Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 56Cb/138/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325208581
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:1325208581.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra sudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: ASBIS SK spol. s r.o. so
sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, IČO: 31 382 541, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o. so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, 821 09
Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Best Press s.r.o. so sídlom
Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 836 921, o nariadenie neodkladného opatrenia a eventuálne

zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca podal dňa 05.11.2025 na Mestský súd Bratislava III. návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako kauzálne príslušnému dňa 28.11.2025.

Podaným návrhom sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude uložené
žalovanému, aby sa zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami na bankovom účte IBAN: A.
vedenom v Revolut Bank UAB, so sídlom Konstitucijos pr. 21B, Vilnius, LT – 081 30, Litva, IČO (číslo
spoločnosti): 304580906 (ďalej len „účet v banke“) do výšky 16 950 429,49 eura do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej eventuálne pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým

by súd zriadil v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 16 950 429,49
eura záložné právo k pohľadávkam žalovaného z účtu v banke a to vrátane účtov zriadených
a peňažných prostriedkov pripísaných po nariadení tohto zabezpečovacieho opatrenia do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Návrh žalobca odôvodnil tým, že má so žalovaným obchodný vzťah,
ktorého predmetom sú dodávky tovaru pre žalovaného a na základe týchto dodávok tovaru žalobca
vystavil faktúry špecifikované v návrhu v období od 16.06.2025 do 19.08.2025, z ktorých žalovaný

uhradil iba časť a celková dlžná suma predstavuje 16 950 429,49 eura. Žalovaný nepopiera existenciu
ani právny dôvod nárokov žalobcu a tieto prostredníctvom svojho právneho zástupcu uznal, pričom
žalobca vyčerpal všetky dostupné mimosúdne prostriedky na dosiahnutie dobrovoľnej úhrady, avšak
k plneniu zo strany žalovaného nedošlo. Doterajšie správanie žalovaného vyvoláva dôvodnú obavu,
že v prípade neposkytnutia ochrany zo strany súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia
dôjde k odlivu finančných prostriedkov z bankových účtov žalovaného a k zmareniu budúcej exekúcie.

Žalobca dôvodne predpokladá, že žalovaný nemá dostatočný majetok na plnenie svojich záväzkov,
keďže z účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2024 vyplýva, že nevykazuje žiaden dlhodobý
majetok typu nehnuteľností a dlhodobý nehmotný aj dlhodobý finančný majetok sú taktiež nulové.
Okrem toho rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 10.01.2025 č.k. 1T/4/2024 bol žalovaný
právoplatne odsúdený za spáchanie zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti a jediný spoločník
a konateľ žalovaného bol právoplatne odsúdený za spáchanie zločinu podvodu, zločinu falšovania

a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky,
zločinu sprenevery a zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Žalovaný v písomnej komunikácii sožalobcom opakovane deklaroval, že platba bola odoslaná, avšak peňažné prostriedky neboli na účet
žalobcupripísanéatedažalovanýuviedolžalobcudoomylu.Žalobcapoukázalnaskutočnosť,ževtomto
prípade nejde o bežnú obchodnú pohľadávku, ale o pohľadávku s mimoriadne vysokou istinou, pričom

podľa dostupných informácií tovar dodaný žalovanému bol ním ďalej predaný jeho odberateľom. Podľa
žalobcu boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže osvedčil dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj obavu z ohrozenia exekúcie a navrhované
opatrenie je účinné. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
a pre prípad, ak by mal súd za to, že účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením možno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, tak navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie – zriadenie
sudcovského záložného práva k pohľadávkam žalovaného z účtu v banke.

