Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822202074
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8822202074.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1./ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XX, XXX XX G., 2./ S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX I. nad Y. - P., 3./
Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., 4./ S.. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y. XXX/XX, XXX XX I. nad Y. - P., 5./ S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX I.

nad Y., 6./ K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., 7./ S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XXX/X, XXX XX I. nad Y. - P., 8./ S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX
I. nad Y., 9./ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX I. nad Y. - P., 10./ F.. Z. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX I. nad Y. - P., 11./ L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. XXX/XXX, XXX XX I. nad Y., 12./ S.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX G. -
V., prechodne bytom J. G. XXX, XXX XX J. G., 13./ F.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX,
XXX XX I. nad Y. - P., 14./ F.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX I. nad Y. - P., 15./

Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX Z., XX./ O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XXX/XX, XXX XX I. nad Y., 17./ S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX I. nad Y. - P.,
18./ F.. N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX W., 19./ S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N. XXX/XX, XXX XX I., 20./ P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. G. XXXX/X, XXX XX L. - S.,
21./ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N., 22./ S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Na G. XXX/XX, XXX XX G. S., 23./ S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. V. XX, XXX XX I. V. - I. V., 24./

H. H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X., 25./ K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
S. XXX, XXX XX S., 26./ S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX I. nad Y. - P., 27./ Z.
N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX Y., 28./ F.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XXX/XX, XXX XX I. nad Y., 29./ I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX I. nad Y., 30./
Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX I. nad Y. - P., 31./ D. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX I. nad Y., 32./ Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXXX/X A, XXX
XX K. - J. I., prechodne bytom N. XX, XXX XX N., 33./ M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.. N. XXX/

X, XXX XX I. nad Y., 34./ M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX K., 35./ Z. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX I. nad Y. - P., 36./ S. H., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XXX/X, XXX XX I. nad Y. - P., 37./ Z.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX
XX E., prechodne bytom L. XX, XXX XX L., 38./ F.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. J. I. XXX/XX,
XXX XX I. nad Y., 39./ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. I. XXX/XXX, XXX XX I. nad Y., 40./
S.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX I. nad Y., XX./ Z.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX I. nad Y., 42./ S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX
I. nad Y. - P., 43./ F.. K. E., K.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX H. - N., 44./ F.. Y. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX I. nad Y., XX./ S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XXX/X, XXX XX I. nad Y., XX./ F.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Y. I. XXXX/X, XXX XX X., 47./
M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XXX, XXX XX I. nad Y., XX./ S. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX I. nad Y., 49./ S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX
XX I. nad Y., všetci žalobcovia zastúpení: Pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Trepec, so

sídlom Ondavská 899, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 088 275, všetci žalobcovia právne zastúpení:
CORVIN LEGAL s. r. o., so sídlom Skladná 3707/1A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 55 205 895
proti žalovaným: 1./ LESY HUNKOVCE, s.r.o., so sídlom Hunkovce 8, 090 03 Hunkovce, IČO: 50 061
968, žalovaný v 1./ rade právne zastúpený: MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Makovická 768/20, 089 01 Svidník, IČO: 55 943 659, 2./ Y. G., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, XXX XXI. nad Y., zastúpená: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, G. K. XXX, XXX XX E. K., 3./ Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
G. K. XXX, XXX XX E. K., 4./ Y. A., nar. XX.XX.XXXX, J. X. XXXX/X, XXX XX S., zastúpená: Z. G., o
určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 1./ rade proti rozsudku Okresného súdu

Vranov nad Topľou č.k. 5C/55/2022-317 zo dňa 12. decembra 2024, v spojení s opravným uznesením
č.k. 5C/55/2022-394 zo dňa 05. decembra 2025 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o náhrade trov konania o
neodkladnom opatrení.

Žalobcom v 1. až 49. rade priznáva voči žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až 49. rade a žalovanými
v 2. až 4. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 27.8.2021 medzi Z. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom

Y. XXX/XX, I. nad Y., zomrelom dňa X.X.XXXX ako predávajúcim a žalovaným v l. rade ako kupujúcim,
ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom na Okresnom úrade I. nad Y., katastrálny odbor pod č.
V- XXXX/XXXX dňa 24.09.2021 je v rozsahu týkajúcom sa nehnuteľností: KN „E" s parc. č. XXXX/X o
výmere 165518 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast, katastrálne územie:
H., Obec: H., Okres: I. nad Y., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX vo výške spoluvlastníckeho podielu

1/44kcelku,KN„E"sparc.č.XXXX/Xovýmere373134m2,druhpozemku:Lesnýpozemok,katastrálne
územie:H.,Obec:H.,Okres:I.nadY.,evidovanýnalistevlastníctvač.XXXX,vovýškespoluvlastníckeho
podielu 1/44 k celku, neplatná.

Žalobcom v 1. až 49. rade priznáva proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania a nárok na

náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

Vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 2. až v 4. rade súd žalobcom v 1. až 49 rade proti žalovaným v 2.

až 4. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

V konaní o neodkladnom opatrení vo vzťahu žalobcov v 1. až 49. rade a žalovaných v 2. až v 4. rade
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

2. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil chybu v písaní v záhlaví napadnutého rozsudku.

3. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“), §2 odsek 2, § 9 odsek 8, 10, § 16 odsek 1, 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o
pozemkových spoločenstvách (ďalej len „Zákon o pozemkových spoločenstvách“), § 40a, § 140 zákona

č.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“),§34odsek1,2zákonač.162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

4. Žalobcovia sa žalobou domáhali voči žalovaným určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi p. Z.
G., rod. G., dátum narodenia: XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, I. nad Y., zomrelom dňa XX.XX.XXXX ako

predávajúcim (právny predchodca žalovaných v 2./ až 4./ rade) a žalovaným v 1./ rade ako kupujúcim,
ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom na Okresnom úrade I. nad Y., katastrálny odbor pod č.V-XXXX/XXXX dňa 24.09.2021 je v rozsahu týkajúcom sa nehnuteľností: KN „E“ s parc. č. XXXX/X o
výmere 165518 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast, katastrálne územie: H., Obec: H., Okres: I.
nad Y. evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/44 k celku, KN „E“ s

pare. č. XXXX/X o výmere 373134 m2, druh pozemku: Lesný pozemok, katastrálne územie: H., Obec:
H., Okres: I. nad Y. evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/44 k
celku, neplatná. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že Z. G., narodený
XX.XX.XXXX a zomrelý dňa XX.XX.XXXX ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.08.2021
svoj spoluvlastnícky podiel v pomere 1/44 k spoločným nehnuteľnostiam predal žalovanému v 1./ rade

ako kupujúcemu. Pasívne vecne legitimovanými subjektami v danom prípade tak boli žalovaní v 2./ až
4./ rade ako dedičia po predávajúcom Z.ovi G. a žalovaný v 1./ rade ako kupujúci. Pokiaľ išlo o samotnú
prípustnosť takejto určovacej žaloby, čo namietal žalovaný v 1./ rade, bolo potrebné poukázať už aj na
skoršiu judikatúru odvolacích súdov, podľa záverov ktorej, ak dôjde k porušeniu predkupného práva,
žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu,
resp. jej podanie vyplýva priamo z ustanovenia § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka.

