Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 29CoCsp/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208190
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125208190.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr.
Ivana Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. XX/XX, C. F. G., proti povinnej: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom
Priemyselná 10, Piešťany, IČO: 36 252 484, zastúpená: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50 145 860, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 17Csp/118/2025-57 zo dňa 17. novembra
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II.Povinnejpriznávavočinavrhovateľovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh navrhovateľa, ktorým
sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd 1.uložil odporcovi (správne „povinnej
z neodkladného opatrenia“, ďalej len „povinná“ – pozn. odvolacieho súdu), aby do 7 dní od doručenia
uznesenia písomne určila navrhovateľovi typ, triedu presnosti a menovitú svetlosť určeného meradla
na meranie množstva odobratej vody z vlastného zdroja (studne); technické podmienky osadenia
a pripojenia meradla, najmä požadované umiestnenie, montážne podmienky, potrubné dimenzie,

potrebné armatúry (uzatváracie, spätné, filtračné) a spôsob zabezpečenia proti neoprávnenému zásahu;
podmienky uvedenia do prevádzky, zaplombovania, protokol o odovzdaní do užívania a evidencii;
spôsob a periodicitu odpočtu a poskytovanie údajov pre fakturáciu stočného podľa nameraného
množstva; 2.uložil povinnej, aby po doručení písomného oznámenia navrhovateľa, že meradlo bolo
osadené v súlade s podmienkami podľa bodu 1. zabezpečila plombovanie meradla a jeho prevzatie
do evidencie v lehote 7 dní a účtovala stočné podľa údajov z tohto meradla; 3. zakázala povinnej

odpojiť navrhovateľa od verejnej kanalizácie, prípadne inak prerušiť poskytovanie služby z dôvodu
sporu o spôsob vyúčtovania alebo o výšku plnenia do právoplatného skončenia veci samej, ako aj
vypovedať alebo inak ukončiť zmluvu z dôvodu tohto sporu, či podmieňovať jej trvanie akceptáciou
paušálu alebo akýchkoľvek plnení mimo zmluvy; 4. dočasne uložil povinnej, aby až do osadenia,
zaplombovania a prevzatia meradla podľa bodov 1.-2. účtovala plnenia podľa doteraz nesporného
zmluvného režimu, pričom navrhovateľ sa zaväzuje platiť nesporné plnenia bezodkladne a priebežne;

5. priznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Výrokom II. priznal povinnej voči navrhovateľovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, § 328
ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 334 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj § 3 ods. 1,§ 4 ods. 2, § 5 ods. 1 a 2 písm. a), b)

vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 397/2003 Z. z. (ďalej len „vyhláška“),§ 29 ods. 2 a § 32 ods. 1 písm. m) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

3.Vecnedôvodiltým,žepreskúmanímpodanéhonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,vrátane
jeho príloh, dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ
neosvedčil dôvodnosť uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V prvom rade preskúmal,
či účel neodkladného opatrenia nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak keďže v
konaní nebola uplatňovaná peňažná pohľadávka, tento inštitút nebolo možné využiť. Pri posudzovaní

samotného nároku zistil, že doposiaľ používané fakturačné meradlo navrhovateľa (meranie produkcie
odpadových vôd na základe tzv. motohodín čerpadla) nie je technicky riešené tak, aby vyhovovalo
požiadavkám ustanovenia § 4 ods. 2 vyhlášky. Z tohto dôvodu nastala objektívna potreba zmeny
spôsobu fakturácie odpadových vôd. Je zrejmé, že pri producentoch, ktorí disponujú vlastným vodným
zdrojom (tzn. nie sú pripojení na verejný vodovod), tak ako je to aj v prípade navrhovateľa, nie je dobre
možné merať skutočnú produkciu odpadových vôd na základe spotreby týmito producentmi v súlade s §

