Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125203689
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125203689.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu:

T.P.T.-Slovakia s.r.o., Hraničná 12, 058 01 Poprad, IČO: 36 458 775, zast. JUDr. Beáta Kolcunová,
usadený euroadvokát, Teplická 2156/3, 058 01 Poprad, IČO: 55 981 941 proti žalovanému: Slovenská
republika,zast.MinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepubliky,Račianska71,81311Bratislava,IČO:
00 166 073, o náhradu škody 75 600,-- EUR s prísl. spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu z a m i e t a .

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorých

výška bude určená uznesením vyššieho súdneho úradníka tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 01. 2025 domáhal od žalovaného náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím v sume 75 600,-- EUR s príslušenstvom v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z.
2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, písomnými vyjadreniami strán, výpoveďou zástupcov strán na
pojednávaní, platobným rozkazom vydaným tunajším súdom vo veci 34Up/12/2019 zo dňa 27. 02.
2019, odporom voči tomuto platobnému rozkazu zo dňa 25. 03. 2019, výzvou tunajšieho súdu zo dňa

04. 07. 2019, vyjadrením žalobcu k odporu, žiadosťou o predbežné prejednanie sporu adresovanou
žalovanému, jeho odpoveďou a zistil tento skutkový stav:
4.Podľatvrdeniažalobcutentosadomáhalsvojhonárokunazaplateniesumy75600,--EURvočisvojmu
dlžníkovi obchodnej spoločnosti KLARTEC, spol. s r.o. v upomínacom konaní na tunajšom súde, ktoré
sa viedlo pod sp. zn. 34Up/129/2019. Okresný súd vydal platobný rozkaz dňa 27. 02. 2019, v ktorom
zaviazal túto spoločnosť, aby mu uhradila žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania, alebo aby
podala voči vydanému platobnému rozkazu odpor. V poučení zároveň uviedol, že ak je žalovaný ako aj

žalobca účtovnými jednotkami, musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom
uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje vo
svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie, že
údaje o uplatňovaní nároku uviedol v kontrolnom výkaze podľa § 78a zákona č. 222/2004 Z. z., musí
v odpore okrem všeobecného odôvodnenia uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku,
uviedol vo svojom kontrolnom výkaze a ak ju uviedol, v odôvodnení odporu musí uviesť také skutočnosti,
ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a svoje tvrdenia musí v lehote na

podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva Inak sa odpor nepovažuje za vecne
odôvodnený. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že mu bola doručená od
žalobcu faktúra, ktorú uviedol vo svojom kontrolnom výkaze a uplatňovaný nárok vedie v účtovníctve.
K odporu však nepripojil žiadne listinné dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho tvrdenie. Napriek tomu tunajšísúdvýzvouzodňa04.07.2017vyzvalžalobcu,abysavyjadrilkodporuazároveň,abyvlehote15dníod
doručenia výzvy navrhol pokračovanie v konaní voči žalovanej spoločnosti na súde. Vo svojom vyjadrení
k odporu namietal porušenie povinnosti okresného súdu, ktorý mal podaný odpor spoločnosti odmietnuť,

nakoľko tento v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní nebol vecne odôvodnený, a to
čo do dôvodu absencie osvedčenia odporu listinnými dôkazmi.
5. Žalobca sa v tomto konaní domáhal náhrady škody voči žalovanému v žalovanej výške z dôvodu
nezákonného rozhodnutia, za ktoré považoval výzvu tunajšieho súdu v konaní 34Up/129/2019 zo dňa
04. 07. 2019, aby sa vyjadril k odporu spoločnosti žalovaného voči platobnému rozkazu a aby navrhol

pokračovanie v konaní. Za nezákonné rozhodnutie považoval túto výzvu nakoľko pod nezákonným
rozhodnutím je treba podľa ustálenej súdnej praxe považovať rozhodnutie, ktoré nie je v súlade
s objektívnym právom. Daná výzva bola vydaná v rozpore s ustanovením § 11 ods. 1, ods. 4 v spojení
s § 12 ods.1 zákona č. 307/2016 Z. z., keď súd mal považovať podaný odpor za vecne neodôvodnený.
Pod nezákonným rozhodnutím sa dá podľa žalobcu rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej
moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom poukazoval v tomto smere na

