Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Rigáňová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Poistenie
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200160
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1418200160.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobcov: 1/ U.. O. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XC, Bratislava, 2/ Z.. B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XC,
Bratislava, obaja zastúpení WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Horná 65/A,
BanskáBystrica,IČO:47257164,protižalovaným:1/GeneraliČeskápojišťovnaa.s.,sosídlomSpálená
75/16, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO:
54 228 573, 2/ Generali Versicherung AG, so sídlom Landskrongasse 1-3, Viedeň, Rakúsko, obaja
zastúpení MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie
23.796,31 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným 1/,2/ sa spoločne a nerozdielne voči žalobcom 1/,2/ priznáva nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 28.09.2022 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd zaviazal pôvodne len žalovaného
1/ k zaplateniu istiny 23.796,31eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 25.01.2021 do zaplatenia.
V priebehu konania na návrh žalobcov súd pripustil vstup žalovaného 2/ do konania a pripustil zmenu
žaloby v časti petitu, ktorým žalobcovia po jeho zmene žiadali, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom istinu 23.796,31 s úrokom z omeškania 5,00 % od 14.03.2017
do zaplatenia.
Žalobca 1/ nárok uplatnil titulom náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.500,-eur, náhrady škody
pozostávajúcej z bolestného vo výške 1.235,60 eur, náhrady za rehabilitačné terapie 938,- eur a
cestovné náklady 27,70 eur a žalobkyňa 2/ nárok uplatnila titulom náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
6.500,-eur, náhrady škody pozostávajúcej z bolestného 7.646,28 eur, náhrady za zakúpenú dynamickú
stoličku vo výške 422,52 eur, za zakúpenú biolampu a stojan vo výške 1.690,- eur, za rehabilitačné
terapie 1.280,- eur, za zničené okuliare 10,- eur, za kancelárske pomôcky 4,35 eur, za lieky 168,96 eur,
za parkovné 90,- eur a za cestovné náklady vo výške 282,90 eur.
2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 02.10.2015 žalobca 1/viedol motorové vozidlo zn. J. G.,
EČV: I do obce B., kde vlastní nehnuteľnosť. Žalobkyňa 2/ sedela na mieste spolujazdca a dcéra
žalobcov sedela na zadnom sedadle, žalobcovia aj dcéra žalobcov mali zapnutý bezpečnostný pás.
V čase približne 19:20 žalobcovia uvideli v protismere auto, ktoré nemenilo smer jazdy a vzhľadom
na hroziace nebezpečenstvo zrážky žalobca 1/ ako šofér vykonal všetky v tej chvíli možné opatrenia
na zabránenie zrážky s protiidúcim vozidlom, spôsobom, ktorý by neohrozil ďalších účastníkov cestnej
premávky. Napriek reakcií žalobcu 1/ na vzniknutú situáciu, čelnej zrážke s vozidlom pohybujúcim sa vprotismere nedokázal zabrániť. Vinníkom dopravnej nehody bola P. I., trvale bytom K. XX, M.. Žalovaný
1/poistnýmudalostiampridelilčísloXXXXXXXXXXprepoistnúudalosťžalobcu1/ačísloXXXXXXXXXX
pre poistnú udalosť žalobkyne 2/. O vážnosti dopravnej nehody svedčia početné zranenia žalobcu 1/
ako narazená chrbtica, bedrá, krku, zranené a narazené pravé zápästie, pravá päta a koleno, a ďalšie.
Žalobca 1/ nebol dlhodobo rehabilitovaný, na negatívny reverz bol prepustený z nemocnice nakoľko
považoval za nutné postarať sa o svoju ženu so závažnejšími poraneniami a o svoju dcéru. Žalobca 1/
podstúpil i ďalšie lekárske ošetrenia kontroly, ktoré potvrdili diagnózu Wiplash syndróm ako následok
dopravnej nehody, a ktoré nezávisle odporučili terapie a rehabilitácie. Dňa 22.06.2015 bol vypracovaný
posudok o bolestnom žalobcu 1/, v ktorom bolo uplatnených 160 bodov.
Na základe odporúčaní lekárov žalobca 1/ podstúpil rehabilitačné terapie a vyšetrenia u spoločnosti
FIZIOKLINIK, s.r.o., sídlom Mlynské nivy 61/A, Bratislava a u spoločnosti MEDASOL, s.r.o., sídlom H.
Meličkovej 29, Bratislava. Náklady na liečbu sú celkovo 965,70 eur a cestovné náklady vynaložené
za účelom liečby žalobcu 1/ formou terapií a rehabilitácií sú celkovo 27,70 eur, ktoré boli počítané
so spotrebou uvedenou v technickom preukaze od vozidla uvedenou v spotreba paliva l/100km v
meste. Žalobkyňa 2/ ako spolujazdkyňa utrpela vážne zranenia v zmysle bodu 6.lekárskej správy
zo dňa 04.10.2015 ako zlomenina stavcov, roztrhnutá a pomliaždená pečeň, zlomenina piatich
rebier, a ďalšie zranenia s dlhou dobou liečenia, vyžadujúce si i následnú dlhodobú rehabilitáciu,
pričom neboli vylúčené ani trvalé následky. Z tohto dôvodu bola žalobkyňa 2/ práceneschopná v
trvaní 270 dní. Dňa 24.06.2015 bol vypracovaný posudok o bolestnom žalobkyne 2/, v ktorom bolo
uplatnených 958 bodov, 479 bodov ako hodnotenie v bodoch a 479 bodov ako zvýšenie podľa ust.
§ 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov. Toto zvýšenie bodového hodnotenia bolo odôvodnené bolestivým spôsobom
liečby a operáciou, čím bol naplnený predpoklad pre zvýšenie bodového hodnotenia v zmysle ust. § 9
ods. 6 zákona o náhrade na bolesť a to spôsobom, že boli naplnené dôvody uvedené v ust. § 9 ods. 5
písm. b) a písm. c) zákona o náhrade za bolesť. Žalobkyňa 2/ podstúpila viaceré liečebné procedúry a
na liečbu bolo potrebné vynaložiť značné finančné prostriedky. Predovšetkým bolo potrebné zadovážiť
dynamickú stoličku v hodnote 422,52 eur, ktorej kúpu je potrebné vnímať ako účelne vynaložené náklady
liečenia, čo dokazuje i odborný posudok na zdravotnícku pomôcku. Pre zabezpečenie čo najrýchlejšieho
procesu náročnej liečby bola zakúpená biolampa Zepter s podlahovým stojanom v celkovej hodnote
1.690,00 eur, pričom uvedená zdravotnícka pomôcka má priaznivý vplyv na liečbu v prípade zdravotných
problémov a zranení, a za tým účelom sa vo veľkom rozsahu i využíva. Žalobkyňa 2/ podstúpila rozsiahle
rehabilitačné cvičenia v spoločnosti Slovak Strenght Institute, s.r.o., sídlom Vyšehradská 10, Bratislava,
ktoré boli priamym liečením následkov autonehody. Spoločnosť Slovak Strenght Institute, s.r.o. vystavila
žalobkyni 2/ faktúru č. 1020160146 v celkovej výške 1.280,00 eur. Žalobkyňa 2/ si nárokuje ďalšie
nákladyspojenésautonehodouvovýške10,00eurzanáhradnýdielokuliarovzničenýchpriautonehode,
za kancelárske pomôcky v súhrnnej výške 4,35 eur, za lieky v súhrnnej výške 185,19 eur, za parkovné
v súhrnnej výške 104,00 eur a cestovné náklady v súhrnnej výške 282,90 eur, ktoré boli počítané so
spotrebou uvedenou v technickom preukaze od vozidla uvedenou v spotreba paliva l/100 km v meste.
Vážnosťdopravnejnehodymalazanásledoknielenujmuvoformeťažkéhozdravotnéhoúrazu,bolestía
ťažkostí, dopravná nehoda spôsobila psychickú traumu žalobcom i dcére, ktorá ako začínajúca vodička
utrpela vážnu psychickú traumu a dlhodobo odmieta šoférovať motorové vozidlo. U žalobcov sa napriek
dlhšiemu časovému odstupu od momentu, kedy došlo k dopravnej nehode, neustále prejavuje stresová
reakcia, konkrétne pocit paniky a úzkosti v súvislosti s akoukoľvek činnosťou spojenou s vedením
motorového vozidla a rovnako aj vo vzťahu k miestu predmetnej dopravnej nehody, k obci B., čo
žalobcov výrazne obmedzuje v spravovaní a užívaní nehnuteľností v ich vlastníctve, nachádzajúcich sa
v tejto lokalite. Žalobcovia, tak ako matka ako aj otec, pociťujú intenzívny pocit neschopnosti ochrániť
dcéru, ktorá bola účastníkom dopravnej nehody, a zabezpečiť jej aj štandardné mentálne predpoklady
pre plnohodnotný život, pre ktorý je vedenie motorového vozidla v súčasnosti prakticky nevyhnutné.