5ods.1vyhlášky.Meraniemnožstvavyprodukovanýchvôdvtýchtoprípadochnazákladetzv.motohodín
(t. j. na základe počtu hodín prevádzky čerpadla umiestneného na tlakovej kanalizačnej prípojke), bolo
nahradenéspôsobompodľa§5ods.2písm.b)vyhlášky,tzn.prostredníctvomsmernýchčísiel.Súdprvej
inštancie zdôraznil k bodom 1. a 2. navrhovaného neodkladného opatrenia, že zo žiadneho predpisu
povinnej nevyplýva povinnosť zabezpečiť plombovanie a prevzatie do evidencie meradla na meranie

spotreby vyprodukovanej odpadovej vody. Ak navrhovateľ trvá na vlastnom meradle, je zo zákona
povinný sám si splniť všetky s tým súvisiace povinnosti upravené v zákone o metrológii a príslušnej
vyhláške, a následne predložiť potrebné dokumenty povinnej. Nakoľko tak navrhovateľ doposiaľ neurobil
a technicky vhodné meradlo na svoj zdroj vody nenainštaloval, postup povinnej ohľadne fakturácie
sa javí ako plne súladný s platnou právnou úpravou. Vo vzťahu k požadovanému zákazu odpojenia

navrhovateľa od verejnej kanalizácie poukázal na to, že nebola osvedčená nezákonnosť postupu
povinnej. Prerušenie odvádzania odpadových vôd v prípade neuhradenia stočného po dobu dlhšiu ako
30 dní po dobe splatnosti totiž predstavuje zákonný prostriedok povinnej v zmysle zákona o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, a ide tak o konanie, ktoré je právnymi predpismi predvídané
a dovolené. Súd taktiež podotkol, že navrhovateľ mal o situácii vedomosť dlhodobo a mal k dispozícii

iné, štandardné právne nástroje na riešenie sporu, než je neodkladné opatrenie. Dospel tak k záveru,
že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku, ktorého ochrany sa domáha, a logicky tak absentuje aj
potreba bezodkladnej úpravy pomerov, preto návrh ako nedôvodný zamietol. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že procesne úspešnej povinnej priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu,
keďže k zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku toho, že navrhovateľ neosvedčil zákonné predpoklady pre

jeho nariadenie.

4.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalnavrhovateľodvolanie. Navrhol,abyodvolacísúdprimárne
napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel návrhu aspoň v časti, ktorou sa povinnej zakazuje odpojiť
navrhovateľa od verejnej kanalizácie na odbernom mieste č. 68-50250 do právoplatného skončenia

konania vo veci samej, s poukazom na to, že ide o klasický spotrebiteľský spor. Subsidiárne navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie. Zároveň
navrhol zmenu výroku o trovách konania tak, aby žiadny z účastníkov nemal právo na ich náhradu. Pre
prípadnevyhoveniaprimárnemupetitunavrhovateľvzniesolajalternatívnynávrh,abysúduložilpovinnej
povinnosť zdržať sa odpojenia, ak navrhovateľ v lehote 30 dní po obdržaní technických detailov osadí

určené meradlo v súlade s predpismi. Tento postup odôvodnil dôvodmi hodnými osobitného zreteľa,
najmä spotrebiteľskou povahou veci, hrozbou bezprostrednej ujmy a skutočnosťou, že iba dodržiava
platnú zmluvu už 18 rokov. Napadnuté uznesenie považoval za nesprávne a vecne dôvodil tým, že
odpojenie od kanalizácie by pre jeho domácnosť, v ktorej má trvalý pobyt 9 osôb vrátane invalidnej
dôchodkyne a 4 maloletých detí, znamenalo bezprostrednú hygienickú a zdravotnú ujmu hraničiacu s

trestným činom všeobecného ohrozenia. Zdržovací výrok je podľa neho primeraný, neukladá povinnej
neprimeranú ťarchu a predchádza ťažko napraviteľným následkom. Namietal nepravdivé tvrdenia
povinnej o neplatení. Zdôraznil, že dlhodobo uhrádza všetky nesporné plnenia podľa platnej zmluvy
č. 7053 z 6.3.2007. Sporné faktúry vracal výlučne pre ich rozpor s dohodnutým zmluvným režimom
a pre neurčitosť titulu. Argumentoval zásahom do zmluvnej istoty a legitímnych očakávaní, keďže

