Uznesenie – Záložné právo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122202388
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8122202388.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt C. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej: D. D. D., advokát so sídlom E. XXX/XX, XXX
XX F., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653, právne zastúpenému: G. E. D. H. G. I. F., so sídlom J. XX, XXX XX E. - D. K. F. D., IČO:

XX XXX XXX, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/15/2022-379 zo dňa 02.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch I., II. a IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný

súd“) rozhodol:

„I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v článku V. Výkon záložného práva ods. 1. Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy číslo XXXX/XXXX, uzatvorenej medzi
žalovaným ako záložným veriteľom a právnou predchodkyňou žalobkyne D. L., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom C. XXX, XXX XX C., ako záložcom dňa 20.11.2006 v tomto znení: „Ak dlžník nebude

riadne a včas splácať pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci
ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo VOP,“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Určuje, že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom I., katastrálnym odborom, pre okres I., obec C.,
k. ú. C., evidovaných na LV č. XX ako pozemok reg. M. parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 505 m2, pozemok reg. M. parc. č. XXX - záhrada o výmere 94 m2, pozemok reg. M. parc. č.
XXX - záhrada o výmere 402 m2 a stavba postavená na parc. č. XXX, súp. č. XXX - rodinný dom, ktoré
sú vo vlastníctve žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovaného.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobkyňa má v časti výroku I. a II. tohto rozsudku voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

V.Žalovaný mávčastivýrokuIII.tohtorozsudkuvočižalobkyni nárok nanáhradutrovkonaniavrozsahu

100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 7 ods. 2 druhá veta, § 16 ods. 3 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o dobrovoľných

dražbách“), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, § 298 Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. Rozsudok odôvodnil tým, že vo vzťahu k žalobnému návrhu týkajúcemu sa všeobecného určenia,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, je daný naliehavý

právny záujem žalobkyne na takomto určení z dôvodu, že napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu
konštatujúcemu premlčanie práva na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere zabezpečenej zmluvou o
záložnom práve, je na liste vlastníctva na predmetné nehnuteľnosti zapísané záložné právo v prospech
žalovaného a žalovaný sa nielen právnymi úkonmi smerujúcimi k vykonaniu dobrovoľnej dražby, ale aj
postojomvtomtokonaní snažívykonaťpremlčanéprávozospotrebiteľskejzmluvyoúverevneprospech
žalobkyne uskutočnením dobrovoľnej dražby, na základe na liste vlastníctva zapísaného záložného

práva. Bez určenia neexistencie záložného práva bude vlastnícke právo žalobkyne reálne ohrozené.

4. Žalobkyňa je právnou nástupkyňou - dedičkou záložcu D. L. vo vzťahu k žalovanému - záložnému
veriteľovi zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy č. XXXX/XXXX.
V článku V. tejto zmluvy bolo dohodnuté právo záložného veriteľa začať výkon záložného práva, ak

dlžníknebuderiadneavčassplácaťpohľadávku.SúčasťouzáložnejzmluvyboliajVšeobecnéobchodné
podmienky žalovaného, ktoré v bode 7.6.1. oprávňovali záložného veriteľa vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Záložná zmluva zabezpečovala záväzok žalobkyne a jej manžela N. B. zo Zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 20.11.2006. Žalobkyňa sa v konaní vedenom pod sp. zn.
19C/135/2016právoplatnedomohlakonštatovaniapremlčanianárokužalovanéhonazaplateniedlžných

súm z úveru na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2006.

5. Zmluvná podmienka Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy č.
XXXX/XXXX zo dňa 20.11.2006 (ktorá je zmluvou spotrebiteľskou) v článku V. ods. 1 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Toto zmluvné ustanovenie bolo nadiktované v rámci kontraktácie v režime

typovej zmluvy. Žalovaný v konaní ani len netvrdil, že by predmetné zmluvné ustanovenie bolo v rámci
kontraktačného procesu so žalobkyňou, respektíve jej právnou predchodkyňou osobitne vyjednané.

6. Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38

Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej
úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo
dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä
so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok,

ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že
uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu
súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.
(Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 9. novembra 2023, C-598/21).

7. Zmluvná podmienka uvedená v článku V. ods. 1 v Zmluve o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátnej zmluve č. XXXX/XXXX analogicky k rozsudku Súdneho dvora
C-598/2021 týkajúceho sa proporcionality zosplatnenia, rovnako nijakým spôsobom nezohľadňuje
proporcionalitu práva veriteľa začať výkon záložného práva na uspokojenie svojej pohľadávky, keď vo
svojej formulácii nielenže nezohľadňuje kritériá za ktorých možno pristúpiť k zosplatneniu pohľadávky,

ale ide nad rámec ustanovení Občianskeho zákonníka o možnosti zosplatnenia pohľadávky podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka (Veriteľ môže žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky), keď
oprávňuje veriteľa začať výkon záložného práva v prípade, že dlžník nebude riadne a včas splácať

pohľadávku bez ďalších podmienok. Z uvedeného vyplýva, že na základe takto formulovanej zmluvnej
podmienky, by záložný veriteľ mohol začať výkon záložného práva bez zosplatnenia pohľadávky
a dodržania podmienok pre zosplatnenie pohľadávky, vrátane proporcionality deklarovanej vyššie
uvedeným rozhodnutím Súdneho dvora, a to aj v prípade omeškania dlžníka so splácaním čo i lenčasti dohodnutej splátky. Uvedená zmluvná podmienka nezohľadňuje ani dôvody, pre ktoré prípadne
došlo na strane dlžníka k omeškaniu plnenia splátok alebo ich častí. Zmluvná podmienka v kontexte
tohto konania absolútne nezohľadňuje prípad premlčania práva na plnenie uplatňovaného záložným

veriteľom, a teda umožňuje začať výkon záložného práva aj v prípade premlčania hlavného záväzku.
Predmetná klauzula tiež nijako nezohľadňuje možnosť, že jej uplatnenie povedie k tomu, že predajca
alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe nej predajom rodinného obydlia
spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Už to samo osebe zakladá hrubý nepomer medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Preto túto zmluvnú podmienku ex offo vyhlásil za neprijateľnú, a teda neplatnú.