5.Súdprvejinštanciepoukázalnaskutočnosť,žerelatívnejneplatnostiprávnehoúkonusamôžudovolať
predovšetkým účastník právneho úkonu, ktorý je postihnutý dôvodom neplatnosti. Oprávnenou osobou
môže byť napr. aj niektorý z podielových spoluvlastníkov uvedených v § 140 Občianskeho zákonníka.
Dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy môže tiež zákonný zástupca účastníka, jeho dedič alebo právny

nástupca (ak ide o právnickú osobu). Pre prípad prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu
osobu ustanovil zákonodarca v § 9 odsek 8 Zákona o pozemkových spoločenstvách pre vlastníka
podielu, ktorý mieni previesť svoj podiel povinnosť najprv ponúknuť tento podiel ostatným vlastníkom
podielov na dotknutej spoločnej nehnuteľnosti, pričom tak môže učiniť voči každému podielovému
spoluvlastníkovi samostatne alebo prostredníctvom výboru spoločenstva. V danom prípade nebolo

sporné, že právny predchodca žalovaných v 2./ až 4./ rade predtým, ako sa rozhodol odpredať svoj
spoluvlastnícky podiel tretej osobe (žalovanému v 1./ rade), neponúkol na predaj svoj podiel na
spoločných nehnuteľnostiach žalobcom v súlade s § 9 odsek 8 Zákona o pozemkových spoločenstvách.
žalobcovia sa tak mohli domáhať relatívnej neplatnosti celej kúpnej zmluvy pri porušení zákonného
predkupného práva, aby tak v prípade záujmu žalovaných v 2./ až 4./ rade predať svoj spoluvlastnícky

podiel, po splnení si ponukovej povinnosti, mohli ostatní podieloví spoluvlastníci uzavrieť dohodu na
výkone predkupného práva, ktorá môže mať rôznu formu, prípadne o kúpu neprejaví záujem ani jeden z
podielových spoluvlastníkov a v tom prípade za rovnakých podmienok môžu svoj spoluvlastnícky podiel
previesť na tretiu osobu.

6. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na podanie žaloby, súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobcovia v danom prípade netvoria tzv. nútené procesné spoločenstvo v konaní, preto ako žalobcovia
nemusia v konaní vystupovať všetci spoluvlastníci. Každý z dotknutých podielových spoluvlastníkov ak
došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva sa môže domáhať samostatne určenia relatívne
neplatnosti kúpnej zmluvy, ako výkon predkupného práva, ktoré predkupné právo má samostatne každý

podielovýspoluvlastník.Ustanovenie§16odsek2písm.a)ac)Zákonaopozemkovýchspoločenstvách,
v zmysle ktorého výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi alebo ich zastupuje, umožňuje
spoločenstvu uplatňovať ich práva za spoluvlastníkov (ide o formu zákonného zastúpenia), rovnako ako
ani nezakazuje, aby hociktorý člen spoločenstva ako podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti
podal samostatnú žalobu na súde. K otázke výkladu (interpretácie) ustanovenia § 16 odsek 2 Zákona

o pozemkových spoločenstvách súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn.
8Cdo/31/2018 z 15.04.2019, v ktorom sa uvádza, že Výbor je predovšetkým výkonným a štatutárnym
orgánom spoločenstva. Ide o obligatórny orgán spoločenstva, prostredníctvom ktorého spoločenstvo
koná navonok, pričom mal za to, že ustanovenie § 16 odsek 2 je potrebné interpretovať tak, že
zástupcomjevtamuvedenýchprípadochspoločenstvo,ktorékonáprostredníctvomsvojhoštatutárneho

orgánu, a to Výboru. Súd prvej inštancie teda v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcov v tomto
konaní dospel k záveru, že zastupovanie spoločenstva vyplýva konkrétne z ustanovenia § 16 odsek 2
Zákona o pozemkových spoločenstvách. Zaoberal sa povahou predmetného konania v tomto prípade
a dospel k záveru, že konanie o žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nedodržania
zákonného predkupného práva je konaním, ktorého konečné rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do

vlastníckeho práva vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Za stavu, že ide o vec týkajúcu sa vlastníctva
spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, pozemkové spoločenstvo prostredníctvom jeho Výboru je
oprávnené konať a zastupovať jednotlivých vlastníkov. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 1./ rade, že
by sa žalobca nemohol domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkony, ale musí sa jednať výslovneo spoluvlastníkov (aspoň jedného z nich), uvedený výklad podľa názoru súdu prvej inštancie odporuje
samotnému zmyslu zákonného ustanovenia § 9 odsek 8 Zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré
ustanovenie umožňuje vlastníkovi podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý prevádza spoluvlastnícky

podiel na tretiu osobu, splniť si povinnosť ponúknuť ho ostatným vlastníkom podielov na spoločnej
nehnuteľnosti aj prostredníctvom Výboru, rovnako takýto výklad odporuje ustanoveniu § 9 odsek 10
Zákona o pozemkových spoločenstvách, z ktorého je zrejmé, že Výbor za týchto okolností môže aj
uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti, a to v mene spoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti. Ak vyplývajú pre Výbor (a teda samotné spoločenstvo ako právnickú osobu

a zákonného zástupcu spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností) takého oprávnenia hmotnoprávnej
povahy, bolo by v rozpore so zmyslom zákona, aby sa nemohlo spoločenstvo ako zákonný zástupca
podielových spoluvlastníkov domáhať aj relatívnej neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je
prevod vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ak si prevádzajúci spoluvlastník svoju povinnosť,
ktorú si môže splniť práve vo vzťahu k samotnému Výboru, nesplní. Nebolo by tak možné očakávať,
že sa relatívnej neplatnosti budú domáhať priamo jednotliví podieloví spoluvlastníci, ak je to práve

spoločenstvo, ktoré ich priamo zo zákona zastupuje aj ohľadne hmotnoprávnych úkonov. Z uvedeného
dôvodu preto už samotný úkon žalobcov označený ako „Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu“ z
22.10.2021, ktorý realizovali žalobcovia v zastúpení pozemkového spoločenstva, a ktorý sa dostal do
dispozičnej sféry žalovaného v 1./ rade a právneho predchodcu žalovaných v 2./ až 4./ rade, je možné
považovať za účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia sa účinne domohli
relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj samotným podaním žaloby, a to okamihom doručenia žaloby
žalovaným v 1./ až 4./ rade. Teda ja v prípade, že by právny úkon z 22.10.2021 nemal považovať za
účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 27.08.2021,

takýmto úkonom je samotná žaloba žalobcov a jej následné doručenie žalovaným. V súvislosti
s nametanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
pod č. 2/2024 (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 425/2023 z 8. februára 2024).
Z uvedeného nálezu vyplýva, že je nepochybné, že úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii § 16 odsek

