastavil celé konanie, hoci zistený nedostatok procesnej podmienky
sa týkal výlučne účastníčky v 14. rade (P. E.), ktorá zomrela pred podaním návrhu na začatie konania.

Poukázala na to, že o úmrtí tejto účastníčky ju súd sám informoval výzvou zo dňa 19.6.2025, v ktorej
dokonca vyslovene avizoval, že je tu dôvod na zastavenie konania voči tejto konkrétnej účastníčke. Na
túto výzvu súdu navrhovateľka proaktívne reagovala podaním zo dňa 2.7.2025, v ktorom nielenže trvala
na pokračovaní v konaní, ale priamo identifikovala a označila okruh dedičov po zomrelej účastníčke
(T. E., V. V. a S. E.) a výslovne navrhla, aby ich súd pribral do konania na zachovanie procesného

postavenia v zmysle § 10 ods. 1 CMP. Namietala, že procesnému postupu súdu po zistení úmrtia
účastníčky v 14. rade nepredchádzala výzva súdu prvej inštancie na opravu alebo doplnenie okruhu
účastníkov. Súd prvej inštancie sa však s týmto podaním a jej argumentáciou nijako nevysporiadal a
vec posúdil striktne formalizovaným spôsobom v rozpore s účelom a princípmi mimosporového konania.
V konaní o potvrdení vydržania sa vo zvýšenej miere uplatňuje vyšetrovací princíp a princíp oficiality,

pri ktorých ustupuje formálna pravda pravde materiálnej, pričom výsledkom má byť rozhodnutie čo
najbližšie hmotnoprávnym pomerom účastníkov. Súd preto nemal v mimosporovom konaní rigorózne
aplikovať dispozičný princíp, ale mal z úradnej moci postupovať v súčinnosti s účastníkmi tak, aby zistil
skutočný stav veci a zabezpečil správne určenie okruhu účastníkov. Svojím postupom, keď konanie pre
neúplný okruh účastníkov bez ďalšieho v celom rozsahu zastavil, konal súd prvej inštancie v priamom

rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn. 6Cdo/196/2022 či
5Cdo/60/2024), ako aj s rozhodnutiami viacerých krajských súdov. Podľa tejto judikatúry totiž platí,
že ak osoba zapísaná na liste vlastníctva v čase podania návrhu už nežije, nie je spôsobilá byť
účastníkom konania, avšak v súlade s účelom zákona (ochrana práv zo zápisu) majú byť účastníkmi
konania jej dedičia ako právni nástupcovia, ktorým tento zápis v katastri svedčí. Súd má preto v

záujme riadneho usporiadania vlastníckych vzťahov povinnosť zistiť okruh dedičov, prípadne vyzvať
navrhovateľa na doplnenie označenia, a konať s nimi. Zastavenie konania v celom rozsahu výlučne pre
nedostatok právnej subjektivity jedného z účastníkov v čase podania návrhu, a to bez predchádzajúceho
riadneho procesného vedenia a bez pribratia známych dedičov do konania, považuje navrhovateľka za
arbitrárne. Tento postup prvoinštančného súdu napokon označila za odopretie spravodlivosti (denegatio

iustitiae), ktoré podľa nej predstavuje závažný zásah do jej procesného postavenia a porušenie práva
na spravodlivý proces garantovaného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.4. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379
CSP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné vo výroku I. v časti
týkajúcej sa účastníčky v 14. rade (P. E.) potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne a vo

zvyšnej časti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti výroku I. a v závislých
výrokoch II. a III. zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP a vec mu vrátiť v zrušenom rozsahu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie procesného postupu súdu prvej inštancie a

napadnutého uznesenia, ktorým bolo v celosti zastavené konanie o návrhu navrhovateľky o potvrdenie
vydržania pre stratu procesnej subjektivity účastníčky v 14. rade pred podaním návrhu.

