Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203194
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725203194.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobcu: U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. P. X, W. - H.,
splnomocnený zástupca: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X, S., proti žalovanej: L. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, F., prechodne bytom O. X, F., o žalobe na obnovu konania vedeného
na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 8Pc/3/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 8Pc/3/2023 odmieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 03.10.2025 domáhal obnovy konania vedeného
na tunajšom súde pod spisovou značkou 8Pc/3/2023. Žalobu na obnovu konania odôvodnil tým, že

žalobca v konaní sp. zn. 8Pc/3/2023 jednoznačne popieral otcovstvo k uvedeným deťom a opakovane
žiadal vykonanie znaleckého dokazovania spôsobom, ktorý bude procesne čistý, odborne nezvratný
a predovšetkým v súlade so štandardmi modernej genetickej vedy, k tomu nedošlo. Jediným a
rozhodujúcim dôkazom, na základe ktorého súd vyniesol svoj rozsudok, bol znalecký posudok č.
XX/XXXX vypracovaný znalcom P.. P. W., F.., ktorého výsledky boli označené za „prakticky dokázané“.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že rozsudok zo dňa 11.12.2023 je postavený na dôkazoch,

ktoré nemožno považovať za zákonné a presvedčivé. To je dôvodom, prečo podáva návrh na povolenie
obnovy konania, aby mohol byť tento zásadný nedostatok napravený a aby bolo zabezpečené, že v
novom konaní bude vykonané riadne, objektívne a odborne presvedčivé dokazovanie prostredníctvom
nezávislého znaleckého ústavu. V predmetnej veci bolo rozhodnutie súdu založené výlučne
na znaleckom posudku č. XX/XXXX, vypracovanom znalcom P.. P. W., F.. Tento posudok bol
predložený a hodnotený bez toho, aby žalobca mal reálnu možnosť overiť zákonnosť a korektnosť jeho

vypracovania.Neexistovalžiadenpriestornakonfrontáciuznalcasodbornýmiotázkami,nebolvykonaný
kontrolný znalecký posudok, súd odmietol návrhy na doplnenie dokazovania, čím bola narušená
kontradiktórnosť konania. V danom prípade došlo práve k takejto situácii. Znalecký posudok bol
vykonaný spôsobom, ktorý vyvoláva zásadné pochybnosti o jeho správnosti. Odber biologických vzoriek
nebol realizovaný v prítomnosti všetkých účastníkov a bez zabezpečenia kontrolných mechanizmov, čím
bola vylúčená možnosť objektívnej kontroly. Takto získaný výsledok nemožno považovať za spoľahlivý

ani zákonný. Ďalším dôvodom obnovy konania je § 397 písm. b) CSP, podľa ktorého sa obnova
konania povolí, ak rozhodnutie vychádzalo z dôkazu, ktorý sa ukázal byť nepravdivý alebo bol získaný
nezákonným spôsobom. Vzhľadom na absenciu riadnych procesných záruk pri vykonaní DNA testov a
ich spracovaní je dôvodné domnievať sa, že výsledky posudku nemožno považovať za zákonné. Súd
sa v celom konaní uspokojil s jediným znaleckým posudkom a odmietol návrhy žalobcu na doplnenie
dokazovania prostredníctvom nezávislého znaleckého ústavu. Takýmto postupom hrubo porušil zásadu

kontradiktórnosti, ktorá je základnou procesnou zárukou každého účastníka. Podľa čl. 3 CSP má súd
postupovať tak, aby bolo účastníkom umožnené uplatňovať ich práva a aby sa uplatnila zásada rovnostizbraní. V predmetnej veci bolo práve toto účinne znemožnené - navrhovateľovi nebolo umožnené
predložiť alternatívny znalecký posudok ani zabezpečiť kontrolný odber biologického materiálu. Ďalším
závažným pochybením je, že súd opomenul povinnosť skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku

znaleckého dôkazu. Súd ďalej ignoroval zásadu vyjadrenú v § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorej musí
rozhodnutie vychádzať zo všetkých vykonaných dôkazov, pričom každý dôkaz sa hodnotí jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti. V skutočnosti však súd založil rozsudok iba na jednom, navyše spornom dôkaze,
bez toho, aby prihliadol na ďalšie okolnosti prípadu - napríklad na fakt, že matka detí sama pôvodne
označila iné osoby ako možné otcov, či že časový rámec počatia vykazuje rozpory. Tieto okolnosti mohli

mať zásadný význam, avšak súd ich úplne opomenul. Výsledkom bolo, že žalobca bol v konaní procesne
znevýhodnený a zbavený možnosti reálne brániť svoje práva.

2. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré

je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

3.Podľa§398CSP,žalobanaobnovukonaniajeprípustnáajprotiprávoplatnémuuzneseniu,ktorýmbol
schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;
to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

4. Podľa § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo

zrušenie možno dosiahnuť inak.

5. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

6. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

7. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

8. Podľa § 413 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene ,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

9. Podľa § 413 ods. 2 CSP, Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba
doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

10. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je
obnova konania procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď odmietne, povolí
ju alebo zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie voveci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava
súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten,
kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP),

a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP). V
oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým,
že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka
nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten,

kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich
označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať
dokazovanie.

11. Jedným zo základných predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, je to, či
žaloba na obnovu konania bola podaná v zákonom predpísaných lehotách. Civilný sporový poriadok

pre podanie žaloby na obnovu konania ustanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota
v zmysle § 403 ods. 1 CSP je tri mesiace a plynie odo dňa, kedy sa ten, kto žalobu podáva, mohol
dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, kedy ho mohol uplatniť. Objektívna lehota v
zmysle § 403 ods. 2 CSP je tri roky a plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené znamená, že za
splnenia ďalších podmienok sa môže oprávnená osoba domáhať povolenia obnovy konania, ak žalobu

na súde uplatní najneskôr do 3 rokov od momentu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola vec, ktorá
sa žiada obnoviť skočená. Subjektívna lehota, ktorá plynie od momentu, kedy sa oprávnená osoba
mohla dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, kedy ho mohla uplatniť, plynie v objektívnej
trojročnej lehote. To znamená, že v prípade obnovy konania podľa § 397 písm. a), b) CSP môže uspieť
(za splnenia ďalšieho) len taká žaloba, kde o dôvodoch obnovy konania sa oprávnená osoba dozvedela,

a zároveň podala žalobu najneskôr do 3 rokov od právoplatného skončenia veci.

12. Výnimku z tohto pravidla požívajú také výnimočné okolnosti, ako sú popísané v § 404 CSP, ak bol
trestnýrozsudok,napokladektoréhosaprávopriznalo,neskôrzrušený;aknovédôkazysúvisiasnovými
vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť; bolo rozhodnuté v neprospech

stranyvdôsledkutrestnéhočinusudcu,inýchsubjektovkonaniaaleboinejosobyzúčastnenejnakonaní;
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením; je v
rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre

strany záväzné.

13. Po preskúmaní doručenej žaloby na obnovu konania súd prvej inštancie konštatuje, že podaná
žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP a zároveň podaná
oneskorene podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP.

14. Žalobca podal žalobu na obnovu konania z dôvodov podľa § 397 písm. a) a b) CSP, keď tvrdil,
že v konaní sp. zn. 8Pc/3/2023 bolo rozhodnutie súdu založené výlučne na znaleckom posudku č.
XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec P.. P. W., F.. Žalobca namietal, že tento posudok bol predložený
a hodnotený bez toho, aby mal reálnu možnosť overiť zákonnosť a správnosť jeho vypracovania.

Tvrdil, že neexistoval priestor na konfrontáciu znalca s odbornými otázkami, nebol vykonaný kontrolný
znalecký posudok a súd odmietol jeho návrh na doplnenie dokazovania, čím mala byť porušená zásada
kontradiktórnosti konania. Ďalej uviedol, že výsledky posudku nemožno považovať za zákonné, pretože
odber biologických vzoriek nebol vykonaný v prítomnosti všetkých účastníkov konania a bez dostatočnej
procesnej kontroly.