povinná po 16 rokoch riadneho plnenia jednostranne a arbitrárne zmenila spôsob vyúčtovania na paušál.
Tento postup zvolila bez riadnej a právoplatnej výpovede zmluvy alebo uzavretia dodatku. Vyhláška,
na ktorú sa povinná odvoláva, bola účinná už 4 roky v čase uzavretia spornej zmluvy. Jednostranné
„prehodnotenie“ zmluvy nemá zákonný základ, keďže dodatky k zmluvám sa uzatvárajú dohodouoboch strán. Takýto postup povinnej považoval za retroaktívne menenie režimu fakturácie nátlakom z
pozície monopolu a za konanie v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. Poukázal tiež na to, že pri
vlastnom zdroji vody zákon (§ 5 vyhlášky) výslovne počíta s dohodou s producentom a paušál tak nie je

jedinou možnosťou. Keďže meranie reálnej spotreby považuje za spravodlivejšie, trval na tom, že jeho
požiadavka na určenie technických podmienok od prevádzkovateľa je legitímna a predstavuje štandard
v sieťových odvetviach. Rovnako je nevyhnutná aj minimálna súčinnosť povinnej, najmä pokiaľ ide o
akceptáciumeradlaajehomiesta,plombovanienapredchádzaniepochybnostíomanipuláciiaprevzatie
do evidencie. Primerané a preukázané náklady spojené s plombovaním je navrhovateľ pripravený sám

uhradiť. Opätovne zdôraznil svoje postavenie zraniteľného spotrebiteľa, proti ktorému stojí monopolný
subjekt prevádzkujúci službu na základe štátnej licencie. Keďže v tomto odvetví absentuje reálna
alternatíva a spotrebiteľ nemá možnosť voľby iného prevádzkovateľa, je vystavený nátlaku a riziku
jednostranných podmienok bez trhovej korekcie. O to viac by mal súd chrániť slabšiu stranu sporu a
zabrániť odpojeniu základnej hygienickej služby do rozhodnutia vo veci samej. Súčasne prejavil ochotu
spornéplnenianaodvrátenieujmyzložiťdosúdnejúschovy,platiťdočasne„podprotestom“(bezuznania

dlhu) alebo ich platiť podľa historickej spotreby za posledných 5-10 rokov.

5. Povinná sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila a navrhla aby odvolací súd postupom podľa § 387 CSP
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal jej voči navrhovateľovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že z podania navrhovateľa nie je celkom zrejmé, v

akom rozsahu napadnuté uznesenie napáda a absentujú v ňom zrejmé odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 CSP, ako aj relevantná právna argumentácia. Navrhovateľ sa v odvolaní domáha už len toho,
aby súd vyhovel jeho návrhu aspoň v časti zákazu odpojenia od verejnej kanalizácie, subsidiárne žiada
zrušenie a vrátenie veci prvoinštančnému súdu a z nepochopiteľných dôvodov žiada aj zmenu výroku
o náhrade trov konania. Vo vzťahu k meritu sporu zdôraznila, že v roku 2022 v rámci vnútorného auditu

zistila, že viaceré zmluvy s producentmi nie sú v súlade s platnou právnou úpravou. Spôsob merania
množstva odpadových vôd na základe tzv. motohodín, ktorý bol dohodnutý v zmluve s navrhovateľom
zo dňa 6.3.2007, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s vyhláškou neplatný, nakoľko
takéto meradlo neumožňuje odčítanie pretečeného množstva v m3 a aktuálneho prietoku. V zmysle §
41 Občianskeho zákonníka však nie je neplatná celá zmluva, ale len jej časť, ktorá je priamo nahradená

právnou úpravou. Ďalej argumentovala, že keďže navrhovateľ využíva vlastný vodný zdroj (studňu),
nie je preukázateľne možné merať skutočnú produkciu odpadových vôd na základe spotreby vody
v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky. Z toho dôvodu pristúpila k fakturácii prostredníctvom tzv. smerných
čísel podľa § 5 ods. 2 písm. b) citovanej vyhlášky, čo je postup predvídaný zákonom, spravodlivo
zohľadňujúci počet 9 osôb v domácnosti navrhovateľa a dlhodobý priemer produkcie. Tento postup

bol odobrený aj Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v liste zo dňa 28.4.2023. K
požiadavke navrhovateľa na vlastné meradlo uviedol, že nemá žiadnu zákonnú povinnosť určovať
technické podmienky osadenia, plombovať či prevziať do evidencie meradlo na súkromnej studni vo
vlastníctve navrhovateľa. Tieto povinnosti vyplývajú pre vlastníka meradla priamo zo zákona č. 157/2018
Z. z. o metrológii a vyhlášky č. 161/2019 Z. z.. Inštaláciu meradla víta, o čom navrhovateľa informovala