6. Podľa § 2 odsek 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

9. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11.Podľa§7ods.1vetaprváObčianskehozákonníka,spôsobilosťfyzickejosobymaťprávaapovinnosti
vzniká narodením.

12. Podľa § 7 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. V zmysle § 161 ods. 1 CSP je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania prihliadať nato,
či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a vec rozhodnúť. Jednou z podmienok
konania, ktorej nedostatok patrí medzi tzv. neodstrániteľné podmienky konania, je procesná subjektivita
(spôsobilosť byť účastníkom konania).

15. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného disponuje spôsobilosťou na
práva a povinnosti. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku.
Procesnou podmienkou sa rozumie určitá danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať
a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku strán sporu, ktorej neexistencia
predstavuje závažnú vadu konania. V prípade, ak strana nedisponovala procesnou subjektivitou od

začiatku sporu, ide o neodstrániteľnú vadu konania s obligatórnym následkom zastavenia konania. Ak
stranu sporu tvorí fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva
a povinnosti (právnej subjektivity). Pokiaľ strata procesnej subjektivity nastala pred začatím konania,
vedie táto skutočnosť vždy k zastaveniu konania.

16. Procesné podmienky konania možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako
i na strane strán sporu, resp. účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ
civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej
ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam (porovnaj napr. uznesenie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Co 2/2010 zo dňa 30.8.2010, resp. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár,
Praha : C.H.Beck, 2016, 606, 1269 s.). Vzhľadom na to, že účastníčka v 14. rade (P. E.) stratila smrťou

svoju procesnú subjektivitu dňa XX.XX.XXXX, t. j. pred podaním návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania (17.10.2024), dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne len
v prípade zastavenia konania vo vzťahu k účastníčke v 14. rade s poukazom na stratu procesnej
subjektivity podľa § 62 CSP pred začatím konania (s poukazom na § 2 ods. 1 CMP), a preto odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti výroku I. ako vecne správne potvrdil podľa

§ 387 ods. 1 CSP.

17. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,

aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

18. Podľa čl. 6 základných princípov CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil
skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné
dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak neboli splnené procesné podmienky; nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

20. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako jedna z najvyšších
súdnychautorít,vuznesenísp.zn.5Cdo/60/2024zodňa20.2.2025vdovolacomkonanívecnetotožným
s preskúmavanou vecou - o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, poukázal
na ustanovenie § 6 CMP a odbornú literatúru, v súlade s ktorou konštatoval, že “V mimosporových

konaniach vyšetrovací princíp spolu s princípom oficiality a materiálnej pravdy zdôrazňujú materiálne
vedenie konania, ktorého výsledkom má byť rozhodnutie čo najbližšie hmotnoprávnym pomerom
účastníkov konania. V zmysle uvedeného princípu súd preberá procesnú aktivitu a je povinný vykonať
aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (Smyčková, R.,
Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. I. vydanie.

Bratislava : C. H. Beck, 2017, 21 s.). Mimosporové konanie nie je zamerané primárne na riešenie
právneho konfliktu medzi dvoma proti sebe stojacimi stranami, ale smeruje k poskytnutiu ochrany
vzťahov, resp. právom chránených záujmom pro futuro, preto aj okruh subjektov konania je nastavený
inak ako v sporovom konaní. Pre zachovanie procesného postavenia v konaní zákon ukladá súdu
povinnosť pribrať do konania v ktorejkoľvek fáze toho, kto má mať procesné postavenie účastníka a s

kým súd nekoná (§ 10 ods. 1 CMP). Okruh účastníkov konania o potvrdení vydržania je definovaný v
ust. § 359c ods. 2 CMP v spojení s ust. § 7 ods. 1 CMP. Preto platí, že účastníkom konania je len ten,
koho zákon za účastníka označuje. Konkrétne pre toto konanie sú účastníkmi konania: a/ navrhovateľ,
b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,

