Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124220939
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6124220939.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so
sídlom Dvořákovo Nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02Bratislava, IČO: 47 232 471,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 7.122,08 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 32Csp/61/2024-96
zo dňa 5.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovanému voči žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi
stranami sporu bola dňa 10.06.2016 uzatvorená Úverová zmluva č. 1642626730, ktorou sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 10.000,- Eur, pri dojednanej úrokovej
sadzbe 12,60 % ročne, RPMN bola dojednaná na 13,40% a priemerná RPMN na 10,53 %. Žalovaný

sa zaviazal úver splácať v 96 pravidelných mesačných splátkach vo výške 166,74 Eur, vždy k 25. dňu
kalendárneho mesiaca. Celková čiastka k zaplateniu bola určená na sumu 16.006,19 Eur. Súdu bolo
predložené Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 08.02.2022, ktorým žalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok najneskôr do 15 kalendárnych dní od doručenia
tejto výzvy. Rovnako tak bola súdu predložená Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.03.2022,
ktorou žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru a žiadal žalovaného
uhradiť celý dlh vo výške 7.927,83 Eur najneskôr do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.

Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.11.2023 vyplýva, že žalovaný na úhradu splátok zaplatil sumu
2.275,99 Eur. V podrobnostiach v ods. 8. až 15. poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval.
V ods. 17. poukazoval na obsah Nálezu Ústavného súdu SR z 11.6.2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019,
v zmysle ktorého platí: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151
ods. 1, 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd
nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia
žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má

pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (č.l. 8 CSP –
procesné povinnosti a procesné bremená )“. Pozornosť upriamil na to, že v texte upozornenia zo dňa
08.02.2022 chýba konkretizácia splátky, ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním
svojho záväzku (obsah textu je všeobecný). S poukazom na uvedené žalovaný z obsahu uvedenéhopísomného upozornenia zo dňa 08.02.2022 nemohol vedieť, ktorou splátkou sa dostal do omeškania so
splácaním dlhu pre obsahovú všeobecnosť upozornenia. Žalobca v presvedčení, že žalovaný riadne a
včas nereagoval na písomné upozornenie zo dňa 08.02.2022 (t.j. nesplatil dlh uvedený v upozornení),

písomnou Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.03.2022 zosplatnil žalobca predmetný úver a s
poukazom na vyššie uvedené vyzval žalovaného, aby celý dlh na úvere vo výške 7.927,83 Eur v zmysle
výzvy splatil v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Pri písomnej Výzve na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 07.03.2022 žalobcu je potrebné konštatovať, že ani výzva zo dňa 07.03.2022
neobsahuje špecifikáciu konkrétnej splátky/splátok, pre ktoré došlo alebo malo dôjsť k zosplatneniu

celého dlhu so spotrebiteľskej zmluvy žalovaným. Inak povedané obsah uvedenej listiny je všeobecný.
V tejto súvislosti a s poukazom na dôvody uvedené vo vyššie uvedenom náleze Ústavného súdu SR,
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline pod č.k. 6CoCsp/14/2023zo dňa 29.6.2023, ktorý
rozsudok Krajského súdu Žilina rieši otázku obsahovej náležitosti zosplatnenia či nezosplatnenia nároku
so spotrebiteľskej zmluvy, taktiež aj rozsudok Krajského súdu v Žiline 7CoCsp/10/2024 zo 31.07.2024,
uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023 a rozsudok Najvyššieho súdu zo

dňa 31.07.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023. Pokiaľ sú takéto právne úkony v zmysle § 37 OZ neurčité a
nezrozumiteľné, sú neplatné. Žalovaný mal v spore úspech v plnom rozsahu, preto by mu patril nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Tieto trovy si žalovaný neuplatnil a ani z obsahu
spisu nevyplynulo, žeby mu v súvislosti s vedeným konaním mali vzniknúť nejaké trovy. Z týchto dôvodov
súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. V danom odvolaní
uviedol, že dňa 10.6.2016 uzavrel žalobca so D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom: F. XXX/XX, XXX XX F.
G. H. (ako hlavnou úverovou dlžníčkou) a žalovaným (ako spoludlžníkom) zmluvu o spotrebiteľskom
úvere „lepšia splátka“ č. 1642626730 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy žalobca
v súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
poskytol dlžníkom tzv. refinančný úver vo výške 10.000,- EUR. Žalovaný (spolu s hlavnou dlžníčkou)
sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom v mesačných
splátkach vo výške 166,74 EUR. Termín konečnej splatnosti úveru kontrahenti dojednali na 25.6.2024.
Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 16.006,19 EUR. Doposiaľ zaplatil