8. Žalovaný - záložný veriteľ tak nemohol pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky dobrovoľnou dražbou,
nakoľko na to neexistuje zmluvný základ. Samotná neplatnosť zmluvného dojednania týkajúceho
sa možností začatia výkonu záložného práva žalovaným je dostatočným dôvodom pre to, aby súd
vyhovel žalobe v časti určenia neexistencie záložného práva v súvislosti s neplatnosťou zmluvnej
podmienky záložnej zmluvy, a to za účelom výmazu zápisu nevykonateľného záložného práva z katastra

nehnuteľností.

9. Nad uvedený rámec vzhľadom na priebeh konania a námietky vznášané stranami sporu súd
prvej inštancie k namietanému premlčaniu záložného práva uviedol, že žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností ako veriteľ zákonom predpísaným spôsobom v premlčacej dobe neuplatnil proti žalobkyni

svoj nárok na zaplatenie dlžnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Ak námietka premlčania
vznesená zo strany žalobkyne neumožňuje priznať žalovanému pohľadávku z úverovej zmluvy, je
nemysliteľné a odporujúce základným zásadám logiky uspokojiť tú istú pohľadávku formou realizácie
výkonu záložného práva (obdobne rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/171/2018 z
25.03.2019). Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č. XXXX/XXXX

zo dňa 20.11.2006 je zmluvou akcesorickou vo vzťahu k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 20.11.2006. Akcesorita uvedeného záväzku má za následok, že ak sa žalobkyňa právoplatne
domohla premlčania hlavného záväzku - plnenia dlžníka z úverovej zmluvy, je nevyhnutným dôsledkom
tejto skutočnosti, že momentom kedy nastáva premlčanie hlavného záväzku, dochádza aj k premlčaniu
práva z akcesorickej zmluvy o zriadení záložného práva. Pokiaľ súd v právoplatnom rozsudku sp.

zn. 19C/135/2016 konštatoval, že dňa 21.02.2013 začala plynúť trojročná premlčacia doba práva
na zaplatenie celého zosplatneného dlhu, je zrejmé, že premlčacia doba uplynula dňa 21.02.2016.
Pokiaľ žalovaný uplatnil svoje právo na realizáciu záložného práva zo záložnej zmluvy oznámením
o opakovanej dobrovoľnej dražbe B. XX/XXXX, ktorá sa mala uskutočniť 17.03.2022 a ktoré bolo
žalobkyni doručené 25.02.2022, bolo právo žalovaného ako záložného veriteľa na výkon záložného

práva premlčané.

10. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 z 28.03.2023. Záložná
zmluva je akcesorickým záväzkom, teda jej premlčanie sa posudzuje podľa hlavného záväzku. Súd prvej
inštancie mal za to, že došlo k premlčaniu tak hlavného záväzku, ako aj záväzku, ktorý zabezpečoval

hlavný záväzok. (Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co/22/2018 z 21.06.2018) V kontexte
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/169/2021, premlčaním záložného práva
a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu, nemá registrácia záložného práva viaznuceho
k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje
záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za

zodpovedajúcu (primeranú) kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci. Ak totiž záložné právo nie je
možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje
žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou.

11. Ak by aj súd prvej inštancie nevzhliadol neplatnosť dojednania týkajúceho sa možnosti záložného

veriteľa uskutočniť výkon záložného práva, bol by dôvod určiť, že predmetné nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v dôsledku premlčania záložného práva.

12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom prekážky právoplatne rozhodnutej veci, uvedenou
otázkou sa už zaoberal Krajský súd v Prešove v uznesení vydanom v tejto právnej veci pod sp.

zn. 20C/23/2022 č.l. 109 zo dňa 15. júna 2022, pričom uzavrel, že totožnosť osôb je nepochybne
jasná. Pokiaľ však ide o totožnosť predmetu konania, konštatoval, že o tej nemožno hovoriť, ale aj
preto, ak sa súd doposiaľ plnohodnotne nezaoberal ex offo nekalou povahou zmluvných podmienok
úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, napríklad v súvislosti s možnosťou veriteľa využiť právo uplatnenév § 565 Občianskeho zákonníka. Pri totožnosti strán sporu konania o určenie, že nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom, nie je tým konaním tvoriacim res judicata ku už skôr skončenému
konaniu o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, práve kvôli existencii neskoršie

judikovaného premlčania pohľadávky banky rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 19C/135/2016
zo dňa 7.6.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2C/148/2018 zo dňa
17.04.2019. Uvedené rozsudky nepochybne spôsobujú skutkové odlišnosti oboch konaní.

13. Žalovaný namietal, že až oznámením zo dňa 11.03.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverovej

pohľadávky, preto najskôr nasledujúceho dňa 29.03.2013 mohol pristúpiť prvýkrát k výkonu svojho
práva. Poukazoval tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/220/2018. Na
rozdiel od veci posudzovanej rozhodnutím najvyššieho súdu, predmetom tohto konania nie je určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby s tým, že súd sa má vysporiadať so všetkými predbežnými otázkami
vrátane premlčania práva žalovaného na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Na rozdiel od konania
vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo/220/2018, v tejto veci súd prvej

inštancie vychádzal z právoplatne uzavretého konania a rozhodnutia Okresného súdu Prešov pod sp.
zn. 19C/135/2016, kde bolo konštatované premlčanie práva žalovaného uplatneného voči žalobcovi
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva vo vzťahu k
právu na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy konštatoval, že ak je právoplatne rozhodnuté, že právo zo
spotrebiteľskej zmluvy na plnenie je premlčané, nemožno ďalej pripustiť námietky spočívania premlčacej

lehoty vo vzťahu k právu záložnému.

