Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220203774
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7220203774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D.
XXX/X, zastúpený advokátom JUDr. Dušan Hudák, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému
UNION poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 31 322 051, zastúpený advokátom
JUDr. Tomáš Szalontay, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, o náhradu škody z titulu ublíženia na
zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 24. októbra 2024 č.k.
K2-44C/22/2020-430

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania tak, že žalobu

z a m i e t a a stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie 477 eur
s príslušenstvom a v časti úrokov z omeškania presahujúcich 5,05% z pôvodne uplatnenej sumy
6.391,80 eur (I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.960,80 eur s úrokom z omeškania
5,05% ročne od 21.11.2019 do právoplatnosti rozhodnutia (II.), zamietol žalobu v prevyšujúcej časti (III.)
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 58,32%. Rozhodol tak

o nároku žalobcu na náhradu bolestného za ujmu na zdraví utrpenú dňa 17.8.2018 pri dopravnej nehode
zavinenej poistencom žalovaného.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako vodič motocykla pri dopravnej nehode zavinenej poistencom
žalovaného utrpel otvorenú trieštivú vnútrokĺbovú zlomeninu dolného konca a tela pravej stehnovej
kosti s posunom úlomkov, rany veľkosti 15 cm a 3 cm na pravom stehne komunikujúce so zlomeninou
pri otvorenej zlomenine stehna 3. stupňa, otvorenú zlomeninu pravého jabĺčka s posunom úlomkov,

zlomeninu bázy prvej predpriehlavkovej kosti, zlomeninu druhej až štvrtej predpriehlavkovej kosti vľavo
v oblasti pod ich hlavičkami s posunom úlomkov, zlomeninu bázy piatej predpriehlavkovej kosti vľavo
s posunom úlomkov, vykĺbenie základného článku malíčka ľavej nohy, ľahký otras mozgu, krvácanie
do stredného a dolného laloka pľúc vpravo, pomliaždenie hornej a dolnej pery úst a malé rany na
chrbte pravej ruky s dobou liečenia 4 až 5 mesiacov. Podľa bodového ohodnotenia utrpených zranení v
znaleckomposudkuč.71/2018obolestnomvypracovanomA.E.F.dňa3.10.2018bolestnézodpovedalo
hodnote 915 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 19,08 eur predstavovalo 17.459 eur. Žalovaný uhradil

žalobcovi bolestné len za 580 bodov celkovo vo výške 11.067 eur (555 bodov-10.590,00 eur pred
začatím konania, 25 bodov -477 eur v priebehu sporu,) argumentujúc maximálnym limitom plnenia
bolestného pri poškodení jednej končatiny podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný vychádzal z hodnotenia bolestného posudkovej lekárkyA. G. a súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca H. A. A. I., J., ktoré posudky zohľadňovali
limitáciu plnenia bolestného podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v zmysle ktorého, ak
poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví

osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý
orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú
alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V prejednávanej veci súd zistil, že sporné bolestné sa
týka pravej dolnej končatiny položky č. 162 - dve hlboké rany na pravom stehne 2x15=30 bodov, 192c-
otvorená vnútrokĺbová zlomenina dolného konca a tela pravej stehnovej kosti liečená operáciou dňa

17.8.2018, nepriznaných 90 bodov, 192c- opakovaná operácia vnútrokĺbovej zlomeniny dolného konca a
stehna pravej stehnovej kosti dňa 14.9.2018- nepriznaných 180 bodov a položka č. 239- operácia zo dňa
4.9.2018 porovnaním- odstránenie vonkajšieho fixátora- nepriznaných 35 bodov. Žalovaný nevyplatil
sumu 6.391,80 eur, čo zodpovedá 335 bodom, nakoľko celkový počet bodov bolestného pri zranení
pravej končatiny presahoval obmedzenie hodnoty bolestného za zranenia na jednej končatine podľa § 9
ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý limit bol určený položkou bolestného č. 216 „exartikulácia bedrového

kĺbu alebo odňatie stehna“, s hranicou 260 bodov titulom bolestného.

