Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923201910
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7923201910.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou, v spore žalobcu: Eva Kardos, nar.

16.03.1971, bytom Ulica ONCSA 305/61, 076 52 Malý Horeš, zastúpenej: JUDr. Andrej Molnár, Ul.
Majlátha č. 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 31 975 631 proti žalovanému: Zoltán Kardos, nar.
15.09.1969, bytom ONCSA 305/61, 076 52 Malý Horeš, zastúpeného: JUDr. Ladislav Csáko, advokát,
Hviezdoslavova č. 4, 048 01 Rožňava, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. 495 k. ú. Malý Horeš, obec Malý Horeš, okres Trebišov a to k rodinnému domu súp. č. 305 stojaci

na pozemku parc. č. 643/24, sodovkárni pod súp. č. 428 stojaca na parc. č. 643/238, parc. č. 643/23
záhrada o výmere 940 m2, parc. č. 643/24 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, parc. č.
643/238 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 96 m2, parc. č. 643/239 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 613 m2, parc. č. 643/278 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2 ako parcely reg. „C“
evidované na katastrálnej mape a podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že tieto nehnuteľnosti
prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni ako finančnú náhradu sumu zodpovedajúcu hodnote jej
spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam vo výške 73.000,- eur v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov dňa 18.05.2023 domáha
zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že žalovaný a žalobkyňa dňa 16.06.1990 uzavreli manželstvo, ktoré
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11Pc/86/2019 zo dňa 03.03.2020, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2020. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nebolo
vyporiadané ani písomnou dohodou a nebola podaná žaloba na vyporiadanie BSM na príslušnom súde.
Strany sporu počas trvania manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti zapísané na LV č. 495 k. ú.
Malý Horeš, obec Malý Horeš, okres Trebišov rodinný dom pod súp. č. 305 stojaci na pozemku parc.č.

643/24, sodovkáreň pod súp.č. 428 stojaca na parc.č. 643/238, parc. č. 643/23 záhrada o výmere 940
m2, parc. č. 643/24 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, parc.č. 643/238 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 96 m2, parc.č. 643/239 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 613 m2, parc.č.
643/278 zastavaná plocha a nádvorie 99 m2 ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape pod B3 v celosti 1/1. Vzhľadom na ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosti po uplynutí
3 rokov od právoplatnosti rozvodového rozsudku k 06.03.2023 sú v podielovom spoluvlastníctve strán
sporu v rovnom diele po 1/2-ine k celku. Žalovaný nemal záujem riešiť vyporiadanie spoluvlastníctva

k týmto nehnuteľnostiam, preto nedošlo medzi stranami sporu k žiadnej dohode. Žalobkyňa požiadala
znalca Ing. Juraja Katocsa, Kráľovský Chlmec, Ľ. Kossutha 605/91, ev.č.: 914218 o vypracovanie
všeobecnej hodnoty horeuvedených nehnuteľností. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 27/2023 zo
dňa 01.03.2023 a určil všeobecnú hodnotu sumou 206.000,- eur. Žalovaný bol prítomný pri obhliadke
nehnuteľností znalcom a po vypracovaní znaleckého posudku mu bol odovzdaný jeden exemplár

znaleckého posudku. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 24.03.2023
vyzvala žalovaného k mimosúdnemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ktorú výzvu žalovaný
prevzal dňa 31.03.2023. Dňa 13.04.2023 právnemu zástupcovi žalobkyne bolo doručené oznámenie
JUDr. Štefana Hajdua, advokáta v zastúpení žalovaného, ktorým žalovaný prezentoval, že súhlasí s tým,
aby bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré majú byť prikázané
do jeho výlučného vlastníctva, avšak sa nestotožňuje s hodnotou určenou znaleckým posudkom Ing.

Juraja Katocsa č. 27/2023 s odôvodnením, že žalovanému tento posudok sa zdá neobjektívny, najmä
čo do záverov všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Zároveň žalovaný dodáva, že nechal si vypracovať
znalecký posudok znalcom Ing. Ondrejom Ostrožovičom. Ako príloha bola doložená strana 1., strany
45, 46, 47. tohto znaleckého posudku vo fotokópii, kde všeobecná hodnota nehnuteľností je uvedená na
sumu 128.000,- eur. Zo strany žalobkyne bola snaha prejednať túto vec so žalovaným, avšak vzhľadom

na telefonickú komunikáciu, v rámci ktorej bolo oznámené, že podľa žalovaného všeobecná hodnota je
128.000,- eur nebolo reálne ďalšie jednanie vzhľadom na diametrálne odlišné stanoviská strán sporu.
Následne žalovaný ešte kontaktoval telefonicky žalobkyňu a ponúkol jej výplatu z nehnuteľností v
celkovej sume 40.000,- eur tak, že 10.000, eur je schopný platiť ihneď a zbytok 30.000,- eur do 2
rokov. Táto ponuka je ďaleko od reality, preto žalobkyňa ponuku neprijala. Vzhľadom k tomu, že strany

sporu majú odlišné stanoviská v tejto veci, neprichádza do úvahy iné riešenie ako súdny spor. Z
dôvodu umiestnenia jednotlivých nehnuteľností neprichádza do úvahy reálna deľba nehnuteľností, o
ktorú žalobkyňa nemá záujem a takisto zo strany žalovaného nebol záujem, lebo je to neriešiteľné.
Vzhľadom na diametrálne odlišné znalecké posudky žalobkyňa berie do úvahy 10 %-nú toleranciu, ktorá
je obvyklá v prípade dvoch posudkov a preto určuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností zníženú o 10 %

(20.600,- eur) z všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom č. 27/2023 znalca Ing.
Juraja Katocsa a vychádza z toho, že predpokladaná všeobecná hodnota nehnuteľností je 185.400,-
eur, z ktorej sumy 1/2-ina predstavuje 92.700,- eur.
Žalobkyňa k žalobe predložila výpis z listu vlastníctva č. 495, znalecký posudok č. 27/2023 Ing. Juraja
Katocsa, stanovisko k predžalobnej výzve zo dňa 05.04.2022, štyri strany znaleckého posudku č.

36/2023 znalca Ing. Ostrožoviča, rozsudok Okresného súdu Trebišov 11Pc/86/2019.
3. Súd doručil žalobu s prílohami a uznesením na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému, ktorý súdu dňa
22.06.2023doručilvyjadreniekžalobe(č.l.45-47),kdeuviedol, žesastvrdeniamiuvedenýmivžalobev
celom rozsahu nestotožňuje, s návrhom na rozhodnutie vo veci uplatnenom žalobkyňou v celom rozsahu
nesúhlasí. Má záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam.

