Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7925200731
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7925200731.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec, IČO: 37756508 proti žalovanému: COFIDIS, a.s. s predstavenstvom a dozornou radou sídlo:
Parc de la Haute Borne, avenue Hallex 61, Villeneuve-d Ascq CEDEX 598 66 Francúzska republika,
spoločnosť zapísaná v Register: R.C.S. Lille Métropole, číslo zápisu: 325 307 106, konajúca na území
SR prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Landererova 12, 811 09
Bratislava, IČO: 50 595 628, právne zastúpeného: URBÁNI & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária,
so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v konaní o zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 1.215,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 486,32 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia a to priznania finančného zadosťučinenia v sume

1.215,80 eur a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 03.12.2012 uzatvoril žalobca s predávajúcim AUTOCENTRUM
AAA AUTO a.s. kúpnu zmluvu na kúpu osobného automobilu Škoda Octavia za kúpnu cenu vo
výške 5.246 eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 925,12 eur bola predávajúcemu uhradená
pri podpise kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny vo výške 4.320,88 eur mal byť predávajúcemu
uhradený prostredníctvom úveru na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 15562 zo dňa

03.12.2022 (ďalej aj len ako „zmluva o úvere“) uzatvorenej so spoločnosťou BANCO BANIF MAIS,
S.A., a.s., (ďalej aj len „právny predchodca žalovaného). Okresný súd Trebišov rozsudkom zo
dňa 04.09.2024 č. k. 10Csp/122/2024-98 právoplatným dňa 16.10.2024 určil, že zmluva o úvere
je bezúročná a bezpoplatková, v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.863,21 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.863,21 eur konanie zastavil,
pričom uvedenému rozhodnutiu Okresného súdu Trebišov predchádzalo uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 9Cdo/291/2021, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k.

4Csp/48/2019-198 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/7/2020. Žalovaný až
na základe odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/291/2021 zaplatil žalobcovi
sumu bezdôvodného obohatenia, na základe čoho došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom v časti
bezdôvodného obohatenia v auguste 2024. Žalobca má v súlade s § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „zákon č. 250/2007 Z.z.“) nárok na primerané finančné
zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za viacnásobné porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Pre

stanovenie kritérií výšky primeraného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo zámeru zákonodarcu a
z ustálenej judikatúry, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú. Žalovaný, ako
to vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10Csp/122/2024 prijal od žalobcu plnenie,
na ktoré mu nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie sa žalovaného hodnotí ako konanie odporujúce
dobrým mravom. Žalobca bol aj s ohľadom na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Trebišov

sp. zn. 10Csp/122/2024, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby, dlhodobo nedôvodne vystavený
psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania. Pritom
je preukázané, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý žalobcovi predložil na podpis úverovú zmluvu v
rozporesozákonomasnažilsanaúkoržalobcubezdôvodneobohatiťsumou4.863,21eur.Zaprimerané
považuje finančné zadosťučinenie minimálne vo výške 1.215,80 eur, pričom táto čiastka zodpovedá 25%
sumy 4.863,21 eur, o ktorú sa žalovaný chcel na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.04.2025 (č. l. 30-35) poprel nárok uplatnený žalobcom
a uviedol, že pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde
porušenie práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu

výškuurčujesúdúvahousozreteľomnaokolnostikaždéhojednotlivéhoprípadu(uznesenieNajvyššieho
súdu SR z 30. júna 2022, S. Zn. 7 Cdo 92/2021). Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia
nie je sankcionovať žalovaného ako dodávateľa. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má mať len kompenzačnú, nie sankčnú povahu (uznesenie
Krajského súdu v Prešove, sp. Zn.: 9CoCsp/46/2021 zo dňa 30.11.2021). Podľa názoru žalovaného

v prejednávanej veci nie sú dané a preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v požadovanej výške 1.215,80 eur, ktorú žalovaný považuje
za neprimeranú a neadekvátnu. Žalovaný poukázal na rozhodnutia súdov SR v obdobných veciach
a navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v replike zo dňa 06.05.2025 (č. l. 44-48) uviedol, že nárok žalobcu na primerané finančné
zadosťučinenie je podmienený iba úspešným uplatnením nároku spotrebiteľa z porušenia práva
alebo povinnosti. Citoval z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ako aj z rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/80/2016 z
20.03.2018. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.215,80 eur je uplatnený v rozsahu

