Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 67C/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126202169
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126202169.1

Uznesenie

Mestský súd Košice, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX XXX/X, E.,
proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, E. – A., E. G., toho času hospitalizovaný na II. Psychiatrickej
klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, pracovisko Rastislavova 43, Košice o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému nevstupovať do obydlia na adrese X. XXXX XXX/X, E. – E..

II. Neodkladné opatrenie podľa výrokov I. nariaďuje na obdobie 30 dní od doručenia tohto uznesenia
žalovanému.

III. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

IV. Poučuje žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené.

V. Poučuje žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej, pričom v konaní iniciovanom podanou
žaloboubudústranami„žalovanývtomtokonaní“akožalobcaa„žalobkyňavtomtokonaní“akožalovaná

a predmetom konania bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia.

VI. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom, doručeným súdu dňa 6.2.2026, domáhala, aby súd žalovanému zakázal

vstupovať do obydlia na adrese X. XXXX XXX/X, E. – E.. Žiadala tiež, aby zákaz priblíženia a jeho
dodržiavanie bolo kontrolované technickými prostriedkami.

2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 6.2.2026 podala návrh na rozvod a úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom z dôvodu agresívneho správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobkyni,
z dôvodu užívania drog a psychiatrických diagnóz žalovaného. Návrh na rozvod žalobkyňa podala po

dlhom zvažovaní a po eskalácii konfliktov so žalovaným, pričom ju v tom utvrdila jeho hospitalizácia
na psychiatrickom oddelení, aktuálne od 25.1.2026. Počas hospitalizácie neprejavil záujem o deti,
zameriava sa výhradne na uspokojovanie vlastných potrieb (mobil, cigarety, sladkosti) aj to sa ozýva len
svojej matke s požiadavkami. Dňa 4.2.2026, keď žalobkyňa žalovanému oznámila, že podá návrh na
rozvod s tým, aby si po prepustení prišiel pre veci a aby sa odsťahoval, opätovne sa začal žalobkyni
vyhrážať a urážať ju. Dom v ktorom bývajú, patrí bratovi žalobkyne. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že

by sa niečo mohlo stať jej alebo jej mame, ktorá rovnako býva v predmetnom dome. Brat žalovanej
zrušil žalovanému na predmetnej adrese trvalý pobyt z dôvodu jeho excesov. Žalobkyňa sa obáva najmänestáleho správania sa žalovaného, nakoľko je hospitalizovaný na psychiatrii, pričom odmieta liečenia
a lieky. Jeho stav je spojený so závislosťou na omamných látkach. Žalobkyňa sa obáva, že slovné útoky
by mohli prerásť k fyzickému násiliu k žalobkyni, deťom pres. matke žalobkyne.

3. Žalobkyňa v konaní predložila lekársku správu - nález Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura
Košice z 20.1.2026 z ktorej vyplýva, že žalovaný sa uvedeného dňa dostavil do psychiatrickej
príjmovej a konziliárnej ambulancie v doprovode rodiny. V náleze sa okrem iného konštatuje oslabený
kontakt žalovaného s realitou, emočná labilita, nálada elevovaná s prechodmi do dysforie, paranoidné

nastavenie, megalomanské bludné obsahy v myslení, škodlivé užívanie alkoholu a drog.

4. V konaní predložila uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru V Košiciach, sp. zn.
ČVS: ORP-3090/JA-KE-2024 zo dňa 30.11.2024 z ktorého vyplýva, že vo veci podozrenia z prečinu
nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že dňa 11.111.2024 v presne
nezistenom čase sa mal počas jazdy vozidlom vyhrážať žalobkyni slovami „aby si vedela zabijem tvoju

matku, tvojím bratom skazím život a zruším im hypotéky“ „a taktiež po slovnej nezhode zo dňa 9.11.2024
uviesť slová „najradšej by som ti odrezal hlavu sekerou“, čím u žalobkyne svojimi vyhrážkami vzbudil
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie bola vec odovzdaná na prejednanie priestupku.

