Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124200119
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6124200119.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Ladislav Nistor, s miestom
podnikania Fekišovce 91, 072 33 Fekišovce, IČO: 43272568, zastúpený: Advokátska kancelária
HAVRILA s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 1366/13, 071 01 Michalovce, IČO: 57177783, proti
žalovanému: REMONEL s.r.o., so sídlom Továrenská 5/825, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44847416,
o zaplatenie 3.622,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 23Cb/29/2024-99 zo dňa 08.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/29/2024-99 zo dňa 08.01.2025 v napadnutých

výrokoch II. a III.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaného náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č.k.
23Cb/29/2024-99 zo dňa 08. januára 2025 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Konanie v časti o zaplatenie 2.622,50 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 13,5 % ročne zo sumy
2.622,50 eur od 21.11.2023 do 09.01.2024, úrok z omeškania 13,5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od

21.11.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých
výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 3.622,50 eur,
úrok z omeškania 13,5 % ročne zo sumy 3.622,50 eur od 21.12.2023 do zaplatenia, náklady spojené

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 30.09.2022 uzatvoril zmluvu o poskytovaní služieb, podľa
ktorej mal vykonávať pre žalovaného montáž, rekonštrukciu a údržbu elektrotechnických zariadení,
s miestom uskutočnenia Elektro Kellner GmbH, Benzstraße 8, 93128 Regenstauf. Začiatok výkonu
práce bol dojednaný od 03.10.2022 a ukončenie dňa 22.12.2023. Za realizáciu plnenia bola dohodnutá
suma 21 Eur/hodina skutočne vykonanej práce. Súčasne sa dohodli na možnosti ukončenia spolupráce

dohodou alebo jednostrannou výpoveďou a výpovednou lehotou 1 mesiac od prvého dňa nasledujúceho
mesiaca, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane. Dohodnuté služby v zmysle zmluvy vykonal,
pričom dňa 29.10.2023 zaslal žalovanému dohodu o ukončení zmluvy ku dňu 30.11.2023. Žalovaný
upravil dohodu so skončením ku dňu 31.10.2023. Zmluvný vzťah bol teda ukončený k 31.10.2023.Žalobca v mesiaci október vykonal riadne prácu v rozsahu 172,5 hodín, za ktoré vystavil faktúru č.
2023013 v sume 3.622,50 eur, ktorú žalovaný neuhradil, a to napriek dvom výzvam na zaplatenie.
Žalovaný tvrdí, že došlo k porušeniu zmluvy, že žalovaný spôsobil škodu a neodovzdal doklady, a preto

zadržiava fakturovanú sumu. Žalobca pracoval pre žalovaného takmer 2 roky a odovzdával všetky
doklady uvedené v zmluve, t.j. spôsobilosť na prácu PD A1. V oznámení zo dňa 01.12.2023 žalovaný
požadoval tzv. Freistellungsbescheinigung (oslobodenie od zrážkovej dane v Nemecku), čo považuje
žalobca za účelové s cieľom vyhnúť sa úhrade faktúry. Z toho dôvodu napísal investorovi, ktorý mu
odpovedal mailom zo dňa 27.11.2023, že všetky práce boli vykonané bez problémov.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pred vydaním platobného rozkazu dňa
08.01.2024 uhradil sumu 2.622,50 eur, o čom priložil výpis z účtu. Namietal uplatnený úrok z omeškania
13,5 %, keďže zákonný úrok z omeškania bol 12 % ročne. Podľa čl. VII. ods. 3 Zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 03.01.2022 a 30.09.2022 má nárok na zádržné vo výške 300,- eur z oboch zmlúv až do
konca roku 2025. Práce vykazovali vady, bol nútený ich odstraňovať na svoje náklady a považuje teda

zádržné vo výške 600,- eur za dôvodné. Poukázal tiež na Dohodu o skončení Zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 31.10.2013, v ktorej sa uvádza, že zmluvné strany nemajú žiadne pohľadávky, a teda
došlo k urovnaniu a zániku pohľadávok. Namietal, že žalobca nesplnil ustanovenie článku V. ods. 2,
keď fakturoval nepreukázané vzájomne odsúhlasené práce, ani nesplnil povinnosť podľa čl. VII. ods. 2
predložiť spoločnosti všetky potrebné doklady nevyhnutné pre prácu v zahraničí - dokument PD A1, tzv.