15. Súd po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná oprávnenou
osobou, keďže v konaní sp. zn. 8Pc/3/2023 bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu, ktorému bola
uložená vyživovacia povinnosť a určené otcovstvo k maloletým deťom. Napriek tomu žaloba nespĺňa
zákonné predpoklady prípustnosti podľa § 397 a nasl. CSP, pretože žalobca neuviedol žiadne nové

skutočnosti, rozhodnutia ani dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Jeho
tvrdenia smerujú výlučne proti spôsobu hodnotenia dôkazov a priebehu znaleckého dokazovania, čo nie
je dôvodom obnovy konania v zmysle § 397 CSP.16. Súd sa ďalej zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby na obnovu konania. Podľa § 403 ods. 1
CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa ten, kto žalobu
podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa § 403 ods. 2

CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Uvedené lehoty sú prekluzívne a ich zmeškanie nemožno odpustiť (§ 405 CSP).

17. V preskúmavanej veci nadobudol rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 8Pc/3/2023
právoplatnosť dňa 20.12.2023. Žaloba na obnovu konania bola súdu doručená dňa 03.10.2025, teda

po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 403 ods. 1 CSP. Žalobca ani neuviedol, odkedy
sa mohol o údajnom dôvode obnovy dozvedieť, a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v tom bránila
objektívna prekážka. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že žaloba bola podaná oneskorene.

18. Zmeškanie trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania má za následok
zánik práva podať tento mimoriadny opravný prostriedok. Lehota je prekluzívna a jej uplynutím sa

právo podať žalobu na obnovu konania definitívne stráca; jej zmeškanie nemožno odpustiť ani obnoviť.
Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná až po uplynutí uvedenej lehoty, bolo nevyhnutné ju podľa § 413
ods. 1 písm. a) CSP odmietnuť ako oneskorene podanú.

19. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že aj keby bola žaloba na obnovu konania podaná v zákonnej

lehote, bolo by ju potrebné odmietnuť ako zjavne nedôvodnú podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca
v návrhu neoznačil žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia ani dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli viesť k priaznivejšiemu rozhodnutiu vo veci. Jeho tvrdenia
smerujú výlučne proti hodnoteniu už vykonaného znaleckého dôkazu, pričom takáto námietka nie je
dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) ani písm. b) CSP. Obnova konania nie je prostriedkom

na revíziu skutkových a právnych záverov právoplatného rozhodnutia, ale výnimočným procesným
inštitútom určeným na odstránenie nespravodlivosti spôsobenej nemožnosťou účastníka bez svojej viny
uplatniť rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní.

20. Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 8Pc/3/2023 mal súd za preukázané, že žalobca bol v
pôvodnom konaní riadne zastúpený advokátom a zúčastnil sa pojednávania, na ktorom bol znalecký
posudok č. XX/XXXX vykonaný ako dôkaz. Žalobca v tomto konaní nenamietal spôsob vypracovania ani
výsledky znaleckého posudku, nenavrhol výsluch znalca, ani doplnenie dokazovania prostredníctvom

iného znalca či znaleckého ústavu. Po oboznámení sa s výsledkami dokazovania uzavrel s matkou
maloletých detí rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú súd schválil.
Po vyhlásení rozsudku sa žalobca v prítomnosti svojho právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka
výslovne vzdal práva podať odvolanie. Z toho vyplýva, že žalobca mal v pôvodnom konaní plnú možnosť
uplatniť všetky svoje procesné práva vrátane práva namietať proti znaleckému dôkazu, no nevyužil ju,

a jeho procesnú pasivitu nemožno nahrádzať podaním mimoriadneho opravného prostriedku.

21. Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba na obnovu konania
nespĺňa zákonné podmienky prípustnosti podľa § 397 a nasl. CSP. Bola podaná po uplynutí zákonnej

trojmesačnej lehoty, neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by žalobca bez svojej
viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, a navyše v pôvodnom konaní žalobca procesne pasívne
akceptoval priebeh dokazovania aj samotný rozsudok. Preto súd žalobu na obnovu konania podľa § 413
ods. 1 písm. a) a e) CSP odmietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu
na obnovu konania odmietol, v konaní bola úspešná žalovaná, ktorá by mala právo na náhradu trov

konania v plnom rozsahu. Žalovanej však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli. Súd preto v súlade
so zásadou hospodárnosti zakotvenou v článku 17 CSP a rozhodnutím publikovaným pod R 72/2018
rozhodol nielen o nároku, ale aj o jeho výške a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Pezinok) na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362

ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.