Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Tobiašová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725201965
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8725201965.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
W. Y., P.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny U., dieťa rodičov: matky D.. O. U., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. U. P. XXXX/XX, U., a otca X. Y.,
P.. XX.XX.XXXX, X. Y. S. G. W. XXXX/X, O., X. Č. Z. I. Z. X, Y., O.-XXXX, O. J., právne zastúpeného

JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, v konaní o
návrhu matky na nahradenie prejavu vôle otca nariadením neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 24P/48/2025-21 zo dňa 04.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania a rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní o návrhu matky maloletého dieťaťa na rozhodnutie súdu
pri nezhode rodičov v súvislosti s výkonom rodičovských práv a povinností napadnutým uznesením
rozhodol v znení výroku tak, že:

„Do právoplatného skončenia konania vo veci samej namiesto otca dieťaťa X. Y., P.. XX.XX.XXXX

udeľuje súhlas pre maloletú W. Y., P.. XX.XX.XXXX, s navštevovaním H. Š., L. P. XX, U..“

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (CSP) a § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) v spojení
s najmä § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v kontexte príslušných ustanovení § 144 ods. 8 zákona č.
245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon). Mal za osvedčené, že po príchode na Slovensko

maloletá začala navštevovať H. Š., L. P. XX, U., do času, kedy mesto U. ako príslušný orgán rozhodol
o odvolaní otca voči rozhodnutiu riaditeľa menovanej školy o prijatí maloletej na štúdium na ich škole.
Prekážkou, pre ktorú riaditeľ školy nemôže maloletú prijať na štúdium na H. Š. je absentujúci súhlas
otca so štúdiom maloletej. Matka osvedčila, že maloletá navštevovala školu v zahraničí do 18.12.2024.
S poukazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa súd považoval za osvedčenú aj potrebu neodkladne
upraviť pomery medzi účastníkmi tým, že v otázke vzdelávania nahradil do právoplatného skončenia

konania vo veci samej súhlas otca s plnením si povinnej školskej dochádzky maloletej na H. Š.. Súd pri
tom vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec maloletej inicioval konanie o navrátenie maloletej do cudziny
pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, sp. zn. 82Pn/1/2025, kde súd rozhodol o navrátení
maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, pričom o návrate maloletej do krajiny jej obvyklého nebolo
právoplatne rozhodnuté. Za tejto situácie je v najlepšom záujme maloletej, aby do času, kým súdy
definitívne vyriešia otázku právomoci vo veciach týkajúcich sa maloletej, resp. rozhodnú o podaných

návrhoch súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej, aby dovtedy samaloletá riadne zúčastňovala vyučovacieho procesu, začleňovala sa v kolektíve a riadne si plnila svoju
povinnú školskú dochádzku.

II. Odvolanie otca a vyjadrenia účastníkov

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec
maloletého dieťaťa, ktorý pripomenul podstatné okolnosti odchodu dcéry na Slovensko a konania, ktoré
sa vedú v súvislosti s únosom dieťaťa na Slovensko z krajiny obvyklého pobytu dieťaťa. Uviedol, že žil

s matkou maloletého dieťaťa v O. od roku 2010, kde sa im narodila ich maloletá dcéra. Dieťa žilo od
svojho narodenia v O., kde si účastníci konania zriadili domácnosť, boli riadne zamestnaní, mali svoj
okruh známych, centrum svojich záujmov a na Slovensko prichádzali sporadicky počas roka navštíviť
svoje rodiny, nakoľko obaja rodičia, aj dcéra sú štátnymi občanmi SR. Od narodenia je pre ňu domovom
O., kam chodila aj do predškolského zariadenia, aj do školy, kde je naďalej evidovaná ako žiačka od
16.09.2024 v škole v O., o čom predložil otec certifikát - potvrdenie školy z januára. Matka k návrhu