Nesúhlasí so žalobkyňou uvedeným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ani s tým,
že by jej mal vyplatiť ňou určenú sumu z titulu primeranej náhrady za vyporiadací podiel. V prvom rade
žalovaný považuje za podstatné vyjadriť sa k nepravdivým tvrdeniam, uvedeným v žalobe ohľadom
tej skutočnosti, že údajne medzi žalobkyňou a žalovaným ako sporovými stranami nedošlo k dohode
o vyporiadaní, a to z dôvodov ležiacich na strane žalovaného a síce, údajne pre jeho nezáujem. Za

toto vyjadrenie žalobkyňa skrýva svoju neochotu viesť so žalovaným ďalšie jednania ohľadom možného
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, najmä po tom, čo jej predložil svoj vlastný, súkromný
znalecký posudok, ktorý si nechal vypracovať znalcom Ing. Ondrejom Ostrožovičom, ZP č. 39/2023,
ktorého závery boli diametrálne odlišné od tých, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku Ing. Juraja
Katocsa, č. 27/2023, ktorý si žalobkyňa nechala vypracovať. V skutočnosti právny zástupca žalobkyne

sám vyhodnotil, že nie je potrebné viesť ďalšie rokovania v rámci mimosúdnych jednaní a preto
bola podaná žaloba. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo žaloby strana 4. prvý odsek, posledná veta.
Rozhodne nie je možné vyhodnotiť, že k neuzavretiu dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nedošlo kvôli nečinnosti žalovaného. Je pravdou, že so žalobkyňou sú podielovými spoluvlastníkmi
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 495 pre k. ú. Malý Horeš, obec Malý Horeš, okr. Trebišov

a to parc.č. 643/24 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180m2, spolu s rodinným domom číslo
súpisné 305, parc. č. 643/238 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 96m2 spolu so sodovkárňou číslo
súpisné 428, parc. č. 643/23 záhrada o výmere 940m2, parc. č. 643/239 zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 613m2, parc .č. 643/278 zastavaná plocha nádvorie o výmere 99m2 v spoluvlastníckom podielioboch sporových strán o veľkosti 2-inak celku každého z nich. Žalovaný má záujem zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, avšak navrhuje iný spôsob vyporiadania ako
ten, ktorý uvádza žalobkyňa a síce žiada, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva

žalobkyne s tým, že žalobkyňa bude zaviazaná vyplatiť žalovanému z titulu primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel, rovnakú sumu akú požaduje žalobkyňa, a to 92.700 eur.
Nemám výhrady voči nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti tak, ako ho navrhuje žalobkyňa, so zohľadnením tej skutočnosti, aký je vývoj cien
obdobných nehnuteľností na trhu s nehnuteľnosťami, s prihliadnutím na lokalitu, v ktorej sa daná

nehnuteľnosť nachádza. Žalovaný nemá záujem nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do svojho výlučného
vlastníctva a preto navrhuje postup v zmysle ust. §142 ods. 1 OZ a síce, aby súd nehnuteľnosti prikázať
za primeranú náhradu žalobkyni.
V prípade ak žalobkyňa nebude súhlasiť s týmto spôsobom vyporiadania navrhujem postup V zmysle
§ 142 ods. 1 OZ, posledná veta....... Ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi a výťažok
rozdelí podľa veľkosti podielov."

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 14.07.2023 (č. l. 58-60) uviedla, že je názoru, že
žalovaným popísaný skutkový stav vecí nezodpovedá tomu, čo tvrdí žalovaný vo vyjadrení a žalobkyňa
nesúhlasí ani s tým, aby spoluvlastnícky podiel žalovaného bol jej prikázaný do výlučného vlastníctva s
výplatnou povinnosťou pre žalovaného a nesúhlasí ani s návrhom žalovaného, aby súd nariadil predaj

nehnuteľností, nakoľko takýto návrh je teoreticky a nereálny. Žalobkyňa poukazuje na to, že k podaniu
žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam došlo až následne
potom, keď žalovaný predložil svoj súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Ondrejom
Ostrožovičom. Tento znalecký posudok podľa názoru žalobkyne je neobjektívny a všeobecná hodnota
nehnuteľností nebola stanovená v súlade s technickým stavom nehnuteľností a s platnými právnymi

predpismi. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil svoj
znaleckýposudoksdiametrálneodlišnouvšeobecnouhodnotou,názorovérozdielynavýškuvšeobecnej
hodnoty nehnuteľností nebolo možné preklenúť jednaním vzhľadom na obrovský rozdiel a zároveň aj
vzhľadomnatúskutočnosť,žepodoručenísvojhoznaleckéhoposudkužalovanýtelefonickykontaktoval
žalobkyňu a ponúkol jej výplatu z titulu vyporiadania nehnuteľností vo výške 40.000,- eur, avšak za

neprijateľných podmienok, nakoľko chcel hradiť 10.000,- eur a následne 30.000,- eur do dvoch rokov.
V rámci vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.04.2023 (mylne uvedený dátum 05.04.2022) žalovaný tvrdí, že
so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva SÚHLASÍ , avšak sa nestotožňuje s hodnotou
určenou ako vyporiadací podiel, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. 27/2023 znalca Ing.
Juraja Katocsa. Žalovaný tento znalecký posudok považuje za neobjektívny. Žalobkyňa poukazuje na

to, že predmetné nehnuteľnosti neužíva od 05.09.2019, kedy odišla zo spoločnej domácnosti a fakticky
žalovaný 4 roky výlučne užíva predmetné nehnuteľnosti pre svoje potreby. Žalovaný je živnostníkom a
podniká pod obchodným menom Zoltán Kardos, KARDOS, IČO: 33 163 553, miesto podnikania: 076
52 Malý Horeš, Oncsa 305/61 a v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom vyporiadania prevádzkuje
maloobchod v rozsahu voľných živností, výrobu sódy a nealkoholických nápojov, výrobu ovocnej a

zeleninovejšťavyaokremtohoskladujenealkoholickénápojeaprevádzkujeveľkoobchodamaloobchod
s nealkoholickými nápojmi a to v takom rozsahu, že najmenej týždenne preberá jeden kamión
nealkoholických nápojov, ktoré roznáša do obchodných jednotiek v rámci svojho podnikania a vykonáva
výrobu sódy a nealkoholických nápojov. Žalovaný takto využíva výlučne vo svoj prospech predmetné
nehnuteľnosti 4 roky bezodplatne podniká v nehnuteľnostiach a prevádzkuje obchodnú činnosť, čo

neguje jeho tvrdenie, že on nemá záujem o tieto nehnuteľnosti, lebo prevádzku svojej podnikateľskej
činnostimávnehnuteľnostiach.Tvrdeniežalovaného,žeonnemázáujemonehnuteľnosti,jelenúčelové
a má záujem predlžovať súdny spor, nakoľko aj toho času bezodplatne využíva nehnuteľnosti na svoje
podnikateľské účely. Žalobkyňa dlhodobo (niekoľko rokov) býva a pracuje v Maďarsku, nemá záujem sa
vrátiť do Slovenskej republiky, preto nemá záujem o nehnuteľnosti.

Žalobkyňa k replike predložila výpis zo živnostenského registra (č. l. 60).

5. Žalobkyňa dňa 18.08.2023 doručila vyjadrenie (č. l. 67-68) k znaleckému posudku č. 39/2023
znalca Ing. Ondreja Ostrožoviča, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky žalovaného, v ktorom
uviedla, že žalobkyňa sa nestotožňuje so znaleckým posudkom č. 39/2023 znalca Ing. Ondreja

Ostrožoviča, ktorý všeobecnú hodnotu nehnuteľností určil na sumu 128.000,- eur a pridržiava sa
žaloby a svojho stanoviska, že všeobecná hodnota nehnuteľností je minimálne 185.400,- eur, čo
vychádza zo znaleckého posudku č. 27/2023 vypracovaný znalcom Ing. Jurajom Katocsom. Žalobkyňa
pri objednávke znaleckého posudku požiadala znalca Ing. Juraja Katocsa o vypracovanie znaleckéhoposudku na určenie všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľností s dôrazom na objektivitu správnosť
posudku v súlade s platnými predpismi, nakoľko znalecký posudok má byť podkladom na žalobu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu

žalobkyňa nemá dôvod spochybniť závery znaleckého posudku, ktorý predložila v tomto konaní.
Žalobkyňa sa nestotožňuje ani s použitými metódami pri vypracovaní posudku, kde znalec Ing.
Ostrožovič použil priemerný koeficient napriek tomu, že boli splnené podmienky na uplatnenie
zvýšeného koeficientu ako to uvádzal znalec Ing. Katocs a takisto nesprávne došlo k stanoveniu
všeobecnej hodnoty hospodárskej budovy stojacej na parc.č. 643/278 a nesprávna je východisková

hodnota nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli vybudované pri dodržaní všetkých technických postupov na
dobrej úrovni, preto neobstojí posúdenie ich stavu ako priemerné, lebo tieto sú v dobrom technickom
stave. Žalobkyňa je toho názoru , že koeficient polohovej diferenciácie je správne stanovený na 0,455
podľa posudku znalca Ing. Katocsa a dochádza k podhodnoteniu koeficientom 0,38 podľa posudku
Ing. Ostrožoviča. Je rozdiel aj pri stanovení pracovných možností obyvateľstva, miery nezamestnanosti,
nesprávny je koeficient pri type nehnuteľností, príslušenstva, orientácie stavby a takýmto spôsobom

je zásadný rozdiel medzi všeobecnými hodnotami znaleckých posudkov. Nehnuteľnosť je možné
považovať za dobrú a kategorizovať podľa triedy II. s následným koeficientom 12 a nie tak, ako je
to uvedené v znaleckom posudku Ing. Ostrožoviča. Čo sa týka posúdenia dosahovania výnosu z
nehnuteľností, tak žalovaný má výnos a to formou využitia nehnuteľností na prevádzkovanie svojho
podnikania v týchto nehnuteľnostiach, preto jeho výnos zodpovedá najmenej výške nájomného, ktoré

by mal platiť v prípade užívania cudzích nehnuteľností na prevádzkovanie svojej živnosti a obchodnej
činnosti, lebo nehnuteľnosti využíva na skladovanie tovaru v obchodnej činnosti a takisto sodovkáreň
slúži na výrobu sódy a tieto skutočnosti sa neodzrkadlili na celkovom ohodnotení. V znaleckom
posudku Ing. Katocsa sa ani neohodnotili niektoré ďalšie drobné stavby, ktoré sa nachádzajú na
nehnuteľnostiach, čo bude potrebné zapracovať do kontrolného znaleckého posudku, ktorý zrejme bude

potrebný za účelom ustálenia objektívnej všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností. Vzhľadom
na tieto skutočnosti žalobkyňa navrhuje, aby boli odstránené rozdiely v znaleckých posudkoch, ktoré
boli predložené a preto navrhuje vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.
6. Žalovaný v duplike zo dňa 21.08.2023 (č. l. 71-72) uviedol, že znalecký posudok vypracovaný
znalcom Ing. Katocsom považuje za neobjektívny a nadnesený, na rozdiel od žalovanej (správne

má byť žalobkyne, pozn. súdu) za objektívny považuje znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing.
Ondrejom Ostrožovičom, a preto navrhoval vyplatiť žalobkyňu sumou 40.000 eur tak, že by žalobkyni
uhradil 10.000 eur v hotovosti a následne 30.000 eur do 2 rokov. Keďže žalovaná nesúhlasila so
stanoviskom žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a podala žalobu na súd, a teda
nie je možné tvrdiť, že k neuzavretiu dohody o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nedošlo kvôli

nečinnostižalovaného.Žalovanýpodotkol,žežalobkyňasamaopustilaspoločnúdomácnosť,predmetné
nehnuteľnosti podľa svojho tvrdenia neužíva od 5.9.2019, keď odišla zo spoločnej domácnosti a od
toho času ničím neprispela do domácnosti, ba naopak, nehnuteľnosti od toho času sám zveľaďoval,
zabezpečoval jej údržbu (náklady na údržbu domu). Žalovaný sám vyplatil úver, ktorý spolu vybrali za
trvania manželstva, čo vie aj dokladovať. Tvrdenie žalobkyne, že sám využíva nehnuteľnosť považuje

za tvrdenie účelové, pretože žalobkyňa sama opustila spoločnú domácnosť, nič jej nebránilo v užívaní
nehnuteľnosti. Konštatácia žalobkyne, že podniká v predmetných nehnuteľnostiach je síce dôvodná,
avšak jeho podnikanie je prenosné, možné je ho vykonávať aj na inom mieste podnikania, v iných
nehnuteľnostiach a preto to považuje za účelové tvrdenie.
Naďalej trvá na tom, že má záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k sporným

nehnuteľnostiam, avšak žiada, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne,
a aby žalobkyňa bola zaviazaná vyplatiť žalovanému z titulu primeranej náhrady za spoluvlastnícky
podiel rovnakú sumu ako požaduje žalobkyňa v podanej žalobe a to sumu 92.700 eur. Nad rámec
uvedeného dokonca je ochotný pristúpiť na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj tak, aby
predmetné nehnuteľnosti spolu so žalobkyňou darovali ich dvom deťom, ktorí sa zaviažu ich dochovať

v predmetných nehnuteľnostiach. Nemá výhrady voči nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania,
ktoré navrhuje žalobkyňa, znaleckým ústavom pre diametrálne rozdiely určené znalcami (Ing. Katoch
a Ing. Ostrožovič), avšak nie je ochotný sa podieľať na zložení zálohy na vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku, pretože kontrolný znalecký posudok navrhuje žalobkyňa a preto má aj znášať jeho
trovy.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu 05.09.2023 (č. l. 76-77) uviedla, že vzhľadom k tomu, že
žalovaný viac ako 4 roky výlučne užíva nehnuteľnosti a v predmetných nehnuteľnostiach vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť je úplne logický záver žalobkyne, že nehnuteľnosti po zrušení podielovéhospoluvlastníctva majú byť prikázané do vlastníctva žalovaného. Žalovaný sa tak správal k žalobkyni,
že táto bola nútená odísť z predmetných nehnuteľností a dodnes sa lieči z duševnej ujmy, ktorú
utrpela počas spolužitia so žalovaným. Žalovaný rozporuje závery znaleckého posudku Ing. Juraja

Katocsa č. 27/2023 a vzhľadom na veľké rozdiely určenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností medzi
znaleckým posudkom Ing. Katocsa a znaleckým posudkom č. 39/2023, ktorý vypracoval znalec
Ing. Ondrej Ostrožovič neprichádza do úvahy iné riešenie ako vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku znalcom, ktoré ustanoví súd. Žalobkyňa poukazuje na to, že tak žalobkyňa, ako žalovaný
rozporujú znalecké posudky protistrany, ktoré boli predložené súdu, preto za účelom objektívneho

zisteniavšeobecnejhodnotynehnuteľnostíjevzáujmeobochsporovýchstránvypracovaniekontrolného
znaleckého posudku, preto nepripadá do úvahy, aby zálohu na vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku znášala len žalobkyňa. Žalobkyňa sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že svojím
správaním nezapríčinil vznik tohto súdneho sporu, nakoľko žalobkyni dal návrh na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v takej nízkej sume, ktorá nezodpovedá trhovej hodnote a vzhľadom
k tomu nebolo iné riešenie ako začatie súdneho konania. V dôsledku správania sa žalovaného,

