Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/43/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122206810
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3122206810.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa (aj
žalobca 2/): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, so sídlom M. R. Štefánika č. 20, Trenčín ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka
(aj žalobkyňa 1/): C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F. a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XX, G., zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Peter Hargaš, advokát so sídlom Košická
56, Bratislava, za účasti (žalovaná): H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXX/X, G., zastúpená
splnomocneným zástupcom: JUDr. Vladimír Kašuba, PhD., advokát so sídlom Holubyho 51, Martin, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní H. I. a otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.
k. 12C/47/2023-401 zo dňa 24. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu, ktorým nariaďuje neodkladné opatrenie vo výroku I.

m e n í tak, že návrh matky zamieta.
Vo výroku II. uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Vo výroku IV. uznesenie okresného súdu m e n í tak, že poučuje otca, že je oprávnený podať na
príslušnom súde voči matke návrh na nahradenie súhlasu matky s prítomnosťou H. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. D. XXXX/X, G. pri výkone práva styku otca s maloletým ako aj pri preberaní maloletého do

starostlivosti otca ako aj pri odovzdávaní maloletého do starostlivosti matky.
Žiadenzúčastníkov nemá nároknanáhradutrovprvostupňového,odvolaciehoadovolaciehokonania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k.
12C/47/2023-401 zo dňa 24.07.2024 rozhodol tak, že nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
„I. Žalovanej ukladá písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
nekontaktovať maloletého žalobcu 2/.

II. Žalovanej ukladá na vzdialenosť menšiu ako 50 m nepribližovať sa k maloletému žalobcovi 2/“.
III. Žalobkyni 1/ a maloletému žalobcovi 2/ sa nepriznáva náhrada trov konania.
IV. Poučuje žalovanú H. I., že môže ako žalobkyňa podať proti maloletému žalobcovi 2/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX ako žalovanému, žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že jej podaním je povinná znášať
právne následky vyplývajúce z Civilného sporového poriadku.

1.1 Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 20.10.2022 žalobcovia 1/ a 2/ podali proti žalovanej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali rozhodnúť tak, že žalovanej sa zakazuje kontaktovať
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami žalobkyňu 1/ ako aj žalobcu
2/. Žalovanej sa zakazuje priblížiť sa k žalobkyni 1/ ako aj k žalobcovi 2/ na vzdialenosť menšiu ako 50 m.
1.2 O návrhu rozhodol Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 12C/44/2022-45 zo dňa 25. októbra 2022
tak, že nariaďuje toto neodkladné opatrenie: I. Žalovanej ukladá písomne, telefonicky, elektronickou

komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať žalobkyňu 1/ a maloletého žalobcu 2/. II.
Žalovanejukladánavzdialenosťmenšiuako50mnepribližovaťsakžalobkyni1/amaloletémužalobcovi2/. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1/ a maloletému žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám žalobkyne 1/ v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia
súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia určená výška

náhrady trov konania. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6Co/24/2023-231 zo dňa 25. apríla 2023
rozhodol tak, že: I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. v častiach týkajúcich
sa žalobkyne 1/ potvrdzuje. II. Súd poučuje žalovanú H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., D. D. XXXX/
X, že môže ako žalobkyňa podať proti žalobkyni 1/ C. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXX ako
žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na náhradu škody alebo inej ujmy

spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že jej podaním je povinná znášať právne následky
vyplývajúce z Civilného sporového poriadku. III. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
I. a II. v častiach týkajúcich sa žalobcu 2/ a vo výroku III. o náhrade trov konania ruší a vec mu v týchto
častiach vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd uznesením č. k. 12C/44/2022-256
zo dňa 18.05.2023 ustanovil žalobcovi 2/ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako kolízneho
opatrovníka. Tento opatrovník trval za žalobcu 2/ na podanom žalobnom návrhu, žalobu nezobral späť,

stotožnil sa s vyjadreniami žalobkyne 1/. V ďalšom vyjadrení uviedol, že trvá na podanom návrhu a
navrhuje, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovanej priblížiť sa k žalobcovi 2/ na vzdialenosť
kratšiu ako 50 m a to v čase preberania a odovzdávania žalobcu 2/ počas realizácie stykov z dôvodov
uvedených žalobkyňou 1/ (matkou) v návrhu.
1.3 Pri právnom posúdení veci súd aplikoval ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. g/, h/ zák.

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 11 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. Vychádzal z toho, že v tejto veci odvolací súd (rozumej Krajský súd v Trenčíne) dospel
k záveru, že žalobkyňou 1/ boli dostatočne osvedčené okolnosti, ktoré odôvodňovali záver, že pre
nevyhnutnú ochranu jej práv je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Žalobkyňa 1/ osvedčila, že pri
realizácii styku otca s maloletým dochádza ku konfliktom medzi ňou a žalovanou. Z predložených listín

bolo osvedčené, že stupňovanie týchto konfliktov a konanie žalovanej ohrozuje integritu žalobkyne 1/.
Žalovaná ako osoba, ktorá nie je nositeľom rodičovských práv a povinností k maloletému žalobcovi 2/
a tieto ani podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákona o rodine“) nevykonáva, spolupôsobí pri styku otca s maloletým žalobcom 2/, a to bez toho,
aby na také spolupôsobenie bola oprávnená súdom, a to len na základe žiadosti otca a bez súhlasu

matky - žalobkyne 1/. Uviedol, že žalobkyňa 1/ poukázala na incidenty, ktoré sa pri styku so žalovanou
vyskytli, a to aj na incident zo dňa 21.09.2022. Bolo osvedčené, a to nielen vyjadrením Centra pre
deti a rodiny (ďalej len „CDR“) K. zo dňa 13.10.2022, ale aj v predchádzajúcich konaniach vedených
pod sp. zn. 26Em/1/2021 (Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 8CoE/5/2021), že konanie žalovanej môže
zasahovať do telesnej a duševnej integrity žalobkyne 1/, ako aj narúšať pokojný výkon rodičovských

práv žalobkyňou 1/. Skutočnosť, že žalovaná intervenuje do priebehu styku otca s maloletým, potvrdila
aj samotná žalovaná, keď vo svojom odvolaní uviedla, že sa pravidelne zúčastňuje pri preberaní žalobcu
2/ otcom v škole, resp. v mieste bydliska žalobkyne 1/, a to už 6 rokov. Rovnako tak žalovaná sama
potvrdila existujúce konflikty so žalobkyňou 1/, keď uvádzala (podnet zaslaný predsedníčke Okresného
súdu Trenčín, odvolanie žalovanej), že pri incidente dňa 21.09.2022 použila zásah krízovej intervencie,

a to konfrontáciou žalobkyne 1/ a žalovanej tak, aby si mohla žalobkyňa 1/ vybiť hnev a odovzdať ho
žalovanej, a to s cieľom pomôcť dieťaťu. Okresný súd mal za to, že tvrdenia žalobkyne 1/ - matky
maloletého žalobcu 2/ sa týkajú aj návrhu maloletého žalobcu 2/ a kolízny opatrovník maloletého žalobcu
2/ sa s nimi stotožnil. Ako už bolo uvedené v uznesení odvolacieho súdu (rozumej Krajského súdu
v Trenčíne), zo správy CDR K. zo dňa 13.10.2022 bolo osvedčené, že žalovaná do preberania dieťaťa