iba 8.974,11 EUR (cca. jednu polovicu z celkovej čiastky, ktorú sa zaviazal zaplatiť a ani nie celú
istinu). Z aktuálneho stavu úveru (pripojeného k žalobe ako dokument „akt stav.pdf“) vyplýva, že
dlžníci riadne a včas uhrádzali splátky do 25.12.2016. Následne od splátky za január 2017 až do
splátky za jún 2017 bol dlžníkom povolený odklad splátok (uvedené vyplýva z časti „Plán splátok“ v
aktuálnomstave).Poskončeníodkladudlžnícisplácaliúvernepravidelne.Keďžeomeškaniežalovaného

s úhradou splátok trvalo viac ako 3 mesiace, žalobca ho písomne upozornil na možnosť uplatnenia práva
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (§ 53 ods. 9 OZ) listom „Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie
dlžnej časti úveru“ zo dňa 8.2.2022. Na upozornenie žalovaný nereagoval (nekontaktoval žalobcu ani
nevykonal úhradu). Preto žalobca listom „Vec: Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 7.3.2022 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru (elektronické podacie hárky k jednotlivým zásielkam boli priložené k žalobe

a ich doručenie do dispozičnej sféry žalovaného nebolo sporné). Predčasná splatnosť úveru tak bola
vyhlásená v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ za kumulatívneho splnenia zákonných
podmienok: i) existencie trojmesačného omeškania s úhradou splátky a ii) upozornenia na možnosť
uplatnenia tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Omeškanie žalovaného s úhradou splátky, pre
ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, trvá doposiaľ. Súd prvej inštancie napokon zamietol

žalobu pre absenciu označenia splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru v upozornení zo dňa 8.2.2022 a v samotnej zosplatňujúcej výzve zo dňa 7.3.2022. Žalobcovi
zároveň nepriznal ani nárok na tie splátky úveru, ktoré boli splatné v čase vyhlásenia rozsudku. V čase
vyhlásenia rozsudku pritom bol splatný celý zostatok dlhu. V tejto súvislosti poukázal na nesprávny
procesný postup súdu, odvolávajúc sa na ust. § 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 CSP. Uviedol, že

v civilnom sporovom konaní majú povinnosť tvrdiť a preukazovať svoje tvrdenia sporové strany. V
rozpore s touto fundamentálnou zložkou civilného sporového konania, aktivistický prístup súdu prvej
inštancie vyžadoval, aby žalobca „vyvracal“ absentujúcu procesnú obranu žalovaného (suplovanú týmto
súdom). Úlohou súdov nie je ani v spotrebiteľských sporoch aktívne „vyhľadávať“ chybu v ustanoveniach
zmluvy alebo v postupe zmluvných strán, ale poskytovať objektívnu súdnu ochranu sporovým stranám,

ktorých práva boli porušené alebo ohrozené. Opačný prístup narúša postavenie sudcu ako nestranného
arbitra a posúva ho smerom k jednej zo sporových strán. Mal za to, že prvoinštančný súd sa odklonil
od skutkového znenia právnej normy a aplikoval ustanovenie právneho predpisu nad rámec jeho
najširšieho jazykového významu, keď súd z ustanovení § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ abstrahovalpovinnosť veriteľa, ktorá nevyplýva ani z ich extenzívneho výkladu (uvádzať splátku, pre ktorú veriteľ
vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru), bol povinný sa vysporiadať s tým, či zákonodarca skutočne
neúmyselne opomenul zahrnúť túto povinnosť do jazykového vyjadrenia právneho predpisu. Inými