žalobkyňa bola donútená odísť zo spoločnej nehnuteľnosti a tvrdenie žalobkyne, že žalovaný využíva
sám nehnuteľnosti, nie je účelové tvrdenie, ale len konštatovaním reálneho stavu vo veci. Nie je pravdou,
že žalobkyni nič nebránilo v užívaní nehnuteľností, lebo žalobca vytvoril také prostredie a správal sa
k žalobkyni tak, že bola nútená odísť zo spoločných nehnuteľností. Žalovaný sa len vyhovára, že jeho
podnikanie môže byť uskutočnené aj na inom mieste, ako v týchto nehnuteľnostiach, avšak skutočná

pravda je taká, že podnikanie vykonáva v týchto nehnuteľnostiach viac ako 4 roky a nehnuteľnosti
sú prispôsobené tomuto účelu. Žalobkyňa niekoľko rokov býva v Maďarsku, kde vykonáva aj svoju
prácu, preto je viazaná novým prostredím a nemá záujem na tom, aby nehnuteľnosti jej boli prikázané
do vlastníctva. Je dosť divný postoj žalovaného, ktorý tvrdí, že nehnuteľnosti nechce, avšak 4 roky
bez prítomnosti žalobkyne nehnuteľnosti využíva na podnikateľské účely a pritom navrhuje, aby tieto

boli prikázané do vlastníctva žalobkyne, ktorá tieto nehnuteľnosti viac ako 4 roky neužíva. Žalobkyňa
poukazuje na to, že nápad žalovaného nehnuteľnosti darovať deťom je skrytým riešením v jeho
prospech, nakoľko v nehnuteľnostiach ďalej by vykonával svoju podnikateľskú činnosť a žalobkyňa je
viazaná pobytom a prácou v Maďarsku, preto to neprichádza do úvahy.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.10.2023 (č. l. 83-84) k tvrdeniu, žalobkyne, že sa mal žalovaný
správať k žalobkyni tak, že táto bola nútená odísť z predmetných nehnuteľnosti a dodnes sa liečiť z
duševnej ujmy, ktorú utrpela počas spolužitia so žalovaným uvádza, že tvrdenie žalobkyne sa nezakladá
na pravde, je ničím nepodloženým tvrdením, bez akéhokoľvek dôkazu, ktoré nemá relevantný význam
pre posúdenie tohto súdneho konania. V tejto súvislosti uvádza, že žalobkyňa sama opustila spoločnú

domácnosť bez akéhokoľvek zapríčinenia sa zo strany žalovaného. Od 5.9.2019 sa zdržiava mimo
spoločnej domácnosti, pretože v čase keď v Budapešti opatrovala vnúča si našla inú známosť a od
toho času nežije so žalovaným v spoločnej domácnosti, ale s iným mužom. Z uvedeného je zrejmé, že
nebola nútená odísť zo spoločnej domácnosti a teda ani z nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania
a sama sa rozhodla žiť v Budapešti s iným mužom. Rozporuje aj tvrdenia, že sa lieči z duševnej ujmy,

pretože žalovaný vznik žiadnej ujmy svojím správaním nezavinil a je zrejme, že ťažko sa vyrovnáva
žalobkyňa so psychickým stavom, ktorý si zavinila sama. Vzhľadom na znalecké posudky doposiaľ
predložené do tohto konania a diametrálne rozdiely v hodnotách určených znalcami Ing. Katočom a
Ing. Ostrožovičom zrejme prichádza do úvahy kontrolné znalecké dokazovania na určenie všeobecnej
trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby. Má ale za to, že žalobkyňa zapríčinila vznik

tohto súdneho sporu ňou podanou žalobou a teda mala by znášať aj trovy prípadného kontrolného
znaleckého posudku. Nie je pravdou, že žalobkyňa bola nútená odísť zo spoločných nehnuteľnosti,
je to len výhovorka zo strany žalobkyne, ktorá sa snaží ospravedlniť svojvoľné opustenie spoločnej
domácnosti, bezdôvodne odsťahovanie sa do Budapešti a nepodieľanie sa na úhradách spojených s
užívaním nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu, ktoré vyplývajú zo spoluvlastníctva,

vrátane hypotekárneho úveru. V čase, keď žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, ale aj doposiaľ
sám uhrádzal všetky platby súvisiace s užívaním nehnuteľnosti, v ktorej doposiaľ býva, sám uhradil aj
hypotekárnyúver,ktorýpočastrvaniamanželstvavybraliatedažalobkyňamáibajednusnahu,vprípade
zrušenia podielového spoluvlastníctva sa vysporiadať tak, aby prevzala finančne prostriedky ako podiel
z podielového spoluvlastníctva a na ničom inom jej nezáleží. V predchádzajúcich podaniach navrhoval

aj spôsob vysporiadania darovania deťom, ani s týmto nesúhlasila, z čoho taktiež sa dá dedukovať,
že má eminentný záujem na finančnom vyporiadaní – vyplatení z podielového spoluvlastníctva. V tejto
súvislosti poukazuje aj na to, že takisto nemá záujem na ďalšom užívaní nehnuteľnosti, teda uvádza v
zmysle § 142 ods. 1 OZ :,, Ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažokrozdelí podľa veľkosti podielov", teda nemá záujem nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania
ďalej užívať, a preto navrhuje postup v zmysle § 142 ods. 1 OZ, posledná veta
Žalovaný pripojil k vyjadreniu jednu stranu výpisu z účtu vo VÚB (č. l. 85).

9. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 09.11.2023 uviedol, v predmetnom dome sa narodil a vyrastal.
Rodinný dom postavil bez hypotéky, bez akýkoľvek finančných zdrojov, čo získal, čo z podnikania. Zobral
hypotekárny úver, postavil výrobňu sódy a nealkoholických nápojov, bývala manželka bola domáca,
vychovávala deti, žiadne príjmy nemala. 29 rokov boli v spoločnej domácnosti. Narodila sa im vnučka,

žalobkyňa odišla do Budapešti dávať na vnučku pozor, lebo syn išiel za prácou do USA, a ostala tam. 3,5
roka platil hypotekárny úver, splácal aj inkaso a všetky náklady na rodinný dom, žalovaná neprispievala
ničím. Navrhol čiastku 40.000,- eur alebo nech prepíšu aj rodinný dom dcére, ale žalobkyňa chce
finančné zdroje. Za sumu 200.000 eur, na ktorú ohodnotil dom Ing. Katocs je nemysliteľný. Vie, že za
45.000 – 50.000,- eur, sa predávajú domy, preto žalobkyni navrhol sumu 40.000,- eur + ešte mal som
tie výdavky na HÚ nejakých 10.000,- Eur, to je už 50.000,- Eur, čo splatil, naďalej inkaso, čo vôbec

neprispievala. Samozrejme býva tam, tak aj znáša tie náklady. Chce si nechať ten rodinný dom.

10. Žalobkyňa na predmetnom pojednávaní uviedla, že bývalý manžel, žalovaný začal podnikať
s drevom, zobral tovar do Maďarska a mu zato nezaplatili. Nemal na to financie, žeby v tomto pokračoval.
Priviedol ich rodinu do takého stavu, že mimo vedomia žalobkyne ponúkol 3-izbový byt. Počas 30 rokov

manželstva ju bil, robil psychický nátlak. Keď sa predal ten 3-izbový byt nemali sa kde presťahovať.
Vtedy ho žalovaný predal za 200.000,- Sk, ale s tým, že dohoda bola taká, že nepredajú cudzej osobe,
ale kúpil ho otec žalobkyne, lebo sú 4 súrodenci a potom tam bývala sestra žalobkyne. Otec žalobkyne
im zaplatil 200.000,- Sk za ten 3-izbový byt, lebo žalovaný nevedel dobre narábať s peniazmi a nedobre
obchodoval. Presťahovali sa do prenájmu, tzn., že z vlastného 3-izbového bytu sa presťahovali do

