Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216580
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124216580.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. E., zastúpený JUDr.
Františkom Vavračom, advokátom, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému
POLLUX BB, s.r.o., so sídlom Kynceľovská cesta 2012/18, 974 01 F., IČO: 50 700 651, zastúpený

ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998,
o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 26Cbi/2/2024-203 zo dňa 7. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbi/2/2024-203 zo dňa 7. marca 2025 p o t
v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou konanie zastavil a druhou
výrokovou vetou žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu

dňa 30.01.2024 domáhal určenia, že jeho pohľadávka v celkovej výške 18.162,88 Eur, uplatnená
v konkurznom konaní úpadcu POLLUX – PLUS s.r.o. „v konkurze“, IČO: 36 011 924, vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 2K/12/2018 a zapísaná do zoznamu pohľadávok úpadcu pod
por.č. 6, je nesporná a zistená čo do pravosti a výšky v celom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia § 32 ods. 11, 19 a 21 zákona č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“, resp.
„zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienka riadneho a včasného zloženia preddavku na trovy
konania žalobcom (§ 32 ods. 11 ZKR) je procesnou podmienkou podania návrhu na určenie popretej
pohľadávky. Preddavok na trovy konania musí byť žalobcom zložený riadne a včas, to znamená, musí

byť zložený v predpísanej výške ( § 32 ods. 19 ZKR), na miesto na to určené ( § 32 ods. 21 ZKR) a
pred podaním žaloby, ale najneskôr s jej podaním. Zloženie preddavku vyššie uvedeným spôsobom
preukazuje žalobca. Súd prvej inštancie dňa 13.02.2024 vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho
zástupcu na preukázanie splnenia povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 32 ods. 11
ZKR v lehote 10 dní. Právny zástupca žalobcu reagoval listom zo dňa 06.03.2024 tak, že preukazuje
splnenie zloženia preddavku na trovy konania a zasiela detail platby zo dňa 12.02.2024 vo výške 800,--

Eur na účet správcu a vyhlásenie klienta zo dňa 04.03.2024, z ktorého vyplýva, že v zaplatenej sume800,-- Eur je zahrnutý preddavok na trovy konania vo výške 370,- Eur, čo je 2 % zo sumy popretej
pohľadávky.

5. V prvom rade súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že zloženie preddavku je
procesnou podmienkou pre podanie návrhu na určenie popretej pohľadávky, nie hmotnoprávnou, ako
tvrdí žalobca. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálny právny predpis obsahujúci tak predpisy
hmotného, ako aj procesného práva. Popretý veriteľ uplatňuje svoje právo na určenie svojej popretej
pohľadávky žalobou na súde podľa § 32 ods. 9 ZKR. Pokiaľ zákon o konkurze a reštrukturalizácii

podmienil podanie takejto žaloby v prípade popretia pohľadávky iba veriteľom, zložením preddavku na
trovy konania s následkom procesného rozhodnutia o zastavení konania súdom v prípade nesplnenia
tejto povinnosti, t.j. bez meritórneho posúdenia nároku žalobcu - popretého veriteľa a bez meritórneho
rozhodnutia o pohľadávke žalobcu, tak aj zloženie preddavku na trovy konania je procesnoprávnou
podmienkou podania žaloby, a nie hmotnoprávnou. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neumožňuje
súdu, ani správcovi vyzvať žalobcu na zloženie preddavku na trovy konania, rovnako neumožňuje súdu

vyzvať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov o splnení tejto povinnosti v prípade, že súd dôjde k
záveru, že žalobca zloženie preddavku nepreukázal dostatočne. Tu súd prvej inštancie považoval za
potrebné zdôrazniť, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii správcovi nekladie žiadne oprávnenia vo
vzťahu k preddavku, splnenie povinnosti zložiť preddavok skúma a posudzuje len súd. Keďže preddavok
musí byť zložený najneskôr s podaním žaloby, t.j. rovnako v lehote 30 dní od doručenia písomného

oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, nedostatok riadneho zloženia preddavku nemôže
byť žalobcom ani dodatočne odstraňovaný a ani odstránený. Žalobca je preto povinný jednoznačne a
nespochybniteľne preukázať, že preddavok na trovy konania zložil v predpísanej výške na účet podľa
§ 32 ods. 21 ZKR najneskôr s podaním žaloby. Pokiaľ tak neurobí, súd konanie zastaví. Nevyzýva
žalobcu na predloženie ďalších dôkazov za účelom preukázania zloženia preddavku, pokiaľ nepovažuje

jeho zloženie za dostatočne preukázané. O splnení tejto povinnosti súd preto nevykonáva ani „ďalšie“
dokazovanie. Nejedná sa o hmotnoprávne otázky, ktoré by boli predmetom dokazovania v incidenčnom
konaní, tými sú len otázky týkajúce sa popretej pohľadávky, aj to len v rozsahu jej popretia iným veriteľom
(v danom prípade). Skutočnosť zloženia preddavku na trovy konania preto nemôže byť predmetom
dokazovania výsluchom správcu. Keďže správca nie je vo veci preddavku nijako oprávneným vo vzťahu

k navrhovateľovi, nemôže spôsob zloženia preddavku modifikovať, nie je oprávnený ani posudzovať
splnenie tejto povinnosti, je podľa názoru súdu prvej inštancie preto úplne irelevantné, či a z akého
dôvodu správca považoval takúto podmienku za splnenú. Nebol preto dôvod odstraňovať „pochybnosť
zo strany žalovaného podrobným a úplným vysvetlením okolností, z akého dôvodu správca považoval
takútopodmienkuzasplnenú“,akonavrhovalžalobca.Súdprvejinštanciepretonepovažovalzasprávny

