Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 55P/182/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124211177
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124211177.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, C. D. XX, XXX XX E., dieťa rodičov – matky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X,
XXX XX E., právne zastúpená: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s. r. o., so sídlom H. X,
XXX XX E., IČO: 446 104 020, a otca: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, XXX XX E., právne
zastúpený: JUDr. Mgr. Lukáš Grežďo, advokát so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4647/1, 955 01 Topoľčany,
IČO:42370175,onávrhumatkynaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťu,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

II. Súd z a v ä z u j e otca I. B., nar. XX.XX.XXXX, platením výživného v sume 300 eur mesačne, ktorú
bude povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 29.10.2024.

III. Zameškané výživné za čas od 29.10.2024 do 31.05.2025 v sume 2.129,04 eur, súd p o v o ľ u j e
otcovi splácať v splátkach po 60 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky pod následkom

straty výhody splátok.

IV. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

V. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.10.2024 sa matka maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX,

domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Svoj návrh odôvodnila tým, že
s otcom maloletej nežijú od augusta 2024 ako rodičia v spoločnej domácnosti, otec po svojom odchode
odmietol prispievať na výživu maloletej. Ďalej uviedla, že sa o maloletú stará výlučne sama, bývajú spolu
s maloletou v byte v Nitre, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, matka spláca hypotekárny úver, ktorý si
vzala na kúpu bytu vo výške 466 eur mesačne, jej mesačné náklady sú vo výške 160 eur ako poplatky
bytovému družstvu, plyn vo výške 7 eur, elektrina vo výške 50 eur, telefón + televízia + internet vo
výške 50 eur mesačne. Matka ďalej spláca dlh za otca maloletej vo výške 150 eur mesačne. Maloletá

A. je žiačkou 6. ročníka Základnej školy na B., matka má výdavky na stravné v škole vo výške 20 eur
mesačne, zábezpeka vo výške 30 eur ročne, matka platí všetky výdavky maloletej na stravu, oblečenie,
kozmetiku, lieky, školské pomôcky, príspevok na ZRPŠ v škole vo výške 50 eur ročne. Matka má
zvýšené náklady na cestovné autobusom zo a do školy, navštevuje s maloletou kvôli diagnostikovanejrečovej vade špeciálnu triedu, maloletá je introvertné dieťa, stále je potrebné, aby sa jej matka naplno
venovala a vozila ju do a zo školy. Otec maloletej žije podľa vyjadrenia matky v podnájme, pracuje
celé roky na stavbách brigádne bez TPP, ako murár, robí fasády a podobne, vie si tak zarobiť aj 2.000

eur mesačne, podľa slov otca. Napriek tomu, že otec peniaze vždy mal, nikdy navrhovateľke – matke
riadne neprispieval na domácnosť a maloletú, čo bolo aj dôvodom dlhodobých nezhôd, matka nevie,
kde a ako otec peniaze míňal, ako s nimi hospodáril. Na záver uviedla, že otec je v produktívnom
veku, bez zdravotných problémov a schopný pracovať, preto matka nevidí dôvod, aby otec na výživu
maloletej neprispieval. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou A., matka styku nebráni, avšak otec o stretnutia

s maloletou nemá záujem, preto matka styk upraviť nežiada.
Na základe uvedeného žiadala matka súd, aby maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil
výživné v sume 300 eur mesačne od podania návrhu.

2. Dňa 16.01.2025 sa na tunajšom súde uskutočnilo prvé informatívne stretnutie rodičov. Matka na
stretnutí uviedla, že otec neplatí na dcéru nič, nedostala od otca nič za mesiace september až november,

otec sa s dcérou stretáva väčšinou vo večerných hodinách, vezme si ju na 3 – 4 hodiny, lebo cez deň je
údajne v práci. Maloletá podľa vyjadrenia matky nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou. Otec
má podľa matky aj dlhy na zdravotnej poisťovni, dal dcére na nákup 20 eur, a kúpil jej topánky.
Otecnastretnutíuviedol,ženesúhlasísozverenímmaloletejmatke,chcestriedavúosobnústarostlivosť,
matke neprispieval, lebo na tom neboli dohodnutí, čo sa týka platenia. Ďalej uviedol, že s matkou

nekomunikuje. Na záver uviedol, že občas sa mu podarí nejaká fuška, platí si nájom vo výške 500 eur
a má len bežné výdavky.