14. Proti tomuto rozsudku, výrokom I., II. a IV., podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v rozsahu výroku I. zrušil
a v zostávajúcom napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a zaviaže

žalobkyňu na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

15. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky primárne namietal hrubé porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie. Žalobkyňa v žalobe neuplatnila návrh na určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby stranám sporu indikoval, že vykoná

prieskum spotrebiteľskej prijateľnosti zmluvnej podmienky a umožnil im vyjadriť sa k nemu. Princíp
kontradiktórnosti civilného sporového procesu vyžaduje, aby strany sporu mali reálnu možnosť vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam a právnym otázkam, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Platí to
- dokonca ešte viac - aj v prípade súdneho prieskumu vykonaného z vlastnej iniciatívy súdu. Existujúca
judikatúra nepripúšťa v danom ohľade žiadne pochybnosti, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Cdo/337/2015 zo dňa 26.04.2016. Ak strana nevie, aké kritériá bude súd aplikovať,
nemôže predkladať relevantné argumenty a dôkazy, čím sa porušuje princíp kontradiktórnosti. O tom,
že súd prvej inštancie vykonal prieskum zmluvnej podmienky, ktorú navyše aj určil za neprijateľnú,
sa prvýkrát dozvedel až z napadnutého rozsudku. Tým došlo k flagrantnému porušeniu postulátov
kontradiktórnosti a zákazu prekvapivých rozhodnutí, ktoré je neprípustným zásahom do práva na

spravodlivý proces.

16. Poukázal na ust. čl. 1 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica 93/13“), výkladové pravidlo v 13. bode odôvodnenia
Smernice 93/13. Zmluvné podmienky zodpovedajúce platnému právu sú vylúčené zo súdnej kontroly

prijateľnosti, ako výslovne judikoval Súdny dvor Európskej únie napr. v rozsudku zo dňa 23.10.2014,
v spojených veciach C-359/11 a C-400/11, rovnako v rozsudku zo dňa 09.07.2020, vo veci C-81/19.
Znenie zmluvnej podmienky, ktorá bola napadnutým rozsudkom určená za neprijateľnú, je odrazom
dvoch zákonných ustanovení § 151a a § 151j ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Zlyhaním
súdu prvej inštancie je, že sa z napadnutého rozsudku vôbec nemožno dozvedieť, či sa zapodieval

výlukou podľa čl. 1 ods. 2 Smernice Rady 93/13, ani k akému výsledku pri tom dospel. Zároveň je
však z porovnania znenia zmluvnej podmienky a citovaných zákonných ustanovení zrejmé, že medzi
nimi niet žiadneho obsahového ani významového rozdielu, išlo len o preklopenie zákonnej regulácie
do zmluvného textu, čo absolútne vylučuje akúkoľvek možnosť súdneho prieskumu. Ak súd prvej
inštancie vyslovil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá len potvrdzuje zákonné právo záložného

veriteľa začať výkon záložného práva v situácii, keď došlo k omeškaniu so splnením zabezpečeného
záväzku a uspokojiť sa z výťažku dosiahnutého pri speňažení zálohu - t. j. samotné základné znaky
inštitútu záložného práva, vyjadrené najmä v ust. § 151a a § 151j Občianskeho zákonníka - ide o
absolútne neprípustné prepisovanie, či dokonca faktickú derogáciu zákona všeobecným súdom, čo jemimo akejkoľvek jeho mysliteľnej právomoci a je aj hrubým porušením princípu trojdelenia štátnej moci
(napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 796/2016 zo dňa 22.06.2017).

17. Argumentácia súdu prvej inštancie ohľadom dôvodov neprijateľnosti zmluvnej podmienky, je úplne
zmätočná. Súd sa v nej venoval úplne inému právnemu inštitútu - tzv. zosplatneniu úverovej pohľadávky,
ktorú zmiešal so zmluvnou podmienkou týkajúcou sa práva záložného veriteľa začať výkon záložného
práva. Zosplatnenie pohľadávky nebolo v žiadnej podobe - ani vo všeobecnosti ako právny inštitút, ani
ako konkrétny úkon v rámci právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom - predmetom sporu a súdneho

prieskumu. Súd navyše rozvinul právne úvahy, ktoré sú neobhájiteľné. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ani iného predpisu nevyplýva, že podmienkou začatia výkonu záložného práva
je predchádzajúce zosplatnenie zabezpečenej pohľadávky. Vôbec teda nie je správnym napr. právny
názor súdu, že záložný veriteľ nie je bez zosplatnenia oprávnený začať výkon záložného práva, práve
naopak, takýto výkon záložného práva si možno bez ťažkostí predstaviť, najmä v prípade vyšších
splátok a dlhej doby omeškania. Zosplatnením dochádza len ku transformácii záväzku zo splátkového

na jednorazový, stále však ide o jeden a ten istý záväzok z rovnakého právneho dôvodu (napr. zmluva
o úvere). Záložný veriteľ môže záložné právo slúžiace na zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy vykonať primárne len na dražbe (§ 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka), pričom proporcionalita
takéhoto výkonu je daná priamo zákonom (§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách).

18. Vo vzťahu k určeniu, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nie sú zaťažené záložným právom,
primárne namietal procesnú neprípustnosť takejto žalobnej požiadavky. Súd prvej inštancie sa touto
námietkou relevantne nezaoberal, čo je zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie. Navyše
otázka konkrétneho typu žalobného návrhu a s tým spojených zákonných podmienok, bola právne
posúdená nesprávne. Súd sa zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu na určení, „či tu záložné

právo je alebo nie je“. Žalobkyňa sa však nedomáhala určenia, že záložné právo „nie je“. Jej návrhy
smerovali k určeniu, že jej nehnuteľnosti „nie sú zaťažené“ záložným právom. Ide o úplne odlišné typy
určovacích návrhov. Ak by žalobkyňa žalovala o určenie, že záložné právo nie je, išlo by o žalobu
v zmysle § 137 písm. c) CSP. Súd by sa v takom prípade musel zapodievať splnením podmienky
naliehavého právneho záujmu. Takúto žalobu však žalobkyňa nepodala. Žalobkyňa naopak žiadala

určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, čo je typ určovacieho návrhu podliehajúci
ust. § 137 písm. d) CSP. Súd v takomto prípade neskúma existenciu naliehavého právneho záujmu, ale
to, či existuje ustanovenie právneho predpisu („ak to vyplýva z osobitného predpisu“), ktoré oprávňuje
na podanie týmto predpisom špecifikovanej určovacej žaloby.