listom zo dňa 2.12.2024, avšak navrhovateľ nevykonal potrebné kroky pre jeho vybudovanie, pričom až
do jeho riadneho osadenia bude postupovať podľa smerných čísel. K hrozbe odpojenia od kanalizácie
poukázala na to, že navrhovateľ produkuje odpadové vody, avšak od zmeny spôsobu fakturácie uhradil
iba sumu 73,49 eura a 11,30 eura, pričom všetky ostatné faktúry ignoruje. Dlh navrhovateľa za 9-
člennú domácnosť za obdobie od 01.01.2024 do 02.11.2025 predstavuje sumu 675,45 eura (z toho

istina 645,45 eura a príslušenstvo 30 eur). Doteraz navrhovateľa neodpojila len z dôvodu, že preveruje
jeho podnet podaný na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Navrhovateľovi tak nehrozí žiadna ujma,
naopak, ujma vzniká jej. Prerušenie odvádzania odpadových vôd v prípade neuhradenia stočného po
dobu dlhšiu ako 30 dní po splatnosti je pritom legitímnym zákonným prostriedkom podľa § 32 ods. 1
písm. k) zákona č. 442/2002 Z. z., čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Na záver uviedla, že nie

sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Navrhovateľ
neosvedčil opodstatnenosť svojho nároku ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom uloženie
navrhovaných povinností by bolo neprimeraným zásahom do jej práv a v rozpore s platnou právnou
úpravou. Vzhľadom na neosvedčenie nároku sa prvoinštančný súd správne stotožnil s tým, že je
nadbytočné zaoberať sa otázkou neodkladnosti. V súvislosti s návrhom na zmenu výroku o trovách

poznamenala, že postavenie spotrebiteľa nezbavuje navrhovateľa povinnosti nahradiť trovy konania v
prípade jeho procesného neúspechu.6. Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 19.1.2026 zotrval na ním podanom odvolaní a žiadal, aby súd
zohľadnil, že v danej veci nejde o typické neplatenie, ale o spor o metodiku a právny základ plnenia,
pričom navrhovateľ ponúka zabezpečenie spornej sumy úschovou alebo platbou s výhradou. Poukázal

na zmluvný záväzok povinnej pri schvaľovaní meradla, keď podľa jeho názoru povinná musí byť aktívna
pri určení meradla Zároveň uviedol, že povinná k nemu pristupuje odlišne, oproti jej prístupu k občanovi
inej obce.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané

včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľ použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu súdu prvej inštancie a napadnutého
uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.
Navrhovateľ sa podaným odvolaním domáha zmeny napadnutého uznesenia tak, aby odvolací súd

návrhu vyhovel aspoň v časti zákazu odpojenia od verejnej kanalizácie do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, subsidiárne navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie.

9. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ani po výzve súdu prvej inštancie síce správne neoznačil výslovne

rozsah a rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, odvolací súd však viazaný zásadou, podľa
ktorej súd posudzuje procesné podania strán výlučne podľa ich skutočného obsahu (§ 124 ods. 1
CSP), konštatuje, že z celkového textu odvolania, z identifikácie sporových strán, ako aj z povahy
uplatneného nároku a kontextu prejednávanej veci je nepochybné, voči ktorému rozhodnutiu súdu
prvej inštancie podané odvolanie smeruje. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva proti

uzneseniu o neodkladnom opatrení, z čoho odvolací súd zistil, že smeruje proti celému rozhodnutiu,
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, keďže v obsahu odvolania namietal aj správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti.