Žalobcovia dlhodobo pociťujú zlyhanie pri riešení následkov dopravnej nehody, čo vážnym spôsobom
zasahuje do rodinného života žalobcov či už v okruhu najbližšej rodiny ako aj v širšom okruhu rodiny
a priateľov, žalobcovia i pri mierne stresujúcich situáciách, ktorých sú svedkom pri riadení motorových
vozidiel alebo ako spolucestujúci, zažívajú značnú neprirodzenú úzkosť. Napriek viere žalobcov, že
uvedené psychické následky dopravnej nehody budú postupom času slabnúť, resp. ustupovať, ani po
uplynutí dvoch rokov odo dňa dopravnej nehody podobnú úľavu nepociťujú. Z toho dôvodu bolo dňa
25.11.2016 žalovanému 1/ zo strany žalobcov odoslané uplatnenie nemajetkovej ujmy v peniazochspôsobenej dopravnou nehodou, v ktorom si žalobcovia na základe vyššie uvedených argumentov
uplatnili nemajetkovú ujmu. Žalobcovia v uplatnení vyjadrili, že majú za to, že zásah do osobnostných
práv žalobcov v zmysle ust. § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov, zavinením dopravnej nehody druhou osobou, šok, ktorý žalobcovia v dôsledku dopravnej
nehody zažili, a predovšetkým pretrvávajúce psychické následky majú z hľadiska nemajetkovej ujmy
vyčísliteľnú hodnotu ktorú si uplatňujú vo výške 6.500,- eur za žalobkyňu 2/ v škodovej udalosti č.
6400993665 a vo výške 3.500,- eur za žalobcu 1/ v škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX.
Dňa 14.03.2017 žalovaný 1/ zaslal oznámenie o likvidácií poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX
(oznámenie o likvidácií 1), v oznámení o likvidácií 1 žalobcovi 1/ priznal počet bodov 90, pričom
hodnota jedného bodu bola stanovená na 17,66 eur, čo tvorí priznanú výšku poistného plnenia 1.590,-
eur. Nárok uplatňovaný žalobcom 1/ vo výške 965,70 eur za rehabilitácie spojené s liečením žalovaný
1/ neuznal s odôvodnením, že podľa jeho názoru uplatňovaný nárok nespĺňa podmienky účelnosti
nákladov spojených s liečením podľa ust. § 449 OZ. Žalovaný 1/ neuznal ani náhradu nemajetkovej
ujmy uplatňovanej žalobcom 1/ vo výške 3.500,- eur. K náhrade cestovných nákladov uplatňovaných
žalobcom 1/ vo výške 27,70 eur sa žalovaný 1/ v oznámení o likvidácií 1 nevyjadril. Dňa 14.03.2017
bolo žalovaným 1/ zaslané oznámenie o likvidácií poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX (oznámenie
o likvidácií 2), v oznámení o likvidácií 2 bol žalobkyni 2/ priznaný počet bodov 525, pričom hodnota
jedného bodu bola stanovená na 17,66 eur, čo tvorí priznanú výšku poistného plnenia 9.272,- eur.
Žalovaný 1/ uznal čiastočne nárok vo výške 16,23 eur za lieky a čiastočne nárok vo výške 14,00 eur
za parkovné. Zvyšné náklady vo výške 168,96 eur za lieky neuznal z dôvodu, že ich nepovažuje za
lieky, ktoré súviseli s úrazom spôsobeným dopravnou nehodou. Náklady za náhradný rám na okuliare
zničené pri dopravnej nehode, za kancelárske pomôcky, rehabilitácie a lekárske pomôcky v súhrnnej
výške 3.406,87 eur žalovaný 1/ neuznal, nakoľko podľa neho nárok nespĺňa podmienky účelnosti
nákladov spojených s liečením podľa ust. § 449 OZ. Z rovnakého dôvodu žalovaný 1/ neuznal ani
náhradu parkovného v súhrnnej výške 90,- eur. Žalovaný neuznal ani náhradu nemajetkovej ujmy
uplatňovanej žalobkyňou 2/ vo výške 6.500,- eur. K cestovným náhradám žalovaný 1/ žiadal rozdelenie
ciest vykonaných použitím vozidiel EČV: I a I Dňa 13.04.2017 bolo žalobcami 1/ a 2/ žalovanému 1/
zaslané vyjadrenie k oznámeniam o likvidácií poistných udalostí č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX,
vo vyjadrení sa žalobcovia vyčerpávajúco vyjadrili k uplatňovaným nárokom, i k nárokom, ktoré žalovaný
1/ neuznáva, žalobcovia jednotlivé neuznané nároky upresnili a odôvodnili pričom požiadali žalovaného
1/ o prešetrenie záverov zaslaných žalobcom a žalovaného 1/ požiadali o zaslanie záverov o prešetrení v
lehote 14 dní od doručenia vyjadrenia. Zároveň žalobcovia zaslali žalovaným 1/ požadované dokumenty
v oznámení o likvidácií 2 v dobrej viere, že tieto žalovaný 1/ na základe vyžiadaných dokumentov uzná.
Dňa05.09.2017bolažalobcomzaslanáreakcianavyjadreniezn.26S73814,žalovaný1/vreakciižiadne
nové skutočnosti neuvádza a prakticky iba prepísal argumentáciu uvedenú v oznámeniach. Žalovaný
1/ sa vyjadril k dokumentom, ktoré Žalobcovia zaslali vo vyjadrení a to tak, že náklady rehabilitácií
a cestovné náklady, ktoré zaslané dokumenty preukazovali, neuznáva. Napriek slušnej požiadavke
žalobcov vo vyjadrení o zaslanie výsledku šetrenia v lehote 14 dní bola reakcia žalovaného 1/ zaslaná o
takmer päť mesiacov neskôr, čo v spojení s vyššie uvedeným vedie žalobcov k domnienke, že šetrenie,
o ktoré bol žalovaný 1/ požiadaný, nebolo vykonané, resp. že bolo vykonané bez náležitej odbornej
starostlivosti, ktorú závažný prípad dopravnej nehody nevyhnutne vyžaduje.
Žalobca 1/ titulom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu 3.500,- eur,
na náhradu bolestného 2.825,60 eur, náhradu za rehabilitačné terapie 938,- eur a cestovné náklady
27,70 eur, celkovo uplatnil nárok vo výške 7.291,30eur, uznaný bol nárok na náhradu bolestného vo
výške 1.590,00 eur. Celková suma zostávajúceho nároku žalobcu 1/ je 5.701,30 eur. Žalobkyňa 2/
titulom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX uplatnila nárok na
nemajetkovú ujmu 6.500,- eur, na náhradu bolestného 16.918,28 eur, titulom kúpy dynamickej stoličky
422,52 eur, stojanu k biolampe 1.690,- eur, rehabilitačných terapií 1.280,- eur, zničených okuliarov 10,-
eur, kancelárskych pomôcok 4,35 eur, kúpy liekov 185,19 eur, parkovného 104,- eur a cestovných
nákladov 282,90 eur. Celková suma uplatňovaného nároku je 27.397,24 eur, uznaný bol nárok celkovo
vo výške 9.302,23 eur, pozostávajúci z náhrady za bolesť 9.272,- eur, za kúpu liekov vo výške 16,23 eur
a parkovné 14,- eur. Celková suma zostávajúceho nároku je 18.095,01 eur. S poukazom na uvedené
žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili žalobou pôvodne len voči žalovanému 1/ nárok v súhrnnej výške 23.796,31
eur.
3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní vzhľadom
na postavenie ako likvidačného zástupcu. Žalovaný 1/ je názoru, že žalobcovia v predmetnej žalobe
neuviedli žiadne skutkové tvrdenia a nepredložili žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynuto postaveniežalovaného 1/ ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti uhradiť žalobcom nemajetkovú ujmu, náhradu
škody na zdraví, vrátane nákladov s tým spojených. Je zrejmé, že žalobcovia uplatnili svoj nárok voči
žalovanému 1/ len z dôvodu, že žalovaný 1/ začal prešetrovať skutočnosti spojené s dopravnou nehodou
a skutočnosti relevantné pre určenie výšky poistného plnenia a žalobcom 1/ a 2/ súčasne pridelil číslo
poistnej udalosti. Žalobcovia sa zámerne v žalobe vyhli uvedeniu skutočnosti, že žalovaný vystupuje
vo vzťahu k prešetreniu ich poistnej udalosti ako likvidačný zástupca a rovnako účelovo neuviedli kde
bolo motorové vozidlo zn. K. M. EČV W-XXXXXB poistené. Tieto skutočnosti sú pritom rozhodujúce pre
posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, nakoľko platí že z hľadiska plnenia z poistenia
zodpovednosti je vždy dôležité určenie motorového vozidla, ktoré svojou prevádzkou škodu spôsobilo
a ktoré musí byt' uvedené v poistnej zmluve. V zmysle záznamu dopravnej nehody vyhotovenom
Okresným dopravným Inšpektorátom v Dunajskej Strede dňa 03.10.2015 motorové vozidlo zn.K. M.