Freistellungsbescheinigung (oslobodenie od zrážkovej dane v Nemecku), pričom pri jeho nepredložení
má právo zadržať fakturovanú sumu.

5. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku k tvrdeniu o vykonanej úhrade sumy 2.622,50
eur uviedol, že predmetná faktúra bola splatná dňa 20.11.2023. Táto suma mu bola pripísaná dňa

09.01.2024.Posplatnostifaktúryboližalovanémudoručenédveupomienky,naktoréreagovalúčelovými
tvrdeniami o vadách. K námietke nesprávnej výšky úrokov uviedol, že zákonný úrok z omeškania bol v
rozhodujúcom čase od 20.09.2023 vo výške 13,50 %. Výšku úrokov z omeškania akceptoval aj Okresný
súd Banská Bystrica vydaním platobného rozkazu. Námietky žalovaného ohľadom vád a zádržného
práva sú irelevantné. Žalobca preukázal emailom zo dňa 27.11.2023 od objednávateľa žalovaného

prostredníctvom A., že neexistujú žiadne námietky a že práca bola vykonávaná riadne. Pokiaľ ide o
tvrdenie, že žalobca mal fakturovať nepreukázané, vzájomne neodsúhlasené práce, poukázal na to, že
z doloženého súpisu prác vyplýva, že žalobca vykonal 172,5 hodín, ktoré boli odsúhlasené. Predloženie
dokumentu Freistelungbescheinigung zo zmluvy nijako nevyplýva. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že
mal právo si ponechať zádržné z oboch zmlúv, avšak k dnešnému dňu dlží žalobcovi na základe

žalovanej faktúry sumu ešte 1.000,- eur. Z charakteru prác a z doloženého potvrdenia vyplýva, že
žalovaný nemal nárok na ponechanie si zádržného. V zmluve nebolo uvedené vymedzenie rozsahu
práv, ktoré zádržné má zabezpečovať, preto túto podmienku považoval žalobca za neplatnú.

5.1. Podaním zo dňa 20.03.2024 žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 2.622,50

eur a navrhol, aby v tejto časti súd konanie zastavil, naďalej však trval na žalobe čo sa týka zaplatenia
sumy 1.000,- eur a príslušného úroku z omeškania, a to 13,5 % ročne zo sumy 2.622,50 eur od
21.11.2023 do 09.01.2024 a úroku z omeškania 13,5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 21.11.2023 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

6. Žalovaný v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že žaloba bola v čase vydania platobného
rozkazuvčastiozaplateniesumy2.622,50euružnedôvodná.Bolonažalobcovi,abyurobilzmenupetitu
žaloby.Námietkužalovanéhootom,žezádržnéniejenamiesteaženebolipresnešpecifikovanédôvody,
považoval za irelevantnú. Podľa článku V. bodu 3. mal žalovaný povinnosť uhradiť dodávateľovi faktúru
až po splnení bodu 2. Žalobca nepredložil takýto doklad a preto fakturoval vzájomne neodsúhlasené

práce. Smenovka nebola odsúhlasená podpisom tým, kým mala byť a to objednávateľom teda neboli
splnené podmienky na fakturáciu. Na preukázanie svojich tvrdení o nekvalitnej práci žalobcu, ktorá
žalovanému bola reklamovaná, predložil 4 ks fotografií. Zároveň z predmetných vád má k dispozícii
videozáznam. Všetky práce na stavbe sa týkali dátových zásuviek, ktoré vykonával výlučne žalobca.
Uvedené je pripravený preukázať výpoveďami pracovníkov, ktorí na stavbe pracovali, prípadne ich

prehláseniami.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (listinnými dôkazmi: Zmluva o poskytovaní služieb
zo dňa 30.09.2022, email zo dňa 25.09.2023, smenovky, faktúra č. 2023013, upomienka zo dňa22.11.2023, odpoveď žalovaného na upomienku zo dňa 27.11.2023, upomienka zo dňa 27.11.2023,
odpoveď žalovaného na 2. upomienku zo dňa 01.12.2023, list žalobcu zo dňa 21.12.2023, dohoda
o ukončení zmluvy, email zo dňa 27.11.2023, výpoveďou svedka B. C. a výpoveďou žalobcu) zistil

skutkový stav, podľa ktorého:

7.1. Strany sporu uzavreli zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalobca vykonával pre
žalovaného montáž, rekonštrukciu a údržbu elektrotechnických zariadení s miestom výkonu práce bola
D. E. F. s dohodnutou hodinovou sadzbou 21,- eur za hodinu. Zmluva sa dala ukončiť dohodou alebo

jednostrannou výpoveďou s jednomesačnou výpovednou lehotou, čo žalobca aj využil, avšak zhodne
s prejavenou vôľou bez výpovednej lehoty došlo k ukončeniu zmluvy ku dňu 31.10.2023. Podľa čl. I.
predmetom zmluvy bola dohoda, že dodávateľ pre objednávateľa samostatne bude vykonávať montáž,
rekonštrukciu a údržbu vyhradených technických zariadení – elektrických na jeho zákazkách v rámci
činnosti objednávateľa v Slovenskej republike ako aj v zahraničí.

7.2. Podľa čl. III. zmluvy dodávateľ sa zaviazal vykonávať práce tvoriace predmet zmluvy v prospech
objednávateľa v dobe odo dňa podpisu tejto zmluvy počas trvania obchodných kontraktov objednávateľa
v prílohe. Dodávateľ sa zaviazal, že počas platnosti tejto zmluvy nebude vykonávať v tejto zmluve
dohodnuté práce pre spoločnosť, s ktorou má objednávateľ zmluvný vzťah. Pre túto spoločnosť nemôže
vykonávať práce po dobu dvoch rokov od ukončenia zmluvy, ak takéto práce vykoná objednávateľ môže

udeliť pokutu do výšky 20.000,- eur.

7.3. Podľa čl. IV. zmluvy miestom uskutočňovania predmetu zmluvy bolo: Elektro Kellner GmbH
Benzstraße 8, 93128 Regenstauf. Začiatok výkonu práce: 03.10.2022. Ukončenie prác: 22.12.2023.

7.4. Podľa čl. V. zmluvy: 1. Cena za realizáciu plnenia predmetu zmluvy bude zmluvnými stranami
dohodnutá v sume 21,- eur/hod skutočne vykonanej práce. 2. Objednávateľ uhradí dodávateľovi cenu
za predmet plnenia podľa tejto zmluvy na základe faktúry dodávateľa, a to vo výške podľa obojstranne
odsúhlasených odpracovaných hodín o uskutočnenom plnení v príslušnom kalendárnom mesiaci . 3.
Objednávateľ sa zaväzuje uhradiť dodávateľovi faktúru vystavenú podľa ustanovenia bodu 2 tohto

článku v lehote 20 dní odo dňa jej doručenia.

7.5. Podľa čl. VII. bodu 2. zmluvy dodávateľ bol povinný dodať všetky potrebné dokumenty
preukazujúce spôsobilosť pre danú prácu ak je práca v zahraničí, preukázať sa dokumentom PD A1.
V prípade nepreukázania sa danými dokladmi je objednávateľ oprávnený zadržať fakturovanú sumu.

3. Objednávateľ ma právo zadržať 300,- eur počas doby trvania záruky. 4. Zmluva nadobúda účinnosť
dňom jej podpísania. 5. Akékoľvek zmeny alebo doplnky tejto zmluvy musia byť urobené písomnou
dohodou oboch zmluvných strán. 6. Zmluva bola vyhotovená v 2 exemplároch, z ktorých každá strana
obdrží po 1 vyhotovení. 7. Zmluvu možno zrušiť na základe vzájomnej dohody, alebo jednostrannou
písomnou výpoveďou ktoréhokoľvek účastníka, pričom výpovedná lehota je 1 mesiac a začína plynúť

prvéhodňamesiacanasledujúcehopomesiaci,vktorombolavýpoveďdoručenádruhejzmluvnejstrane.