10. K označeniu strán v predmetnom konaní zo strany odvolacieho súdu sa žiada uviesť, že vzhľadom

na to, že ide o návrhové konanie (o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej), prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného
opatreniaako„navrhovateľ“adruhústranu,t.j.tú,vočiktorejsmerujenávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia ako „povinná z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinná“.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavprejednávanomspore,vtomtosmeresiosvojujedôvody

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu
poukazuje. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd
je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní, t. j. v rozsahu odvolacieho

dôvodu, ktorý navrhovateľ síce výslovne neoznačil, ale odvolací súd tento dôvod vyvodil práve z obsahu
odvolania, v ktorom navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie, pretože vzhliadol existenciu
bezprostredne hroziacej ujmy a dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd tak sám z
obsahu odvolania navrhovateľa vyabstrahoval nosné dôvody odvolania, ktoré identifikoval ako odvolacídôvod precizovaný v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a síce, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a
tiež po jeho skončení. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo
ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na

súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca
strana žiada. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa vychádza len zo
stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom
na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený
na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná
ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkovzisťujelennajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetkyrozhodujúceskutočnosti).Vkonaní
o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho
navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a

nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

15. Skutočnosti, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia, neodôvodňujú prijať záver o potrebe navrhovanej bezodkladnej úpravy
pomerovstránarozhodnúťonávrhuvprospechnavrhovateľa.Snámietkamiaargumentminavrhovateľa

sa súd prvej inštancie správnym spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia, preto
odvolací súd na tieto dôvody v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Nad rámec vyššie uvedeného, odvolací súd primárne poznamenáva, že odvolacie námietky
navrhovateľamalivšeobecnýcharakter,neobsahujúkonkrétnuskutkovúaprávnuargumentáciuviažucu

sa vecne k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Navrhovateľ ako odvolateľ bol povinný
vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení, či záverov sa
mal súd prvej inštancie voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia, či priamo
rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť
o nezákonnosti. Odvolacie námietky navrhovateľa majú skôr charakter jeho subjektívneho pohľadu na

vec, bez toho, aby spochybnil konkrétnu právnu argumentáciu súdu prvej inštancie. Ani postavenie
navrhovateľa ako spotrebiteľa, ktorý namieta postavenie povinnej ako monopolu stojacemu proti nemu,
nie je dôvodom na poskytnutie právnej ochrany v situácií, keď absentujú dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou navrhovateľa v časti, v ktorej
upriamuje pozornosť na povinnosť súdu chrániť slabšiu stranu a zabrániť zhoršeniu stavu za situácie,

keď spor sa týka záväzkového vzťahu, v rámci ktorého je osvedčené neuhrádzanie faktúr vystavených
povinnou v ich plnej výške z dôvodu ich neakceptovania zo strany navrhovateľa, keď zároveň nebolo
tvrdené a ani osvedčené neposkytovanie služieb zo strany ich poskytovateľa (povinnej).

17. Čo sa týka prvého navrhovaného petitu neodkladného opatrenia, odvolací súd nevyhnutne

poznamenáva, že neidentifikoval právny dôvod na to, aby bola povinnej ukladaná povinnosť, aby
písomne určila navrhovateľovi typ, triedu presnosti a menovitú svetlosť určeného meradla na meranie
množstva odobratej vody z vlastného zdroja (studne); technické podmienky osadenia a pripojenia
meradla, najmä požadované umiestnenie, montážne podmienky, potrubné dimenzie, potrebné armatúry
(uzatváracie, spätné, filtračné) a spôsob zabezpečenia proti neoprávnenému zásahu; podmienky

uvedenia do prevádzky, zaplombovania, protokol o odovzdaní do užívania a evidencii; spôsob a
periodicituodpočtuaposkytovanieúdajovprefakturáciustočnéhopodľanameranéhomnožstva.Vtomto
smere sa stotožňuje i s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý v podstate v zhode s názorom
odvolacieho súdu v bode 12. napadnutého uznesenia poznamenal, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva povinnosť, ktorú by mal súd uložiť povinnej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V konečnom dôsledku nie
je možné ukladať povinnej také povinnosti neodkladným opatrením (nemožno ju nútiť, aby konala
niečo, čo zákon neukladá) len na základe prejavenej vôle navrhovateľa. Zhodný právny názor zo stranyodvolacieho súdu platí aj pre 2. bod navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože nie je zrejmé, na
základeakéhozákonnéhoustanoveniabymalabyťpovinnejuloženápovinnosťzabezpečiťplombovanie
meradla a jeho prevzatie do evidencie po doručení oznámenia zo strany navrhovateľa o osadení

meradla.Navrhovateľtaknemôženavrhovaťuloženiepovinnostípodľajehopredstáv,pokiaľichuloženie
nevyplýva z pozitívnej právnej úpravy.