záver právneho zástupcu žalobcu, že splnenie podmienky zaplateného preddavku na trovy konania
riadne a včas je vymedzené právnym vzťahom medzi žalobcom ako veriteľom, ktorému bola popretá
pohľadávka a správcom úpadcu, ktorý takýto preddavok spravuje. Správca nemôže včasnosť a riadne
zloženie preddavku na trovy podľa § 32 ods. 11 ZKR nijako ovplyvniť. Uvedené môže ovplyvniť len tým,
že riadne splní svoju povinnosť podľa § 32 ods. 21 ZKR, t.j. v lehote tam určenej zverejní v Obchodnom

vestníku číslo účtu v banke, na ktorý možno zložiť preddavok. Pokiaľ preto žalobca v danom prípade
uhrádzal na účet zverejnený správcom aj iné záväzky, aj v tejto situácii bol povinný zložiť preddavok v
predpísanej výške jednoznačným spôsobom tak, aby bolo možné túto platbu jednoznačne identifikovať
ako preddavok na trovy tohto konkrétneho konania. Pokiaľ by teda aj správca umožnil žalobcovi časť
sumy slúžiacej na plnenie iného záväzku (zmluvnej pokuty) použiť na úhradu preddavku na trovy tohto

konania, mal žalobca preddavok vo výške podľa ods. 19 zaplatiť na účet určený správcom podľa ods. 21
a ako preddavok na trovy konania túto platbu aj jednoznačne identifikovať a zvyšný záväzok mal uhradiť
v zníženej sume opäť s identifikáciou tejto platby, na úhradu ktorého záväzku slúži. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že žalobca neplní povinnosť úhrady preddavku voči správcovi, ide o povinnosť vyplývajúcu
zo zákona za konkrétnym účelom, splnenie ktorej posudzuje súd v konaní podľa § 32 ods. 9 ZKR.

Tomu musí zodpovedať jednoznačná identifikácia platby preddavku, nakoľko správnosť jeho zloženia
neposudzuje správca, ale súd s vážnymi procesnými následkami v prípade nepreukázania riadneho
splneniatejtopovinnosti.Pokiaľpretosprávcavspráveostavekonkurznéhokonaniazodňa16.02.2024,
t.j. mesiac po zložení sumy 800,-- Eur (a teda aj tvrdeného preddavku) žalobcom konštatuje úhradu
štyroch mesačných splátok po 800,-- Eur od novembra 2023, spolu 3.200,-- Eur, tak preddavok na trovy

konania žalobcom, ktorého zloženie žalobca preukazoval detailom platby o zaplatení sumy 800,-- Eur,
t.j. v sume vyššej než bola suma preddavku a vyhlásením žalobcu, že táto suma v seba zahŕňa aj sumu
preddavku 370,-- Eur, nemožno považovať za zložený.6. Konštatoval, že zloženie preddavku súd skúma ex offo, to znamená aj bez námietky žalovaného.
Súd prvej inštancie tak v danom prípade aj postupoval, splnenie tejto podmienky skúmal ešte pred
realizovaním postupu podľa § 167 CSP. V rámci tejto činnosti evidoval poukázanie sumy 800,-- Eur,

t.j. sumy vyššej, než bola výška preddavku podľa ods. 19, avšak ďalšie okolnosti ohľadom zloženia
preddavku nezisťoval a nezaoberal sa ani časovými súvislosťami úhrady preddavku. Pokiaľ však
žalovaný na pojednávaní vzniesol konkrétne výhrady ohľadom splnenia povinnosti zloženia preddavku
žalobcom, kedy poukázal jednak na časové súvislosti zloženia preddavku dňa 12.01.2024, t.j. tri dni pred
tým, než žalobca obdržal oznámenie správcu o popretí jeho pohľadávky iným veriteľom (15.01.2024),

vo vzájomnej súvislosti so skutočnosťou, že žalobca na základe dohody so správcom uhrádza splátky
za účelom splnenia záväzku zo zmluvnej pokuty (§ 11 ods. 2 ZKR) po 800,-- Eur mesačne, ktoré sú
podľa správy správcu zo dňa 16.02.2024 uhradené v plnej výške splátok, súd prvej inštancie musel
konštatovať, že sumu 800,-- Eur, resp. jej časť zodpovedajúcu sume preddavku v zmysle vyjadrenia
žalobcu (370,-- Eur) zloženú žalobcom na účet (zverejnený správcom) dňa 12.01.2024, nie je možné
považovať za riadne zloženie preddavku na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR. S ohľadom

na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu o tom, že o popretí svojej
pohľadávky sa dozvedel skôr telefonicky od správcu, za účelové. Pokiaľ by aj bolo tvrdenie žalobcu
pravdivé, tak bol povinný zložiť preddavok aj keď predčasne tak, aby bola jeho platba ako preddavok
nepochybne identifikovaná a identifikovateľná, t.j. bol povinný ho minimálne zaplatiť v predpísanej
výške a prípadne v poznámke platbu ako preddavok na trovy (budúceho) konania aj označiť. Ak tak