7.6. Emailom zo dňa 25.09.2023 žalobca oznámil žalovanému upresnenie výkonu prác.

7.7. Podľa smenoviek žalobca odpracoval za týždeň od 09.10.2023 do 15.10.2023 celkom 60 hodín,

za týždeň od 16.10.2023 do 22.10.2023 opätovne odpracoval 60 hodín, a za týždeň od 23.10.2023 do
29.10.2023 odpracoval 52,5 hodín. Žalobca teda odpracoval spolu 172,5 hodín.

7.8.Faktúrouč.2023013vystavenou01.11.2023,splatnoudňa20.11.2023,účtovalžalobcažalovanému
elektroinštalačné práce za mesiac október v sume 3.622,50 eur. Žalovaný zaplatil sumu 2.622,50 eur

dňa 08.01.2024.

7.9. Žalobca zaslal žalovanému upomienku zo dňa 22.11.2023, na ktorú odpovedal žalovaný listom zo
dňa 27.11.2023, že faktúra nebola uhradená z dôvodov porušenia zmluvy žalobcom a to, že činnosť
žalobcu vykazovala závažné chyby a nedostatky, ktoré priebežne musel žalovaný odstraňovať, čím mu

vznikli náklady navyše – škoda. Taktiež, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu článku VII. ods. 2 zmluvy,
keď nepredložil doklady potrebné pre vykonávanie činnosti pre prácu v zahraničí.7.10. Žalobca realizoval druhú upomienku zo dňa 27.11.2023, na ktorú reagoval žalovaný listom zo dňa
01.12.2023, v ktorom uviedol, že má za to, že neboli naplnené podmienky Zmluvy o poskytovaní služieb
zo dňa 30.09.2022, zo strany žalobcu došlo k porušeniu článku VII. ods. 2, keď nepredložil doklady

pre vykonávanie činnosti pre prácu v zahraničí, a to tzv. Freistellungsbescheinigung (oslobodenie od
zrážkovej dane v Nemecku).

7.11. Žalobca listom zo dňa 21.12.2023 žalovanému uviedol, že v zmluve o poskytovaní služieb nie je
uvedená potreba dokladu Freistellungsbescheinigung, pričom nebol doklad potrebný ani počas 2 rokov.

7.12. Obsahom dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb bola dohoda podľa čl. 8 zmluvy o
poskytovaní služieb na jej ukončení k 30.11.2023. Žalobca predložil aj dohodu o ukončení zmluvy o
poskytovaní služieb, ktorá už obsahovala podpis žalobcu aj žalovaného a v ktorej bol pozmenený obsah
s tým, že nadobúda účinnosť k 31.10.2023.

7.13. Emailom zo dňa 27.11.2023 nemecký partner potvrdil, že všetky práce, ktoré boli prebraté, boli v
poriadku, a že si žalobca vykonával svoje práce riadne a nemá na neho žiadnu sťažnosť.

8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, §
536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1, § 323 ods. 1 a 2, § 407 ods.

3, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), §
36 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“) a § 1 ods. 1 a 2, § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

9. Výrok I. súd prvej inštancie odôvodnil čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom v časti istiny vo výške
2.622,50 eur s ohľadom na pripísanie tejto sumy na účet žalobcu dňa 09.01.2024.

10. V odôvodnení rozsudku súd dôvodil, že vzťah medzi stranami sporu posudzoval ako
obchodnoprávny a aplikoval na neho ustanovenia ObZ. Uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako zmluvu

o dielo podľa § 536 a nasledujúce ObZ.