výrazným spôsobom zasahovala, pričom o matke sa vyjadrovala dehonestujúcim spôsobom. Samotné
centrum odporúčalo žalobkyni 1/ podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná vo
svojom vyjadrení spochybňovala osvedčené skutočnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej správy CDR
K., a to odkazom na údajnú odpoveď riaditeľky zariadenia, ktorú poskytla na žiadosť Občianskeho
združenia - Rada pre práva dieťaťa dňa 21.11.2022. Odvolací súd (rozumej Krajský súd v Trenčíne)

mal za potrebné k tomu uviesť, že predmetná odpoveď je zachytená len výňatkami, a to vo vyjadrení
žalovanej, ktorej autenticitu má preukazovať len čestné prehlásenie uvedeného občianskeho združenia,
navyše v štruktúrach ktorého žalovaná pôsobí. Dokonca ani z takýchto údajných odpovedí riaditeľky
CDR nevyplýva, že by informácie vyplývajúce zo správy CDR boli nejakým spôsobom v prospech
žalovanej korigované. Zo strany žalovanej k týmto údajným odpovediam riaditeľky ide podľa odvolacieho

súdu (rozumej Krajského súdu v Trenčíne) len o akýsi komentár výrazov, ktoré mali byť v tejto odpovedi
použité s cieľom tieto vynaložiť v prospech tvrdení žalovanej. Z týchto dôvodov táto argumentácia
žalovanej nijako nevyvracia osvedčené skutočnosti a v tomto smere ani neobstojí.1.4 Podľa okresného súdu zásah do duševnej integrity rodiča, ale aj dieťaťa, môže spočívať aj v tom,
ak iná osoba bez toho, aby bola na to akokoľvek oprávnená, narúšala pokojný výkon rodičovských
práv najmä tým, že sa rodičovi vyhráža, že príde o starostlivosť, ktorú maloletému dieťaťu zabezpečuje,

že si maloleté dieťa nechá zveriť do svojej osobnej starostlivosti, keďže len ona dokáže zabezpečiť
potreby maloletého, ako to vyplývalo zo správy CDR K. zo dňa 13.10.2022. Okrem toho, z obsahu
spisu vyplývalo, že žalovaná zasielala súdu (predsedníčke Okresného súdu Trenčín a zákonnej sudkyni)
podnet, ktorý nebol súdom vyhodnotený ani ako dôvod na začatie konania vo veci maloletého bez
návrhu. Zásah do duševnej integrity dieťaťa môže spočívať aj v tom, ak iná osoba bez toho, aby bola na

to akokoľvek oprávnená, narúšala pokojný výkon rodičovských práv najmä tým, že sa zúčastňuje styku
otca s maloletým dieťaťom, ak si to maloleté dieťa nepraje, ruší ho pri stretávaní sa s otcom, nevhodne
sa správa k dieťaťu. Zo správy CDR K. zo dňa 13.10.2022 bolo osvedčené, že žalovaná do preberania
dieťaťa výrazným spôsobom zasahovala a podľa vyjadrenia samotného maloletého žalobcu 2/ je pre
neho lepšie byť pri styku s otcom sám, lebo žalovaná je voči nemu zlá a otravná.
1.5 Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery odvolacieho súdu (rozumej Krajského súdu v Trenčíne) mal

okresný súd za to, že návrh maloletého žalobcu 2/ bol osvedčený a vyhovel mu v celom rozsahu tak, ako
bol uvedený v návrhu zo dňa 20.10.2022, s čím sa kolízny opatrovník maloletého žalobcu 2/ stotožnil.
Podľa súdu bude v záujme maloletého žalobcu 2/ a ochrany jeho telesnej i duševnej integrity v zmysle
osvedčených skutočností uvedených vyššie, aby sa žalovaná k nemu nepribližovala na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov, časovo bez obmedzenia, nielen počas preberania a odovzdávania maloletého

dieťaťa otcovi.
1.6 Okresný súd v tomto uznesení neuložil maloletému žalobcovi 2/ povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP,
preto žalovanú poučil podľa ust. § 337 ods. 1 CSP. Zároveň poukázal na to, že žalovaná môže podľa §
334 CSP žiadať o zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
1.7 Podľa § 225 ods. 1 CSP súd nepriznal úspešným žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania, pretože

žiadnu v návrhu nežiadali, nemali v konaní ani právne zastúpenie.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalovaná odvolanie zo dňa 07.08.2024 a to do výrokov I.,
II. a III.
2.1 V prvom rade namietala, že rozhodnutie súdu nie je odôvodnené a nie je možné zistiť, ktoré

konkrétne udalosti súd posúdil a ktoré udalosti sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
Rozhodnutie je nepreskúmateľné, a teda nezákonné, z rozhodnutia sa nedá zistiť, čo spravila nesprávne
a čo je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie uvádza iba odkaz na neurčité
skutky a písomné listiny, ktoré v rozhodnutí nie sú žiadnym spôsobom popísané alebo vyhodnotené.
V rozhodnutí úplne chýba popis okolností, ktoré súd považoval za dôvod na nariadenie neodkladného

opatrenia. Tiež žalovaná namietala, že súd neuložil žalobcovi 2/ povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP,
pretože z rozhodnutia nevyplýva, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov. Rovnako aj to, že súd vo výroku IV. rozhodnutia vôbec nevymedzil predmet konania vo
veci samej podľa § 337 ods. 1 CSP, teda akú žalobu by mohla podať, aby dosiahla zrušenie tohto
neodkladného opatrenia. Žiadala preto predmetný výrok zmeniť tak, aby bol zrozumiteľný a vedela

podľa neho podať žalobu a zrušiť toto neodkladné opatrenie vo veci samej. Žalovaná tiež vytýkala
súdu, že vôbec nezaujal stanovisko k žiadostiam a podaniam otca (minimálne v elektronickom súdnom
spise absentuje vyjadrenie otca zo dňa 19.06.2023, ktorým otec žiadal zmenu kolízneho opatrovníka
a žiadal doplniť dokazovanie). Z rozhodnutia, ako ani zo spisu nie je zrejmé, ako súd zistil, že
kolízny opatrovník postupoval v najlepšom záujme dieťaťa a či zisťoval dôvody pre podanie návrhu

na neodkladné opatrenie, ak otec jednoznačne uviedol, že podanie návrhu na neodkladné opatrenie
nie je v záujme dieťaťa. Podľa žalovanej kolízny opatrovník nevykonal pohovor s otcom, t.j. konal
jednostranne v prospech matky (žalobkyne 1/), a teda nemohol vykonávať postavenie kolízneho
opatrovníka a zastupovať dieťa v tunajšom konaní. V konaní tak došlo k takej vade konania, že
je nevyhnutné rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a vo veci stanoviť nového kolízneho

opatrovníka. V tejto súvislosti navrhla osobu z radov advokátov, ktorá nepozná pomery a môže skutočne
vo veci nestranne konať. Ďalej namietala, že súd pred vydaním neodkladného opatrenia, ktorým došlo
k výraznému zásahu do jej základných práv a slobôd, vôbec nenariadil pojednávanie a rozhodol výlučne
na základe tvrdení matky - žalobkyne 1/, ktoré navyše neboli nijako preukázané. Mal konať na základe
vyjadrení kolízneho opatrovníka a skúmať, či kolízny opatrovník postupuje v najlepšom záujme dieťaťa.