19. V platnom práve neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo súdne určenie, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Prípustnosť tohto typu žalobného návrhu bola síce
vyvodená aplikačnou praxou, avšak výlučne na riešenie veľmi špecifickej a konkrétnej situácie -
umožnenie výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností alebo iného obdobného registra, ak
je v konaní zistené premlčanie záložného práva, keďže dôsledkom premlčania nie je jeho zánik. V

prejednávanej veci však súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na premlčaní záložného práva
(touto okolnosťou sa zapodieval len ako obiter dictum v bodoch 50 až 56 odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Rozhodujúcim dôvodom naopak bolo, že banka údajne nemohla „pristúpiť k vymáhaniu
pohľadávky dobrovoľnou dražbou, nakoľko na to neexistuje zmluvný základ“. V tejto súvislosti nie je
významné, že ide o zásadne nesprávne právne posúdenie. Rozhodujúce je, že pre takéto určenie, že

nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, neexistovala žiadna zákonná opora v zmysle § 137
písm. d) CSP, čo malo samo osebe rezultovať do zamietnutia oboch určovacích žalobných návrhov.

20. V konaní predniesol skutkové tvrdenia, ako postupoval pri výkone záložného práva a tieto podporil aj
zodpovedajúcimi dôkazmi. Zameral sa najmä na konkretizáciu časových úsekov, počas ktorých nemohol

pokračovať vo výkone záložného práva, a to najmä v dôsledku súdmi nariaďovaných neodkladných
opatrení, so zreteľom na jednoznačné závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky ako R 27/2023 . Tieto tvrdenia a dôkazné návrhy neboli protistranou nijako
spochybnené a ani súd prvej inštancie nedospel k žiadnemu inému skutkovému nálezu. Napriek tomu,

že nebolo zistené, že by vôbec nezačal výkon záložného práva, ani že by v ňom riadne nepokračoval,
však súd prvej inštancie konštatoval premlčanie záložného práva. K tomuto posúdeniu dospel výlučne
na základe právneho názoru, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky má automaticky za následok ajpremlčanie zabezpečeného práva, resp. že záložné právo nemožno vykonať na uspokojenie premlčanej
pohľadávky.

21. Poukázal na ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka. Gramatický výklad citovaného ustanovenia
nepripúšťa žiadne pochybnosti, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky nie je prekážkou výkonu
záložného práva. Ten je možný nezávisle od stavu premlčania, resp. nepremlčania zabezpečenej
pohľadávky. Rovnako v relevantnej právnej náuke nebol nikdy prezentovaný iný záver. Ďalej poukázal
na ust. § 54a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa týmito argumentmi vôbec nezaoberal,

naopak vyslovil právny názor, ktorý je v priamom rozpore s vyššie citovanou zákonnou úpravou, najmä
ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka.

22. Súd prvej inštancie otázku premlčania záložného práva nebol vôbec oprávnený riešiť vzhľadom
na prekážku veci rozhodnutej. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/102/2019 a
4Co/103/2019 zo dňa 26.11.2020 bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobkyne na zdržanie sa výkonu

záložného práva. V danom rozsudku sa veľmi podrobne riešila otázka premlčania záložného práva
so záverom, že nie je premlčané. V oboch sporoch bol uplatnený rovnaký žalobný dôvod, zakladajúci
sa na rovnakých skutkových okolnostiach, že premlčanie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere
má spôsobovať aj premlčanie záložného práva. Len to, že po právoplatnosti skoršieho rozsudku
Krajského súdu v Prešove obnovil dražobný proces, nemôže byť samo osebe postačujúce, aby raz

vyriešená otázka, že na vymoženie premlčanej pohľadávky voči žalobkyni môže viesť výkon záložného
práva, bola opäť otvorená a prejednávaná. Opačný prístup by viedol k absurdnému extrému, že hoci
z hmotnoprávneho hľadiska niet žiadnej prekážky pre výkon záložného práva - čo bolo potvrdené
právoplatným súdnym rozhodnutím - záložca by mohol donekonečna iniciovať nové súdne konania,
založené na identických dôvodoch, a to len kvôli tomu, že sa začalo organizovať nové kolo dražby. To by

v konečnom dôsledku znamenalo, že záložný veriteľ by nikdy nemohol úspešne vykonať svoje záložné
právo speňažením zálohu.

23. Opakovaný žalobný návrh na všeobecné určenie, že nehnuteľnosti žalobkyne nie sú zaťažené
záložným právom, nemal byť vôbec pripustený a už vôbec nie meritórne prejednaný. Opakované

uplatňovanie návrhov, od ktorých už žalobkyňa raz ustúpila, nemôže byť procesne prípustné. Návrhom
predneseným na pojednávaní dňa 08.02.2024 dala jasne najavo, že sa už ďalej nechce domáhať
určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom vo všeobecnosti, ale žiadala, aby bol
prejednaný návrh, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom na účely výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Žalobkyni nemožno priznať procesný priestor na opätovné otvorenie procesného

nároku, o ktorom už predtým jednoznačne prejavila procesnú vôľu, že nemá byť predmetom sporu.
Analogicky k späťvzatiu žaloby (alebo jej časti), ide o procesný úkon, ktorý po nadobudnutí účinkov
v konaní nemožno jednostranne odvolať. Procesné právo neumožňuje, aby sa od procesných úkonov
dalo odstúpiť, prípadne inak zvrátiť účinky, ktoré už vyvolali.

24. Úkon urobený právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní dňa 08.02.2024, vôbec nemal byť
posúdený ako návrh na zmenu žaloby. Oproti pôvodnému návrhu na určenie, že nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom vo všeobecnosti, ním už žiadala len určenie, že nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom na účely výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Takýmto úkonom
žiadala menej než pôvodnou žalobou, t. j. určenie len vo vzťahu ku konkrétnemu dražobnému konaniu.

Takto prejavená procesná vôľa žalobkyne mala byť posúdená ako procesný úkon, ktorý je v zákone
výslovne určený na riešenie situácií, ak žalujúca strana počas konania stratí záujem na pôvodnom
rozsahu súdnej ochrany a žiada o súdnu ochranu už len v užšom rozsahu, t. j. ako čiastočné späťvzatie
žaloby. A k takému procesnému úkonu existujúca judikatúra jednoznačne postulovala, že ho následne
nemožno odvolať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 27/98, uverejnené v

Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 60/1999), takže ani
v aktuálnej veci žalobkyňa nemohla opätovne požadovať určenie, od ktorého už raz procesne účinne
upustila.

25. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
protiktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods.1CSP), preskúmal rozsudok súduprvejinštancieakoaj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
27. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi

podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

28. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

29. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané napadnuté

výroky I., II. a IV. rozsudku, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku III. a V. v odvolacom konaní
preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť.

30. Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosti (špecifikované v petite žaloby), ktoré
sú vo vlastníctve žalobkyne, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, na tom

skutkovomzáklade,žeprávoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduPrešovč.k.19C/135/2016-132zodňa
07.06.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/148/2018 zo dňa 17.04.2019
bolo rozhodnuté o tom, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu je
premlčaná, čo má podľa žalobkyne za následok premlčanie aj záložného práva, ktoré ju zabezpečuje.

31. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluvná podmienka v zmluve o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a právnou
predchodkyňou žalobkyne ako záložcom v znení: „Ak dlžník nebude riadne a včas splácať pohľadávku,
je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku
z výťažku predaja zálohu a to spôsobom dohodnutým vo VOP,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a

že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.

32. Pri určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie C-598/21 a mal za to, že nezohľadňuje proporcionalitu práva veriteľa začať výkon
záložného práva na uspokojenie svojej pohľadávky, keď nielenže nezohľadňuje kritériá za ktorých

možno pristúpiť k zosplatneniu pohľadávky, ale ide nad rámec ustanovení Občianskeho zákonníka o
možnosti zosplatnenia pohľadávky podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keď oprávňuje
veriteľa začať výkon záložného práva v prípade, že dlžník nebude riadne a včas splácať pohľadávku bez
ďalších podmienok. Na základe zmluvnej podmienky, by záložný veriteľ mohol začať výkon záložného
práva bez zosplatnenia pohľadávky a dodržania podmienok pre jej zosplatnenie, a to aj v prípade

omeškania dlžníka so splácaním čo i len časti dohodnutej splátky. Zmluvná podmienka nezohľadňuje
ani dôvody, pre ktoré došlo na strane dlžníka k omeškaniu plnenia splátok alebo ich častí. Nezohľadňuje
ani prípad premlčania práva na plnenie uplatňovaného záložným veriteľom, a teda umožňuje začať
výkon záložného práva aj v prípade premlčania hlavného záväzku. Klauzula nezohľadňuje možnosť, že
jej uplatnenie povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na

základe nej predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Uvedené podľa súdu prvej
inštancie zakladá hrubý nepomer medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Preto túto zmluvnú podmienku
ex offo vyhlásil za neprijateľnú, a teda neplatnú.

33. Odvolateľ namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie s dôsledkom porušenia práva

na spravodlivé súdne konanie. O prieskume zmluvnej podmienky súdom prvej inštancie sa dozvedel až
z napadnutého rozsudku.

34. ,,Súd môže vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj ex officio. Súd nemusí vyhlasovať
uznesenie o začatí konania, ak mieni ex officio určiť v začatom konaní (súdnom spore zo spotrebiteľskej

zmluvy), že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Musí však umožniť účastníkom vyjadriť
sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie
predvídateľným (porovnaj tiež § 100 ods. 1 in fine); inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej
podmienkyodňaldodávateľovimožnosťkonaťpredsúdomatakbezďalšiehovytvorilvovzťahuktomutovýroku stav pre kasačné rozhodnutie apelačného súdu (§ 221 ods. 1 písm. f/). Konanie vo veci samej je
však možné začať len na základe návrhu účastníka konania.“ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/337/2015 zo dňa 26.04.2016.

35. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú v jej vlastníctve, nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie ex offo vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmluve o zriadení záložného práva, týkajúcu sa oprávnenia záložného veriteľa začať
výkon záložného práva. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, aby súd prvej inštancie vyzval žalovaného

na vyjadrenie sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Prvoinštančný súd
nevytvoril žalovanému procesnú možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii ustanovenia § 298 ods. 1 CSP,
t. j. vyjadriť sa k otázke posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Až z napadnutého rozhodnutia
sa žalovaný dozvedel, že súd prvej inštancie vyvodil svoj právny záver zo skutočností, ku ktorým mu
neboladanámožnosťvyjadriťsa.Súdprvejinštancietakporušilprávožalovanéhonaspravodlivýproces
tým, že svoje rozhodnutie nečakane založil na právnych záveroch v otázke neprijateľnosti zmluvnej

podmienky bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa k takémuto právnemu posúdeniu. K týmto právnym
záverom prvoinštančného súdu sa žalovaný pred rozhodnutím vo veci samej nemal možnosť vyjadriť,
prípadnepredložiťdôkazy.Nesprávnyprocesnýpostupsúduprvejinštancie,znemožnilstrane realizáciu
jej procesných práv v takej miere, že mal za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie zaťažili svoje konanie procesnou vadou, ktorá je dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnutý

rozsudok vo výroku I. musel zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

36. Napriek procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie v časti konania týkajúceho sa výroku I.
napadnutého rozsudku, odvolací súd považoval za nevyhnuté vyjadriť sa aj k právnemu posúdeniu veci
súdom prvej inštancie ohľadom neprijateľnosti vyhlásenej zmluvnej podmienky, z dôvodu odvolacích

námietok, ale najmä ďalšieho procesného postupu prvoinštančného súdu po vrátení veci odvolacím
súdom.

37. Okrem procesného pochybenia odvolateľ namietal aj nesprávny právny záver súdu prvej inštancie,
ktorým posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa oprávnenia záložného veriteľa začať

výkon záložného práva. V prvom rade poukázal, že zmluvná podmienka zodpovedá zákonným
ustanoveniam, a to § 151a a § 151j prvá veta Občianskeho zákonníka a podľa čl. 1 ods. 2 Smernice
93/13 a v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, je vylúčená zo súdnej kontroly prijateľnosti.
Ďalšia odvolacia námietka smerovala k inštitútu zosplatnenia úverovej pohľadávky, ktorému sa súd prvej
inštancie venoval pri posudzovaní zmluvnej podmienky výkonu záložného práva. Namietal nesprávny

názor súdu prvej inštancie, že záložný veriteľ nie je bez zosplatnenia oprávnený začať výkon záložného
práva.