25% zo získaného bezdôvodného obohatenia 4.863,21 eur na strane žalovaného. Pri posudzovaní
výšky PFZ treba brať do úvahy spôsobenú materiálna ujmu (bezdôvodného obohatenie na strane
dodávateľa vo výške 4.863,21 eur), ktorá sa premietla do zníženia rodinného rozpočtu žalobcu
spotrebiteľa a tým aj do výrazného zníženia životnej úrovne jeho rodiny, ďalej trvanie materiálnej ujmy v
podobe pokračujúceho bezdôvodného obohatenia od apríla 2016 do decembra 2018, faktor znižovania

disponibilných zdrojov rodiny žalobcu a to, že k dobrovoľnému splneniu nároku žalovaným dodávateľom
nedošlo ani po podaní žaloby na súd (súdny spor na OS Trebišov sp.zn. 10Csp/122/2024). V ďalšom
stres žalobcu spotrebiteľa spojený s uplatnením nároku voči veľkej bankovej spoločnosti súdnou cestou.
Žalovaný známu judikatúru Najvyššieho súdu SR a svojimi demagogickými tvrdeniami umelo predlžoval
konanianaprvostupňovomadruhostupňovomsúde.Nastranežalobcuexistujúďalšieskutočnosti,ktoré

odôvodňujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v požadovanej výške a to, že v období od
apríla 2016 do decembra 2018 mal žalobca minimálne príjmy – poberal invalidný dôchodok v priemernej
výške 172,13 eur. Výdavky žalobcu boli vo výške približne 440 eur (inkaso 300 eur a splátky úveru vo
výške 147,37 eur Žalobcovi pomáhala so splácaním nevyhnutných výdavkov jeho matka (dôchodkyňa).
Žalobca prežíval toto obdobie mimoriadne stresujúco, budil sa a zaspával s tým, že nevie ako uhradí

záväzky. V tomto období žil doslova „zo dňa na deň“.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 26.05.2025 ( č. l. 77-80) sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a uviedol,
že žalobca sám a dobrovoľne, viazaný úverovou zmluvou uhradil v prospech žalovaného pohľadávku
z úverovej zmluvy. Až následne cca o 3 mesiace nato sa žalobca obrátil na súd so žalobou o vydanie

bezdôvodného obohatenia. Možno dôvodne predpokladať, že žalobca už skôr vedel o možnosti
domáhať sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a s tým súvisiaceho bezdôvodného obohatenia,
avšak žalovanému je zrejmé, že žalobca bude tvrdiť, že sa tieto skutočnosti dozvedel až od právneho
zástupcu. Argument týkajúci sa trvania materiálnej ujmy nemôže byť braný do úvahy, nakoľko na trvanieujmy mala nepochybne vplyv aj dĺžka samotného konania. Žalovaný bol prvotne v konaní v celom
rozsahu úspešný, keď sa súd prvej inštancie ako aj odvolací súd stotožnili s obranou žalovaného,
v dôsledku čoho bola žaloba žalobcu právoplatne zamietnutá. Ďalej uviedol, že uplatnením nároku

žalobcu súdnou cestou je spojené s určitým diskomfortom pri uplatňovaní práv na súde. Žalovaný bol
v konaní zastúpený, čím bol odbremenený od „starostí spojenými s vedením súdneho konania.“

6. Súd v súlade s § 177 ods. 1 CSP v spojení s § 297 CSP nariadil na prejednanie veci samej
pojednávanie na deň 04.11.2025, na ktoré predvolal právnych zástupcov oboch sporových strán.