2 bolo zjednodušiť, uľahčiť a najmä umožniť jednotlivým členom pozemkových spoločenstiev prístup k
súdnej ochrane, a to prostredníctvom orgánov pozemkového spoločenstva. Je nereálne od jednotlivých
spoluvlastníkov žiadať, aby boli spoločne sporovou stranou, čo je napokon ťažko prekonateľným
bremenom aj pre samotný súd. Hoci zákonodarca v dôvodovej správe deklaruje, že aktívnu legitimáciu
má mať výbor, a nie pozemkové spoločenstvo, toto ustanovenie treba vykladať nielen teleologicky,

ale aj logicky a systematicky. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, prečo by zákonodarca postavenie
sporovej strany (aktívnu legitimáciu) ustanovil výboru, ktorý ani nemá procesnú subjektivitu, pokiaľ
procesnú subjektivitu má samotné procesné spoločenstvo. Možno uzavrieť, že zákonodarca tým len
prejavil vôľu pomenovať oprávnenie výboru konať pred súdmi za pozemkové spoločenstvo ako jeho
štatutárny orgán. Dôvodová správa k zákonu č. 110/2018 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.07.2018 došlo

k novelizácii zákona o pozemkových spoločenstvách, výslovne hovorí, že § 16 odsek 2 vytvára koncept
zákonného zastúpenia, na rozdiel od predchádzajúcej dôvodovej správy, ktorá konštatuje vytvorenie
konceptu aktívnej legitimácie, pričom zákon o pozemkových spoločenstvách v tejto časti § 16 odsek
2 používa rovnaký text ako pred novelou č. 110/2018 Z. z., a to výbor koná za členov spoločenstva
pred súdmi. Konštatovaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcov zastúpených zo zákona pozemkový

spoločenstvomsatakpodľanázorusúduprvejinštanciechápeichpostavenievhmotnoprávnomvzťahu,
nie iba možnosť byť žalobcom v konaní (procesná legitimácia). Pokiaľ sa teda podaním takejto žaloby
dá účinne domôcť relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nemožno toto právo relativizovať, ako to
robí žalovaný v 1./ rade, zužovať toto zákonné zastúpenie iba na akési procesné zastúpenie v rámci
súdneho konanie (ktoré samozrejme je tiež jeho obsahom, ale nie „iba“) a reštriktívne zužovať túto

možnosť účinne sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu iba na samotného podielového
spoluvlastníka. Uvedeným výkladom by sa zároveň úplne stratil význam možnosti podania takejto žaloby
na ochranu práv podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti aj prostredníctvom zákonného
zástupcu, akým je pozemkové spoločenstvo.

8. Súd prvej inštancie zdôraznil, že členstvo v spoločenstve vzniká prevodom alebo prechodom
vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti, pričom nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu
spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného
podielu a dňom vstupu do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielupristupujeajkzmluveospoločenstve.Zákonnézastúpeniepotomvznikávsúlades§16odsek2Zákona
o pozemkových spoločenstvách.

9. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo preukázané, že
by právny predchodca žalovaných v 2./ až 4./ rade urobil tzv. ponuku na výkup pre žalobcov v
požadovanej forme a požadovaným spôsobom. Uvedené nakoniec ani nebolo žalovanou stranou v
konaní tvrdené. Bolo pritom nepodstatné, či ostatní podieloví spoluvlastníci sa zaujímali o predmetnú
spoločnú nehnuteľnosť, podiely na ktorej boli predmetom prevodu kúpnej zmluvy. Už samotný úkon

žalobcov označený ako „Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu“ z 22.10.2021, ktorý realizovali
žalobcovia v zastúpení pozemkového spoločenstva, a ktorý sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného v
1./ rade dňa 27.10.2021 a právneho predchodcu žalovaných v 2./ až 4./ rade Z.a G. dňa 27.10.2021, bolo
možné považovať za účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu - kúpnej
zmluvy. Za účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy,
ktorou z 27.08.2021 bolo možné považovať tiež doručenie žaloby žalovaným. V danom prípade teda

došlo zo strany žalobcov k účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 27.08.2021 vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe s účinkami, ktorú možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1./ rade. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa povahy vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo tento zmenil, a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu
zamieta. Uviedol, že predmetom žaloby zo dňa 20.09.2022 je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 27.08.2021. Právnym dôvodom určenia tzv. relatívnej neplatnosti má byť porušenie predkupného
práva zo strany predávajúceho Z.a G. voči ostatným spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností. V
zmysle § 40a Občianskeho zákonníka oprávnenou osobou, ktorá môže namietať určenie relatívnej

neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 27.08.2021), môže byť jeho účastník, ale aj
osoba, ktorá nebola účastníkom úkonu, ale len ak je ním dotknutá. Napriek tomu, že strana žalobcu
v konaní tvrdila, že dotknutými kúpnou zmluvou zo dňa 27.08.2021 sú spoluvlastníci spoločných
nehnuteľností, žalovaný v 1. rade má za to, že nielen z podanej žaloby, ale z predovšetkým
z listín predložených v konaní, ale aj z okolností veci vyplýva, že skutočným žalobcom nie sú

spoluvlastníci spoločných nehnuteľností, ale len samotný Výbor pozemkového spoločenstva, resp.
samotná Pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Y. ako subjekt, za ktoré koná predsedníčka
výboru Ing. M. K.. Ostatne, aj z listín predložených v tomto konaní vyplýva, že jediným iniciátorom
žaloby je Výbor pozemkového spoločenstva konajúci Ing. K. alebo Pasienková spoločnosť, pozemkové
spoločenstvo Y., ktorí svoje postavenie, a aj splnomocnenia advokáta na právne zastupovanie, odvíjajú

konkrétne z ustanovenia § 16 odsek 2 písm. a) Zákona o pozemkových spoločenstvách. Žalovaný v
1./ rade pritom zdôrazňuje, že zákonné vymedzenie pôsobnosti pozemkového spoločenstva v platnom
Zákone o pozemkových spoločenstvách, súvisiace s uvádzanými otázkami je upravené najmä v §
9 odseky 8, 10 a v spomínanom § 16 odseky 1 a 2. Z predmetného ustanovenia § 16 Zákona o
pozemkových spoločenstvách však nevyplýva, aby za členov pozemkového spoločenstva a teda za

spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností konalo pozemkové spoločenstvo prostredníctvom Výboru
vo všetkých veciach, obzvlášť však vo veci práv z porušenia zákonného predkupného práva a teda
aj domáhania sa relatívnej neplatnosti. Toto nevyplýva ani z výkladu § 16 odsek 2 písm. a) alebo
písm. c) Zákona o pozemkových spoločenstvách, keďže sa to netýka ani podnikania na spoločnej
nehnuteľnosti,anijejspoločnéhoužívaniaaaniobstarávaniaspoločnýchvecívyplývajúcichzvlastníctva