c/ správca lesného pozemku a d/ Slovenský pozemkový fond. V prípade, že vlastník alebo podielový
spoluvlastník, ktorého vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti je zapísané na liste vlastníctva, už
nežije, nie je ho možné označiť ako účastníka konania. Takáto osoba nemá v zmysle ust. § 7 ods. 2 OZ
právnu subjektivitu, a teda ani procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP. Ak by navrhovateľ takúto osobu
napriek tomu vo svojom návrhu na začatie konania označil ako účastníka konania, musel by súd konanie

zastaviť podľa § 62 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, pretože ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania. Bez pochybnosti zostáva, že navrhovateľ musí v konaní označiť ako účastníkov konania
dedičov zomrelej osoby, ktorej právo je zapísané na liste vlastníctva. Ak identitu dedičov nepozná,
tak by mal účastníka označiť ako „Neznámy (resp. nezistený) dedič po poručiteľovi (identifikačné
údaje vyplývajúce z listu vlastníctva) ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“. S ohľadom na

charakter konania o potvrdení vydržania ako mimosporového konania, v ktorom sa uplatňuje vyšetrovací
princíp a princíp materiálnej pravdy, možno v záujme riadneho, rýchleho a hospodárneho usporiadania
vlastníckych vzťahov považovať za spravodlivé, aby aj v prípadoch, v ktorých nevystupuje SPF ako
zástupca neznámych vlastníkov (napr. ak ide o vlastnícke právo k bytom a nebytových priestorom), súdpo zistení, že ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva
vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, už nežije, lustráciou v príslušných
registroch, ku ktorým má v rámci svojej činnosti prístup, zistil okruh dedičov a konal s nimi (Smyčková,

R., Števček, M., Lowy, A., Tomašovič, M., a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. II. vydanie.
Bratislava : C. H. Beck, 2024, 1070 s.). Na základe vyššie uvedeného procesného stavu a vezmúc
v úvahu aj závery doterajšej judikatúry najvyššieho súdu k inštitútu nezisteného vlastníka (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/136/2020 zo dňa 22.7.2020, 6Cdo/196/2022 zo
dňa 16.4.2024, 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019), aplikujúc princíp oficiality zakotvený v CMP, dospel

dovolací súd k záveru, že „pokiaľ má súd pri skúmaní procesných podmienok konania pochybnosti o
ich splnení, skôr ako dospeje k záveru, že je potrebné konanie pre tento nedostatok zastaviť, vyzve
navrhovateľa na opravu označenia účastníka.“.

21. Odvolateľka vo svojom odvolaní vyčítala súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup, keď súd
prvej inštancie zastavil celé konanie len pre stratu procesnej subjektivity účastníčky v 14. rade pred

podaním návrhu. Z obsahu spisu, ako aj samotného odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie na základe
výzvy zo dňa 19.06.2025 (pred vydaním napadnutého uznesenia) vyzval navrhovateľku, aby v lehote
10 dní oznámila, či trvá na podanom návrhu na začatie konanie o potvrdení vydržania, vzhľadom na
jeho zistenie, že účastníčka v 14. rade (P. E.) zomrela pred podaním návrhu (dňa XX.XX.XXXX), t. j.
stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je dôvodom na zastavenie konania voči tejto účastníčke.

Vo výzve súd prvej inštancie akcentoval na to, že zastavením konania voči účastníčke v 14. rade
príde k narušeniu okruhu účastníkov, ktorí musia byť v návrhu uvedení podľa § 359c ods. 2 písm.
b/ CMP. Navrhovateľka na výzvu súdu prvej inštancie reagovala (podaním zo dňa 2.7.2025) pričom
oznámila, že dedičské konanie sa po menovanej poručiteľke viedlo na Okresnom súde Trnava, pod
sp. zn. 11D/148/2019, označujúc pritom aj dedičov po tejto účastníčke (T. E., V. V., S. E.). Následne

však súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil celé konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým spôsobom, že zistil úmrtie označenej účastníčky v 14. rade, preto konanie zastavil, keďže v čase
podania návrhu nemala procesnú subjektivitu. Podľa jeho názoru je potrebné najprv prejednať dedičstvo
po zomrelej.