Uviedla tiež, že opakovane navrhuje matke žalobcu 2/, aby zobrala späť svoj návrh, ktorý podávala
v roku 2022. Žalobca 2/ má ku nej vytvorený bezpečný typ vzťahovej väzby. Celá rodina otca ju osobne
pozná takmer 20 rokov a jej rodina pozná žalobcu 2/, jeho otca a jeho rodinu viac ako 7 rokov. Nikdy
žalobcovi 2/ neurobila nič zlé, nikdy nebola otravná, ako to údajne povedal a nikdy mu nechcela ničímublížiť, ani jeho matke - žalobkyni 1/ a ani nikomu z jeho rodiny. Ak sa jej prítomnosť pri otcovi žalobcu 2/
a pri žalobcovi 2/ javili matke - žalobkyni 1/ ako obťažujúce alebo nie vhodné, tak za tieto jej myšlienky
a názory ona nenesie zodpovednosť. Navrhuje opakovane aj to, aby sa všetci stretli osobne a aby si

povedali, čo vlastne má byť dôvodom, pre ktorý ju matka žalobcu 2/ tak veľmi nemá rada. Dodnes nevie
čo konkrétne malo byť dôvodom, pre ktorý je pre matku žalobcu 2/ nežiadúcim človekom. Ďalej žalovaná
namietala, že kolízny opatrovník nevypočul otca a nie je zrejmé, ako sa postavil k jeho vyjadreniam
a ako ich zohľadnil pri rozhodovaní o tom, že trvá na zákaze priblíženia. Kolízny opatrovník žiadnym
spôsobom nekontaktoval v tejto veci ju, napriek tomu, že majú riadne prešetriť pomery. Pripomenula

súdu, že návrh na pomoc otcovi odporučila samotná kolízna opatrovníčka v roku 2016 po incidente,
keď bol otec žalobcu 2/ zbitý za prítomnosti žalobcu 2/ rodinou matky žalobcu 2/. Pre tento skutok
žiadal otec pri preberaniach dozor, pomoc od úradu práce a práve vtedy mu bolo odporučené vtedajšou
kolíznou opatrovníčkou, aby si našiel pomoc nejakej organizácie, pretože úrad práce údajne pomoc pri
preberaniach detí nevykonáva. V bodoch 21. až 26. žalovaná zvýraznila, že súd žiadnym spôsobom
nevyhodnotil fakt, že kolízny opatrovník nevypočul otca, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné a že

sa kolízny opatrovník nijako nespojil s ňou, kolízneho opatrovníka žiadnym spôsobom nezaujímal jej
názor, pohľad. S ohľadom na výrok IV. nie je možné zistiť, aké sú to dôvody podľa bodu 27. uznesenia,
ktoré boli dôvodom na vydanie zákazu priblíženia a aké dôvody musia odpadnúť na to, aby mohol byť
zákaz priblíženia zrušený. Rozhodnutie neobsahuje kvalifikované a zrozumiteľné odôvodnenie toho, čo
je dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia, ak ním bola jednotlivá udalosť, tak tá sa nezopakovala,

a teda tento dôvod odpadol, z rozhodnutia nevyplýva opakovaný a pretrvávajúci dôvod na vydanie
neodkladného opatrenia po viac ako roku od podania návrhu. V uznesení nie je vysvetlené, ako má byť
vykonaný zákaz priblíženia na 50 m. Namietala to, že nebolo vytýčené pojednávanie, právo vyjadriť sa
osobne a verejne k návrhu. Na záver žiadala súd, aby jej písomne oznámil, ako konkrétne má konať
a čo konkrétne má robiť v situácii, kedy bude ako občan so všetkými ľudskými právami vykonávať ňou

vymenované činnosti (pracovne na akomkoľvek mieste sveta, na výlete, pri záľube - spievanie v zbore,
návšteve a kontaktovaní rodiny otca, na liečebnom alebo zotavovacom, či relaxačnom pobyte s inými
osobami, pri dobrovoľníckej činnosti, pri osobných sviatkoch žalobcu 2/, jeho vysvedčení a k Vianociam).

3. K odvolaniu sa vyjadrila matka (aj žalobkyňa 1) podaním zo dňa 12.09.2024. Uviedla, že s odvolaním

žalovanej nesúhlasí. Trvá na všetkých svojich vyjadreniach voči nej. Aj na základe správy z CDR
K., z jej a synových skúseností so žalovanou, bolo jej povinnosťou začať chrániť ich rodinu.
Tento návrh nevznikol, ako uvádza žalovaná, len tak a bez dôkazov. Bolo to CDR K., kde nielen
sociálne pracovníčky, ale aj psychológovia boli svedkami zasahovania žalovanej do ich preberaní.
Žalovaná zasahovala svojimi listami do ich konaní a pritom nebola účastníkom konania. Súdu doručila

množstvo videozáznamov, kde táto zasahovala do preberania, podporovala otca žalobcu 2/ v násilných
preberaniach, kde sa sama zapájala. To, čo predviedla ako posledné v CDR K., bolo poslednou kvapkou,
aby ako matka začala konať voči tejto osobe. Potom, čo mala žalovaná zákaz priblíženia aspoň ku nej,
preberania zrazu boli kľudnejšie a syn nebol tak stresovaný. Bolo to len medzi nimi rodičmi a synom.
Pokiaľ žalovaná v odvolaní žiada stretnutie, kde by sa mali podľa jej slov dohodnúť na pravidlách,

navrhuje mediáciu, tak žalobkyňa 1/ uviedla, že táto je pre ňu cudzím človekom, ktorého po všetkých jej
činoch vo svojom a ani v synovom živote nechce. Aj toto je jeden z dôvodov na zákaz priblíženia, keď
niekto nevie pochopiť, že zasahuje do súkromia, života iných bez ich súhlasu, či požiadania. Žalovanú
nikdy nevyhľadala a ani neoslovila ani nežiadala o žiadnu pomoc. Zažila z jej úst mnoho klamstiev,
zadržiavania spolu s otcom syna v jeho byte, násilne ťahala syna za nohy do auta, zasahovala do

preberaní, do výchovného opatrenia v CDR K., písala jej, jej právnej zástupkyni, sudkyni, na ÚPSVaR
v Trenčíne mnoho e-mailov, kde ich všetkých poučovala, čo a ako majú robiť. Žiadala o zastupovanie ich
syna pred súdom. Matka dieťaťa žiadala odvolanie preto žalovanej v plnom rozsahu zamietnuť a potvrdiť
v plnom rozsahu uznesenie okresného súdu v záujme ochrany jej osoby a žalobcu 2/.

