Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201930
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1725201930.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľov: 1/ O. F., D..
XX.X.XXXX, M. XXXX/XA, F., 2/ A. F., D.. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XA, F., zastúpený matkou -
navrhovateľkou 1/, proti povinnému: M. F., D.. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, N., zastúpenému: LEXANTE
s.r.o., Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 53 362 624, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ a odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.
k. 8C/37/2025-41, zo dňa 18.6.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd konanie o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ z a s t a v u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II., ktorými rozhodol o
návrhu navrhovateľky 1/ m e n í tak, že návrh navrhovateľky 1/ zamieta.

III. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II., ktorými rozhodol o
návrhu navrhovateľa 2/ z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

IV. Povinnému priznáva proti navrhovateľke 1/ plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnému, aby nevstupoval do bytu č. XX
nachádzajúcom sa na X. A.. bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode č. X, postavenom
na pozemkoch parcela Y.-G. Č.. XXXXX/XXX a č. XXXXX/XXX, katastrálne územie F., okres, Z.,
obec F., ako ani do spoločných priestorov tohto bytového domu (výrok I.); uložil povinnému, aby
sa nepribližoval k navrhovateľom 1/ a 2/ na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou úkonov

prípadnéhopriestupkovéhokonania,trestnéhokonania,aleboinéhosúdnehokonania,atolenvrozsahu
nevyhnutnom pre riadnu účasť povinného na týchto úkonoch (výrok II.); vo zvyšnej časti návrh zamietol
(výrok III.); priznal navrhovateľom 1/ a 2/ voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %
(výrok IV.); a poučil povinného, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľom ako žalovaným žalobu
vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok V.).

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovatelia 1/ a 2/
domáhali, aby súd uložil povinnému povinnosť (i) dočasne do 30.9.2025 nevstupovať do bytu č. XX
nachádzajúcom sa na X. A.. bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode č. X, postavenom na
pozemkoch parcela Y.-G. Č.. XXXXX/XXX V. Č.. XXXXX/XXX, katastrálne územie F., okres Z. ako ani do
spoločných priestorov tohto bytového domu; (ii) od 1.10.2025 nestupovať do bytu č. XX, nachádzajúcom

sa na X. A.. bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode č. X, postavenom na pozemkoch
parcela Y.-G. Č.. XXXXX/XXX a č. XXXXX/XXX, katastrálne územie F., okres Z., ako ani do spoločnýchpriestorov tohto bytového domu; (iii) nepribližovať sa k navrhovateľom 1/ a 2/ na vzdialenosť menšiu
ako 20 metrov, s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného konania, alebo iného
súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť povinného na týchto úkonoch;

(iv) nekontaktovať navrhovateľov 1/ a 2/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že navrhovateľka 1/ sa s
povinným zoznámila v roku 2017, po asi dvoch mesiacoch začali tvoriť pár. Čo sa týka ich vzťahu,
vnímala ho až na bežné hádky z nepochopenia a pri požití alkoholu (kedy bol povinný dosť výbušný)
za normálny a harmonický. Počas prvého roku vzťahu dostavala stále rôzne správy za M. z cudzích

čísel, že ju podvádza, že bol niekde a pod.. Väčšina ich hádok v tom čase vznikala, keď povinného
konfrontovala s tým, čo sa dozvedela a dožadovala sa vysvetlenia, nakoľko jej záležalo na ich vzťahu a
jeho funkčnosti. Namiesto rozhovoru však dostávala len obviňovanie z prehnaných reakcií a žiarlivosti.
V roku 2019 asi prvýkrát mala možnosť vnímať jeho agresivitu a to ako sa správa, keď má nervy, no
vtedy si to odniesli stoličky na dostihovej dráhe, čo bol výsledok jej rozprávania otázky na jeho kamošku
na to, s kým sa stretáva. Napriek všetkému si hovorila, že sa zmení a že ho nebude hodnotiť na základe

jedného výbuchu a že asi chlapi sú takí, avšak sa mýlila. V auguste 2019 sa presťahovali do spoločnej
domácnosti na M. XXXX/XA S. F., pričom sa snažila u manžela nájsť čiastočne stratenú dôveru, čo sa
rodilo vzhľadom na jeho aférku veľmi ťažko, ale nakoniec to ako tak zvládla. V roku 2021 otehotnela
a deň pred Silvestrom sa im narodil syn A.. Vyčerpaná nielen z komplikovaného tehotenstva, ale aj z
rýchleho pôrodu, bola vysilená, unavená a so silami, ako psychickými, tak aj fyzickými na dne; mala

gynekologické problémy, krvácanie, a pravdepodobne aj nábeh na popôrodnú depresiu; potrebovala
pomoc. V týchto chvíľach tak očakávala prísľuby manžela, že to všetko spolu zvládnu a žiadala ho o
pomoc v starostlivosti o syna. Pomoc od povinného jej bola poskytnutá len minimálne aj to musela prosiť
a na syna bola sama; všetky vyšetrenia (okrem dvoch, kedy jej bola pomôcť svokra), vstávanie k synovi,
nakoľko bol uplakaný a nespal. Povinného odpoveď na jej prosby bola, že je matka, tak sa má starať.

Okrem iného sa začali kopiť aj výčitky zo strany povinného, že syna neberie von, že je preto zlý, že sa
nevie o neho postarať. Namiesto pomoci začal povinný venovať viac času sebe, chodieval do fitka, a
domov chodil večer, keď už syn spal a do práce skôr, kedy ešte spal a od hádok, v ktorých mu vyčítala,
že jej nepomáha, sa odchádzal voziť na aute. Čo však bolo horšie, ďalším koníčkom začala byť jeho
častejšia konzumácia alkoholu. Okrem finančnej pomoci na starostlivosť o domácnosť, s nimi trávil len

minimum času a nereflektoval ani na jej prosby, aby od 8 mesiacov syna bral aspoň jedenkrát do týždňa
von, aby mohla upratať a venovať sa domácnosti. Hádky sa opäť stupňovali no skôr sa prenášali do
roviny,kdejejpovinnývyčítalneschopnosť,ženičnerobíprípadne,žesaneviepostaraťodomácnosťani
dieťa. Situácia sa zhoršovala aj popíjaním alkoholu, ktoré nabralo na obrátkach a tak sa stalo napríklad,
že 12 víkendov po sebe len pil, bez akéhokoľvek záujmu o nich ako rodinu. Prípadne sa stalo, že jej

vykrikoval, že nič nerobí, že si nič neváži a že potrebuje priestor pre seba a kľud a už v tom čase začal
na všetko reagovať veľmi impulzívne a prehnane. Po takýchto jeho výstupoch bola zo seba na vážkach,
začala o sebe pochybovať, ako o matke, ale aj manželke. Situácia bola tak vyhrotená, že uvažovala
nad návštevou psychológa, ani to sa však nedalo, nakoľko bola na všetko sústavne sama a so synom
po doktoroch behať nechcela. Správanie povinného sa začalo výrazne meniť k horšiemu v roku 2023.

Naďalej sa na osobnej starostlivosti o syna podieľal veľmi málo, dokonca keď ho prosila, aby zostal
doma,keďajdvadniprechorobusynanespala,odvetiljej,žekeďmalýspí,taksimáajjaľahnúťcezdeň.
Keď mal syn 2 roky, šla do práce, ale situácia s pomocou sa ani vtedy nezmenila a tak okrem vstávania
k synovi, rovnako vstávala ráno do práce, bola v strese, unavená a ustráchaná čo bude ďalej. Syn v noci
často plakal, miestami vrieskal a musela ho upokojovať. Keď jednu noc začal takto plakať až vrieskať,

išla ho utíšiť a povinný po pár minútach dobehol s krikom, že čo s ním nacvičuje, okamžite má spať, vraj
vymýšľa; na to povinnému povedala, že syn sa bojí a kričal na ňu, že bude ticho, na čo syn stíchol. Už
vtedy bola šokovaná a preľaknutá z toho, ako sa dokáže v takejto situácii chladne a agresívne na syna
zachovať. Okrem týchto prejavov sa nevhodne správal k synovi aj výchovne, keď na neho kričal, keď
nechcel jesť, že ak to nezje, nepôjde od stola, čo sa následne viackrát prejavovalo bolesťami brucha.

Zakaždým, keď syn nepočúval, alebo nepočúvol, tak na neho kričal a keď ho nepočúval opakovane, tak
ho fyzicky zdrapil a vliekol do detskej izby kde syn vrieskal. Zároveň aj na ňu zvýšeným hlasom kričal, že
nech ho neopováži odtiaľ pustiť, lebo uvidí, nech neskúsi za ním ísť. Takéto výstupy sa zvykli odzrkadliť
aj v škôlke a na druhý deň, kedy syn plakal častokrát bezdôvodne bola o tomto informovaná personálom.
Tak sa často stávalo že „hádky“ prechádzali zo strany povinného do osobných útokov smerom k jej

osobe, teda v tom čase verbálnych, kde jej dával silne pocítiť, že nemá nič a že je na ňom závislá.
Urážal ju, že je nič, že je suterén prípadne ju zhadzoval pre jej neschopnosť. Dlhodobo sa cítila a cíti
bez rešpektu a pochopenia. Veľa sa kvôli tomuto správaniu trápila. V domácnosti nastávala zo strany
povinného mnohokrát aj ignorancia jej osoby, čo sa prejavovalo tak, že reagoval len na syna, čo satýka komunikácie. Povinný ju tak dokázal aj mesiac ignorovať a už nevedela ako sa s ním rozprávať,
aby stále nebolo zle. Videl, že nebola v poriadku, častokrát preplakala celé noci, schudla aj 4 kg za
týždeň a aj napriek tomu neprišiel a pokračoval v tichej domácnosti. V niektorých prípadoch mala pocit,

akoby ju za niečo trestal, čo ani nespravila a bolo to pre ňu veľmi ponižujúce. Posledný rok stále chodila
za ním a rozprávala sa po hádkach, snažila to urovnať. Párkrát písala aj jeho matke a niekoľkokrát
sa spolu rozprávali, ale nič sa nezmenilo, prejavila jej pochopenie, že to spolu zvládnu. Často sa tiež
stávalo, že jej povinný vynadal pred synom do kuriev, píč, suterénu a že je na dne, že nebyť jeho nič by
nedosiahla; neraz ju vyhadzoval zo spoločného bytu a to opäť v prítomnosti syna, prípadne jej hovoril,