slovami, či skutočne v danom prípade ide o tzv. vacuum legis. Iba kladná odpoveď môže zakladať
dôvod na to, aby súd vypĺňal vzniknutú medzeru analógiou, prípadne vlastnou normotvorbou (čl. 4
CSP). V rozpore s uvedeným sa súd týmito otázkami vôbec nezaoberal. Súdy doposiaľ (17 rokov)
pri posudzovaní procesu zosplatňovania spotrebiteľského úveru neskúmali, či je v upozornení alebo v
samotnej výzve označená splátka, pre ktorú veriteľ vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Z tohto dôvodu

sanemožnostotožniťsnázorom,žetakátopovinnosťveriteľovijednoznačnevyplývaztohtoustanovenia
(resp. jeho účelu). Zjavne totiž donedávna nebola existencia takejto povinnosti zrejmá ani všeobecným
súdom.Leitmotívomzmenyvprístupesúdovjezrejmezabezpečiťširokúochranuspotrebiteľskejprávnej
pozícii. Úlohou súdov však nie je ani v spotrebiteľských sporoch aktívne „vyhľadávať“ chybu v postupe
zmluvných strán, ale poskytovať objektívnu súdnu ochranu tým, ktorých práva boli objektívne porušené
alebo ohrozené. Opačný prístup narúša postavenie sudcu ako nestranného arbitra a posúva ho smerom

k jednej zo sporových strán. O tom svedčí aj relevantná rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít.
Zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo zásadného a úplne nového výkladu § 53 ods.
9 OZ a § 565 OZ, a to, že ak veriteľ v upozornení podľa § 53 ods. 9 OZ (resp. vo výzve podľa §
565 OZ) neoznačí rozhodujúcu splátku, malo by byť zosplatnenie úveru neplatné. Odborná literatúra
uvádza v tejto súvislosti, že: „ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí

tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. (...).
Ak uvádzame prvú splátku máme tým na mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako
prvá omeškaná splátka (...). (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO,
F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. 2. vydanie. C. H. Beck,
Praha 2019, s. 636). Podľa uvedeného platí, že bez ohľadu na to, s koľkými splátkami je spotrebiteľ

v omeškaní, má byť jeho prípadná úhrada vo výške jednej mesačnej splátky započítaná práve na
túto prvú splátku, čím sa má konzumovať právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Pri
akceptovaní takéhoto výkladu je konkretizácia splátky, pre ktorú dochádza k predčasnému zosplatneniu
úveru, bez právneho významu. Spotrebiteľ totiž vôbec nemusí vedieť, ktorú splátku uhrádza. Stačí mu
bez ďalšieho zaplatiť sumu vo výške jednej mesačnej splátky. V tomto prípade bol žalovaný v čase

doručenia upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v omeškaní s viacerými
splátkami. Preto ho žalobca informoval o celkovej výške neuhradenej dlžnej sumy vo výške 2.271,18
EUR. Na upozornenie žalovaný nereagoval a neuhradil ani jednu splátku. Vedome teda nevynaložil
žiadne úsilie k tomu, aby zabránil predčasnej splatnosti úveru. V tejto veci preto neobstojí tvrdenie,
že neoznačením konkrétnej splátky žalobca zmaril spoludlžníkovi možnosť vyhnúť sa predčasnému

zosplatneniu. Požiadavka na identifikáciu konkrétnej splátky v samotnej zosplatňujúcej výzve je pre
zachovanie možnosti spotrebiteľa vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru prima facie absurdná.
Tentonásledoktotižužvmomenterealizácievýzvynastalaspotrebiteľovivzniklanovápovinnosťuhradiť
celý dlh naraz. Neobstojí ani argument, že označenie konkrétnej splátky v upozornení na zámer veriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je potrebné pre vyhodnotenie lehôt vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ.

Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu: 07.11.2023“ vyplýva, že pred vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru žalovaný uhradil splátku v mesiaci január 2022 (pričom toto plnenie bolo započítané na splátku z
januára 2021). Ďalšie platby už nerealizoval. K zosplatneniu úveru došlo teda pre nezaplatenie splátky
november 2021, ktorú žalovaný neuhradil vôbec a s ktorou bol v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti
v omeškaní viac ako 3 mesiace. Žalovaný bol písomne upozornený na zámer veriteľa zosplatniť úver

v lehote nie kratšej ako 15 dní, listom zo dňa 8.2.2022. Všetky tieto skutočnosti žalobca v konaní
riadne tvrdil a preukázal listinnými dôkazmi. Súd za týchto okolností musí vedieť (aj v zmysle zásady
iura novit curia) v konaní vyhodnotiť dodržanie lehôt upravených v § 53 ods. 9 OZ. Konkretizácia
splátky v upozornení nie je potrebná ani pre vyhodnotenie dodržania lehoty podľa druhej vety § 565
OZ, keďže vo vzťahu k nej Najvyšší súd SR uzavrel: „Osobitné ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vylučuje

aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety § 565 OZ.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 30.1.2023 sp. zn. 2 Cdo 18/2022, ods. 37). V žiadnom prípade tak nemožno považovať úkony
smerujúce k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru za absolútne neplatné. Uvedené platí o to viac,
že v súkromnom práve jednoznačne prevažuje preferencia platnosti súkromnoprávnych úkonov. V tejto
súvislosti poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022. Súd

vec vyhodnotil tak, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru neplatne. Uvedené však nič nemení
na tom, že konečný dátum splatnosti úveru bol dojednaný na 25.6.2024. V čase rozhodovania súdu
prvej inštancie tak bol splatný celý zostatok nevráteného úveru spolu s príslušenstvom (§ 217 ods. 1
CSP). Bez ohľadu na platnosť predčasného zosplatnenia úveru je teda žalovaný v súčasnosti povinnývrátiť žalobcovi celý úver. Napriek tomu paradoxne žalovanému súd neuložil povinnosť zaplatiť nič a
žalobu zamietol v celom rozsahu. Vzhľadom na fakt, že úver je momentálne splatný priamo ex contractu
vyznieva zamietnutie žaloby absurdne. V napadnutom rozsudku absentuje odôvodnenie nepriznania

splatných splátok. Možno sa teda iba domnievať, že by súd považoval takýto postup z procesného
hľadiska za prekročenie toho, čo bolo vymedzené ako uplatňovaný nárok v žalobe (§ 216 CSP). Žalobca
sa domáhal zaplatenia istiny úveru vo výške 7.122,08 EUR, úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy
7.122,08 EUR od 8.3.2022 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku 1.039,04 EUR) a
poplatkov vo výške 18,- EUR. Spolu teda žiadal priznanie sumy 8.179,12 EUR. Neuhradené splátky

splatné ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku predstavujú podľa amortizačnej tabuľky úveru (v
spojení s navýšením splátky na 184,47 EUR v súvislosti s odkladom splátok úveru) sumu 5.903,04
EUR (32 splátok x 184,47 EUR – navýšená splátka úveru). Priznaním neuhradených splatných splátok
tak pri ich číselnom porovnaní s pôvodne uplatneným nárokom by zjavne nedošlo k porušeniu zásady
ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2 CSP. Súd by naopak žalobcovi prisúdil menej, než
sa domáhal v žalobe. Uložením povinnosti zaplatiť celý zostatok úveru by súd nepriznal žalobcovi ani

odlišné plnenie, než sa uplatňuje v žalobe. Išlo by stále o ten istý nárok, vyplývajúci zo skutočnosti, že
žalovaný nevrátil žalobcovi úver, tak ako sa zaviazal v zmluve o úvere. Ak z dôkazných prostriedkov a
skutkových tvrdení zreteľne vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy o úvere nie je splnená a je aj splatná, mal
priznať žalobcovi nárok na zaplatenie jej časti, ktorú považoval za preukázanú. Vo zvolenom spôsobe
riešenia veci absentuje racionálny zmysel. Jednak sa tým odďaľuje efektívna ochrana práv sporových

strán a zároveň ich núti k zbytočnému iniciovaniu ďalších súdnych sporov. Postoj, ktorý v tejto veci zaujal
súdprvejinštancie,vyznievavočižalobcovikrajnenespravodlivo.Odvolanímnapadnutýrozsudokžiadal
zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná vo vzťahu k žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu podanému zo strany žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozsudok prvoinštančného súdu ako správny

postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie a z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver a svoje rozhodnutie i dostatočne vyčerpávajúco zdôvodnil.

6. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje, že pre posúdenie danosti aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu je hodnotenie a vyhodnotenie toho, či jeho právny predchodca postupoval pri
zosplatnení pohľadávky v súlade so zákonom (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z.z. o bankách, a teda či zosplatnenie žalovanej pohľadávky právnym predchodcom žalobcu
možno považovať za platné.

7. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok odvolací súd všeobecne poukazuje na to, že
zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zaviedol pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa),
môže požadovať splnenie celého dlhu, pri nesplnení ktorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli 3
mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozorní dlžníka (v postavení spotrebiteľa)

v lehote nie kratšej ako 15-dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práv veriteľa podľa § 565
OZ je teda podmienené tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka
nato,žetotoprávovyužije.Beztakéhotovčasnéhoupozorneniajeuplatnenieneúčinné(JaroslavKrajčo:
Občiansky zákonník pre prax, Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
Z hľadiska vzťahu medzi 3-mesačnou dobou a lehotou nie kratšou ako 15-dní, uvedené v § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne, alebo či uvedená
minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí 3-mesačnej doby. Z ust. § 565 veta
druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Znamená to, že v čase uplatnenia práva

jespotrebiteľvomeškanísplnenímniektorejzosplátok3mesiaceauplynulalehota15-dnínauplatnenie
práv po upozornení dlžníka. Najvyšší súd SR zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie
spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti predlžníka ho ešte odvrátiť, navyše, pokiaľ uplatnenie tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú
zo skorších splátok (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/61/2022 z 25.4.2023, sp.zn.
9Cdo/98/2022 z 25.4.2023, sp.zn. 2Cdo/298/2021 z 30.3.2023).

8. Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je právom veriteľa a uvedené je v prípade
spotrebiteľského vzťahu zo splnenia podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Hoci súd zastáva
názor, že už z upozornenia na možnosť predčasného zosplatnenia úveru musí byť zrejmé, pre
omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný úver predčasne zosplatnený, t.j. tento údaj
musí byť už v prvej notifikácii jednoznačne konkretizovaný. I keď Občiansky zákonník expressis verbis

neuvádza, čo má byť obsahom predmetných notifikácií, tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať
z podmienok, ktoré musia byť pre realizáciu práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru splnené. Ak
totiž ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno z realizácie práv veriteľa predčasne zosplatniť
úver podmieňuje uplynutím 3-mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že
táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľné, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju
i konkretizovať. Samotný veriteľ predsa musí vedieť, že pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky

svoje právo zosplatniť úver realizuje a nie je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj
dlžník. V § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka totiž dáva spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť splateniu
dlžnej omeškanej splátky a uvedené nepochybne vyžaduje, aby bol spotrebiteľ riadne informovaný pre
nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práv veriteľa podľa § 565 OZ. Uvedenie iba výšky dlhu,
sktorýmjespotrebiteľvomeškaní,vykazujepodstatnúmieruabstrakcieaspotrebiteľztaktovyjadreného

údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného
zosplatnenia, teda ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Zároveň je potrebné uviesť, že
procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa § 53 ods. 9 a
§ 565 OZ, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, o ktorých účastníci neuvažovali. Pokiaľ určitosti právneho
úkonu zodpovedá konkrétnosť a jasnosť, nie je úlohou spotrebiteľa (ani súdu) si tento podstatný údaj

z niečoho vyvodzovať doslova ho vyhľadávať, prečítavať dlžnú sumu z platobnej histórie úverového
vzťahu, čo je v rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania, ale aj s elementárnymi ústavnými
zásadami nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán pred súdom. Konkretizovanie splátky, pre ktorú
došlo k zosplatneniu úveru je skutkovým tvrdením a riešenie takejto otázky je v sporovom konaní
spojené s obstaraním skutkových poznatkov v procese dokazovania. Ďalej pokiaľ sa týkalo požiadavky