Podaním zo dňa 03.11.2025 právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti
na predmetnom pojednávaní. Podaním doručeným súdu dňa 04.11.2025 právny zástupca žalovaného
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ako aj neúčasť žalovaného a požiadal súd, aby konal v jeho
neprítomnosti. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalobcu a právneho
zástupcu žalovaného, za prítomnosti žalobcu, ktorý odkázal na písomné podania a v celom rozsahu
odkázal na ich obsah.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov
tvoriacich obsah spisu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 04.09.2024 č. k. 10Csp/122/2024-98 súd konanie v
časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.863,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 4.863,21 eur zastavuje (I. výrok), určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
Zmluvy o úvere č. 15562 zo dňa 03.12.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného – spoločnosťou BANCO BANIF MAIS, S.A. je bezúročný a bez poplatkov (výrok II. ) a priznal

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému (výrok III.). Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2024. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 02.09.2019 pôvodne
pod sp. zn. 4Csp/48/2019 tak, že žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcu, Krajský súd
v Košiciach rozhodol rozsudkom zo dňa 31.03.2021, sp. zn. 11CoCsp/7/2020 tak, že potvrdil rozsudok

tunajšieho súdu. Rozsudok sp. zn. 4Csp/48/2019 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol
právoplatnosť dňa 10.06.2021. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom
rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27.11.2023, sp. zn. 9Cdo/291/2021 tak, že zrušil rozsudok
odvolacieho súdu a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach
ako odvolací súd uznesením zo dňa 23.04.2024, sp. zn. 11CoCsp/3/2024 zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vec bola po zrušení Najvyšším súdom SR
zapísaná pod novú sp. zn. 10Csp/122/2024.

9. Vo veci 10Csp/122/2024 súd konštatoval, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú dňa
03.12.2012 uzavrel žalobca s právnym predchodcom žalovaného, v zmysle ktorej právny predchodca

žalovaného úver vo výške 4.856,88 eur za účelom financovania kúpy motorového vozidla v hodnote
5.782 eur od predajcu AUTOCENTRUM AAA AUTO Košice. Úver mal byť podľa zmluvy splácaný
72 splátkami po 147,37 eur od 20.01.2013 do 20.12.2018 s ročnou úrokovou sadzbou 21,52%
s jednorazovým spracovateľským poplatkom vo výške 671,45 eur, poistení vo výške 282,96 eur s RPMN
vo výške 33,80%, priemernou RPMN 23,03% s celkovou čiastkou na úhradu vo výške 10.610,64 eur.

Čiastka 536 eur za prípravu vozidla k predaju v cene 152 eur + Carlife Bronze v cene 353 neboli
zohľadnené v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a ani v RPMN.
Súd v konaní 10Csp/122/2024 konštatoval, že zo strany právneho predchodcu žalovaného došlo
k porušeniu zákonných povinnosti, ktoré majú za následok určenie, že poskytnutý úver je bezúročný
a bez poplatkov.

10. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

11.Podľa§53ods.1a3zákonač.108/2024Z.z.oochranespotrebiteľaaozmeneadoplneníniektorých
zákonov (ďalej len „ZoOS“): „Ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024.

Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa
posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o porušení povinností v oblasti
ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov
účinných do 30. júna 2024.“.12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od

01.11.2012 do 30.6.2024 (ďalej len „ZoOS“): „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy,
ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom

záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie
porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Osoba,
ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi“.

13. S poukazom na § 53 ods. 1 a 3 ZoOS sa na vec vzťahuje predchádzajúca právna úprava, a to § 3
ods.5ZoOS.Citovanéustanoveniesúdaplikovalvzneníúčinnomod01.11.2012do30.6.2024,vzmysle
ktorého je predpokladom vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie úspešné uplatnenie
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej uvedeným zákonom alebo osobitnými predpismi. V tejto

súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2022 sp.
zn. 7Cdo/92/2021 (obdobne aj uznesenie zo dňa 30.1.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017 a mnohé ďalšie):
„Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z.z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť

ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech

spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri

uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu
škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo
odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového
prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.
Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri

určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
stanovil rozsah finančného zadosťučinenia ... Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje,
aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu
a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací súd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď

vychádzal zo záveru, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky
nestanovuje ... Vo vzťahu k tejto otázke možno uzavrieť, že v prípade žaloby spotrebiteľa o primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., zákon nevyžaduje, aby bol medzi
stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľ v tomto konaní preukazoval existenciu a výšku
vzniknutej ujmy.“.