4. Podaním zo dňa 27.09.2024 sa vyjadrila žalovaná. V prvom rade uviedla, že vyjadrenie žalobkyne 1/
neobsahuje podpis a dátum. Za nehorázne považuje, aby vo veci podávala vyjadrenie matka za žalobcu
2/, ak je žalobca 2/ zastúpený kolíznym opatrovníkom. Trvá na tom, že kolízny opatrovník je v konflikte
záujmov, resp. zaujatý z dôvodu, že vo veci vôbec nezisťuje stanovisko otca a koná iba to, čo mu povie
matka - žalobkyňa 1/, a teda nemôže dieťa zastupovať a dieťaťu je nutné ustanoviť nového kolízneho

opatrovníka z radov advokátov mimo sídla okresného súdu. Pokiaľ súd oslovil matku na vyjadrenie, tak
ona žiada, aby súd oslovil na vyjadrenie aj otca. Aj toto je dôkazom, že konanie trpí vážnymi vadami od
saméhozačiatku.Jepotrebnérozhodnutiesúduprvejinštanciezrušiťanariadiťsúduprvejinštancie,aby
vo veci opätovne rozhodol tak, že návrh na zákaz priblíženia v celom rozsahu zamietne. K samotnémuvyjadreniu matky uvádza, že opätovne v celom rozsahu neobsahuje žiadne konkrétne udalosti, ktoré by
akokoľvekodôvodňovalinávrhmatkynazákazpriblíženia,jevágneavšeobecnéanezakladádôvodnosť
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ táto uvádza, že doručila množstvo videozáznamov, tak

žiada, aby tieto videozáznamy boli riadne v konaní vykonané ako dôkaz, tak, aby sa mohla ku všetkému
riadne vyjadriť. Tvrdenia matky popiera v celom rozsahu, nepreukázala ani jedno tvrdenie, ktoré údajne
preukazuje zasahovanie do preberania dieťaťa.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu žalovanej, vyjadreniu matky a vyjadreniu žalovanej písomne

nevyjadril.

6. Okresný súd Trenčín predložil dňa 06.11.2024 vec Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie
o opravnom prostriedku žalovanej. Krajský súd v Trenčíne postúpil vec Krajskému súdu v Žiline podaním
zo dňa 12.11.2024 č. k. 5Co/87/2024-435 v súlade s ust. § 3 ods. 5 písm. a/, § 5, § 6 ods. 1 zák. č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“. Krajský súd v Žiline vyslovil s postúpením

veci nesúhlas a vec predložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci podľa
§ 43 ods. 2 CSP.

7.NajvyššísúdSRuznesenímsp.zn.5Ndc/33/2024zodňa23.01.2025rozhodol,ženesúhlasKrajského
súdu v Žiline s postúpením veci Krajským súdom v Trenčíne nie je dôvodný. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva, že pre posúdenie dôvodnosti nesúhlasu Krajského súdu v Žiline s postúpením mu sporu
Krajským súdom v Trenčíne bolo primárne potrebné ustáliť, či v danom prípade ide o rodinnoprávnu
agendu a teda konanie vo veciach upravených v CMP, ako tvrdí Krajský súd v Trenčíne alebo ide
o konanie, ktorého vzťahy sú upravené zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov a ide o konanie pred súdmi v súkromnoprávnych sporoch a iných súkromnoprávnych veciach

podľa CSP. Následne poukázal na ust. § 111 písm. h/, § 112 ods. 1 CMP, § 28 ods. 2 a § 35
Zákona o rodine. Ustanovenie § 111 písm. h/ CMP uvádza, že v konaní vo veciach starostlivosti
o maloletých súd rozhoduje o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť. Toto konanie
začína len na návrh a jeho hmotnoprávnym podkladom je § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého ak
sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností,

najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom
občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave
na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Podľa Najvyššieho súdu SR z
obsahu spisu vyplýva, že v danej veci ide o spor medzi žalobcami a žalovanou týkajúci sa nariadenia
neodkladného opatrenia, z dôvodu potreby úpravy, či sa žalovaná má a môže stretávať s maloletým

žalobcom, či môže s ním byť v kontakte a či má spolupôsobiť pri výchove maloletého v čase, keď je
maloletý s otcom, resp. spolupôsobiť pri jeho odovzdávaní matkou otcovi. Nie je významné, že vec bola
na súde prvej inštancie vedená v registri občianskoprávnych vecí („C“) a zároveň ani okolnosť právneho
posúdenia návrhu súdom prvej inštancie ako návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP
a podľa Občianskeho zákonníka. Podstata sporu pramení práve z nezhody rodičov maloletého o výkone

ich rodičovských práv a povinností.

8.Podľa§111písm.h/CMPvkonanívoveciachstarostlivostisúduomaloletýchsúdrozhodujeoveciach
maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.

9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

11. Vzhľadom na závery Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, §
34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) mal za to, že ide o návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa týkajúce sa nezhody rodičov maloletého o výkone
ich rodičovských práv a povinností. Konkrétne podľa matky žalovaná pri súdom upravenom styku otca
s maloletým dieťaťom (pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa) a to bez súhlasu matky a teda len na
základe žiadosti otca spolupôsobila svojou prítomnosťou, pri ktorom dochádzalo ku konfliktom a zásahudo duševnej integrity dieťaťa. Nakoľko ide o vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je účastníkom
konania matka, otec a maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Z toho dôvodu odvolací súd
doručil otcovi podania a rozhodnutia vrátane napadnutého uznesenia okresného súdu a umožnil mu sa

k nim vyjadriť.

12. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal vyjadrenie zo dňa 24.03.2025 k podaniam
matky, kolízneho opatrovníka a spôsobu vedenia konania. Súčasťou je aj odvolanie otca proti uzneseniu
okresného súdu.

12.1 Vo vyjadrení otec podotkol, že je v konaní neustále opomínaný, hoci je zákonným zástupcom
dieťaťa. Dal do pozornosti, že s ním sa doposiaľ nekonalo ako s účastníkom konania, neboli mu
doručované dokumenty na vyjadrenie, neboli mu doručované rozhodnutia, aby sa mohol voči nim
odvolať, bolo mu obmedzené nahliadnuť do súdneho spisu a jeho podania neboli zobraté do úvahy
a posúdené v rámci súdnych rozhodnutí, čo zakladá nutnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutie, ktoré bolo
doposiaľ vo veci vydané. V tejto súvislosti otec žiadal v konaní vykonať nápravu a priznať mu rovnaké

postavenie ako má matka.
12.2 V ďalšej časti namietal porušenie jeho práv garantovaných Ústavou SR (právo na uloženie
povinnosti iba v zmysle zákona podľa čl. 13 ods. 1 písm. a/, právo na rodinný život podľa čl. 19 ods. 2,
právo na ochranu rodičovstva podľa čl. 41 ods. 1, právo na výchovu dieťaťa podľa čl. 41 ods. 4, právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 ods. 1 a 2) a medzinárodnými zmluvami v konaní vedenom pred súdmi (právo na zákaz
diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na rovnosť
medzi manželmi podľa čl. 5 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Už len na základe uvedeného výpočtu základných práv a s ohľadom na doterajší priebeh súdneho
konania musí byť každému zrejmé, že uznesenie, ktorým bol vydaný zákaz priblíženia, bolo vydané v

rozpore s právom otca na výchovu dieťaťa, v rozpore s právom otca vychovávať dieťa v súlade s jeho
presvedčením.
12.3 V čl. III. sa otec vyjadril k vyjadreniam matky, ktoré sú podľa neho zavádzajúce, nepravdivé a v
rozpore s jeho vôľou a vykonané výlučne za účelom vykonania mu napriek. Matkou opísané udalosti
sú nepravdivé a nezakladajú sa na realite, sú výsledkom iba jej subjektívneho vnímania a preto nie sú

spôsobilé na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše súdy neodkladným opatrením zasiahli aj do
práva otca na slobodu pohybu, pretože bez jeho vedomia mu obmedzili styk so žalovanou, keď bude
mať v starostlivosti dieťa. Okrem toho dieťa ani raz nevyslovilo, že by sa nechcelo stýkať so žalovanou
alebo že by mu bolo nepríjemné, že táto s ním trávi čas, naopak dieťa sa vždy so žalovanou rado videlo
a rado s ňou trávilo spoločný čas. Následne sa vyjadril aj k späťvzatiu jeho návrhu, ktoré podal dňa