žalobca neurobil napriek tomu, že mal v úmysle zložiť preddavok na trovy konkrétneho súdneho konania
skôr, než mu bolo vôbec doručené oznámenie správcu o popretí svojej pohľadávky, týmto spôsobom,
akým postupoval, vystavil sa riziku nedostatočného preukázania splnenia tejto zákonnej povinnosti s
následkom zastavenia konania o určení jeho popretej pohľadávky.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ aj v rámci skúmania splnenia podmienky riadneho zloženia
preddavku pochybenie nezistil, neznamená to, že došlo k zhojeniu tohto procesného nedostatku. Ak
v priebehu konania vyšli najavo skutočnosti relevantne spochybňujúce splnenie podmienky zloženia
preddavku a kedy skutočnosť riadneho a včasného zloženia preddavku chcel žalobca preukazovať
výsluchom správcu, tak súd nemohol návrhu žalobcu na odročenie pojednávania za týmto účelom

vyhovieť a naopak musel konštatovať nesplnenie podmienky pre podanie žaloby o určenie popretej
pohľadávky, ktorou je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania, bez ďalšieho dokazovania.
Skutočnosť zloženia preddavku nie je hmotnoprávnou skutočnosťou, o ktorej je možné vykonávať
dokazovanie, aj keď zákon použil termín „Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže...“; v žiadnom
prípade nie je možné zloženie preddavku preukazovať výsluchom správcu a ani záznamami správcu

z telefonického kontaktu a už vôbec nie za týmto účelom odročovať pojednávanie. Je pritom úplne
irelevantné, v ktorom štádiu konania žalovaný namietol nesplnenie podmienky zloženia preddavku na
podanie určovacej žaloby. Ide o procesnú podmienku, ktorú súd skúma ex offo a nedostatok ktorej
pokiaľ aj zistí neskôr, či už na námietku alebo aj bez námietky protistrany, musí konanie zastaviť.
Žalovaný, pokiaľ aj takúto námietku uplatnil, nešlo o prostriedok procesnej obrany alebo procesného

útoku podliehajúci sudcovskej koncentrácii. Nedošlo preto k porušeniu princípu koncentrácie, ako tvrdil
žalobca.

8. Aj z hľadiska povinnosti náhrady trov konania súd prvej inštancie považoval za úplne irelevantné,
kedy žalovaný, t.j. v ktorom štádiu konania na tento procesný nedostatok poukázal. Žalovaný vôbec

nemal povinnosť skúmať splnenie povinnosti žalobcu zložiť preddavok na trovy konania, a to ani pod
hrozbou uplatnenia sudcovskej koncentrácie. Pokiaľ tak z vlastnej iniciatívy urobil, kedy navyše súd
prvej inštancie považoval za pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že tak urobil až v deň
konania pojednávania v dopoludňajších hodinách, súd prvej inštancie uvedené overil v elektronickom
spise v ESS. Z uvedených dôvodov sa vzhľadom na zákonom stanovený procesný následok nesplnenia

podmienky zloženia preddavku súd prvej inštancie musel uvedenými námietkami zaoberať, pričom
zistenéskutočnostipotvrdili,žepreddavoknatrovykonanianebolžalobcomzloženýriadneavčas.Preto
dospel k záveru, že za danej situácie z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania.
Súd prvej inštancie preto podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) priznal žalovanému právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

9.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v rámci prípravy na meritórne prejednanie veci podľa § 167
CSP vykonal nevyhnutné úkony, pri ktorých mal zistiť skutočnosti týkajúce sa identifikácie zloženéhopreddavku na trovy konania. Pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosti o zložení preddavku na trovy
konania, žalobcovi nebolo zrejmé, prečo ich neodstránil postupom podľa § 129 ods. 1 CSP. Podľa názoru
žalovaného súd prvej inštancie mal vyzvať na odstránenie pochybností týkajúcich sa jeho oznámenia

zo dňa 06.03.2024, ktorým súdu oznamoval spôsob splnenia zloženia uvedeného preddavku. Zároveň
z vyjadrenia žalovaného, ktoré mu bolo doručené súdom prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaný
v tomto vyjadrení uviedol nejaké pochybnosti týkajúce sa zloženia preddavku na trovy konania. Preto
aj v súvislosti s náhradou trov konania mal za to, že z hľadiska plynutia času príčinou zastavenia
konania bolo správanie žalovaného. Žalovaný až na meritórnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2025

po prvýkrát vzniesol námietku týkajúcu sa zloženia preddavku, pričom išlo o takú skutočnosť, ktorá
bola z hľadiska koncentrácie podaná oneskorene. Zároveň vyslovil názor, že prvé pojednávanie vo
veci nie je určené na riešenie procesných podmienok začatia konania, ale je určené na meritórne
prejednanie veci. Pokiaľ sa súd prvej inštancie uspokojil s preukázaním zaplatenia preddavku žalobca
mal za to, že nemal pochybnosť o jeho zaplatení a žalovaný toto včas nenamietal, hoci tak urobiť mal
a musel vo vyjadrení zo dňa 02.05.2024. Uviedol, že pochybnosť ohľadne zaplatenia preddavku na trovy

konania zo strany žalovaného mohla byť odstránená len podrobným a úplným vysvetlením okolností,
z akého dôvodu správca považoval takúto podmienku za splnenú. Preto mal za to, že súd prvej inštancie
pochybil, keď nevykonal dokazovanie výsluchom správcu a nevyzval ho na predloženie listín, ktoré by
splnenie hmotnoprávnej podmienky odôvodňovali. Súd prvej inštancie vykonal len jednostranný dôkaz,
keď preveroval námietku žalovaného tým, že prerušil pojednávanie a išiel nahliadnuť do správcovského

spisu. Žalobca uviedol, že z jeho strany nevykonal žiadny dôkaz z dôvodu, že na takúto situáciu
pripravený nebol. Preto vyslovil názor, že pokiaľ súd prvej inštancie jednostranne zvýhodnil žalovaného
pri dokazovaní, mal dať možnosť aj jemu úplne objasniť okolnosti vznesenej pochybnosti.

10. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súdu dodatočne oznámil rozhodujúce skutočnosti, a to, že

nahliadnutím do správcovského spisu dňa 24.02.2025 jeho právny zástupca zistil, že dňa 13.12.2023
bolo doručené popretie jeho pohľadávky zo strany žalovaného. Dňa 21.12.2023 správca mu zaslal
doporučenú zásielku o popretí pohľadávky. Dňa 10.01.2024 telefonicky kontaktoval správcu za účelom
zistenia, o akú zásielku obsahovo ide. Dňa 11.01.2024 opätovne telefonicky kontaktoval správcu s tým,
že jeho právny zástupca ho informoval o tom, že je potrebné podať žalobu na súd a zároveň že musí

zložiť preddavok na trovy konania na účet správcu vo výške 370,-- Eur. Správcovi zároveň uviedol,
že spláca zmluvnú pokutu v mesačných splátkach po 800,-- Eur za nepodanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu riadne a včas a požiadal správcu, aby časť jeho splátky za január 2024 použil na uvedený
preddavok na trovy konania. Uvedené odôvodnil svojou finančnou tiesňou. S takýmto návrhom správca
súhlasil a uzavrel s ním dohodu s tým, že mesačná splátka bude riadne doplatená do 15.03.2024.

Žalobca ďalej uviedol, že zo správcovského spisu vyplýva, že o skutočnosti, že pred podaním žaloby
musí byť zaplatený preddavok sa dozvedel deň pred jeho zaplatením od svojho advokáta. Teda
mal vedomosť, že jeho pohľadávka je popretá. O uvedenom svedčí záznam z telefonického hovoru
u správcu zo dňa 11.01.2024. Preto nesúhlasil s argumentom žalovaného, že nemohol preddavok
zaplatiť skôr, ako sa dozvedel, že došlo k popretiu jeho pohľadávky z písomného oznámenia správcu.

Zo správcovského spisu zároveň je zrejmé, že z výpisu z účtu správcu vyplýva, že dňa 04.03.2024
bola zaplatená (doplatená) suma 370,-- Eur na vyrovnanie platby zo dňa 12.01.2024, pričom riadna
platba za mesiac marec 2024 bola vo výške 800,-- Eur zaplatená dňa 13.03.2024. Teda v mesiaci
marec 2024 bol doplatený doplatok a zároveň bola zaplatená riadna splátka na úhradu zmluvnej pokuty.
Tieto skutočnosti majú podľa názoru žalobcu objektívnu povahu a svedčia o tom, že vec zaplateného

preddavku nemohla byť vykonaná nezákonnou manipuláciou, nakoľko obsah platieb v prvom štvrťroku
2024 súhlasí s tým, že zaplatený preddavok v mesiaci január 2024 z pôvodnej splátky bol zaplatený.
Uviedol, že zásielku o písomnom oznámení o popretí pohľadávky prevzal na pošte dňa 15.01.2024,
pričom dňa 30.01.2024 podal žalobu. Vyslovil názor, že otázku, prečo v správe správcu o stave
konkurzného konania zo dňa 16.02.2024 sa nachádza údaj o zaplatení splátok žalobcu riadne a včas,

je otázkou skutkovou na správcu. Dal do pozornosti, že konateľ právneho zástupcu žalovaného G.
H. I. J. bol spolu so svojou kolegyňou JUDr. Martinou Kupcovou u správcu dňa 25.04.2024 a bol im
predložený správcovský spis, pričom poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 02.05.2024.
Považoval za potrebné uviesť, že všetky listiny v správcovskom spise sú z časového hľadiska číslované,
čo vyplýva z vykonávacieho predpisu o vedení správcovského spisu, čo znamená, že nič sa nedá spätne

vložiť a antidatovať. Na záver uviedol, že ak súd prvej inštancie akceptoval jeho vyhlásenie o zaplatení
preddavku a nemal o tom pochybnosti a takáto pochybnosť bola zo strany žalovaného vznesená o 9
mesiacov neskôr, až na meritórnom pojednávaní dňa 13.02.2025 po otvorení pojednávania porušujúc
princíp koncentrácie, tak bolo povinnosťou súdu prvej inštancie otvoriť túto otázku a rozhodujúceskutočnosti dokazovaním zisťovať. Pokiaľ takto nepostupoval, mal za to, že súd prvej inštancie nemal
riadne zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli meniť jeho predchádzajúce hodnotenie
zaplateného preddavku a nemohol prijať záver o nesplnení hmotnoprávnej podmienky. Z uvedených

dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania
vo výške 100 %.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vyslovil názor, že nie sú dané žiadne odvolacie dôvody

podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a riadne odôvodnené a uviedol,
že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Zdôraznil, že zo strany
žalobcu v tomto konaní vôbec nedošlo k zloženiu preddavku na trovy konania tak, ako to predpokladá
zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Vyslovil názor, že nebolo jeho povinnosťou overovať, či žalobca
preddavok na trovy konania uhradil riadne a včas. Vzhľadom na postup konajúceho súdu a správanie

sa žalobcu sa až do dňa 13.02.2025 domnieval, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie
incidenčného konania. O fabulácii úhrady preddavku na trovy konania zo strany žalobcu sa dozvedel
až tesne pred samotným začiatkom pojednávania vo veci v rámci prípravy na pojednávanie a lustrácie
elektronického súdneho spisu. Navyše zdôraznil, že v tomto prípade sa jedná o námietku procesnej
podmienky konania, nie o prostriedok procesnej obrany, resp. procesného útoku, ktorý podlieha

sudcovskej koncentrácii konania. V tejto súvislosti sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu.
Nakoľko sa nejedná o hmotnoprávnu otázku mal za to, že skutočnosť zloženia preddavku na trovy
konania nemôže byť predmetom dokazovania v incidenčnom konaní. Preto závery žalobcu, v zmysle
ktorých mohli byť pochybnosti v súvislosti s preddavkom na trovy konania odstránené len podrobným
a úplným vysvetlením okolností zo strany správcu sú jednoznačne nesprávne a v rozpore so zákonnou