prenájmu kvôli tomu, žeby mal peniaze 200.000,- Sk na svoje podnikanie. Lenže ju bil, podvádzal ju,
dcéra sa im narodila v 1997, a v 1999 sa presťahovala k jej rodičom lebo vedela o tom, že ju podvádza
a tiež bije. Jeden a pol roka nežili spolu. Žalovaný premárnil peniaze, presťahoval sa k svojej matke.
V tej dobe jeho sestra ešte bývala doma, ona sa vydala v r. 2000, dali sa znova dokopy, a nepodala
žiadosť o rozvod, nakoľko sa žalobkyni vyhrážal, že syna jej nevráti, keď podá žiadosť na rozvod. Počas

tých 1,5 roka preukázal, že asi sa zmenil, tak sa k nemu prisťahovala v r. 2000 v júli, keď deti mali
posledný deň v škole, do Malého Horeša. Začali s prestavbou rodinného domu v r. 2003 v máji. Keď sa
presťahovali do toho Malého Horeša boli stali nejaké financie, do ktorých nemohla ani zasahovať, preto
lebo žalovaný s financiami narábal.
Keď začali stavať, otec žalobkyne bol podnikateľom, takže na strechu im otec doniesol rezivo, nepýtal si

za to nič. Kúpil im okná, zaplatil 50.000,- Sk. Rodičia žalobkyne počas ich manželstva im dali pol milióna
Sk, nie v celku, ale v čiastkach, stále keď niečo potrebovali, tak oni im s tým pomohli. Nakoniec odišla
od žalovaného, keď v r. 2019 syn prišiel domov s malou dcérkou a bránil žalobkyňu pred žalovaným,
keď ju žalovaný škrtil, syn ju bránil a tak škrtil syna. Odišla k synovi do Maďarska v roku 2019.

11. Súd vo veci na návrh strán sporu nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby, odhad nehnuteľnosti znalcom Ing. Ivetou Stankovou na stanovenie
všeobecnej hodnoty rodinného domu. Dňa 04.06.2024 znalkyňa súdu doručila znalecký posudok č.
7/2024 (č. l. 115), v ktorom určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 146.000 eur.

12. Žalovaný súdu doručil vyjadrenie zo dňa 25.06.2024 (č. l. 209-210) k znaleckému posudku č. 7/2024
Ing. Ivety Stankovej, v ktorom uviedol, že ho prekvapuje, že sa znalecké zistenia vzťahujúce sa na tú
istú nehnuteľnosť môžu takto výrazne rozchádzať a hoci sa názor znalkyne Ing. Stankovej viac približuje
k záverom, ktoré ustálil znalec Ing. Ostrožovič , než k záverom zaujatým Ing. Katocsom, bude potrebné
odstrániť tak závažné rozpory týkajúce sa všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností, ktoré bránia v

tom, aby súd v takomto dôkaznom prostredí mohol vo veci objektívne rozhodnúť o predmete konania.
Uvedené platí o tom, že žalobkyňa v rámci rokovaní o prípadnej dohode svoje požiadavky neustále
stupňuje.
So závermi znalkyne Ing. Stankovej žalovaný nesúhlasí a ňou stanovenú všeobecnú hodnotu
nehnuteľností považuje za nadsadenú s tým, že podľa jeho názoru skutočnú všeobecnú hodnotu

nehnuteľností najobjektívnejšie vyjadruje znalecký posudok Ing. Ostrožoviča. Jeho závery zároveň
považuje za najpresvedčivejšie, hoci na strane druhej si uvedomuje, že tento záver zrejme nebude
zdieľať žalobkyňa. Za účelom objektivizácie všeobecnej hodnoty navrhuje umožniť všetkým trom
dotknutým znalcom oboznámiť sa aj so znaleckým posudkom ďalších menovaných znalcov a uložiť impísomne sa vyjadriť k tomu, či na svojich záveroch trvajú a uviesť dôvod, prečo sa tak výrazne líšia
záveryvšetkýchtrochznalcov(prípadnenavrhujeimnariadiťvypracovaniedodatkuknímvypracovaným
posudkom) a takýmto spôsobom sa pokúsiť dosiahnuť nejaký konsenzus. Pokiaľ sa tak nestane

navrhuje vypočuť každého z nich osobitne k ním podanému znaleckému posudku, hoci aj vrátane toho,
prečo považuje za správne svoje závery a nie závery tých ďalších dvoch. Ak ani takýmto spôsobom
nebude možné objektívne ustáliť všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností, bude možné učiniť
výlučne nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania, a to Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ako
znaleckou organizáciou najviac uznávanou v rámci SR. Myslí si, že realizácia dokazovania v zmysle

vyššie uvedeného je v záujme oboch sporových strán. Za účelom preukázania, že z jeho strany to nie
sú len nejaké prázdne slová, znovu ponúka žalobkyni možnosť dohody v tom, že by vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam previedli darovacou zmluvou na ich už dve dospelé deti po jednej polovici
(prípadne na našich štyroch vnukov po jednej štvrtine) a tak nebude potrebné vykonať žiadne ďalšie
dokazovania ohľadne hodnoty nehnuteľností.

13. Žalobkyňa k znaleckému posudku Ing. Ivety Stankovej doručila vyjadrenie dňa 28.06.2024 (č. l.
211-212), kde uviedla, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o kontrolný znalecký posudok vypracovaný
znalkyňou Ing. Ivetou Stankovou na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností na základe uznesenia
OS Trebišov 17C/38/2023 zo dňa 21.12.2023 poukazujúc na to, že v poradí sa jedná o tretí znalecký
posudok v tejto veci, žalobkyňa nenavrhuje vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku a berie na

vedomie vyčíslenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností znalkyňou Ing. Stankovou a to vo výške 146.000,-
eur. Žalobkyňa navrhuje, aby súd na pojednávaní vypočul znalkyňu a to za účelom odstránenia
pochybností predchádzajúcich dvoch znaleckých posudkov, aby objektívne bolo ozrejmené na základe
akých skutočností znalkyňa dospela k takému záveru a ozrejmila okolnosti na základe ktorých
predchádzajúci znalci ustanovili všeobecnú hodnotu nehnuteľností s podstatným cenovým rozdielom.

Žalobkyňa nie je toho názoru, že vo veci je potrebné vypracovať ďalší znalecký posudok, lebo zrejme už
ničnovébynepriniesolvtejtoveci.Žalobkyňatrvánatom,abynehnuteľnostiboliprikázanédovýlučného
vlastníctva žalovaného, ktorý od 05.09.2019 fakticky 5 rokov výlučne užíva nehnuteľnosti, v ktorých
prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť a kde býva s ním spolu aj jeho matka. Žalovaný aj toho času
prevádzkuje maloobchod, v objekte žalovaný naďalej realizuje výrobu sódy a to v časti „sodovkáreň“

a ostatné nehnuteľnosti využíva na skladovanie a na predaj nealkoholických nápojov. Z uvedeného
dôvodujedinýmreálnymriešenímprizrušenípodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiamjeprikázať
nehnuteľnosti v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného so stanovením jeho výplatnej povinnosti
voči žalobkyni, ktorá suma môže byť definitívne ustálená po výsluchu znalkyne na pojednávaní.

14. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.06.2024 žalobkyňa dňa 15.08.2024 doručila vyjadrenie (č. l.
223-224), v ktorom uviedla, že vyjadrenie žalovaného je účelové a má jedinú motiváciu a to naďalej
naťahovať súdne konanie , aby vo veci nebolo rozhodnuté, lebo tento stav mu vyhovuje. O tejto
skutočnosti svedčí to, že fakticky 5 rokov od 05.09.2019 výlučne sám žalovaný užíva nehnuteľnosti,
v ktorých prevádzkuje podnikateľskú činnosť, býva tam a spolu s ním nehnuteľnosti užíva aj jeho

matka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Žalovaný prevádzku podnikateľskú činnosť v časti
„sodovkáreň“,ostatnénehnuteľnostivyužívanaskladovanieanapredajnealkoholickýchnápojovapreto
nemá záujem v merite vecí riešiť túto vec. Jeho tvrdenia o stupňovaní mojich požiadaviek sú výmyslom
a jeho geniálny nápad na riešenie sporu tak, aby sme nehnuteľnosti previedli do vlastníctva našich
detí alebo vnukov, je jeho plán, lebo naďalej by tam mohol prevádzkovať podnikateľskú činnosť, užívať

nehnuteľnosti so svojou matkou a ja by som nemala nič zo spoločných nehnuteľností. Takáto samotná
predstava je nehorázna a svedčí o postoji žalovaného, že akú on má predstavu o spôsobe vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Čo sa týka kontrolného znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný Ing.
Ivetou Stankovou, tak závery tohto posudku žalobkyňa akceptuje napriek tomu, že mala iné predstavy o
hodnote nehnuteľností, ale neustále ďalšie vymyslené dôvody zo strany žalovaného len predlžujú súdne

konanie. Je obvyklý postup súdov aj v iných konaniach, keď znalec je vypočutý, preto žalobkyňa navrhla
výsluch znalkyne Ing. Ivety Stankovej a takýto dôkazný návrh predniesol aj žalovaný. Ďalšie doplnky
znaleckých posudkov od predchádzajúcich znalcov žalobkyňa považuje za prebytočné, nakoľko každý
predchádzajúci znalec: Ing. Katocs, Ing. Ostrožovič posudky podali tak, že použili koeficienty podľa ich
subjektívneho názoru a z toho vznikli rozdielne výsledky. Ak súd ustanovil kontrolného znalca, tento

posudok má riešiť ustálenie všeobecnej hodnoty a na meritórne rozhodnutie nie sú potrebné podklady
predchádzajúcich znalcov, lebo ich postup a výsledná suma sú prezentované znaleckým posudkom.
Návrh žalovaného, aby vo veci bol vypracovaný ďalší kontrolný znalecký posudok Ústavom súdneho
inžinierstva v Žiline, je len návrhom slúžiacim na enormné predlženie súdneho konania, lebo podľaskúseností takýto znalecký posudok by nebol vyhotovený ani do jedného roka a poukazujúc na to, že
kontrolnému znaleckému posudku Ing. Stankovej neboli vytknuté žiadne odborné nedostatky okrem
paušálneho nesúhlasu zo strany žalovaného nevytvára podklad na ustálenie ďalšieho kontrolného

znaleckého posudku.

15. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2024 bola na návrh strán sporu vypočutá znalkyňa Ing.
Iveta Stanková, ktorá vo veci podala znalecký posudok na určenie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti
a uviedla, že nakoľko jej neboli predložené otázky, čo sa týkajú znaleckého posudku, tak všeobecne

môže povedať iba to, že pri osobnej obhliadke 08.03.2024 boli prítomní obidvaja zástupcovia, takže
prešli všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa podľa listu vlastníctva. Nezrovnalosti boli zaznamenané,
podpísaná bola zápisnica, takže na základe toho bol spracovaný znalecký posudok. Znalkyňa v celom
rozsahu zotrvala na podanom znaleckom
Na otázku zástupcu žalobkyne, či mala dostupný súdny spis, v ktorom sa nachádzali dva ďalšie znalecké
posudky, kde pomerne diametrálne závery boli robené ohľadne všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, či sa

vie k tomu vyjadriť, že čo v drvivej väčšine znížilo tú hodnotu, ktorú vyčíslil predchádzajúci znalec Ing.
Katocs a potom v ďalšom posudku Ing. Ostrožovič, čo ovplyvnilo ich posúdenie, alebo z čoho pramení
ten rozdiel, ktorý potom bol číselne vyjadrený, znalkyňa uviedla, že k vypracovaniu znaleckého posudku
znalcami nemá náležitosť sa vyjadrovať. Znalkyňa vychádzala z platnej vyhlášky, z platných noriem,
z platných posúdení, čiže jej ohodnotenie je takéto, aké podala. Vyhlášky sú dané, čiže za vypracovanie

znaleckého posudku je zodpovedný znalec. Technický stav nehnuteľnosti sa hodnotí podľa konštrukcií,
ktoré sú dané. Čiže v čase miestnej obhliadky, za účasti obidvoch strán prechádzali nehnuteľnosti, pýtala
sa na konštrukcie, aké materiály boli používané. Samozrejme vyhláška nezahŕňa všetky, teda konkrétne
každý jeden materiál zvlášť, ale pri vypracovaní ZP sa posudzuje väčšia časť, čiže väčšina materiálov,
ktoré boli použité a potom tie, ktoré sa približujú vyhláške. Nehnuteľnosť – hospodárska budova, ktorá

je, jej stav je taký aký je, čiže vlastne nie je dokončená. Pri jej znaleckom posudku výnosová hodnota
nebola počítaná, nakoľko len jeden objekt by bol schopný výnosu a to je tá sódovkáreň, a vzhľadom
k tomu ku konštrukčnému vybaveniu tejto budovy, z čoho bola postavená a ako zariadená a aký výnos,
tak zvážila, že výnosová hodnota nebude počítaná, ale bude počítaná hodnota pôvodnej diferenciácie.
Na otázku zástupcu žalovaného, či sa znalkyňa môže vyjadriť, čomu pripisuje, že traja znalci dospeli

k rôznym hodnotám, znalkyňa uviedla, že na vypracovanie znaleckého posudku majú vplyv koeficienty,
ktoré sú tam uvedené, čiže jednak poloha, čo sa nachádza v blízkosti nehnuteľnosti, aká je miera
nezamestnanosti, aká je vzdialenosť od okresného mesta, čiže je tam vplyv viacerých koeficientov a je
na znalcovi ako to vyhodnotí. Keď vyhodnotí, napr., že dostupnosť do okresného mesta, kde je väčšia
pravdepodobnosťpráce,žejedostatočná,takjedostatočná,keďniejedostatočná,takniejedostatočná.

Znalkyňa vychádzala z pomerov, ktoré sa najviac približovali danej skutočnosti. Znalecký posudok Ing.
Katocsa a Ing. Ostrožoviča boli súčasťou spisu, s týmito sa oboznámila. Znalkyňou stanovená hodnota
146.000,- eur vyjadruje aj trhovú hodnotu, keďže sa bavíme o všeobecnej hodnote, čo je zohľadnené
pri výpočte.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné a vhodné vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo strán sporu, tak ako to navrhuje žalobkyňa.

17. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

18. Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

19. Podľa § 142 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky
podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť v súlade so záujmami
spoločnosti. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa

podielov.

20. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.21. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,

že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom
zo dňa 03.03.2020, sp. zn. 11Pc/86/2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2020, lehota na
vyporiadanie BSM uplynula dňa 04.03.2023, čím nastala spomenutá fikcia.

23. Podľa výpisu listu vlastníctva č. 495, kat. územie Malý Hore žalobkyňa a žalovaný sú vlastníkmi
nehnuteľností v obci Malý Horeš, okres Trebišov, rodinného domu so súpisným číslom 305, stojaceho

na pozemku parc. č. 643/24, sodovkáreň pod súp. č. 428, stojaca na parc. č. 643/238, parc. č. 643/23
záhrada o výmere 940 m2, parc. č. 643/24 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, parc.č.
643/238 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 96 m2, parc.č. 643/239 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 613 m2, parc.č. 643/278 zastavaná plocha a nádvorie 99 m2 ako parcely reg. „C“ evidované
na katastrálnej mape pod B 3 v celosti 1/1.

24. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že súd pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nie je viazaný žalobným petitom, ani spôsobom vyporiadania navrhnutým stranami
sporu (tzv. iudicium duplex).

25. V tomto smere súd poukazuje na to, že žalobkyňa v žalobe ako aj pred podaním žaloby navrhla
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam spôsobom, že
predmetné nehnuteľnosti budú priznané do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že žalovaný
vyplatí žalobkyni primeranú finančnú náhradu vo výške 92.700 eur, zodpovedajúcu polovici všeobecnej
hodnoty vyporadúvaných nehnuteľností podľa ňou predloženého súkromného znaleckého posudku

vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Katocsom, (§ 209 CSP) č. 27/2023 znalca v odbore stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, zo záverov ktorého vyplynula všeobecná
hodnota vyporadúvaných nehnuteľností vo výške 206.000 eur.

26. Žalovaný v odpovedi zo dňa 05.04.2022 (správne má byť 2023, pozn. súdu), (č. l. 19) na

predžalobnú výzvu žalobkyne o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uviedol, že so spôsobom
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvanačrtnutýmvpredžalobnejvýzvesúhlasí,avšaknestotožňuje
sa s hodnotou určenou ako vyporiadací podiel, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. 27/2023
znalca Ing. Juraja Katocsa. Žalovaný si dal tiež vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom Ing.
Ondrejom Ostrožovičom, ktorý predložil do spisu, číslo znaleckého posudku 39/2023, kde znalec určil

všeobecnú hodnotu vyporadúvanej nehnuteľnosti na sumu 128.000 eur.

27. Zo súkromných znaleckých posudkov predložených oboma stranami sporu (§ 209 CSP) súd zistil,
že tieto spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti, ako i doložku o tom, že znalci sú si vedomí
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku a preto takýto dôkaz bolo možné považovať za

dôkaz, ktorý má charakter a váhu znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca (§ 209 ods. 2
CSP). Nová právna úprava Civilného sporového poriadku umožňuje stranám sporu predkladať znalecké
posudky i odborné vyjadrenia s tým, že ak tieto spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti a
obsahujú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku,
postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

28. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený
k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd

nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo. Dôvodmi na zamietnutie návrhu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru, tak na
strane povinného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie
v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby nanehnuteľnosť), ako aj na strane oprávneného (najmä, ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov,
pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá preňho prioritu alebo, že vec má v úmysle predať v prípade
ide o šikanózny výkon práva). Napríklad môže ísť aj o skutočnosť, že dom leží v asanačnom pásme

pre bytovú výstavbu. Pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nestačí, že nezhody medzi spoluvlastníkmi sú všeobecné riešiteľné pri použití ustanovenia § 139
Občianskeho zákonníka. V danej veci súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pre ktoré by nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Takéto okolnosti neboli
stranami sporu ani len tvrdené. Z týchto dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu.

29. Predpokladom prikázania vyporiadavanej veci do výlučného vlastníctva niektorého z doterajších
spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu
vec bola do vlastníctva prikázaná. Preto by súd nemal v žiadnom prípade prikázať nehnuteľnosť
tomu spoluvlastníkovi, ktorý hodlá vec predať, ak ju niektorý zo spoluvlastníkov chce užívať.
Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je súčasné poskytnutie primeranej náhrady

tomu spoluvlastníkovi, ktorý stratil svoj spoluvlastnícky podiel. Pri úvahe o tom, ktorému z doterajších
spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa treba zaoberať aj posúdením, či spoluvlastník, ktorému má
pripadnúť celá vec, disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady druhému
spoluvlastníkovi. Inými slovami, súd môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže
schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Zároveň pri posudzovaní otázky účelného využitia veci súd

prihliada aj na iné skutočnosti, napríklad na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej
veci, kto ju zveľaďoval a podobne. O účelné využitie veci ide, napríklad v prípade domu, keď je zámer
spoluvlastníka dom zhodnotiť za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ide o záujem niektorého zo
spoluvlastníkov v dome podnikať. Ide teda o zámer stavbu udržiavať, vykonávať na nej opravy a
investovať do nej. Pri posúdení účelného využitia nehnuteľnosti teda treba prihliadať na to, ktorý zo

spoluvlastníkovvnehnuteľnostipodnikal,udržiavalju,opravoval,prípadnedonejinvestovalajeschopný
sa o jej údržbu naďalej starať.

30. V danej veci mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný má záujem na tom,
aby predmetné nehnuteľnosti (rodičovský dom) zostali v rodine, a teda má záujem tieto nadobudnúť do

svojho výlučného vlastníctva s tým, že v dome býva aj so svojou matkou a využíva nehnuteľnosť aj na
podnikateľské účely. Z hľadiska účelovosti využitia veci súd tak prihliadol aj na to, že žalovaný predmetné
nehnuteľnosti bude v ďalšom využívať na uspokojenie bytovej potreby seba aj svojej matky a tiež, že
žalovaný je schopný poskytnúť žalobkyni primeranú finančnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel.

31. Pri vyporiadaní rovnako súd prihliadol na skutočnosť, že veľkosti spoluvlastníckych podielov strán
sporu na predmetných nehnuteľnostiach sú rovnaké. Pokiaľ ide o prípadné násilné správanie sa
spoluvlastníkov, toto v konaní tak zo strany žalobkyne ako žalovaného preukázané nebolo, toto zostalo
iba v rovine tvrdenia. Z týchto dôvodov súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak,
že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobkyni primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel.

32. Primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel žalobkyne potom predstavuje príslušný podiel
zodpovedajúci všeobecnej cene veci - je to cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a čase rozhodovania
súdu. Pojem primeraná náhrada je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je

to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci - predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Je to teda cena,
ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase rozhodovania súdu, s tým, že túto náhradu určí súd
zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci.

33. Vzhľadom na odlišné všeobecné hodnoty vyporiadavaných nehnuteľnosti v danej veci, keď v
žalobkyňou predloženom súkromnom znaleckom posudku znalec Ing. Juraj Katocs určil všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti na sumu 206.000 eur, znalec Ing. Ondrej Ostrožovič vo svojom znaleckom
posudku vyhotovenom na žiadosť žalovaného určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 128.000

eur, súd na návrh strán sporu nariadil znalecké dokazovania na stanovenie všeobecnej hodnoty
vyporiadavaných nehnuteľností, kde súdom ustanovená znalkyňa Ing. Iveta Stanková dňa 04.06.2024
doručila súdu znalecký posudok č. 7/2024, v ktorom určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu
146.000 eur.34. Žalobkyňa vo vyjadrení k znaleckému posudku Ing. Ivety Stankovej s takto určenou všeobecnou
hodnotou nehnuteľnosti 146.000 eur súhlasila.

35. Žalovaný so znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou ustanovenou súdom Ing. Ivetou
Stankovou nesúhlasil a navrhol vykonať ďalšie znalecké dokazovanie na určenie hodnoty nehnuteľnosti
(v poradí štvrtým znaleckým posudkom, pozn. súdu), s ktorým návrhom žalobkyňa nesúhlasila.

36. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný namietal hodnotu nehnuteľnosti
určenú znalkyňou Ing. Stankovou, ktorá ako súd uviedol vyššie určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
na sumu 146.000 eur, pričom podľa súkromného znaleckého posudku predloženého žalovaným Ing.
Ostrožovičom tento určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 128.000 eur, z čoho vyplýva
rozdiel v hodnote ocenenia nehnuteľnosti vo výške 18.000 eur (146.000 – 128.000 = 18.000 eur),
naproti tomu žalobkyňa súhlasila s určenou hodnotou 146.000 eur určenou znalkyňou Stankovou oproti

hodnote 206.000 eur určenej znalcom Ing. Katocsom v súkromnom znaleckom posudku predloženom
žalobkyňou, keď rozdiel v hodnotách ocenených nehnuteľnosti predstavuje „až 60.000 eur“ (206.000
– 146.000 = 60.000 eur).

37.Súdusúznámeajrozhodnutiavyššíchsúdnychautorít,vktorýchsúdyvprípadoch,keďvkonaníbolo

predložených viacero znaleckých posudkov na stanovenie hodnoty nehnuteľnosti ako v prejednávanej
veci, výšku hodnoty nehnuteľnosti určili priemerom predložených súkromných znaleckých posudkov
(napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 8Co/269/2018 zo dňa 04.06.2020, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 20Co/9/2023 zo dňa 27.08.2024). V prejednávanej veci boli predložené dva
súkromné znalecké posudky, ktorými bola stanovená všeobecná hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti

v prvom prípade na sumu 206.000 eur, v druhom prípade sumou 128.000 eur a posledným znaleckým
posudkom znalcom ustanoveným súdom sumou 146.000 eur. Spolu hodnota nehnuteľnosti pri zrátaní
všetkých troch hodnôt predstavuje sumu 480.000 eur. Pri delení troma znaleckými posudkami (480.000 :
3 = 160.000 eur), priemer činí sumu 160.000 eur, čo je suma vyššia akú určila znalkyňa Ing. Iveta
Stanková vo svojom posudku č. 7/2024. Pri takto určenej cene nehnuteľnosti by žalovaný bol povinný

z titulu finančnej náhrady zaplatiť žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel sumu 80.000 eur oproti sume
73.000 eur pri hodnote nehnuteľnosti 146.000 eur určenej znalkyňou Ing. Stankovou.

38.Pozhodnotenípredloženýchdôkazovjednotlivoakoajvichvzájomnejsúvislostidospelsúdkzáveru,
že suma 146.000 eur ako všeobecná cena nehnuteľnosti, ktorá bola určená znaleckým posudkom

č. 7/2024 zo dňa 20.04.2024 vypracovaného znalkyňou Ing. Ivetou Stankovu ustanovenou súdom,
predstavuje primeranú hodnotu pre stanovenie výšky vyrovnávacieho podielu s prihliadnutím k veľkosti
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Hodnota podielu žalobkyne tak predstavuje sumu 73.000 eur.
Nakoľko spoluvlastnícke podiely oboch strán sporu sú rovnaké (vo veľkosti 1) súd titulom primeranej
finančnej náhrady uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 73.000 eur. Pokiaľ ide o lehotu

naplnenieohľadnetejtoprimeranejnáhrady,súdvychádzajúcz§232ods.3CSPurčiltútolehotuvtrvaní
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s poukazom na to, že ide o vyššiu sumu, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť.

39. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že tento vynaložil zo svojho náklady do vyporiadavanej

nehnuteľnosti súd poukazuje na to, že vyporiadanie v širšom zmysle prichádza do úvahy len na
návrh strany sporu podľa § 131 CSP alebo na vzájomný návrh žalovaného podľa § 147 CSP. Pokiaľ
návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený ani nebol podaný vzájomný návrh, nemožno vyporiadanie
v širšom slova zmysle vykonať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
53/2004 ). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný podal návrh na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva v širšom zmysle. Takýto návrh musí obsahovať náležitosti podľa § 131, § 147 CSP,
pričom musí obsahovať výšku peňažnej sumy, ktorú požaduje zaplatiť. O vyporiadaní zrušovaného
podielového spoluvlastníctva, vykonávaného súdom ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh
účastníka alebo na podklade vzájomného návrhu účastníka, rozhodne súd samostatným výrokom
rozsudku, nielen v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Je tomu tak

preto, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou
rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich
vynaloženia. Súd je týmto dispozitívnym procesným úkonom viazaný a rozhoduje o ňom na základe
zisteného skutkového stavu veci. Nakoľko ani žalobkyňa ani žalovaný v priebehu konania nepodaliriadny návrh na vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam v širšom
zmysle, súd na túto námietku žalovaného nemohol prihliadať. Takýmto návrhom nie je ani všeobecné
konštatovanie žalovaného, že chce od žalobkyne, aby mu preplatila náklady za platby SIPO (keď

bolo nesporné, že nehnuteľnosť od roku 2019 užíva iba žalovaný) a platby za hypotekárny úver.
Nemožno preto konštatovať, že by žalovaný podal riadny (vzájomný) návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle.

40. Zo všetkých týchto dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným

nehnuteľnostiam s tým, že ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou zaplatiť
žalobkyne primeranú finančnú náhradu za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel.

41. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to výsluchom znalca Ing. Ondreja Ostrožoviča, ktorý
vypracoval znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností na žiadosť žalovaného.
Vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nadbytočné a nehospodárne, keď možno predpokladať, že

znalec by zotrval na svojom písomnom znaleckom posudku. Súd na návrh aj žalovaného vykonal
dokazovanie ďalšími znaleckým posudkom, ktorý však žalovaný opätovne namietal a žiadal vykonať
ďalšie dokazovanie ustanovením znaleckého ústavu. Predmet zisťovania všeobecnej hodnoty nie je
taký komplikovaný, že by bolo bezvýhradne nutné opätovné dokazovanie znaleckým ústavom. Takéto
dokazovanie je v rozpore so zásadou hospodárnosti a je neúčelné. Subjektívny pocit žalovaného

ohľadne hodnoty nehnuteľnosti (ovplyvnený možno aj citovou väzbou) neznamená, že znalecké
posudky, odlišujúce sa od jeho predstáv, sú nesprávne. Súd vzal za berný posledný znalecký posudok
znalkyne ustanovenej súdom, ktorý súd považoval za najobjektívnejší, a ktorého správnosť znalkyňa
prezentovala pri svojom výsluchu na pojednávaní súdu.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému, o ktorých výške rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. Súd
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočnosť prípadu (§ 257 CSP), pre ktoré
by úspešnej žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania.

46. V tomto smere súd iba dodáva, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie
podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania,
na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom
konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla

2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012).

47. V predmetnej veci, z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa pred podaním žaloby navrhla
žalovanému uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k dotknutým
nehnuteľnostiam. Aj v priebehu súdneho konania žalobkyňa deklarovala, že je ochotná sa v otázke

vyporiadania dohodnúť. Napriek tomu k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi sporovými stranami (pre
neochotu žalovaného) nedošlo. Tento počas konania neustále menil spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, keď v odpovedi na predžalobnú výzvu žalobkyne súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti
do jeho výlučného vlastníctva, ale nesúhlasil s výškou vyrovnávacieho podielu, neskôr pred súdom
navrhol prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne a neskôr, aby nehnuteľnosti strany

sporu previedli na ich spoločné detí a nakoniec, aby opätovne nehnuteľnosti boli prikázané do jeho
výlučného vlastníctva, avšak ani po treťom znaleckom posudku nesúhlasil s výškou vyrovnávacieho
podielu. Keďže až súd svojim autoritatívnym rozhodnutím zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových
strán, pričom toto vyporiadal spôsobom navrhovaným predovšetkým žalobkyňou, možno konštatovať,že žalobkyňa bola v konaní úspešná. Z týchto dôvodov mal súd za to, že žalobkyni vznikol nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.