22.11.2022. Vytýkal, že sa týmto podaním nezaoberal žiadny súd, čo je tiež vadou konania, ktorá viedla k
vydaniu nezákonných rozhodnutí. Vzhľadom na to, že otec zobral celý svoj návrh späť, tak je tu zákonná
povinnosť konanie zastaviť a zrušiť akékoľvek neodkladné opatrenie, ktoré bolo vydané bez vedomia a
súhlasu otca ako zákonného zástupcu dieťaťa.
12.4 Ďalej otec za základnú prekážku konania považoval konanie kolízneho opatrovníka, ktorý podľa

jeho názoru cielene opomenul pri zastupovaní dieťaťa vypočuť názor otca a zohľadniť akýkoľvek jeho
názor na postup v konaní. Naďalej poukazuje na to, že kolízny opatrovník nekoná v najlepšom záujme
dieťaťa, pretože bez akéhokoľvek vysvetlenia si nevyžiadal názor otca ako rodiča dieťaťa k návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia. Navyše kolízny opatrovník nedokázal odôvodniť návrh na vydanie
neodkladného opatrenia a z jeho vyjadrenia nie je možné zistiť, aké dôvody ho vlastne viedli k tomu,

aby žiadal vydať návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Mal za to, že pokiaľ je odvolací súd názoru,
že kolízny opatrovník mal byť v konaní ustanovený, tak je evidentné, že je nutné zrušiť návrh na
vydanie neodkladného opatrenia a vrátiť vec na súd prvej inštancie za účelom nového prejednania veci
s nutnosťou ustanoviť kolízneho opatrovníka, ktorý je schopný hájiť najlepší záujem dieťaťa a ktorý je
schopný vo veci vykonať náležité šetrenie pomerov nielen u matky, ale zabezpečiť si aj názor otca, ktorý

je rovnocenným zákonným zástupcom dieťaťa. V tomto štádiu konania už nie je možné iba zaviazať
ustanoveného kolízneho opatrovníka na dodatočné šetrenie pomerov, ale je nevyhnutné s ohľadom na
obsah podania kolízneho opatrovníka a jeho doterajší postup, ho v celom rozsahu vymeniť osobou, ktorá
je nezávislá a nie je vo veci nijako zainteresovaná, t.j. napr. ustanoviť dieťaťu kolízneho opatrovníka z
radov advokátov z iného kraja ako Trenčín alebo Bratislava.

12.5 Podľa otca z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.01.2025 vyplýva, že v tomto prípade ide
skutočne o rodinnoprávnu agendu, t.j. o konanie, v ktorom má byť rozhodnuté aj o postupe pri nezhode
rodičov o výchove dieťaťa. Najvyšší súd SR uvedeným rozhodnutím potvrdil, že otec je účastníkom
konania a bolo povinnosťou súdu prvej inštancie ho v konaní vypočuť a vyžiadať si od neho názor navec, pretože otcovi neboli obmedzené rodičovské práva a teda je oprávnený dieťa v celom rozsahu
zastupovať a konať v jeho mene pred súdom. Najvyšší súd SR potvrdil, že otec je oprávnený v konaní
konať v mene dieťaťa a súd bol povinný s ním konať a zisťovať jeho názor na podanie matky. Túto

úvahu si mal osvojiť súd prvej inštancie už na základe vedomosti o množstve súdnych sporov medzi
matkou a otcom vedených na okresnom súde a bol povinný zisťovať názor otca najmä v prípade, ak
matka pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otca nekontaktovala, neinformovala
a nevyžiadala si písomné stanovisko k takémuto postupu. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie (a to aj
bez existencie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR) pred vydaním neodkladného opatrenia otca osloviť a

vyžiadať si stanovisko najmä v prípade, ak nariadením neodkladného opatrenia dochádza aj do zásahu
do rodinných alebo širších vzťahových väzieb otca, medzi ktoré patrí aj žalovaná. Navyše okresný súd
mal vedomosť o tom, že otcovi pomáha práve žalovaná pri preberaní dieťaťa a dieťa dobre pozná
žalovanú z iných konaní a napriek tomu zasiahol bez akéhokoľvek rozumného vysvetlenia do týchto
väzieb a bez akéhokoľvek citlivého skúmania prípadu v priamom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.
Vydaním neodkladného opatrenia sa zasiahlo neprimeraným spôsobom aj do osobnej slobody otca,

ktorý ako osoba vylúčená zo súdneho konania si následne po vydaní neodkladného opatrenia musela
dávať pozor, aby sa dieťa nestretlo so žalovanou.
12.6 Ďalej otec uviedol, že ako zákonný zástupca dieťaťa nesúhlasí s rozhodnutím súdu o nariadení
neodkladného opatrenia a stotožňuje sa s argumentáciou žalovanej, z ktorej vyplýva, že súdy v žiadnom
rozsahu neuviedli okolnosti, ktoré sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a v žiadnom

rozsahu sa vecou nezaoberali z pohľadu dieťaťa alebo otca. Súdy neuviedli a ani nepopísali, aké
konkrétne okolnosti boli predmetom posudzovania a podkladom pre vydanie neodkladného opatrenia.
Nepopísali ani jednu okolnosť alebo situáciu, ktorá by mohla byť považovaná za dôvod na vydanie
rozhodnutia a teda na základe rozhodnutia ani nevie, čoho sa žalovaná mala dopustiť. Týmto namieta,
že rozhodnutie nie je odôvodnené a nie je možné zistiť, ktoré konkrétne udalosti súd posúdil a ktoré

udalosti sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdy v rozhodnutiach uvádzajú iba odkaz
na neurčité skutky a písomné listiny, ktoré v rozhodnutí nie sú žiadnym spôsobom popísané alebo
vyhodnotené. Vôbec neuviedli skutočnosti, ktoré posudzovali, dôkazy, ktoré vykonali, z ktorých dôkazov
vychádzali a ako tieto dôkazy vyhodnotili. V rozhodnutí úplne chýba vyhodnotenie dôkazov, čiže ani
nevie, prečo bolo nutné nariadiť neodkladné opatrenie a ktoré udalosti súd identifikoval ako dôvod pre

nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako namietal, že súd v uznesení neuložil matke (respektíve
žalobcovi 2/) povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP, pretože z rozhodnutia nevyplýva, že týmto neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Taktiež to, že súd prvej inštancie sa nielenže
nevysporiadal ani s jedným vyjadrením otca, ale dokonca ho v rozhodnutí ani len nespomenul. Vôbec
nezaujal stanovisko k jeho žiadostiam a podaniam. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé ani to, ako podania