priložila preklad potvrdenia, z ktorého ma vyplývať, že dcéra už nie je žiačkou v O. od 18.12.2024.
Tak ako vie dcéra hovoriť slovensky, nevie písať, čítať, v súčasnosti sa to už asi zlepšilo, je pre ňu
prirodzeným jazykom aj luxembursky, francúzsky, nemecky, nakoľko v škôlke a škole sa dorozumievala
a komunikovala so svojimi kamarátmi v uvedených jazykoch. Účastníci konania sa v roku 2023 rozišli,
s čím sa matka nevedela zmieriť a postupne začala brániť aj v styku otca s dcérou. Otec začal

iniciovať konanie v O. o určenie rodičovských práv a povinností. Oblastný súd v O. 2023TALJAF/003882
z 13.11.2023 rozhodol predbežným rozsudkom. Od narodenia dcéry bol otec aktívny pri výchove,
žili v spoločnej domácnosti, chodili na dovolenky, rôzne výlety, riešili každodenné záležitosti. Dňa
7.1.2025 bolo vytýčené pojednávanie v O., ktorého sa matka už nezúčastnila a vycestovala s dcérou na
Slovensko, o čom otca vôbec neinformovala, bolo mu to oznámené dňa 06.01.2025 súdnou tajomníčkou

oblastného súdu v O.. Matka tak neoprávnene premiestnila dcéru z miesta jej obvyklého pobytu, ktorý
aj matka potvrdila na pojednávaní v O., na Slovensko. Konanie matky považuje otec za svojvoľné a
protiprávne. Zároveň sa otec dieťaťa dozvedel, prostredníctvom predchádzajúceho právneho zástupcu
matky, ktorý ho telefonicky kontaktoval, že matka podala Okresnému súdu Poprade návrh na zverenie
dieťaťa do jej výchovy a starostlivosti, ktoré sa vedie pod sp. zn. 26P/160/2024 a na určenia výživného

vo výške 470 Eur mesačne bez úpravy styku. Otcovi dieťaťa neostávalo nič iné len iniciovať konanie o
návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, nakoľko matka
svojím konaním konala protizákonne, porušila právo dieťaťa na obvyklý pobyt, vytrhla ho z prirodzeného
prostredia, kde žila dlhodobo a bez akýchkoľvek problémov a ohrozila tak vlastné dieťaťa. Otec podal aj
žiadosť o navrátenie maloletého dieťaťa na príslušné orgány v O., avšak vzhľadom na to, že navrátenie

dieťaťa je možné len na základe rozhodnutia príslušného súdu, podal otec aj návrh na území Slovenskej
republiky ako štátu, kde bolo dieťa neoprávnene premiestené. O návrhu otca rozhodol Mestský súd
Košice uznesením, sp.zn. 82Pn/1/2025 dňa 03.05.2025. Krajský súd v Prešove, sp.zn. 19CoP/46/2025
uznesením zo dňa 03.07.2025 potvrdil uznesenie Mestského súdu v Košiciach o nariadení prinavrátenia
dieťaťa do cudziny a matka je povinná sa vrátiť do O.. V súvislosti s navštevovaním H. Š. J. U. bolo

otcovi až po urgenciách doručené dňa 15.01.2024 prvé rozhodnutie riaditeľa školy o prijatí prestupu
na základné vzdelávanie v základnej škole od 18.12.2024 na túto školu. O podanej žiadosti nebol otec
nielen matkou maloletej dcéry informovaný, ale ani samotnou školou, čím boli porušené jeho práva,
nakoľko škola mala postupovať v zmysle správneho poriadku a oznámiť mu začatie správneho konania.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal otec odvolanie, ktoré bolo Rozhodnutím Mesta U. zrušené a vec

vrátená na nové rozhodnutie. Škola začala správne konanie, v rámci ktorého otec zaslal písomné
vyjadrenie a doložil ho listinnými dôkazmi. Správnym orgánom bol otec vyzvaný, aby sa vyjadril k
veci a predložil relevantné dokumenty. Otec dieťaťa zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom vyslovene
uviedol, že s prijatím dcéry na plnenie povinnej školskej dochádzky v H. Š., L. P. XX J. U., nesúhlasí.
Rodičia sa nedohodli ani ohľadne odchodu dcéry z O., ani ohľadne prijatia na školu na Slovensku,