10.1. Poukázal na to, že účinky uznania záväzku ObZ priznáva aj konkludentnému prejavu vôle za
predpokladu, že záväzok nebol v čase uznania premlčaný. Čiastočné plnenie záväzku má účinky
uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Pri

čiastočnomplneníjepretonamiesteajobozretnosťdlžníka.Aknechce,abyspôsobilčiastočnýmplnením
uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to jednoznačne výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať,
že hoci by to dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať účinky uznania zvyšnej časti dlhu. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný tým, že zaplatil (väčšiu) časť predmetnej faktúry,
uznal nárok žalobcu, teda, že vykonal dohodnuté práce v zmysle zmluvy a vystavil za ne aj dôvodne

faktúru a obranu žalovaného, že žalobca nesplnil ustanovenie článku V. ods. 2 zmluvy a nepredložil
vzájomne odsúhlasenú smenovku, ako aj ďalšie doklady potrebné pre prácu v zahraničí dokument PD
A1, hodnotil ako účelové tvrdenie žalovaného. Napokon žalobca aj predložil potvrdenú smenovku a
svedok B. C. potvrdil, že tieto práce sú podpísané nemeckým majstrom a odkontrolované.

10.2. Žalovaný podľa súdu počas konania vzniesol hmotnoprávnu námietku, po uplatnení ktorej sa mení
úloha súdu, keďže už nie je spornou žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka, ktorou sa započítava. Aj
z toho dôvodu súd vyhodnotil, že žalovaný uznáva dôvodnosť žalovanej pohľadávky žalobcu, a preto
sa zaoberal dôvodnosťou uplatnenej hmotnoprávnej námietky žalovaného formou započítania, a to vo
výške 1.000,- eur. Žalovaný vo svojich podaniach uvádzal, že v Zmluvách o poskytovaní služieb zo

dňa 03.01.2022 a 30.09.2022 mal právo na zádržné vo výške po 300,- eur z oboch zmlúv, a to do
roku 2025 z toho dôvodu považuje uplatňovanie zádržného vo výške 600 eur za dôvodné (zostala však
neuhradená pohľadávka vo výške 1.000,- eur), následne doplnil svoje tvrdenia, že bol nútený na svoje
náklady odstraňovať vady na prácach žalobcu a predložil 4 kusy fotografií bez bližšieho skutkového
opisu a odkázal na videozáznam, ktorý nepredložil. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti mal súd

za to, že žalovaný neuniesol jednak bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenej
hmotnoprávnej námietke. Odkaz na jednotlivé ustanovenia zmluvy týkajúce sa zádržného nemožno
považovať za dostatočné opísanie nároku, pokiaľ žalovaný riadne nepreukázal aj samotnú výšku
nákladov, ktorú si mal údajne započítať. V tomto smere nepostačujú predložené fotografie. Obzvlášť toneobstojí v prípade, keď žalovaný predložil Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola uzatvorená dňa
03.01.2022, s ktorou nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní nesúvisel. Súd dospel k záveru, že
žalovaný nedostatočným spôsobom poprel skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa nároku na zaplatenie

ceny za vykonané dielo.

10.3. Podľa čl. VII. bod 3 zmluvy o poskytovaní služieb objednávateľ mal právo zadržať 300,- eur počas
doby trvania záruky a podľa bodu 1. dodávateľ mal poskytnúť záruku na 2 roky za odvedené práce.
Dojednanie o zádržnom v zmluve súd považoval za neplatné, pretože nie je dostatočne určité. Zmluva

nešpecifikuje jasné a konkrétne podmienky, za ktorých malo byť zádržné uvoľnené, nie je presne určené,
kedy a ako sa malo dielo prípadne jednotlivé diela považovať za riadne dokončené nakoľko išlo o zmluvu
na montáž, rekonštrukciu a údržbu vyhradených technických zariadení a v neposlednom rade, v zmluve
absentuje dohoda o použití zádržného.

10.4. K žalobou uplatnenému úroku z omeškania uviedol, že jeho výšku určuje ObZ a Nariadenie vlády

Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.. Ak sa veriteľ a dlžník nedohodli, má veriteľ právo požadovať úroky
z omeškania vo výške, ktorá zodpovedá základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
ku dňu, kedy došlo k omeškaniu, ktorá je navýšená o 9 percentuálnych bodov. Základná úroková sadzba
EBC ku dňu 21.11.2023 bola vo výške 4,5 %, čo predstavuje spolu s deviatimi percentami 13,5 %, preto
súd v tejto výške priznal úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, ktorej doručenie

žalovanému sporné nebolo.