otca vyhodnotil samotný kolízny opatrovník a ako najmä vyhodnotil podanie otca zo dňa 22.11.2022,
ktorým otec ako zákonný zástupca zobral návrh maloletého v celom rozsahu späť. Z rozhodnutia ako
ani zo spisu nie je zrejmé, ako súd zistil, že kolízny opatrovník postupoval v najlepšom záujme dieťaťa
a či zisťoval dôvody pre podanie návrhu na neodkladné opatrenie, ak otec jednoznačne uviedol, že
podanie návrhu na neodkladné opatrenie nie je v záujme dieťaťa. Súd evidentne neskúmal najlepší

záujem dieťaťa a neskúmal ani to, či kolízny opatrovník vykonal všetky potrebné úkony pre to, aby
mohol trvať na podanom návrhu na neodkladné opatrenie. Toto konanie trpí vážnymi vadami, ktorého
výsledkom je neodôvodnený zásah do základných práv a slobôd nielen žalovanej, ale aj samotného
otca, ktorý je týmto rozhodnutím dotknutý bez možnosti sa k nemu vyjadriť. Ako to vyplýva z bodu 4.
uznesenia okresného súdu tak kolízny opatrovník nevykonal pohovor s otcom, t.j. konal jednostranne

v prospech matky, nezostal nestranný a teda nemohol vykonávať postavenie kolízneho opatrovníka a
zastupovať dieťa v tunajšom konaní. Keďže podstatou kolízneho opatrovníka je zastupovať dieťa, ak
sa názory rodičov nezhodujú, tak je povinný vykonať aj pohovor s otcom a postupovať vo veci tak,
aby neuprednostňoval jedného z rodičov. Ak z konania kolízneho opatrovníka je zrejmé, že preferuje
iba jedného rodiča a táto skutočnosť vyplýva z priebehu konania, tak je povinnosťou súdu ustanoviť

nového kolízneho opatrovníka tak, aby bola zaručená nestrannosť osoby konajúcej v mene dieťaťa.
Keďže sa tak nestalo, tak v konaní došlo k takej vade konania, že je nevyhnutné rozhodnutie zrušiť,
vec vrátiť na ďalšie konanie a vo veci stanoviť nového kolízneho opatrovníka. Namietal, že súd pred
vydaním neodkladného opatrenia, ktorým došlo k výraznému zásahu aj do práv otca, vôbec nenariadil
pojednávanie. Rozhodol výlučne na základe tvrdení matky, ktoré navyše neboli nijako preukázané a teda

rozhodoval na základe vyjadrení matky, hoci mal konať na základe vyjadrení kolízneho opatrovníka a v
každom momente skúmať, či kolízny opatrovník postupuje v najlepšom záujme dieťaťa. Aj s ohľadom
na uvedené je nutné neodkladné opatrenie zrušiť.12.7 V odvolaní proti uzneseniu okresného súdu otec uviedol, že ho ako zákonný zástupca podáva v
celom rozsahu. Mal za to, že je oprávnený podať odvolanie vzhľadom na to, že rozhodnutie bolo vydané
v jeho neprospech a to s ohľadom na nerešpektovanie vôle zákonného zástupcu v podobe otca, ktorý

vo veci zobral návrh v celom rozsahu späť a ktorý znegoval akékoľvek fabulácie matky o tom, že by
mohlo byť dieťa akokoľvek negatívne ovplyvňované žalovanou, ktorú navyše považuje za svoju blízku
osobu. Uviedol, že matka fabuluje a žiadny skutok, ktorý opísala, sa nestal tak ako táto uvádza, nakoľko
uvádzalaibasvojepredstavyopriebehudeja,ktorésúvšakpokrivenéoptikoujejvnímania.Pokiaľbysúd
chcelakýkoľvekpriebehdejauvedenýmatkouzobraťakodôvodprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,

tak s ohľadom na jeho vyjadrenie (vyjadrenie očitého svedka v podobe otca), bude musieť najskôr zistiť
skutočný priebeh deja a až potom sa môže ustáliť na tom, či ide o dôvod na podanie neodkladného
opatrenia. Uznesenie súdu o neodkladnom opatrení sa teda zakladá na domnienkach, ktoré ani len nie
sú spôsobilé na vydanie neodkladného opatrenia a je nutné ich riadne preskúmať. Keďže odvolací súd
už má vedomosť o fabuláciách matky, tak je povinný vo veci urobiť najskôr dôkladné šetrenie a vypočuť
matku ako aj otca a až na základe ich konfrontácie sa bude môcť rozhodnúť, či neodkladné opatrenie

je alebo nie je dôvodné. Uvedené odvolacie dôvody bližšie zdôvodňuje opisom nedostatkov a vád
konania, ktoré sú uvedené v tomto podaní v predošlých článkoch, t.j. každý odvolací dôvod odôvodňuje
námietkami a vadami uvedenými v tomto podaní. Namietal tiež, že v uznesení okresného súdu je ako
zástupca dieťaťa uvedená matka, hoci v konaní bol dieťaťu ustanovený kolízny opatrovník. Súd teda z
neznámeho dôvodu označil ako zástupcu matku, hoci v konaní bol ustanovený kolízny opatrovník. Je

veľmi pravdepodobné, že súd prvej inštancie ani len nedoručil rozhodnutie správnej osobe, t.j. kolíznemu
opatrovníkovi a teda rozhodnutie súdu ani nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Žiadal, aby odvolací
súd preveril doručovanie rozhodnutia a overil, či rozhodnutie vôbec nadobudlo právoplatnosť. Ďalej otec
namietal, že súd prvej inštancie zaslal odvolanie žalovanej iba matke, hoci dieťa má ustanoveného
kolízneho opatrovníka. Pokiaľ súd prvej inštancie mal konať so zákonným zástupcom, tak v takom

prípade zase opomenul otca ako zákonného zástupcu. Konanie súdu prvej inštancie je zmätočné,
respektíve ak nie je zmätočné, tak potom sa musí domnievať, že toto konanie súdu sleduje systematické
opomenutie otca, čo dokazuje to, že sa s ním nekonalo ako rovnocenným rodičom.
12.8 Otec v odvolaní žiadal, aby súd zrušil napádané rozhodnutie a konanie zastavil z dôvodu späťvzatia
návrhu, alebo aby zrušil napádané rozhodnutie a konanie zastavil, pretože nebolo preukázané ani na

úplne základnej úrovni, že by žalovaná bola alebo mohla byť akoukoľvek hrozbou pre dieťa. Alternatívou
je nutnosť zrušiť rozhodnutie o neodkladnom opatrení a zaviazať súd prvej inštancie, aby riadne zistil
pomery a stanoviská rodičov, riadne zistil skutkový stav a riadne popísal skutky, ktoré sú dôvodom pre
nariadenie neodkladného opatrenia, respektíve, aby návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
Rovnako žiadal, aby odvolací súd posúdil späťvzatie žaloby otcom a zaviazal aj súd prvej inštancie

posúdiť tento dispozičný úkon. Pokiaľ aj súd prvej inštancie bol presvedčený, že je potrebné upraviť
pomery, tak mohol tak urobiť nanajvýš na čas určitý a prikázať žalobcovi podať žalobu vo veci samej.
To čo uviedla matka predsa nie je spôsobilé ani ako podklad pre vydanie dočasného neodkladného
opatrenia nie to na úpravu pomerov na čas neurčitý.
12.9 Súčasťou podania je aj samostatné vyjadrenie otca.

