Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321202770
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5321202770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej
veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXXX, 2/ B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX D. XXXX, proti žalovanej: B. F., D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, XXX XX H.,
o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
CA-9C/74/2021 – 158 zo dňa 08.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom žalovanej proti žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že predmetom daného sporu je žalobcami v rade 1/ a 2/
uplatnený nárok o určenie, že žalovaná nie je závetnou dedičkou po poručiteľovi B. C., nar. XX.XX.XXXX

a zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Uvedený nárok žalobcovia v rade 1/ a 2/ uplatnili v súdnom konaní
po tom, čo boli uznesením, č. k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2019 zo dňa 13.09.2021 odkázaní na
podanie žaloby o určenie, že žalovaná nie je závetným dedičom po poručiteľovi B. C., zomrelom dňa
XX.XX.XXXX,atovlehote40dníododňaprávoplatnostiuznesenia.Včasnosťpodaniažalobyourčenie,
že žalovaná nie je závetnou dedičkou po zomrelom poručiteľovi B. C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX,
nebolamedzistranamisporuspornou.Zároveňokresnýsúdmalzúradnejčinnostizistené,žeuznesenie
č. k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2019 zo dňa 13.09.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2021.

Citovaním uznesením č. k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2021 stanovená lehota na podanie žaloby
plynula do 09.11.2021. Podľa podacej pečiatky súdu bola žaloba podaná na súde dňa 18.10.2021.
Lehota na podanie žaloby určená uznesením č. k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2019 zo dňa 13.09.2021
bola žalobcami v rade 1/ a 2/ dodržaná. Žaloba o určenie, že žalovaná nie je závetným dedičom po
zomrelom poručiteľovi B. C., zomrelom dňa XX.XX. XXXX, bola podaná včas.
1.2. Súd prvej inštancie žalobcami v rade 1/ a 2/ podanú žalobu o určenie, že žalovaná nie je závetnou
dedičkou, vyhodnotil ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je a na túto žalobu aplikoval § 137

písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), v zmysle ktorého
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem,naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu. Naliehavý právny záujem na žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je, je daný tam, kdepomocou takejto žaloby možno eliminovať stav neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave
nie je možné dospieť inak a tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu príslušný

právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Naliehavý právny záujem žalobcov v rade
1/ a 2/ na nimi požadovanom určení žalovaná nesporovala. Naliehavý právny záujem žalobcov v rade 1/
a 2/ na nimi požadovanom určení, že žalovaná nie je závetnou dedičkou po poručiteľovi B. C., zomrelom
dňa XX.XX.XXXX, podľa názoru okresného súdu vyplýval i z uznesenia, č. k. 10D/130/2019-86, Dnot
359/2019 zo dňa 13.09.2021, ktorým uznesením boli žalobcovia v rade 1/ a 2/ poučení, čoho sa

majú domáhať, ako majú formulovať žalobný petit a v súlade s týmto poučením žalobcovia v rade 1/
a 2/ aj žalobný návrh uplatnili. Napokon určením, či žalovaná je, resp. nie je závetnou dedičkou po
poručiteľovi B. C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, bude odstránená neistota v právnom vzťahu medzi
žalobcami v rade 1/ a 2/ a žalovanou, s konečnou platnosťou bude vyriešený spor medzi žalobcami
v rade 1/ a 2/ a žalovanou o dedičské právo. Okresný súd preto zo všetkých týchto dôvodov bol toho
názoru, že naliehavý právny záujem žalobcov v rade 1/ a 2/ na nimi požadovanom určení je daný.