3. Z úradného záznamu na č. l. 43 zo dňa 30.01.2025 – rozhovor s maloletou, z ktorého záveru vyplýva,
že kolízny opatrovník neodporúča zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, z vyjadrení

maloletej je zrejmé, že chce byť zverená do starostlivosti matky a styk s otcom ponechať na dohode, tak
akodoteraz.Rovnakozvyjadrenímaloletejvyplynulo,žeotecnemádostatočnevytvorenépodmienkyna
realizovanie striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ otec tieto prekážky odstráni, môže si v budúcnosti
podať návrh na zmenu osobnej starostlivosti.

4.Nadruhominformatívnomstretnutírodičovkonanomdňa03.02.2025natunajšomsúderodičiadospeli
k čiastkovej dohode. Matka uviedla, že sa bude sťahovať s maloletou k svojim rodičom do Kráľovej,
nakoľko bude musieť predať byť a vyriešiť hypotéku, maloletá so sťahovaním problém nemá. Matka
uviedla náklady na starostlivosť o maloletú obedy v škole 40 eur mesačne, cestovné 15 eur mesačne,
oblečenie a obuv spolu v sume 50 eur mesačne, telefón – kredit v sume 15 eur mesačne, vreckové

na kartu 10 eur mesačne. Matka navrhla výživné v sume 250 eur mesačne a s navrhovanou výškou
výživného v sume 150 eur matka nesúhlasila.
Otec uviedol, že by chcel s dcérou tráviť viac času, preto by chcel striedavú osobnú starostlivosť, ale
keďže dcéra nesúhlasí, otec súhlasí so zverením do osobnej starostlivosti matky, na stretávaní sa budú
vedieť dohodnúť, výživné navrhol vo výške 150 eur mesačne.

Rodičia sa teda dohodli na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, styk žiadali neupraviť,
a právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia. Rodičia sa nedohodli na
výške výživného.

5. Matka na pojednávaní dňa 02.04.2025 uviedla, že trvá na podanom návrhu, výživné žiada určiť vo

výške 300 eur od podania návrhu, teda od 29.10.2024 s tým, že otec neprispel na výživu maloletej
od podania návrhu žiadnou sumou. Matka ďalej uviedla, že do augusta 2024 žila s otcom maloletej
v spoločnej domácnosti, otec si vtedy vyživovaciu povinnosť plnil, robil nákupy. Matka spláca hypotéku
vo výške 466 eur, býva iba s maloletou v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, je zamestnaná
vspoločnostiPepcoSlovakias.r.o.smesačnýmpríjmomvovýške1.000eur,vrátanedaňovéhobonusu.

Maloletá je žiačkou 6. ročníka základnej školy, matka jej platí stravu 40 eur. Otec si maloletú na víkendy
neberie, stretáva sa s ňou len asi dve hodiny týždenne. V novembri kúpil otec maloletej zimnú obuv.
Matka iný príjem ako zo zamestnania nemá.

6. Otec na vyššie uvedenom pojednávaní uviedol, že s návrhom matky na výživné v sume 300 eur

nesúhlasí, navrhol sumu 150 eur. Uviedol, že býva v E. v prenajatom byte, kde platí mesačne nájomné
vo výške 500 eur vrátane energií, má dlh na zdravotnej poisťovni vo výške 4.539,24 eur, ktorý dlh neplatí.
Má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie bez maturity, odbor predavač, v minulosti také zamestnanie
vykonával. Má dlh aj na daňovom úrade, nevie však o aký dlh ide. Momentálne je nezamestnaný, nie jeevidovaný na úrade práce, priznal, že minulý rok aj posledné obdobie vykonáva a vykonával fušky, a to
od času, odkedy zavrel živnosť v roku 2019, vyhlásil aj osobný bankrot, právoplatný 24.06.2020, odvtedy
len brigádne fušky, príjem nevedel uviesť. Otec ďalej uviedol, že nemá žiadne zdravotné obmedzenia

čo sa týka výkonu práce, má len jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej A., v domácnosti žije sám. Na
záver uviedol, že riadny pracovný pomer ako predavač nemá, lebo ho neláka tá práca, v stavebnej firme
má väčšiu voľnosť, vie že je to nelegálne, a preto neprezradí kde pracuje a pracoval. Na úrade práce
nie je evidovaný, lebo im nedôveruje.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 02.04.2025 žiadal schváliť čiastočnú dohodu rodičov, a určiť
výživné vo výške 300 eur.

8. Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa matky uviedla, že matke sa od posledného
pojednávania zmenili pomery tým, že vzhľadom na svojou sociálnu a majetkovú situáciu musela predať
byt v osobnom vlastníctve, do konca školského roka si musela prenajať byt, s výškou nájomného 1.000

eur za mesiac máj a 1.500 eur za mesiac jún, zaplatila nedoplatok správcovi bytového domu v sume
1.285 eur, spoločnosti Intrum sumu 3.200 eur, vyplatila hypotéku vo výške 63.431,73 eur. Matka si
bude obstarávať nové bývanie, uzatvorila dcére poistku vo výške 24,01 eur mesačne a za výlet do
Viedne zaplatila 25 eur. V záverečnej reči právna zástupkyňa uviedla, že nakoľko otec nepreukázal
výšku svojich príjmov a ani výšku svojich nákladov, navrhli, aby súd určil výživné v zmysle ustanovenia

§ 63 ods. 1 Zákona a rodine, t. j. ak si rodič nesplní povinnosť preukázania svojich majetkových
pomerov, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok
sumy životného minima, v spojitosti s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V uvedenom prípade, keď si je
otec schopný platiť nájomné vo výške 500 eur mesačne, tak nemôže byť pre neho problém prispievať
na výživu svojej dcéry sumou 300 eur. V konaní bolo preukázané, že otec je schopný pracovať, čo

nepoprel, avšak vyhýba sa oficiálnym zamestnaniam, z dôvodu svojej pohodlnosti, čo nemôže byť na
ujmu maloletej. Matka je riadne zamestnaná a poskytuje svojej dcére maximálnu starostlivosť, či už
finančne, alebo aj morálne, výchovne, snaží sa maloletej zabezpečiť všetky nevyhnutné potreby, avšak
jej príjmy nepostačujú na dostatočnú výživu. Otec matke nijako nepomáha odkedy opustil spoločnú
domácnosť, dcére neprispieva ani málom na jej potreby, čím sa aj matka dostala do nepriaznivej

finančnej situácie. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby súd prihliadol na to, že otec sa bezdôvodne
vyhýba výhodnejšiemu zamestnaniu, či práci. V konečnom návrhu žiadajú zveriť maloletú do osobnej
starostlivosti matky, a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť na maloletú v sume 300 eur mesačne.

9. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasia, žiadajú určiť výšku

výživného v sume 150 eur mesačne, otec preukázal, že mádlh na daňovom úrade vo výške 2.952
eur, voči ZP Dôvera vo výške 4.539, z príjmov, ktoré si dokáže otec zarobiť je schopný si platiť
len nevyhnutné výdavky na nájomné, stravu, drogériu, oblečenie a maximálne 150 eur na maloletú.
V prípade zameškaného výživného, žiadali splácanie v splátkach, na záver dodal, že otec dal maloletej
v tomto roku k jej sviatku 502 eur a na Veľkú noc 70 eur.

10. Kolízny opatrovník v záverečnej reči uviedol, že otec je zdravý, vie si zarobiť, na stavebných prácach
si vie zarobiť minimálne 1.500 eur, a keď si vie platiť 500 eur podnájom, tak nemôže byť problém platiť
výživné v sume 300 eur na dieťa. Otec si vie zarobiť na stavbách, nevedno koľko, preto navrhli výživné
vyššie ako 200 eur, skôr sa priklonili k sume 300 eur.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu
Okresného súdu Nitra sp. zn. 55P/182/2024, a zistil tento skutkový stav veci:

11.1 Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádza z nemanželského vzťahu matky F. B., nar.

XX.XX.XXXX, a otca I. B., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletej nežije od augusta 2024 s matkou
a maloletou v spoločnej domácnosti.

11.2 Maloletá A. je žiačkou 6. ročníka základnej školy, je zdravá. Výdavky matky na starostlivosť
o maloletú matka uviedla nasledovne: na stravu v škole 40 eur mesačne, cestovné 15 eur mesačne,

telefón 15 eur mesačne, vreckové 10 eur, oblečenie a obuv rpibližne 50 eur mesačne poistné vo výške
24,02 eur mesačne, výlet 25 eur ročne (alikvotne 2,08 eru mesačne), ZRPŠ 50 eur ročne (alikvotne 4,16
eur mesačne), pomerná časť aktuálneho nájomného vo výške 500 eur/osobu (nájomné vo výške 1.000
eur mesačne : 2 osoby), plus ďalšie výdavky na hygienu, stravu a iné, ktoré matka nevyčíslila.11.3 Matka maloletej je zamestnaná v spoločnosti Pepco s priemerným čistým mesačným príjmom vo
výške približne 1.000 eur, aktuálne býva s maloletou v prenajatom byte v Nitre, nakoľko byt, ktorý mala

v osobnom vlastníctve z dôvodu nepriaznivej finančnej situácii predala.

