Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120441386
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120441386.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanej A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, zast.
JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou, so sídlom v Trebišove, Pribinova 2246/2, o zaplatenie 15.664,40

eura s prísl., o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn.
12Csp/79/2021 z 21.7.2022

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., III. a IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,, súd“) rozsudkom konanie v časti

o zaplatenie 400 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil (I.), žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 12.316,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.152,26
eura od 25.6.2019 do 25.11.2020, zo sumy 8.952,26 eura od 26.11.2020 do 31.12.2020 a zo sumy
8.752,26 eura od 1.1.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II.), v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (III.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu
62 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 15.664,40 eura
s príslušenstvom titulom nesplateného úveru, ktorú pohľadávku nadobudol od postupcu Slovenská
sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0507/2019/CE z 24.6.2019. Skutkovo
žalobu odôvodnil tým, že postupca 30.11.2015 uzatvoril s E. B. (manželom žalovanej) Zmluvu
o splátkovom úvere č. 5080831949 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej mu poskytol úver 12.000 eur,

ktorý sa dlžník zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 246,49 eura, a to až do celkovej
čiastky 17.746,24 eura. Na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trebišov v dedičskom
konaní č.k. 13D/534/2016 dňom smrti poručiteľa prešli na žalovanú všetky práva a povinnosti zo Zmluvy.
Žalovaná si zmluvné povinnosti neplnila a splátky úveru neuhrádzala riadne a včas, preto ju právny
predchodca žalobcu upozornil na omeškanie s úhradou splátok a možné zosplatnenie úveru listom z
1.2.2019 a keďže žalovaná dlžné splátky neuhradila, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú

splatnosť úveru ku dňu 4.3.2019, o čom žalovanú informoval listom zo 4.3.2019. Následne listom z
26.3.2019 žalovanej oznámil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy môže byť pohľadávka postúpená
tretej osobe.
Žalovaná nárok žalobcu neuznala a žiadala žalobu zamietnuť. Mala za to, že Zmluvu uzavrel právny
predchodca žalobcu s jej nebohým manželom, preto ona nebola a nie je účastníčkou tohto zmluvného
vzťahu. Právny predchodca žalobcu do dedičského konania prihlásil pohľadávku vo výške 11.398,92

eura. V dedičskom konaní bola výška dlhov poručiteľa rozhodnutím stanovená na sumu 5.699,46 eura,
na ktorú, tvrdila, že sa vzťahuje iný právny režim. Vzniesla námietku premlčania, námietku neplatnostizmluvyzdôvoduneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokanámietkunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie
žalobcu v tomto spore. Okrem toho považovala žalovanú sumu za nešpecifikovanú a nezrozumiteľnú,
pretože žalobca v žalobe neuviedol, kedy sa mala žalovaná dostať do omeškania, s ktorými splátkami.

Žiadala, aby súd podrobil Zmluvu ex offo kontrole z hľadiska zákonných náležitostí zák. č. 129/2010 Z. z..
Súd prvej inštancie v súlade s § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. Z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len ,,CSP“) v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti o zaplatenie 400 eur
spríslušenstvomzastavil.Vecposúdiacpodľa§497,§504zák.č.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka,
§ 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 9, § 101, § 103, § 470, § 565, § 579 zák. č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách
(ďalej len ,,ZoB“) súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Prvotne
skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, prijmúc na tom základe záver, že žalobca
je vecne legitimovaný. Preskúmaním predložených dôkazov súd zistil, že právny predchodca splnil
zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru upravené v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, keď žalovanú
upozornil na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní a následne úver zosplatnil a žalovanú

požiadal o splatenie celého zostatku úveru. Zároveň mal za preukázané aj splnenie podmienok v zmysle
§ 92 ods. 8 ZoB, a to splatnosť celého úveru, predchádzajúcu písomnú výzvu banky dlžníkovi/žalovanej
ako aj žalovanej nepretržité omeškanie trvajúce viac ako 90 dní. Vo vzťahu k premlčaniu uviedol,
že premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu začala plynúť 24.2.2019, t.j. deň nasledujúci po
uplynutí 3-mesačnej lehoty odo dňa 23.11.2018, kedy nastala splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie dňa