3. Konštatoval nespornosť základu nároku, čo do vzniknutej ujmy na zdraví, keď predmet sporu sa týkal
právneho posúdenia aplikácie § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z.. Zatiaľ čo A. F. mal za to, že pokiaľ

ide o poškodenie pravej končatiny žalobcu, maximálna hranica bodového hodnotenia bolestného sa
určuje podľa položky č. 386 „strata jednej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe alebo medzi bedrovým
a kolenným kĺbom“ uplatňovanej pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá stanovuje
hranicu bodového odškodnenia 900 bodov, ktorú neprekročil pri posudzovaní zranení na pravej dolnej
končatine, tak A. I. a A. G. ohraničili celkový počet bodov za bolestné za ujmu na zdraví na pravej

dolnej končatine žalobcu podľa položky č. 216 „exartikulácia bedrového kĺbu alebo odňatie stehna“,
uplatňovanej pre hodnotenie bolestného, ktorá horná hranica predstavuje 260 bodov. Súd vzal do
úvahy, že podľa záverov znaleckej organizácie LEGE ARTIS, znalecká organizácia s.r.o., v posudku
č. XX/XXXX, znalecká organizácia do zranení na pravej dolnej končatine zahrnula položku č. 192c -
otvorená vnútrokĺbová zlomenina dolného konca a tela pravej stehnovej kosti liečená operáciou dňa

17.8.2018 v počte bodov 180, ktorú navýšila o 90 bodov, t.j. 270 bodov, položku č. 162 dve hlboké rany
na pravom stehne 2x 15= 30 bodov, položku č. 239 operácia dňa 4.9.2018 porovnaním- odstránenie
vonkajšieho fixátora 35 bodov, položku č. 192c opakovaná operácia vnútrokĺbovej zlomeniny dolného
konca a tela pravej stehnovej kosti 14.9.2018 a položku č. 193c zlomenina pravého jabĺčka liečená
operáciou 17.8.2018 80 bodov. Celkovo ohodnotila bolestné za poranenia na pravej dolnej končatine

a ďalšiu ujmu na zdraví rovnako, ako to vyplývalo z posudku A. F. v hodnote 915 bodov uvádzajúc tiež,
že aj v prípade nutnosti použitia položky č. 216 – exartikulácia bedrového kĺbu alebo odňatie stehna,
by bolo dôvodné navýšenie takto prislúchajúcej sadzby na 520 bodov pre opakované náročné operácie,
komplikovanú a bolestivú liečbu vychádzajúc z ust. § 9 ods. 5 a 6 zák.č. 437/2004 Z.z., čo by znamenalo
celkové bolestné 840 bodov.

4. Prvotne sa súd vysporiadal s námietkou miestnej príslušnosti vznesenej žalovaným konštatujúc, že
žalobabolapodanávzhodesosobitnoumiestnoupríslušnosťoupodľa§19písm.b/Civilnéhosporového
poriadku (CSP) na súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť zakladajúca nárok na náhradu škody,
ktorým bol v čase podania žaloby Okresný súd Košice II aktuálne Mestský súd Košice.

5. Pri hodnotení odôvodnenosti žalobou uplatneného nároku postupoval podľa § 427, § 429, § 444
Občianskeho zákonníka (OZ), § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, § 3, §4, §5, § 9 zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v spojení s opatrením Ministerstva zdravotníctva SR

zo dňa 16.5.2018 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2018 v hodnote jedného bodu 19,08 eur.

