Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201930
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725201930.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcov: 1/ O. F., rodená N., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. XXXX/XA, F., 2/ A. F., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XA, F., zastúpený
zákonným zástupcom - matkou - O. F., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XA, F.,
proti žalovanému: M. F., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, N. - A., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému, aby n e v s t u p o v a l do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X.p bytového
domu so súpisným číslom XXXX vo vchode č. X, postavenom na pozemkoch Y. XXXXX/XXX a XXXXX/
XXX v katastrálnom území F., okres, Z., obec F. ako ani do spoločných priestorov tohto bytového domu.

II. Súd u k l a d á žalovanému, aby sa n e p r i b l i ž o v a l k žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ na
vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného

konania, alebo iného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného
na týchto úkonoch.

III. Vo zvyšnej časti návrh žalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %.
V. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobcom ako žalovaným žalobu
vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdu bol dňa 18.06.2025 doručený návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým navrhli súdu uložiť žalovanému :

a) dočasne do 30.09.2025 nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X.p. bytového domu so súp.
číslom XXXX vo vchode č. 1, postavenom na pozemkoch Y. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX v katastrálnom
území F., okres Z. ako ani do spoločných priestorov tohto bytového domu;
b) od 01.10.2025 nestupoval do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X.p. bytového domu so súp. číslom
XXXX vo vchode č. X, postavenom na pozemkoch Y. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX v katastrálnom území
F., okres Z., ako ani do spoločných priestorov tohto bytového domu;

c) aby sa nepribližoval k žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou
úkonov prípadného priestupkového konania, trestného konania, alebo iného súdneho konania, a to len
v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch;
d) aby nekontaktoval žalobcov písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami.
2. Žalobcovia 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalobkyňa 1/ so

žalovaným sa zoznámila v roku 2017 kedy si začali písať na zoznamke N.. Asi po mesiaci sa 1x stretli,
dali si kávu pričom od prvého stretnutia sa stretávali takmer každý deň a trávili sme spolu všetok voľnýčas. Následne po asi dvoch mesiacoch začali tvoriť pár a tak ich vnímali aj známy, okolie, čiastočne
rodina. Čo sa týka ich vzťahu, vnímala ho až na bežné hádky z nepochopenia a pri požití alkoholu (kedy
bol žalovaný dosť výbušný) za normálny a dá sa povedať, že harmonický. Počas prvého roku vzťahu

dostavala stále rôzne správy za M. z cudzích čísel , že ju podvádza , že bol niekde a pod. Stále sa to
malo diať keď ona bola mimo N. u rodičov. Už v tom čase tvrdil, že to ona má asi nevyrovnanú minulosť a
že si vymýšľa. Väčšina ich hádok v tom čase vznikala vraj práve z uvedených situácií, kedy žalovaného
konfrontovala s tým, čo sa dozvedela a dožadovala sa vysvetlenia, nakoľko jej záležalo na ich vzťahu a
jeho funkčnosti. Namiesto rozhovoru však dostávala len obviňovanie z prehnaných reakcií a žiarlivosti.

V roku 2019 asi prvýkrát mala možnosť vnímať jeho agresivitu a to ako sa správa, keď má nervy, no
vtedy si to odniesli stoličky na dostihovej dráhe čo bol výsledok jej rozprávania otázky na jeho kamošku
na to, s kým sa stretáva. Napriek všetkému si hovorila, že sa zmení a že ho nebude hodnotiť na základe
jedného výbuchu a že asi chlapi sú takí. Žiaľ neskôr mala zistiť ako veľmi sa mýli.
V auguste 2019 sa presťahovali do spoločnej domácnosti na adrese M. XXXX/XA v F., pričom sa
snažila u manžela nájsť čiastočne stratenú dôveru, čo sa rodilo vzhľadom na jeho aférku veľmi ťažko,