4.3.2019 vyvolala a uplynula by dňom 24.2.2022. Žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica
dňa 25.11.2020, teda bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Splátky splatné tri roky spätne od
podania žaloby, a to splátku splatnú 23.5.2017, splátku splatnú 23.6.2017, splátku splatnú 23.7.2017,
splátku splatnú 23.8.2017, splátku splatnú 23.9.2017, splátku splatnú 23.10.2017 a splátku splatnú dňa
23.11.2017 súd vyhodnotil ako premlčané, keďže splátkam, ktoré sa stali splatnými pred vyhlásením

predčasnej splatnosti úveru plynula premlčacia doba samostatne. Súd priznal žalobcovi nárok na
zaplatenie 12.316,12 eura, pozostávajúci z istiny 8.752,26 eura (žalobcom uplatnená istina 10.477,69
eura po odrátaní premlčaných 7 splátok po 246,49 eura, t.j. sumy 1.725,43 eura), zmluvného úroku
za obdobie od 23.11.2017 do 18.6.2019 v sume 3.076,43 eura (uplatnený zmluvný úrok 4.299,28 eura
mínus 1.222,85 eura = 3.076,43 eura), zmluvných úrokov 290,68 eura ako aj zákonných úrokov 180,75

eura, ktoré právny predchodca žalobcu kapitalizoval a 16 eur za poplatky. Súd nepriznal žalobcovi
uplatnený zmluvný úrok za obdobie od 23.9.2016 do 22.11.2017 vo výške 1.222,85 eura z dôvodu jeho
premlčania (č.l. 312 spisu). Zamietavý výrok rozsudku teda predstavuje premlčanú časť istiny 1.725,43
eura a premlčané zmluvné úroky 1.222,85 eura. Súd prvej inštancie neprisvedčil námietke žalovanej,
že nebola účastníčkou zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a jej manželom E. B.,

dôvodiacej, že zmluva bola uzatvorená s jej manželom a nie s ňou, teda žalovanou. V konaní bolo
nesporné, že manželovi žalovanej bol poskytnutý predmetný úver za trvania manželstva 30.11.2015,
ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Pri prechode práv a povinnosti zo záväzkového vzťahu v prípade smrti
jeho účastníkov platí, že smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže by jej obsahom bolo plnenie, ktoré
mal osobne vykonať dlžník. Takýmto plnením nie je peňažné plnenie ako v prejednávanej veci. Smrťou

dlžníka (manžela žalovanej) povinnosť nezanikla, ale prešla na jej právnych nástupcov, v dôsledku čoho
sa tento dlh stal dlhom samotného dediča a tento dedič sa stal dlžníkom daného dlhu so všetkými z
toho vyplývajúcimi dôsledkami. Na žalovanú prešiel celý dlh poručiteľa uplatnený právnym predchodcom
žalobcu vo výške 11.398,92 eura, a to polovica z titulu vysporiadania BSM a polovica z titulu schválenej
dohody o vysporiadaní dedičstva, spolu s príslušenstvom. Okrem toho konštatoval súd, že podrobením

Zmluvy súdnej kontrole nezistil absenciu žiadnych zákonných náležitostí prípadne existenciu iných
skutočností majúcich za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci a
zohľadniac úspech žalobcu v konaní 81 % a úspech žalovanej 19 %, priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 62 % voči žalovanej.

3. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním
žalovaná, uplatniac odvolacie dôvody podľa 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Trvala na tom, že Zmluva
bola uzavretá s jej nebohým manželom, preto nie je účastníčkou tohto zmluvného vzťahu. Namietala
nesprávne právne posúdenie ňou vznesenej námietky premlčania a mala za to, že nárok žalobcu je

premlčaný. Podľa žalovanej, § 103 OZ neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských
zmlúv veriteľ uplatňujúci si svoje právo podľa § 565 OZ mohol tak urobiť najskôr po uplynutí 3 mesiacov
odomeškaniasozaplatenímsplátkyavsúvislostisýmbyzačalaajpremlčaciadobaplynúťaž3mesiace
od omeškania so zaplatením splátky. Naopak § 103 OZ stanovuje, že ak pre nesplnenie niektorej zosplátok sa stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Dodávateľovi/žalobcovi by takto bola poskytnutá dlhšia ako 3 – ročná premlčacia doba na uplatnenie
práv zo spotrebiteľskej zmluvy. Všeobecná 3 – ročná premlčacia doba pre uplatnený nárok začala