6. Vzal na zreteľ ustálenú súdnu judikatúru poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Sžso
52/2013, 1Sžso 8/2015, podľa záverov ktorých je potrebné striktne odlišovať v zák. č. 437/2004 Z.z.

právnu úpravu použiteľnú pre poskytovanie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
keď pre hodnotenie bolesti nie je možné použiť položky určené pre hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Uviedol, že pre situáciu spôsobenia viacerých poškodení zdravia na tom istom orgáne,
či končatine, je v zmysle rozhodnutí najvyššieho súdu súladné so zákonom pri aplikácii § 9 ods. 7zák. č. 437/2004 Z.z. stanoviť limitáciu bodového hodnotenia bolesti, ktoré ohodnotenie by bez tohto
obmedzenia mohlo prekročiť svojim aritmetickým súčtom jednotlivých čiastkových poškodení tohto
orgánu alebo končatiny, hodnotu, ktorá je zákonodarcom stanovená pre omnoho ťažšie následky

poškodenia zdravia spôsobené anatomickou alebo funkčnou stratou orgánu alebo končatiny. Odborná
otázka „straty končatiny a amputácia“ bola v konaní, ktorého sa rozhodovanie najvyššieho súdu týkalo,
vyriešenánazákladestanoviskahlavnéhoodborníkapreúrazovúchirurgiupriMinisterstvezdravotníctva
SR tak, že strata končatiny a amputácia v zmysle náhrady za bolesť sú identické pojmy.

7. S odkazom na uvedené konštatoval dôvodnosť limitácie bolestného za ujmu na zdraví utrpenú
žalobcom na pravej dolnej končatine v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. len podľa tých položiek
asadzieb,ktoréupravujúnárokynabodovéohodnotenieaodškodneniebolestného,čovdanomprípade
znamenalo použitie položky č. 216 sadzby bodového ohodnotenia bolestného s maximálnym počtom
bodov 260, nie položky č. 386 s maximálnym počtom bodov 900, ktorá spadala do sadzieb bodového
ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

8. Pri hodnotení opodstatnenosti nároku žalobcu čo do limitácie odškodnenia ním vytrpených bolestí,
vzal do úvahy závery znaleckej organizácie LEGE ARTIS, s.r.o., že aj pri zohľadnení toho, že celkovo
utrpené zranenia žalobcu na pravej končatine by mali byť odškodnené maximálne podľa položky č.
216 „exartikulácia bedrového kĺbu alebo odňatie stehna“, bolo by odôvodnené zvýšiť sadzbu tohto

bodového ohodnotenia 260 bodov podľa § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. na dvojnásobok, teda na
520 bodov, pre komplikovanú liečbu poranení žalobcu, transfúzie, infúznu terapiu, ošetrovanie pinov
na fixátore, nutnosť pobytu na lôžku, dlhodobé naloženie transkeletárnej extenzie, keď sa nejednalo
o bežnú konvenčnú liečbu, ale o komplikovanú, opakovane operačne liečené poškodenie zdravia so
zvýšenou bolestivosťou. Súd vychádzal z názoru, že je možné zvýšiť bodové ohodnotenie položky č.

216 na dvojnásobok, ako je tomu u ostatných položiek bolestného, ak sú na jeho zvýšenie splnené
podmienky vymedzené v § 9 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z., teda v danom prípade bolestivejší spôsob
liečby, nutnosť operácie. Uviedol, že zvýšenie položky zákon výkladom a contrario nevylučuje a § 9 ods.
7 citovaného zákona len upravuje horný limit bodového ohodnotenia pri viacerých zraneniach na jednej
končatine. Nesúhlasil tak s obranou žalovaného, že nemožno popri sebe uplatňovať zásadu vyjadrenú

§ 9 ods. 5 a ods. 6 so zásadou maximálneho obmedzenia bodového ohodnotenia vyjadrenú v § 9 ods.
7 zák.č. 437/2004 Z.z..