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 78Pu/2/2026, súd zistil, že z predloženého oznámenia

o nedobrovoľnej hospitalizácii zo dňa 26.1.2026 vyplýva, že žalovaný bol prijatý dňa 25.1.2026 o
10:05 hod. na II. Psychiatrickú kliniku kde bol privezený RZP za asistencie polície pre neprimerané
správanie, paranoidné percepcie, hyperaktivitu, susp. rozvoj psychózy pri užívaní psychostimulancií.
Status psychicus: pri vedomí, dräger negat., verbálny kontakt nadviaže, spontánne rozpráva, logorea,
orientovaný, PMT živé, vysoká intrapsychická tenzia, poruchy vnímania nezistené, myslenie zrýchlené,

v anamnéze paranoidné perzekučné a megalomanské obsahy, akt. Pravdepodobne dissimulácia,
nálada elevovaná, až hypomanická, strata kontroly, míňanie financií, nepriliehavá emotivita, abúzus
psychoakt. 1. v anamnéze, neprimerané správanie dľa údajov od rodiny, verbálna agresivita, dyssomnia.
Dg.: F15.8 Iná porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním iných stimulancií vrátane kofeínu,
F60.8 Nevyrov$n$ná osobnostná báza s rysmi impulzivity. Ošetrujúca lekárka H. E. sa dňa 28.1.2026

vyjadrila, že pacient bol prijatý na II. Psychiatrickú kliniku dňa 25.1.2026, bol privezený záchrannou
službou, kedy bola prítomná aj polícia pre neprimerané správanie, paranoidné percepcie, hyperaktívny
v domácom prostredí, rodina udáva , že komunikuje s AI, písal I. H., sú prítomné paranoidné percepcie,
je pozitívna drogová anamnéza, prítomná psychostimulácia - pervitín, ktoré užíva, rozvoj psychózy v
tomto stave, intoxikačná psychóza Lieky neužíva, odmieta lieky užívať, tým pádom je ťažká komunikácia

v ambulantných podmienkach. Na II. Psychiatrickej klinike bol hospitalizovaný v roku 2024 v júni, ale
po štyroch dňoch odvolal súhlas. Zvažovala sa hospitalizácia pre akútnu psychotickú poruchu, nešiel
do nemocnice, až teraz rodina zavolala záchranku pre neprimerané správanie v domácom prostredí.
Neužíva lieky, nechce brať lieky, je tam riziko ohrozenia seba samého ako aj okolia, môže dôjsť pod
vplyvom drogovej psychózy aj k poškodeniu seba ako aj okolia. Predpokladaná dĺžka hospitalizácie cca

2-3 týždne. Žalovaný uviedol, že doma sa pohádal s manželkou, ona zavolala policajtov, záchranku a
priviezli ho na II. Psychiatrickú kliniku. Dávajú mu lieky, tabletky na spanie. Tretí krát je na psychiatrii
hospitalizovaný, doma užíval lieky. Uviedol, že nepotrebuje žiadnu zdravotnú starostlivosť, nesúhlasí
s hospitalizáciou. Má dve deti, ktoré potrebujú otca. Nechápe čo je za postup keď výmena názorov v
rodine zvrtne na takýto stav, že ho zoberú na psychiatriu. Psychiatricky ho liečia aj ambulantne.

6. Z úradného záznamu zo dňa 6.2.2026 súd zistil, že ošetrujúcou lekárkou žalovaného bolo oznámené,
že v závislosti od jeho zdravotného stavu môže byť žalovaný z ústavnej starostlivosti prepustený
v rozmedzí dní 9.2.2026 až 15.2.2026.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