žalobcovi plynúť najneskôr v mesiaci 6/2017 a uplynula v mesiaci 6/2020. Žaloba bola podaná dňa 25.
11. 2020, teda po uplynutí premlčacej doby. Okrem toho namietala neplatnosť postúpenia pohľadávky
ako aj neplatnosť zosplatnenia úveru. Poukázala na to, že veriteľ pred poskytnutím úveru nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, preto nebol oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru. Nestotožnila
sa so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, trvala na ich

absencii a mala za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Trvala na tom, že Zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Rozsudok v zamietavom výroku napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatniac odvolacie
dôvody podľa 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku vôbec

nie je zrejmé, či súd pri posudzovaní premlčania na vec aplikoval zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v
justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť od 27.3.2020. V zmysle
§ 1 písm. a/ uvedeného zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku

práva ,v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. V zmysle uvedeného by tak
premlčacia doba neplynula v od 27.3.2020 do 30.4.2020, t.j. spolu 35 dní. Na tom základe mal za to,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd na vec opomenul
aplikovať uvedené ustanovenie zákona, ktoré zásadným spôsobom mení posúdenie plynutia premlčacej
doby. Aplikácia uvedeného zákona z odôvodnenia rozsudku nevyplýva (resp. z odôvodnenia je zrejmé,

že súd uvedený zákon na vec vôbec neaplikoval) a preto podľa názoru žalobcu rozhodnutie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveciasúddospelknesprávnymzáveromohľadompremlčanianároku
žalobcu. Ak by však súd na vec aplikoval citované ustanovenie, potom by musel dôjsť k jednoznačnému
záveru, že splátke splatnej dňa 23.10.2017 by uplynula premlčacia doba až dňa 27.11.2020 a splátke
splatnejdňa23.11.2017byuplynulapremlčaciadobaaždňa28.12.2020,toznamená,žeobesplátkyboli

v čase podania návrhu na súd (25.11.2020) nepremlčané. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalovanú zaviaže na zaplatenie
492,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 492,98 eura od 25.06.2019 do
zaplatenia a zároveň prizná žalobcovi voči žalovanej podľa pomeru úspechu v konaní nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 74 % a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,

alebo aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti v zmysle § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla
skutočnosti a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na základe odvolaní žalobcu a žalovanej ako podaných

včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie dospejúc k záveru, že odvolania oboch strán sporu sú
dôvodné.

8. Odvolatelia v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. mali
za to, že súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolatelia odvolaním napadli rozsudok súdu prvej inštancie len čo do výrokov II., III., a IV. Výrok I.,
ktorýmsúdkonanievčastizastavilnebolpredmetomodvolaciehoprieskumuanadobudolprávoplatnosť.10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej

praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia

nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je interpretovaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v
rozsahu námietok žalobcu a žalovanej vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolania
sú dôvodné a odvolacie dôvody boli naplnené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie

vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov však dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj nesprávne právne závery, ktoré sú
v skutkových okolnostiach prípadu predčasné. Okrem toho súd prvej inštancie na vec neaplikoval všetky
príslušné zákonné ustanovenia v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

14. Odvolací súd sa nemôže bezvýhradne stotožniť so závermi súdu prvej inštancie. V prvom rade
odvolací súd poukazuje na to, že pri súdnom prieskume Zmluvy súdu prvej inštancie zrejme unikla
skutočnosť, že súčasťou splátky za poskytnutý spotrebiteľský úver je aj poplatok za poistenie úveru vo
výške 26,41 eura. Keďže však poistenie úveru uzatváral dlžník, manžel žalovanej pre podmienky svojej

osoby, nie žalovaná, odvolací súd nevidí dôvod na to, aby žalovaná naďalej platila poplatok za poistenie
úveru aj po manželovej smrti. Okrem toho sa celá dohoda o poistení javí ako neplatná od počiatku,
a to z dôvodu jej neurčitosti, nedostatku písomnej formy a absencie podstatných náležitostí. Poistenie
nebolo dojednané individuálne formou osobitnej poistnej zmluvy, ale ide len udelenie súhlasu dlžníka
s poistením k úveru za podmienok uvedených v prílohe Zmluvy, ktoré je včlenené do textu Zmluvy,

pričom nie je zrejmé, či spotrebiteľ mal možnosť uzavretie poistenia aj odmietnuť. Z prílohy Zmluvy
nevyplýva, kto je poisťovateľom, čo je obsahom poistného plnenia, aké sú podmienky pre uplatnenie
poistného plnenia, kedy a za akých podmienok poistenie zaniká, pričom táto príloha nie je zmluvnými
stranami ani podpísaná. Dlžník teda v zmysle čl. II. ods. 15. Zmluvy neudelil súhlas s poistením
úveru. Dohoda o poistení ani nespĺňa zákonné požiadavky kladené na poistné zmluvy v zmysle § 788