úpravou. Poukázal na body č. 17. a 18. odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej
inštancie jasne definoval pozíciu správcu v rámci predmetného incidenčného konania, ktorého bankový
účet predstavuje v prípade zloženia preddavku na trovy konania len platobné miesto. Považoval na
irelevantné, v ktorom štádiu konania namietol nesplnenie podmienky zloženia preddavku na podanie
určovacej žaloby. Ide o procesnú podmienku, ktorú súd skúma ex offo a nedostatok ktorej pokiaľ aj zistí

neskôr, či už na námietku alebo bez nej, musí konanie zastaviť. Platba preddavku na trovy konania
zároveň musí byť zo strany zložiteľa jednoznačne identifikovaná a aj bez akýchkoľvek pochybností
identifikovateľná. Z uvedeného dôvodu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade,
ak žalobca tvrdil, že zložil preddavok na trovy konania spôsobom, ktorý prezentuje, vystavil sa tak
riziku nedostatočného preukázania splnenia tejto zákonnej povinnosti, ktorá má za následok zastavenie

konania. Vyslovil domnienku, že žalobca, ako aj jeho právny zástupca opomenuli zákonnú povinnosť
zloženia preddavku na trovy konania na bankový účet správcu, pričom následne fabulovali skutkové
konštrukcie, ktorými sa snažili toto pochybenie v rámci svojho procesného postupu konvalidovať.
Z časového sledu udalostí v súvislosti s konaním žalobcu, ako aj správcu v rozhodnom období
je jednoznačne zrejmé, že všetky dôkazy produkované v tejto súvislosti žalobcom a jeho právnym

zástupcom, a to aj v súčinnosti so správcom sú antidatované a vyhotovené až na základe výzvy súdu zo
dňa 13.02.2024. Túto skutočnosť rovnako potvrdzuje aj fakt, že žalobca „doplatil“ zvyšnú časť splátky
zmluvnej pokuty splatnej v januári 2024 až dňa 04.03.2024, teda potom, ako si právny zástupca žalobcu
prevzal výzvu súdu prvej inštancie týkajúcu sa preukázania zloženia preddavku. Uviedol, že správca
v správe o stave konania zo dňa 16.02.2024 jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdil,

že platba vo výške 800,-- Eur prijatá na jeho bankový účet dňa 12.01.2024 predstavovala v celom
rozsahu ďalšiu splátku zmluvnej pokuty. Celá konštrukcia rozdelenia splátky uhradenej na bankový účet
správcu v januári 2024 v časti sumy vo výške 370,-- Eur na preddavok na trovy konania a v časti
sumy vo výške 430,-- Eur na zmluvnú pokutu prišla zo strany žalobcu až následne po výzve súdu zo
dňa 13.02.2024. Z uvedeného mal žalovaný za jednoznačne zrejmé, že tento postup predstavuje už

len následnú účelovú snahu žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu o zvrátenie svojho pochybenia.
K predloženým záznamom o údajných telefonických rokovaniach uviedol, že je na zamyslenie, prečo si
žalobca, keď už od 10.01.2024 údajne mal vedomosť o popretí jeho pohľadávky, oznámenie o popretí
pohľadávky, ktoré bolo uložené na pošte, neprebral predtým, ako sa údajne dňa 11.01.2024 stretol so
svojim právnym zástupcom. Tiež považoval za zvláštne, že žalobca údajne dňa 11.01.2024 opätovne

telefonicky kontaktoval správcu, keď správca a právny zástupca žalobcu zdieľajú spoločné kancelárske
priestory. Mal za to, že celým týmto umelo vykonštruovaným zdôvodnením sa žalobca a jeho právny
zástupca, a to aj v súčinnosti so správcom, už len účelovo snažili prispôsobiť a dofabulovať dôkazy vo
vzťahukvzniknutémuskutkovémustavuvosvojprospechtak,abybolinaplnenépredpokladystanovenézákonomokonkurzeareštrukturalizácii.Potvrdil,žezozáznamuzrokovaniazodňa25.04.2024vyplýva,
že správca predložil správcovský konkurzný spis G. H. J. a G. F.. G. H. J. však v prehľade správcovského
spisu nezaznamenal žiadnu zmienku o záznamoch z telefonických hovorov so žalobcom v januári 2024,

v danom čase rovnako neobsahoval žiadne zaevidované písomné záznamy o telefonických rokovaniach
so žalobcom zo dňa 10.01.2024 a 11.01.2024. Preto vyslovil názor, že existuje dôvodné podozrenie, že
žiadne telefonické hovory sa v týchto dňoch medzi správcom a žalobcom reálne neuskutočnili.

12. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že správca so žalobcom uzavreli dňa 02.11.2023 Dohodu

o plnení v splátkach a uznaní dlhu v písomnej forme, v zmysle ktorej sa dohodli, že v prípade nesplnenia
čo i len jednej splátky riadne a včas, stráca dlžník výhodu splátok a je povinný zostávajúci dlh zaplatiť
v lehote splatnosti najbližšej splátky. Mal za to, že aj v prípade, ak by sa správca so žalobcom dohodli
na posunutí splatnosti splátky, čo poprel, bolo by takúto dohodu nevyhnutné uzatvoriť v písomnej forme,
a to vo forme dodatku k Dohode o plnení v splátkach a uznaní dlhu. Bolo zákonnou povinnosťou správcu
o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa konkurzu súd v priebežných správach informovať.