že si má zapamätať, že keď tu nebude, bude vo vzťahu s niekým iným, každý sa jej vysere na hlavu,
pošle do piče matere za sekundu tak rýchlo, že tak rýchlo to v živote nevidela, alebo že „budeš chodiť
zo zašitou pičou“ prípadne jej nadával, že je chudera. Postupom času si začal dovoľovať na jej osobu
aj fyzicky; strkal do nej, odhadzoval od seba, keď si zastávala syna, násilne držal za ruku, či odtláčal;
zdrapil ju za tričko medzi prsami a mával jej telefónom pred tvárou, že pozeraj sem a nútil ju pozerať sa
na správy v telefóne (pred tvárou asi 10 cm držal mobil) tým, že ju držal a ukazoval, že neklame. Prvýkrát

ju vyhodil zo spálne, keď mal syn 1 rok a 1 mesiac so slovami, že už musí spávať sám a on ako „kokot“
nebude hodinu s ním strácať čas pri uspávaní, že bude v detskej postieľke a musí sa to naučiť; syn
na to extrémne plakal. A práve tu prechádza do roviny naznačenej agresivity aj voči synovi. Správanie
povinného plynule gradovalo aj voči synovi; z kriku za to, že nechcel jesť, či jeho tresty, aby bol v izbe
sám,keďnepočúval,čisituácia,keďhopovinnývyhodilzizby,abysamoholvyspať,sastávalo,žesynovi

nadával, že je „zasratec, parchant zasratý“, že mu najebe, pričom tieto vulgarizmy si postupne osvojoval
aj syn. Okrem toho ho povinný mykal a ťahal, čo v spojení s krikom a výbuchmi hnevu voči nemu,
alebo voči nej, vyvolávalo u syna strach z povinného. Posledným prekročením akejkoľvek tolerancie a
hranice, bol incident zo dňa 4.6.2025 vo večerných hodinách, kedy mala s povinným výmenu názorov
ohľadom výchovy syna. Povedala mu, nech nerobí zo seba chudáčika, pričom syn začal povinnému

hovoriť, že je chudáčik, čo vyvolalo u neho agresívnu reakciu a synovi dal facku. Zasiahla a odtiahla
syna od povinného, následne syn opakovane nazval otca chudáčikom, načo začal syna biť s otvorenou
dlaňou po zadku a na oblasti trupu, následne ho chytil za nohy a začal ho triasť vo vzduchu. Následne
ho niekoľkokrát odhodil na sedačku, zdvihol ho za nohy a chcel ho biť, avšak snažila sa syna chrániť
vlastným telom, následne povinnému vyskočila na chrbát, na čo ju odhodil k stene a niekoľkokrát to

opakoval. Potom odniesol syna do detskej izby, pričom ho celý čas držal za nohu a syn visel vo vzduchu
a následne ho odhodil do postele. Uvedené dňa 5.6.2025 nahlásila na polícii a povinný bol vykázaný
z obydlia na 14 dní. Následky na synovi boli strašné, a aj preto sa rozhodla ísť na lekárske ošetrenie.
Syn mal po tele a nohách početné modriny, ktoré zdokumentovala spoločne s jej modrinami, ktoré
jej vznikli v dôsledku konania povinného. Čo je však najhoršie obaja aj s maloletým zostali v šoku, z

ktorého sa dlho spamätávali, pričom syn zostal veľmi vystrašený. V tejto súvislosti uviedla, že hoci dňa
17.6.2025 s povinným volala, a teda aj syn ho chcel vidieť, no na druhej strane sa stále obávala, či
po možnom kontakte vo forme telefonátov, by nedochádzalo k nejakým citovým nátlakom, prípadne
manipulácii, obzvlášť ak si povinný prečíta predmetné podanie. Navrhovatelia potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov odôvodnili z násilného a hrubého správania povinného voči nim, ako v minulosti tak aj v

súčasnosti, ktoré sa vyznačovalo verbálnym násilím, ponižovaním nevhodným výchovným správaním,
ale aj násilím fyzickým, ktoré vyvrcholilo dňa 4.6.2025, pre ktoré bol povinný vykázaný zo spoločného
obydlia vykázaný. Doterajšie správanie povinného tak dôvodne vyvoláva v nich obavu, že bude vo
svojom správaní pokračovať. Navrhovateľka 1/ mala tiež obavu, že povinný bude mať sklony pomstiť sa
jej za to, že na neho zavolala políciu, ktorá ho následne aj vykázala. Mala dôvodnú obavu, že pokiaľ by

jej nebolo neodkladným opatrením zabránené priblížiť sa k nim, budú vystavení opakovaným útokom,
prípadne ich bude vyhadzovať povinný z bytu, alebo bude musieť trpieť jeho správanie sa k nim možno aj
v silnejšej podobe. Mala za to, že taký prejav správania aký vyvrcholil tým, že povinný zdvihol syna triasol
ním a nakoniec ho zahodil na gauč, je plne spôsobilý zasiahnuť do jeho psychickej i fyzickej integrity, čo
je v značnom rozpore s jeho najlepším záujmom, ktorého ochrana je zakotvená ako prioritný pilier nielen

v Článku 5 zákona o rodine. Rovnako tak z dôvodov poukazujúcich na zvláštne sklony povinného k
možnému nátlaku na jej osobu, či syna, ktorý sa dodnes spamätáva z útoku; považovali uloženie zákazu
kontaktovať ich akýmikoľvek spôsobmi, za odôvodnené. Mala totiž obavy, že pokiaľ by tomu tak nebolo,
v tejto rovine by mal povinný dostatočný priestor, v ktorom by mohol vo svojom konaní pokračovať a
zasahovať im tak do psychickej integrity, ktorá je už aj tak jeho správaním poznačená, a preto vyhľadala

odbornú pomoc pre seba a syna. Hoci dňa 17.6.2025 umožnila povinnému, aby bol si s nimi, no na
druhej strane sa obávala recidívy jeho správania s k nim. Mala za to, že povinný asi potrebuje pomoc a
domnievala sa, že dovtedy nie je pre nich bezpečné, aby boli s ním v kontakte a styku.3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie ozrejmil,
že násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,

ktoré buď má za následok, alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom
človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch,
vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.

(Najvyšší súd SR sp. zn. 5MCdo/10/2012 in Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1102
s.). Následne priblížil, že neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), písm. f) a písm. h) C.
s. p. slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich
život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické

násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie
priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege
podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť
ohrozená.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení s návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi mal za
osvedčené, že navrhovatelia 1/ a 2/ spolu s povinným žijú v spoločnej domácnosti v byte č. XX
nachádzajúcom sa na X. A.. bytového domu so súpisným č. XXXX vo vchode č. XX, postavenom na
pozemku parcela Y.-G. Č.. XXXXX/XX V. Č.. XXXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre
katastrálne územie F., obec F., okres Z.. Navrhovatelia sú dlhodobo vystavovaní agresívnemu správaniu

zo strany povinného, pričom jeho agresívne správanie voči nim má tendenciu stupňovať sa. Agresívne
správanie povinného je dlhodobého charakteru, stupňuje sa najmä po užití alkoholických nápojov. Dňa
4.6.2025 došlo k incidentu vo večerných hodinách, kedy mala navrhovateľka 1/ s povinným výmenu
názorov ohľadom výchovy syna; povedala povinnému, nech nerobí zo seba chudáčika, pričom syn začal
povinnému hovoriť, že je chudáčik. Uvedené správanie vyvolalo u povinného agresívnu reakciu a synovi

dal facku. Zasiahla a odtiahla syna od povinného, následne syn opakovane nazval otca chudáčikom,
načo ho povinný začal biť s otvorenou dlaňou po zadku a na oblasti trupu, potom ho chytil za nohy a
začal ho triasť vo vzduchu. Následne ho niekoľkokrát odhodil na sedačku, zdvihol ho za nohy a chcel ho
biť, avšak navrhovateľka 1/ sa syna snažila chrániť vlastným telom, následne povinnému vyskočila na
chrbát, na čo ju odhodil k stene a niekoľkokrát to opakoval. Potom povinný syna odniesol do detskej izby,

pričom ho celý čas držal za nohu a visel vo vzduchu a následne ho odhodil do postele. Povinný bol v
zmysle Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vykázaný dňa 5.6.2025 o 13:00 hod.. Z potvrdenia
z urgentného príjmu zo dňa 6.6.2025 vyplýva, že navrhovateľka 1/ bola ošetrená z dôvodu napadnutia
zo strany povinného, k čomu doložila fotodokumentáciu seba aj syna.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a písm. f)
C. s. p. môže súd uložiť povinnej osobe, aby nevstupovala do domu, resp. bytu, v ktorom býva ohrozená
osoba. Navrhovatelia v návrhu alternatívne žiadali o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) C. s. p. alebo podľa § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p.. Keďže však pojmovým znakom
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p. [na rozdiel od neodkladného opatrenia

podľa § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p.] je aj dočasná úprava pomerov a navrhovatelia v petite návrhu
nežiadali povinnému zakázať vstup do bytu len dočasne, ale bez časového obmedzenia, je zrejmé, že
požadované neodkladné opatrenie má predstavovať konečnú úpravu tohto vzťahu medzi stranami, t.
j. má nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Po zohľadnení tejto skutočnosti, tiež s ohľadom na návrh
a sledovaný účel; súd prvej inštancie vychádzal z toho, že sa v tejto súvislosti domáhali nariadenia

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) C. s. p..

6. V tejto súvislosti ozrejmil, že účelom daných inštitútov je eliminovať kontakt páchateľa domáceho
násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z akéhoto skutku s jeho obeťou. Chránenej osobe má byť
v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd tu musí mať za

osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich
skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Dôkazné bremeno v tomto
smere zaťažuje navrhovateľa, pričom je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobnáintegrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Násilie je následkom istého druhu
ľudského konania, ktoré je zámerné. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci, násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v
nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné

poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým
násilím čo v predmetnej veci zo strany povinného reálne vo vzťahu k navrhovateľom hrozí.