uznesenie Najvyššieho súdu vydané pod sp. zn. 4MCdo/20/2009. Postupom podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody, Jeho nároku žalovaný
nevyhovel.
6. V žalobe uviedol, že vzniknutá škoda nemohla byť uplatnená titulom nesprávneho úradného postupu.
Svoj nárok opieral o ustálenú súdnu prax, podľa ktorej uplatňujúc materiálne chápanie práva, samotný

druh alebo formálne označenie rozhodnutia nemôžu byť samy o sebe jediným a rozhodujúcim dôvodom
naodmietnutierozhodnutiazhľadiskajehosúdnehopreskúmania,aksúinaksplnenépodmienkynajeho
prieskum. Citoval nález Ústavného súdu PL-ÚS 21/08, IV.ÚS 265/09, podľa ktorého nie je podstatné, ako
je príslušný právny akt formálne označený, ale to, či svojimi účinkami smeruje na konkrétnych adresátov
práva, ktorými zakladá priamo alebo sprostredkovane práva alebo povinnosti. Aj keď potom výzva

zo strany súdu nie je formálne označená ako rozhodnutie, spĺňa podľa jeho názoru všetky náležitosti
rozhodnutia, vrátane spôsobilosti zasiahnuť do jeho základných práv a slobôd .Súd uvedeným postupom
prekročil svoju právomoc a konal contra legem. V dôsledku akceptácie takéhoto odporu súdom, o jeho
nároku uplatnenom v upomínacom konaní v súčasnej dobe prebieha civilný spor na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 28Cb/78/2019, ktorý dosiaľ stále nie je ukončený. V priamej príčinnej súvislosti potom

s týmto nezákonným rozhodnutím došlo v jeho majetkovej sfére ku vzniku škody v žalovanej výške. Čo
sa týka škody, v zmysle ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požadoval skutočnú škodu,
keď následkom rozhodnutia tunajšieho súdu došlo reálne k zmenšeniu jeho majetku v žalovanej výške.
7. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné
predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci a z týchto dôvodov

posúdil aj žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku za nedôvodnú, čo mu oznámil písomným
podaním zo dňa 11. 01. 2022. Vzniesol námietku premlčania nároku v zmysle § 19 ods.1 zákona
č. 514/2003 Z. z. poukazujúc na tvrdenie žalobcu v žalobe, podľa ktorého mu mala škoda vzniknúť
v dôsledku výzvy zo dňa 04. 07. 2019, ktorú označil za nezákonné rozhodnutie. Aj keď nepokladal túto
výzvu za rozhodnutie a už vôbec nie za nezákonné, pre účely vznesenia námietky premlčania vychádzal

z toho, že žalobca sa o tvrdenom rozhodnutí dozvedel dňa 04. 07. 2019, a teda subjektívna premlčacia
lehota na uplatnenie jeho nároku začala plynúť týmto dňom a pokiaľ aj neplynula v období procesu
predbežného prerokovania nároku, márne uplynula najneskôr 02. 01. 2023. K podaniu žaloby došlo až
08. 01. 2025, po jej márnom uplynutí.
8. Uviedol, že žalobca ani nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle

zákona č. 514/2003 Z. z. Tento vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov:
- existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré možno považovať za škodovú udalosť,
- vznik škody,
- existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a škodou.
Namietal existenciu všetkých troch zákonných predpokladov.

9. Vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu mal za to, že pokiaľ žalobca opieral svoju argumentáciu
o znenie ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., označené nezákonné rozhodnutie v podobe
výzvy nemožno považovať za rozhodnutie a citovaný nález Ústavného súdu sa tejto problematiky
nedotýka. Výzva je iba neformálny úkon súdu a neukladá sa ňou žiadnemu účastníkovi konania
povinnosť. Nenadobúda právoplatnosť. Nemôže zakladať zodpovednosť štátu za škodu v zmysle

citovaného zákona.
10. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok možno uplatniť iba v prípade, ak
došlo u právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, k zrušeniu, zmene alebo zmene prenezákonnosť príslušným orgánom. Súd rozhodujúci o náhrade škody je potom viazaný rozhodnutím
tohto orgánu.
11. V danom prípade okresný súd nepochybne disponoval právomocou pre vydanie namietanej výzvy,

a teda nejednalo sa o prekročenie právomoci v zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.
12. Vo vzťahu k požadovanej náhrade škody poukázal na to , že náhrady škody sa žalobca domáha
v sume, ohľadom ktorej sa vedie na Okresnom súde v Trnave stále konanie. V prípade úspechu si môže
túto sumu vymáhať od protistrany. Ak súd rozhodne v jeho neprospech, je zrejmé, že na vyplatenie ním
požadovanej sumy mu nárok ani nevznikol. Domáha sa teda vyplatenia totožného nároku ako v tomto

konaní. Namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nezákonným rozhodnutím a škodou.
13. Žalobca k námietke premlčania žalovaného uviedol, že sa dozvedel o vzniku škody až dňa 13. 07.
2021, kedy mohol objektívne vyčísliť v peniazoch následky nezákonného rozhodnutia. Žalovaný takéto
tvrdenie považovallenzaúčelovéanajmäničímneodôvodnené.Poukázalnatúskutočnosť,žesamotný
žalobca požadoval v procese predbežného prerokovania nároku úrok z omeškania vo výške 8 % ročne
od 31. 01. 2017. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak je podmienkou uplatnenia práva

na náhradu škody zrušenie alebo zmena práv platného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
14. Na pojednávaní žalobca trval na žalobe ako aj na svojich doterajších argumentoch. K námietke
premlčania upresnil, že sa o škode dozvedel tesne pred požiadaním žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku, keď sa jeho firma ocitla v dôsledku nezákonného rozhodnutia v druhotnej platobnej

neschopnosti a začali sa voči nemu exekučné konania. Žiadal, aby súd neakceptoval námietku
premlčania a posúdil ju cez prizmu ustanovenia § 3 dobrých mravov, keďže žalobca nespôsobil
premlčanie svojou nečinnosťou a stále nebolo rozhodnuté o jeho nároku v konaní pred Okresným súdom
Trnava. Zástupkyňa žalovaného zotrvávala na svojich vyjadreniach a žiadala žalobu zamietnuť.
15. Z pripojenej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bolo zistené,

že táto žiadosť bola vypracovaná dňa 13. 07. 2021 a podaná v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. Argumenty a skutkový stav uvedený v nej sú totožné ako v návrhu v tomto konaní. Z oznámenia
o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 11. 01. 2022 žalovaným bolo zistené, že tomuto
bola doručená žiadosť zo strany žalobcu dňa 13. 07. 2021 /zrejme omylom uvedené, že v roku 2022/,
pričom ju nepovažoval za dôvodnú.

16. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

18. Žalobca sa domáhal svojho nároku z titulu nezákonného rozhodnutia.
19. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
20.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia

nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.
21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
23. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.(3) Lehota neplynie počas
predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,
najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

24. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie podľa § 3
ods. 4, žalovaný musí okrem skutočností podľa odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá
sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak
žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti,
ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na
podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne

odôvodnený.
25. Podľa § 12 ods. 1 zákona o upomínanom konaní č. 307/2016 Z. z. účinnému ku dňu 30. 06. 2021
súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný a) neoprávnenou osobou,
b) oneskorene,
c) elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11 ods. 2,

d) bez vecného odôvodnenia.
(2) O následkoch podľa odseku 1 musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
(3) Na účel zistenia skutočností podľa § 11 ods. 4 si súd pred rozhodnutím vyžiada súčinnosť príslušného
orgánu.
(4) Proti uzneseniu o odmietnutí odporu je prípustná sťažnosť.