1.3. Okresný súd podotkol, že stranou v spore o dedičské právo sú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia.
Ide tu o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 78 CSP. Ak nie je splnená podmienka účasti všetkých
subjektov podľa § 78 ods. 1 CSP, súd žalobu podľa § 78 ods. 2 CSP zamietne. Splnenie podmienky
riadneho okruhu subjektov v spore nebol medzi stranami sporu sporným. Zároveň uznesením č. k.
10D/130/2019-86, Dnot 359/2019 zo dňa 13.09.2021 mal okresný súd preukázané, že do úvahy ako

dedičia po poručiteľovi B. C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX prichádzajú rodičia, ktorí v danom spore
vystupujú v procesnom postavení žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovaná, voči ktorej žalobcovia uplatňujú
nárok o určenie, že nie je závetnou dedičkou poručiteľa, ako spolužijúca osoba. Iné, ďalšie osoby do
úvahy prichádzajúce ako dedičia po poručiteľovi B. C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX z uznesenia, č.
k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2019 zo dňa 13.09.2021 nevyplývajú. Okresný súd preto konštatoval

splnenie podmienky riadneho okruhu subjektov, ktorí v danom spore o dedičské právo majú vystupovať.
Okresný súd preto pristúpil k vecnému prejednaniu žalobcami v rade 1/ a 2/ uplatneného nároku.
1.4. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ uplatnený nárok o určenie, že žalovaná nie je závetnou dedičkou, skutkovo
odôvodňovali tým, že závet bol spísaný poručiteľom v tiesni a v zlom zdravotnom stave fyzickom
a duševnom, pod nátlakom žalovanej a je rozporný s dobrými mravmi. Uviedli, že dňa 26.02.2015 sa

poručiteľ dobrovoľne vzdal dedičstva po starej matke v prospech mamy a tety a už 02.03. napísal závet
na žalovanú. Medzi stranami nebolo sporným, že závetom, vo vzťahu ku ktorému žalobcovia v rade 1/
a 2/ tvrdili, že bol spísaný poručiteľom v tiesni, pod nátlakom a v zlom duševnom a fyzickom zdravotnom
stave, je závet zo dňa 02.03.2015 opísaný v uznesení č. k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2019 zo dňa
13.09.2021. Podľa citovaného uznesenia, jeho odôvodnenia, bol po poručiteľovi zistený vlastnoručný

závet spísaný vlastnou rukou, napísaný v I. J. D. a v listine je ako deň, mesiac a rok podpísania
uvedený dátum 02. marca 2015. Vo vzťahu k tomuto závetu dedičia podľa odôvodnenia uznesenia tvrdili
absolútnu neplatnosť z dôvodu, že testátor závet spísal v tiesni a pod nátlakom, ako aj v zlom fyzickom
a duševnom stave. Žalobcovia uvedený závet poručiteľa zo dňa 02.03.2015 v konaní nepredložili, ani
nenavrhli vykonanie dokazovania jeho oboznámením z dedičského spisu, sp. zn. 10D/130/2019 po

zomrelom poručiteľovi B. C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. V zmysle § 185 ods. 1, ods. 2 CSP súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a aj bez návrhu môže vykonať dôkaz, ktorý vyplýva
z verejných registrov a zo zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia
strán sú v rozpore so skutočnosťou, iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Okresný súd preto, keďže žalobcovia v rade 1/ a 2/ nenavrhli dokazovanie týmto závetom predloženým v

konaní, sp. zn. 10D/130/2019 a zároveň tento dôkaz nespadá pod dôkazy, ktoré súd v zmysle § 185 ods.
2 CSP môže vykonať aj bez návrhu, dokazovanie týmto závetom nachádzajúcim sa v spisovom materiáli
sp. zn. 10D/130/2019, nevykonal. Žalovaná v konaní predložila overenú fotokópiu závetu poručiteľa zo
dňa 02.03.2015. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ nenamietali nesúlad žalovanou predloženej kópie závetu zo
dňa 02.03.2015 so závetom predloženým v konaní sp. zn. 10D/130/2021. Súd prvej inštancie preto vzal

