Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Er/498/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608207137
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2026:6608207137.4

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX,
XXX XX C., vedenej pod sp. zn. EX 4015/08 súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom (pôvodne
vedenásúdnymexekútoromJUDr.RudolfKrutý,PhD.),ExekútorskýúradBratislava,sosídlomZámocká

30, 811 01 Bratislava, o vymoženie 954,66 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e s a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Povinná doručila tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g), resp.
l) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnila tým, že na Slovensku je žiaľ bežnou praxou, že veritelia
obchádzajú normy určené na ochranu spotrebiteľa tak, že spotrebiteľovi automaticky uvádzajú v zmluve

buď IČO spotrebiteľa alebo že účelom úveru je jeho podnikanie, povolanie alebo zamestnanie, a to aj
v prípadoch keď osoba nemala vôbec živnostenské oprávnenie alebo toto oprávnenie síce mala, ale
úver brala za účelom zabezpečovania osobných potrieb a potrieb domácnosti. Takáto nekalá obchodná
praktika je zákonom zakázaná, neprípustná a úplne popiera zmysel § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
a § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., podľa ktorých rozhodujúci je skutočný
účel úveru a nie formálne označenie účastníka zmluvy alebo uvedenie formálneho účelu úveru v zmluve.

Aj v danom prípade povinný poskytnutý spotrebiteľský úver (formálne automatické označenie povinného
prostredníctvom „IČO“) potreboval a použil len na osobné účely pre potreby svojej rodiny a domácnosti.
Povinná prevádzkovala do 16.03.2009 pohostinstvo ako živnostník a v čase čerpania pôžičky v máji
2007 nepotrebovala peňažné prostriedky na podnikanie a predmetnú pôžičku vo svojom účtovníctve
ani neuviedla.
Exekučným titulom na základe ktorého sa vedie exekúcia voči povinnému je Rozhodcovský rozsudok,

sp.zn.: SR 00093/08 zo dňa 07.02.2008 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Stály
rozhodcovský súd priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 29.760,- Sk s príslušenstvom spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 10.05.2007. V predmetnom
prípade je rozpor s verejným poriadkom a súčasne aj neprípustnosť vykonávanej exekúcie v tom, že
stály rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal exekučným

titulom, rozhodol bez toho aby bola vôbec založená právomoc rozhodcovského súdu v konaní konať
a rozhodovať. Zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzatvoril povinný ako spotrebiteľ. Právny vzťah medzi
povinným a oprávneným je vzťah spotrebiteľský. Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje v bode
17. nepriateľskú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská zmluva. Poukazuje na skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúca značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach spotrebiteľa ako taká je neplatná, v dôsledku čoho nebola daná právomoc

rozhodcovského súdu. V prípade rozhodcovskej zmluvy povinný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť
jej obsah. Vzhľadom na predformulovaný charakter textu je jasné, že nebola dojednaná individuálne,čo znamená, že takáto podmienka musí byť považovaná za neplatnú. V súvislosti s rozhodcovskou
zmluvou dáva do pozornosti, že takéto dojednanie priamo vylučuje všeobecný súd, ktorý by bol
na prejednanie príslušný. Výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane, ktorá podáva

žalobný návrh. Spotrebiteľ v prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, stráca reálne
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Zároveň riešením sporu vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany právneho vzťahu, nie sú žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností
navrhuje povinný exekúciu vedenú JUDr. Rudolfom Krutým pod č. EX 4015/08 zastaviť podľa § 57 ods.
1 písm. g) resp. l) Exekučného poriadku a s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku povinný
žiada, aby súd náhradu trov exekúcie uložil oprávnenému.

2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).

4. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku).
Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé
rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcie sa navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu. Rozsah prieskumnej
činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie,

či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní.
V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50), na
prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka

konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

5. Preto súd najskôr skúmal, či je splnený predpoklad na vedenie exekúcie - spôsobilý exekučný
titul. Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

sp. zn. SR 00093/08 zo dňa 07.02.2008, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a
povinným dňa 10.05.2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné dojednania zmluvy o úvere.
Uvedené všeobecné podmienky v bode 17 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde.

6. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V

zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
uzavretou podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na posúdenie, či sa jedná

o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je, či
sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka tiež nie je žiadnou prekážkou v aplikácii všeobecných ustanoveníObčianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa
vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

8. V zmluve je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu,
IČO-m a ďalšími údajmi. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej úverovej zmluve nie
je z jej obsahu možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský
subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne
ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie povinného v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú

typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu
a trvalé bydlisko) ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO,
miesto podnikania). Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú
zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia
zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej
časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje

charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa (rodné číslo, číslo občianskeho preukazu),
nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným, napríklad
z občianskeho preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr. Občiansky
preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr.
ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy

priamo zahrnuté. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka
jednoznačne určiť, či povinný zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojím obchodným menom a IČO-m
alebo ako fyzická osoba pod svojim menom, priezviskom a rodným číslom, a teda nie je možné ani určiť
či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej osobe.

9. Zo znenia zmluvy a jej grafickej úpravy je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je uzatvorená na
vopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti
opakovane,návrhzmluvyboltedavytvorenýveriteľomadlžníkknemulenpristúpil.Platítedavšeobecne
platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,
javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu

je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej
viere využiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Text zmluvy je
preto prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť.

10. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné

bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o
poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania, či podnikania, prípadne uvedenie identifikačného
čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto
údajeneposkytujúodpoveďnaotázku,vakomodborepodnikaniapovinnývykonávasvojupodnikateľskú
činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má.

Iné dôkazy okrem predmetnej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený
nepredložil.

11. Po oboznámení sa so zmluvou o úvere, uzavretou medzi oprávneným a povinným mal súd
preukázané, že vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka v zmluve nie je možné určiť ani jednoznačne

preukázať, kto bol účastníkom uvedeného právneho vzťahu na strane dlžníka pri uzatváraní zmluvy,
či fyzická osoba alebo podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, pričom túto nejasnosť nie
je možné s jasným logickým záverom odstrániť ani výkladom zmluvy. Následne nie je možné určiť, či
dlžník konal v rámci predmetu svojej činnosti nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj pri jej plnení. Vyhlásenie
o účele poskytnutia finančných prostriedkov nepreukazuje konanie v rámci predmetu podnikateľskej

činnosti pri uzatváraní zmluvy a ani nepreukazuje, že poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníkom
skutočne použité na účel, ktorý dlžník pri uzatváraní zmluvy vyhlásil. Záväzok, ktorý by mu toto ukladal
ako povinnosť, zo zmluvy o úvere nevyplýva. Na základe už uvedených okolností uzatvárania zmluvy a
obsahu zmluvy súd v predmetnej veci nemal preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahumedzi účastníkmi, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je v zmysle legálnej definície podľa § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá nekoná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti, a naopak „nespotrebiteľom“ je ten, kto pri uzatváraní a plnení zmluvy koná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, ako aj s
poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 súd dospel k názoru, že zmluvu je potrebné
vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka. Pokiaľ teda nebol preukázaný
jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy, logicky nemožno vyvodiť z

uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský
charakter alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter, je situácia ohľadom
aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. Z právnej úpravy obsiahnutej v
§52 až §54 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená
medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský
a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter

(§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu
rieši ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené súd
dospel k názoru, že vecná pôsobnosť noriem obsiahnutých v ustanoveniach § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka, ako aj smernice Rady 93/13/EHS na právny vzťah zo zmluvy o úvere v danej veci je daná.

12. Na základe uvedeného súd uzavrel, že zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania je
nutné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka a súčasne je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.

13. V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne
právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní
aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení
Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

14. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica“) stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom „neboli záväzné pre
spotrebiteľa“. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných

strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

15. Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

16. Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je
„neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať

mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane“.

17. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) „povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,

že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveňinformovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941). Ochrana, ktorú smernica

priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C-473/00, Zb. s.
I-10875)“.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo

zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,
resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

19. Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že
„podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej

jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť

alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku
Smernici.Nadruhejstranetátopodmienkauľahčujepredajcovialebododávateľovipripraviťsanaproces
a robí mu to menej obtiažnym.

20. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru, kde je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava alebo pred príslušným súdom.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

22. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Vychádzajúc však z povahy samotnej

zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby
medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči
druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu
v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, teda znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú
podmienku a to v neprospech spotrebiteľa.

23. Rozhodcovská doložka v úverovej zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do zmluvných dojednaní ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej) zmluvy o úvere. Táto

splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť,
alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

24. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.25. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano

Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného
v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je

povinnosťoučlenskýchštátovaichorgánovzabezpečiť,abynekalépodmienkyvzmluváchnezaväzovali
spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval
exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku
brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 57 ods. 1, písm. g) EP vyhlásil za
neprípustnú a v celosti zastavil.

27. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).