ale nakoniec to ako tak zvládla. V roku 2021 otehotnela a deň pred Silvestrom sa im narodil synček A..
Pravdupovediac bola vyčerpaná nie len z komplikovaného tehotenstva, ale aj z rýchleho pôrodu, bola
vysilená, unavená a so silami, ako psychickými, tak aj fyzickými na dne. Mala gynekologické problémy,
krvácanie, a pravdepodobne aj nábeh na popôrodnú depresiu. Potrebovala proste pomoc. V týchto
chvíľachtakočakávalaprísľubymanžela,žetovšetkospoluzvládnuažiadalahoopomocvstarostlivosti

o A.. Žalovaného pomoc bola jej poskytnutá len minimálne aj to musela prosiť a na A. bola sama všetky
vyšetrenia (okrem dvoch, kedy jej bola pomôcť svokra), vstávanie k A., nakoľko bol uplakaný a nespal.
Žalovaného odpoveď na jej prosby bola, že je matka, tak sa má starať. Okrem iného sa začali kopiť aj
výčitky zo strany žalovaného, že A. neberie vonku, že je preto zlý, že sa nevie postarať. Boli to však
len poúčania zo strany žalovaného a nie reálna pomoc, ktorú ona potrebovala. Namiesto toho, začal

žalovaný venovať viac času sebe, chodieval do fitka, a domov chodil večer keď už A. spal a do práce
skôr, kedy ešte spal a od hádok, v ktorom ona mu vyčítala, že jej nepomáha, sa odchádzal voziť na aute.
Čo však bolo horšie, ďalším koníčkom začalo byť jeho častejšia konzumácia alkoholu.
Okrem finančnej pomoci na starostlivosť o domácnosť, s nimi trávil len minimum času a nereflektoval
ani na jej prosby, aby od 8 mesiacov A. bral aspoň jeden krát do týždňa vonku, aby ona mohla upratať a

venovať sa domácnosti. Hádky sa opäť stupňovali no skôr sa prenášali do roviny, kde žalovaný vyčítal jej
neschopnosť,ženičnerobíprípadne,žesaneviepostaraťodomácnosťanidieťa.Situáciasazhoršovala
aj v kontexte jeho popíjania alkoholu, ktoré nabralo na obrátkach a tak sa stalo napríklad, že 12 víkendov
po sebe len pil, bez akéhokoľvek záujmu o nich ako rodinu. Prípadne sa stalo, že jej vykrikoval, že nič
nerobí, že si nič neváži a že on potrebuje priestor pre seba a kľud a už v tom čase začal na všetko

reagovať veľmi impulzívne a prehnane. Po takýchto výstupoch žalovaného bola zo seba na vážkach,
začala o sebe pochybovať, ako o matke, ale aj manželke. Situácia bola tak vyhrotená, že uvažovala
nad návštevou odborníka -psychológa, poradiť sa, informovať. Ani to sa však nedalo, nakoľko bola na
všetko sústavne sama a s maloletým po doktoroch behať nechcela.
Správanie žalovaného sa začalo výrazne meniť k horšiemu v roku 2023. Naďalej sa na osobnej

starostlivosti o A. žalovaný podieľal veľmi málo, dokonca keď žalovaného prosila, aby zostal doma, keď
ona aj dva dni pre chorobu A. nespala, odvetil jej, že keď malý spí, tak si má aj ja ľahnúť cez deň. Keď
mal A. 2 roky, šla do práce, ale situácia s pomocou sa ani vtedy nezmenila a tak okrem vstávania k
malému, rovnako vstávala ráno do práce, bola v strese, unavená a ustráchaná čo bude ďalej. Syn A.
v noci často plakal, miestami vrieskal a musela ho upokojovať. Raz si dokonca spomína, že keď začal

jednu noc takto plakať až vrieskať, išla ho utíšiť a žalovaný po pár minútach dobehol s krikom, že čo s
ním nacvičuje, okamžite má spať, on vraj vymýšľa, povedala mu on sa bojí a kričal na ňu, že bude ticho,
na čo dieťa stíchlo. Už vtedy bola doslova šokovaná a preľaknutá z toho, ako sa dokáže v takejto situácii
chladne a agresívne na syna zachovať. Okrem týchto prejavov sa žalovaný nevhodne správal k synovi
aj výchovne, keď na neho kričal, keď nechcel jesť, že ak to nezje, nepôjde od stola, čo sa následne viac