spoločnej nehnuteľnosti. Rozhodne tiež nejde ani o vec nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti,
ktorej vlastníctvo je sporné, keďže aj terminologicky ide o žaloby o určenie vlastníckeho práva. Podľa
žalovaného v 1./ rade toto právo domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti ako to vyplýva z jeho povahy
ako aj právnej úpravy, najmä z § 140 a § 40a Občianskeho zákonníka, patrí výlučne len každému
z dotknutých spoluvlastníkov, ktorého predkupné právo bolo porušené. Toto právo však neprináleží

pozemkovému spoločenstvu, ani jeho Výboru, ktorí nie sú oprávnení za dotknutého spoluvlastníka
spoločných nehnuteľností toto právo uplatňovať. V konaní pred súdom sú tak legitimovaní (či už aktívne,
alebo pasívne) vždy len spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, pričom pozemkové spoločenstvo nie
je a ani nebolo spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, a teda ani nie je a ani nebolo nositeľom
hmotného práva, z ktorého by mu vyplývala aktívna vecná legitimácia domáhať sa nároku z porušenia

predkupného práva vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti. Z podanej žaloby, ale aj z doposiaľ súdu
vykonaných dôkazov pritom nevyplýva jediný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že by všetci žalobcovia
označení v žalobe (v 1./ až 49./ rade) a síce spoluvlastníci predmetných spoločných nehnuteľností
sami alebo kolektívne (napr. na zhromaždení pozemkového spoločenstva) kedykoľvek pred aleboaj v súvislosti s podaním žaloby vyjadrili vôľu domáhať sa nárokov z porušenia predkupných práv
vo vzťahu k spoločným nehnuteľnostiam. Tobôž nie je jediný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že by
takáto ich vôľa bola prejavená najmä v súvislosti s konaním prostredníctvom Výboru pozemkového

spoločenstva. Výbor pozemkového spoločenstva konal od počiatku svojvoľne, samostatne, a bez
akéhokoľvek mandátu, oprávnenia, či dokonca splnomocnenia zastupovať jednotlivých a všetkých
členov pozemkového spoločenstva aj vo veciach uplatňovania ich nárokov vyplývajúcich z porušenia
predkupného práva. K tejto situácii žalovaný v 1./ rade poukázal analogicky aj na aplikovateľný záver
vyjadrený v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Odo 21/2002, publikovaný

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 77/2004. Ak teda žalobcovia netvoria tzv. nútené procesné
spoločenstvo, znamená to, že do konania na strane žalobcov vstúpili z vlastnej vôle, teda dobrovoľne.
V tomto konaní však nebolo vôbec ani len zisťované, či žalobcovia mali vôbec vôľu byť účastní v
takomto konaní, obzvlášť na strane žalobcov so záujmom na spore, ako aj na jeho výsledku. Podobne
je tomu tak aj v prípade, pokiaľ ide o list zo dňa 02.05.2022, označený ako „Informácia o legálnom
postupe pri prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na spoločnej nehnuteľnosti“,

adresovaný žalovanému v 1./ rade, pritom opätovne podotýka, že z obsahu tejto listiny vplýva, že
je to práve Pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Y. kto adresuje žalovanému v 1./ rade
informácie v súvislosti s prípadmi porušenia zákonného predkupného práva v zmysle § 9 odsek 8
Zákona o pozemkových spoločenstvách, dokonca už ako členovi pozemkového spoločenstva Trepec.
V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v tomto konaní nebolo riadnym a právne účinným spôsobom zo strany

akejkoľvekoprávnenejosoby(spoluvlastníkaspoločnejnehnuteľnosti)dovolanésarelatívnejneplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 27.08.2021. Žalovaný v 1./ rade pritom poukazuje aj na príslušnú judikatúru, napr.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 7Cdo/110/2021. V tejto
súvislosti zdôraznil, že súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, ako dospel k záveru, že by samotné určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy mohlo byť vôbec spôsobilé zasiahnuť do vlastníckeho práva spoluvlastníkov

dotknutej nehnuteľnosti, tiež to, prečo má ísť o vec týkajúcu sa vlastníctva spoločne obhospodarovanej
nehnuteľnosti. Vyslovenie neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy predsa nemôže nijako zasiahnuť do
vlastníckeho práva spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností a členov pozemkového spoločenstva,
keďže ich majetková sféra nie je týmto typom žaloby (o neplatnosť) dotknutá. Zdôraznil, že výbor
pozemkového spoločenstva, resp. Pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Y. postupovali

tak, že zasiahli do vlastníckeho práva svojich členov, t.j vlastníkov spoločných nehnuteľností omnoho
významnejšie ako nebohý člen Z. G., tým že jednostranne a úplne svojvoľne (bez rozhodnutia
zhromaždenia) zvolilo uplatnenie nároku vo forme „obyčajného“ dovolania sa „len“ neplatnosti kúpnej
zmluvy. Tým znemožnilo členom spoločenstva nadobudnúť príslušné spoluvlastnícke podiely do
vlastníctva alebo aj súhlasiť s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov voči žalovanému v 1./ rade.

Skutočnosť, že si predávajúci (t.j člen pozemkového spoločenstva) môže svoju ponukovú povinnosť voči
ostatným členom pri prevode podielu na tretiu osobu splniť podľa § 9 odsek 8 Zákona o pozemkových
spoločenstvách tiež prostredníctvom výboru, nemožno chápať primárne ako „oprávnenie hmotnoprávnej
povahy“ pozemkového spoločenstva.

11. K odvolaniu žalovaného v 1./ rade podali vyjadrenie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok. Uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že bývalý člen pozemkového
spoločenstva, nebohý pán G., porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z predkupného práva tým, že
neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel ostatným členom pozemkovej spoločnosti a previedol vlastnícke
právo k svojmu podielu na odvolateľa (tretiu osobu). Túto skutočnosť nikto (vrátane odvolateľa) v konaní

na súde prvej inštancie nerozporoval. Spor medzi žalobcami a odvolateľom spočíva v právnej rovine.
Uviedli, že sú presvedčení, že nedokonalosť zákona nemôže viesť k takej formálnej aplikácií, ktorá
bude v konečnom dôsledku nespravodlivá. K údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom
prvej inštancie uviedli, že súd prvej inštancie sa obšírne venoval relevantným právnym argumentom
strán sporu v bodoch 34. až 118. odôvodnenia rozsudku. Svoje myšlienkové postupy zakladal na

aplikovateľnej judikatúre všeobecných súdov, na logickej aplikácii zákonných ustanovení, a to v súlade s
ich teleologickým výkladom, ktorý je civilným sporovým poriadkom preferovaný. Zo žaloby jednoznačne
vyplýva,žežalobupodávajújednotlivíčlenoviapozemkovéhospoločenstva,zaktorýchkonápozemkové
spoločenstvo prostredníctvom výboru, ktorý je výkonným a štatutárnym orgánom pozemkového
spoločenstva. Výbor navonok konal prostredníctvom predsedníčky výboru, ktorá splnomocnila na