a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvádzajú sa tam povinnosti dlžníka v súvislosti s platením poplatku
za poistenie, spôsob výpočtu poplatku, splnomocnenie poistiteľa na preskúmanie zdravotného stavu
dlžníka a iné vyhlásenia dlžníka. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný platiť akýsi poplatokza akési poistenie, pričom nie je známe, kto toto poistenie zastrešuje, na aké plnenie mu vznikne nárok
a za akých podmienok. Odvolaciemu súdu sa toto ,,poistenie“ javí len ako snaha veriteľa obohatiť
sa na úkor spotrebiteľa formou vymysleného poplatku za vymyslené poistenie, za ktoré spotrebiteľ

nedostane žiadne protiplnenie v prípade potreby. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio
legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná

podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Dohodu o poistení k úveru
je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať za absolútne neplatnú z vyššie uvedených
dôvodov.

15. Odvolací súd ďalej upriamuje pozornosť aj na zmätočné uvádzanie dvoch úrokových sadzieb vo
výške 9,20 % ročne a 17,80 % ročne, pričom prvá z uvedených má predstavovať úrokovú sadzbu
po zľave. V Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere je následne ako úroková
sadzba pre úver uvedená úroková sadzba 9,20 %, pričom podmienky uplatnenia tejto zľavy mali byť
špecifikované vo ,,Zverejnení“. Dokument s takým označením nie je prílohou Zmluvy, preto nie je zrejmé

za akých podmienok sa zľava uplatnila a za akých podmienok dôjde k jej zrušeniu. Uvedené odvolací
súd uvádza s poukazom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 8.6.2022 (č.l. 309), v ktorom na výzvu súdu
konkretizoval zmluvný úrok ku každej jednotlivej splátke. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že zmluvný
úrok bol pri niektorých splátkach 16,30 % ročne dokonca aj 17,80 % ročne, nie zmluvne dojednaných
9,20 % ročne. Z uvedeného je zrejmé, že počas splácania úveru veriteľ navýšil úrokovú sadzbu vo

výške 9,20 % (ktorá mala byť fixnou až do splatnosti) z bližšie nešpecifikovaných dôvodov, nakoľko
dokument s označením ,,Zverejnenie“ nie je prílohou Zmluvy. Na základe akých dôvodov bola uplatnená
úroková sadzba vo výške 16,30 % tiež nevedno. Opísané konanie veriteľa odvolací súd vníma ako
nekalú obchodnú praktiku a hrubé zavádzanie spotrebiteľa, keď je spotrebiteľovi najprv poskytnutá
zľava z úrokovej sadby, pričom aj výška RPMN bola vypočítaná s úrokovou sadzbou 9,20 % ročne

a počas splácania úveru veriteľ z bližšie nešpecifikovaných dôvodov navýši úrokovú sadzbu o takmer
dvojnásobok pôvodnej sadzby čím vlastne navýši celkové náklady spotrebiteľa na poskytnutý úver
a spotrebiteľ je tak v konečnom dôsledku povinný zaplatiť oveľa vyššie náklady než boli pôvodne
dohodnuté. Podľa § 9 ods. 1 písm. i/ ZoSÚ je zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj
údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj
časovéobdobia,vktorýchdochádzakzmenevýškyúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúveru,podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru, pričom veriteľ v tomto prípade v Zmluve výslovne neuviedol podmienky zmeny

úrokovej sadzby a spôsob vykonania tejto zmeny, neopomínajúc fakt, že veriteľ na poskytnutý úver
uplatnil aj úrokovú sadzbu, ktorá nebola v Zmluve uvedená vôbec (16,30 %). Dohoda o úrokovej sadzbe
v Zmluve je tak neurčitá, nejasná a nezrozumiteľná. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v § 37
ods. 1 OZ je zakotvená požiadavka na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, (čo sa, samozrejme,
predovšetkým týka predmetu zmluvy) ako podmienka jeho platnosti. Na základe výsledkov doposiaľ

vykonaného dokazovania sa javí byť zmluvné dojednanie o výške úrokovej sadzby pre nezrozumiteľnosť
a neurčitosť neplatné. Dôsledkom neplatne dojednanej úrokovej sadzby je potom úver bez úrokov.

16. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.18. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

19. Súd prvej inštancie okrem vyššieuvedených skutočností nevyriešil ako predbežnú otázku ani
splnenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, napriek tomu, že nesplnením tejto povinnosti nastáva v súlade

s § 11 ods. 2 ZoSÚ ex lege sankcia v podobe nemožnosti vyžadovať jednorazové splatenie úveru,
resp. pri hrubom porušení tejto povinnosti sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
V zmysle § 7 ods. 15 písm. b/ je splnenie tejto povinnosti veriteľ povinný hodnoverne preukázať a súd
má povinnosť splnenie tejto povinnosti skúmať ex offo, nakoľko po zistení jej nesplnenia je povinný
aplikovať spomenuté sankcie. Nevyriešením tejto otázky súd prvej inštancie nemohol jednoznačne

potvrdiť platnosť zosplatnenia úveru a s tým súvisiacu platnosť postúpenia pohľadávky.

20. Povinnosť súdu ex offo prieskumu sa vzťahuje na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska
jej náležitostí, splnenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ ako aj skúmanie existencie
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré skutočnosti žalovaná namietala už od začiatku konania,

súd sa však s nimi dostatočne nevysporiadal. Požiadavka ex offo súdneho prieskumu a aplikácie ex
lege sankcií vyplýva aj zo samotnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a početnej judikatúry
Súdneho dvora EÚ (porovnaj rozhodnutie vo veci C-377/14, C-42/15, 106/77), keďže ide o dôležitý
nástroj členských štátov pre naplnenie cieľov uvedenej smernice. Odvolací súd podporne odkazuje na

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 OPR – Finance s.r.o. proti GK z 5.3.2020, v zmysle
ktorého: ,,Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú

bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.“

21. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora systém ochrany zavedený smernicou 2008/48 vychádza
z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie
k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah (rozsudok z 1. októbra 2015, ERSTE Bank Hungary, C-32/14, EU:C:2015:637,
bod 39 a citovaná judikatúra). Povinnosť posúdiť ex offo nekalý charakter niektorých podmienok a
existenciu povinných informácií v zmluve o úvere predstavuje v danej veci procesnú požiadavku,

ktorá neplatí pre jednotlivcov, ale pre súdne orgány (pozri analogicky rozsudky z 10. septembra
2014, Kušionová, C-34/13, EU:C:2014:2189, bod 67, ako aj z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC,
C-49/14, EU:C:2016:98, bod 35 a citovanú judikatúru). Pokiaľ navyše vnútroštátny súd ex offo konštatuje
porušenie tejto povinnosti, musí bez toho, aby čakal, že spotrebiteľ podá návrh v tomto smere, vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, pod podmienkou dodržania zásady

kontradiktórnosti, a že sankcie, ktoré toto právo stanovuje, rešpektujú požiadavky stanovené v článku
23 smernice 2008/48, ako ich vyložil Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2016,
Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, body 71, 73 a 74).

22. V súvislosti s premlčaním nároku odvolací považuje námietky žalovanej za nedôvodné. Premlčacia

doba v prípade dlhu zo zosplatneného úveru neplynie odo dňa prvej nezaplatenej splátky (ako sa
domnieva žalovaná), pretože je na zvážení veriteľa pre ktorú nesplnenú splátku úver zosplatní. Odvolací
súd má za to, že pri aplikácii ustanovenia § 103 veta druhá OZ v prípadoch spotrebiteľských zmlúv,
nemožno vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho výklade je potrebnézohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej sa v týchto prípadoch k
právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov
od omeškania s jej zaplatením. S takouto ďalšou udalosťou však § 103 OZ (rovnako ako ani § 565 OZ)

explicitne nepočíta. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že aj v tomto prípade sa uplatňuje trojročná premlčacia
doba stanovená v § 101 OZ a až do uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky každá zo splátok
predstavuje samostatné plnenie a veriteľ sa v prípade neplnenia povinnosti dlžníka môže domáhať
(na súde) iba zaplatenia už splatných splátok. Je nesporným, že až od uplatnenia práva v zmysle §
565 OZ (v prípade spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok stanovených v § 53 ods. 9 OZ) sa