krát prejavovalo bolesťami brucha. Žalovaný zakaždým, keď malý A. nepočúval, alebo nepočúvol kričal
na malého, že okamžite a keď ho nepočúval opakovane, tak ho fyzicky doslova zdrapil a vliekol ho do
detskej izby kde dieťa vrieskalo. Spomína si, že zároveň aj na ňu zvýšeným hlasom kričal, že nech
ho neopováži odtiaľ pustiť, lebo uvidí, nech neskúsi za ním ísť. Takéto výstupy sa zvykli odzrkadliť aj v
škôlke a na druhý deň, kedy malý plakal častokrát bezdôvodne bola o tomto informovaná personálom.

Tak sa, často stávalo že naše „hádky" prechádzali zo strany žalovaného do osobných útokov smerom k
jej osobe, teda v tom čase verbálnych, kde jej dával silne pocítiť, že ona nemá nič a že je na ňom závislá.
Urážal ju, že je nič, že je suterén prípadne ju zhadzoval pre ju neschopnosť. Dlhodobo sa cítila a cítibez rešpektu a pochopenia. Veľa sa kvôli tomuto chovaniu trápila. V ich domácnosti nastávala zo strany
žalovaného mnohokrát aj ignorancia jej osoby, čo sa prejavovalo tak, že reagoval len na A., čo sa týka
komunikácie. Žalovaný ju tak dokázal aj mesiac ignorovať a ona už nevedela ako sa s ním rozprávať,

aby stále nebolo zle. Videl, že nebola v poriadku, častokrát preplakala celé noci, schudla aj 4kg za týždeň
a aj napriek tomu neprišiel a pokračoval v tichej domácnosti. V niektorých prípadoch mala pocit, akoby
ju za niečo trestal, čo ani nespravila. Bolo to pre ňu veľmi ponižujúce. Posledný rok stále chodila ona za
ním a rozprávala sa po hádkach, snažila to urovnať. Pár krát písala aj jeho matke (opísala situácie) a
niekoľko krát sa spolu rozprávali, ale nič sa nezmenilo, prejavila jej pochopenie, že to zvládneme spolu.

Často sa tiež stávalo, že jej žalovaný vynadal pred A. do kuriev, píč,, suterénu a že som je dne, že
nebyť jeho nič by ona nedosiahla. Vyhadzoval ju neraz z ich spoločného bytu a to opäť v prítomnosti
A., prípadne jej hovoril, že si má zapamätať, že keď tu nebude, bude vo vzťahu s niekým iným, každý sa
mi vysere na hlavu, pošle do piče matere za sekundu tak rýchlo, že tak rýchlo to ona v živote nevidela,
alebo že „budeš chodiť zo zašitou pičou..." prípadne jej nadával, že je chudera. Postupom času si začal
dovoľovať na jej osobu aj fyzicky, nechápe to, prečo ale dialo sa to. Nevie či aj tu platí, že s jedlom rastie

chuť a keď videl, že sa nebráni, nič nenahlasuje ani nerieši, tak si na ňu môže dovoľovať. Čo sa teda
týka fyzických útokov, tak to bolo o strkaní, odhadzovaní od seba, keď si zastávala dieťa -A., násilné
držanie za ruku, či odtláčanie. Dokonca si pamätá, že ju zdrapil za tričko medzi prsiami a mával jej
telefónom pred tvárou , že pozeraj sem a nútil ju pozerať sa na správy v telefóne (pred tvárou asi 10cm
držal mobil) tým že ju držal a ukazoval , že neklame. Prvý krát ju vyhodil z izby (spálne) keď mal malý

rok aj 1 mesiac, so slovami, že už musí spávať sám a on ako „kokot" nebude hodinu s ním (A.) strácať
čas pri uspávaní, že bude v detskej postieľke a musí sa to naučiť. A. na to extrémne plakal.