EČV W-XXXXXB je poistené v Generali Rakúsko. Generali Rakúsko je subjekt odlišný od Generali
Poisťovňa, a. s., a preto do úvahy neprichádza ani možnosť žalovať žalovaného v súlade s ust. 15 ods. 1
zákonač,381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2
písm. d) Zákona o povinnom zmluvnom poistení: „Na účely tohto zákona sa rozumie ....., poisťovateľom
poisťovňa,poisťovňazinéhočlenskéhoštátualebozahraničnápoisťovňa,ktorájeoprávnenávykonávať
poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu,...“ Podľa §
15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať, ”
Žalovaný 1/ vo vzťahu k poistnej udalosti žalobcov 1/ a 2/ vystupuje v pozícii likvidačného zástupcu,
t. j. ako likvidátor poistnej udalosti a nie v postavení poisťovne. Úlohou likvidačného zástupcu je
šetrenie poistnej udalosti, ktoré je pre poisťovateľa rozhodujúcou fázou celého procesu likvidácie. Jej
cieľom je zistiť oprávnenosť uplatneného nároku, výšku škody a okolnosti vzniku dopravnej nehody. Pri
objasňovaní skutkového stavu likvidátor s poukazom na § 15a ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom
poistenívspojenís§15aods.4konávmenepoisťovateľaanajehoúčet,atedazastupujepoisťovateľav
plnom rozsahu. Podľa §15a ods. 2, likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa
a na jeho účet; likvidačný zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného poisťovateľa
alebo viacerých poisťovateľov; vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky
poisťovateľa.“ Podľa §15a ods. 3 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení: „Likvidačný zástupca
zhromažďuje informácie potrebné na prešetrenie nárokov poškodeného na náhradu škody a vykonáva
činnosti potrebné na ich uspokojenie, ak škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, a)
na ktoré bolo uzavreté poistenie zodpovednosti v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom
má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo, ...“ Podľa §15a ods. 4, likvidačný zástupca je oprávnený vo
vzťahu k poškodenému pri uspokojovaní jeho nárokov zastupovať poisťovateľa v plnom rozsahu a
musí zabezpečiť prešetrovanie nárokov poškodeného v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má
poškodený trvalý pobyt alebo sídlo; tým nie je dotknuté právo poškodeného uplatniť svoje nároky na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi alebo proti osobe, ktorá túto škodu spôsobila. Poisťovateľ
je povinný v každom členskom štáte, okrem členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na
vykonávanie poisťovacej činnosti, určiť svojho likvidačného zástupcu. Zmyslom inštitútu likvidačného
zástupcu je uľahčenie pozície poškodených, aby mali možnosť komunikovať ohľadne svojich nárokov
vo svojom úradnom jazyku a v mieste svojho bydliska prostredníctvom likvidačného zástupcu. Tento
systém určovania likvidačných zástupcov v členských štátoch, kde majú poškodené osoby trvalý pobyt,
nemá vplyv na uplatňované hmotné právo v každom jednotlivom prípade, ani vo veci právomoci. Preto
s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákona o povinnom zmluvnom poistení platí, že mandát
zástupcu povereného likvidáciou škôd je obmedzený a že toto obmedzenie znamená, že proti tomuto
likvidačnému zástupcovi nemožno podať žalobu na Súde členského štátu, v ktorom majú poškodené
osoby bydlisko. Likvidačný zástupca sa nepovažuje za prevádzkareň a pasívna legitimácia likvidačného
zástupcu nemaže nijakým spôsobom závisieť od zmluvného vzťahu, ktorý ho spája s poisťovňou.
Žalovaný1/poukázalnaRozsudokKrajskéhosúduBratislavaSP.zn.9CO/560/2012zodňa10.04.2014,
kde súd vyslovil: „Poisťovateľom motorového vozidla, ktoré zavinilo dopravnú nehodu bola v čase
dopravnej nehody Česká pojišťovna a.s., Spálená č. 16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, s
ktorou mal odporca 1./ uzavretú Poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie. O
tejto skutočnosti musela navrhovateľka vedieť, nakoľko sama nahlásila poistnú udalosť u poisťovateľa
odporcu 2./, t.j. v Česká pojišťovna, a.s., aj z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie navrhovateľky o uvedení
do omylu zo strany odporcu 1./ a táto skutočnosť v žiadnom prípade nemôže založiť jeho pasívnu
vecnú legitimáciu, ktorý teda vystupoval voči poškodenej z predmetnej dopravnej nehody výlučne akolikvidačný zástupca v zmysle 15a z. č. 381/2001 Z.z. a ako likvidačný zástupca Českej pojišťovny, a.s.
v zmysle uvedeného ustanovenia konal výlučne v mene a na účet poisťovateľa, nikdy nekonal a ani
nemohol konať pri likvidácii poistnej udalosti vo svojom mene a na vlastný účet. Likvidačný zástupca je
totiž len zástupca poisťovateľa na základe ich vzájomnej dohody o zastupovaní pri likvidácii poistných
udalostí vzniknutých na danom území. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd návrh voči
odporcovi 1./ zamietol.“ Zároveň žalovaný vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácie dal do pozornosti
Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-558/15 zo dňa 15.12.2016, kde súd vyslovil: „Článok 4 smernice
2000/26 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 0 aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o
zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (Štvrtá smernica o poistení motorových
vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005,
sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá členským štátom povinnosť prijať takú právnu úpravu, aby
likvidačný zástupca v zmysle tohto článku mohol byť sám žalovaný namiesto poisťovne, ktorú zastupuje,
navnútroštátnomsúde,naktorýsapoškodenáosobapatriacadopôsobnostičlánku1smernice2000/26,
zmenenej a doplnenej smernicou 2005/14, obrátila so žalobou o náhradu škody.“
4.Žalobcoviavovyjadrení(replika)kvyjadreniužalovaného1/kžalobevovzťahuknámietkenedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ uviedli, že za nositeľa hmotnoprávnej zodpovednosti za škodu
označili žalovaného 1 na základe im doručených oznámení o likvidácií dotknutých poistných udalostí,
z ktorých celkom zjavne vyplýva, že žalovaný 1/ nestavia samého seba do postavenia likvidačného
zástupcu v zmysle § 15a Zákona o povinnom zmluvnom poistení. V zmysle § 15a ods. 2 ZoPZP
likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. Z oznámení o
likvidácií poistných udalostí však nijaké zastupovanie v mene iného subjektu nevyplýva a žalobcovia
objektívne nemali vedomosť o tom, že žalovaný 1/ vykonáva likvidáciu poistnej udalosti v mene inej
osoby a na účet inej osoby. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že žalovaný 1/ nijakým spôsobom
vo vyjadrení nepreukázal existenciu zastupovania iného subjektu v postavení likvidačného zástupcu.