za medzi stranami sporu nesporné, že fotokópia závetu predložená v konaní žalovanou je zhodná so
závetom predloženým v dedičskom konaní po poručiteľovi B. C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.
1.5. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ nesporovali dodržanie náležitosti závetu v zmysle § 476 a
§ 476a Občianskeho zákonníka. Nenamietali vlastnoručné napísanie celého závetu zo dňa 02.03.2015
poručiteľom B. C., zomrelým dňa XX.XX.XXXX, ani netvrdili a nepreukázali, že podpis poručiteľa na

tomto závete nie je jeho podpisom. Naopak,
z vyjadrenia žalobcov v rade 1/ a 2/ uvedeného v skutkových tvrdeniach podanej žaloby, kde uvádzali,
„že štýl písma, akým bol závet napísaný, svedčí o tom, že poručiteľ nebol zdravý a v pohode“, možno
vyvodiť logický záver, že závet bol napísaný poručiteľom. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ podľa štýlu písma,akým bol závet napísaný, nespochybnili jeho celé napísanie poručiteľom, ale spochybnili zdravotný stav
poručiteľa a jeho spôsobilosť v čase napísania závete takýto úkon učiniť. Súd prvej inštancie preto vzal
zamedzistranamisporunespornéazároveňzapreukázané,žepísomnáformazávetuporučiteľazodňa

02.03.2015 bola zachovaná, poručiteľ celý text závetu vlastnoručne napísal a vlastnoručne podpísal.
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v spore nenamietali ani určitosť a zrozumiteľnosť závetu poručiteľa zo dňa
02.03.2015 ako náležitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
1.6. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v konaní sporovali spôsobilosť poručiteľa závet zriadiť, keď uvádzali, že
závet bol spísaný v zlom zdravotnom stave, a to fyzickom, ako aj duševnom. Žalovaná sa v konaní

bránila, že poručiteľ bol do konca svojho života svojprávnou osobou, nikdy nemal štatút zverenej osoby.
Uvedená skutočnosť, že poručiteľ B. C., zomrelý dňa XX.XX.XXXX, nebol pozbavený, ani obmedzený
v spôsobilosti na právne úkony, nebola medzi stranami sporu sporná. Okresný súd preto prejudiciálne
ustálil, že dôvod neplatnosti závetu zo dňa 02.03.2015 podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie
je daný.
1.7. Okresný súd uviedol, že podstatným a rozhodujúcim z pohľadu § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka

je to, či konajúca osoba v čase uskutočnenia právneho úkonu bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá
ju pre tento úkon robí neschopnou. Posúdenie, či konajúca osoba pre duševnú poruchu nebola schopná
urobiť konkrétny právny úkon, je otázka odborná, znalecká. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ dôkazy o duševnej
poruche, ktorou by poručiteľ v deň, kedy závet vyhotovil, trpel a táto duševná porucha ho na takýto úkon
robila neschopným, nepredložili. Nepreukázali preto neplatnosť závetu zriadeného poručiteľom B. C.,

zomrelým dňa XX.XX.XXXX podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre duševnú poruchu, ktorou by
poručiteľ trpel v deň spísania závetu a ktorá ho pre takýto právny úkon – závet robila neschopným.
1.8. Ak žalobcovia v rade 1/ a 2/ tiež tvrdili zlý fyzický zdravotný stav poručiteľa, poručiteľ, ktorému
zdravotná alebo iná prekážka objektívne znemožňuje písať, nemôže platne holografný závet vyhotoviť.
V danom prípade súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaného dokazovania, všetkých vykonaných

dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ takéto
zdravotné alebo iné prekážky existujúce u poručiteľa v deň vyhotovenia závetu, t. j. v deň 02.03.2015,
ktorébymuobjektívnebránilizávetnapísať,nepreukázali.Žalobcoviavrade1/a2/,akoužbolouvedené
aj vyššie, nespochybnili, že závet zo dňa 02.03.2015 bol poručiteľom vlastnoručne napísaný. K jeho
zdravotnému obmedzeniu a schopnosti prečítať si určitý text žalobca v rade 1/ uviedol, že poručiteľ mal