Zároveň je minimálne na zvážení, či odloženie splatnosti splátky je takým úkonom, o ktorom správca
bol oprávnený rozhodnúť sám, alebo mal v takomto prípade žiadať o udelenie pokynu, resp. stanoviska
súd, ktorý v rámci predmetného konkurzu plní funkciu veriteľského výboru. Opätovne poukázal aj na
správu o stave konkurzného konania zo dňa 16.02.2024, kde akákoľvek zmienka o posunutí splatnosti
splátky na základe údajnej vzájomnej telefonickej dohody správcu so žalobcom zo dňa 11.01.2024 úplne

absentuje. Na záver uviedol, že je zrejmé, že neboli splnené podmienky na podanie žaloby o určenie
popretej pohľadávky, nakoľko preddavok na trovy konania žalobcom vôbec nebol zložený. Žalobca
v odvolaní neuviedol žiadne relevantné námietky, resp. právnu argumentáciu, ktorá by odôvodňovala
nesprávnyprocesnýpostupsúdu,resp.jehonesprávneprávneposúdenie.Zuvedenýchdôvodovžiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu

proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sa pridržiava svojej argumentácie
uvedenej v odvolaní. Vyslovil názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu opätovne opisoval
a argumentoval irelevantnými skutočnosťami bez toho, aby svoje tvrdenia preukázal aj dôkazmi.

Konkrétne poukázal na záznam z rokovania u správcu zo dňa 25.04.2024. Zároveň považoval
za potrebné skutkovo doplniť aj záznam zo dňa 06.03.2025, ktorý je riadne číslovaný ako „č.
82“. Z uvedeného záznamu vyplýva, že správca navrhol urobiť kópie požadovaných dokladov
z elektronického spisu, avšak oprávnená osoba to odmietla s tým, že si mobilným telefónom odfotila
prehľad spisového obalu č. 1 a dokumentov pod por.č. 54, 60 až 81, prehľady spisových obalov č. 2

a 56 a z neho Dohodu o plnení v splátkach pod por.č. 5. Tieto skutočnosti právny zástupca žalobcu zistil
nahliadnutím do správcovského spisu dňa 11.08.2025 a vyžiadaním kópií týchto záznamov. Uvedené
objektívne verifikuje rozhodujúce skutočnosti a preukazujú akú mieru vedomostí o obsahu spisu mal
žalovaný a tieto im známe skutočnosti mali byť porovnávané s tými tvrdeniami žalovaného, ktoré uvádza
vo vyjadrení k jeho odvolaniu. Všetko ostatné, čo tvrdil žalovaný nie je podľa názoru žalobcu v súlade so

skutočným stavom veci. Za podstatné však považoval to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k nemu porušil
právo na spravodlivý proces. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie v zmysle
princípu „in dubio libertate“, podmienky na zastavenie konania podľa § 32 ods. 11 ZKR neboli dané, lebo
nebolo možné skonštatovať, že by bol naplnený predpoklad, že preddavok nebol zložený riadne a včas.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol v podanom odvolaní.

14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že z obsahu súdneho spisu je jednoznačne
zrejmé, že zo strany žalobcu nebol preddavok na trovy konania zložený v súlade so zákonom,
pričom žaloba sa pokúša nezloženie preddavku účelovo konvalidovať fabulovanými dôkazmi a výslovne
umelo vykonštruovanými skutkovými tvrdeniami, a to aj napriek skutočnosti, že o tejto hmotnoprávnej

skutočnosti dokazovanie vykonávať nemožno. Pokiaľ žalobca poukázal na záznamy zo správcovského
spisu zo dňa 25.04.2024 a zo dňa 06.03.2025, predmetné záznamy sú podľa názoru žalovaného
v súvislosti s nezložením preddavku na trovy konania zo strany žalobcu a následným zastavením
predmetného súdneho konania úplne bezpredmetné a irelevantné. Žalovaný poukázal na priebeh
rokovania u správcu, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.04.2024 a na prehľad správcovského spisu vyslovene

za účelom informovania súdu o vzájomných vzťahoch právneho zástupcu žalobcu a správcu, o možnej
zaujatosti správcu, o dôvodnom podozrení z fabulácie dôkazov, ako aj o celkovom vedení konkurzného
konania zo strany správcu. Zároveň vyslovil názor, že existujú dôvodné pochybnosti, že obsah
konkurzného spisu, ako aj samotný spisový prehľad bol v čase upravovaný, resp. dopĺňaný. Mal za to,že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené podmienky pre podanie žaloby o určenie popretej
pohľadávky, nakoľko preddavok na trovy konania žalobcom nebol vôbec zložený. V odvolaní žalobcu,
ako ani v jeho ďalšom vyjadrení žalobca neuviedol žiadne relevantné námietky, ani právne relevantné

dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal
mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu

v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. Odvolací súd z obsahu spisu konštatuje, že žalobca sa v predmetnom konaní žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 27.09.2024 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka v celkovej výške

18.162,88 Eur uplatnená v konkurznom konaní úpadcu POLLUX – PLUS, s.r.o. „v konkurze“, IČO:
36 011 924, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 2K/12/2018 a zapísaná do
zoznamu pohľadávok úpadcu pod poradovým číslom 6, je nesporná a zistená čo do pravosti a výšky
v celom rozsahu. Výzvou zo dňa 13.02.2024 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby súdu preukázal,
že v zmysle § 32 ods. 11 ZKR zložil preddavok na trovy konania. Na základe výzvy súdu prvej

inštancie žalobca súdu predložil detail platby zo dňa 12.01.2024, z ktorého vyplýva, že na účet správcu
zaplatil sumu 800,-- Eur, pričom jeho prílohou bolo vyhlásenie žalobcu zo dňa 04.03.2024. V uvedenom
vyhlásení žalobca vyhlásil, že suma 800,-- Eur, ktorú zaplatil na účet správcu dňa 12.01.2024 pozostáva
zo sumy 370,-- Eur, ktorá predstavuje preddavok na trovy konania v tomto konaní a zvyšná časť
predstavuje časť jeho dlhu voči správcovi z titulu zmluvnej pokuty, ktorú uhrádza v zmysle dohody so

správcom.