2./ Žalobca k návrhu pripojil mailovú komunikáciu s právnym zástupcom žalovaného, z ktorej vyplýva,
že žalovanému zaslal výzvu na úhradu splatných záväzkov, na ktorú žalovaný reagoval podaným zo
dňa 06.10.2025 (č.l. 9) a v ktorom uviedol, že nepopiera pohľadávky žalobcu a vynakladá všetko

úsilie, aby dlžnú sumu uhradil čím skôr. Opätovnú výzvu na úhradu splatných záväzkov zaslal žalobca
žalovanému listom zo dňa 28.10.2025 a požiadal ho o zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 10 dní odo
dňa doručenia tejto výzvy, ktorá bola žalovanému zaslaná mailom a zároveň aj podaná na poštovú
prepravu dňa 30.10.2025, pričom bola uložená do 17.11.2025. Okrem toho žalobca doložil doklad
o nadviazaní zmluvného vzťahu so žalovaným (č.l. 14), ktorý obsahoval identifikačné údaje žalovaného

a jeho konateľa, ako aj údaje o bankovom účte žalovaného v Litve a taktiež faktúry (č.l. 16-26), ktoré boli
vydané žalobcom v období od 16.06.2025 do 19.08.2025 a ktorými si žalobca vyfakturoval spolu sumu
17 255 429,49 eura s tým, že z tejto sumy bola uhradená iba časť vo výške 305 000 eur.

Podľa § 343 ods. 1 – 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym

rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 324 ods. 1 – 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľaods.2,písm.c/,d/,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladalasurčitými
vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
3./ Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese.
Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná
úprava pomerov strán sporu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania alebo

v jeho priebehu žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej.
Pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že

existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovizabezpečovaciehoopatreniaajehonávrhmusíobsahovaťvšetkynáležitostiumožňujúce
jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčeniedôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy,
že exekúcia bude ohrozená.

4./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva
na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa s cieľom zamedziť
alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho zriadenie, b/
spôsobilý predmet záložného práva – veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

5./ Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení
uvedené v ustanovení § 324 a nasl. CSP, je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným

účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky
veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou
postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné
právo. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu
bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného,
ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom
ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na
základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu.

6./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu
konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť
rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie.
Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak

striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností
dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené
platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom
(uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 294/2020 zo dňa 04.08.2020).

7./ Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže
vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento
peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené
podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

8./ Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť, že existuje

obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca
súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či
zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať

zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahu do majetkových
pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto
prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

9./ Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli
osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrenímobmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie
súduprvejinštancieozabezpečovacomopatreníjerozhodujúcistavvčasevydaniarozhodnutia.Druhou

nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej
ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie
a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej
miery, že právo resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava

v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu,
proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia
práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených
podmienok, čo je odôvodnené osobitnou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade
nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

vyhovieť.

10./ Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3
CSP. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia
k zabezpečovaciemu opatreniu. Z uvedeného vyplýva, že regulovanie vzťahov prostredníctvom

inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením.
Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti podania
v súlade s § 127 CSP ako aj všeobecné náležitosti žaloby v súlade s § 132 CSP.

11./ Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak zároveň ako eventuálny

návrh aj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže zabezpečovacie opatrenie v prípade
peňažných pohľadávok má prednosť pred neodkladným opatrením, nariadenie neodkladného opatrenia
z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky je možné pripustiť iba
vtedy, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné
konkrétne dôvody. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu preto súd najskôr skúmal, či je možné nariadiť

zabezpečovacie opatrenie, ktorým by bolo zriadené sudcovské záložné právo k pohľadávkam
žalovaného z účtu v banke v Litve, pričom dospel k záveru, že takéto zabezpečovacie opatrenie ak
by aj bolo nariadené súdom, je v zahraničí nevykonateľné, keďže prakticky ide o zablokovanie účtu
žalovaného nachádzajúceho sa v banke v Litve a dosiahnutie tohto účelu je možné len nariadením
neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu súd skúmal, či vzhľadom na skutkové okolnosti uvedené