11.4 Otec maloletej je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie,
je zdravý, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vo výkone zamestnania. Otec má
stredoškolskévzdelaniebezmaturityvodborepredavač,tátoprácahovšaknebaví,vsúčasnostipracuje

načierno na stavbách, výšku svojho príjmu neuviedol ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Otec uviedol
výdavky na nájomné vo výške 500 eur mesačne plus nevyčíslené výdavky na stravu a oblečenie.

12. Podľa § 24 ods. 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 28 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, účasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti

vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a
povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol

ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine.

14. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd vychádzal z návrhu matky a súhlasom
otca s návrhom matky v časti zverenia maloletej a úpravy styku otca s maloletou. Rodičia ohľadomzvereniamaloletejastykuotcasmaloletouuzavrelinainformatívnomstretnutírodičovčiastočnúdohodu,
pretosúdzverilmaloletúA.B.,nar.XX.XX.XXXX,doosobnejstarostlivostimatky,astykotcasmaloletým
dieťaťom neupravil.

15. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z príjmových a majetkových pomerov oboch
rodičov a odôvodnených výdavkov na maloleté dieťa. Matka žiadala určiť výživné v sume 300 eur
a otec s touto sumou výživného nesúhlasil, navrhol sumu výživného vo výške 150 eur mesačne. Pri
rozhodovaní o úprave výšky výživného súd prihliadal aj na to, kto, akým spôsobom a v akom rozsahu sa

podieľa na starostlivosti o maloletú A.. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že osobnú starostlivosť
o maloletú zabezpečuje v plnej miera iba matka, styk maloletej A. s otcom sa aktuálne uskutočňuje len
v trvaní pár hodín do týždňa. Matka je zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške
1.000 eur, otec v súčasnosti neprispieva matke na výživu a starostlivosť o maloletú žiadnou sumou,
všetky náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletú platí výlučne matka. Maloletá A. je vo veku,
kedy sa náklady na jej výživu a starostlivosť budú priamo úmerne s vekom a meniacimi sa záujmami

a opodstatnenými potrebami zvyšovať. Je preto prirodzené, aby sa na týchto výdavkoch podieľali obaja
rodičiaspoločne,pokiaľjetovichmožnostiach,aaksútietovýdavkyprimerané,nienadhodnotenéalebo
zbytočne neúčelné a je to v záujme maloletej. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané
objektívne mesačné výdavky na maloletú spolu vo výške 660,26 eur mesačne (obedy v škole 40 eur,
oblečenie a obuv 50 eur, telefón 15 eur, vreckové 10 eur, cestovné do a zo školy 15 eur, poistka 24,02

eur, pomerná časť ZRPŠ – 50 eur/ročne : 12 mesiacov = 4,16 eur mesačne, pomerná časť výlet 25
eur/ročne : 12 mesiacov = 2,08 eur mesačne, pomerná časť nájomného 1.000 eur/2 osoby/mesačne
= 500 eur/osoba/mesačne), a tieto súd považoval za odôvodnené výdavky matky spojené s výživou
a starostlivosťou o maloletú A..
Pri určení výšky výživného súd teda zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa na každodennej osobnej

starostlivosti o maloletú A. žiadnym spôsobom nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančným plnením.
Súd dodáva, že pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté dieťa je povinný skúmať aj potenciálne
zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča, a na základe toho, súd zohľadnil pri výpočte výšky
výživného tú skutočnosť, že ak by bol otec zamestnaný či už v odbore predavač alebo vykonávaním
stavebných prác, mohol by na základe potenciálnych ponúk na webovom portáli profesia.sk dosahovať