špeciálnu lupu, dal si najsilnejšiu šošovku, najsilnejšie sklíčko, na to ďalšie sklíčko, mal takto tri sklíčka
na sebe. Nebola preto preukázaná taká okolnosť spočívajúca vo fyzickom zdravotnom stave poručiteľa,
ktorá by objektívne bránila poručiteľovi písať, a tým pri prejudiciálnom posúdení platnosti závetu zo dňa
02.03.2015 súdom aj jeho neplatnosť pre fyzicky zdravotný stav poručiteľa.
1.9. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ tiež v konaní tvrdili, že závet bol spísaný v tiesni a pod nátlakom

žalovanej. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je i to, aby
bol urobený slobodne a vážne, inak je neplatný. Slobodu vôle vylučuje predovšetkým násilie (fyzické
donútenie), ktoré musí mať takú povahu a intenzitu, aby sa uplatnenie vôle u donucovaného celkom
vylúčilo a nahradilo sa vôľou donucujúceho. Bezprávna vyhrážka (psychické donútenie) je bezprávne
pôsobenie na vôľu konajúceho, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí a je takej

intenzity, že konajúceho obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by
inak neurobil, vôľa prejavená v právnom úkone sa vytvára pod vplyvom tohto strachu. Medzi donútením
(fyzickým, psychickým) a vykonaným právnym úkonom musí byť príčinná súvislosť.
1.10. Žalovaná akýkoľvek nátlak na poručiteľa v konaní poprela. Žalobcov v rade 1/ a 2/ preto zaťažovalo
dôkazné bremeno preukázať, že poručiteľ vyhotovil dňa 02.03.2015 závet pod vplyvom takéhoto

donútenia, či už fyzického alebo psychického, bez ktorého by závet inak nevyhotovil. Tvrdenie žalobcov
v rade 1/ a 2/ o tom, že žalovaná mala na poručiteľa pritlačiť vyhrážkami, že je zvedavá, kto sa o neho
postará, keď rodičia sú už starí, chorí, zostalo v rovine tvrdení, nebolo preukázané žiadnym žalobcami
v rade 1/ a 2/ predloženým dôkazom, nevyplynulo ani z nimi predložených čestných vyhlásení K. K.
a L. K.. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal i na to, že takéto žalobcami v rade 1/ a 2/ tvrdené

správanie sa žalovanej spočívajúce vo vyhrážkach voči poručiteľovi by muselo byť učinené v čase
vyhotovenia závetu a muselo by v poručiteľovi vyvolať také intenzívne obavy a strach, pod vplyvom
ktorých sa rozhodol dňa 02.03.2015 závet vyhotoviť. Tvrdenie o obmedzovaní styku poručiteľa so
žalobcami v rade 1/ a 2/ žalovanou je rovnako v rovine tvrdení. Navyše je toto tvrdenie žalobcov v rade
1/ a 2/ v rozpore s ďalším ich tvrdením, v ktorom uvádzali, že žalovaná poručiteľa opúšťala na celé

dni až mesiace, že chodil do M. na nákupy, za žalovanou do nemocnice pri pôrode detí. Ak žalovaná
opúšťala poručiteľa, ak poručiteľ chodil do M. na nákupy, za žalovanou do pôrodnice a žalobcovia v rade
1/ a 2/ súčasne netvrdia a nepreukazujú také okolnosti, pre ktoré by bol poručiteľ obmedzovaný v jeho
slobode, pohybe, potom nemožno hovoriť ani o tom, že mu bolo bránené v styku so žalobcami v rade 1/a 2/. Ak tiež žalobcovia v rade 1/ a 2/ poukazovali na to, že poručiteľovi malo byť vyhrážané pomstou,
opätovne bolo na nich dôkazné bremeno preukázať, že tomu bolo v čase vyhotovenia závetu a takéto
vyhrážaniebolovpríčinnejsúvislostisvyhotovenímzávetuporučiteľom.SMSsprávavznení„Prestávam