žalobcom je možné nariadiť také neodkladné opatrenie, výsledkom ktorého bude zablokovanie účtu
žalovaného v banke v zahraničí. Podľa názoru súdu vydanie neodkladného opatrenia v takom znení,
ako sa domáhal žalobca nie je možné a pokiaľ by súd takéto neodkladné opatrenie aj vydal, bolo by
taktiež v zahraničí nevykonateľné, pretože zablokovanie účtu v banke v zahraničí možno dosiahnuť
len postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15.mája 2014,

ktorým sa zavádza postup pre európsky príkaz na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné
vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach. Uvedené nariadenie sa vzťahuje len na
cezhraničné prípady a upravuje postup, ktorým je možné efektívne dosiahnuť zablokovanie finančných
prostriedkov na bankovom účte dlžníka vedenom v členskom štáte. Na toto nariadenie nadväzuje
zákon č. 54/2017 Z.z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov, kde z ustanovenia § 1 ods. 1,2

vyplýva, že európsky príkaz na zablokovanie účtov je neodkladné opatrenie nariadené podľa osobitného
predpisu (citované nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 655/2014) a na konanie o príkaze na zablokovanie
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. S poukazom na citovanú zákonnú úpravu má súd za to,
že v prejednávanej veci je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ale len takým postupom, ako upravuje

zákon č. 54/2017 Z.z. v spojení s nariadením EP a Rady EÚ č. 655/2014. Cieľom tejto zákonnej úpravy
je poskytnutie možnosti veriteľovi dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia vo forme európskeho
príkazu na zablokovanie účtov, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré
má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, a to v prípade, ak hrozí, že bez
takéhoto opatrenia bude následne vymáhanie jeho pohľadávky resp. nároku voči dlžníkovi zmarené

alebo podstatne sťažené. Súd nariadi banke, ktorá vedie účet osoby, proti ktorej príkaz na zablokovanie
smeruje, aby zablokovala sumu peňažných prostriedkov do výšky uvedenej v príkaze na zablokovanie
z účtu tejto osoby a neumožnila tejto osobe s peňažnými prostriedkami do tejto výšky nakladať.12./ Súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia eventuálne zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť, keďže ani
jeden z týchto prostriedkov zákonnej ochrany vydaných či už podľa ustanovenia § 324 a nasl. CSP alebo

§ 343 CSP by nebol vykonateľný a nespôsobil by zablokovanie finančných prostriedkov žalovaného na
účte v banke v zahraničí a preto jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Dosiahnutie účelu sledovaného
žalobcom je možné iba postupom podľa nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 655/2014 v spojení so zákonom
č. 54/2017 Z.z., ktoré upravujú vydanie neodkladného opatrenia vo forme európskeho príkazu na
zablokovanieúčtovapreto žalobcabymalpodľatýchtopredpisovpostupovať.Okremtohosúdpovažuje

za potrebné uviesť, že zo strany žalobcu neboli ani preukázané všetky predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, keď žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal
obavu z ohrozenia exekúcie, pretože takýmto dôkazom nemôže byť iba samotná výška jeho pohľadávky,
keď žalovaný na výzvu na zaplatenie reagoval uznaním pohľadávky a vyslovením snahy uvedenú
pohľadávku zaplatiť. Žalobca však podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ešte predtým
ako uplynula lehota na plnenie stanovená v jeho opätovnej výzve zo dňa 28.10.2025 a navrhol také

neodkladné a zabezpečovacie opatrenie, ktoré nie sú účinné pre ich nevykonateľnosť v zahraničí.
Podľa názoru súdu štatutárni zástupcovia žalobcu nekonali s dostatočnou odbornou starostlivosťou
a žalovanému (spoločnosť s jediným spoločníkom a konateľom, ktorého výška vkladu predstavuje 5 000
eur) poskytli v priebehu 3 mesiacov viacerými dodávkami tovar v hodnote za vyše 17 miliónov eur
napriek tomu, že zo strany žalovaného bola uhradená iba nepatrná časť z predchádzajúcich faktúr a iba

samotné poukazovanie na rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný ako aj jeho konateľ
odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, pri ktorej bola spôsobená škoda značného rozsahu nepostačuje
na preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie.

13./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania

nepriznal, i keď mal plný úspech v konaní, nakoľko návrh bol voči nemu v celom rozsahu zamietnutý,
avšak v súvislosti s týmto konaním žalovanému žiadne trovy nevznikli, keďže rozhodnutie o návrhu
žalobcu sa žalovanému ani nedoručuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia na Okresný súd Nitra.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).