7. Na podklade takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto
skutočnosti boli racionálnym dôvodom na podanie návrhu. Právo na ochranu života a zdravia má
prednosť pred realizáciou práv povinného, ktoré mu vyplývajú z vlastníctva nehnuteľnosti. Súd prvej

inštancie mal pre nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia
páchaného povinným proti navrhovateľom, ktorí listinnými dôkazmi osvedčili, že ich osobná integrita
vykazuje známky psychického násilia, fyzického násilia, pričom zo strany povinného môže dôjsť voči
navrhovateľom ešte viac k stupňujúcemu sa agresívnemu správaniu ako i k fyzickému útoku väčšej
intenzity. Z doterajšieho konania povinného nie je vylúčené pokračovanie totožného správania v

budúcnosti voči navrhovateľom, čím môže byť ohrozená ich telesná i duševná integrita.

8. Pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu, súd prvej inštancie uviedol, že účelom neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť
ohrozenákonanímosoby,protiktorejnávrhsmeruje.Prenariadenieuvedenéhoneodkladnéhoopatrenia

musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním
žalovaného ohrozená. V časti o uloženie povinnosti povinnému nepribližovať sa k navrhovateľom; súd
prvej inštancie vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka a mal za to, že navrhovatelia majú právo
na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia a v prípade, ak považujú vzhľadom
na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany povinného, jeho priblíženie

za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželajú si ho v obave o svoje zdravie z
dôvodu, že vzájomný kontakt je u nich násilného charakteru; je uvedené dostačujúce na to, aby súd
vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania
nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. vyžaduje na
nariadenietohtoneodkladnéhoopatreniatotižiba„možnosťohrozeniaintegrity“,zvýrazňujúcsubjektivitu

vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. V uvedenej časti
neodkladného opatrenia vyhovel súd prvej inštancie navrhovateľom v celom rozsahu, keď mal za to, že
zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov dostatočne zaručí ochranu ich integrity. Súčasne
pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže povinnému približovať sa k navrhovateľom, prihliadol na to,
aby zásah do práv povinného ho obmedzoval v čo najmenšej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu

zamýšľaného navrhovateľmi (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd prvej inštancie
pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz
priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými
v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľov zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a
Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

9. Pokiaľ ide o časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v ktorej sa navrhovatelia
domáhali uloženia zákazu povinnému kontaktovať navrhovateľov písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami; súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie podľa
§ 325 ods. 2 písm. g) C. s. p. je prostriedkom ochrany pred nevyžiadanou komunikáciou osoby

predstavujúcej riziko s ohrozenou osobou, pričom musí ísť o prípady, kedy osoba predstavujúca riziko
aktívne určitými spôsobmi diaľkovej komunikácie nadmerne alebo inak zneužívajúcim spôsobom či
poškodzujúco kontaktuje ohrozenú osobu, a to v zásade napriek odmietavému postoju ohrozenej osoby.
Ide najmä, hoci nie výlučne, o prípady, kedy osoba predstavujúca riziko prejavuje snahu domôcť
sa kontaktu s ohrozenou osobou aj proti jej vôli alebo prekonávajúc určité prekážky. Neodkladné

opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g) C. s. p. nie je primárny prostriedok na zamedzenie nevyžiadanej
komunikácie, jeho uplatnenie prichádza do úvahy až v závažných prípadoch, kedy bežné spôsoby
bránenia sa nevyžiadanej komunikácii neprichádzajú do úvahy alebo nie sú účinné a takáto komunikácia
je spôsobilá závažne zasiahnuť ohrozenú osobu do tej miery, že to ohrozuje jej integritu.10. Súdu prvej inštancie ani z jedného z dôkazov nevyplynulo a navrhovatelia sa nijako explicitne
nevyjadrili, kedy, kde a ako formou boli zo strany povinného priamo kontaktovaní, a preto vzhľadom

na absenciu konkrétnych tvrdení zo strany navrhovateľov mal za to, že povinný ich nekontaktoval
osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ani inými prostriedkami. Z obsahu spisu tiež
nevyplýva, že by ich povinný kontaktoval aj napriek tomu, že by sa mu v tom navrhovatelia pokúsili
zabrániť slovnou výzvou alebo technickým zablokovaním komunikácie. Preto súd prvej inštancie návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

11. Uviedol, že v súčasnej dobe navyše nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre
ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv
a oprávnených záujmov navrhovateľov bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú
dôvody jeho nariadenia. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 C. s. p. poučil povinného o možnosti podať
žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov

na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. tak, že navrhovateľom 1/ a 2/ priznal proti povinnému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 33 %, nakoľko boli úspešní v rozsahu 66 %, ich neúspech spočíval v zamietnutej časti návrhu,

v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 33 % (úspech povinného), teda pomerný úspech navrhovateľov
1/ a 2/ predstavuje 33 %.

13. Proti uzneseniu v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podali navrhovatelia
1/ a 2/ odvolanie, ktoré podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.7.2025 vzali späť.

14. Proti uzneseniu vo vyhovujúcich výrokoch a v súvisiacom výroku o trovách konania podal povinný
odvolanie a žiadal uznesenie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch zmeniť a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v tejto časti zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola

námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v návrhu sú
viaceré rozpory a subjektívne tvrdenia. Ak sa v návrhu tvrdí, že od začiatku vzťahu ešte v roku
2017 dostávala navrhovateľka 1/ rôzne správy z cudzích čísel o nevere z jeho strany; nebolo mu

zrejmé, kto jej posielal údajné správy o nevere, avšak uvedená skutočnosť sa nezakladá na pravde.
V danom čase ani nikdy predtým nebol registrovaný na sociálnej sieti, na ktorej boli tieto správy
zobrazené. Taktiež tvrdenie, kedy mala navrhovateľka 1/ prvýkrát vnímať jeho agresivitu, kedy si to
údajne mali odniesť nejaké stoličky na dostihovej dráhe, sa rovnako nezakladá na pravde a ide len o
ničím nepodložené tvrdenie, ktoré sa malo údajne stať približne pred 6 rokmi od podania návrhu. Aj

napriek ničím nepodloženým tvrdeniam o nevere mala navrhovateľka 1/ nájsť údajne stratenú dôveru
a posunúť vzťah na ďalšiu úroveň presťahovaním sa do spoločnej domácnosti, a to aj napriek tomu,
že mal byť už v tom čase údajne výbušný nervák. Po narodení syna mala navrhovateľka 1/ psychické
problémy, ktoré vyústili do popôrodnej depresie. V danom období jej preto pomáhal v domácnosti vo
väčšej miere najmä pri domácich prácach, nákupoch do spoločnej domácnosti, ako aj so starostlivosťou

o syna. Od navrhovateľky 1/ si za to však vyslúžil len množstvo vulgarizmov, na ktoré ako zvyčajne
nereagoval. Je pravdou, že v tom čase navštevoval častejšie fitness centrum, avšak bolo to výlučne
na odporúčanie lekára, nakoľko trpel zdravotnými problémami. Tvrdenia o jeho neskorých príchodoch
sa taktiež nezakladajú na pravde, keďže častokrát pomáhal so starostlivosťou o syna vo večerných
hodinách pri kúpaní, kŕmení, prebaľovaní či uspávaní. Navyše, ide opäť o tvrdenia spred 6 rokov od

podania návrhu. V návrhu je ďalej uvedené, že jeho koníčkom sa mala stať častejšia konzumácia
alkoholu, ktorého vyvrcholením malo byť údajne jeho popíjanie v trvaní 12 po sebe idúcich víkendov bez
akéhokoľvekzáujmuonavrhovateľov.Uvedenétvrdeniesaopäťnezakladánapravdeanavyševnávrhu
o tom nebol priložený žiadny relevantný dôkaz; preto ide len o nepravdivé tvrdenia a účelové fabulácie
s cieľom ho vykresliť v očiach súdu ako agresívneho alkoholika bez záujmu o vlastnú rodinu, čo však

nezodpovedá skutočnosti. V tejto súvislosti predložil videonahrávku nevhodného správania zo strany
navrhovateľky 1/, ktorá v prítomnosti syna popíja alkoholický nápoj. S ohľadom na tvrdené skutočnosti o
vyhľadaní odbornej lekárskej pomoci poukázal na skutočnosť, že to bol práve on, kto navrhovateľke 1/
odporučil vyhľadať odbornú lekársku pomoc v súvislosti s prejavmi psychických ťažkostí, a to z dôvoduobáv o jeho zdravotný stav. Jej reakcia však bola odmietavá, sprevádzaná viacerými vulgarizmami
smerovanými na jeho adresu, pričom opakovane tvrdila, že je po psychickej stránke v poriadku. Preto
jej tvrdenie, že v dôsledku výčitiek z jeho strany začala uvažovať o návšteve psychológa, sa preto

opäť nezakladá na pravde. Dôkazom nezvládania psychických ťažkostí zo strany navrhovateľky 1/ je aj
priložená fotografia poškodenej váhy v spoločnej domácnosti, ktorú rozbila v dôsledku výbuchu hnevu.
Táto udalosť nie je ojedinelá a poukazuje na dlhodobo nestabilné emocionálne prežívanie navrhovateľky
1/. Takéto prejavy agresie, aj keď smerujú na predmety, sú mimoriadne nevhodné v prostredí, v ktorom
sa nachádza maloleté dieťa. Môžu v ňom vyvolávať strach, neistotu a citové napätie, ktoré negatívne

ovplyvňujú jeho psychický vývoj a celkový pocit bezpečia. Domnieval sa, že uvedená udalosť len
podčiarkuje nevhodnosť správania navrhovateľky 1/ v rámci starostlivosti o syna. Ďalej spochybnil
tvrdenie navrhovateľky 1/, ktoré sa nezakladá na pravde, že kričal na navrhovateľku 1/ a najmä syna
pre jeho hlasný plač, ktorý mal byť v návrhu opisovaný ako chladný a agresívny. Uvedené tvrdenie je
opäť nepravdivé a účelové tvrdenie s cieľom vykresliť ho v očiach súdu ako agresívnu osobnosť bez
predloženia relevantných dôkazov. Poukázal aj na priložený dôkaz pod názvom „Hodnotenie spolupráce