Likvidačný zástupca v zmysle ZoPZP koná v mene poisťovateľa a tak žalovaný 1/ postupoval v rozpore
so ZoPZP, keď vykonával likvidáciu poistnej udalosti vo vlastnom mene a na vlastný účet, pričom
v priebehu celej likvidácie poistnej udalosti neuviedol jediný krát subjekt, v ktorého mene koná a
likviduje poistnú udalosť. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že žalovaný 1/ nedostatočne
deklaroval zastupovanie iného subjektu v postavení likvidačného zástupcu a žalobcovia tak objektívne
neboli schopní identifikovať poisťovateľa a tohto žalovať spoločne so žalovaným 1/. Žalobcovia
zároveň konštatujú, že žalovaný 1/ ani v konaní pred súdom riadne neidentifikoval subjekt, v ktorého
mene koná a obmedzil sa na identifikáciu poisťovateľa ako „Generali Rakúsko“. To v zmysle platných
a účinných, všeobecne záväzných právnych predpisov, v žiadnom prípade nemožno považovať za
riadnu identifikáciu poisťovateľa. Žalovaný 1/ ako likvidačný zástupca musí byť schopný riadne a bez
akýchkoľvek pochybností identifikovať poisťovateľa, nakoľko práve žalovaný 1/ by mal disponovať
dôkazmi, ktoré takéto zastupovanie preukazujú, predovšetkým teda poistnú zmluvu z ktorej vyplýva
riadna identifikácia poisťovateľa, a ktorej číslo žalovaný 1/ uviedol v oznámeniach o likvidácií poistnej
udalosti. Nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie žalovaný 1/ opiera o ust. § 15a ods. 4 ZoPZP a
citované rozsudky Krajského súdu Bratislava a Súdneho dvora EÚ. Ust. § 15a ods. 4 ZoPZP stanovuje
oprávnenie likvidačného zástupcu zastupovať poisťovateľa v plnom rozsahu. V tomto smere nemožno
akceptovať argumentáciu žalovaného 1/, že takéto zastupovanie je obmedzené. ZoPZP celkom zjavne
stanovuje oprávnenie zastupovania v plnom rozsahu, a ust. § 15a ods. 4 ZoPZP veta za bodkočiarkou
nestanovujepovinnosťpoškodenéhouplatniťsvojenárokynanáhraduškodypriamoprotipoisťovateľovi,
ale právo poškodeného uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Ust. §
15a ods. 4 ZoPZP nijakým spôsobom nevylučuje existenciu pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu
k uplatneniu náhrady škody. Výklad ust. § 15a ods. 4 ZoPZP presadzovaný žalovaným 1/ tak je v
rozporesozákladnoumyšlienkouSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2009/103/ESzo16.09.2019
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia
povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (ďalej aj len ako „Smernica“), kde z recitálov však celkom zjavne
vyplýva účel Smernice a likvidačného zástupcu ako inštitútu. Týmto účelom je umožniť poškodeným
osobám, aby pri ich poistných udalostiach postupovali podľa postupov im známym a podľa právneho
poriadku im známeho. Žalobcovia predovšetkým poukazujú na znenie recitálu 37 druhá veta Smernice,
podľa ktorej „(...) Likvidační zástupcovia by mali mať dostatočné právomoci na zastupovanie poisťovne
vo vzťahu k osobám, ktoré utrpeli škodu následkom takých nehôd a taktiež na zastupovanie poisťovne
pred vnútroštátnymi orgánmi a tam, kde je to potrebné, aj pred súdmi, a to do takej miery, do akej je
to zlučiteľné s princípmi medzinárodného práva súkromného týkajúceho sa udelenia právomoci.“ Ust. §15a ods. 4 ZoPZP odzrkadľuje požiadavku Smernice ustanovenú v čl. 21 ods. 4 druhá veta Smernice,
podľa ktorej „(...) Požiadavka určenia likvidačného zástupcu nevylučuje právo poškodenej osoby alebo
jej poisťovne začať konanie priamo proti osobe, ktorá spôsobila nehodu, alebo proti jej poisťovni.“
Opäť ani v zmysle Smernice neexistuje taká požiadavka na prijatie právnej vnútroštátnej úpravy, ktorá
by obmedzovala poškodenú osobu (žalobcov) na žalovanie výlučne poisťovateľa. Stanovuje výlučne
požiadavku, aby poškodená osoba (žalobcovia) nebola obmedzená na žalovanie nároku na náhradu
škody výlučne na likvidačného zástupcu. Obdobne je potrebné konštatovať, že ust. § 15a ods. 4 ZoPZP
odzrkadľuje požiadavku Smernice stanovenú v čl. 21 ods. 5 prvá veta Smernice, podľa ktorej „Likvidační
zástupcoviamajúdostatočnéprávomoci,umožňujúceimzastupovaťpoisťovňuvovzťahukpoškodeným
osobám v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 1, a uspokojovať ich nároky v plnej miere. (...)“. Pričom
pre
komplexné uchopenie právomocí, ktoré tak mal zákonodarca na mysli, je potrebné siahnuť primárne
po čl. 20 ods. 1 prvý odsek Smernice, podľa ktorého „Cieľom článkov 20 až 26 je stanoviť osobitnú
úpravu pre poškodené osoby, ktoré majú nárok na náhradu škody alebo ujmy na zdraví vzniknutej z
dopravných nehôd, ktoré sa stali v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom má poškodená
osoba bydlisko, a ktoré vznikli prevádzkou vozidiel
poistených a obvykle sa nachádzajúcich v členskom štáte. (...)“. Recitály ako také záväzné pre
transpozíciu, resp. implementáciu nie sú. Jednoznačne však objasňujú vnútornú logiku Smernice a
ako také sa odzrkadľujú v každom ustanovení Smernice, pre ktorej normatívnu časť slúžia podobne
ako dôvodová správa v podmienkach Slovenskej republiky pre právne predpisy, a ako autentický
výklad normatívnej časti Smernice musia byť rešpektované pri výklade zámeru a cieľov Smernice.
Na základe uvedeného majú teda žalobcovia za to, že škodu je možné uplatniť aj voči likvidačnému
zástupcovi v zmysle Smernice a jedinou otázkou, ktorej sa žalobcovia obšírne venovali v návrhu,
je určenie čo všetko pod pojem škoda užívaný Smernicou spadá. Povaha Smernice ako záväzného
právneho aktu je vo vzťahu k aplikácií v Slovenskom vnútroštátnom práve osobitná. Smernicu nemožno
aplikovať priamo z dôvodu jej tzv. nepriamej aplikácii, ktorá je na rozdiel od nariadení definovaná
povinnosťou členských štátov každú smernicu implementovať, resp. transponovať do vnútroštátnych
právnych poriadkov členských štátov. Implementácia, resp. transpozícia smerníc však musí rešpektovať
obmedzenia smerníc a musí rešpektovať ich primárnu myšlienku / zámer. Právne poriadky členských
štátov tak v zásade nemusia normatívny text smerníc prebrať doslovne, vyžaduje sa však, aby prijaté
vnútroštátne predpisy neboli s týmito v rozpore, a aby vnútroštátne predpisy a predovšetkým ich
následný výklad nepopierali účel smerníc ako takých. Ako žalobcovia deklarujú vyššie, účelom Smernice
je bez pochybností harmonizácia právnych poriadkov členských štátov v oblasti poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, pričom základnou myšlienkou Smernice je
umožniť transparentné riešenie poistných udalostí a nárokov na náhradu škody spôsobom, ktorý bude
klásť čo najmenšie nároky na medzinárodnú znalosť právnych predpisov a pomerov poškodených, čoho
odzrkadlením je vôbec vznik inštitútu likvidačného zástupcu. Likvidačný zástupca priamo zo Smernice
musíbyťschopnýlikvidačnúudalosťriešiťvúradnomjazykučlenskéhoštátubydliskapoškodenejosoby.
Takýto princíp celkom zjavne deklaruje zámer
zákonodarcu zjednodušiť uplatnenie aj náhrady škody vyplývajúcej zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, v čom sa odzrkadľuje aj prakticky absolútny rozsah
právomocí likvidačného zástupcu vo vzťahu k likvidácií poistných udalostí a zastupovania poisťovateľa
so sídlom v inom členskom štáte pri uplatnení nároku na náhradu škody. Obmedzením právomocí
likvidačného zástupcu, ktoré deklaruje žalovaný 1/, a ktoré nemá žiadnu oporu v Smernici ako
ani v ZoPZP, vážnym spôsobom narúša zákonodarcov zámer, ktorý sa odzrkadľuje v Smernici, a
nemožno takýto postoj považovať za právne udržateľný a odôvodniteľný. Ak žalovaný 1/ napriek tomu
svoje tvrdenia opiera aj o Rozsudok Krajského súdu Bratislava, je nutné podotknúť, že Krajský súd
Bratislava sa vo svojom rozsudku opiera o celkom zjavnú vedomosť poškodeného o zastupovaní
likvidačným zástupcom z dôvodu, že poškodená strana nahlásila poistnú udalosť priamo u poisťovateľa,
o riadne preukázané konanie likvidačného zástupcu v mene poisťovateľa, o riadne doloženie dohody
o zastupovaní pri likvidácií poistných udalostí. Ani jedna z uvedených skutočností, ktoré obsahuje
žalovaným 1/ citovaná časť rozsudku Krajského súdu Bratislava, však neobstojí v tomto skutkovom,
dôkaznom a právnom stave. Žalobcovia totiž nijakým spôsobom nemali vedomosť o likvidačnom
zastupovaní žalovaným 1/, žalovaný 1/ nijakým spôsobom nedeklaroval, že koná pri likvidácií poistných
udalostí ako likvidačný zástupca a v mene koho koná, žalovaný 1/ nepredložil žiadnu dohodu o
zastupovaní pri likvidácií poistných udalostí, ani žiadny iný dokument. Z uvedeného dôvodu žalobcovia
majú za to, že rozsudok Krajského súdu Bratislava nemožno v žiadnom prípade aplikovať z dôvodu
absencie skutkových spojitostí. A contrario je však nutné podotknúť, že aj v danom prípade možnokonštatovať, že Krajský súd Bratislava opomína aplikáciu Smernice a nesprávnym spôsobom posúdil
rozsah oprávnení likvidačného zástupcu a nijakým spôsobom sa nezaoberal podstatou argumentácie
žalovaného 1/, t.j. nedostatočnými právomocami na zastupovanie poisťovateľa v konaní o uplatnení
nároku na náhradu škody. Žalovaný 1/ svoju argumentáciu taktiež podporuje Rozsudkom Súdneho
dvora EÚ. Je nutné však v tomto smere podotknúť, že citovaný Rozsudok Súdneho dvora EÚ sa týka
smernice č. 2000/26 Európskeho parlamentu a Rady, ktorá bola v plnej miere zrušená čl. 29 2 Smernice.