tak ako predpokladá § 35 Zákona o rodine. Otec ďalej poukázal aj na iné dôvody, pre ktoré nesúhlasí
s prijatím na povinnú školskú dochádzku do H. Š. J. U., ktorými sú aj samotný únos dieťaťa matkou
z O. na Slovensko, bez súhlasu a vedomia otca ako aj prebiehajúce konanie o určenie rodičovských
práv a povinností. Riaditeľ školy vydal nové rozhodnutie o prijatí prestupu na základné vzdelávanie v
základnej škole od 06.06.2025, proti ktorému podal otec odvolanie, v ktorom poukázal opätovne na

procesné pochybenie správneho orgánu. Správny orgán vydanému rozhodnutie neodôvodnil s odkazom
na §47 ods. 1 Správneho poriadku, s tým, že od odôvodnenia rozhodnutia upúšťa vzhľadom na to, že v
predmetnej veci bolo účastníkom konania v plnom rozsahu vyhovelo. Na základe uznesenia Okresného
súdu Poprad, sp.zn. 24P/48/2025 rozhodol riaditeľ školy tak, že do právoplatného skončenia vo vecisamej namiesto otca dieťaťa udeľuje súhlas pre maloletú s navštevovaním H. Š., L. P. XX, U.. V čase,
kedy rozhodol správny orgán napadnutým rozhodnutím, uvedené uznesenie otcovi ani nebolo doručené,
nakoľko toto rozhodnutie prevzal otec mal. dieťaťa dňa 26.06.2024, čiže až od uvedeného dátumu je

neodkladné opatrenie vykonateľné. Ďalej namietal priebeh správneho konania, vedeného riaditeľom
školy, s pocitom, že správny orgán koná na prospech matky, ktorá porušuje zákony nielen v O., ale
aj na Slovensku. S rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia otec nesúhlasí, nielen z vyššie
uvedených dôvodov, ale z dôvodu, že takéto rozhodnutie je predčasné a vychádza z nesprávnych
skutkových zistení, ako aj vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie Mestského

súdu v Košiciach o nariadení prinavrátenia dieťaťa do cudziny a matka je povinná sa vrátiť do O..
Zároveň matka neodôvodnila náležite takejto úpravy a jej neodkladnosť. Samotná matka navodila tento
protiprávny stav, keď s dieťaťom odišla bez súhlasu otca na Slovensko a teraz uvádza v návrhu ako dieťa
trpí, že nechodí do školy od 04.04.2025, že to na dieťa zle psychicky vplýva, nakoľko nie je v kolektíve,
nevzdeláva sa, nesocializuje, čím má otec porušovať školský zákon a ohrozovať tak zdravý vývoj dcéry.
Matka je tou zodpovednou osobou za vzniknutý stav a za to, že dieťaťa trpí tým, že nechodí do školy

nie otec. Najmä s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 19CoP/46/2025 zo dňa
03.07.2025, slovenské súdy ani nemajú právomoc konať o úprave rodičovských práv a povinností, ako
ani o veciach ako je nahradenie prejavu vôle v súvislosti so školskou dochádzkou a inými podstatnými
otázkami týkajúcimi sa dieťaťa a to z dôvodu, že dcéra mala byť navrátená do miesta jeho obvyklého
pobytu a tam by sa o ňom malo rozhodovať na miestne príslušnom súde v zmysle čl. 5 Haagskeho

dohovoru tak ako sa aj dialo na oblastnom súde v O.. Otec má za to, že nie je daná právomoc Okresného
súdu v Poprade v tejto veci, nakoľko v zmysle čl. 5, ods. 1 Haagskeho dohovoru je daná právomoc
miestne príslušného súdneho orgánu v O., a preto navrhuje aby krajský súd uznesenie Okresného súdu
v Poprade zrušil a vec vrátil okresnému súdu, resp. aby uznesenie okresného súdu zmenil a návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň otec navrhuje, aby súd konanie zastavil a o

návrhu matky ďalej nerozhodoval, nakoľko nie je daná právomoc Okresného súdu v Poprade rozhodnúť
v uvedenej veci.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý s napadnutým rozhodnutím
okresného súdu vyjadril súhlas a to v záujme maloletého dieťaťa, jeho vzdelávacieho rozvoja a