čítať situáciu, cigáň poslal N. aj deti bývať do ústavu. Ona mi za to oznámila, že budem pykať. Čudnú
úlohu som dostal.“, na ktorú žalobcovia poukazovali, je podľa skutkových tvrdení žaloby z 12.02.2019,
čo je takmer 4 roky po vyhotovení závetu poručiteľom. Nebolo možné preto na takúto sms, ktorá navyše
zostala iba v rovine tvrdení, nebol ku nej predložený žiadny dôkaz, už z pohľadu jej dlhého časového
odstupu od vyhotovenia závetu prihliadať. Rovnako tvrdenia o rýľovaní záhrady, nosení vody z potoka

na zalievanie, prášenie kobercov, upratovanie, varenie, zakopávanie splaškov po žalovanej a deťoch
zo suchého záchoda, nakupovanie v M., chodenie za žalovanou do nemocnice pri pôrode detí, podľa
názoru súdu nepredstavujú také okolnosti, ktoré by bolo možné hodnotiť ako násilie, resp. hrozbu násilia
voči poručiteľovi, ale tieto možno hodnotiť ako pomoc a spoluprácu. Tiež pokiaľ žalobcovia v rade 1/
a 2/ tvrdili, že poručiteľ bol žalovanou terorizovaný, v rozpore s týmto tvrdením žalobcov v rade 1/ a 2/
je vyjadrenie žalobkyne v rade 2/, že syn sa s ňou o žalovanej nerozprával, vždy ju pekne oslovoval B.,

B.. Napokon trestné stíhanie voči žalovanej podľa vyjadrení žalobcov bolo skončené tak, že poručiteľ
žalovanou týraný nebol. Navyše, ak by závet nespĺňal vôľu poručiteľa, mohol ho poručiteľ od roku 2015
kedykoľvek odvolať, resp. zrušiť neskorším platným závetom, čo však v konaní preukázané nebolo. Zo
všetkých uvedených dôvodov nebol preto preukázaný taký tlak násilia alebo tlak bezprávnej vyhrážky na
poručiteľa, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s ním vyhotoveným závetom zo dňa 02.03.2015, na základe

ktorého by bolo možné prejudiciálne ustáliť, že tento závet vyhotovený poručiteľom dňa 02.03.2015
nebol urobený slobodne a vážne, a tým by bol podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.
1.11. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ nárok na určenie, že žalovaná nie je
závetnou dedičkou po poručiteľovi B. C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, odôvodňovali aj rozporom závetu
poručiteľa zo dňa 02.03.2015 s dobrými mravmi. Rozpornosť závetu s dobrými mravmi videli v tom, že

syn napriek ich pomoci napísal závet, do ktorého napísal, že mu nepomohli. Okresný súd podotkol, že
závet, ako už bolo uvedené vyššie, je jednostranným právnym úkonom, ktorým poručiteľ prejavuje svoju
vôľu naložiť so svojim majetkom pre prípad jeho smrti. Zákon v zásade neustanovuje závetcovi žiadne
kritériá pre výber závetného dediča. Právo poručiteľa rozhodovať o svojom majetku pre prípad smrti je
jednou z foriem realizácie jeho vlastníckeho práva, ide o tzv. testamentárnu voľnosť. Jediným zákonným

obmedzením je inštitút neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka), k čomu v tomto
prípade nedošlo. Preto, hoc sa takéto rozhodnutie poručiteľa môže žalobcom v rade 1/ a 2/ ako rodičom
poručiteľa javiť ako nekorektné a nespravodlivé, bola to vôľa poručiteľa ako naložiť s jeho majetkom
pre prípad jeho smrti a z tohto dôvodu preto závet poručiteľa zo dňa 02.03.2015 nemôže byť rozporný
s dobrými mravmi. Tiež, ak žalobcovia v rade 1/ a 2/ uvádzali, že žalovaná nepreukázala, že sa starala