20. Podľa § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak
ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo

výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.

21. Podľa § 32 ods. 19 ZKR, výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve
percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo
sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10.000 eur.

22. Podľa § 32 ods. 21 ZKR, na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 7 a 11 správca najneskôr
do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke alebo
v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 7 možno
zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá

bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa
odsekov 7 a 11 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa
hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.

23. Ustanovenie § 32 ods. 11 ZKR stanovuje podmienku podania návrhu na určenie popretej pohľadávku

v prípade, ak došlo k jej popretiu veriteľom inému veriteľovi. Touto podmienkou je riadne a včasné
zloženie preddavku na trovy konania. Preddavok na trovy konania musí byť zložený pred podaním
incidenčnej žaloby, resp. najneskôr s jej podaním, pretože „podmienkou podania návrhu na určenie
popretej pohľadávky je riadne a včasné zloženie preddavku“. Žalobca pri podaní incidenčnej žalobyteda musí preukázať, že zložil preddavok v stanovenej výške inak súd konanie zastaví. Na zloženie
preddavkusúdanisprávcanevyzýva.Nezaplateniepreddavkuvsprávnejvýškeavzákonomstanovenej
lehote pri popretí pohľadávky alebo pri podaní incidenčnej žaloby znamená nesplnenie zákonnej

povinnosti a správca a ani súd nie sú oprávnení, ani povinní vyzývať na zaplatenie preddavku v správnej
výške.

24. Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR je neodstrániteľnou procesnou podmienkou pre

podanie návrhu na určenie popretej pohľadávky. Túto podmienku nie je možné ani dodatočne zhojiť
postupom podľa § 129 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho,
kto ho urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalobcu, že súd prvej inštancie v prípade, ak mal

pochybnosti o neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti ním zaplateného preddavku na trovy konania, ho mal
v súlade s § 129 ods. 1 CSP vyzvať na odstránenie týchto pochybností, za nedôvodnú. Preto aj podľa
názoru odvolacieho súdu bolo na žalobcovi, aby dostatočným a preukázateľným spôsobom preukázal
splnenie povinnosti zaplatiť preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR v správnej výške, a to
predložením dôkazu, z ktorého by vyplývala jeho jednoznačná identifikácia. Pokiaľ žalobca preddavok

na trovy konania riadne a včas nesplní, súd nemá inú možnosť, len konanie podľa ustanovenia § 32 ods.
11 ZKR zastaviť. Nakoľko nejde o hmotnoprávnu podmienku, súd nemôže o splnení tejto povinnosti
vykonávať ani ďalšie dokazovanie, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí. Takýmito hmotnoprávnymi podmienkami v incidenčnom konaní môžu byť len otázky, ktoré
sa týkajú popretej pohľadávky, aj to len v rozsahu popretia iným veriteľom tak, ako je to aj v predmetnej

veci. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosť zloženia preddavku
na trovy konania nemôže byť predmetom dokazovania výsluchom správcu. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu medzi správcom a žalobcom v súvislosti so zaplatením preddavku na trovy konania nevzniká
žiadny vzťah, správca nie je ani oprávnený posudzovať splnenie tejto povinnosti. Preto, ako to správne
konštatoval súd prvej inštancie, bolo irelevantné, či a z akého dôvodu správca považoval túto podmienku

za splnenú. Túto povinnosť môže správca ovplyvniť len nesplnením svojej povinnosti vyplývajúcej z § 32
ods. 21 ZKR, a to neskorým alebo žiadnym zverejnením čísla účtu v banke alebo pobočke zahraničnej
banky, na ktorý možno zložiť preddavok v Obchodnom vestníku.

25. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca na účet správcu

zverejnený v Obchodnom vestníku v zmysle § 32 ods. 21 ZKR platil aj iné záväzky – mesačné splátky
po 800,-- Eur titulom zmluvnej pokuty, bol povinný riadne identifikovať túto platbu tak, aby z nej bolo
jednoznačne určiteľné, aká suma bola zaplatená ako preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 11
ZKR. Totiž je to súd, ktorý posudzuje splnenie povinnosti vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia zákona
o konkurze a reštrukturalizácii a nie správca, ktorý má len povinnosť zverejniť v Obchodnom vestníku

číslo účtu v banke, na ktorý sa má tento preddavok zložiť. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu tomu,
aby bola riadne a včas splnená povinnosť zaplatenia preddavku na trovy konania musí zodpovedať
jednoznačná identifikácia platby preddavku. Zo správy o stave konkurzného konania zo dňa 16.02.2024,
správcom predloženej konkurznému súdu mesiac po zložení sumy 800,-- Eur (dňa 12. 01.2024) odvolací
súd tiež konštatuje, že správca v nej len uviedol úhradu štyroch mesačných splátok po 800,-- Eur, spolu

sumu 3.200,-- Eur titulom zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR, ktorú žalobca splácal v zmysle dohody
o plnení v splátkach a uznania dlhu zo dňa 02.11.2023 uzavretej medzi žalobcom a správcom. Zo správy
teda nevyplýva, že suma uhradená žalobcom dňa 12.01.2024 zahŕňa v sebe aj sumu preddavku na
trovy konania vo výške 370,-- Eur. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
preddavok na trovy konania vo výške 370,-- Eur žalobcom nie je možné považovať za zložený.