10.5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP. Súd skúmal procesnú zodpovednosť v zastavenej časti konania na oboch procesných stranách.
Žalobca v späťvzatí žaloby uviedol, že žalovaný splnil uplatňovaný nárok po podaní žaloby, a teda

späťvzatie žaloby ako aj zastavenie konania zapríčinil svojím konaním žalovaný, ktorý nesie procesnú
zodpovednosť na zastavení konania. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie včas odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku. Odôvodnil ho

odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol.

11.1. Opodstatnenosť žaloby podľa neho nebola preukázaná. Súd nesprávne vyhodnotil námietku

žalovaného o nesplnení článku V. ods. 2 zmluvy o poskytovaní služieb, podľa ktorej mohol žalobca
fakturovať až po obojstrannom odsúhlasení výkonu prác. Súd argumentoval v bode 31. odôvodnenia
výpoveďou svedka B. C., ktorý však iba uviedol, že smenovky podpisoval nemecký majster, avšak
komplexne za všetky práce vykonané žalovaným a nie jednotlivo u konkrétnych osôb. Toto podľa
odvolateľahodnovernenepreukazuje,čoskutočnežalobcafyzickyvykonalavakomrozsahu.Neexistuje

žiadne obojstranné odsúhlasenie skutočne vykonaných prác a žalobcovi nevzniklo právo fakturovať.

11.2. K záveru súdu o uznaní dlhu poukázal na odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom odôvodnil
dôvod, prečo neuhradil časť faktúry – aby predišiel prípadnému sporu. Z toho podľa jeho názoru
nevyplynulo žiadne uznanie dlhu.

11.3. K bodu 67. a nasl. odôvodnenia uviedol, že v čl. VII. zmluvy bola dohodnutá záručná doba na
odvedené práce a zároveň v odseku 3 zádržné počas trvania záruky 300 eur za jednotlivý prípad. Dané
ustanovenie je podľa neho platné, jasné a zrozumiteľné. Poukázal na odôvodnenie v odseku 4 odporu.
Nesúhlasí s názorom súdu, že malo byť v zmluve uvedené, o aké konkrétne vady sa malo jednať. To

nie je ani možné vzhľadom na veľké množstvo rôznych činností, ktoré zhotoviteľ vykonáva a množstvo
vád, ktorých môže byť nespočetné množstvo. Vady bol nútený odstrániť vo vlastnej réžii.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril. Napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za
vecne správny. V konaní bolo preukázané, že žalobca odpracoval spolu 172,5 hodín, ktorých vykonanie

bolo odsúhlasené. Rovnako má za to, že v konaní bolo preukázané, že žiadne vady nevznikli, čo potvrdil
nemecký partner žalovaného (email zo dňa 27.11.2023). Tvrdenia žalovaného sú účelové, keď na jednej
strane zaplatil žalobcovi faktúru vo výške 2.622,50 eur, ale na druhej strane neuznáva zvyšok dlhu vovýške 1.000,- eur na základe tej istej faktúry. Nárok na zádržné nemá, keďže zmluva neobsahovala
rozsah práv, ktoré má zabezpečovať, a preto je táto podmienka neplatná.

13. Žalovaný v odvolacej replike (okrem už v odvolaní uvedených skutočností) uviedol, že z nijakého
úkonu žalovaného nevyplýva, že by uznal aj zvyšok záväzku. Po celý čas tvrdil, že časť uhradil iba preto,
aby sa vyhol súdnemu konaniu.

14. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich tvrdeniach.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Žalovaný v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

18.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

19. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený

skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, či
dospel k správnym skutkovým zisteniam.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke

krajského súdu.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je v napadnutých výrokoch vecne správne. Odvolacie dôvody tvrdené
v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.23. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia jednej faktúry
týkajúcej sa prác vykonaných pre žalovaného v mesiaci október 2023. Medzi stranami bola uzatvorená
písomná zmluva o poskytovaní služieb, ktorej platnosť bola ukončená dohodou ku dňu 31.10.2023.

Fakturácia bola v zmysle zmluvy podmienená obojstranným odsúhlasením odpracovaných hodín
v príslušnom kalendárnom mesiaci.