s klientkou O. F. vydané M. Z. A.“, ktorý považuje za účelový vzhľadom na časový odstup medzi jeho
vyhotovením a podaním návrhu, ako aj s ohľadom na osobu jeho autora M. Z., A., ktorý pôsobí ako
kouč v spoločnosti X. N. Slovakia, kde je navrhovateľka 1/ zamestnaná. Povinný ďalej spochybnil aj
priložené čestné vyhlásenia údajných spoločných známych Z. A. V. V. F., ktorých zároveň nepozná.
Podľa tvrdení navrhovateľky 1/ však tieto osoby mali byť svedkami jeho údajného agresívneho správania

eštevroku2022nafolklórnychslávnostiachvKokavenadRimavicou,ktorémalovyústiťaždovytrhnutia
dopravnej značky povinným a odvlečenia do areálu základnej školy. Povinný tento dôkaz považoval
opäť za nedôvodný a účelový vzhľadom na časový odstup medzi jeho vyhotovením a podaním návrhu,
ako aj na samotný obsah čestných vyhlásení, ktorý je v oboch prípadoch úplne totožný. Zároveň
uviedol, že k uvedenému incidentu nikdy nedošlo. Čestné vyhlásenie O. N., ktorý je súrodencom

navrhovateľky 1/, považoval za nedôvodné a nedostatočne vierohodné, čo vyplýva nielen z ich blízkeho
rodinného vzťahu, ale aj z výrazného časového odstupu medzi údajnou udalosťou a podaním návrhu.
Ďalej bolo nevyhnutné zohľadniť, že O. N. trpí problémami s alkoholom, čo má negatívny dopad na
spoľahlivosť a objektívnosť jeho čestného vyhlásenia. Taktiež priložené čestné vyhlásenie L.. O. U.
považoval za účelové a nedôvodné, nakoľko menovaný je v blízkom kamarátskom vzťahu s O. N..

Navyše obsah jeho vyhlásenia sa nezakladá na pravde, nakoľko snúbenica U. na oslave N. požila väčšie
množstvo alkoholu, avšak s oslávencom M. N. a jeho dcérami O., V. V. M., ktoré jej nútili konzumovať
veľké množstvo alkoholu. V súvislosti s týmito predloženými čestnými vyhláseniami tiež upozornil na
skutočnosť, že okrem značných časových odstupov medzi opisovanými udalosťami a podaním návrhu,
ide o situácie ako festivaly, koncerty, narodeninové oslavy, rozlúčky so slobodou či plesy, na ktorých mal

údajne požívať väčšie množstvo alkoholických nápojov. Povinný však takéto obvinenia považoval za
neopodstatnené a absurdné, nakoľko nejde o prípady bezdôvodného požívania alkoholu počas bežných
pracovných dní, ale o spoločenské udalosti, pri ktorých je konzumácia alkoholických nápojov bežnou a
očakávanou súčasťou. Taktiež tvrdenia o hrubom a agresívnom správaní povinného voči navrhovateľom
sa nezakladajú na pravde. Uznal, že počas trvania vzťahu dochádzalo k výmene názorov, ktoré sú však

bežnou súčasťou každého partnerského vzťahu. Avšak, každú takúto výmenu názorov riešil vecne, bez
použitia násilia alebo zvýšeného hlasu. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že navrhovateľka 1/ sa namiesto
priamej komunikácie uchýlila k šíreniu nepravdivých informácií o ňom smerom k jeho matke, ktorá mu
však v tomto smere neprejavila pochopenie. To následne viedlo len k prehlbovaniu frustrácie zo strany
navrhovateľky 1/. Dôrazne poprel, že by sa niekedy správal hrubo k synovi, a to akoukoľvek formou

vulgarizmov smerujúcich na jeho osobu, ako je uvedené v návrhu. Rovnako tak tvrdenia o fyzických
útokoch z jeho strany voči navrhovateľom sa nezakladajú na pravde, nie sú ničím podložené, a preto
ich považoval za účelové a neopodstatnené. Cieľom týchto tvrdení bola zrejme len snaha vykresliť ho
pred súdom ako agresívnu a násilnú osobu, čo však nezodpovedá realite. Uviedol, že nemá žiadnu
vedomosť o priloženom dôkaze „CD nahrávka“, ktorá má preukazovať jeho vulgárne správanie voči

navrhovateľom, avšak predpokladal, že jeho obsah bude rovnako ako všetky doposiaľ vyššie uvedené
skutočnosti nedôvodný.

15. V súvislosti s tvrdeniami o jeho nevhodnom správaní a používaní vulgarizmov voči synovi predložil
komunikáciu medzi ním a navrhovateľkou 1/, ktorá naopak preukazuje skutočné hrubé a agresívne

správanie zo strany navrhovateľky 1/ voči synovi. S ohľadom na uvedené skutočnosti poukázal na
pochybnosti o deklarovanej „vzorovej výchove“ zo strany navrhovateľky 1/, ktorá sa javí ako účelovo
prezentovaná. V praxi sa totiž navrhovateľka 1/ pri starostlivosti o syna opakovane správala nevhodne,
často používala vulgarizmy, bola voči dieťaťu agresívna a jej prístup možno označiť ako chladný ažodmeraný. Takéto správanie nie je v súlade so zásadami riadnej starostlivosti o maloleté dieťa a
môže mať negatívny dopad na jeho psychickú pohodu a vývoj. Dôkazom uvedeného sú priložené
fotografie a videonahrávky, na ktorých je zachytený incident, pri ktorom syn v prítomnosti navrhovateľky

1/ zjavne plače a prejavuje známky stresu či strachu, zatiaľ čo navrhovateľka 1/ si túto situáciu namiesto
primeraného upokojenia dieťaťa natáča na mobilný telefón. Takéto konanie vyvoláva vážne obavy o
citové zázemie a bezpečie syna počas starostlivosti zo strany navrhovateľky 1/.

16. V súvislosti so starostlivosťou o syna poukázal aj na skutočnosť, že syn utrpel viaceré zranenia

práve počas času, keď sa nachádzal v starostlivosti navrhovateľky 1/. Tieto zranenia boli dôsledkom
nedostatočnej a zanedbanej starostlivosti zo strany navrhovateľky 1/. Za osobitne závažný považoval
incident, pri ktorom syn utrpel poranenie brady v dôsledku pádu zo schodov. Tento pád sa odohral práve
v čase, keď bol pod dohľadom navrhovateľky 1/, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by navrhovateľka
1/ vykonala primerané opatrenia na predchádzanie takémuto riziku. Zároveň upozornil, že takýto
incident mohol mať omnoho vážnejšie až fatálne následky. Povinnému nebolo zrejmé, aký význam

mal v súvislosti s prejednávanou vecou predložený rozkaz o uložení sankcie za správny delikt.
Uvedený správny delikt sa totiž neodohral v prítomnosti navrhovateľov a zároveň ho nespáchal povinný.
Predmetné konanie bolo posúdené ako správny delikt z objektívnej zodpovednosti. Po doručení rozkazu
o uložení sankcie sa dostavil na políciu a riadne označil osobu vodiča vozidla, ktorý sa správneho deliktu
v skutočnosti dopustil. Z uvedeného dôvodu aj tento dôkaz a tvrdenie sú účelové a nedôvodné.

17. Povinný dôrazne nesúhlasil s opisom incidentu zo dňa 4.6.2025 ako je uvedený v návrhu. Hoci
nepoprel, že v uvedený deň došlo k výmene názorov, aj v tomto prípade situáciu riešil vecne, pokojne
a bez použitia akéhokoľvek fyzického, či psychického násilia. Zároveň výslovne poukázal na to, že
interpretácia incidentu v návrhu je výrazne skreslená a účelovo upravená tak, aby vytvorila negatívny

obraz o jeho osobe. V daný večer došlo medzi ním a navrhovateľkou 1/ k výmene názorov ohľadom
výchovysyna.Kincidentudošlozdôvodu,žesynodhodiljednuzosvojichhračiekdotvárenavrhovateľky
1/, ktorá na to nereagovala. Na uvedené však zareagoval povinný, ktorý vyslovil jasný nesúhlas s
konaním syna, nakoľko je potrebné v takýchto situáciách reagovať a vysvetliť dieťaťu, že sa to nesmie.
Uvedené povedal navrhovateľke 1/ s tým, že mal dôvodnú obavu, aby sa syn takto nesprával aj

v materskej škole a svojím konaním neublížil inému dieťaťu. Uvedené však nenašlo pochopenie u
navrhovateľky1/nazákladečohodošlomedzinimikvýmenenázorov.Nakoľkopovinnývidel,ževýmena
názorov nikam nevedie, rozhodol sa ju ukončiť s tým, že prestal reagovať na navrhovateľku 1/ a odišiel
preč do obývacej izby, čím celý incident skončil. S ohľadom na opísaný priebeh incidentu poukázal na
zjavné rozpory v predložených dôkazoch zo strany navrhovateľov, ktoré nezodpovedajú skutočnému

priebehu udalostí a vykazujú známky účelovosti. Z predloženého potvrdenia zo dňa 5.6.2025 o podaní
oznámenia na povinného vyplýva, že navrhovateľka 1/ bol nasledujúci deň po incidente o 13:00 hod.
ohlásiť údajné násilie zo strany povinného voči navrhovateľom. Z predloženého potvrdenia o vykázaní
zo spoločného obydlia zo dňa 5.6.2025 vyplýva, že povinný bol v ten istý deň o 14:00 hod. vykázaný
z obydlia. Uviedol, že počas celého priebehu vykázania plne spolupracoval s príslušníkmi Policajného

zboru a bez akýchkoľvek problémov rešpektoval ich pokyny. Bezprostredne po vykázaní sa dobrovoľne
dostavil na príslušné oddelenie Policajného zboru, kde podal výpoveď k predmetnej udalosti. Až
pri tejto výpovedi sa dozvedel, že dôvodom jeho vykázania malo byť údajné psychické násilie voči
navrhovateľom, ktorí proti nemu podali oznámenie. Na základe týchto skutočností namietal zákonnosť
a dôvodnosť svojho vykázania z obydlia, keďže k nemu došlo bez predchádzajúceho preverenia