26. Nakoľko zloženie preddavku na trovy konania je neodstrániteľnou procesnou podmienkou pre
podanie návrhu na určenie popretej pohľadávky veriteľom, súd je povinný splnenie tejto procesnej
podmienky skúmať ex offo aj bez námietky žalovaného počas celého konania. Z obsahu spisu odvolací
súd zistil, že súd prvej inštancie splnenie tejto podmienky skúmal skôr, ako vykonal úkony podľa § 167

CSP. Súd prvej inštancie v rámci skúmania splnenia povinnosti žalobcu vyplývajúcej z § 32 ods. 11 ZKR
vyzval žalobcu na preukázanie splnenia tejto povinnosti. Žalobca na základe výzvy súdu prvej inštancie
predložil detail platby zo dňa 12.01.2024, z ktorého vyplýva, že žalobca na účet správcu uhradil sumu
800,-- Eur, t.j. vyššiu sumu, ako bolo výška preddavku podľa § 32 ods. 19 ZKR. Súd prvej inštancie ďalšieokolnosti začal zisťovať až na základe námietky vznesenej žalovaným na pojednávaní dňa 13.02.2025.
Na základe námietok žalovaného súd prvej inštancie správne konštatoval, že sumu 800,-- Eur, resp.
jej časť zodpovedajúca sume preddavku vo výške 370,-- Eur, v zmysle vyjadrenia žalobcu zložená

žalobcom na účet zverejnený správcom dňa 12.01.2024, nie je možné považovať za riadne zloženie
preddavku na trovy konania podľa § 32 ods. 11 ZKR. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd
považuje tvrdenia žalobcu o tom, že o popretí svojej pohľadávky sa dozvedel skôr telefonicky od správcu
za účelové. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade, ak žalobca mal v úmysle zložiť preddavok na
trovy konania predčasne, mal platbu vykonať tak, aby bola riadne identifikovaná. To znamená, mal zložiť

preddavok v predpísanej výške a platbu ako preddavok na trovy konania označiť variabilným symbolom
a poznámkou pre príjemcu platby. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
pokiaľ tak žalobca neurobil, vystavil sa riziku nedostatočného preukázania splnenia zákonnej povinnosti
s následkom zastavenia konania o určení jeho popretej pohľadávky. Nad rámec uvedeného odvolací súd
tiež poukazuje na „Oznámenie správcu o doručení prihlášky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty“,
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 220/2023 dňa 20.11.2023, v ktorej je uvedené, že „V súlade s § 32

ods. 3 a ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. týmto správca oznamuje všetkým veriteľom, že kauciu pri popretí
pohľadávky tohto veriteľa je možné zložiť na bankový účet vedený v K., L., pobočka Banská Bystrica,
IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom variabilným symbolom je číslo popretej pohľadávky
v zozname. Popretie pohľadávky iného veriteľa je účinné, len ak je podané u správcu na predpísanom
tlačive do uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok a zároveň ak bude v tej istej lehote na vyššie

uvedený účet zložený preddavok na trovy konania, pričom výška preddavku na trovy konania o určenie
popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len
čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350,-- Eur a najviac 10.000,--
Eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.“. Aj zo samotného
oznámenia správcu teda vyplýva nutnosť identifikácie zloženého preddavku na trovy konania uvedením

čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.

27. Pokiaľ žalobca v konaní navrhoval za účelom preukázania zloženia preddavku na trovy konania
výsluch správcu, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť zloženia
preddavku na trovy konania nie je hmotnoprávnou skutočnosťou, o ktorej je možné vykonávať

dokazovanie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zloženie preddavku na trovy konania podľa § 32
ods. 11 ZKR nie je možné preukazovať výsluchom správcu a ani záznamami správcu z telefonického
kontaktu.Nakoľkoideoprocesnúpodmienkukonaniaourčenípravostipopretejpohľadávkyveriteľom,je
irelevantné, v ktorom štádiu konania žalovaný namietol nesplnenie povinnosti žalobcu zložiť preddavok
na trovy konania. Keďže ide o procesnú podmienku, ktorú súd skúma ex offo, odvolací súd považoval aj

námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď konštatoval, že v danom prípade
nedošlo k porušeniu princípu koncentrácie konania, za nedôvodnú.

28. Odvolací súd nakoniec dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
konania v súlade s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko súd je povinný ex offo skúmať splnenie procesných
podmienok počas celého konania, aj podľa názoru odvolacieho súdu je irelevantné, kedy žalovaný na
nedostatok takejto procesnej podmienky poukázal a či to zistil až v deň konania pojednávania pred
súdom prvej inštancie. Keďže žalobca nepreukázal riadne zloženie preddavku na trovy konania podľa
§ 32 ods. 11 ZKR, z procesného hľadiska zavinil zastavenie tohto konania. Odvolací súd preto má za

to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, keď žalovanému priznal
právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

29. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že

žalobca nepreukázal splnenie svojej zákonnej povinnosti zložiť preddavok na trovy konania a zároveň
správnerozhodolajonárokunanáhradutrovkonania,apretonapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.

30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP, súd prvej inštancie.31. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).