13. Matka, žalovaná a kolízny opatrovník dieťaťa na podanie otca písomne nereagovali.

14. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 12CoP/153/2024-500 zo dňa 30. apríla 2025 rozhodol tak,
že uznesenie okresného súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, vo výrokoch II., a IV. mení tak,

že otcovi ukladá povinnosť zabezpečiť neprítomnosť H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXX/X,
G. pri výkone práva styku s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX ako aj pri preberaní maloletého do
starostlivosti otca a pri odovzdaní maloletého do starostlivosti matky. Poučuje otca, že je oprávnený
podať na príslušnom súde voči matke návrh na nahradenie súhlasu matky s prítomnosťou H. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXX/X, G. pri výkone práva styku otca s maloletým ako aj pri preberaní

maloletého do starostlivosti otca ako aj pri odovzdaní maloletého do starostlivosti matky. Vo výroku I.
uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh matky zamieta. Uznesenie okresného súdu vo výroku III.
vo vzťahu k žalobkyni 1/ potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania.

15. V dôsledku dovolania podaného otcom proti uzneseniu krajského súdu Najvyšší súd SR uznesením
sp. zn. 5 CdoR/15/2025 zo dňa 27. novembra 2025 rozhodol, že Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 30.
apríla 2025 sp. zn. 12CoP/153/2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Podľa dovolacieho súdu
z preskúmavaného spisu vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podala matkavoči žalovanej, bol kombinovaným návrhom podľa CSP a CMP. Zákaz kontaktovania a priblíženia voči
matke sa posudzoval podľa príslušných ustanovení CSP ako sporové konanie. Avšak konanie o zákaze
kontaktovania a priblíženia tretej osoby k maloletému je nepochybne konaním vo veci starostlivosti

o maloletých, ktoré sa posudzuje podľa CMP (§ 111 CMP), za subsidiárneho použitia ustanovení CSP.
Ohľadompodriadeniaveciprocesnémukódexu,ktorýmjeCMP,niejesúdomnižšiehostupňačovytknúť.
Aby išlo o vec starostlivosti o maloletých, podstatou je to, či má daná vec hmotnoprávny základ v Zákone
o rodine. Dovolací súd súhlasil s tým, že v danom prípade ide o nezhodu rodičov ohľadom styku
maloletého s otcom, ktorého sa zúčastňuje so súhlasom otca, ale bez súhlasu matky, tretia osoba

- priateľka otca a z čoho vznikajú konfliktné situácie. Vec je tak možno podriadiť pod § 35 Zákona
o rodine. Podľa § 111 písm. h/ CMP je však konanie týkajúce sa nezhody rodičov návrhovým konaním.
Pokiaľ matka žiadala uloženie povinnosti žalovanej (nie k otcovi), aj keď vo vzťahu k maloletému, bol
súd povinný tento návrh rešpektovať a v neposlednom rade o ňom rozhodnúť. Taktiež poukázal aj
na nevykonateľnosť samotného obsahu výroku, ktorým odvolací súd uložil otcovi zabezpečiť zákaz
prítomnosti tretej osoby pri styku otca s maloletým. Najvyšší súd podotkol, že v rozhodovacej praxi

už pripustil, že neodkladné oparenie je možné uložiť tretej osobe. V neposlednom rade poukázal na
zrejmú chybu v písaní II. výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, kde je žalovaná označená nesprávnym
priezviskom.

16. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP) účastníkmi konania v ktorých

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP) preskúmal uznesenie
okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario CSP) a uznesenie
okresného súdu vo výroku I. zmenil (§ 388 CSP) a vo výroku II. potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a vo výroku

IV. zmenil (§ 388 CSP).

17. Po vydanom uznesení Najvyššieho súdu SR, ktorý zrušil uznesenie krajského súdu v celom rozsahu,
bolo predmetom prieskumu z jeho strany uznesenie okresného súdu, ktorým rozhodol tak, že nariaďuje
toto neodkladné opatrenie: „I. Žalovanej ukladá písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo

inými prostriedkami úplne nekontaktovať maloletého žalobcu 2/. II. Žalovanej ukladá na vzdialenosť
menšiu ako 50 m nepribližovať sa k maloletému žalobcovi 2/. III. Žalobkyni 1/ a maloletému žalobcovi
2/ sa nepriznáva náhrada trov konania. IV. Poučuje žalovanú H. I., že môže ako žalobkyňa podať proti
maloletému žalobcovi 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX ako žalovanému, žalobu vo veci samej, ktorou sa bude
domáhať nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým,

že jej podaním je povinná znášať právne následky vyplývajúce z Civilného sporového poriadku.“

18. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil v podstate na tom, že rovnakého návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa domáhala voči žalovanej aj matka ako žalobkyňa 1/, ktorému návrhu súd
vyhovel a odvolací súd (rozumej Krajský súd v Trenčíne) rozhodujúci o odvolaní žalovanej sa so

záverom okresného súdu stotožnil. Mal tak za to, že tvrdenia žalobkyne 1/ ako matky sa týkajú aj návrhu
dieťaťa, s ktorým sa stotožnil aj kolízny opatrovník. Podľa súdu zásah do duševnej integrity dieťaťa
môže spočívať aj v tom, ak iná osoba bez toho, aby bola na to akokoľvek oprávnená, narúšala pokojný
výkon rodičovských práv najmä tým, že sa zúčastňuje styku otca s maloletým dieťaťom, ak si to maloleté
dieťa nepraje, ruší ho pri stretávaní sa s otcom, nevhodne sa správa k dieťaťu. Zo správy CDR K. zo

dňa 13.10.2022 bolo osvedčené, že žalovaná do preberania dieťaťa výrazným spôsobom zasahovala
a podľa vyjadrenia samotného maloletého žalobcu 2/ je pre neho lepšie byť pri styku s otcom sám,
lebo žalovaná je voči nemu zlá a otravná. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery odvolacieho súdu
(rozumej Krajského súdu v Trenčíne) dospel okresný súd k rozhodnutiu, že návrh maloletého žalobcu 2/
bol osvedčený a vyhovel mu v celom rozsahu tak, ako bol uvedený v návrhu zo dňa 20.10.2022, s čím

sa kolízny opatrovník maloletého žalobcu 2/ stotožnil. Podľa súdu bude v záujme maloletého žalobcu 2/
a ochrany jeho telesnej i duševnej integrity v zmysle osvedčených skutočností uvedených vyššie, aby sa
žalovaná k nemu nepribližovala na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, časovo bez obmedzenia, nielen
počas preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa otcovi.

19. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o
neodkladných opatreniach (§ 360 - § 368 CMP), preto sa používajú aj na neodkladné opatrenia
v nesporovom konaní (ako tomu je v súdenom prípade), všeobecné ustanovenia Civilného sporového
poriadku o neodkladných opatreniach, kde v ust. § 325 ods. 2 CSP je uvedený iba demonštratívnyvýpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené, je možné nariadiť neodkladné
opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a iné neodkladné opatrenia ako
výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok.

20. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať
z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto
procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov.
Vkonaniachvoveciachstarostlivostisúduomaloletých(§111CMP)jeneodkladnéopatrenieprocesným

prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou
každého konania súdu podľa § 111 CMP a súd je povinný ju zabezpečiť aj proti vôli rodiča.

21. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

26. Neodkladné opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ CSP boli prijaté v záujme ochrany
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná
alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Pred nariadením neodkladného opatrenia
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej

alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Súd musí mať

pri tomto neodkladnom opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa
konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

27. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí byť zrejmá z jeho samotného
obsahu resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, keďže v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie v
prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania a v prípade nariadenia neodkladného
opatrenia po začatí konania aj z obsahu spisu, teda z dôkazov už vykonávaných. Dokazovanie má v tom
prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu, alebo ktoré sú súdu zrejmé,
keď nariaďuje neodkladné opatrenie, spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti.

28. Ohľadom výroku I. uznesenia okresného súdu, ktorým súd žalovanej uložil písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať maloletého žalobcu 2/,
odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh matky zamietol. Dôvodom bolo, že nebolo
matkou osvedčené, že by spolupôsobenie žalovanej ohrozujúce duševnú integritu dieťaťa sa realizovalo

iným kontaktovaním ako pri výkone práva osobného styku s maloletým. Nebol preto dôvod k nariadeniu
neodkladného opatrenia požadovaným spôsobom.29. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím, odvolaním otca i žalovanej ako
i obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi,
ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia. Bolo osvedčené, že pri realizácii

súdom nariadeného styku otca s maloletým dieťaťom (pri preberaní a odovzdávaní) sa zúčastňovala
žalovaná za prítomnosti otca a s jeho súhlasom, avšak bez súhlasu matky, pričom dochádzalo zo
strany žalovanej k verbálnemu zasahovaniu a konfliktom s matkou dieťaťa, ktoré žalovaná nepopierala.
Uvedené jednoznačne vyplýva z uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/44/2022-25 zo dňa
25. októbra 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/24/2023-231 zo dňa

25. apríla 2023 rozhodujúceho o rovnakom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
Nakoľko uvedené zásahy a konflikty sa uskutočňovali za prítomnosti dieťaťa, bolo dôvodné potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia konštatovať aj vo vzťahu k dieťaťu pre osvedčenie psychickej
nepohody dieťaťa, ktoré toto potvrdilo aj pred kolíznym opatrovníkom. Psychická pohoda dieťaťa sa
v širšom zmysle považuje za zásah do jeho duševnej integrity. Dlhodobý stav narušuje psychický vývoj
dieťaťa. Bolo preto aj podľa odvolacieho súdu dôvodné poskytnúť dieťaťu zákonnú ochranu formou

neodkladného opatrenia.

30. Námietky otca a žalovanej odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
30.1 Otec i žalovaná v odvolaní namietali, že rozhodnutie súdu uvádza iba odkaz na neurčité
skutky a písomné listiny, ktoré v rozhodnutí nie sú žiadnym spôsobom popísané alebo vyhodnotené.

Rozhodnutie nie je odôvodnené a je nepreskúmateľné. Podľa odvolacieho súdu okresný súd
v preskúmavanom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel. Odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa
aj kvalitatívnu požiadavku. Považuje preto rozhodnutie súdu za odôvodnené v súlade s požiadavkami
stanovenými v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Je preto nedôvodná odvolacia argumentácia

otca a žalovanej ohľadne nedostatku odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie.
30.2 K námietke otca a žalovanej o nenariadení pojednávania pred vydaním neodkladného opatrenia
odvolací súd konštatuje, že takýto postup vyplýva priamo zo zákonnej úpravy § 329 ods. 1 vety prvej
CSP, podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/91/2012 zo dňa 05.06.2012, že toto pravidlo súvisí s tým, že výsluch
účastníkov na pojednávaní by mohol zmariť účel predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia)
aajtým,ževtejtočinnostisúdusazásadnenevykonávadokazovanie.Postupsúduvsúladesozákonom
nemožno v žiadnom prípade považovať za porušenie práva účastníka konania na spravodlivý súdny
proces.

30.3 Za nedôvodné považoval aj námietky otca i žalovanej, že kolízny opatrovník nevykonal pohovor
s otcom, ktorý konal jednostranne v prospech matky (žalobkyne 1/), čo je vadou konania majúcou
za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci okresnému súdu, v ktorom bude ustanovený nový
opatrovník. Taktiež aj to, že by mal kolízny opatrovník vypočuť otca, že ich kolízny opatrovník žiadnym
spôsobom nekontaktoval v tejto veci, napriek tomu, že má riadne prešetriť pomery. Podľa odvolacieho

súdu sa žiada zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani
nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej.
30.4 K poukazovaniu otca na jeho späťvzatie návrhu zo dňa 22.11.2022 je potrebné uviesť, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v mene dieťaťa podala matka a len ona preto mohla disponovať
návrhom pokiaľ ide o jeho späťvzatie.

30.5 K námietke otca a žalovanej ohľadom osoby kolízneho opatrovníka odvolací súd uvádza, že
maloleté dieťa je zastúpené kolíznym opatrovníkom, keďže v zmysle ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine
žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa pred súdom pre stret záujmov maloletého
dieťaťa a záujmov jeho zákonných zástupcov. Za nenáležité pre rozhodnutie veci považoval, aby kolízny
opatrovník kontaktoval žalovanú či otca prípadne zisťoval jeho názor.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku II. ako vecne
správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, keď ani podané odvolania neobsahovali také odvolacie
argumenty, ktoré mohli zvrátiť správny záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil.

32. Podľa § 337 CSP ak súd nariadi neodkladné oparenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu napodanie žaloby súd neurčuje (ods. 1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej (ods. 2 veta prvá).

33. Odvolací súd uvádza, že predmetný návrh matky kvalifikuje ako návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia pred začatím konania (§ 324 ods. 1 CMP) vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti týkajúce
sa veci maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť (viď ust. § 111 písm. h/ CMP). Vzhľadom na
to výrok IV. uznesenia okresného súdu, ktorý je použiteľný v sporovom konaní zmenil tak, že v zmysle
ust. § 337 ods. 1 CSP poučuje otca, že je oprávnený podať na príslušnom súde návrh na nahradenie

súhlasu matky s prítomnosťou žalovanej pri výkone práva styku otca, ako aj pri preberaní maloletého
do starostlivosti otca a pri odovzdaní maloletého do starostlivosti matky. V prípadnom konaní sa tak súd
bude môcť zaoberať aj skúmaním najlepšieho záujmu dieťaťa, na ktoré poukazuje v odvolaní otec.

34. Vzhľadom na uvedené o trovách konania spojených s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa pred začatím konania odvolací rozhodol podľa § 396 ods. 2

CSP, v spojení s § 57, § 58 ods. 1, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania, nakoľko nebol podaný návrh a ani zistené dôvody
pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).