12. Podľa § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť

kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

13.Podľa§2ods.1písm.a)zákonač.78/2015Z.z.okontrolevýkonuniektorýchrozhodnutítechnickými
prostriedkami, na účely tohto zákona sa rozumie kontrolou technickými prostriedkami činnosť, ktorou
sa zisťuje dodržiavanie zákazov, povinností alebo obmedzení uložených rozhodnutím prostredníctvom
technických prostriedkov a centrálneho monitorovacieho systému.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami, technickými prostriedkami sú: a) osobné identifikačné zariadenie, b) zariadenie na
kontrolu prítomnosti v mieste výkonu rozhodnutia (ďalej len "zariadenie na kontrolu prítomnosti"), c)
zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, d) zariadenie varovania blízkosti, e) zariadenie

kontrolypožitiaalkoholu,f)zariadeniehlasovéhoovereniaprítomnostikontrolovanejosoby,g)zariadenie
probačného a mediačného úradníka.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami,osobnéidentifikačnézariadenieumožňujejednoznačnúidentifikáciukontrolovanejosoby.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami, zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby umožňuje kontrolu pohybu a pobytu
kontrolovanej osoby na základe určenia jej aktuálnej geografickej polohy.

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami, zariadenie varovania blízkosti umožňuje detekciu priblíženia sa kontrolovanej osoby k
chránenej osobe a okamžité varovanie chránenej osoby.

18. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými

prostriedkami, chránená osoba musí mať pri sebe zariadenie varovania blízkosti počas celého trvania
kontroly technickými prostriedkami.

19. Podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami, kontrolu technickými prostriedkami možno vykonať, ak sú technické prostriedky k

dispozíciiaaksúsplnenémateriálno-technicképodmienkyichpoužitia.Materiálno-technicképodmienky
použitia technických prostriedkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa § 326 ods. 2 CSP, ak návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr

do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.24. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

25. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

26. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

27. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

28. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

29. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie

obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.

30. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto
navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí

osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov,
ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí

súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne
ani nie je dobre možné.

31. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň

osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie.

32. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie

neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

33. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením

by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

34. V prejednávanej veci je z obsahu návrhu zrejmé, že žalobkyňa sa s poukazom na ustanovenie
§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP domáhala bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným z
dôvodu násilného správania sa žalovaného voči nej. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia

v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia
páchaného na osobe blízkej, resp. osobe, ktorá je v starostlivosti povinnej osoby, alebo v jeho výchove.
Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie takéhoto násilia páchaného na osobách blízkych, pričom násilie
môže byť rázu psychického i fyzického.35.Prineodkladnomopatrenívydanomvzmysle§325ods.2písm.e/CSPniejerozhodujúce,akývzťah
(manželský, partnerský) má strana podozrivá z násilia k inej osobe. Osoba podozrivá z násilia nemusí

mať dokonca ani žiaden vlastnícky/ spoluvlastnícky titul k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodujúcou
skutočnosťou je skúmanie dôvodnosti podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné),
ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a
ponižovania, nakoľko násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a
psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (Rada

Európy 1986).

36. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 5 M Cdo 10/2012: „Násilie je možno vo všeobecnosti
definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo
skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne.

Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa

násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie si
obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie

nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu
moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni
robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s
obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.

Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je
zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia
- druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom
je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj

duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením
OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej,
sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania
alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s
domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší

priestor má násilník v domácom prostredí obete.“

37. Z uvedeného dôvodu bolo v právnej úprave sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325
ods. 2 písm. e/ CSP, ktorého účelom je poskytnúť osobe vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie z
násilia bezodkladnú ochranu, prípadne predísť násiliu či zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia,

aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Neodkladné opatrenie má takto preventívnu
funkciu a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie
neodkladného opatrenia. V tomto prípade sa dôraz kladie len na osvedčenie dôvodného podozrenia
z násilia, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolností javí ako

nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP
zásadne preukazuje listinnými dôkazmi (viď Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex
s.r.o., Bratislava 2010, strana 309, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/2005, III. ÚS
298/2008, atď.). Uvedené ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e/ a f/ CSP takto chráni poškodenú osobu v
prostredí jej bydliska, t.j. na adrese, kde býva ako aj na ktoromkoľvek inom mieste, kde sa táto osoba

býva, zdržiava alebo ktoré miesto pravidelne navštevuje, čo je spravidla miesto odlišné od bydliska napr.
pracovisko, miesto oddychu, pravidelné športovisko, bydlisko užšej či širšej rodiny, priateľov a podobne.38. Aj v tomto konaní (konanie o nariadenie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s
účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi
sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu

neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany
práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré
sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (Mazák, J.:
Zabezpečovacie prostriedky v civilnom konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135).