38. Súd prvej inštancie neposudzoval a ani sa nijakým spôsobom nevyjadril k obsahu zmluvnej
podmienky a zákonnému zneniu, či je s ním v súlade a či je v takomto prípade, aj s poukazom na právo

Európskej únie a judikatúru Súdneho dvora, oprávnený posudzovať prijateľnosť zmluvnej podmienky.

39. Podľa článku 1 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné
ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo

spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.

40.63. Toto vylúčenie z uplatnenia režimu smernice 93/13, ktoré sa vzťahuje na ustanovenia
vnútroštátneho práva, ktoré upravujú vzťah medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, a na
ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, je odôvodnené skutočnosťou, že v zásade možno legitímne

predpokladať, že vnútroštátny zákonodarca našiel rovnováhu medzi všetkými právami a povinnosťami
zmluvných strán niektorých kategórií zmlúv, t. j. rovnováhu, ktorú mal normotvorca Únie v úmysle
výslovne zachovať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júna 2021, Prima Banka Slovensko, C-192/20,
EU:C:2021:480, bod 32, a z 5. mája 2022, Zagrebačkabanka, C-567/20, EU:C:2022:352, bod 57
a citovanú judikatúru).

40.64. Uvedené vylúčenie predpokladá splnenie dvoch podmienok, jednak musí teda zmluvná
podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak musí byť toto ustanoveveniezáväzné (rozsudky z 10. septembra 2014, Kušionová, C-34/13, EU:C:2014:2189, bod 78, a z 3. marca
2020, Gómez del Moral Guasch C-125/18, EU:C:2020:138, bod 31).

40.65. Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu súdu
prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho práva,
ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia
podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania medzi
zmluvnými stranami (rozsudky z 10. septembra 2014, Kušionová, C-34/13, EU:C:2014:2189, bod 79;

z 3. marca 2020, Gómez del Moral Guasch, C-125/18, EU:C:2020:138, bod 32, a z 5. mája 2022,
Zagrebačka banka, C-567/20, EU:C:2022:352, bod 55).

40.66. Z tohto hľadiska vnútroštátnemu súdu prislúcha preveriť, či sa na dotknutú podmienku vzťahuje
článok 1 ods. 2 smernice 93/13 z hľadiska kritérií, ktoré vymedzil Súdny dvor, t. j. s prihliadnutím na
povahu, všeobecnú štruktúru a ustanovenia dotknutých zmlúv o úvere, ako aj na právny a skutkový

kontext, do ktorého patria, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa
sledovaný touto smernicou sa výnimka uvedená v článku 1 ods. 2 tejto smernice vykladá reštriktívne
(rozsudok z 5. mája 2022, Zagrebačka banka, C-567/20, EU:C:2022:352, bod 58 a citovaná judikatúra).
(Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 9. novembra 2023 vo veci C-598/21).

40. Po týchto objasneniach je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora
článok 1 ods. 2 smernice 93/13 vylučuje z jej vecnej pôsobnosti zmluvné podmienky, ktoré odrážajú
„kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenia“, čo je výraz, ktorý vzhľadom na trináste odôvodnenie
tejto smernice zahŕňa tak ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sa uplatňujú medzi zmluvnými
stranami bez ohľadu na ich voľbu, ako aj ustanovenia, ktoré majú dispozitívnu povahu, teda ustanovenia,

ktoré sa uplatňujú automaticky, ak medzi zmluvnými stranami neexistuje iná dohoda (rozsudok
z 21. decembra 2021, Trapeza Peiraios, C-243/20, EU:C:2021:1045, bod 30 a citovaná judikatúra).
(Rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 2022, Zagrebačka banka, C-567/20, EU:C:2022:352, bod 55).
41.ZjudikatúrySúdnehodvoraEÚvyplýva,žezuplatneniarežimu smernice93/13súvylúčenézmluvné
podmienky, za splnenia dvoch podmienok, jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo

regulačné ustanovenie a jednak musí byť toto ustanovenie záväzné.
42. Zmluvná podmienka, vyhlásená súdom prvej inštancie za neprijateľnú, znie: „Ak dlžník nebude
riadne a včas splácať pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci
ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu a to spôsobom dohodnutým vo VOP.“
43. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva s tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

44. Podľa ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného

práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

45. V prvom rade, pokiaľ súd prvej inštancie mienil skúmať prijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorú

vyhlásil za neprijateľnú a teda neplatnú, bol povinný vysporiadať sa s tým, či zmluvná podmienka
podlieha súdnemu prieskumu, z toho pohľadu, či odráža záväzné zákonné ustanovenie s poukazom na
námietky žalovaného a judikatúru Súdneho dvora EÚ.

46. Ani samotné hmotnoprávne dôvody vyhlásenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemôžu obstáť,

a navyše ich možno považovať aj za nepreskúmateľné. Ako prvý dôvod neprijateľnosti zmluvnej
podmienky videl súd prvej inštancie v tom, že vo svojej formulácii nezohľadňuje kritéria, za ktorých
možno pristúpiť k zosplatneniu pohľadávky. Podmienky tzv. zosplatnenia pohľadávky (vrátenie celého
plnenia, ktoré má spotrebiteľ plniť podľa zmluvy v splátkach) sú stanovené v zákone, konkrétne § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj § 565 Občianskeho zákonníka. Nie je zrejmé z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie nevysvetlil, z akého dôvodu by mala zmluvná podmienka
vyhlásená za neprijateľnú obsahovať aj podmienky zosplatnenia, keďže ide o samostatný inštitút, ktoré
právo zosplatnenia býva dohodnuté spravidla v zmluve o spotrebiteľskom úvere (nie záložnej zmluve),
navyše pokiaľ zákon nevyžaduje k začatiu výkonu záložného práva predchádzajúce zosplatneniepohľadávky. Ani ďalšie náležitosti, ktoré podľa prvoinštančného súdu postráda zmluvná podmienka
vyhlásená za neprijateľnú, ako dôvod omeškania dlžníka s plnením splátok, nie je zrejmé, z akého
dôvodu by mala obsahovať, keďže ani samotný zákon, ani pri spotrebiteľských zmluvách, nerozlišuje pri

porušení povinnosti dlžníka, z akého dôvodu sa tak stalo. Súd prvej inštancie vyčítal tiež, že zmluvná
podmienka nezohľadňuje prípad premlčania práva na plnenie uplatňovaného záložným veriteľom
a umožňuje začať výkon záložného práva aj v prípade premlčania hlavného záväzku. Bez toho, aby
tento právny názor prvoinštančný súd bližšie vysvetlil, nemožno ho považovať za správny, s poukazom
na ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka.