mesačný príjem vo výške 1.700 – 2.000 eur v hrubom, t. j. približne 1.283 až 1.494 eur v čistom. Ako
mal súd preukázané z výpovede otca, otec je zdravý, schopný pracovať, dokáže si brigádami privyrobiť
na všetky svoje výdavky, avšak ako otec uviedol, nechce sa oficiálne zamestnať.
Súd v zmysle rozhodnutia NS SR R 65/2018, pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na to, do akej
miery sú potreby maloletej hradené z dávok štátnej sociálnej podpory, t. j. sumu prídavku na dieťa vo

výške 60 eur mesačne, avšak v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia, súd sumu prídavku na dieťa
nezapočítal do príjmu matky, nakoľko nejde o dávku nahrádzajúcu príjem matky, resp. stratu jej príjmu
(napr. dávka v hmotnej núdzi, príp. dávka v nezamestnanosti, na ktoré sa hľadí ako na príjem).
Súd postupoval pri výpočte výšky výživného v zmysle metodických tabuliek MS SR, t. j., že otcovi
prináleží platiť výživné na maloletú vo výške 22 % z príjmu. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal

z tej skutočnosti, že v prípade, ak by otec riadne zamestnaný, mohol by potenciálne dosahovať čistý
priemerný mesačný príjem vo výške približne 1.388,50 eur (priemerný čistý mesačný príjem vyššie
uvedených pracovných ponúk – 1.283 + 1.494/2 = 1.388,50 eur). Skutočnosť, že otec maloletej sa
nechce oficiálne zamestnať a dosahovať tak pravidelný mesačný príjem nemôže byť v neprospech
maloletej. Súd preto určil otcovi vyživovaciu povinnosť v takej výške, ktorú by bol schopný uhrádzať

v prípade, ak by bol zaradený do pracovného procesu či už vo forme zamestnania na pracovnú zmluvu
alebo na dohodu, z potenciálneho čistého príjmu vo výške 1.388,50 eur mesačne. Suma výživného 22
% z takto vypočítaného príjmu je vo výške 305,47 eur, súd však aj s ohľadom na návrh matky určil otcovi
maloletej výživné vo výške 300 eur.
Súd po ustálení všetkých objektívnych a vyčíslených mesačných výdavkov matky na starostlivosť

o maloletú v sume približne 660 eur mesačne, a prihliadnutím na prídavok na dieťa vo výške 60 eur
mesačne, ktorý prídavok síce pokrýva odôvodnené potreby maloletej, avšak nemožno ním nahrádzať
samotné platby výživného, ktorými sú rodičia detí povinní prispievať na ich výživu. Súd teda zistil, že
bez štátnej podpory tak zostala suma pravidelných odôvodnených potrieb maloletej v sume 600 eur
mesačne(660eur-60eursumaprídavku).Súdpozohľadnenítoho,žemaloletájecelýmesiacvosobnej

starostlivosti matky, a styk otca s maloletou sa uskutočňuje minimálne, čím je teda podiel starostlivosti
matky o maloletú väčší ako podiel otca, a na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, považuje
súd sumu výživného vo výške 300 eur mesačne za zodpovedajúcu ako odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa tak aj potenciálnym zárobkovým pomerom otca.16. Po takto vyhodnotených výsledkoch dokazovania, zohľadnenia stanoviska kolízneho opatrovníka
predneseného na poslednom pojednávaní, súd dospel k záveru, že návrh matky určenie výživného

v sume 300 eur mesačne pre maloleté dieťa je dôvodný, a súd v súčasnom období považuje určenú
sumu výživného vo výške 300 eur mesačne za primeranú jednak veku a odôvodneným potrebám
maloletej, ako aj potenciálnym možnostiam a schopnostiam otca.
Keďže súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným v sume 300 eur mesačne od
01.11.20229.10.4, vzniklo tak otcovi za čas od 29.10.2024 do 31.05.2025 zameškané výživné vo výške

2.129 eur (október 2024 – 300 : 31 dní = 9,68 eur/deň x 3 dni mesiaca október 2024 = 29,04 eur +
7 mesiacov x 300 eur = 29,04 eur + 2.100 eur = 2.129,04 eur). Túto sumu súd povolil otcovi splácať
v splátkach po 60 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky a to v zmysle ustanovenia §
232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pod následkami straty výhody splátok
a exekúcie.

17. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa súd upravil s poukazom na ustanovenia § 28
ods. 2 a 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorých rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom
rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo
ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, prípadne ak jeden z rodičov bol pozbavený
rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo

pozastavený (čo nie je daný prípad).

18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom
súde v Trnave.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(exekučný poriadok) v znení neskorších zmien alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa § 370 a

nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.