zastupovanie právneho zástupcu. Odvolateľ zastáva názor, v zmysle ktorého z § 16 odsek 2 Zákona o
pozemkových spoločenstvách nie je možné vyvodiť oprávnenie pozemkového spoločenstva konať za
členov pozemkového spoločenstva vo veciach súvisiacich s porušením zákonného predkupného práva.
Podľa názoru odvolateľa z ustanovení Zákona o pozemkových spoločenstvách nie je možné vyvodiťoprávnenie pozemkového spoločenstva vykonávať hmotnoprávne úkony za členov pozemkového
spoločenstva, akým je napríklad aj dovolanie sa relatívnej neplatnosti. Tento názor je podľa názoru
žalobcov. Zákonodarca dáva v § 16 odsek 2 písm. a) Zákona o pozemkových spoločenstvách výboru,

ako výkonnému a štatutárnemu orgánu pozemkového spoločenstva explicitné oprávnenie konať za
členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy aj vo veciach obstarávania spoločných vecí
vyplývajúcich z ich vlastníctva. Ak zákonodarca vybavil výbor (presnejšie pozemkové spoločenstvo,
ktorého je výkonným a štatutárnym orgánom) oprávnením konať pred súdmi a orgánmi verejnej
správy, t. j. vybavil výbor pozemkového spoločenstva procesnou legitimáciou, tak argumentum a

maiori ad minus ho vybavil aj oprávnením vykonávať hmotnoprávne úkony, ktoré spravidla časovo
predchádzajú procesným úkonom. Inými slovami, ak pozemkové spoločenstvo môže podať napr.
žalobu o vypratanie spoločnej nehnuteľnosti alebo žalobu o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho
práva na všeobecný súd, tak o to viac môže adresovať predžalobné výzvy alebo dovolávať sa
nárokov z porušeného predkupného práva voči tretím osobám. Ak by platil výklad prezentovaný
odvolateľom, tak na hmotnoprávne úkony by bol oprávnený len priamo člen pozemkového spoločenstva

a následne na procesné úkony by už mal legitimáciu výbor pozemkového spoločenstva, čo nie je
logické. Výklad prezentovaný odvolateľom by bol aj v rozpore s účelom ustanovenia § 16 odsek 2
Zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorým je zabezpečenie efektívnej ochrany subjektívnych práv
a záujmov členov pozemkového spoločenstva. Výbor by nedokázal efektívne využívať svoju právomoc,
ak by nemal oprávnenie vykonať hmotnoprávny úkon. Pozemkové spoločenstvá majú zvyčajne veľký

počet členov, ktorí sú vo vyššom veku, nežijú v danej oblasti, či dokonca žijú v zahraničí, alebo sa
z dôvodu zanedbateľného výnosu aktívne nezaujímajú o vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti
atď. Preto je dôvodné, aby výbor mal k dispozícii oprávnenie, prostredníctvom ktorého môže efektívne
ochrániť práva a záujmy členov pozemkového spoločenstva aj pokiaľ ide o ich vlastnícke právo.
Právo vykonávať hmotnoprávne úkony vyplýva aj z § 16 odsek 2 písm. b) Zákona o pozemkových

spoločenstvách, keďže uzatvorenie nájomnej zmluvy v mene členov pozemkového spoločenstva
takýmto hmotnoprávnym úkonom bezpochyby je. Oprávnenie výboru vykonať hmotnoprávny úkon za
členov pozemkového spoločenstva sa zjavne neprieči limitom zákonodarcu. Zároveň sa stotožňujeme s
myšlienkovým postupom súdu prvej inštancie, ktorý v bode 66. odôvodnenia rozsudku správne vnímal
zámery zákonodarcu. Z uvedených dôvodov je potrebné ustanovenie § 16 odsek 2 písm. a) Zákona o

pozemkových spoločenstvách vykladať extenzívne tak, že výbor má oprávnenie vykonávať v rozsahu
tohto ustanovenia aj hmotnoprávne úkony za členov pozemkového spoločenstva. V tejto súvislosti
poukázali aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prejavený v Náleze z 8. februára
2024, sp. zn. III. ÚS 425/2023, v zmysle ktorého bolo úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii § 16
odsek 2 zjednodušiť, uľahčiť a najmä umožniť jednotlivým členom pozemkových spoločenstiev prístup k

súdnejochrane,atoprostredníctvomorgánovpozemkovéhospoločenstva.VuvedenomkonaníÚstavný
súd Slovenskej republiky ustálil, , že vo vzťahu k súdu koná pozemkové spoločenstvo, nie výbor. Pri
posudzovaní možnosti podať žalobu musia všeobecné súdy zohľadňovať tieto nejasnosti a vykladať
ich v súlade s právom členov pozemkových spoločenstiev prostredníctvom samotného pozemkového
spoločenstva na prístup k súdu. Toto ustanovenie pritom treba vykladať nielen teleologicky, ale aj

logicky a systematicky. K námietke žalovaného v 1./ rade týkajúcej sa potreby osvedčiť existenciu vôle
členov pozemkového spoločenstva domáhať sa nárokov z porušenia predkupných práv žalobcovia
uviedli, že zákonodarca v prípade rozsahu právomocí pozemkového spoločenstva podľa § 16 odsek 2
písm. a) Zákona o pozemkových spoločenstvách nevyžaduje predchádzajúci súhlas, resp. rozhodnutie
zhromaždenia pozemkového spoločenstva. Takáto požiadavka je uvedená len v § 16 odsek 2 písm. d)

Zákona o pozemkových spoločenstvách. Ako argumetum a simili žalobcovia uviedli, že ani od konateľa
s.r.o. a ani od predsedu predstavenstva a.s. sa nevyžaduje, aby preukazovali vznik vôle konať v rámci
ich právomoci, keďže zákon to nevyžaduje a napokon, ide o vnútorný vzťah toho-ktorého subjektu
súkromného práva. Uviedli, že sa nestotožňujú s analogickou aplikáciou právnych záverov uvedených
v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Odo 21/2002, publikovaný v časopise Zo

súdnej praxe pod č. 77/2004 na prejednávaný prípad pre kardinálne rozdiely v právnom postavení
obce a pozemkového spoločenstva. K námietke žalovaného v 1./ rade týkajúcej sa absencii poverenia
alebo splnomocnenia pozemkového spoločenstva aby konalo v mene členov žalobcovia uviedli, že
konanie výboru pozemkového spoločenstva za členov pozemkového spoločenstva v zmysle § 16 odsek
2 je zákonným zastúpením, pri ktorom sa nevyžaduje žiadny ďalší úkon a nevzniká potreba takéto

zastúpenie preukazovať, keďže vyplýva priamo zo zákona.