47. Napokon, napriek tomu, že súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu
sa oprávnenia záložného veriteľa začať výkon záložného práva a konštatoval, že žalovaný ako záložný
veriteľ nemohol pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky dobrovoľnou dražbou, pretože neexistuje zmluvný
základaztohtodôvoduajžalobevyhovel,bezpovšimnutiaponechalto,čivprípadezmluvnejpodmienky
vyhlásenej za neprijateľnú ide o podstatnú náležitosť záložnej zmluvy, teda či je záložná zmluva aj

napriek vyhlásenej neprijateľnej zmluvnej podmienke, a teda neplatnej, platná. A následne či na základe
takejto zmluvy môže záložný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva, ku ktorému ho oprávňuje ust.
§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka.

48. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného smerovala k procesnej prípustnosti žaloby o určenie, že

nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil túto otázku, tým že skúmal, či na takomto určení je daný naliehavý právny záujem podľa
§ 137 písm. c/ CSP, avšak podľa žalovaného ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137
písm. d/ CSP, ktorá je prípustná, iba pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu, čo v danom prípade žiadne
ustanovenie právneho predpisu neumožňuje takéto určenie.

49. Procesná prípustnosť žaloby o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, bola
riešená v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022.
Uvedené rozhodnutie vychádzalo z nie celkom totožnej procesnej situácie, pretože žaloba bola podaná
v súlade s povinnosťou uloženou súdom v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia podľa § 336

CSP. Z bodu 31. odôvodnenia vyplýva, že dovolací súd považoval žalobu o určenie, že nehnuteľnosti
nie sú zaťažené záložným právom, za žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, keď uvádza, že :,,pri riešení
procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP (ako už bolo uvedené vyššie) nemôže byť
na ťarchu žalobkyne skutočnosť, že si plnila z hľadiska nariadeného neodkladného opatrenia svoju
procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 336 ods.

1 CSP (podanie žaloby s uvedením predmetu konania vo veci samej).“ Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení súd prvej inštancie skúmal v bode 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Túto
odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

50.Odvolacísúdvsúvislostischarakteromžalobyourčenie,ženehnuteľnostiniesúzaťaženézáložným

právom poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/249/2021 zo
dňa 28.03.2023:
,,33.1. Preto aj podľa názoru dovolacieho súdu v predmetnej veci ak žalobcovia predmetnou žalobou
majú záujem dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti a v prípade ak súd vyhovie žalobe, tak
dôjde k zmene, ak príslušný kataster vymaže zápis záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti, čím by

sa tak odstránil stav právnej neistoty žalobcov, pričom žalobcovia nemajú inú možnosť ani inú žalobu,
ktorou by sa domáhali výmazu záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej sú vlastníkmi. Podľa názoru
dovolacieho súdu bolo potrebné v predmetnej veci skúmať, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem
na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP, keď ako vlastníci predmetných nehnuteľnosti mali
záujem na tom, aby záložné právo na Liste vlastníctva vyznačené nebolo, pretože zapísané záložné

právo ich môže obmedzovať pri nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami.“

51. „33.2. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu nielen obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie
zálohy, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je (že nehnuteľnosť nie je

zaťažená záložným právom). Podľa názoru dovolacieho súdu sa žalobcovia domáhajú predmetnou
žalobou negatívneho určenia neexistencie práva, keďže rozhodnutím sa odstráni stav ich právnej
neistoty, či nehnuteľnosti sú (nie sú) zaťažené záložným právom. Rozhodnutie súdu v danomprípade predstavuje spôsobilý právny prostriedok ochrany práv žalobcov ako vlastníkov založených
nehnuteľností.“

52. „33.3. V prejednávanej veci súdy nesprávne právne posúdili charakter žaloby o určenie, že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom ako žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, keď vzhľadom
na vyššie uvádzané právne názory dovolacieho súdu, bolo potrebné žalobu posúdiť podľa § 137 písm.
c) CSP, rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie bolo potrebné zrušiť postupom podľa
§ 449 ods. 1 a 2 CSP. Ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455
CSP).“

53. V ďalšom založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie na tom, že záložné právo je premlčané.
Vychádzal z akcesority zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu k zmluve
o splátkovom úvere, čo má podľa súdu prvej inštancie za následok, že momentom kedy nastalo

premlčanie hlavného záväzku, došlo k premlčaniu práva zo zmluvy o zriadení záložného práva.

54. Súd prvej inštancie v súvislosti s právnym názorom o premlčaní záložného práva poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/249/2021 zo dňa 28.03.2023. Vec
vedená Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Cdo/249/2021 zo dňa 28.03.2023 bola

založenánainomskutkovomstave.Podstatnouskutočnosťouboloto,že záložnéprávobolopremlčané.
Z takéhoto skutkového stavu, premlčania záložného práva, vychádza aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022. Pričom v prejednávanej veci,
premlčanie záložného práva z doteraz zisteného skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie,
nie je možné konštatovať.

55. Nie je správny právny názor súdu prvej inštancie, že samotná skutočnosť premlčania pohľadávky
záložného veriteľa voči dlžníkovi (právoplatne judikovaná súdom) má za následok premlčanie
záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky. Takýto právny záver nevyplýva zo žiadneho
ustanovenia právneho predpisu, ani relevantnej judikatúry súdov.

56. Súd prvej inštancie úplne obišiel jasné a zrozumiteľné ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná. Pokiaľ mienil prvoinštančný súd vysloviť premlčanie záložného práva, len

z dôvodu premlčania zabezpečenej pohľadávky, bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa s ust. § 151j ods.
2 Občianskeho zákonníka, s ktorým je jeho právny záver v rozpore.