Žalobcovia dokážu do určitej miery uznať, že smernica 2000/26 skutočne umožňovala rôzny výklad,
to však bolo v plnom rozsahu odstránené prijatím Smernice. Zároveň je potrebné citovaný Rozsudok
Súdneho dvora EÚ podrobiť logickému výkladu a jeho dosahu na pasívnu vecnú legitimáciu Žalovaného
1/. Citovaný Rozsudok Súdneho dvora EÚ opäť nestanovuje povinnosť žalovať nárok na náhradu
škody výlučne u poisťovateľa. Deklaruje iba neexistenciu povinnosti prijať takú vnútroštátnu úpravu,
ktorá by stanovovala likvidačného zástupcu jediným subjektom, ktorého možno namiesto poisťovateľa
žalovať v nároku na náhradu škody. Princíp, ktorý tak Súdny dvor EÚ deklaruje ako obsah smernice
2000/26, je v plnom rozsahu obsahom aj Smernice. Tak ako už žalobcovia vyššie uviedli, tento princíp sa
odzrkadľuje v nemožnosti obmedziť poškodenú osobu so žalovaním nároku na náhradu škody výlučne
voči likvidačnému zástupcovi namiesto poisťovateľa, ale v nutnosti prijať takú právnu úpravu, ktorá
umožní uplatniť nárok nie len voči likvidačnému zástupcovi ale aj voči poisťovateľovi priamo. Citovaný
Rozsudok Súdneho dvora EÚ tak neupiera právo žalobcov uplatniť nárok na náhradu škody voči
likvidačnému zástupcovi, ale zabraňuje obmedzeniu uplatnenia nároku na náhradu škody výlučne voči
likvidačnému zástupcovi. K správnemu výkladu aktuálne aplikovateľnej časti Rozsudku Súdneho dvora
EÚjemožnédospieťibaspoločnesvýkladomSmerniceavneposlednomradekontextuRozsudku,ktorý
sa v žiadnom smere nevyjadruje k rozsahu oprávnení likvidačného zástupcu. Žalobcovia majú za to, že
sú oprávnení uplatniť nárok v zmysle žaloby tak voči žalovanému 1/, ako aj priamo voči poisťovateľovi.
Zverenie právomocí likvidačnému zástupcovi, ako tak určuje Smernica, na uspokojenie nárokov zo
škody v plnej miere je tak rozsiahle, že by nebolo možné považovať za eurokonformný taký výklad, ktorý
by neposkytoval možnosť pre poškodené osoby podať voči tomuto zástupcovi žalobu, nakoľko by šlo
o popretie významu úplného zastúpenia v zmysle Smernice a ZoPZP. Popretím tohto práva by došlo k
zásahu do ich práv a právom chránených záujmov žalobcov do miery, ktorá nie je právne udržateľná.
5.Vpriebehukonania podanímdoručenýmsúdudňa23.05.2019žalobcovianavrhlipristúpenieďalšieho
subjektu do konania na strane žalovaného, súd uznesením č.k. 23C2/2018-242 zo dňa 03.11.2020, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2020 pripustil vstup žalovaného 2/ Generali Versicherung AG, so
sídlom Landskrongasse 1-3, Viedeň, Rakúsko do konania.
6. Žalovaný 2/ po vstupe do konania vo vyjadrení k žalobe vo vzťahu ku všetkým uplatneným nárokom
žalobcov vzniesol námietku premlčania.
K dopravnej nehode medzi žalobcami a vinníkom, na podklade ktorej si žalobcovia uplatňujú svoje
nároky, došlo dňa 02.10.2015, dňa 20.10.2015 žalobcovia spísali Uplatnenie nárokov poškodeného z
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré zaslali žalovanému
1/ na účely uplatnenia svojich nárokov. S cieľom preukázať vážnosť dôsledkov a celkového vplyvu
nehody na život a zdravie žalobcov priložili žalobcovia k žalobe viacero prepúšťacích správ a lekárskych
nálezov, resp. správ z vyšetrení, a to prevažne z obdobia konca roka 2015 až začiatku roka 2016.
Osobitne žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť, že žalobca 1/ sa podrobil vyšetreniu u A.. I. B. na
účely vyhotovenia lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením poškodenia zdravia dňa 22.06.2016 a
žalobkyňa 2/ u toho istého doktora dňa 24.06.2016.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu 1/ na náhradu škody pozostávajúcej z náhrady bolestného, náhrady za
rehabilitačné terapie a cestovné náklady, ako aj nároky žalobkyne 2/ na náhradu škody pozostávajúcej z
náhrady bolestného, náhrady za dynamickú stoličku, biolampu, stojan, náhrady za rehabilitačné terapie,
zničené okuliare, kancelárske pomôcky, lieky, parkovné a cestovné náklady, žalovaný 2/ je názoru,
že ide o škodové nároky, ktoré spadajú do režimu odškodňovania v zmysle ustanovení § 442 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ako lex generalis vo vzťahu k zákonu č. 381/2001 Z. z.), čo uvádzajú i
žalobcovia v žalobe. Z tohto dôvodu sa na tieto nároky žalobcov vzťahuje premlčacia lehota podľa §106
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ide o subjektívnu premlčaciu
lehotu, ktorá začína plynúť momentom, kedy sa poškodený dozvie rozhodujúce skutočnosti zakladajúce
jeho nárok na náhradu škody. Keďže v predmetnom prípade ide o škodu na zdraví, resp. nároky s
ňou súvisiace, v zmysle konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít je pre plynutie premlčacej
lehoty rozhodujúce, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodených, v danom prípade žalobcov.V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR SP. zn. 25 Cdo 676/2007 bolo judikované: „Subjektívna
premlčacia doba u nároku na odškodnenie za bolesť začína bežať okamihom, kedy sa zdravotný stav
poškodeného ustálil a je možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti, okolnosť, kedy bolo
následne bodové ohodnotenie lekárom skutočne vykonané, nemá na už započatý beh subjektívnej
premlčacej doby vplyv.“ S poukazom na chronológiu a závery lekárskych vyšetrení žalobcov je možné
konštatovať, že k ustáleniu ich zdravotného stavu došlo pravdepodobne v období konca roka 2015 až
začiatku roka 2016 (do februára 2016). V každom prípade najkrajnejším termínom, kedy ich zdravotný
stav už musel byť ustálený, je termín vykonania uvedených vyšetrení na účely bodového ohodnotenia
poškodenia zdravia žalobcov, teda 22.06.2016 a 24.06.2016. Druhou podstatnou skutočnosťou je
vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá teda o subjekte, ktorý nesie právnu zodpovednosť za
spôsobenú škodu. V tejto súvislosti žalovaný 2/ odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR SP. zn. 25
Cdo 871/2002 zo dňa 30.09.2003, v ktorom Najvyšší súd ČR uviedol: „O osobe, ktorá mu zodpovedá za
vzniknutú škodu, sa poškodený dozvie v okamihu, kedy dostane informáciu, na základe ktorej si môže
urobiť svoj úsudok o osobe konkrétneho škodcu: deň právoplatnosti trestného rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté o vine obžalovaného (škodcu), sa bez všetkého nepovažuje za deň, kedy sa poškodený
dozvedel o osobe škodcu.”
Žalovaný 2/ je názoru, že túto otázku si žalobcovia zodpovedali najneskôr dňa 20.10.2015, kedy vyplnili
vyššie uvedené Uplatnenie nárokov (ktoré následne zaslali žalovanému v rade 1) - v ňom ako škodcu
identifikovali p. Líviu Bruckler, teda osobu, ktorá dopravnú nehodu spôsobila. Tým, že Uplatnenie
nárokovadresovaliprávežalovanémuvrade1,žalobcovianadobudlitiežpresvedčenieotom,žejedaná
aj jeho zodpovednosť, a to z titulu povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktorým došlo k spôsobeniu dopravnej nehody.
Žalovaný 2/ je názoru, že dátumy 22.06.2016 a 24.06.2016, kedy v zmysle vyššie uvedených lekárskych
posudkov už musel byť zdravotný stav žalobcov ustálený, predstavujú najneskorší možný termín, kedy
sa jednotliví žalobcovia ako poškodení dozvedeli o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
S ohľadom na uvedené je možné uzatvoriť, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula žalobcovi 1/ najneskôr dňa 22.06.2018 a žalobkyni 2/
najneskôr dňa 24.06.2018. Keďže však žalobcovia si svoje nároky voči žalovanému 2/ uplatnili na súde
až dňa 23.05.2019, tieto ich nároky boli uplatnené v každom prípade po uplynutí vyššie vzhľadom na
uplatnenú námietku premlčania vyhovieť. Vo vzťahu k nárokom žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy,
ktorá im v dôsledku predmetnej dopravnej nehody mala vzniknúť, žalovaný 2/ je názoru, že aj tieto
nároky sú voči k žalovanému 2/ premlčané. Na tieto nároky sa taktiež vzťahuje vyššie uvedená zákonná
úprava premlčania. Žalobcovia si ich totiž uplatňujú na podklade zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a to osobitne podľa § 4 ods. 2 v spojení s §15 ods. 1 zákona o PZP (z
ktorých odvodzujú svoj priamy nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi). V zmysle §15 ods. 2 zákona
o PZP platí: „Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako
na premlčanie uvedenej subjektívnej premlčacej doby, a teda týmto ich nárokom súd nemôže nároku
proti osobe, ktorá škodu spôsobila.” Zákon o PZP pritom v poznámke pod čiarou odkazuje na § 106
Občianskeho zákonníka.