18. Navrhovateľ vymedzil odvolacie námietky tak, že ich obsahom je odvolacia argumentácia zameraná
na spornú existenciu metodiky vyúčtovania medzi stranami sporu, pričom v odvolaní smeroval svoju

(všeobecnú) odvolaciu argumentáciu predovšetkým proti časti týkajúcej sa bodu 3. navrhovaného
neodkladného opatrenia o uloženie zákazu povinnej odpojiť navrhovateľa od kanalizácie, prípadne
prerušiť poskytovanie služieb do právoplatného skončenia konania vo veci samej (ktoré nebolo ani
začaté). V nadväznosti na to, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil aj s právnym názorom súdu
prvej inštancie, ktorý v odôvodnení (bod 15. napadnutého rozhodnutia) poukázal na to, že navrhovateľ
neosvedčil dôvodnosť požadovaného nároku, preto v prípade, ak absentuje potreba úpravy pomerov

medzi stranami, súčasne absentuje aj potreba urgentnosti a bezodkladnosti. Podľa názoru odvolacieho
súdu, pokiaľ nebol osvedčený nezákonný postup povinnej, nie je možné konštatovať existenciu a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. To, že účastník zmluvného vzťahu vníma vzniknutý stav
súvisiaci s vyúčtovaním poskytnutých služieb subjektívnym spôsobom za situácie, keď poskytovateľ
služieb spôsob vyúčtovania odôvodnil postupom v zmysle relevantnej právnej úpravy, nie je dôvodom

na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie sleduje pritom ochranu ohrozeného,
respektíve porušeného práva, čo však v danej veci nebolo zo strany navrhovateľa osvedčené, preto
neboli ani splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v žiadnej časti, v ktorej navrhoval
navrhovateľ nariadenie neodkladného opatrenia (body 1. až 4.).

19. Okrem toho, za zásadné považuje odvolací súd aj to, že navrhovaný petit neodkladného opatrenia
sa neviaže na nehnuteľnosť, ktorá je napojená na kanalizáciu, ale na osobu navrhovateľa, v dôsledku
čoho, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje absenciu potreby bezodkladnej
potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Navyše, pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak, aby uložil povinnej zákaz odpojiť ho na odbernom mieste

č. 68-50250 na adrese jeho trvalého pobytu, takáto zmena predstavuje zmenu navrhovaného petitu
neodkladného opatrenia, pretože ide o kvalitatívnu zmenu navrhovaného neodkladného opatrenia,
pričom zmena žaloby (analogicky aj zmena navrhovaného neodkladného opatrenia) nie je podľa § 371
CSP v odvolacom konaní procesne prípustná.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že neboli splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok II. o náhrade trov konania, pretože dôvody

hodné osobitného zreteľa (podľa § 257 CSP), ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov
odvolacieho konania povinnej odvolací súd nezistil. Navrhovateľ za dôvody hodné osobitného zreteľa
považoval podanie návrhu v dobrej viere, keďže návrh mal sledovať odvrátenie bezprostrednej ujmy
v spotrebiteľskej veci. Ďalej upriamil pozornosť na to, že spor vyvolala povinná hrozbou odpojenia a
arbitrárnymi pohľadávkami porušením platne uzavretej zmluvy medzi nimi, keď on platí len nesporné

plnenia. V tomto kontexte odvolací súd uvádza, že je potrebné vychádzať zo zásady zodpovednosti
za výsledok sporu (§ 255 ods. 1 CSP), preto si musí byť navrhovateľ vedomý aj skutočnosti, že
pokiaľ bude neúspešný, bude znášať trovy konania v súvislosti s bezúspešným uplatnením práva na
súde. V danej veci, nie je možné konštatovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa len z
dôvodu, že navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že práve v dôsledku konania povinnej bol nútený

podať (nedôvodný) návrh. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ ako procesne
neúspešná strana, je povinný nahradiť trovy konania povinnej, ktorá bola v konaní procesne úspešná.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že povinnej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania,
a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v prejednávanej veci povinná), má nárok
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej
veci navrhovateľ), pretože táto vo veci nedosiahla žiaden materiálne merateľný úspech.

26. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže

zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).