žalobca môže domáhať na súde zaplatenia celej pohľadávky (celého zosplatneného zostatku dlhu). Je
potrebné vychádzať z úvahy, že aj vo vzťahu k celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť
základné pravidlo stanovené v § 101 OZ, v zmysle ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri
zosplatnenom zostatku dlhu veriteľ nemohol uplatniť celú pohľadávku skôr, ako došlo k zosplatneniu,
pričom k takémuto zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky. Z uvedeného teda vyplýva, že pre uplatnenie celej pohľadávky musia byť (okrem ďalších)
súčasne splnené dve podmienky, a to, že veriteľ využil svoje právo a požiadal o splatenie celého dlhu
a zároveň, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Odvolací súd
má za to, že by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ by premlčacia doba začala vo vzťahu k
zosplatnenémudlhuplynúťuždňomsplatnostinesplnenejsplátky,ktorábolasplatnáviacakotrimesiace

predtým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda premlčacia doba by začala plynúť o tri mesiace skôr,
ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zosplatneného dlhu na súde. V takom prípade
začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza právnu možnosť veriteľa vôbec uplatniť nárok na
súde a prakticky by skrátilo zákonom určenú dobu na vykonanie práva (premlčacia doba, ktorá má byť
podľa § 101 OZ trojročná, by bola skrátená o tri mesiace).

23. Odvolací súd však musí prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k neaplikácii zák.
č. 62/2020 Z.z.. V zmysle § 1 písm. a/ uvedeného zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by
došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (27.3.2020) do 30.

apríla 2020 neplynuli, to znamená premlčaciu dobu pre jednotlivé splátky, ktoré sa stali splatnými pred
zosplatnením úveru bolo potrebné predĺžiť o 35 dní. Keďže súd prvej inštancie príslušné zákonné
ustanovenia neaplikoval vôbec rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
v tejto časti.

24. Len pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru upravené
v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ a zákonné podmienky pre postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8 ZoB boli splnené a tieto súd prvej inštancie vyhodnotil správne, preto za predpokladu, že
nedôjde k uplatneniu sankcie podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ prvej vety, bude potrebné zosplatnenie úveru ako
aj postúpenie pohľadávky považovať za platné.

25. Neopodstatnená je opakovane žalovanou i v odvolaní vznesená námietka nedostatku jej
pasívnej vecnej legitimácie v spore s tým, že nebola účastníčkou úverového vzťahu a neprešli na
ňu žiadne práva a povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou
správne vyporiadal v odseku 70. odôvodnenia rozsudku, na ktoré dôvody danosti pasívnej vecnej

legitimácie žalovanej v spore odvolací súd odkazuje. Zreteľne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva
z predloženého rozhodnutia Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13D/534/2016, že na základe schválenej
dohody dedičov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzavreli žalovaná
ako pozostalá manželka a ďalší dedičia, že z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
žalovanej patria dlhy v celkovej hodnote 8.732,60 eura, z toho pohľadávka prihlásená Slovenskou

sporiteľňou, a.s. v 1-ine v príslušnej výške 5.699,46 eura s prísl. z titulu Zmluvy o splátkovom
úvere č. 5080831949 a súčasne súd určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa 10.321,54 eura a výšku
dlhov poručiteľa 8.732,60 eura, včítane pohľadávky prihlásenej Slovenskou sporiteľňou, a.s. v 1-ine
v príslušnej výške 5.699,46 eura s prísl. z titulu Zmluvy o splátkovom úvere č. 5080831949 a schválil
dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej všetky hnuteľnosti a nehnuteľnosti nadobudla

žalovaná bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Podľa § 470 OZ, dedič zodpovedá do výšky
ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa §
579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne
vykonať dlžník.26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu v súlade s § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

27. Po vrátení veci súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vec opätovne
prejedná a rozhodne. Úlohou súdu bude preveriť splnenie povinností veriteľa upravených v § 7 ods.
1 ZoSÚ v spojení s § 7 ods. 15 písm. b/ ZoSÚ, keďže uvedené príslušné zákonné ustanovenia

na vec doposiaľ neaplikoval a ich aplikácia môže mať rozhodujúci vplyv na právne posúdenie
merita veci (11 ods. 2 ZoÚ). V novom rozhodnutí sa súd opätovne vysporiada s námietkami
žalovanej vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a premlčaním nároku žalobcu. Súd dôkladne posúdi všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie
dôvodnosti uplatneného nároku, zabezpečí si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne
predpokladaným spôsobom tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán,

vysporiada sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci procesne predpísaným
spôsobom, umožní stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a
po posúdení podľa relevantného hmotného práva rozhodnutie následne odôvodní tak, aby sa dôsledne,
presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v
konaní a argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie

nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo
kritériám spravodlivého odôvodnenia.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).