A práve tu prechádza do roviny naznačenej agresivity aj voči synovi. Tak ako spomína vyššie, správanie
žalovaného plynulé gradovalo aj voči A.. A tak z kriku za to, že nechcel A. jesť, či jeho tresty aby bol A. v

izbe sám, keď nepočúval, či situácia, keď žalovaný A. vyhodil z izby, aby sa žalovaný vyspal, sa stávalo,
že A. nadával že je „zasratec, parchant zasratý", že mu najebe, pričom tieto vulgarizmy si postupne
osvojoval aj A.. Okrem toho žalovaný A. mykal a ťahal ho, čo v spojení s krikom a výbuchmi hnevu voči
nemu, alebo voči nej, vyvolávalo u A. strach zo žalovaného.

Posledným prekročením akejkoľvek tolerancie a hranice, bol incident zo dňa 4.6.2025 vo večerných
hodinách, kedy sme mali so žalovaným výmenu názorov ohľadom výchovy A.. Povedala žalovanému,
nech nerobí zo seba chudáčika, pričom A. začal žalovanému hovoriť, že je chudáčik. Uvedené správanie
vyvolalo u žalovaného agresívnu reakciu a synovi dal facku. Zasiahla a odtiahla A. od žalovaného,
následneA.opakovanenazvalotcachudáčikom,načožalovanýzačalA.biťsotvorenoudlaňoupozadku

a na oblasti trupu, následne ho chytil za nohy a začal ho triasť vo vzduchu. Následne ho niekoľkokrát
odhodil na sedačku, zdvihol ho za nohy a chcel ho biť avšak ona sa A. snažila chrániť vlastným telom,
následne žalobcovi vyskočila na chrbát, na čo ju on odhodil k stene a niekoľko krát to opakoval. Potom
žalobca odniesol A. do detskej izby, pričom ho celý čas držal za nohu a dieťa viselo vo vzduchu a
následne ho odhodil do postele. Uvedené dňa 05.06.2025 nahlásila na polícii a žalovaný bol vykázaný

z obydlia na 14 dní.

Následky na synovi boli doslova strašné, a aj preto som sa rozhodla ísť na lekárske ošetrenie. Syn mal
po tele a nohách početné modriny, ktoré zdokumentovala spoločne s jej modrinami, ktoré jej vznikli v
dôsledku konania žalovaného. Čo je však najhoršie obaja aj s maloletým zostali v šoku, z ktorého sa

dlho spamätávali pričom maloletý zostal veľmi vystrašený. V tejto súvislosti uviedla, že je pravdou, že
dňa 17.6.2025 so žalovaným volali, a teda aj A. ho chcel vidieť, no na druhej starne sa stále obáva,
či po možnom kontakte s formou telefonátov, by nedochádzalo k nejakým citovým nátlakom, prípadne
manipulácii, obzvlášť ak si žalovaný prečíta predmetné podanie.

Žalobcovia potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnili z násilného a hrubého správania
žalovaného voči nám, ako v minulosti tak aj v súčasnosti, ktoré sa vyznačovalo verbálnym násilím,
ponižovaním nevhodným výchovným správaním sa ale aj násilím fyzickým, ktoré vyvrcholilo dňa
4.6.2025 pre ktoré bol žalovaný nakoniec ako nebezpečná osoba zo spoločného obydlia vykázaný. Ako
vyplýva z vyššie uvedených skutočností, doterajšie správanie žalovaného, dôvodne vyvoláva v nich

obavu, že bude vo svojom správaní pokračovať. Taktiež žalobkyňa 1/ má obavu, že žalovaný bude mať
sklony pomstiť sa jej za to, že na neho zavolala políciu, ktorá ho následne aj vykázala. Má dôvodnú
obavu, že pokiaľ by jej nebolo neodkladným opatrením zabránené priblížiť sa k ním, budú vystavení
opakovaným útokom, prípadne ich bude vyhadzovať žalovaný z bytu, alebo bude musieť trpieť jehosprávanie sa k ním, tento krát možno opäť v silnejšej podobe. Má za to, že taký prejav správania aký
vyvrcholil tým, že A. žalovaný zdvihol triasol ním a nakoniec ho zahodil na gauč, je plne spôsobilé
zasiahnuť do jeho psychickej i fyzickej integrity, čo je v značnom rozpore s jeho najlepším záujmom,