26. Súd sa predovšetkým zaoberal námietkou premlčania nároku uplatneného žalobcom v konaní.
Špeciálna právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z. má v citovanom ustanovení § 19 ods. 1 stanovenú
3-ročnú premlčaciu dobu , ktorá začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V prípade,
že sa jedná o nárok na náhradu škody, u ktorého je podmienkou uplatnenia zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, v tomto zákonnom ustanovení je stanovený počiatok plynutia premlčacej

doby dňom doručenia oznámenia alebo rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.
27. Žalobca sa domáhal svojho nároku z titulu výzvy tunajšieho súdu zo dňa 04. 07. 2019, ktorú výzvu
považoval za rozhodnutie. Súd sa stotožnil s názorom zástupcu žalovaného, že o tom, že upomínací súd
nemieni vyznačiť právoplatnosť platobného rozkazu, sa dozvedel žalobca už okamihom doručenia tejto

výzvy a nie okamihom, keď začali voči jeho firme v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti exekúcie,
t. j. v období tesne pred žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku adresovanou žalovanému 13. 07.
2021. Žaloba bola potom na tunajší súd žalobcom podaná až 11. 01. 2025, t. j. po uplynutí 3-ročnej
subjektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 19 citovaného zákona a to aj po započítaní
lehoty, počas ktorej sa nachádzala žiadosť o prerokovanie nároku u žalovaného (od 11. 01. 2021 do

13. 07. 2022).
28.Súdsavšakstotožnilajsďalšouargumentáciounastranežalovanéhovtom,žežalobcanepreukázal
existenciu predpokladov pre vznik nároku v zmysle ustanovenia § 5 a nasledujúcich zákona č. 514/2003
Z. z.
29. Súd nepovažoval výzvu súdu v upomínacom konaní zo dňa 04. 07. 2019, aby sa vyjadril k odporu

žalovaného za nezákonné rozhodnutie. Mohlo by sa jednať o nesprávny úradný postup (hoci si súd za
účelom zistenia skutočností podľa § 11 ods. 4 zák. č. 307/2016 Z. z. vyžiadal súčinnosť príslušného
orgánu), ale samotný žalobca výslovne v žalobe uviedol, že sa z tohto titulu svojho nároku nedomáha.
Pokiaľ by sa však aj mala posudzovať predmetná výzva svojimi dôsledkami za nezákonné rozhodnutie,
nárok z tohto titulu by vznikol na strane žalobcu len v prípade, ak došlo k jeho zrušeniu alebo k zmene pre

nezákonnosťpríslušnýmorgánom,čosavdanomprípadenestalo.Súdrozhodujúciožalobenanáhradu
škody proti štátu nie je oprávnený posudzovať tvrdený nesúlad nezrušeného rozhodnutia so zákonom.
30. Pokiaľ žalobca zrejme s poukazom na znenie ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.
argumentoval tým, že súd v danom konaní prekročil svoju právomoc, súd k tomu dodáva, že takúto
výzvu bol v zmysle zákona o upomínacom konaní súd oprávnený vydať, a teda nedošlo z jeho strany

k prekročeniu právomoci.
31. Súd sa ďalej stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca ani nepreukázal vznik škody, ktorá mala
predstavovať sumu uplatnenú v upomínacom konaní, nakoľko stále prebieha o tomto nároku konanie
na Okresnom súde Trnava. Nedošlo potom ani v priamej príčinnej súvislosti s tvrdeným nezákonnýmrozhodnutím súdu v upomínacom konaní k predmetnej škode v majetkovej sfére žalobcu. Naopak
vyhovením tejto žaloby v tomto konaní a zároveň aj v konaní pred Okresným súdom v Trnave by mu
vznikol nárok na totožné plnenie . Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom môže vzniknúť len vo vzťahu k takémuto zmenšeniu
majetku účastníka konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a iba týmto
postupom, čo nie je daný prípad.
32. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol ako bezdôvodnú.
33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore tak, že úspešnému žalovanému

súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy

toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).