začlenenia sa do kolektívu rovesníkov, zabezpečenia nevyhnutnej ochrany dieťaťa v súvislosti so
školskou dochádzkou, Maloleté dieťa v čase vydania (správne nariadenia) neodkladného opatrenia
sa nachádzalo v starostlivosti matky na Slovensku, kde začalo proces adaptácie na nové školské
zariadenie. Náhle vytrhnutie z tohto prostredia by mohlo negatívne ovplyvniť jeho psychický stav a
vývin. Na základe vykonaného pohovoru s dieťaťom je zrejmé, že maloletej sa v škole v U. páči, školu

navštevuje rada, našla si nových kamarátov a vytvorila si nové priateľské väzby a triednu učiteľku si
obľúbila. Následne v ďalšom podaní kolízny opatrovník informoval súd, že dňa 14.01.2025 bola otcovi aj
matkezaslanápozvánkanainformatívnypohovorkukonaniu26P/160/2024voveciúpravyrodičovských
práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, na čo dostali emailom ospravedlnenie od právnej zástupkyne
otca dňa 25.01.2025. Otec sa nekontaktoval a podľa vyjadrenia maloletej, nebol ju ani navštíviť v

domácnosti, kde sa toho času maloletá zdržiava.

5. S vyjadrením kolízneho opatrovníka otec maloletého dieťaťa vyslovil následne nesúhlas s otázkou,
kde bol záujem dieťaťa, keď matka vytrhla dieťa z prostredia v O., v ktorom dieťa od narodenia vyrastalo,
ovládalo a ovláda jazyk, chodila do školy, mala priateľov. Matka je tá, ktorá porušila základné právo

vlastného dieťaťa na druhého rodiča, tým, že dlhodobo manipuluje dieťa, bráni otcovi v stretávaní sa
s dcérou, preferuje vlastné záujmy a nie záujmy dieťaťa. Zároveň otec vyjadril výhrady ku kolíznemu
opatrovníkovi a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v U., nakoľko v priebehu jednotlivých konaní
nadobudol dojem neobjektívnosti, jednostranného náhľadu na vec bez náležitého zistenia skutkovej a
právnej povahy veci v snahe prikláňať sa na stranu matky ako aj má vedomosť, že matky navrhovateľky

pracovala na ÚPSVaR v U. a pozná aj zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v U..
Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 19CoP/46/2025 zo dňa
03.07.2025, slovenské súdy ani nemajú právomoc konať o úprave rodičovských práv a povinností, ako
ani o veciach ako je nahradenie prejavu vôle v súvislosti so školskou dochádzkou a inými podstatnými
otázkami týkajúcimi sa mal. dieťaťa a to z dôvodu, že dcéra má byť navrátené do miesta jeho obvyklého

pobytu a tam by sa o ňom malo rozhodovať na miestne príslušnom súde v zmysle čl. 5 Haagskeho
dohovoru tak ako sa aj dialo na oblastnom súde v O.. Otec podal návrh na výkon rozhodnutia, nakoľko
matka nerešpektuje právoplatné rozhodnutie a do O. sa nevrátila. V prípade, ak by bolo odvolanie otca
v tejto veci zamietnuté, len by bolo matkine protiprávne konanie podporené. Dieťa má chodiť do školyv mieste jeho obvyklého pobytu a to v O.. Otec predložil rozhodnutie Mesta U., ktorým bolo zrušené
rozhodnutie riaditeľa školy zo dňa 06.06.2025 bolo zrušené a vec vrátená späť.

III. Právne posúdenie veci odvolacím súdom

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1
a § 3 ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl.
CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(CSP) a contrario, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť ako vecne správne.

7. V znení Čl. 15 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí (prepracované znenie), od ktorého odvolací súd odvodzuje svoju právomoc konať vo veci

vzhľadom na aktuálny pobyt maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky, súd členského štátu
môže len v naliehavých prípadoch prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom
na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby
podľa tohto Nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Nariadením
je upravená dočasná povaha týchto opatrení. Ich účinky zanikajú, len čo súd členského štátu, ktorý

má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijme opatrenia, ktoré považoval za
primerané. Pri určení príslušnosti členského štátu, uplatňuje sa vnútroštátny občianskoprávny postup
tohto členského štátu.

8. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, ako to už obdobne uviedol súd prvej
inštancie, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením, či
ohrozením. Všeobecné zásady, charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia, sa vzťahujú aj na
konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí
a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri

nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú
pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa
a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny
význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje
rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie

môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie
odklad. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich
výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Odvolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že účelom
neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v
priebehu konania a možno toto nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre

konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine a sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Pre účely zabezpečenia takejto ochrany v
prípade naliehavej potreby pri hroziacej ujme formou nariadenia neodkladného opatrenia je postačujúca

existencia okolností, z ktorých sa dá vyvodiť opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň
v rovine osvedčenia.12. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom v predmetnom konaní domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, ktoré svojim obsahom a rozsahom zahŕňa podľa § 35 Zákona o rodine prípady, kedy sa
rodičianedohodnúopodstatnýchveciach,súvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinností,pričom

ide výlučne o návrhové konanie. V predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletú je vedené konanie
o návrhu na nahradenie súhlasu druhého rodiča so zápisom maloletého do školského zariadenia, v
ktorom súd za aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia udelil súhlas namiesto otca so zapísaním a
zabezpečením povinnej školskej dochádzky v škole podľa aktuálneho pobytu maloletého dieťaťa v U. na
území Slovenska, s čím otec nesúhlasí. Napadnuté neodkladné opatrenie prvoinštančného súdu bolo

nariadenévčaseprebiehajúcehoodvolaciehokonaniavovecinávratumaloletejdokrajinyjejpôvodného
bydliska pri neoprávnenom premiestnení matkou, vedeného Mestským súdom Košice pod sp.zn.
82Pn/1/2025. Aktuálne došlo k rozhodnutiu odvolacím súdom uznesením Krajského súdu v Prešove
č.k. 19CoP/46/2025-244 zo dňa 03.07.2025, ktorým bolo potvrdené uznesenie Mestského súdu Košice
č.k. 82Pn/1/2025-108 zo dňa 03.03.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 82Pn/1/2025-121 zo dňa
04.04.2025 a jednoznačne autoritatívnym rozhodnutím súdu bol zadefinovaný obvyklý pobyt maloletej

pred neoprávneným premiestnením matkou v O. J., kde naďalej žije biologický otec maloletého dieťa,
pričompreneexistenciureálnychdôvodovprezakceptovanieaktuálnehostavu,boltaksúdomnariadený
návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu, s nariadením povinnosti matke dieťa navrátiť do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia a v prípade nenavrátenia dieťaťa s oprávnením otca po stanovenej lehote
dieťa prevziať za účelom navrátenia. Aktuálne je vo veci právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o

návrate maloletej vedené vykonávacie konanie na návrh oprávneného otca maloletého dieťaťa.

13. Pretože odvolací súd preberá pre účely rozhodnutia osvedčený stav v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie, odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v danom
prípade, za aplikácie správnych zákonných ustanovení. Z veku maloletého spoločného dieťaťa a s tým

súvisiacim plnením povinnej školskej dochádzky, vyplýva opodstatnenosť ochrany záujmu maloletého
na riadnom vzdelávaní, ktorú preukázane limituje neochota a neschopnosť rodičov konštruktívne sa
dohodnúť. Dôvody, uvádzané otcom a týkajúce sa priebehu správneho konania, nie sú relevantnými pre
preskúmanie odvolacím súdom v tomto konaní. Vlastné rozhodovanie o žiadosti na prijatie dieťaťa do
školského vzdelávania v tomto štádiu nespadá do právomoci súdu, ale príslušného správneho orgánu.

Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje demonštratívny výpočet podstatných záležitostí maloletého
dieťaťa. Súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku. Pre posúdenie, či ide o vec bežnú alebo
podstatnú, týkajúcu sa maloletého dieťaťa, je potrebné vyhodnotiť, či nezhoda rodičov v konkrétnej veci
môže alebo nemôže zásadným spôsobom ohroziť skutočný záujem maloletého dieťaťa.

14. I keď je v intenciách potvrdeného predmetného rozhodnutia zadefinovaný aktuálny záujem maloletej
na riadnom pravidelnom prezenčnom školskom vzdelávaní s ohľadom na riadny vývoj a výchovu
maloletého dieťaťa, avšak toto len do doby právoplatného skončenia konania o návrhu matky vo veci
samej (akoukoľvek formou rozhodnutia), odvolací súd považuje v celom kontexte za dôležité zdôrazniť,
že doposiaľ nedošlo k zrealizovaniu nariadeného návratu maloletého dieťaťa do krajiny pôvodného

bydliska matkou dobrovoľne. Aktuálne existujúci právny a skutkový stav, týkajúci sa maloletého dieťaťa
a skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, tiež predchádzajúcich aj prebiehajúcich konaní, odvolací
súd vedú, dávajúc za pravdu otcovi, k záveru, že matka svojim konaním pokračuje v svojvoľnom
obmedzovaní rodičovských práv druhého z rodičov - otca spoločnej maloletej dcéry. Nie je žiadúce,
ani v záujme dieťaťa, aby k realizovaniu právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia muselo

dôjsť donútením, t.j. súdnym výkonom rozhodnutia o návrate. V tejto perspektívne daného prípadu
sa vyjadrenie kolízneho opatrovníka, akoby podporujúce začatý proces adaptácie maloletej na nové
školské prostredie, najmä už v čase po právoplatnom rozhodnutí súdu o nariadení jej návratu, v kontexte
jeho procesného postavenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, javí odvolaciemu súdu ako
minimálne zarážajúce. Z článku 8 Dohovoru vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať

tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta, a to čo najviac rovnocenne vo
vzťahu k obom rodičom maloletého dieťaťa. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno
vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať, za tým účelom musia brať ohľad na
záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré
mu priznáva článok 8 Dohovoru, pričom najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe

a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča a s týmto nastavením pre daný prípad má byť snahou i
kolízneho opatrovníka minimalizovať negatívny dopad situácie na dieťa v súvislosti s jeho protiprávnym
premiestnením alebo zadržaním. I keď matka vo svojom konaní čiastočne nachádza oporu v platnom
procesnom práve, využívajúc naďalej opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu (i právoplatným), vkonečnom dôsledku apeluje odvolací súd na zváženie uplatňovania takých práv vo vzťahu k ostatným
zúčastneným subjektom konania, z hľadiska poškodzovania práva a oprávnených záujmov iných, najmä
v rámci rodinných vzťahov, ako v danej veci.

15. Na dôvažok odvolací súd zdôrazňuje, že právna istota vo vzájomných rodinných vzťahoch je
zabezpečená v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine, pričom rodičovské práva a povinnosti
majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu bez ohľadu na to, či sú rodičia dieťaťa manželmi, partnermi,
alebo nie (čl. 12, čl. 41 Ústavy SR). Je osobnou zodpovednosťou rodičov plne podporovať priebeh

výchovy a výživy spoločného maloletého dieťaťa, rešpektujúc právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom (§ 30 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). Odpútanie sa od osobného
partnerského konfliktu pri primárnom zabezpečovaní záujmu spoločného dieťaťa je predpokladom pre
dosiahnutie rodičovskej dohody pri ich výchove. Rodičovskú dohodu zákon uprednostňuje. O zaistenie
najlepšieho záujmu dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia, nik iný. Pre dieťa je dôležité, aby
rodič, v tomto prípade obaja rodičia, sústredene robili všetko pre jeho zdravý vývoj bez bočných úmyslov

namierených na ťarchu druhého rodiča. Rodičia ponesú zodpovednosť za dôsledky, ktoré ich konanie
vo vzťahu k výchove maloletého dieťaťa prinesie.

16. So zreteľom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
v znení výroku tohto rozhodnutia potvrdil (§ 387 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.