9. Vychádzajúc z bodového ohodnotenia ujmy na zdraví utrpenej žalobcom na pravej dolnej končatine
vykonanom znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s.r.o. podľa položiek č. 162, 192c, 239, 193c,

žalovaným uznaný a vyplatený nárok za 260 bodov (uhradená položka 193c - 80 bodov, 192c - 180
bodov), prihliadajúc na maximálny limit odškodnenia bolestného určeného súdom ako dvojnásobok
bodového ohodnotenia bolestného podľa pol. č. 216 tj 520 bodov, priznal žalobcovi nárok na
náhradu bolestného za 260 bodov (520b.-80b-180=260b), ktoré ohodnotenie v súlade s opatrením
Ministerstva zdravotníctva SR č. 16/2018 o hodnote jedného bodu 19,08 eur predstavovalo sumu

4.960,80 eur. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu
SR II.ÚS/263/2022, Najvyššieho súdu SR 1Cdo/225/2021, priznal žalobcovi z uplatneného nároku na
bolestné tiež právo na úroky z omeškania v nadväznosti na oznámenie žalovaného o spôsobe likvidácie
poistnej udalosti listom z 21.11.2019 so zohľadnením obdobia 3 mesiacov na šetrenie poistnej udalosti
v súlade s § 11 zák.č. 381/2001 Z.z,, po ktoré nebol žalovaný v omeškaní. Úroky z omeškania priznal

v hodnote vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013.

10. V zhode s procesným úkonom žalobcu a súhlasným stanoviskom žalovaného podľa § 145, §146
CSP zastavil konanie v časti o úhradu istiny 477,- eur s príslušenstvom a v časti úrokov z omeškania
zo zostávajúcej časti nároku uplatneného žalobou.

11. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP konštatujúc,
že pri zohľadnení procesného zavinenia žalovaného za čiastočné zastavenie konania a zodpovednosť
žalobcu za zamietnutie žaloby, procesný úspech žalobcu predstavoval 79,16 %, neúspech 20,84 %,
teda vzniklo mu právo na náhradu trov v rozsahu 58,32 % proti žalovanému. Konštatoval, že nezistil

dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.

12. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania podal žalovaný
odvolanie z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, že súd mu nesprávnym procesnýmpostupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces (b), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam (f) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval

v rozsahu napadnutom žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

13. Po zrekapitulovaní podstatných častí odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
uviedol, že zatiaľ čo žalobca za rozhodujúce považoval bodové ohodnotenie týkajúce sa poranenia
a operácie pravej končatiny v rozsahu 595 bodov, mohlo ísť maximálne o 260 bodov podľa pol. č.

216, v zhode so znaleckým posudkom č. 26/2020 A. I., ktoré boli aj uhradené. Ako nepodložený
hodnotil záver súdu o sporných a nesporných položkách, keď súd nepovažoval za spornú položku
193c, lebo ju žalovaný uhradil, čo však neznamená, že uvedená položka -operácia zo dňa 17.8.2018
nebolavkonanísporná,včomvidelnedostatočnosťodôvodneniasúdnehorozhodnutia.Nepovažovalza
správnynázorsúduprvejinštanciepokiaľtentozvýšilbodovéhodnoteniepoložkyč.216nadvojnásobok.
Uviedol, že tak súd ako aj žalovaný vychádzali z toho, že na poranenia pravej dolnej končatiny je

opodstatnené vzťahovať bodové ohodnotenie podľa položky č. 216 vo výške 260 bodov, čo bolo aj
uhradenéžalovanému,nonesprávnymvýkladom§9ods.5a6vspojenís§9ods.7zák.č.437/2004Z.z.
dospelsúdkzáveruopotrebenavýšeniatejtopoložkyoďalších260bodov.Zopakoval,ževpredmetnom
prípade neboli sporné poranenia a operácie spadajúce pod bodový limit hodnotenia bolestného pod
položkou č. 216, ktoré poranenia zahŕňali položky 192c operácia zo 17.8.2018, položky 162, 239