14. K otázke správnej interpretácie § 3 ods. 5 ZoOS a výkladu pojmu „úspešné uplatnenie práva
spotrebiteľa“ sa vyjadril Najvyšší súd SR aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.5.2022 sp. zn.
3Cdo/31/2020: „Eurokonformným a k slabšej strane spotrebiteľského vzťahu náležite ústretovým sapreto javí len taký výklad úpravy urobenej aj predmetom sporu v prejednávanej veci, pri ktorom
splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané finančné

zadosťučinenie podľa čl. I § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie sa súdom o porušení práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v
prospech spotrebiteľa (aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky
predbežnej).“.

15. Kritériom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej ZoOS alebo osobitnými predpismi. Pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 ZoOS sa rozumie najmä to, že súd
judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (napr. nárok zo
zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve a pod.). Z konklúzií

jednej z najvyšších súdnych autorít vyplýva, že pre splnenie podmienky zakladajúcej právo spotrebiteľa
na primerané finančné zadosťučinenie postačuje, ak je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
ZoOS alebo osobitnými predpismi konštatované v prospech spotrebiteľa len v odôvodnení akéhokoľvek
rozhodnutia, v rámci riešenia predbežnej otázky.

16. Preukazovanie ujmy v súvislosti s priznaním nároku podľa § 3 ods. 5 ZoOS zákonodarca nevyžaduje.
Práve naopak, aj z citovanej rozhodovacej praxe vyplýva, že preukazovanie skutočnej výšky utrpenej
ujmy by bolo spravidla nereálne. Existencia a rozsah prípadnej ujmy na strane spotrebiteľa pre vznik
nároku na primerané finančné zadosťučinenie preto nie je relevantná. Pokiaľ ide o rozsah finančného
zadosťučinenia, zákon neustanovuje kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia

zohľadniť.Jedinýmkritériomjejehoprimeranosť,pričomkonkrétnuvýškuurčujesúdúvahousozreteľom
na okolnosti každého jednotlivého prípadu (R 48/2022).

17. V spore bolo preukázané a zároveň nesporné, že v konaní pred Okresným súdom Trebišov sp.
zn. 10Csp/122/2024 súd právoplatne konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť dojednaného úveru.

Porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej ZoOS alebo osobitnými predpismi tak bolo konštatované
v prospech spotrebiteľa v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu je splnená podmienka
na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 ZoOS (tzn. uplatnený nárok
je daný čo do právneho dôvodu).

18. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa, ako slabšej
strany, a odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Stanovenie výšky tohto
nároku záleží na úvahe súdu, pričom súd musí prihliadnuť na individuálne okolnosti, ako napríklad
závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv konania, dobu trvania, či rozsah následkov.

19. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení v prejednávanej veci súd vychádzal aj
z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne
odradzovalo od získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti
právnych úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok alebo nedodržania zákonných náležitosti zmlúv
o spotrebiteľskom úvere a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu

s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

20. Súd ďalej uvádza, že spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla,

pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie
už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, pričom žalobca sa v tomto prípade úspešne
domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného
zadosťučinenia. Niet sporu o tom, že žalovaný vo veľkých objemoch poskytuje úvery (súdu z jeho
činnosti je známe množstvo súdnych konaní vyvolaných žalovaným) a dobre pozná ustanovenia zák. č.

129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

21. Priznanie primeraného zadosťučinenia je na voľnej úvahe súdu a súd nie je viazaný výškou
uplatňovaného nároku. Priznaná suma finančného zadosťučinenia vychádza z individuálnych okolnostíprejednávanej veci, pričom vo vzťahu k svojim konklúziám súd podporne poukazuje napr. na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2022 sp. zn. 4Cdo/298/2020. Z
obsahu odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že dovolací súd nemal výhrady voči