24. Primárne odvolací súd uvádza, že súpisy vykonaných prác za mesiac október 2023 boli žalobcom
predložené spolu so žalobou. Ako vyplýva z dátumov na daných súpisoch, tieto boli vystavované ako

potvrdenia za predchádzajúce obdobie (potvrdenie z 16.10.2023 vystavené pre obdobie 9.10.2023 až
15.10.2023,potvrdeniez24.10.2023zaobdobie16.10.2023až22.10.2023apotvrdeniez30.10.2023za
obdobie 23.10.2023 až 29.10.2023), a to pre viacero pracovníkov vykonávajúcich prácu na dohodnutom
mieste (Elektro Kellner GmbH). Skutočnosť, že dané práce boli skutočne a riadne vykonané, žalobca
okrem predložených potvrdení (ktoré síce neboli podpísané priamo žalovaným) preukázal vyjadrením
zástupcu spoločnosti Kellner (v znení, že až do odchodu si žalobca vykonával svoju prácu riadne a nemá

žiadnu sťažnosť). Navyše vypočutý svedok uviedol, že súpisy boli podpísané nemeckým majstrom (a
bol pri tom, ako majster žalobcovi podpisoval papiere).

25. Odvolací súd má za to, že žalovaný v konaní relevantne a účinným spôsobom nepoprel tvrdenie
žalobcu (a najmä nepreukázal svoje tvrdenie o predčasnej fakturácii zo strany žalobcu) o tom, že

práce boli v žalobcom uvedenom rozsahu skutočne vykonané (navyše riadne). Žalovaný v konaní
nepreukázal, že by medzi stranami sporu existovala dohoda alebo zavedená prax, že súpis vykonaných
prác podpisoval priamo žalovaný (niektorý z konateľov), alebo konkrétna osoba, ktorú tým poveril, resp.
že bolo medzi stranami dohodnuté, že len podpis určitej konkrétnej osoby bude akceptovaný na súpise
vykonaných prác. Navyše v konaní nebolo preukázané ani to, že by odsúhlasenie odpracovaných hodín

o uskutočnenom plnení v kalendárnom mesiaci, muselo mať povinne písomnú formu. Aj s ohľadom
na uvedené odvolací súd mal za preukázané, že obrana žalovaného v konaní a odvolacia námietka
spočívajúca v tvrdení, že žalobca nepredložil tzv. smenovky podpísané žalovaným, vyhodnotil ako
nedôvodné.

26. K odvolacej námietke týkajúcej sa uznania zvyšku dlhu (s ktorým záverom súdu prvej inštancie
žalovaný nesúhlasí) odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s názorom, že v prípade čiastočnej úhrady
je na mieste obozretnosť dlžníka (a to v čase čiastočného plnenia), aby vo vzťahu k zvyšku dlhu voči
veriteľovi dal zreteľne najavo, že v zvyšnej časti dlh neuznáva.

27. Odhliadnuc od opodstatnenosti záveru o existencii účinkov uznania zvyšku dlhu čiastočným plnením
odvolací súd navyše uvádza, že po čiastočnej úhrade zo strany žalovaného (uskutočnenej po splatnosti
pohľadávkyapopodanížaloby)ostalapredmetomžalobysuma1.000,-eur,pričomsažalovanývkonaní
bránil námietkou existencie svojej pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní služieb voči žalobcovi titulom
zádržného.

28. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný po prvej výzve na úhradu žalobcovi
uviedol, že dôvodom nezaplatenia fakturovanej sumy je vznik škody spôsobenej odstraňovaním vád po
žalobcovi a nepredloženie dokladov potrebných na vykonávanie práce v zahraničí (podľa žalovaného
bol oprávnený zadržať v takom prípade celú fakturovanú sumu). V odpovedi na druhú výzvu žalobcu

žalovaný uviedol, že dôvodom neuhradenia faktúry je nepredloženie dokladu týkajúceho sa oslobodenia
odzrážkovejdanevNemeckupodľačl.VII.bod2zmluvy(naktoréžalobcareagoval,žepotrebatakéhoto
dokladu zo zmluvy nevyplýva a nikdy počas dvoch rokov ho žalovaný nežiadal).

29. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 25.01.2024 žalovaný tvrdil, že žaloba je nedôvodná aj

v rozsahu sumy 2.622,50 eur. Túto sumu však žalovaný žalobcovi dňa 09.01.2024 zaplatil, a preto je
potrebné uzavrieť, že uznal dôvodnosť faktúry (nepochybne vo výške 2.622,50 eur).

30. Žalovaný ďalej začal argumentovať zádržným vo výške 300,- eur, na ktoré má podľa neho nárok
z dvoch zmlúv (spolu 600,- eur). Správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobou uplatnený nárok sa

netýkal Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 03.01.2022 (ktorej predmetom boli záväzky zmluvných
strán v období do 23.12.2022), a preto nárok na zádržné vo výške 300,- eur zo zmluvy zo dňa 03.01.2022
nebol dôvodný. Nárok na zádržné vo výške 600,- eur žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu
dôvodil skutočnosťou, že práce vykazovali vady, ktoré musel žalovaný na svoje náklady odstraňovať.Kvôli uvedeným nákladom považoval uplatňovanie zádržného za dôvodné. Zádržné vo zvyšnej časti
(zrejme 400,- eur) uplatňované žalovaným z dôvodu podľa VII. bod 2 zmluvy bolo podľa odvolacieho
súdu nedôvodné, a to najmä s ohľadom na priznanie účinkov uznania záväzku čiastočným plnením.

Navyšeodvolacísúddodáva,žežalovanývkonanínepreukázal,žebypovinnosťpredloženiapotvrdenia
Freistelungbescheidigung (resp. možnosť v prípade jeho nepredloženia uplatniť si zádržné vo výške
fakturovanej sumy) bolo zmluvnými stranami dohodnuté v čl. VII. bod 2 zmluvy. Doklady potvrdzujúce
spôsobilosť na prácu v zahraničí a PD A1 žalobca podľa svojich tvrdení žalovanému predložil. Z obsahu
súdneho spisu nevyplývalo, že žalovaný pred samotným súdnym konaním, počas trvania zmluvného

vzťahu,odžalobcuniekedyžiadaltakétopotvrdenie,resp.žebyhovyzvalnasplnenietakejtopovinnosti,
resp. že by počas spolupráce uplatňoval voči žalobcovi zádržné z dôvodu porušenia tejto povinnosti. Aj
z uvedeného dôvodu je uplatňovanie zádržného podľa čl. VII. bod 2. nedôvodné.

31. K zádržnému podľa čl. VII. bod 3. zmluvy vo výške 300,- eur odvolací súd uvádza, že sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti daného ustanovenia zmluvy (ktorá bola v konaní namietaná

žalobcom). Odvolateľ si nesprávne vysvetľuje závery súdu vyjadrené v odseku 71. odôvodnenia
rozsudku. Absenciu dohody o použití zádržného je potrebné chápať v tom zmysle, že zo zmluvy (z čl.
VII. bod 3) nebolo zrejmé nie to, o aké konkrétne vady sa malo jednať, ale to, za účelom zabezpečenia
akýchprávsazádržnédojednalo.Zádržné(t.j.oprávnenienazadržanieurčitejčastizfakturovanejsumy)
totiž môže byť dojednané za účelom zabezpečenia najrôznejších práv objednávateľa, pričom rozsah

jeho možného využitia môže byť dojednaný napríklad na úhradu nárokov zo zodpovednosti za vady,
zmluvnej pokuty, náhrady škody. V danom prípade však v zmluve absentovalo dojednanie, za účelom
zabezpečenia akých nárokov žalovaného má byť zádržné žalovaným uplatnené, a rovnako aj za akých
podmienok bude zádržné žalovaným uvoľnené (t.j. vrátené žalobcovi).

32. S ohľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že žaloba bola dôvodná aj bez ohľadu na
argumentáciu súdu prvej inštancie o uznaní zvyšku dlhu čiastočnou úhradou.

33. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
vplnomrozsahu.Ovýšketrovodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštancie
samostatným uznesením.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).