ktorého ochrana je zakotvená ako prioritný pilier nie len v článku 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o
rodine (ďalej aj „ZoR“). Rovnako tak z dôvodov, ktoré uvádzajú, a ktoré poukazujú na zvláštne sklony
žalovaného k možnému nátlaku na jej osobu, či osobu A., ktorý sa dodnes spamätáva s útoku, považuje
uloženie zákazu kontaktovať ich akýmikoľvek spôsobmi, za viac ako odôvodnené. Má totiž obavy, že
pokiaľ by tomu tak nebolo, v tejto rovine by mal žalovaný dostatočný priestor v ktorom by mohol vo

svojom konaní pokračovať a zasahovať im tak do psychickej integrity, ktorá je už aj tak správaním
žalovaného poznačená, a preto vyhľadala odbornú pomoc pre seba a zároveň aj syna. Ako uviedla
vyššie dňa 17.6.2025 umožnila žalovanému, aby bol si s nami zavolal, teda aj s A. a aby ho videl lebo
sa na žalovaného pýtal, no na druhej strane sa obáva recidívy jeho správania s ak ním. Má za to, že
žalovaný asi potrebuje nejaký druh pomoci a domnieva sa, že dovtedy nie je pre nich bezpečné, aby
boli s ním v kontakte a styku.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ spolu s návrhom doručili súdu výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie F., potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky P.-Z.-P.-XXXX/XXXXXX, rozhodnutie
Okresný úrad Z., katastrálny odbor číslo vkladu: S. XXXX/XXXX, sobášny list, správa z urgentného
príjmu zo dňa 06.06.2025, vyjadrenie materskej školy zo dňa 06.06.2025, potvrdenie o vykázaní zo
spoločného obydlia Okresné riaditeľstvo PZ v Z. č. XXXXXXX zo dňa 05.06.2025, rozkaz o uložení

pokuty za správny delikt číslo: P.-R.- P.-XX/XXXX- Z. zo dňa 07.05.2025, potvrdenie Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č.p. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.06.2025, rodný list žalobcu 2/, čestné
vyhlásenie S. S., čestné vyhlásenie Z. A., čestné vyhlásenie O. N., lekársky nález zo dňa 05.06.2025,
potvrdenie o využívaní služieb intervenčného centra zo dňa 16.06.2025, fotodokumentácia, čestné
vyhlásenie L.. O. U..

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

16. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len
po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18.Podľaustanovenia§337ods.1a2CSP,aksúdnariadineodkladnéopatreniepredzačatímkonaniaa
ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do

pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

19. Podľa ustanovenia § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené.

20. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení, ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

21. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

22. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho

ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovoru“) nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

23. Podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore policajt je oprávnený vykázať z bytu
alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného

okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu
vykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania,pričomdotejtodobysapočítaajdeň
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

24. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok, alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom

človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch,
vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
(Najvyšší súd SR, sp. zn. 5M Cdo 10/2012 in Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1102
s.).

25. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity). V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko
takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku.

26. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f) a písm. h) a CSP slúži ochrane
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,

sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú
vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.

27. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu a predloženými listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom

na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a mal za osvedčené, že žalobkyňa
1/ a žalobca 2/ spolu so žalovaným žijú v spoločnej domácnosti v byte č. XX nachádzajúcom sa
na X.p. bytového domu so súpisným číslom XXXX vo vchode č. XX, postavenom na pozemku Y.
XXXXX/XX a XXXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území F., obec F.,
okres Z.. Z návrhu je preukázané, že žalobcovia sú dlhodobo vystavovaní agresívnemu správaniu zo

strany žalovaného, pričom jeho agresívne správanie voči ním má tendenciu stupňovania sa. Agresívne
správanie žalovaného je dlhodobého charakteru, stupňuje sa najmä po užití alkoholických nápojov.
Dňa 04.06.2025 došlo k incidentu vo večerných hodinách, kedy mala žalobkyňa 1/ so žalovaným
výmenu názorov ohľadom výchovy žalobcu 2/. Žalobkyňa 1/ povedala žalovanému, nech nerobí zo
seba chudáčika, pričom A. začal žalovanému hovoriť, že je chudáčik. Uvedené správanie vyvolalo