priznaniu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur, predstavujúceho cca 9 % zo
sumy bezdôvodného obohatenia (5.587,48 EUR). Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného
zadosťučinenia všeobecné súdy vychádzali zo skutočností, že (i) žalobkyňa bola dôchodkyňa a slabšia
strana, (ii) za účelom, aby bola schopná splácať úver, pracovala v zahraničí, (iii) žalovaným bola banka a
silnejšia strana, (iv) nárok na primerané finančné zadosťučinenie je samostatným nárokom nezávislým

na iných finančných nárokoch a (v) žalovaný veriteľ po vydaní platobného rozkazu vo veci dobrovoľne
uhradil žalobkyni uplatnené bezdôvodné obohatenie v sume 5.587,48 eur s príslušenstvom. S ohľadom
na uvedené skutkové zistenia bol prijatý záver, že primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur
splní svoju satisfakčnú funkciu vo vzťahu k žalobkyni a sankčnú funkciu vo vzťahu k žalovanému.

22.Zapopísanejsituáciejepriznaniefinančnéhozadosťučineniažalobcudôvodné.Pokiaľideosamotnú

výšku finančného zadosťučinenia, žalobca požadoval sumu 1.215,80 eur, ktorá predstavuje 25%
zo sumy bezdôvodného obohatenia 4.863,21 eur. V prejednávanej veci súd prihliadol na výšku
bezdôvodného obohatenia žalovaného 4.863,21 eur, na dĺžku trvania závadného stavu , ako aj na
skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobcovi sám plnil
celú výšku bezdôvodného obohatenia 4.863,21 eur a je názoru, že suma finančného zadosťučinenia

v rozsahu 10% zo sumy 4.863,21 eur je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv spotrebiteľa zo
stranydodávateľaazodpovedáajsvojmuúčeluposkytnúťsatisfakciuspotrebiteľoviaodradiťdodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov.

23. Súd poukazuje aj na účelnosť inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý neslúži „na

finančnéobohateniesažalobcu,respektívekompenzáciujehomajetkovejškody“,alenapĺňapožiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany, preto súd za primeranú považoval výšku finančného
zadosťučinenia 10% zo sumy bezdôvodného obohatenia, o ktorú sumu sa žalovaný na úkor žalobcu
obohatil a ktorú v priebehu konania o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru aj dobrovoľne
žalobcovi plnil, považuje za primeranú, pričom vychádzal aj z rozhodovacej praxe súdov ohľadom výšky

priznaného primeraného finančného zadosťučinenia a rozhodnutí najvyšších súdnych autorít.

24. Súd podporne poukazuje aj na rozhodnutia súdov vyšších inštancii: Rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 03.06.2021, sp. zn. 2CoCsp/19/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
18.08.2021, sp. zn. 9CoCsp/23/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.04.2021, sp. zn.

11CoCsp/48/2020, sp. zn. 3CoCsp/5/2024 zo dňa 15.05.2025.

25. Súd nevzhliadol ako dôvodnú žalobu v istine presahujúcej priznanú sumu 486,32 eur. V konaní
neboli tvrdené, ani preukazované také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie vyššieho rozsahu
finančného zadosťučinenia (napr. reálny dopad na zdravotný stav žalobcu, potreba vykonávania práce

v zahraničí, či iné). Žalobu preto vo zvyšnej časti, t. j. nad sumu 486,32 eur zamietol (II. výrok).

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 4.2.2021 sp. zn. III. ÚS 475/2018 (publikovaný
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. XX/XXXX): „Zmyslom novej

právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a
nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy
súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 Civilného sporového poriadku súdom nie je v

súlade s Ústavou Slovenskej republiky.“. Výška primeraného finančného zadosťučinenia závisela od
voľnej úvahy súdu. Súd priznal žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 486,32
eur, pričom neúspech v prevyšujúcej časti nemá vplyv na celkový úspech žalobcu z hľadiska nazerania
sa na právny základ nároku, ktorý bol uplatnený dôvodne. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (z priznanej sumy).

Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdvsúlades§262ods.2CSPvlehote60dnípoprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd nevzhliadol žiadne dôvodyhodné osobitného zreteľa ani výnimočnosť prípadu (§ 257 CSP), pre ktoré by úspešnej žalobkyni
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.