žalobcu v podanom odvolaní, aby súd priznal omeškané splátky do rozhodnutia, t.j. ku dňu vyhlásenia
napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 140 CSP, podľa ktorého zmena žaloby
je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
9. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

10. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade z podanej žaloby
jednoznačne vyplýva, že sa žalobca domáha svojho nároku vo vzťahu k žalovanému s odvolaním sa
na skutočnosť, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 7.3.2022 a požiadal žalovanú
stranu o okamžité splnenie celého zostatku úveru. Naproti tomu v podanom odvolaní sa odvoláva na
skutočnosť, že pokiaľ súd predžalobnú výzvu nepovažoval za dostatočne určitú, a teda platnú, nič

nebráni, aby mu priznal uplatnený nárok do vynesenia rozsudku, nakoľko neuhradené splátky splatné ku
dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku, predstavujú podľa amortizačnej tabuľky úveru sumu 5.903,04
Eur. To znamená, že nedošlo k porušeniu zásady ne ultra petitum vyjadrenej v ust. § 216 ods. 2 CSP,
nakoľko súd by priznal žalobcovi menej, než sa domáhal v žalobe a taktiež by nepriznal iné plnenie, iba
to, v ktorom mal preukázaný nárok na zaplatenie tej časti, ktorú považoval ku dňu vyhlásenia rozsudku

za preukázanú. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že už zo samotnej formulácie
odvolania v časti „priznania nároku na úhradu splatných splátok“ vyplýva, že si žalobca uplatnil iné právo,
než ktorého sa domáha v podanej žalobe a taktiež na podklade podstatne zmenených rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. Sám totiž uviedol, že žalobou sa domáha zaplatenia istiny úveru vo
výške 7.122,08 Eur, úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 7.122,08 Eur od 8.3.2022 do zaplatenia,

poplatkov vo výške 18,- Eur, spolu 8.179,12 Eur. Oproti tomu neuhradené splátky splatné ku dňu
vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku predstavujú podľa amortizačnej tabuľky úveru v spojení
s navýšením splátky na 184,47 Eur v súvislosti s odkladom splátok úveru sumu 5.903,04 Eur (32 splátok
x 184,47 Eur – navýšená splátka úveru).
11.Zust.§143ods.1CSPvyplýva,žesúdnepripustízmenužaloby,akbyvýsledkydoterajšiehokonania

nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
12. Žalobca sa v podanej žalobe na podklade predčasného zosplatnenia dlhu domáhal úhrady
neuhradenej istiny úveru spolu s príslušnými úrokmi a poplatkami. V súvislosti s konštatovaním
neplatnosti predčasného zosplatnenia žiadal priznať neuhradené splátky vyplývajúce z amortizačnejtabuľkyúveru.Jednoznačnemožnokonštatovať,ževýsledkydoterajšiehokonanianedávajúpodkladpre
konanie o takto novo uplatnenom nároku a taktiež nárok vyplýva i z podstatne zmenených skutočností
tvrdených v žalobe.

13. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.
14. Podľa § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
15. Vo väzbe na uvedené, pokiaľ žalobca sám v podanej žalobe si pre prípad neplatnosti predčasného

zosplatnenia úveru neuplatnil požiadavku priznať žalovaným neuhradené splátky do vyhlásenia
rozsudku vo veci samej, nebolo možné nahradiť procesnú pasivitu žalobcu rozhodnutím súdu viď by sa
takýto procesný postup javil ako racionálny a logický.

16. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. Z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v súvislosti
s odvolaním podaným zo strany žalobcu, účelne vynaložené výdavky vznikli, v nadväznosti na čo

odvolací súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)