(operácia zo 4.9.2018) 192c operácia zo 14.9.2018 a 193c operácia zo 17.8.2018, keďže položka číslo
216 „exartikulácia bedrového kĺbu alebo odňatie stehna“, bola len stropom na správne určenie bodového
ohodnotenia, kedy súčet stanoveného bodového ohodnotenia za poranenia na rovnakej končatiny
nemohol presiahnuť túto hranicu. Položka č. 216 nenahradzuje odškodňované položky a teda nie je ani
dôvodné jej navyšovanie. Navyše súdom podaný výklad právnej normy odporuje jej logickému významu,

keď v prípade žalobcu bolo prihliadnuté na komplikovanú a bolestivú liečbu navyšovaním položky 192c
a teda k základnému bodovému ohodnoteniu 180 bodov bolo pripočítaných ďalších 90 bodov ako to
predpokladá § 9 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z. a podľa postupu súdu by bolo žalobcovi priznané zvýšenie
opätovne. Pretože žalovaný plnil čo vyplývalo zo zákona i vykonaného ohodnotenia bolestného, žiadne
ďalšie navýšenie nebolo v danom prípade dôvodné a nie je ani prípustné. Vytkol súdu prvej inštancie

tiež nesprávne priznanie hodnoty úrokov z omeškania 5,05 % ročne, uvádzajúc, že základná úroková
sadzba ku dňu omeškania stanoveného súdom 21.11.2019 bola 0 %.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich ústnych a písomných vyjadreniach, rozhodnutie
súdu považoval za zákonné a vecne správne, presvedčivo odôvodnené, preto ho navrhoval

v napadnutom rozsahu potvrdiť.

15. Žalovaný v odvolacej replike vyjadrenie žalobcu hodnotil ako stručné, bez vecných argumentov,
zotrval na podanom odvolaní.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom vyhodnotení procesnej prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379
a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Pretože neboli splnené podmienky pre zrušenie ani potvrdenie rozhodnutia, odvolací súd rozsudok

v zhode s § 388 CSP v napadnutom rozsahu zmenil tak ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. januára 2026 v pojednávacej
miestnosti 210/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

18. Rozhodnutím súdu prvej inštancie bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,
keď súd prvej inštancie na správne a úplne zistený skutkový stav aplikoval síce správne právne normy,
ale tieto nesprávnym spôsobom interpretoval.

19. Podstatou odvolania žalovaného je limitácia bodového hodnotenia bolestného, ktoré sa týkalo
viacerých poškodení dolnej končatiny, a teda či do úvahy pripadajúce maximálne bodové ohodnotenie
bolestného sa má odvíjať od základného bodového ohodnotenia bolestného za najťažší následok na
zdraví na dolnej končatine– stratu končatiny resp. amputáciu vyjadrenú v položke č. 216 „exartikuláciubedrovéhokĺbualeboodňatiestehna“vrozsahu260bodovalebojemožnévprípade,aksúčetbodových
ohodnotení za poškodenie utrpené na jednej končatine presahuje túto hranicu, bodové ohodnotenie
zvýšiť až na dvojnásobok 520 bodov, vychádzajúc z toho, že aj položka 216, predstavuje samostatné

poškodenie na končatine a teda je opodstatnené na ňu vzťahovať možnosť zvýšenia sadzby na
dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z..

20. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená
rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť

a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom
priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo
dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa
prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie a pôvod.

21. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak

a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný

výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

22. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť
najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby.

23. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z., ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví,
hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však
viacpoškodenínazdravívzťahujenatenistýorgánalebokončatinu,nesmiesúčetbodovéhohodnotenia
prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.