Aplikáciu označeného ustanovenia Občianskeho zákonníka na prípady uplatnenia náhrady
nemajetkovej ujmy podľa zákona o PZP potvrdil aj Krajský súd v Žiline svojím rozsudkom sp. zn.
8Co/106/2018 zo dňa 29. 6. 2018, v ktorom uviedol: „Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním
premlčania sa stotožnil s okresným súdom v aplikácii 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a potom
posúdením začiatku subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby od 21.07.2012 a jej uplynutím dňa
21.07.2014.” Nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch voči žalovanému 2/ sú
teda premlčané z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko premlčacia lehota žalobcovi 1/, ako aj žalobkyni 2/ už uplynula. Žalovaný 2/ zároveň
uviedol, že nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému 2/ sú premlčané aj pri
aplikácii ustanovenia 101 Občianskeho zákonníka, teda všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Táto
premlčacia lehota by totiž začala plynúť dňa 03.10.2015 ,deň nasledujúci po dni, kedy došlo k dopravnej
nehode a márne by uplynula dňa 03.10.2018.
7. Žalobcovia vo vyjadrení ( replika) k vyjadreniu žalovaného 2/ k žalobe, k vznesenej námietke
premlčania nároku uviedli, že vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe je nutné aplikovať § 104 OZ,
ktorý upravuje osobitný začiatok plynutia premlčacej doby v prípade nárokov z poistenia. Žalobcovia
uplatňujú nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vočižalovanému 2/ ako poistné plnenie za zodpovednosť majiteľky motorového vozidla. Z uvedeného
dôvodu je zrejmé, že nárok žalobcov vyplýva z povinného zmluvného poistenia a preto je nevyhnutné
tento právny režim a počítanie premlčacích dôb podriadiť aj osobitnej úprave, ktorú v tomto prípade
reprezentuje ust. § 104 OZ, ktoré stanovuje začiatok počítania
premlčacej doby, ktorá sa vzťahuje k plneniu z poistenia. Objektívna premlčacia doba tak započala
najskôr dňa 02.10.2016 ,t.j. rok po poistnej udalosti a uplynula najskôr dňa 02.10.2019. Nakoľko však
žalobcovia voči žalovanému 2/ uplatnili nároky zo škody a nemajetkovej ujmy podaním, ktoré bolo
doručené súdu prvej inštancie dňa 23.05.2019, nemožno konštatovať iné, ako že vznesená námietka
premlčania z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby podľa ust. § 101 OZ je nedôvodná. V tomto
smere sa javí vhodné poukázať, že i keď bolo uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým pripustil vstup
žalovaného 2/ do konania, vydané po uplynutí premlčacej doby t.j. dňa 03.11.2020, úkon uplatnenia
nárokov voči žalovanému 2/ bol uskutočnený bez pochybností pred uplynutím objektívnej premlčacej
doby. Vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe, ktorej plynutie žalovaný 2/ viaže na okamih, kedy sa
žalobcovia mohli dozvedieť o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu, t.j. kto je osoba, ktorá viedla, resp.
vlastnila motorové vozidlo, ktoré zapríčinilo nehodu, ktorej následkom boli úrazy žalobcov, z ktorých
podstaty uplatňujú nároky voči žalovanému 2/, žalobcovia najmä poukazujú na skutočnosť, že i keď
sa v zmysle ust. § 15 ods. 2 ZoPZP právna úprava premlčania týkajúca sa nároku žalobcov voči
majiteľke aplikuje aj na vzťah žalobcov a žalovaného 2/, nejde o totožné nároky a subjektívna premlčacia
doba nie je vo vzťahu k týmto osobám totožná. Žalobcovia v tomto smere poukazujú na Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.08.2014 vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 2 M
Cdo 9 /2013, podľa ktorého „V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu
škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od
poisťovateľa (priamy nárok), pričom sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi
vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku voči škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení
nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo
spôsobila. Napriek tomu tieto dva nároky na náhradu škody nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu
k posúdeniu otázky premlčania. Ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch
subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu
náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným
právnym predpisom (§ 15 PZP). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom
prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t.j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi
ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Navrhovateľ mal preto v súdenej veci
možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody buď od odporkyne1/, od odporcu2/ alebo od oboch naraz,
pričom začatie plynutia premlčacej doby sa u odporcov posudzuje osobitne. (...)“
Žalobcovia sa tak mohli síce o tom, že za vzniknutú škodu je zodpovedná konkrétna osoba, ktorá je
vlastníkom / vodičom konkrétneho motorového vozidla dozvedieť relatívne krátko po nehode samotnej,
táto skutková okolnosť však nemá vplyv na plynutie subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 OZ vo
vzťahu žalobcovia -žalovaný 2/. V tomto smere je potrebné podľa názoru žalobcov zistiť, kedy započala
subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému 2/. Tu považujú žalobcovia za nutné podotknúť,
že o skutočnosti, že žalovaný 1/ je výlučne likvidačným zástupcom žalovaného 2/ sa žalobcovia
objektívne mohli dozvedieť až z podania žalovaného 1/ zo dňa 11.02.2019, ktorým sa žalovaný 1/
vyjadril k žalobe. Do doručenia tohto podania žalobcom (11.02.2019) žalobcovia objektívne nemohli
žalovaného 2/ žalovať, keďže nemali vedomosť o tom, že poisťovateľom podľa ZoPZP je osoba odlišná
od žalovaného 1/, ktorý vykonával likvidáciu dotknutých poistných udalostí žalobcov, a teda že podľa
názoru žalovaného 1/ je hmotnoprávnym nositeľom povinnosti z poistného plnenia odlišná osoba
od žalovaného 1/. Nakoľko je objektívne zistiteľná vedomosť o povinnom subjekte (poisťovateľovi) v
zmysle ZoPZP jednou z podmienkou začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, čo podporujú taktiež
konštatovania žalovaného 2/ obsiahnuté vo vyjadrení, je nevyhnutné podľa názoru žalobcov dospieť
k záveru, že subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému 2/ započala plynúť najskôr dňa
11.02.2019, a uplynula, v súlade s akademickým náhľadom na inštitút premlčania a vzájomných vzťahov
objektívnej a subjektívnej dobe premlčania, najskôr dňa 02.10.2019 spoločne s objektívnou premlčacou
dobou. Nakoľko však žalobcovia voči žalovanému 2/ uplatnili nároky zo škody a nemajetkovej ujmy
podaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 23.05.2019, nemožno konštatovať iné, ako
že vznesená námietka premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106
ObčZ je rovnako nedôvodná. V kontexte uvedeného si žalobcovia dovoľujú upriamiť pozornosť súdu
prvej inštancie aj na vyjadrenie žalobcov zo dňa 16.05.2019, konkrétne na ods. (3) - (15) uvedeného
vyjadrenia, kde sa žalobcovia obšírne vyjadrujú k ich objektívnej nevedomosti o tom, že žalovaný 1/ bol
výlučne likvidačným zástupcom žalovaného 2/.8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení (duplika) k vyjadreniu žalobcov uviedol, že režim ust. § 104 Občianskeho
zákonníka dopadá svojou hypotézou len na premlčanie práva poisteného na poskytnutie poistného
plnenia. Žalovaný 2/ má za to, že nároky žalobcov na zaplatenie 23.796,31 eur s príslušenstvom zo
dňa 01.12.2017, t. j. nemajetková ujma v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, náhrada
bolestného v zmysle ust. § 444 Občianskeho zákonníka a náklady spojené s liečením v zmysle ust. § 449
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nepredstavujú poistné plnenie. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi
nárokom na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy a nárokom na poistné plnenie, ktoré predstavuje
uplatnený a preukázaný nárok na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy. Podľa ust. § 11 ods. 7
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platí, že
„Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota
na poskytnutie poistného plnenia.“ Žalovaný 2/ prostredníctvom likvidačného zástupcu žalovaného 1/
vyplatil žalobcom poistné plnenie v sume 1.590,- eur žalobcovi 1/ a 9.302,23 eur žalobkyni 2/, a teda
uplatnené a preukázané nároky na bolestné a náklady spojené s liečením. V rozsahu akom žalovaní
neuznali zvyšné peňažné nároky žalobcov, vrátane nemajetkovej ujmy, tieto sú predmetom uvedeného
sporu. Až momentom právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní týchto peňažných nárokoch žalobcom,
a teda rozhodnutia o základe peňažného nároku a jeho výške, tieto je žalovaný 2/ povinný uhradiť
ako poistné plnenie z titulu poistnej udalosti /škodová udalosť predstavuje skutočnosť, ktorá môže
byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa a naproti tomu poistná udalosť
predstavuje vznik povinnosti poisťovateľa nahradiť vzniknutú škodu/. Splatnosť plnenia sa teda týka
len rozsahu plnenia poisťovateľa, keď je už daný právny základ práva na poistné plnenie. V prípade
povinného zmluvného poistenia je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Ak poisťovateľ nesplní vyššie uvedenú povinnosť, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa § 517 OZ. Úroky z omeškania sa automaticky, bez potreby uplatnenia nároku, stávajú súčasťou
istiny , t.j. poistného plnenia (čl. 6 smernice 2000/26/ES). Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný
2/ je názoru, že aj samotní žalobcovia si musia byť vedomí skutočnosti, že predmetom sporu je náhrada
škody, keďže v žalobe citujú ust. § 15 ods. 1 Zákona o PZP, ktoré hovorí o uplatnení nároku na
náhradu škody. Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný 2/ za to, že hypotézu ust. § 104 Občianskeho
zákonníka nie je možné aplikovať na tento prípad a vo vzťahu k žalobcami uplatneným nárokom sa
aplikuje s poukazom na ust. § 15 ods. 2 Zákona o PZP premlčacia doba v zmysle ust. § 106 Občianskeho
zákonníka.