u žalovaného agresívnu reakciu a synovi dal facku. Zasiahla a odtiahla A. od žalovaného, následne
A. opakovane nazval otca chudáčikom, načo žalovaný začal A. biť s otvorenou dlaňou po zadku a
na oblasti trupu, následne ho chytil za nohy a začal ho triasť vo vzduchu. Následne ho niekoľkokrát
odhodil na sedačku, zdvihol ho za nohy a chcel ho biť avšak žalobkyňa sa A. snažila chrániť vlastným
telom, následne žalovanému vyskočila na chrbát, na čo ju on odhodil k stene a niekoľko krát to

opakoval. Potom žalobca odniesol A. do detskej izby, pričom ho celý čas držal za nohu a dieťa viselo vo
vzduchu a následne ho odhodil do postele. Žalovaný bol v zmysle Potvrdenia o vykázaní zo spoločného
obydlia vykázaný dňa 05.06.2025 o 13:00 hod. Z potvrdenia z urgentného príjmu zo dňa 06.06.2025
vyplýva, že žalobkyňa 1/ bola ošetrená z dôvodu napadnutia zo strany žalovaného, k čomu doložila
fotodokumentáciu seba aj syna žalobcu 2/.

28. V zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP môže súd uložiť povinnej osobe, aby
nevstupovala do domu resp. bytu, v ktorom býva ohrozená osoba. Žalobcovia v návrhu alternatívne
uviedli, že žiadajú o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP alebo podľa
§ 325 ods. 2 písm. f) CSP. Keďže však pojmovým znakom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.

2 písm. e) CSP (na rozdiel od neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP) je aj dočasná
úprava pomerov a žalobcovia v petite návrhu nežiadali žalovanému zakázať vstup do predmetného bytu
len dočasne, ale bez časového obmedzenia, je zrejmé, že ňou požadované neodkladné opatrenie má
predstavovať konečnú úpravu tohto vzťahu medzi stranami, t.j. má nahrádzať rozhodnutie vo veci samej.
Po zohľadnení tejto skutočnosti a tiež aj s ohľadom na obsah návrhu žalobcov a účel ním sledovaný

nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia preto súd v ďalšom vychádzal z toho, že žalobcovia
sa v tejto súvislosti domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. f / CSP.
29. Účelom daných inštitútov je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne
podozrivej z akéhoto skutku s jeho obeťou. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadochposkytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd tu musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované

konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa,
pričom je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky
fyzického alebo psychického násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je
zámerné. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,
fyzického a sexuálneho nátlaku, násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým

násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci, násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť
robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu
môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím čo v prejednávanej

zo strany žalovaného reálne vo vzťahu k žalobcom hrozí.
30. Na podklade takto ustáleného skutkového stavu súd dospel k záveru, že tieto skutočnosti preto aj
podľa názoru súdu boli pre žalobcov racionálnym dôvodom na podanie tohto návrhu. Právo na ochranu
života a zdravia má prednosť podľa názoru súdu pred realizáciou práv žalovaného, ktoré mu
vyplývajú z vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Súd vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia ako podaný včas a oprávnenou osobou, zároveň dospel k záveru o jeho dôvodnosti, preto
mu v celom rozsahu vyhovel. Súd pre nariadenie neodkladného opatrenia mal za osvedčené dôvodné
podozrenie z násilia páchaného žalovaným vo vzťahu k žalobcom. Žalobcovia doručenými listinnými
dôkazmi osvedčili, že ich osobná integrita vykazuje známky psychického násilia, fyzického násilia,
pričom zo strany žalovaného môže dôjsť voči žalobcom ešte viac k stupňujúcemu sa agresívnemu

správaniu ako i k fyzickému útoku väčšej intenzity. Súd vyhovel návrhu, nakoľko z doterajšieho konania
žalovaného nie je vylúčené pokračovanie totožného správania v budúcnosti voči žalobcom, čím môže
byť ohrozená ich telesná i duševná integrita.
31. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú
integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie

uvedeného neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná
integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená.

32. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ súd vychádzal z §
11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Súd mal za to, že žalobkyňa 1/ žalobca 2/ majú právo na ochranu svojej osoby, a
to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené)
skutočnosti agresívneho správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej
integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je

u nich násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v
situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z
násilia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia
totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel
od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd

žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu
ako 20 metrov dostatočne zaručí ochranu ich integrity.

33. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobcom na
to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na

dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobcami (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd
pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré
sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi
činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobcov zabezpečená prítomnosťou úradných osôb
a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

34. Súd konštatuje, že pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v ktorej sa žalobcovia
voči žalovanému domáhajú uloženia zákazu kontaktovania žalobcov písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami, súd musí predovšetkým uviesť, že neodkladné opatreniepodľa § 325 ods. 2písm. g) C.s.p. je prostriedkom ochrany pred nevyžiadanou komunikáciou osoby
predstavujúcej riziko s ohrozenou osobou, pričom musí ísť o prípady, kedy osoba predstavujúca riziko
aktívne určitými spôsobmi diaľkovej komunikácie nadmerne alebo inak zneužívajúcim spôsobom či

poškodzujúco kontaktuje ohrozenú osobu, a to v zásade napriek odmietavému postoju ohrozenej osoby.
Ide najmä, hoci nie výlučne, o prípady, kedy osoba predstavujúca riziko prejavuje snahu domôcť sa
kontaktu s ohrozenou osobou aj proti jej vôli alebo prekonávajúc určité prekážky.

35. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g) C.s.p. nie je primárny prostriedok na zamedzenie

nevyžiadanej komunikácie, jeho uplatnenie prichádza do úvahy až v závažných prípadoch, kedy bežné
spôsoby bránenia sa nevyžiadanej komunikácii neprichádzajú do úvahy alebo nie sú účinné a takáto
komunikácia je spôsobilá závažne zasiahnuť ohrozenú osobu do tej miery, že to ohrozuje jej integritu.

36. Súdu ani z jedného z predložených dôkazov nevyplýva, a žalobcovia sa k tomu ani nijako explicitne
nevyjadrili, kedy, kde a ako formou boli zo strany žalovaného priamo kontaktovaní. Súd preto vzhľadom k

absencii konkrétnych tvrdení zo strany žalobcov má za to, že žalovaný žalobcov nekontaktoval osobne,
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ako ani inými prostriedkami. Z obsahu spisu tiež
nevyplýva, že by žalovaný žalobcov kontaktoval aj napriek tomu, že by sa mu v tom žalobcovia pokúsili
zabrániť či už slovnou výzvou alebo technickým zablokovaním komunikácie.

37. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovia nijako neosvedčili skutočnosť, ktorá by v tomto
smere zakladala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán týmto navrhnutým spôsobom, nakoľko
predloženými dôkazmi neosvedčili, že by ich žalovaný na pravidelnej a neprimeranej báze obťažoval
telefonátmi, listami, sms správami, e-mailami alebo inými elektronickými správami, ktorých obsah

by bol spôsobilý ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobcov, a preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v uvedenej časti ako vecne nedôvodný podľa § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol.
38. V súčasnej dobe navyše nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré
bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a
oprávnených záujmov žalobkyne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody

jeho nariadenia. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu
vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

39. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na

návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného
opatrenia uložená povinnosť, ale aj žalobcovia.

40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

42.Podľa§262ods.1a2CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvzhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, pričom

neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd bol zároveň
povinný rozhodnúť aj o trovách konania.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33%,

nakoľko žalobcovia boli úspešní v rozsahu 66 %, ich neúspech spočíval v zamietnutej časti návrhu, v
percentuálnom vyjadrení 33% je úspech žalovaného, teda pomerný úspech žalobcov predstavuje 33%
(66-33).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje - Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.