oporučiteľa,žalovanánasvojuobhajobuneuvádzaničotom,akonebohýžil,keďhoopúšťalanacelédni
a mesiace, cestovala s poručiteľom, využívala ho podľa žalobcov na bezprácny život, ani táto okolnosť
nemá vplyv na platnosť závetu. Závetca, ako už bolo uvedené, môže závetom odkázať svoj majetok
komukoľvek a nemusí vôbec svoje rozhodnutie odôvodňovať a toto rozhodnutie poručiteľa nemusí
odôvodňovať ani závetný dedič. I za situácie, že žalovaná by sa o poručiteľa vôbec nestarala, keby s ním

vôbec nebývala, ani takáto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje neplatnosť závetu pre nedostatok
slobody vôle poručiteľa alebo rozpor s dobrými mravmi. Platnosť závetu nezávisí od skutočnosti, či
závetnýdedič„sizaslúžil“alebo„nezaslúžil“dedičstvotým,čisaoporučiteľastaral,resp.nestaral.Aktiež
žalobcoviavrade1/a2/namietali,žezávetporučiteľazodňa02.03.2015obsahujeajtextáciuovydedení
žalobcov v rade 1/ a 2/, ktoré považujú za nulitné, pretože inštitút vydedenia možno vzťahovať len na

potomkov, uvedenou otázkou sa zaoberal už súd v uznesení č. k. 10D/130/2019-86, Dnot 359/2019 zo
dňa 13. 9. 2021, keď uviedol, ak chce poručiteľ prejaviť svoju vôľu neprizvať k dedeniu iného dediča,
ako je potomok, nepoužije sa inštitút vydedenia (tento sa použije len vo vzťahu k potomkom, nakoľko
títo majú právo na povinné dedičské podiely), stačí prostým spôsobom takúto osobu neuviesť v závete,
teda neprizvať ju závetom k dedeniu. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné konštatovať, že ustanovenie

predmetného závetu poručiteľa obsahujúce „vydedenie“ rodičov je nulitné, právna veda označuje takýto
počin poručiteľa ako tzv. „negatórny závet“. Okresný súd na uvedené zdôvodnenie odkazoval. Zároveň
uvedenú textáciu závetu poručiteľa zo dňa 02.03.2015 o vydedení žalobcov v rade 1/ a 2/ je podľa §
41 Občianskeho zákonníka možné oddeliť od ostatnej časti závetu, táto časť závetu poručiteľa zo dňa
02.03.2015 nespôsobuje podľa názoru súdu neplatnosť celého závetu.

1.12. Preto zo všetkých uvedených dôvodov, keďže pri prejudiciálnom posúdení platnosti závetu
poručiteľazodňa02.03.2015nebolizistenéapreukázanéžiadnedôvodyjehoneplatnostivčasti,vktorej
poručiteľ poručil celý svoj majetok žalovanej, bol okresný súd nútený žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/o určenie, že žalovaná nie je závetnou dedičkou po poručiteľovi B. C., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom
dňa XX.XX.XXXX, zamietnuť.
1.13. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola

v spore v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol a preto jej preto
prináleží voči žalobcov v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Súd preto žalovanej
voči žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v rade 1/ a 2/ v zákonnej lehote
odvolanie. Žiadali, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zruší.

2.1. V úvode odvolania žalobcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že v konaní a vznesených prostriedkoch
procesného útoku a procesnej obrany zo dňa 15.01.2024, bolo žalobcami preukázané, že ich syn nemal
dôvody pre napísanie závetu pre neposkytnutie na pomoci žalobcami a že žalobcovia mu poskytovali
pomoc nad rámec zvyklosti od narodenia až po hrob a odovzdal majetok, ktorý ako nikdy nepracujúci,
zdravotne ťažko postihnutý a nadobudnutý rodičmi (viď jeho čestne prehlásenie v žiadostiach o pomoc