Žalovaný 2/ je toho názoru, že na nároky žalobcov, či už uplatnené voči samotnému škodcovi alebo
poisťovateľovi sa vzhľadom na formuláciu ust. § 15 ods. 2 Zákona o PZP vzťahuje rovnaká premlčacia
doba podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vrátane začiatku plynutia uvedenej premlčacej
doby.
Nie je rozhodujúce rozlíšenie nárokov medzi škodcom a poisťovateľom, ale rozlíšenie uplatnenia
nárokov voči poisťovateľovi a likvidačnému zástupcovi poisťovateľa. Uvedené je právnou a nie
skutkovou otázkou. Zo záznamu dopravnej nehody č. p. F.-DS-F č. B zo dňa 03.10.2015, ako aj z ďalších
dokumentov ohľadne dopravnej nehody (škodovej udalosti) vyplýva, že motorové vozidlo, ktorým bola
spôsobená dopravná nehoda je poistené u žalovaného 2/ a nie žalovaného 1/. Žalobcovia zastúpený
advokátskou kanceláriu pred tým ako sa rozhodli uplatniť si žalobou nároky na náhradu škody na zdraví
a nemajetkovej ujmy mali dôslednejšie vyhodnotiť, kto je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom
spore vzhľadom na ust. §15a Zákona o PZP a postavenie žalovaného 1/ ako likvidačného zástupcu.S ohľadom na vyššie uvedené a zásadu vigilantibus iura scripta sunt, žalovaný v 2/ má za to, že všetky
v žalobe uplatnené nároky žalobcov sú vo vzťahu k nemu v celom rozsahu premlčané a jeho námietka
premlčania vo vzťahu k všetkým žalobou uplatneným nárokom žalobcov vznesená podľa ust. § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka je dôvodná.
9. Žalobcovia v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku navrhli vykonať dokazovanie listinnými
dôkazmi - uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a k poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX,
prepúšťacia správa zo dňa 03.10.2015, lekárske nálezy, lekárske kontroly, lekárske odborné vyšetrenia,
posudky o bolestnom zo dňa 22.06.2016 a zo dňa 24.06.2016, výmenný list - Poukaz zo dňa 09.02.2016,
náklady na liečenie v tabuľkovej forme, kniha jázd za október 2015 až jún 2016, technický preukaz
vozidla s evidenčným číslom I technický preukaz vozidla s evidenčným číslom I Lekárska správa zo dňa
04.10.2015, prepúšťacie správy, potvrdenie o strate na zárobku počas PN - Úrazový príplatok k poistnej
udalosti č. XXXXXXXXXX, potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou,
mzdové listy žalobkyne 2/, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. 566741, rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o nároku na nemocenské, faktúra č. 20150355, odborný posudok na zdravotnícku
pomôcku, faktúra č. 1020160146, náklady na liečenie v tabuľkovej forme, kniha jázd za Október 2015
až Jún 2016, uplatnenie nárokov, oznámenie o likvidácii 1. a 2., Rozsudok NS SR zo dňa 27.08.2014,
sp. zn. 2 M
Cdo 9/2013.
10. Žalovaný 1/ v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany navrhol vykonať dokazovanie
listinami - záznam dopravnej nehody zo dňa 03.10.2015, oznámenie o likvidácií poistnej udalosti č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/560/2012 zo dňa
10.04.2014, Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-558/15 zo dňa 15.12.2016.
11. Žalovaný 2/ v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany navrhol vykonať dokazovanie
listinami - uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, posudok o bolestnom za žalobcu 1/ zo dňa
22.06.2016, posudok o bolestnom za žalobkyňu 2/ zo dňa 24.06.2016, Rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 80-0/106/2018 zo dňa 29.06.2018.
12. Súd vykonal dokazovanie listinami navrhnutými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav
podstatný pre rozhodnutie.
13. Žalobcovia 1/ a 2/ utrpeli početné zranenia následkom dopravnej nehody dňa 02.10.2015, ktorú
zavinila P. I., trvale bytom K. XX, M., motorovým vozidlom zn. K. M. EČV W-XXXXXB, ktorého
poisťovateľom v čase dopravnej nehody bol žalovaný 2/ Generali Versicherung AG, so sídlom
Landskrongasse 1-3, Viedeň, Rakúsko. Nároky poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobcovia uplatnili u žalovaného 1/, ktorý poistnej udalosti
žalobcu 1/ pridelil číslo XXXXXXXXXX a pre poistnú udalosť žalobkyne 2/ pridelil číslo XXXXXXXXXX.
14. Dňa 14.03.2017 žalovaný 1/ zaslal žalobcovi 1/ oznámenie o likvidácií poistnej udalosti číslo
XXXXXXXXXX, žalobcovi 1/ priznal počet bodov 90. Hodnota jedného bodu bola stanovená na 17,66
eur, čo predstavuje priznanú výšku poistného plnenia 1.590,- eur. Nárok žalobcu 1/ vo výške 965,70
eur za rehabilitácie spojené s liečením žalovaný 1/ neuznal, čo odôvodnil tým, že podľa jeho názoru
uplatňovaný nárok nespĺňa podmienky účelnosti nákladov spojených s liečením podľa ust. § 449 OZ.
Žalovaný 1/ neuznal ani náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovanej žalobcom 1/ vo výške 3.500,- eur. K
náhrade cestovných nákladov uplatňovaných žalobcom 1/ vo výške 27,70 eur sa žalovaný 1/ v oznámení
o likvidácií 1 nevyjadril.
15. Dňa 14.03.2017 žalovaný 1/ zaslal oznámenie o likvidácií poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX
žalobkyni 2/, ktorej bol priznaný počet bodov 525. Pri stanovení hodnoty jedného bodu na 17,66 eur,
priznaná výšku poistného plnenia predstavuje 9.272,- eur. Žalovaný 1/ uznal čiastočne nárok vo výške
16,23 eur za lieky a čiastočne nárok vo výške 14,00 eur za parkovné, náklady vo výške 168,96 eur za
lieky neuznal z dôvodu, že ich nepovažuje za lieky, ktoré súviseli s úrazom spôsobeným dopravnou
nehodou, náklady za náhradný rám na okuliare zničené pri dopravnej nehode, náklady na kancelárske
pomôcky, rehabilitácie a lekárske pomôcky v súhrnnej výške 3.406,87 eur žalovaný 1/ neuznal, nakoľkopodľa neho nárok nespĺňa podmienky účelnosti nákladov spojených s liečením podľa ust. § 449 OZ.
Žalovaný neuznal ani náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa 2/ uplatnila vo výške 6.500,- eur. K
cestovným náhradám žalovaný 1/ žiadal rozdelenie ciest vykonaných použitím vozidiel EČV: I a I
16. Žalobcovia 1/,2/ zaslali dňa 13.04.2017 žalovanému 1/ vyjadrenie k oznámeniam o likvidácií
poistných udalostí, zároveň zaslali žalovanému 1/ dokumenty požadované žalovaným 1/ v oznámení o
likvidácií, dňa 05.09.2017 žalovaný 1/ zaslal reakciu na vyjadrenie žalobcov, vyjadril sa k dokumentom,
ktoré žalobcovia vo vyjadrení zaslali a náklady za rehabilitácie, ako aj cestovné náklady, ktoré zaslané
dokumenty preukazovali, neuznal.