12. K vyjadreniu žalobcov pod vyjadrenie žalovaný v 1./ rade. opätovne uviedol, že spoluvlastníci
(členovia spoločenstva) o ničom nerozhodli, resp. nemali ani len príležitosť ako sa rozhodnúť, tedaako reagovať na porušenie predkupného práva, pretože výbor pozemkového spoločenstva v tejto
súvislosti nezvolal zhromaždenie a nenechal spoluvlastníkov rozhodnúť (hlasovať) o tom, či vôbec
chcú uplatňovať nároky z porušenia predkupného práva, najmä však domáhať sa neplatnosti kúpnej

zmluvy alebo napr. domáhať sa proti nadobúdateľovi, aby podiely previedol na spoločenstvo (v zmysle
§ 9 odsek 8 v spojení s § 16 odsek 10 Zákona o pozemkových spoločenstvách). Spoločenstvo si
nemôže právomoc konať za spoluvlastníkov (členov) vykladať natoľko extenzívne, že môže skutočnú
vôľu spoluvlastníkov vytvárať, nahrádzať, či obchádzať, dokonca sám ju formulovať, svojvoľne - bez
toho, aby sa výbor vôbec pokúsil túto vôľu spoluvlastníkov (členov pozemkového spoločenstva) poznať.

Teda výbor nesmie konať bez toho, aby poznal, čo členovia vôbec chcú, keďže v opačnom prípade
by výbor vôľu sám de facto vytváral. V tejto súvislosti je žalovaný v 1./ rade toho názoru, že výbor
pozemkového spoločenstva má konať rovnako ako napr. starosta, ktorého majetkovoprávnym úkonom
musí predchádzať platné rozhodnutie obecného zastupiteľstva, nakoľko bez neho alebo v rozpore s
ním, takéto úkony obec nezaväzujú. V neposlednom rade poukázal na to, že výsledok sporu, ako ho
požaduje strana žalobcu, a ktorá sa domáha neplatnosti kúpnej zmluvy namiesto toho, aby sa napr.

domáhala prevodu podielov, sa javí byť neúčelný aj z toho pohľadu, že pozemkové spoločenstvo v
podstate núti dedičov po spoluvlastníkovi nehnuteľností zotrvať v spoluvlastníctve, hoci sa v konaní
opakovane vyjadrili, že spoluvlastníkmi a zároveň členmi pozemkového spoločenstva byť nechcú.

13. K vyjadreniu žalovaného v 1./ rade podali vyjadrenie žalobcovia. Podľa ich názoru výbor musí

včas kreovať vôľu a vykonať všetky právne úkony, či už hmotnoprávne alebo procesnoprávne, za
účelom efektívnej ochrany vlastníckeho práva členov pozemkového spoločenstva, resp. spoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti. Ochrana vlastníckeho práva členov pozemkového spoločenstva je jednou z
podstatných a dôležitých úloh výboru pozemkového spoločenstva - ako výkonného a štatutárneho
kolektívneho orgánu pozemkového spoločenstva. Táto povinnosť výboru vyplýva najmä z ustanovenia

§ 16 odsek 2 písm. a) Zákona o pozemkových spoločenstvách. Žalovaným v 1./ rade prezentovaný
právny názor o potrebe rozhodnutia zhromaždenia nesie v sebe neprijateľné riziko eliminácie
efektívnosti ochrany vlastníckeho práva členov pozemkového spoločenstva. Práve prejedávaný prípad
jeučebnicovýmpríkladompotrebyprijatiavčasnýchrozhodnutíaokamžitéhokonania.Vprejednávanom
prípade vlastník spoluvlastníckeho podielu, nebohý p. G., podpísal kúpnu zmluvu so žalovaným v

1./ rade, ktorou bez predchádzajúcej výzvy na uplatnenie predkupného práva previedol vlastnícke
právo k spoluvlastníckym podielom na spoločnej nehnuteľnosti na žalovaného v 1./ rade. Pozemkové
spoločenstvo, konajúc prostredníctvom výboru za ostatných opomenutých spoluvlastníkov, sa v reakcii
na tento protiprávny úkon dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čím mienil chrániť práva
opomenutých spoluvlastníkov, ktorým bola odňatá možnosť uplatniť si predkupné právo. Žalovaný v

1./ rade sa namiesto eliminácie protiprávneho stavu snažil úmyselne a účelovo vyhnúť dôsledkom
nezákonného stavu tým, že uzatvoril záložnú zmluvu so spoločnosťou Treaslewort, a.s., ktorou chceli
zaťažiť spoluvlastnícke podiely k spoločnej nehnuteľnosti nadobudnuté od nebohého p. G. a zároveň
kúpnu zmluvu, ktorou mienili previesť vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom k spoločnej
nehnuteľnosti nadobudnuté od nebohého p. G. na obchodnú spoločnosť ENERGICO 2, s.r.o., čím chcel

žalovaný v 1./ rade jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností znemožniť reálne uplatnenie nárokov
opomenutých podielových spoluvlastníkov. Bez včasnej reakcie pozemkového spoločenstva, ktoré sa
dovolalo relatívnej neplatnosti, informovalo katastrálny úrad, podalo žalobu vo veci samej a úspešný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný v 1./ rade by spoluvlastnícke podiely zaťažil
záložným právom a previedol na tretiu osobu. Týmito nekalými úkonmi by fakticky znemožnil uplatnenie

nárokov ostatných opomenutých spoluvlastníkov vyplývajúcich z porušeného predkupného práva. Kým
by pozemkové spoločenstvo zvolalo zhromaždenie a prijalo rozhodnutie, dovtedy by osoby účastné na
protiprávnom úkone mohli efektívne znemožniť uplatnenie práv opomenutých spoluvlastníkov tak, ako
sa o to pokúsil práve žalovaný v 1./ rade, napr. ďalším prevodom na tretiu osobu a (azda za účelom
„poistenia“ nekalého zámeru) zaťažením záložným právom.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvejinštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (k tomu pozri Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS
78/05).

16. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.08.2021 bola medzi Z. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX
(právnypredchodcažalovanýchv2./až4./rade)akopredávajúcimažalovanýmv1./radeakokupujúcim

uzatvorená kúpna zmluva (ďalej len „Kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti KN
„E" s parc. č. XXXX/X o výmere 165518 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, katastrálne územie:
H., Obec: H., Okres: I. nad Y., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/44 k celku, KN „E" s parc. č. XXXX/X o výmere 373.134 m2, druh pozemku: Lesný pozemok,
katastrálne územie: H., Obec: H., Okres: I. nad Y., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, vo výške
spoluvlastníckeho podielu 1/44 k celku. Právny predchodca žalovaných v 2./ až 4./ rade bol rovnako ako

aj žalobcovia členom pozemkového spoločenstva - Pasienková spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Y.
a zároveň spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti v zmysle Zákona o pozemkových spoločenstvách.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Z. G., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom jeho dedičmi
sa stali žalovaní v 2./ až 4./ rade.