skutkového stavu a bez toho, aby mu bola poskytnutá reálna možnosť vyjadriť sa k obvineniam ešte
pred vykonaním tohto zásahu do jeho práv. Poukazuje na to, že počas incidentu nedošlo z jeho
strany k žiadnemu psychickému ani fyzickému násiliu voči navrhovateľom a ich oznámenie považuje za
účelové, motivované snahou dosiahnuť jeho odstránenie zo spoločného obydlia. Zároveň zdôrazňuje,
že nikdy predtým nebol riešený v súvislosti s akýmkoľvek násilným správaním, a počas samotného

vykázania aj následných úkonov plne spolupracoval s príslušnými orgánmi. Vzhľadom na neexistenciu
dôveryhodných dôkazov o násilí, ako aj na rozpory vo výpovediach navrhovateľov; považoval vykázanie
za neodôvodnené. Ako vyplýva aj z jeho výpovede, dôrazne poprel skutky, ktoré sú mu kladené za
vinu, keďže sa podľa jeho vyjadrenia nikdy nestali. Svoje tvrdenia potvrdil aj vo vyjadrení zo dňa
18.6.2025 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, kde uviedol, že voči navrhovateľom nikdy

nepoužil fyzické násilie, ani ich iným spôsobom nenapadol alebo im neubližoval. Ďalej poukázal na
zrejmý rozpor vo výpovediach navrhovateľov, ktorý zásadným spôsobom spochybňuje dôveryhodnosť
ich tvrdení. Ako dôvod jeho vykázania z obydlia bolo pôvodne uvádzané údajné psychické násilie,
zatiaľ čo v návrhu sa ako dôvod uvádza údajné fyzické násilie. Navrhovatelia pritom svoje tvrdeniaopreli o lekárske správy, ktoré majú údajne potvrdzovať napadnutie z jeho strany. Povinný tieto
tvrdenia dôrazne odmietol ako nepravdivé a účelovo vykonštruované. Uvedené nezrovnalosti medzi
jednotlivými tvrdeniami navrhovateľov preto jednoznačne naznačujú ich nedôveryhodnosť a vyvolávajú

vážne pochybnosti o pravdivosti skutkového stavu, na ktorom návrh zakladajú. K priloženému vyjadreniu
O. Š. U. X. Z..F..P.. zo dňa 6.6.2025 uviedol, že jeho obsah nezodpovedá pravde, keďže nie je
pravdivé tvrdenie, že by syna do materskej školy pravidelne privádzala výlučne navrhovateľka 1/,
nakoľko túto povinnosť zabezpečoval aj povinný. Rovnako je nepravdivé tvrdenie, že by sa správal
akýmkoľvek spôsobom agresívne voči personálu materskej školy; bol presvedčený, že ide o subjektívne,

neoverené tvrdenia zo strany personálu, ktoré nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, a
preto nemôžu byť považované za relevantné pri posudzovaní skutkového stavu. Z priloženej lekárskej
správy navrhovateľky 1/ zo dňa 6.6.2025 vyplýva, že sa podrobila vyšetreniu na urgentnom príjme
až dva dni po údajnom incidente, v súvislosti s tvrdeným fyzickým napadnutím z jeho strany, ktorého
následkom mal byť opuch pravej hornej končatiny. Nebolo mu však zrejmé, prečo navrhovateľka 1/
vyhľadala lekársku pomoc až s dvojdňovým odstupom, pokiaľ skutočne utrpela také závažné zranenia,

ako tvrdí. Navyše, podľa obsahu samotnej lekárskej správy sa vôbec nepotvrdili závažné zranenia, ktoré
by mohli byť spôsobené násilím. Povinný zároveň spochybnil aj priloženú fotografiu údajných zranení,
pričom poukazuje na skutočnosť, že bola zjavne vyhotovená v motorovom vozidle O. N., súrodenca
navrhovateľky 1/, ktorý sa podľa jemu informácií dostupných nachádzal v obydlí navrhovateľov práve
dňa 6.6.2025, teda v deň lekárskeho vyšetrenia. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o okolnostiach

vyhotovenia fotografie a jej vierohodnosti ako dôkazného prostriedku. Povinný zároveň spochybnil aj
priložené fotografie údajných zranení syna, pričom poukázal na skutočnosť, že jedna z fotografií, na
ktorej sú zachytené modriny na oboch dolných končatinách, bola zjavne vyhotovená v priestoroch
materskej školy, teda ešte pred samotným incidentom, pri ktorom malo podľa tvrdení navrhovateľov
dôjsť k fyzickému napadnutiu z jeho strany. Pokiaľ ide o druhú fotografiu, tá nijakým spôsobom

nepreukazuje existenciu akýchkoľvek zranení u syna. Na základe uvedeného mal povinný za to, že ide
opätovne o účelovo predložené dôkazné prostriedky, ktoré nie sú vierohodné a nezodpovedajú realite
skutkového stavu. Ich obsah nie je spôsobilý preukázať fyzické napadnutie zo strany povinného. V tejto
súvislosti spochybnil aj priložené lekárske správy týkajúce sa syna, z ktorých obsahu nevyplývajú žiadne
objektívne závery o existencii zranení spôsobených zo strany povinného. Lekárske správy vychádzajú

výlučne zo subjektívnych tvrdení navrhovateľky 1/ o údajnom fyzickom napadnutí, pričom tieto tvrdenia
nie sú podložené žiadnymi dôkazmi ani potvrdené nezávislým vyšetrením okolností vzniku údajných
zranení. Preto považoval tieto správy za nedostatočné na preukázanie tvrdeného skutkového stavu. K
priloženému potvrdeniu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 11.6.2025 uviedol, že tento dokument
je irelevantný a bezdôvodne priložený dôkaz, ktorý nemá žiadnu vecnú súvislosť s obsahom podaného

návrhu. Uvedené oznámenie skôr poukazuje na pretrvávajúce psychické problémy navrhovateľky 1/ a
predstavuje súčasť účelovo vytvoreného konania smerujúceho k vykonštruovaniu dôvodov na podanie
predmetného návrhu. Povinný zároveň poukázal na skutočnosť, že voči jeho osobe doposiaľ nebolo
vedené žiadne trestné ani správne konanie v súvislosti s násilným správaním, o čom svedčí aj jeho
bezúhonnosť preukázaná výpisom z registra trestov, ako aj absencia záznamov v registri priestupkov

a inom registri správnych deliktov.

18. Povinný bol názoru, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné zohľadniť celkový kontext situácie a v súčasnosti prebiehajúci rozvrat manželstva
strán, blížiace sa konanie o rozvod manželstva a na to nasledujúce majetkové vyporiadanie medzi

bývalými manželmi a úpravu výkonu starostlivosti o ich maloleté dieťa. V tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej,
hoci aj len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo niektorého z nich ohrozené.
Neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a jeho účelom je predbežne upraviť pomery účastníkov,
pričom ním nedochádza k nadobudnutiu práv, o ktorých sa bude rozhodovať až vo veci samej. Z tejto

povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je nevyhnutné úplné zistenie
skutkového stavu tak, ako sa vyžaduje pri rozhodovaní vo veci samej, a súd nemusí postupovať
podľa všetkých pravidiel dokazovania. Rozhodujúce skutočnosti však musia byť aspoň osvedčené, teda
predbežne preukázané v miere, ktorá umožňuje súdu dospieť k záveru o pravdepodobnosti nároku,
ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, alebo o existencii nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie výlučne na základe
tvrdení navrhovateľov, bez akéhokoľvek osvedčenia základných skutočností, ktoré by umožnili dospieť
k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo
o existencii hroziacej ujmy. Uvedené stanovisko potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, podľaktorého„súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusískúmaťnielenformálnesplneniepodmienok,
ale aj mieru pravdepodobnosti uplatňovaného nároku alebo hroziacej ujmy tak, aby jeho rozhodnutie
nebolo arbitrárne a neprimerane nezasiahlo do práv druhej strany.“ Súd je preto aj pri neodkladnom

opatrení povinný dbať na rovnováhu medzi právami účastníkov konania a nemôže jednostranne
prihliadať len na tvrdenia navrhovateľov bez toho, aby boli aspoň minimálne osvedčené objektívnymi
okolnosťami. Významným atribútom, ktorý prvostupňový súd mal uplatňovať v súvislosti s neodkladným
opatrením, je zásada proporcionality. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli

byť ne/nariadením neodkladného opatrenia dotknuté; to však napadnutým uznesením nebolo splnené.
Mal za to, že navrhovatelia neosvedčili splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to
existenciu a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana,
ako ani naliehavosť a okamžitú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Hoci je účelom neodkladného
opatrenia poskytnutie rýchlej a predbežnej procesnej ochrany určitému nároku z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov strán, uvedené musí vychádzať zo skutočností riadne osvedčených tým,

kto návrh podáva. Navrhovatelia v návrhu však neosvedčili žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
reálnu a bezprostrednú obavu.