17. Z listín označených ako Posudok o bolestnom vyplynulo, že dňa 22.06.2016 ( v predmetnom
posudku je nesprávne uvedený dátum 22.06.2015) bolo A.. I. B. vyhotovené hodnotenie bolestného s
bodovým ohodnotením poškodenia zdravia žalovaného 2/ a dňa 24.06.2016 A.. I. B. vyhotovil lekársky
posudok s bodovým ohodnotením poškodenia zdravia dňa žalobkyne 2/.
18. Súd zistený skutkový stav právne posúdil nasledovne:
18.1. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto
zákona sa rozumie poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná
poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na
základe osobitného predpisu.
18.2. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
18.3. Podľa § 15 ods. 2 cit. zák., na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
18.4. Podľa § 15a ods. 1 cit. zák., poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem členského
štátu,vktorommuboloudelenépovolenienavykonávaniepoisťovacejčinnosti,určiťsvojholikvidačného
zástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá musí mať trvalý
pobyt alebo sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť.
18.5. Podľa § 15a ods. 2 cit. zák., likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa
a na jeho účet; likvidačný zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného poisťovateľa
alebo viacerých poisťovateľov; vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky
poisťovateľa.
18.6. Podľa § 15a ods. 3 písm. a) cit. zák., likvidačný zástupca zhromažďuje informácie potrebné
na prešetrenie nárokov poškodeného na náhradu škody a vykonáva činnosti potrebné na ich
uspokojenie,akškodabolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidla,naktorébolouzavretépoistenie
zodpovednosti v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo
sídlo
18.7. Podľa § 15a ods. 4 cit. zák., likvidačný zástupca je oprávnený vo vzťahu k poškodenému pri
uspokojovaní jeho nárokov zastupovať poisťovateľa v plnom rozsahu a musí zabezpečiť prešetrovanie
nárokov poškodeného v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo
sídlo; tým nie je dotknuté právo poškodeného uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi alebo proti osobe, ktorá túto škodu spôsobila.
18.8. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
18.9. Podľa § 13 ods. 1, 2 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
18.10. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.
18.11. Podľa § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
18.12. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej.
Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
18.13. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18.14. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
19. Súd po posúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní
navrhnutých dôkazov a ich vyhodnotení dospel k názoru, že nároku žalobcov nie je možné vyhovieť.
20. Nakoľko žalovaný 1/ namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní, súd sa v prvom rade musel
vysporiadať s touto otázkou, nakoľko preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej na strane žalobcu,
alebo pasívnej na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.
21. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie znamená,
že účastník nebol subjektom práva, ktoré bolo predmetom konania, čo vedie k zamietnutiu žaloby. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu.
22. V predmetnom konaní žalovaný 1/ namietol svoju pasívnu legitimáciu vzhľadom na jeho postavenie
ako likvidačného zástupcu. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 1/ a je taktiež názoru, že vo
vzťahu k poistnej udalosti žalobcov vystupoval žalovaný 1/ v pozícii likvidačného zástupcu, vystupoval
ako likvidátor poistnej udalosti, nie v postavení poisťovne. S poukazom na cit. ust. § 15a ods. 2 zákona
č. 381/2001 v spojení s ust. § 15a ods. 4, pri objasňovaní skutkového stavu likvidátor koná v mene
poisťovateľa a na jeho účet a zastupuje poisťovateľa v plnom rozsahu, žalovaný1/ tak pri likvidovaní
poistnej udalosti nekonal, ani nebol oprávnený konať vo svojom mene a na vlastný účet. Ak žalobcovia
tvrdili, že nárok voči žalovanému 1/ uplatnili len z dôvodu, že žalovaný 1/ začal prešetrovať skutočnosti
spojené s dopravnou nehodou a skutočnosti relevantné pre určenie výšky poistného plnenia a žalobcom
1/ a 2/ súčasne pridelil číslo poistnej udalosti, pričom z oznámení o likvidácií poistných udalostí
zastupovanie v mene iného subjektu nevyplývalo a žalobcovia objektívne nemali vedomosť o tom, že
žalovaný 1/ vykonáva likvidáciu poistnej udalosti v mene inej osoby a na účet inej osoby, je zrejmé,
že v liste žalovaného 1/ s dátumom 05.09.2017 adresovanom žalobkyni 2/ je uvedené, že v danom
prípade žalovaný 1/ vystupoval ako likvidačný zástupca podľa ust. § 15a ods. 2 zákona č. 381/2001
Z.z. Žalobcovia tak pred podaním žaloby mali vedomosť, že žalovaný 1/ vystupuje pri likvidovaní
poistnej udalosti len ako likvidačný zástupca. Rovnako im z dostupného záznamu dopravnej nehody
vyhotovenom Okresným dopravným Inšpektorátom v Dunajskej Strede dňa 03.10.2015 bola známa
skutočnosť, že motorové vozidlo zn. K. M. EČV W-XXXXXB, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda,
je poistené v Generali Rakúsko, čo je odlišný subjekt od žalovaného 1/. Tvrdenie žalobcov, že objektívne
neboli schopní identifikovať poisťovateľa tak neobstojí.
23. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ nie je v konaní pasívne
legitimovaný a nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť nároky žalobcov uplatnené
žalobou, súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol.24. Vo vzťahu k nároku žalobcov uplatnenému v priebehu konania voči žalovanému 2/ návrhom
doručeným súdu dňa 23.05.2019, na základe ktorého súd pripustil vstup žalovaného do konania a
zároveň pripustil zmenu petitu, súd dospel k názoru, že nároku žalobcov ani voči žalovanému 2/ nie
je možné priznať úspech. Žalovaný 2/ v konaní vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov
žalobcov a súd sa v celom rozsahu s argumentáciou žalovaného 2/ stotožnil.
25. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných
osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po
časovo neprimeranej dobe.
26. Nároky žalobcu 1/ na náhradu škody, ktorá pozostáva z náhrady bolestného, náhrady za
rehabilitačné terapie a cestovné náklady a nárok& žalobkyne 2/ na náhradu škody pozostávajúcej z
náhrady bolestného, náhrady za dynamickú stoličku, biolampu, stojan, náhrady za rehabilitačné terapie,
zničené okuliare, kancelárske pomôcky, lieky, parkovné a cestovné náklady, spadajú pod skutkovú
podstatu ustanovení § 442 a nasl. OZ a vo vzťahu k nárokom zo zodpovednosti za škodu sa aplikuje s
poukazom na § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle §
106 OZ. Znamená to, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začína plynúť
od momentu, kedy sa poškodený dozvie rozhodujúce skutočnosti zakladajúce jeho nárok na náhradu
škody.Nakoľkovdanomprípadesajednáoškodunazdraví,resp.nárokysúvisiacesoškodounazdraví,
rozhodujúce pre plynutie premlčacej lehoty je, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcov, ako
poškodených a vedomosť žalobcov o subjekte, ktorý nesie právnu zodpovednosť za spôsobenú škodu.
Za termín ustálenia zdravotného stavu žalobcu 1/ možno považovať vyšetrenie pre účely bodového
ohodnotenia v posudku o bolestnom dňa 22.06.2016 a v prípade žalobkyne 2/ vyšetrenie pre rovnaký
účeldňa24.06.2016.Druhoupodstatnouskutočnosťoujevedomosťoosobe,ktorázaškoduzodpovedá.
Žalobcovia pri uplatnení nárokov vo formulári vyplnenom dňa 20.10.2015 ako škodcu identifikovali P. I.,
ktorá dopravnú nehodu spôsobila, predmetné tlačivo adresovali žalovanému 1/, mali tak za to, že titulom
povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým došlo k
spôsobeniu dopravnej nehody, je daná aj zodpovednosť žalovaného 1/.
27. V vychádzajúc z uvedeného dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1 OZ
žalobcovi 1/ uplynula najneskôr dňa 22.06.2018 a žalobkyni 2/ najneskôr dňa 24.06.2018. Nakoľko
žalobcovia svoje nároky voči žalovanému 2/ uplatnili na súde dňa 23.05.2019, uplatnili ich po uplynutí
subjektívnej premlčacej doby.
28. Čo sa týka nárokov žalobcov uplatnených titulom náhrady nemajetkovej ujmy, súd je názoru, že aj
na tieto nároky sa vzťahuje zákonná úprava premlčania podľa § 106 ods.1 OZ, nakoľko žalobcovia svoje
nároky uplatnili v rámci zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 4 ods. 2
v spojení s §15 ods. 1. Vychádzajúc z ust.§15 ods. 2 zákona „Na premlčanie nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila,”
pričom v poznámke pod čiarou predpis odkazuje na § 106 OZ. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota
začala plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k dopravnej nehode, t.j. dňa 03.10.2015 a uplynula
dňa 03.10.2017. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tak žalobcovia uplatnili po uplynutí zákonnej
premlčacej doby.
29. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným 1/,2/, ktorí mali plný
úspech vo veci, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.O výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie s poukazom na ust. §-u 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a
náležitosti odvolania podľa 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.