22. S poukazom na aktuálnu judikatúru najvyšších súdnych autorít, bolo najskôr povinnosťou súdu prvej
inštancie, po zistení straty procesnej subjektivity účastníčky v 14. rade (P. E.), vyzvať navrhovateľku
uznesením, t. j, postupom podľa § 129 CSP na doplnenie okruhu účastníkov konania (zohľadňujúc
§ 10 CMP), pretože v danej veci ide o mimosporové konanie, v ktorom sa uplatňuje vyšetrovací
princíp a zisťovanie skutočného stavu veci. Pokiaľ tak neurobil, postupoval procesne nesprávne a uprel

navrhovateľke možnosť konať pred súdom.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie následne viedol aj
k vydaniu napadnutého uznesenia. Na takéto rozhodnutie neboli splnené procesné podmienky, pretože
nemal preukázanú stratu procesnej subjektivity všetkých označených účastníkov (predovšetkým

fyzických osôb). Za stavu, keď súd prvej inštancie konanie zastavil pre neodstrániteľnú podmienku
konania aj voči ostatným účastníkom konania, hoci podmienky pre tento postup neboli splnené, takýmto
nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že bolo porušené právo na spravodlivý proces.

24. Zhrňujúc vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie zastavil celé konanie (teda aj voči všetkým
účastníkom konania okrem účastníčky v 14. rade) pre neodstrániteľnú podmienku konania, takýto stav
predstavuje príklad odmietnutia spravodlivosti „ denegatio iustitiae“, ktorému odvolací súd v žiadnom
prípade nemohol poskytnúť ochranu (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn 1Cdo/94/2024 zo dňa 9.12.2024). Navyše, z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že súd prvej

inštancie má aj sám uplatniť vyšetrovací princíp, čoho procesným prejavom je aplikácia § 10 CMP, t.
j. pre zachovanie procesného postavenia v konaní zákon ukladá súdu povinnosť pribrať do konania v
ktorejkoľvek fáze toho, kto má mať procesné postavenie účastníka a s kým súd nekoná. Súd prvej
inštancie sa však odklonil v tejto časti od aktuálnej judikatúry a svojím procesným postupom odňal
možnosť navrhovateľke konať pred súdom, pretože konanie mal zastaviť len proti účastníčke v 14. rade,

súčasne mal reagovať na podanie navrhovateľky, ktorá sama súdu prvej inštancie oznámila právnych
nástupcov nebohej účastníčky v 14. rade, ktorých však mal pribrať do konania (aplikácia § 10 CMP), čo
však neučinil, hoci na taký postup mal splnené procesné podmienky.25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti
výroku I. a v závislých výrokoch II. a III. podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP zrušil a vec
v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu

prvej inštancie viazaného vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
bude postupovať v intenciách podľa § 10 CMP (rozhodnúť o pribratí právnych nástupcov nebohej P.
E.) a následne vec posúdi v zmysle ustanovení upravujúcich inštitút konania o potvrdení vydržania (§
359e a nasl. CSP).

26. Keďže odvolací súd čiastočne zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, odvolací súd o trovách konania nerozhodoval. O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

27. Odvolaciemu súdu neuniklo ani to, že sa súd prvej inštancie dopustil chyby v písaní v záhlaví
napadnutého uznesenia (čo vytýkala súdu prvej inštancie aj navrhovateľka), a to uvedením iného

účastníka, než aký bol navrhovateľkou označený v samotnom návrhu. Súd prvej inštancie totiž označil
v napadnutom uznesení ako účastníka v 12. rade P. O., hoci z návrhu vyplýva, že navrhovateľka označila
za účastníka v 12. rade S. I.. Úlohou súdu prvej inštancie bude zohľadniť aj túto vytýkanú skutočnosť
v ďalšom konaní a v novom rozhodnutí.

28. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže

zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).