19. Povinný považoval napadnuté uznesenie za nezákonné pre jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť,
najmenej z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia, prečo súd prvej inštancie de facto znemožnil

styk povinného ako otca s maloletým dieťaťom, resp. ho neprimeraným a nezákonným spôsobom
obmedzil. Uvedenú skutočnosť súd vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nerozviedol ani nevysvetlil.
Predmetné rozhodnutie tak v praxi predstavuje zákaz styku medzi povinným a maloletým dieťaťom
bez existencie akéhokoľvek relevantného, skutkovo podloženého dôvodu. Takýto postup súdu je v
rozpore so zásadou zákazu arbitrárnosti súdnych rozhodnutí, ako aj so zásadou najlepšieho záujmu

dieťaťa podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Súčasne ide o zásah do základných práv a slobôd
garantovaných Ústavou SR, najmä do práva na súkromný a rodinný život podľa Čl. 19 ods. 2 a práva na
ochranu rodiny a rodičovstva podľa Čl. 41 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR. Zásahom do výkonu rodičovských
práv bez riadneho odôvodnenia zároveň dochádza aj k porušeniu Čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, ktoré
zaručujú právo na súdnu ochranu a právo na zákonný postup v konaní. Zároveň ide o zásah do práva

na rešpektovanie rodinného a súkromného života v zmysle Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základnýchslobôd,pričompodľaustálenejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva(napr.rozsudok
Kutzner proti Nemecku č. 46544/99, § 58 a nasl.), každý zásah štátneho orgánu do vzťahu rodiča a
dieťaťa musí byť zákonný, nevyhnutný a primeraný sledovanému legitímnemu cieľu. V predmetnej veci
však absentuje akékoľvek konkrétne a presvedčivé odôvodnenie, prečo malo dôjsť k tak závažnému

zásahu do rodičovských práv povinného, čím je rozhodnutie súdu v rozpore nielen s vnútroštátnym
právom, ale aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

20. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že nariadené neodkladné opatrenie ich chráni
do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas

po rozvode manželstva, ktoré sa vedie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 53P/178/2025, ale
na totožnom súde sa vedie tiež konanie na úpravu týchto práv na čas do rozvodu manželstva pod
sp. zn. 51P/108/2025. Mali za to, že konanie o rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode manželstva nahrádza konania vo veci samej k nariadenému
neodkladnému opatreniu. So zreteľom na skutočnosti uvedené v zápisnici spísanej na polícii považovali

za vylúčené, aby nariadené neodkladné opatrenie bolo zrušené. Navrhovateľka 1/ uviedla, že až po
narodení syna si uvedomila kto je povinný, že je samoľúby, namyslený, citovo vyprahnutý, agresívny,
závislý na alkohole, neurotický až schizofrenicky sa správajúci človek, ktorého konanie je požitím
alkoholických nápojov nevyspytateľné; aj naďalej povinný požíva alkoholické nápoje a následne sa
chrapúnsky správa k svojej rodine, kde aktuálne býva. Povinný od nariadenia neodkladného opatrenia

neprejavil záujem o uzatvorenie rodičovskej dohody, aby nemuseli podstupovať tortúru na súde, cíti sa
urazený a poškodený. Apelovali na povahu čestných prehlásení, ktoré sa nazývajú čestnými preto, že
osoba, ktorá ho poskytuje to vyhlasuje na svoju česť. Vyjadrenie škôlky považovala navrhovateľka 1/ za
nadštandardné a profesionálne. Navrhovateľka 1/ považovala v závere vyjadrenia za vylúčené, aby bolo
nariadené neodkladné opatrenie zrušené, keďže by to znamenalo nežiadúci stav, nakoľko povinný by

sa mohol vrátiť do bytu, kde bývajú. Aktuálne so synom navštevuje navrhovateľka 1/ rôzne vyšetrenia,
na ktorých boli synovi diagnostikované úzkosť z odlúčenia od matky a nočné hrôzy vyvolané stresom a
hukotom, ktoré doma zažíval. V doplnení vyjadrenia uviedli, že navrhovateľka 1/ absolvovala so synom
letný táborový pobyt, ktorého účelom bolo vyšetrenie syna a následné terapie v nadväznosti na situáciu,ktorá nastala medzi matkou, otcom a synom. Lekárka podrobila syna odbornému posúdeniu a okrem
iného konštatovala, že syn si z tohto incidentu odniesol následky, ktoré sa odrážajú na jeho psychickom
stave; neodporúča styk maloletého dieťaťa s otcom osamote, na viac hodín a už vôbec nie na prespatie.

21. Povinný v odvolacej replike poukázal na zjavné rozpory, ktoré navrhovateľka 1/ uviedla v úvode
vyjadrenia, kde spomína trestné oznámenie na povinného, avšak aktuálne nemá vedomosť o tom,
ako prebieha predmetné konanie. Ako však vyplýva z podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v skutočnosti išlo o podanie oznámenia pre podozrenie zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu z dôvodu schválnosti, ku ktorému sa vyjadril v odvolaní. Hoci je pravdou,
že zo strany navrhovateľky 1/ bol podaný návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode manželstva a do rozvodu manželstva, trvanie nariadeného neodkladného
opatrenia nie je časovo vymedzené až do doby právoplatného skončenia vyššie uvedených konaní.
Ako vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, má trvať po dobu,
po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. S ohľadom na uvedené povinný síce súhlasil

s tvrdením navrhovateľky 1/, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je priestor na
rozsiahle dokazovanie, avšak zároveň poukázal na to, že takéto opatrenie je vydávané výlučne na
základe tvrdení navrhovateľa, bez predchádzajúceho vyjadrenia sa povinného a tieto tvrdenia musia
byť aspoň osvedčené. Nie je preto správne tvrdenie navrhovateľky 1/, že nariadené neodkladné
opatrenie má automaticky trvať aj naďalej, a to aj v prípade, ak sa po podaní odvolania povinného

tvrdené skutočnosti javia ako sporné. Práve naopak, v záujme zachovania práva na spravodlivý súdny
proces a princípu rovnosti zbraní je nevyhnutné, aby súd po podaní odvolania, kedy má povinný
de facto prvýkrát možnosť vyjadriť sa k veci a spochybniť tvrdenia navrhovateľky 1/, tieto tvrdenia
preskúmal, posúdil ich dôveryhodnosť a vyhodnotil, či sú aj naďalej splnené podmienky na trvanie
neodkladného opatrenia. V žiadnom prípade nespochybňoval inštitút čestného vyhlásenia a hodnotenie

obsahu priložených čestných vyhlásení ponechal na súd, avšak hodnotenie dôkazov má súd vykonávať
v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov, a nie ako sa mylne domnieva navrhovateľka 1/, že
čestné vyhlásenie je hodnoverným dôkazom vyššej sily z dôvodu vyhlásenia na česť danej osoby. V
odvolaní spochybnil vierohodnosť čestných vyhlásení, nakoľko ich autormi sú osoby v príbuzenskom,
či blízkom kamarátskom vzťahu s navrhovateľkou 1/, a preto ich obsah považoval za tendenčný. Ku

skutočnostiam ohľadom vyjadrenia materskej školy uviedol, že jeho tvrdenia a námietky v odvolaní sa
neskôr ukázali ako pravdivé a opodstatnené, čo preukazuje najmä vyjadrenie riaditeľky škôlky zo dňa
22.8.2025, ktoré vyvracia závery tvrdené navrhovateľkou 1/. K predloženej lekárskej správe uviedol,
že pri všetkej úcte k doktorke považoval obsah lekárskej správy za prinajmenšom sporný a z jeho
pohľadu až úsmevný; už samotný výber detského psychiatra so sídlom v Košiciach, vzhľadom na

miesto bydliska navrhovateľky 1/, je nepochopiteľný a vzbudzuje otázniky o účelovosti takéhoto konania
Ďalšou zarážajúcou skutočnosťou v súvislosti s predloženou lekárskou správou je, že doktorka pri prvom
stretnutí, bez predchádzajúceho kontaktu so synom maloletým, bez rozhovoru s oboma rodičmi a bez
znalosti rodinnej situácie, na základe výlučne subjektívnych tvrdení matky určila viaceré diagnózy a
následne odporučila obmedzenie styku maloletého s otcom. Vzhľadom na obsah a závery tejto lekárskej

správy mal dôvodné podozrenie, že správa bola vypracovaná účelovo, na podnet matky, s cieľom
vyvolať dojem, že medzi maloletým a otcom existuje narušený vzťah a že maloletý sa nachádza v zlom
psychickom stave. Takéto tvrdenia však nezodpovedajú skutočnosti. S ohľadom na vyššie uvedené a
pri plnom rešpekte k doktorke, predložil povinný niekoľko verejne dostupných recenzií od osôb, ktoré s
ňou mali osobnú skúsenosť (osobitne upozornil na recenziu od pána C., ktorej obsah je takmer totožný

s okolnosťami predmetného konania). V tejto súvislosti uviedol, že dňa 9.9.2025 sa osobne zúčastnil
rodičovského združenia v Y. O. Š. O. Ž.C. P., ktorú syn navštevuje od začiatku tohto školského roka. Po
konzultácii s triednou učiteľkou a vychovávateľkou ohľadom správania syna mu bolo potvrdené, že si
u dieťaťa nevšimli žiadne poruchy správania ani iné problémy v jeho prejavoch či správaní v školskom
kolektíve. Záverom uviedol, že navrhovateľka 1/ svojvoľne prerušila kontakt syna s otcom napriek tomu,

že otcovi nebol súdom uložený žiadny zákaz kontaktovania syna alebo navrhovateľky 1/ v akejkoľvek
forme. Až do momentu tohto svojvoľného obmedzenia mal syn prirodzený záujem o kontakt s otcom,
počas spoločnej komunikácie sa opakovane pýtal, kedy otec príde domov, vyjadroval, že mu chýba a
že ho má rad.

22. Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolacej duplike skonštatovali, že neexistuje žiadne racionálne vysvetlenie
na vystavenie a predloženie vyjadrenia zo dňa 22.8.2025 podpísané U. N., ktorá formálne dementuje
svoje pôvodné vyjadrenie zo dňa 6.6.2025 s odôvodnením, že pôvodné vyjadrenie materskej školy
prevádzkované U. X. Z..F..P.. bolo vypracované výlučne na základe informácii poskytnutých matkoudieťaťa. Rovnako neexistuje žiadne racionálne vysvetlenie, prečo povinný bráni poskytovaniu zdravotnej
starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti UnLP Košice prostredníctvom pedopsychiatričky
O.. H. F., ktorá na základe klinického vyšetrenia objektívne popísala svoj nález v lekárskej správe zo

dňa 11.8.2025 rovnako ako popísala svoje zistenia v lekárskej správe zo dňa 27.8.2025. Povinný sa
pokúša čiastkovo spochybňovať jednotlivé tvrdenia a dôkazy s cieľom relativizácie problému, ktorého
vyvrcholením bol incident dňa 4.6.2025, fyzický útok na syna. Uvedený prístup povinného v skutočnosti
odzrkadľuje a zároveň potvrdzuje jeho mentálne a hodnotové nastavenie, a jeho skutočnú zvrátenosť
pri riešení problémov. Uviedli, že možnosť vyjadrenia povinného k tvrdeniam a dôkazom je nepochybne

základným právom povinného upravený; na druhej strane v prípade, že sú pochybnosti ohľadom
bezodkladnej potreby úpravy pomerov je podľa § 327 je súd oprávnený návrh odmietnuť alebo podľa
§ 328 ods. 1 C. s. p. zamietnuť. V uvedenej súvislosti je však potrebné pripomenúť že v zmysle § 326
C. s. p. a analogicky aj § 150 C. s. p. strany sporu sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom svoje tvrdenia podložili vyhláseniami a
ďalšími listinami, a naopak ktoré povinný namieta bez vecnoprávneho zdôvodnenia. Inštitút čestného

prehlásenia vo svojej podstate je právny nástroj pri ktorom osoba vedome súhlasí s tým, že uvedie
pravdivé skutočnosti týkajúce sa určitých skutočnosti faktického charakteru. Pozitívne prehlásenie o
určitých skutočnostiach môže uviesť len osoba, ktorá disponuje s informáciami týkajúcimi sa danej
veci alebo k osobe v opačnom prípade je čestné prehlásenie negatívneho charakteru. V prípade
samotného inštitútu pozitívneho čestného prehlásenia sa určitý vzťah k deklarovanej veci, resp. k

osobám predpokladá a z uvedeného dôvodu namietať ich tendenčnosť len s poukazom na ich vzťah s
vecou alebo osobou je v rozpore s podstatou uvedeného inštitútu. Okrem iného, povinný nespochybňuje
samotný obsah a vecnosť deklarovaných skutočností v čestnom vyhlásení, ale ich tendenčnosť s
poukazom na existenciu pomeru osôb k navrhovateľke 1/ bez akejkoľvek vecnej argumentácie. Na
margo spochybnenia tendenčnosti predložených čestných prehlásení predložili písomné vyjadrenie M.