57. Žiadne skutkové okolnosti relevantné pre posúdenie otázky premlčania záložného práva v
prejednávanej veci súd prvej inštancie neposudzoval, aby mohol konštatovať jeho premlčanie.

58. Otázka premlčania záložného práva bola právoplatne vyriešená v právoplatne skončenej veci
vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4Co/102/2019, 4Co/103/2019 zo dňa 26.11.2020. Na
posúdenie, či ide o právoplatne vyriešenú otázku aj pre predmetný spor, je potrebné skúmať, či sa žaloba
zakladá na totožných skutkových okolnostiach ako boli predmetom sporu vo veci vedenej na Krajskom

súde v Prešove pod sp. zn. 4Co/102/2019, 4Co/103/2019 zo dňa 26.11.2020. Nesprávne argumentuje
súd prvej inštancie, že neskoršie judikovanie premlčania pohľadávky banky rozsudkom Okresného súdu
Prešov č.k. 19C/135/2016-132 zo dňa 07.06.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 2Co/148/2018 zo dňa 17.04.2019 spôsobuje skutkové odlišnosti oboch konaní, keďže vo veci sp.
zn. 2Co/148/2018 bolo rozhodnuté skôr (nie neskôr) ako vo veci sp. zn. 4Co/102/2019, 4Co/103/2019.

59. Napokon posledná odvolacia námietka smerovala k tomu, že žaloba o určenie (zmena žaloby), že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom (vo všeobecnosti) nemala byť pripustená, a teda ani
meritórne prejednaná.

60.Žalobkyňasažalobouzodňa05.03.2022domáhalaurčenia,že nehnuteľnosti(špecifikovanévpetite
žaloby) nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.61.Napojednávaníkonanomdňa08.02.2024žalobkyňaupresnilapetitžalobyatotak,ženehnuteľnosti,
ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného na účely
výkonu záložného práva a dobrovoľnou dražbou podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. BD138/2021

z 1.7.2021 v spojení s oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. BD32/2022 zo 17.02.2022.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.04.2024 a opravným uznesením zo dňa 17.10.2024 pripustil
zmenu žaloby.
62. Podaním zo dňa 01.07.2025 žalobkyňa rozšírila žalobu o žalobný petit v pôvodnom znení.
Uznesením zo dňa 20.07.2025 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení

žalobného návrhu.

63. Možno prisvedčiť žalovanému, že prednes žalobkyne na pojednávaní dňa 08.02.2024, by mohol
byť čiastočným späťvzatím žaloby, keďže žalobkyňa zúžila rozsah požadovaného určenia, avšak tento
prejav nebol urobený v zákonom predpísanej forme. Podanie vo veci samej, ktorým je aj späťvzatie
žaloby, nie je možné urobiť ústne (§ 125 ods. 2 v spojení s § 123 ods. 2 CSP). Nebol potom dôvod

na rozhodovanie o zmene žaloby na podklade tohto ústneho podania žalobkyne. Avšak vzhľadom
k tomu, že na základe už písomného podania zo dňa 01.07.2025, uznesením zo dňa 20.07.2025, súd
pripustil zmenu žaloby, pochybenie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní na základe ústneho podania
o zmene žaloby, bolo napravené. Inými slovami, predmetom sporu je určenie, že nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom, tak ako sa domáhala žalobkyňa podanou žalobou a nesprávny procesný

postup súdu prvej inštancie, keď pripustil zmenu žaloby na podklade ústneho podania, na predmet
sporu nemal žiadny vplyv, pretože svoje pochybenie napravil následným pripustením zmeny žaloby na
základe písomného podania žalobkyne. Odhliadnuc od ústneho podania žalobkyne, ktoré by za splnenia
podmienkydodržaniazákonompredpísanejformy,mohlobyťčiastočnýmspäťvzatímžaloby,predmetom
sporu je tak ako sa žalobkyňa domáhala na základe žaloby určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené

záložným právom.

64. Na základe všetkých vyššie vymenovaných pochybení súdu prvej inštancie, tak procesných ako aj
hmotnoprávnych, neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

65. V ďalšom konaní, po vrátení veci odvolacím súdom, bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť
dôvodnosť žaloby o určenie, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, nie sú zaťažené záložným
právom. V prvom rade sa bude zaoberať námietkou a procesnou podmienkou konania, či ide v danom
spore o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania záložného

práva, teda či ide o rovnaké skutkové okolnosti, na ktorých je založená žaloba v predmetnom spore ako
v skoršom konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva, čo má vplyv na oprávnenie súdu opätovne
otvárať a posudzovať otázku premlčania záložného práva. V závislosti od vyhodnotenia uvedenej
skutočnosti, následne posúdi dôvodnosť žaloby. Je nevyhnutné rozlišovať premlčanie zabezpečenej
pohľadávky a premlčanie záložného práva. Samotné premlčanie zabezpečenej pohľadávky, nemá

automaticky za následok premlčanie záložného práva. Pokiaľ by súd prvej inštancie mienil žalobe
vyhovieť, je nutné vysporiadať sa aj so znením ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka.

66. Vo vzťahu k vyhláseniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ak by súd prvej inštancie zamýšľal
vyhlásiť za neprijateľnú akúkoľvek zmluvnú podmienku, musí túto skutočnosť vopred oznámiť

žalovanému a poskytnúť procesný priestor na vyjadrenie sa k dôvodom, na ktorých mieni založiť
neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Ak by opätovne mal v úmysle vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, podmienku týkajúcu sa výkonu záložného práva, bude jeho povinnosťou vysporiadať sa
so všetkými námietkami vznesenými žalovaným voči takému právnemu záveru uvedenými v odvolaní.
Vzhľadom k tomu, že takáto zmluvná podmienka doposiaľ nebola právoplatne súdmi Slovenskej

republiky vyhlásená za neprijateľnú, rozhodnutie musí náležite odôvodniť. Tiež bude povinný
vysporiadať sa s oprávnením záložného veriteľa začať výkon záložného práva na základe zákona
v prípade platnosti záložnej zmluvy.

67. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).