17. V konaní nebolo sporné, že k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, teda k prevodu spoluvlastníckeho
podielu právneho predchodcu žalovaných v 2./ až 4./ rade došlo bez toho, aby predávajúci tento podiel
ponúkol ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti, pričom podiel nebol ponúknutý ani
prostredníctvom Výboru.

18. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že listom označeným ako „Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu“
zo dňa 22.10.2021 žalobcovia (prostredníctvom pozemkového spoločenstva) žalovaných informovali,
že náhodnou kontrolou bolo zistené, že došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, pričom majú zato, že došlo
k porušeniu predkupného práva v zmysle Zákona o pozemkových spoločenstvách a tým to robí Kúpnu
zmluva neplatnou. Z uvedeného dôvodu žalovaných žiadali o vykonanie všetkých potrebných úkonov,

ktoré budú smerovať k zabezpečeniu súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočných stavom, t.j.
úkonov smerujúcich k spätnému prevodu vlastníckeho práva na Z.a G.. Tieto úkony žiadali vykonať v
lehote 5 dní od obdŕžania tejto žiadosti (č.l. 9 a 9 druhá strana súdneho spisu). Uvedené žiadosti boli
žalovanému v 1./ rade a právnemu predchodcovi žalovaných v 2./ až 4./ rade doručené dňa 27.10.2021.

19. Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 odsek 1, § 479, § 589 a § 701 odsek 1, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

20. Podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci

nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21. Podľa ustanovenia § 2 odsek 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách, na práva a povinnosti
vlastníkovspoločnejnehnuteľnostiavlastníkovspoločneobhospodarovanýchnehnuteľnostísavzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 12, § 10 ods. 4 a § 15 ods.

2 až 5 neustanovujú inak.

22. Podľa ustanovenia § 9 odsek 8 Zákona o pozemkových spoločenstvách, ak vlastník podielu na
spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť
ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom

výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa
odseku 10, možno ho previesť tretej osobe.23. Podľa ustanovenia § 16 odsek 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách, výbor je výkonným a
štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach,
o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne

zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

Podľa odseku 2, výbor
a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na
spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného

užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva,
b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť,
spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy
o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné,
c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach

nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné,
d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na
spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.

24. Pre prípad prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu ustanovil zákonodarca

v ustanovení § 9 odsek 8 Zákona o pozemkových spoločenstvách pre vlastníka podielu, ktorý
mieni previesť svoj podiel, povinnosť najprv ponúknuť tento podiel ostatným vlastníkom podielov na
dotknutej spoločnej nehnuteľnosti s tým, že ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov
na dotknutej spoločnej nehnuteľnosti alebo v ich mene spoločenstvo, môže ho vlastník podielu na
dotknutej spoločnej nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu. Vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti

budú mať predkupné právo nielen vtedy, ak by chcel vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti svoj
spoluvlastnícky podiel predať, ale aj vtedy, ak by chcel vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti
svoj spoluvlastnícky podiel darovať. Predkupné právo vzniká priamo zo zákona a predpokladom jeho
vzniku je existencia spoluvlastníctva určitej veci bez ohľadu na to, na základe akého právneho dôvodu
spoluvlastníctvo vzniklo.

25. Vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý mieni previesť svoj podiel, môže splniť svoju
ponukovú povinnosť rôznymi spôsobmi, a to aj prostredníctvom výboru. Spôsob, akým sa má predmetná
ponuka urobiť, môže byť upravený stanovami pozemkového spoločenstva, pričom je na členoch
pozemkového spoločenstva, ako si túto problematiku upravia.

26. Podľa dôvodovej správy k novele Zákona o pozemkových spoločenstvách vykonanej zákonom č.
110/2018 Z.z. má porušenie § 9 odsek 8 Zákona o pozemkových spoločenstvách za následok relatívnu
neplatnosť právneho úkonu. Tento záver o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol porušený
§ 9 odsek 8 Zákona o pozemkových spoločenstvách pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti

na tretiu osobu, vychádza z argumentácie založenej na subsidiárnej aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo podielového
spoluvlastníka.

27. Účelom inštitútu predkupného práva (ratio legis) je, aby podľa možnosti bolo zachované vlastnícke

právo doterajším spoluvlastníkom, resp. niektorému z nich. Pri výklade predkupného práva tak treba dať
prednosť ochrane práv existujúcich spoluvlastníkov pred právami tretích osôb (k tomu pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 2358/2010).

28. Iba úplná relatívna neplatnosť právneho úkonu môže naplniť účel a zmysel predkupného práva a

plne zaručiť ochranu oprávnených spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu (k tomu pozri
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/208/2019 zo dňa 28.09.2021).

29. Odvolací súd na úvod opätovne uvádza, že v konaní nebolo sporné uzatvorenie Kúpnej zmluvy, ako
ani porušenie predkupného práva opomenutých podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti

zo strany právneho predchodcu žalovaných v 2./ až 4./ rade ako predávajúceho. V rámci odvolacieho
konania tiež nie je sporná zákonná možnosť opomenutých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy. Jedinú spornú skutočnosť,
ktorá tvorí obsah odvolania podaného zo strany žalovaného v 1./ rade, predstavuje to, či medzi zákonnéoprávnenia Výboru patrí aj podanie žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu - Kúpnej
zmluvy v mene členov pozemkového spoločenstva.

30.Ustanovenie§16ZákonaopozemkovýchspoločenstváchupravujepostavenieVýboruspoločenstva
ako výkonného a štatutárneho orgánu spoločenstva, do ktorého pôsobnosti patrí riadenie činnosti
spoločenstva, predkladanie návrhu na spôsob rozdelenia zisku, prípadne spôsob úhrady straty spolu s
ročnouúčtovnouzávierkouzhromaždeniu(§21odsek1),zvolávaniezhromaždenia,sprostredkovávanie
ponuky člena spoločenstva na odpredaj spoluvlastníckeho podielu ostatným členom spoločenstva,

pozývaniezástupcufonduainformovanieobvodnéholesnéhoúraduokonanízhromaždenia(§14odsek
1) a ďalšie záležitosti, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy, alebo
o ktorých tak rozhodne zhromaždenie

31. Zákon o pozemkových spoločenstvách predpokladá rozhodovanie najmä o záležitostiach, ktoré sú
uvedené v ustanovení § 16 odsek 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách, kde zákon konštruuje

zákonné zastúpenie členov spoločenstva. Vo veciach vymenovaných v § 16 odsek 2 môže Výbor konať
bez osobitného rozhodnutia zhromaždenia (s výnimkou prípadu podľa § 16 odsek 2 písm. d) Zákona o
pozemkových spoločenstvách vzhľadom na spojitosť s § 14 odsek 7 písm. e)). Ide o veci, ktoré sa týkajú
všetkých podielnikov a v ktorých má pozemkové spoločenstvo možnosť konať prostredníctvom Výboru.
Čo sa týka záležitostí samotného spoločenstva, je to Výbor, prostredníctvom ktorého koná spoločenstvo.