A.V. zo dňa 13.10.2025, konateľa F. C. Z..F..P.., ktorý je bez akéhokoľvek rodinného, resp. priateľského
alebo iného obdobného vzťahu k navrhovateľke, avšak pobyt a správanie povinného v A.Ó. B. musel
zanechaťuprevádzkovateľapenziónusilnézážitky,keďvzáujmepredchádzaniavznikuďalšíchškôdbol
nútený pristúpiť predčasnému ukončeniu pobytu a k dohode o vrátení prostriedkov za pobyt. Aj napriek
uvedenému, povinný sa v odvolaní, ako aj v replike prezentuje ako bezkonfliktný a bezúhonný občan

a dobrý otec. Výpis z priestupkového registra síce potvrdzuje verziu o trestnoprávnej a priestupkovej
bezúhonnosti povinného aj napriek skutočnosti, že motorové vozidlo v jeho vlastníctve S. B., I.: V. bolo
dňa 19.4.2025 v čase o 10:33:34 hod. zaznamenané na kamerových záznamoch s rýchlosťou 114
km/h na úseku s obmedzenou rýchlosťou na max 50 km/h a potvrdením prekročenia rýchlosti o 64
km/h, ktoré prekročenie rýchlosti sa podľa § 137 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. považuje za

závažný priestupok. Povinný z obavy o stratu zamestnania ako technika na stanici STK uviedol ako
šoféra vozidla V. P., avšak v daný čas bola s povinným, ktorý vozidlo viedol aj navrhovateľka 1/ so synom
a povinného videli vystupovať zo strany šoféra viaceré osoby. Po doručení rozkazu o uložení sankcie
povinný podal proti nemu odpor. Navrhovateľka 1/ napokon vyjadrila pochybnosti o vyjadrení U. N.; po
formálnej stránke je vyjadrenie spísané v textovom dokumente a vytlačené, pričom dátum, miesto ako

aj identifikácia samotnej osoby realizujúcej vyhlásenie sú dopísané perom vrátane samotného podpisu.
Forma uvedeného dokumentu prinajmenšom potvrdzuje, že dopísanie údajov do vyhlásenia, ako aj
samotný podpis dokumentu sa realizoval s časovým odstupom ako skutočnosť, že v čase vyhotovovania
textového dokumentu nebolo vyhotoviteľovi zrejmé kto uvedené vyhlásenie podpíše. Prečo osoba
realizujúca vyhlásenie nebola uvedená v samotnom texte dokumentu zostáva nezodpovedaná rovnako

ako ostáva nezodpovedaná otázka prečo absentuje identifikácia samotného občianskeho združenia,
resp. pečiatka samotného prevádzkovateľa zariadenia, ktoré pôvodné čestné prehlásenie obsahuje.
Pôvodné čestné vyhlásenie zo dňa 6.6.2025, ktoré tvorí prílohu neodkladného opatrenia sa vo
svojom obsahu odvoláva na empirické skúsenosti a pozorovania pedagógov, zamestnancov samotného
zariadenia a okrem popisu pozorovania správania syna, rovnako tak popisuje neadekvátne konanie a

správanie otca za prítomnosti pedagogických pracovníkov. Ďalej uviedli, že v rámci plánovanej kontroly
v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre syna maloletého pedopsychiatrička O.. H.R. F.
v lekárskej správe zo dňa 30.9.2025 popisuje, že ju telefonicky kontaktoval otec, ktorý bol o návšteve
lekára informovaný matkou, pričom zásadne nesúhlasil s poskytnutím zdravotnej starostlivosti pre syna.
Za povšimnutie stojí správa ošetrujúceho lekára, v ktorej podrobne popisuje nežiadúce chovanie, nátlak

a vyhrážky zo strany otca v súvislosti s plánovaným poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V danom
prípade, bez ohľadu na skutočnosť, či sa zo strany povinného jedná o vedomé alebo nevedomé
nepochodenie skutočného problému, jediným cieľom jeho námietok je vnášanie neistoty ohľadomskutkových okolnosti, z ktorých prvoinštančný súd vychádzal, vrátane relativizácie problému, čím sa
podprahovo naznačuje absencia potreby bezodkladného zásahu zo strany príslušného súdu.

23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie a prejednal odvolanie
navrhovateľov 1/ a 2/ a odvolanie povinného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
a contrario C. s. p.).

24. Podľa § 369 ods. 3 C. s. p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

25. Vzhľadom na to, že navrhovatelia 1/ a 2/ vzali odvolanie späť v čase, keď o ňom ešte nebolo
rozhodnuté, odvolací súd podľa § 369 ods. 3 C. s. p. odvolacie konanie o odvolaní, ktoré podali, zastavil.

26. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), písm. h) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, a sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene

približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

29. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

31. Podľa § 111 písm. d) C. m. p. v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje
o styku s maloletým.

32. Právo styku s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu,

právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas
tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré
nespočívali v osobe oprávneného. (...) Do tejto skupiny konaní budú patriť aj konania o obmedzení styku
alebo úplnom zákaze styku s dieťaťom, ktoré sa realizujú podľa § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine. V zmysle tohto ustanovenia súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho úplne

zakáže, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Úplne zakázať styk môže súd len vtedy, ak nie
je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku (Smyčková, R., Števček, M., Löwy,
A., Tomašovič, T. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2024, 449 - 471).

33. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka 1/ ako matka
maloletého navrhovateľa 2/ podáva tento návrh ako jeho zákonná zástupkyňa z dôvodov spočívajúcich
v obave z pokračovania psychického a fyzického násilia povinného (otca) voči maloletému synovi, ktorej
sa má zabrániť tým, že (i) súd zakáže otcovi sa k maloletému synovi priblížiť na vzdialenosť menšiu
ako 20 metrov s výnimkou úkonov priestupkového konania, trestného konania, alebo iného súdneho

konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť povinného na týchto úkonoch, ale tiež tým, že
(ii) uloží povinnému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. A.. bytového domu
so súpisným č. XXXX vo vchode č. X, postavenom na pozemkoch parcela Y.-G. Č.. XXXXX/XXX V. Č..
XXXXX/XXX, katastrálne územie F., okres, Z., obec F., ako ani do spoločných priestorov tohto bytovéhodomu; je nepochybné, že týmto zákazom sub (i) a povinnosťou sub (ii) sa obmedzí možnosť styku otca
s maloletým dieťaťom. Súčasne z prílohy pripojenej k odvolacej duplike vyplýva, že navrhovateľka 1/
dňa 17.7.2025 (t. j. po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vydaní napadnutého

uznesenia) podala na Okresný súd Pezinok návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému (vedený pod sp. zn. 53P/178/2025) a návrh na úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva (vedený pod sp. zn. 51P/108/2025).

34. Navrhovateľka 1/ ako zákonná zástupkyňa maloletého navrhovateľa 2/ sa teda návrhom domáhala

nariadenia neodkladného opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) (zákaz vstupu do obydlia) a § 325 ods. 2
písm.h)C.s.p.(zákazpriblíženia),čímzasahujedo(včasepodanianávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia neupraveného styku otca s maloletým) úpravy styku s maloletým 4-ročným synom, a teda v
danom prípade ide o vec týkajúcu sa starostlivosti súdu o maloletých. Neodkladné opatrenie o zákaze
vstupu do obydlia z dôvodu ochrany maloletého [§ 325 ods. 2 písm. f) C. s. p.] a zákaze priblíženia
rodiča k maloletému dieťaťu [§ 325 ods. 2 písm. h) C. s. p.] je vecou spadajúcou pod § 111 písm. d) C. m.

p.. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že Civilný mimosporový poriadok stanovuje, že konania týkajúce
sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov, ak majú spoločných oboch rodičov ako maloletý, sa
prideľujú jednému určenému sudcovi. Preto, ak by sme pripustili, že na predmetné neodkladné opatrenie
je potrebné nazerať iným spôsobom (t. j. úplne ho vyčleniť z vecí starostlivosti súdu o maloletých),
bolo by to v rozpore i s úmyslom zákonodarcu. Navyše by mohla vzniknúť situácia, kedy by došlo k

protichodným rozhodnutiam vydaným rôznymi súdmi v otázke styku rodiča s maloletým dieťaťom (m.
m. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.1.2025, sp. zn. 6CdoR/2/2025).