24. Nebolo sporné, že žalobcom požadovaná a súdom priznaná náhrada bolestného sa týkala
poškodenia pravej dolnej končatiny žalobcu podľa položiek 192c vnútrokĺbová zlomenina stehnovej
kosti kondylu alebo interkondylická liečená operáciou (17.8.2018) v počte 180 bodov plus navýšenie
o polovicu plus 90 bodov, položka 162 hlboká rana dolnej končatiny chirurgicky ošetrená 30 bodov,
239 rozsiahlejšia incízia 35 bodov, 192c vnútrokĺbová zlomenina stehnovej kosti alebo kondyl liečená

operáciou 14.9.2018 180 bodov, položka 193c zlomenina jabĺčka liečená operáciou 17.8.2018 počet
bodov 80, ktoré tak A. F. ako aj znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s.r.o. boli v súhrne ohodnotené
na 595 bodov. V zmysle odborného posudku A. G. a súkromného znaleckého posudku žalovaného A.
I. boli limitované 260 bodmi podľa položky č. 216 s poukazom na § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z..

25. Z § 9 ods. 7 citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že ak sa viac poškodení na zdraví vzťahuje
na ten istý orgán alebo končatinu, súčet bodového ohodnotenia nesmie prekročiť bodové hodnotenie za
anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V odvolacom konaní bolo nesporné (nadväzne
na súdom prvej inštancie uvádzané rozhodnutia najvyššieho súdu), že v prípade bodového hodnotenia
bolestného sa anatomická alebo funkčná strata orgánu alebo končatiny posudzuje podľa položiek,

ktoré sa výlučne týkajú bodového ohodnotenia bolestného. V danom prípade preto „anatomickej alebo
funkčnej strate orgánu alebo končatiny“ zodpovedá položka č. 216 „exartikulácia bedrového kĺbu alebo
odňatie stehna“ teda chirurgické odstránenie končatiny od bedrového kĺbu, s ktorým následkom zákonná
úprava spája odškodnenie bolestného 260 bodov. Súd prvej inštancie považoval za odôvodnené
a právne akceptovateľné aj zvýšenie tejto položky o dvojnásobok, a to s prihliadnutím na ustanovenie §

9 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.. Ustanovenie § 9 ods. 6 citovaného zákona umožňuje zvýšiť
sadzbu bolestného najviac na dvojnásobok základnej sadzby, pri súčasnej existencii viacerých dôvodov
vymedzených v § 9 ods. 5, ako infekcia rany, bolestivejší spôsob liečby a jej komplikácie, operačný
výkon okrem prípadu, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie. Podľa názoru odvolacieho
súdu samotná exartikulácia bedrového kĺbu, resp. odňatie končatiny ako celku vylučuje z povahy veci

ďalší spôsob liečenia zranenej končatiny vymedzené v § 9 ods. 5, keďže je nezvratným a konečným
medicínskym riešením vo vzťahu ku orgánu, ku ktorému zákonná úprava umožňuje priznávať náhradu
bolestného. Súčasne interpretácia právnej normy vykonaná súdom prvej inštancie umožňujúca zvýšenie
položky č. 216 je v rozpore s jednoznačným znením ustanovenia § 9 ods. 7 zák.č. 437/2004 Z.z.vylučujúcom možnosť (slovné spojenie „nesmie“), aby súčet bodového hodnotenia prekročil bodové
hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Podľa názoru odvolacieho
súdu výklad aplikovaný súdom prvej inštancie vychádzajúci v podstate z princípu „čo nie je zakázané

je dovolené“, popiera zmysel a účel sledovaný zákonom č. 437/2004 Z.z. v jeho ustanovení § 9. Ak bolo
zámerom zákonodarcu vymedzenie maximálneho limitu pre odškodnenie bolestného ako to vyplýva z §
9 ods. 7, nemožno to obchádzať interpretáciou právnej normy popierajúcou uvedený účel. Pokiaľ sa aj
z pohľadu poškodeného nejaví priznané odškodnenie vzhľadom na vytrpené bolesti, prežité strádania,
obmedzeniahybnosti,náročnúliečbuakodostačujúce,takzpohľaduzásadnaochranuzdraviavzmysle