39. Súd mal z predložených listinných dôkazov ako aj pripojeného Mestského súdu Košice sp.zn.
78Pu/2/2026jednoznačneosvedčenékonaniežalovaného,spočívajúcevnásilípáchanomnažalobkyni.
Z obsahu podania žalobkyne je zrejmé, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu
svojho života a zdravia, a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému vstupovať do obydlia,
ktorý užíva, aj keď nie je jeho vlastníkom.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré žalobkyňa osvedčila, súd dospel k záveru o potrebe
navrhovaného neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu žalovaného do obydlia špecifikovaného
vo výroku I. tohto rozhodnutia. Nakoľko chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá
okamžitá a efektívna súdna ochrana, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil
prípadným útokom žalovaného na žalobkyňu, ktoré je možné očakávať.

41. Napriek tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka nežiadala časovo
obmedziť, súd dôkladnou aplikáciou ustanovení CSP, ktorý tento procesný inštitút definuje najmä cez
charakter dočasnosti a nutnosti, obmedzil neodkladné opatrenie na dobu 30 dní. Uloženín povinnosti
žalovanému nevstupovať do predmetného domu, ku ktorému nedisponuje žiadnym vlastníckym ani

užívacím právom, v ktorom nemá ani nahlásený trvalý ani prechodný pobyt, nebudú obmedzené jeho
práva, a zároveň ide o dobu, počas ktorej je možný predpoklad usporiadania faktických vzťahov medzi
subjektami konania. Nakoľko trvanie neodkladného opatrenia nariadeného výrokmi I. tohto uznesenia
je časovo obmedzené, zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP), a preto neuložil
súd žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP).

42. Súd upriamuje pozornosť účastníkov konania na tú skutočnosť, že ak by po rozhodnutí o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prišlo k zmene skutkových okolností, toto rozhodnutie súdu
netvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda je možné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podať
opätovne.

43. Nariadené neodkladné opatrenia vo vyhovujúcej časti návrhu sú podľa názoru súdu primerané a
nelimitujú žalovaného nad nevyhnutnú mieru ani neposkytujú žalobkyni neadekvátnu výhodu.

44. Súd si uvedomuje, že aj v civilnom konaní je možné nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným

opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Podľa názoru súdu však takéto opatrenie
má byť opatrením výnimočným, keď účel neodkladného opatrenia (ochranu integrity osoby) nie je možné
zabezpečiť iným spôsobom, hrozí nenapraviteľná ujma, jedná sa o ochranu osobitne zraniteľného
subjektu a pod. V tomto prípade tieto podmienky nie sú splnené. Vzťahy medzi stranami sú z dôvodov na
strane žalobkyne aj žalovaného zlé, intenzita útoku žalovaného nie je taká, aby odôvodňovala kontrolu

technickými prostriedkami. Podľa názoru súdu sa nejedná o jediný účinný nástroj ako zabezpečiť
vykonateľnosť neodkladného opatrenia. Žalobkyňa má zachované všetky možnosti ako takéto konanie
zdokumentovať. Preto súd v tejto časti návrh zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.48. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, a preto
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov súd rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

50. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd zvažoval použite ustanovenia § 257 CSP, avšak keďže
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nepristúpil k jeho aplikácii.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Výrok I. tohto uznesenia je vykonateľný vyhotovením tohto uznesenia.
Ostatné výroky okrem výrok I. sú vykonateľné dňom doručenia tohto uznesenia.