v hmotnej núdzi zo dňa 29.10.2007 v prílohe č. 1 a 2 žaloby o neplatnosti závetu doloženému OS
Čadca dňa 18.10.2021) asistentke, ktorej vzťah k synovi bol založený na zištných dôvodov za účelom
obohatenia sa bezprácnym životom (viď doklad o kúpe bytu či pozdrav z cesty okolo sveta zo skutkových
tvrdení). Za nekorektne a nespravodlivé považovali aj konanie sudkyne, ktorá ich citáciu o tom, ako
žobral pre žalovanú v C. a že si dal najsilnejšiu šošovku a najsilnejšie sklíčko, použila na preukázanie

neplatnosti závetu z hľadiska fyzického stavu poručiteľa (ods. 28 rozhodnutia). V konaní sa presvedčili,
že sudkyňa nemá naštudovaný spis, keď nevedela, že je fakticky slepý a museli ju upozorniť, že doklad
(lekársky nález z 28.07.2007) dokazujúci jeho praktickú slepotu a obmedzenú asistenciu a obmedzenú
chôdzu s pomocou inej osoby má v spise, a takúto osobu posudzovala ako zdravú a nie ako osobu ZŤP.
Odvolatelia 1/ a 2/ tiež poukázali na to, že požiadavku sudkyne, aby preukázali, že závet testátor spísal

v zlom fyzickom a duševnom stave, považovali po deviatich rokoch od spísania závetu a 14 rokoch
po spísaní prvého závetu za irelevantnú a nerealizovateľnú, lebo im nebol sprístupnený nielen jeho
dom ale ani lekárska dokumentácia a to napriek žiadosti na polícii v M. či C.. Podľa žalobcov 1/ a 2/
závet bol napísaný po nátlakom, čo dokladovala sama žalovaná, keď predložila súdu ďalší závet z roku
2010, napísaný potom, čo nesplnili požiadavku syna na prepis ich majetku a majetku starej mamy (čo

bolo dokladované sudkyni návrhom darovacej zmluvy vypracovanej synom, ako aj doklad o obave syna
o svoj život). O nekorektnosti súdu prvej inštancie svedčí aj to, že im od 08.02.2024 do dnes, napriek
ich žiadosti, nezaslal zápisnicu z konania, na ktorom žalovaná doložila doklady o zárobkoch syna v jej
prospech, lekárskymi správami od psychiatričky, ku ktorej ho museli zaviesť susedia – Rómovia, keď
videli v akom je psychickom stave. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalobcov 1/ a 2/ v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

4. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
5. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov

je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
6. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcov

1/ a 2/ formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť odvolateľov za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie § 380 ods. 1 CSP).7. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok,
a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie.
8. Námietku žalobcov 1/ a 2/ týkajúcu sa tej skutočnosti, že ich syn nemal dôvody pre napísanie závetu

pre neposkytnutie pomoci žalobcami 1/ a 2/, nakoľko mu poskytovali pomoc nad rámec zvyklostí od
narodenia až po hrob, a to napriek tomu, že ich syn bol nepracujúci a zdravotne ťažko postihnutý,
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie
sa s uvedenou námietkou relevantne vysporiadal v bodoch 30. a 32. odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie, keď správne konštatoval, že závet je jednostranným právnym úkonom, ktorým poručiteľ
prejavil svoju vôľu naložiť so svojím majetkom pre prípad svojej smrti. Aj podľa odvolacieho súdu zákon

v zásade neustanovuje žiadne kritéria pre výber závetného dediča. Jediným obmedzením je inštitút
neopomenuteľných dedičov (§ 479 OZ), avšak ten sa týka výlučne potomkov, čo v danom prípade ani
neprichádzalo do úvahy. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že predmetné rozhodnutie
poručiteľa sa môže žalobcom 1/ a 2/ javiť ako rodičom poručiteľa ako nekorektné a nespravodlivé, avšak
je potrebné uviesť, že išlo o vôľu poručiteľa ako naložiť s jeho majetkom pre prípad smrti a z uvedeného