Článku 40 Ústavy SR, nebola zákonná úprava z ktorej nárok vychádza hodnotená ako neústavná (Pl.ÚS
19/2018 zo dňa 24.4.2024).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci odvolacím súdom, že podľa § 9 ods. 5, 6 zák.č.
437/2004 Z.z nie je možné navýšenie limitu bodového ohodnotenia bolestného za poškodenie rovnakej
končatiny (§ 9 ods. 7 zák.č. 437/2004 Z.z) reprezentovanej pol. č. 216., a ostatné nároky žalobcu boli

vyporiadané resp. neboli predmetom odvolania, odvolací súd vyhovujúci výrok rozsudku zmenil a žalobu
v tejto časti zamietol. Aj keď ostatné odvolacie námietky neboli pre rozhodnutie odvolacieho súdu
relevantné,preúplnosťodvolacísúduvádza,ženezrozumiteľnájeargumentáciažalovanéhoospornosti
položky 193c, ktorú žalovaný preukázateľne uhradil, teda uznal, čo vzal do úvahy aj súd prvej inštancie.

27. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zhode s § 396 ods. 1, 2 CSP. Pretože zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol tiež o nároku na náhradu trov celého konania. Odvolací súd
zastávajúc názor o dôvodnosti aplikácie § 257 CSP v spore vzhľadom na okolnosti prípadu a postavenie
strán (dôvody uplatnenia nároku, následky na zdraví a živote žalobcu zavinené porušením dopravných
predpisov poisteného, za ktoré zodpovedá z titulu poistného vzťahu žalovaný), ktoré použitie súd prvej

inštancie vylúčil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, zmenil rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania medzi stranami sporu.

28. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady

zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

29.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257vyžadujekumulatívnesplnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na

súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej

situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom
procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov
právnej normy nie sú dané dôvody. K aplikácii § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti
hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,

zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. V prejednávanej
veci dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané tak pomerom strán sporu ako aj okolnosťami sporu.

30. Žaloba sa týka preukázateľne negatívnych následkov na zdraví žalobcu, ktoré utrpel v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou zavinenou poistencom žalovaného, pričom bolo nesporné, že u žalobcu
ide o ujmu závažnú, ktorá ho vo veľmi mladom veku negatívne ovplyvnila vo všetkých oblastiach
života. Samotný predmet sporu sa týkal právnej otázky, ktorá nemala jednoznačné riešenie, čoho
dôkazom bolo aj konanie pred ústavným súdom v obdobnej veci (Pl.ÚS 19/2018 zo dňa 24.4.2024).

Žalovaný je vykonávateľom zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktorým bola žalobcovi ujma na zdraví spôsobená, z titulu výkonu tejto činnosti,
ktorá je aj predmetom jeho podnikania, znáša riziko vzniku poistných udalostí, s ktorými je spojená
jeho povinnosť na peňažné plnenie vecnej škody i nemajetkovej ujmy. Pri zohľadnení osobného,zdravotného, sociálneho statusu žalobcu, obvyklým výdavkom na úhradu základných životných potrieb,
je nepochybné, že žalovaný je v neúmerne priaznivejšom postavení vo vzťahu k žalobcovi. S
prihliadnutím na vyššie zmienené okolnosti a charakter sporu, odvolací súd pri rešpektovaní zásady

spravodlivosti a zohľadnenia sociálneho postavenia strán, (čl.2, č. 6 Základných princípov CSP) zmenil
výrok rozhodnutia o náhrade trov tak, že žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal.

31. Zo zhodných dôvodov ako boli uvedené vyššie rozhodol odvolací súd podľa § 257 CSP aj o
nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania. Pokiaľ aj bol žalovaný v odvolacom konaní úspešnou

stranou sporu, tak vzhľadom na okolnosti prípadu a postavenie strán (dôvody uplatnenia nároku,
následky na zdraví a živote žalobcu zavinené porušením dopravných predpisov subjektu, za ktoré
zodpovedá z titulu poistného vzťahu žalovaný, osobné, majetkové pomery), nebola náhrada trov
konania stranám priznaná.

32. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).