32. Samotný Výbor nemá právnu subjektivitu, právnickou osobou nie je Výbor, ale spoločenstvo.
Uvedené neprispieva k právnej istote, pričom môžu vznikať situácie, keď subjektom nebude zrejmé, či
koná Výbor alebo spoločenstvo, prípadne či majú konať podielnici (členovia) osobne. Ustanovenie §
16 odsek 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách je potrebné interpretovať tak, že spoločenstvo má

prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu (Výboru) právomoc konať v tam vymenovaných veciach
(z čoho možno vyvodiť, že v ostatných veciach týkajúcich sa členov spoločenstva konajú samotní
podielnici, nie spoločenstvo). Dôležité je, aby bolo z úkonu (zo zmluvy, žaloby a pod.) zrejmé, že ide o
zastupovanie jednotlivých členov (a teda títo sú účastníkmi úkonu, resp. konania). Záležitosti uvedené
v odseku 2 sú vecami jednotlivých podielnikov. V záujme zreálnenia vykonávania ich vlastníckeho

práva, resp. jeho nadobudnutia zákon konštruuje zákonné zastúpenie členov spoločenstvom (ktoré
koná prostredníctvom Výboru). V týchto veciach nejde o veci spoločenstva, ale o veci jeho jednotlivých
podielnikov.

33. Hoci zo znenia § 24 Občianskeho zákonníka skôr vyplýva, že na splnomocnenie ďalšieho

zástupcu (napr. advokáta) spoločenstvom (konajúcim prostredníctvom Výboru) je potrebné rozhodnutie
zhromaždenia spoločenstva, odvolací súd má za to, že spoločenstvo konajúce prostredníctvom Výboru
môže splnomocniť ďalšiu osobu aj bez rozhodnutia zhromaždenia. Je zrejmé, že výklad v odbornej
literatúre otvára možnosť všetkým zákonným zástupcom dohodnúť kvalifikované zmluvné zastúpenie a
udeliť plnomocenstvo bez obmedzenia alebo potreby výslovnej úpravy, s čím možno súhlasiť (k tomu

pozri Jurčová M., Števček M., Dulak A., Bajánková J., Fečík M., Sedlačko F., Tomašovič M. a kol.
Občiansky zákonník I. Komentár. § 1 - 450. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 165.).

34. V prejednávanom prípade sa nemožno stotožniť s názorom odvolateľa, v zmysle ktorého Výbor
pozemkového spoločenstva konal od počiatku svojvoľne, samostatne, a bez akéhokoľvek mandátu,

oprávnenia, či dokonca splnomocnenia zastupovať jednotlivých a všetkých členov pozemkového
spoločenstva aj vo veciach uplatňovania ich nárokov vyplývajúcich z porušenia predkupného práva. V
prípadoch pozemkových spoločenstiev (v praxi môže ísť o prípad stoviek členov spoločenstva) nie je
možnéspravodlivopožadovať,abyvprípadeporušeniaichpredkupnéhopráva,ajvzhľadomnamožnosť
oslabenia ich práva (plynutie premlčacej doby) členovia spoločenstva opätovne osobitne splnomocnili

Výbor (ktorý už je ich zákonným zástupcom) na ich zastupovanie pred súdom.

35. Nemožno tiež súhlasiť s tvrdením žalovaného v 1./ rade, že Výbor pozemkového spoločenstva,
resp. pozemkové spoločenstvo postupoval tak, že zasiahlo do vlastníckeho práva svojich členov, t.j
vlastníkov spoločných nehnuteľností omnoho významnejšie ako nebohý člen Z. G., tým že jednostranne

a úplne svojvoľne (bez rozhodnutia zhromaždenia) zvolilo uplatnenie nároku vo forme „obyčajného“
dovolania sa „len“ neplatnosti Kúpnej zmluvy. Týmto postupom nedošlo k znemožneniu členom
spoločenstva nadobudnúť príslušné spoluvlastnícke podiely do vlastníctva, či súhlasiť s nadobudnutím
spoluvlastníckych podielov voči žalovanému v 1./ rade. Uvedeným postupom žalobcovia docieli to,že právny úkon - Kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená napriek porušeniu zákonného predkupného
práva opomenutých podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, je neplatná. Dôsledkom tejto
neplatnosti je to, že pokiaľ sa právni nástupcovia pôvodného predávajúceho opätovne rozhodnú predať

ich podiel, žalobcovia budú mať možnosť nadobudnúť uvedený podiel do vlastníctva, samozrejme pri
dodržaní zákonom stanovenej ponukovej povinnosti predávajúcich.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj

rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení
s § 255 odsek 1 C.s.p. a § 257 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
žalobcovia boli úspešní, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v 2./ až 4./ rade neboli priamymi
účastníkmi zmluvného vzťahu - kúpnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov

ako podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Priamym účastníkom tohto právneho vzťahu
ako predávajúci bol ich právny predchodca Z. G.. Žiaden zo žalovaných v 2./ až 4./ rade teda priamo
na tomto právnom úkone neparticipoval, pričom neboli ani preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré
by preukazovali, že sa akokoľvek podieľali na tomto konaní ich právneho predchodcu, alebo by dali na
takéto konanie podnet, prípadne by jednali s osobitným záujmom, či získali nejaký osobný prospech a

podobne. Rovnako ako súdu prvej inštancie, aj odvolací súd zohľadnil postoj žalovaných v 2./ až 4./
rade v konaní, ktorí od jeho počiatku až do konca nárok žalobcov nerozporovali, pričom už vo vyjadrení
k žalobe z 12.06.2023 prostredníctvom svojho zástupcu (žalovaného v 3./ rade) navrhovali vec uzavrieť
súdnym zmierom, pričom na tomto stanovisku zotrvali v priebehu celého konania. Vyzývali dokonca
ostatné strany sporu k súčinnosti pri uzatváraní dohody, ktorá by mohla byť schválená súdom ako zmier,

navrhovali aj možnú alternatívu tejto dohody. Žalovaní v 2./ až 4./ rade nijako neprispeli k vzniku sporu
a ani sa nijako nepodieľali na jeho živení či stupňovaní v priebehu súdneho konania. Sami neporušili
žiadne povinnosti vyplývajúce im zákona a v danej situácií sa ocitli takpovediac nútene ako právny
nástupcovia pôvodného účastníka právneho úkonu, ktorým bolo zasiahnuté do práv žalobcov, preto
priznanie náhrady trov odvolacieho konania úspešným žalobcom by sa tak vo vzťahu k žalovaným v 2./

až 4./ rade považovalo ako neprimeraná tvrdosť, ktorú je však možné za daných okolností odstrániť v
súlade s ustanovením § 257 C.s.p.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).