dôvodu potom závet poručiteľa nemohol byť v rozpore s dobrými mravmi. Navyše, čo sa týka textácie
vydedenia v predmetnom závete, treba uviesť, že inštitút vydedenia má relevanciu iba vo vzťahu
poručiteľ – potomok a nie naopak. To znamená, že uvedená textácia vydedenia je z právneho hľadiska
nulitná, teda neexistujúca.
9. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku smerujúcu proti nesprávnemu zisteniu skutkového stavu, odvolací

súd v prvom rade uvádza, že nedostatok predpokladaný v § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. záver súdu prvej
inštancie založený na nesprávnych skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, má
povahu skutkovej vady. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový
základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená
nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané.
9.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne zo
skutočností preukázaných vykonaným dokazovaním, prípadne zo skutočností, ktoré počas konania vyšli
najavo a neignoroval žiadne relevantné skutočnosti zistené z dôkazov. Skutkové závery súdu pritom

nie sú výsledkom nesprávneho či nelogického hodnotenia dôkazov, hodnotenie dôkazných prostriedkov
je konzistentné, bez vnútorných rozporov a zodpovedá kritériám závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a
vierohodnosti, ako to vyžaduje § 191 CSP. Odvolací súd preto konštatuje, že dokazovanie pred súdom
prvej inštancie bolo vykonané v rozsahu dostatočnom na riadne právne posúdenie sporu a na vydanie
meritórneho rozhodnutia.

9.2. Odvolací súd zároveň podotýka, že súd nie je povinný rozhodovať podľa skutkového či právneho
názoru sporovej strany. Procesné stanovisko strany sporu samo osebe nevyvoláva povinnosť súdu
bez ďalšieho dokazovania prevziať jej návrhy, akceptovať jej procesné úkony či obsah opravných
prostriedkov a rozhodovať v ich intenciách. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z uvedených dôvodov nemožno

odvolací dôvod uplatnený žalobcami 1/ a 2/ podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP považovať za dôvodný.
10. Neobstojí námietka žalobcov 1/ a 2/, že predmetný závet bol napísaný pod nátlakom žalovanej,
keďže súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou náležite vysporiadal v bode 29. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odôvodnenie zároveň odvolací súd poukazuje.
11. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov 1/, 2/, že súd nevzal do úvahy vykonané dôkazy, predovšetkým doklad

o zárobkoch syna, lekárske správy od psychiatričky, odvolací súd k odvolacej námietke uvádza, že
dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods.
1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Z uvedených dôvodov nemožno odvolací dôvod
uplatnený žalobcami 1/ a 2/ podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP považovať za dôvodný.12. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ namietali, že im nebola súdom prvej inštancie zaslaná Zápisnica
z pojednávania zo dňa 08.02.2024 napriek ich žiadosti, odvolací súd konštatuje, že zaslanie, resp.
nezaslanie zápisnice z pojednávania, nemá z hľadiska hodnotenia skutkových a právnych záverov

prvostupňového súdu odvolacím súdom akúkoľvek relevanciu.
13. Ďalšie argumenty žalobcov 1/ a 2/ v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo
veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované
len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

14. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu
byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných

základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú
zjavne protirečivé, alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto

rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľov 1/
a 2/ boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.
16. Ako nadväzujúci výrok bol posudzovaný aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému
odvolatelia 1/ a 2/ nevymedzili žiadnu konkrétnu námietku. Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti,
od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, tak zakladá vecnú správnosť aj dotknutého

bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že
okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.
17. Možno zhrnúť, že v odvolacom konaní žalobcovia 1/ a 2/ neprodukovali žiadne skutkové ani právne
argumenty, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v ich prospech.
S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny § 387

ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa stotožňuje.
18.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcom 1/ a 2/, ktorí vo veci úspech nemali. O výške náhrady

trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V Žiline dňa 26. novembra 2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková
člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu
(z dôvodu čerpania rehabilitácie JUDr. Vladimír Topoľančík nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia
podpísať/§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)