35. Rozhodovanie súdu o styku s maloletým je upravené v § 111 písm. d) C. m. p. a je teda zverené
súdu, ktorého vecná príslušnosť spravuje § 34 C. s. p. a pokiaľ ide o miestnu príslušnosť § 3 ods. 3

v spojení s § 112 ods. 1 C. m. p., t. j. rozhoduje súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia
konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. V posudzovanej veci je to
Okresný súd Pezinok, ktorý rozhodol o návrhu napadnutým uznesením, avšak zákonná sudkyňa JUDr.
Jana Ocelková v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Pezinok na rok 2025 ku dňu podania návrhu
18.6.2025nevybavovalaagendusúdnehoregistraP,doktoréhosazapisujenávrhnakonanievoveciach

starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 C. m. p.. O návrhu v odvolaním povinného napadnutej
časti týkajúcej zákazu vstupu do obydlia (vo vzťahu k maloletému synovi ako navrhovateľovi) a zákazu
priblíženia k maloletému synovi ako navrhovateľovi, tak nerozhodoval zákonný sudca, v dôsledku čoho
neboli splnené procesné podmienky, na ktoré je povinný odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti,
a preto bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. a) C. s. p.

zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď povinnosťou súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní bude vylúčiť na samostatné konanie časť návrhu sub (i) a sub (ii)
vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ (resp. sledujúceho ochranu oprávnených záujmov maloletého) tak, aby
o takom návrhu s prípadným zohľadnením § 6a C. m. p. rozhodol zákonný sudca Okresného súdu
Pezinok, ktorý je miestne príslušným súdom podľa § 3 ods. 3 C. m. p.; súc si vedomý, že pohľadu

rozhodovania súdu vo veci starostlivosti o maloletých (§ 111 C. m. p.) bude pravdepodobne žiaduce
dať (v procesnej interakcii poručenského súdu s matkou) petit aktuálne navrhovaného neodkladného
opatrenia do formulácie spôsobilej (aj s prípadným procesným zohľadnením konaní a rozhodnutí vo
veciach vedených pod sp. zn. 53P/178/2025 a sp. zn. 51P/108/2025) v nevyhnutnom rozsahu upraviť
styk otca so synom.

36. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť

len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.37. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. f) C. s. p. postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko
nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu
vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej

nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak
sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a
zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

38. Účel neodkladných opatrení nariadených podľa § 325 ods. 2 písm. e) a podľa
§ 325 ods. 2 písm. f), písm. g) a písm. h) C. s. p. sa do určitej miery prekrýva, pretože v oboch

prípadoch musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním
osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje s tým, že účelom neodkladného
opatrenia podľa § 325 písm. e) C. s. p. je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby
podozrivej z takého skutku s jeho obeťou; účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 písm. f), písm.
g) a písm. h) C. s. p. je ochrana osoby, v situácii, kedy existujú závažné dôvody domnievať sa, že je

ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

39. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie Čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady

(EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach,
vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné
dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda,
bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného
násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie,

prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

40. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci

definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu
nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt,
pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,

pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak
sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie;
násilím je aj nezabránenie násiliu.

41. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo
psychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie,
jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i
naplnenie hrozby ďalšieho násilia, resp. ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.

42. Súd prvej inštancie záver o osvedčení bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami
založil na konštatovaní dôvodného predpokladu, že zo strany povinného môže dôjsť voči navrhovateľke
1/ (v tejto časti zdôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je iná ona relevantnou) ešte viac k
stupňujúcemu sa agresívnemu správaniu, ako i k fyzickému útoku väčšej intenzity, a teda nie je vylúčené

pokračovanie totožného správania voči navrhovateľke 1/ aj v budúcnosti, čím môže byť ohrozená
jej telesná a duševná integrita; podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie dôsledne
nezisťoval splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska potrebyosvedčeniarozhodujúcichskutočnostítvrdenýchnavrhovateľkou1/prezáveronevyhnutnostinaliehavej
potreby úpravy vzťahov medzi stranami.

43. Neodkladné opatrenie je totiž možné nariadiť iba v prípadoch, keď je osvedčené integritu ohrozujúce
konanie (násilie), ktoré musí mať dlhotrvajúci charakter, alebo môže byť spáchané jednorazovo, avšak
obzvlášť závažným spôsobom. Z obsahu dôkazov tvoriacich obsah spisu však nemožno vyvodiť, že by
správanie povinného voči navrhovateľke 1/ nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre
ktoré by bol vstup povinného do spoločného bytu (a bytového domu) neznesiteľným a neudržateľným

z hľadiska možného ohrozenia telesného a duševného zdravia navrhovateľky 1/, či bolo nevyhnutné za
účelom zachovania jej telesnej a duševnej integrity povinnému uložiť povinnosť nepribližovať sa k na
vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného
konania, alebo iného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť povinného
na týchto úkonoch.

44. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie (ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia pomerne
stroho venoval vyhodnoteniu právne relevantných otázok súvisiacich s predmetom súdnej ochrany
požadovanej neodkladným opatrením a relatívne nekriticky prevzal argumentáciu navrhovateľky 1/
uvedenú v návrhu) a v názorovej zhode s nosnými odvolacími námietkami povinného dospel k záveru, že
z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky 1/, ako možnej obete konania ohrozujúceho jej integritu,

nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi
stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany povinného
dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či k psychickému
ubližovaniu v podobe urážania, osočovania a vulgárneho nadávania navrhovateľky 1/, ktoré by bolo
objektívne spôsobilé relevantne ohroziť jej duševné a fyzické zdravie.

45. Vychádzajúc z predloženého potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 5.6.2025,
potvrdenia o oznámení navrhovateľky 1/ zo dňa 5.6.2025 a zo dňa 11.6.2025, lekárskej správy O..
V. C. zo dňa 6.6.2025, čestného vyhlásenia S. S., Z. A., O. N., L.. O. U., L. N., V. F., správy
M. Z. zo dňa 13.6.2025, potvrdenia využívania služieb intervenčného centra zo dňa 16.6.2025 a

zvukových nahrávok (t. j. všetkých k návrhu pripojených dôkazov), je zrejmé, že navrhovateľka 1/
neosvedčila dôvodné podozrenie voči povinnému z dlhodobého konania ohrozujúceho jej telesnú a
duševnú integritu, ani neosvedčila prípad spáchaného násilia dosahujúceho stupeň značnej intenzity,
na základe čoho by bolo možné dôvodne predpokladať pokračovanie v páchaní násilia povinným;
na základe opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v

podanom návrhu nemožno nadobudnúť významnejšie presvedčenie, že navrhovateľka 1/ bude v blízkej
budúcnosti vystavená konaniu ohrozujúceho jej integritu zo strany povinného. Samotné vykázanie
povinného zo spoločného obydlia políciou (ktorá vychádza primárne z tvrdení ohrozenej osoby a v
danom momente legitímne preventívne uprednostňuje prípadné obete násilia) a čestné prehlásenia
o správaní povinného pri rôznych spoločenských udalostiach v minulosti; nedáva dostatočne silný

osvedčujúci základ pre skutkové zistenie o správaní povinného nezlučiteľného s jeho možnosťou užívať
spoločnú nehnuteľnosť, resp. sa priblížiť k navrhovateľke 1/. Hodno súčasne zdôrazniť, že odvolací
súd síce v niektorých z predložených dôkazoch identifikoval okolnosti svedčiace o nevhodnom a
verbálne hrubom komunikovaní povinného, ktoré však v súhrne neumožňujú, sledujúc aj oprávnený
záujem povinného na užívaní bytu, ktorého je spoluvlastníkom, prisúdiť tomuto konaniu takú mieru

intenzity, ktorá by výraznejšie spravdepodobnila možnú eskaláciu týchto prejavov do právne relevantnej
miery osvedčujúcej opodstatnenosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia v prospech
navrhovateľky 1/, t. j. zákazu vstupu so spoločného bytu a zákazu priblíženia.

46. Pozornosti odvolacieho súdu tiež neuniklo (túto možnosť však nemal súd prvej inštancie), že

navrhovateľka 1/ a povinný sú účastníkmi rozvodového konania a navrhovateľka 1/ po podaní tohto
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala tiež návrh na úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému synovi na čas do rozvodu manželstva. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka,
že neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie konfliktov rozvádzajúcich sa
manželov vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov. Len samotné narušenie vzťahov

účastníkov (často práve sprevádzaných konfliktnými situáciami) v ich spolužití a tomu zodpovedajúce
poznačenie ich vzájomnej komunikácie nemôže bez ďalšieho zakladať dôvodnosť navrhovaného
neodkladného opatrenia, pričom jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“. Výnimočnosť
zásahu musí byť totiž podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu,keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánu verejnej moci a citeľný zásah do
inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život a osobnú slobodu v zmysle Čl. 16 ods.
1, Čl. 17 ods. 1 a Čl. 19 ods. 2 Ústavy SR.

47. Za daného stavu by tak navrhovateľkou 1/ navrhované uloženie povinností a obmedzení povinnému
predstavovalo neprimeraný zásah do jeho práv; napokon aj z hľadiska aplikácie Čl. 5 a Čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, by bol zásah do práva povinného na rešpektovanie jeho
osobnej slobody a súkromia zo strany štátnych orgánov odôvodnený jedine legitímnym záujmom na

zabezpečení reálnej a efektívnej ochrany telesného a duševného zdravia navrhovateľky 1/ pred hrubým,
agresívnym a ponižujúcim správaním povinného, ktoré navrhovateľka 1/ hodnoverne neosvedčila aspoň
v základných skutočnostiach potrebných pre záver o ich dôvodnosti a trvaní.

48. Odvolací súd tak nepovažoval tvrdenia navrhovateľky 1/ a ňou predložené listinné dôkazy za
dostatočné pre osvedčenie nevyhnutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami; nebolo

preto možné vyvodiť dôvodnosť ohrozenia telesnej integrity alebo duševnej integrity navrhovateľky 1/
konaním povinného predpokladané § 325 ods. 2 písm. f), písm. h) C. s. p.. Odvolací súd preto po
vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka 1/
neosvedčila splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II., ktorými súd prvej inštancie

rozhodol o návrhu navrhovateľky 1/ podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že návrh navrhovateľky 1/ na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

49. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že povinnému priznal proti navrhovateľke 1/ plný nárok na náhradu

trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, nakoľko povinný mal vo veci plný úspech s tým,
že zároveň vo vzťahu k maloletému navrhovateľovi 2/ zohľadnil, že za neho podala návrh zákonná
zástupkyňa - navrhovateľka 1/, a preto by nebolo v súlade so spravodlivým usporiadaním procesných
vzťahov týkajúcich sa náhrady trov konania, aby bol ako v spore neúspešný zaviazaný na náhradu trov
konania.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).